Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/272/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore žalobcov: 1/ W.. E. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v K. D., J. č. XXXX/XX, a 2/ S. Q., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v K. D., J. č. XXXX/XX, obidvaja zastúpení JUDr. Karolom Spišákom, advokátom so sídlom v Bratislave, Tuhovská č. 1, proti žalovaným: 1/ I.. I. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v J. J., P. Y. T. č. XX, a 2/ G.. T. N., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v J. J., P. Y. T. č. XX, obidvaja zastúpení JUDr. Danielou Bacíkovou, advokátkou so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná č. 45, o zriadenie vecného bremena, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 13C/209/2016-136 zo dňa 16.05.2017, ako súdu prvej inštancie, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby (prvý výrok) p o t v r d z u j e.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie (druhý výrok) m e n í tak, že žalobcovia 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne trovy konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov konania žalovaných pred súdom prvej inštancie.

Žalobcovia 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov odvolacieho konania žalovaných.

odôvodnenie:

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového poriadku; ďalej len „C.s.p.“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcov zamietol (prvý výrok) a žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške (druhý výrok).

1.2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že podanou žalobou žalobcovia 1/ a 2/ navrhli, aby súd zriadil vecné bremeno spočívajúce v povinnosti každého vlastníka pozemkov parcely C-KN č. XXX/X, č. XXX/X a č. XXX/X v k.ú. P. evidovaných na LV č. XXXX, strpieť právo vstupu prechodu pešo a prejazdu motorovými vozidlami cez pozemky parcely registra C-KN č. XXX/X, č. XXX/X a č. XXX/X v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne č. 34987886-48/16 vypracovanom W.. C. N. dňa 30.09.2016, ktorý bude neoddeliteľnou súčasťou rozsudku; v žalobe žalobcovia tvrdili, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v k.ú. P. vedených na LV č. XX ako parcely registra C- KN č. XXX, č. XXX a č. XXX/XX, parcely registra E-KN č. XXX/X a stavby so súpisným číslom XXX, ktorá je postavená na parcele č. XXX (rekreačná chata); na druhej strane žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v k.ú. P. vedených na LV č. XXXX ako parcely registra C-KN č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX, parcely registra E-KN č. XXX/X a stavby súpisné číslo XXXX, ktorá je postavená na parcele č. XXX (rekreačný dom); ďalej žalobcovia tvrdili, že na parcele C-KN č. XXX majú postavenú rekreačnú chatu, ktorej sú bezpodielovými spoluvlastníkmi od roku 1994; na prístup k stavbe a ostatným nehnuteľnostiam využívajú asfaltovú cestu, ktorá prechádza po časti parcely č. XXX/X, č. XXX/X a č. XXX/X, ktorej vlastníkmi sú žalovaní; využitie asfaltovej cesty ako prístupovej cesty vyplýva z jej umiestnenia, pretože je napojená na verejnú komunikáciu obce a je to jediná prístupová cesta k ich stavbe a k nehnuteľnostiam; túto cestu dlhoročne využívajú aj ďalší vlastníci nehnuteľností v chatovej oblasti; listom zo dňa 20.07.2016 im žalovaní oznámili, že časť pozemku v ich vlastníctve, ktorú žalobcovia využívali na prechod a prejazd, budú užívať výlučne na svoje vlastné účely a žalobcovia budú môcť na prístup k nehnuteľnostiam využívať časť pozemku č. XXX/X vymedzenú šrafovaním na mapke s tým, že časť pozemku im žalovaní prispôsobili na prístup na vlastné náklady; žiadna prístupová cesta však vybudovaná nebola, pričom na naznačenej ceste je dvojmetrová roklina a potok, cez ktorý vedie úzky drevený chodník, po ktorom je možné prejsť pešo, maximálne na bicykli, nie autom; ostatnú časť prístupovej cesty nie je možné nazvať cestou, vedie cez húštinu a les, je neschodná pre ľudí a dopravné prostriedky; na uvedený list odpovedali listom zo dňa 08.09.2016, kde uviedli, že navrhnutá prístupová cesta nie je bezpečná a požiadali o zachovanie existujúceho prístupu s čím žalovaní nesúhlasili; mimosúdne rokovania medzi stranami neviedli k dohode. Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu, podľa ktorého v konaní nebolo sporné, že žalobcovia sú v režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov výlučnými vlastníkmi rekreačnej chaty a trvalých trávnych porastov parcely registra C-KN č. XXX, č. XXX, č. XXX/XX a parcely E-KN č. XXX/X vedených na LV č. XX pre k.ú. P.; žalovaní sú výlučnými vlastníkmi v režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov nehnuteľností stavby (rekreačný dom) postavenej na parcele C-KN č. XXX a pozemkov C- KN č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/X a č. XXX a E-KN parcely č. XXX/X vedených na LV č. XXXX pre k.ú. P..

1.3 Podľa právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie v prvom rade žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keď v tomto smere argumentoval, že „mal za to, že v konaní ide o žalobu vlastníkov stavby na zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý pozemok podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, teda ide o inú žalobu v § 137 C.s.p. neuvedenú, pri ktorej je potrebné preukázať naliehavý právny záujem, ktorý má preukázať žalobca; naliehavý právny záujem na určení práva je vecnou legitimáciou žalobcov, je súčasťou žalobného nároku, nejde iba o procesnú podmienku a rozhodnutie o tom, či je alebo nie je daný je meritórne; jeho absencia je dôvodom zamietnutia žaloby; žalobcovia v konaní preukazovali naliehavý právny záujem tým, že sú vlastníkmi chaty a nehnuteľností, niekoľko desiatok rokov mali zriadený prístup po asfaltovej ceste, ktorá je vo vlastníctve žalovaných a prístup potrebujú pre riadne využívanie svojho vlastníckeho práva; toho času majú prístup ku chate pešo, autom od januára 2017 prístup nemali a mysleli si, že predtým bola cesta verejne prístupná, čo chceli preukazovať tým, že súd má zabezpečiť spis zn. V 6243/2014, pod ktorou bola zavkladovaná kúpna zmluva, ktorou žalovaný získali vlastníctvo k domu a k pozemkom; súd mal za to, že žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem pre vyhovenie žalobe, ktorá spočívala v zriadení vecného bremena práva vstupu prechodu pešo a prejazdu motorovými vozidlami cez pozemky žalovaných tak, ako je určené na geometrickom pláne, ktorý je súčasťou žaloby; pokiaľ žalobcovia poukazujú a tvrdia, že cez pozemky žalovaných existoval prechod 30 rokov, na inom mieste 20 rokov a využívajú tento prechod a existuje právo prechodu, ktoré vzniklo dlhodobým užívaním, nie je daný právny záujem na žalobe o zriadenie vecného bremena; žalobcovia v konaní nepreukázali, že nemajú prístup ku svojej chate, žalovaní im nebránia prístupu cez ich pozemok, tento majú zabezpečený pešo, avšak nie po asfaltovej ceste, ktorú si žalobcovia vybrali na cudzom pozemku, ale po okraji pozemku žalovaných a zároveň majú prístup ku svojej chate aj cez iné pozemky, nielen cez pozemky žalovaných, iný prístup využívali v čase, keď vykonávali stavebné úpravy“; ďalej súd prvej inštancie uviedol, že „v prípade, že by malo byť zriadené vecné bremeno v prospech žalobcov, tzv. nevyhnutná cesta, t.j. cesta cez priľahlý pozemok, ktorého vlastníkom je iná osoba ako vlastník stavby, musí byť vedená tak, aby čo najmenej zasahovala do práva vlastníka pozemku a aby právo cesty splnilo svoj hospodársky účel; nevyhnutná cesta cez cudzí pozemok musí byť trasovaná tak, aby čo najmenej obťažovala vlastníka pozemku, aby bola čo najhospodárnejšia (najkratšia) a súčasne, aby splnila svoj účel, aby sa vlastník stavby mohol dostať na verejnú komunikáciu; právo nevyhnutnej cesty neznamená, že z prístupovej cesty k stavbe sa stane verejná komunikácia, ktorú môže verejnosť používať bez obmedzenia, pretože by išlo o neprípustný zásah do vlastníckeho práva vlastníka pozemku; súd žalobu zamietol z dôvodu nesplnenia základných hmotnoprávnych podmienok úspešnosti žaloby o zriadení práva cesty cez priľahlý pozemok; v konaní žalobcovia nepreukázali, že prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak, najmä na základe zmluvy; v konaní z komunikácie sporových strán pred podaním žaloby je zrejmé, že bola daná ponuka zo strany žalovaných na odkúpenie pozemkov na zámenu; zároveň predložili listinné dôkazy o tom, že pozemky, ktoré boli zabezpečené, boli vyňaté zo zabezpečenia, a to C-KN č. XXX/X, C-KN č. XXX/X; takúto dohodu žalobcovia odmietli, žalovaní im sprístupnili prechod cez ich pozemky, zároveň tade mohli chodiť motorovým vozidlom, odmietli aj prenájom pozemku; žalobcovia nesúhlasili so žiadnou ponukou zo strany žalovaných a sami si v geometrickom pláne určili, kade budú chodiť cez cudzí pozemok a neprimerane zasahovať do výlučného vlastníctva žalovaných; pokiaľ tvrdili, že tam existovala asfaltová cesta a právo prechodu si dali zaznačiť cez uvedenú cestu, nekorešponduje to so snímkou, ktorú predložili ako dôkaz, pretože cesta existovala úplne inde ako zo snímky vyplýva a nie na vyznačenom mieste tmavou čiarou, ktorá má predstavovať vecné bremeno; žalobcovia napriek tomu, že mali právo prechodu cez cudzie pozemky, t.j. pozemky žalovaných, nerešpektovali ich výlučné vlastnícke právo a chodili po pozemku, ktorí si sami určili, neprimerane zasahovali do vlastníctva žalovaných, pretože takýto prístup je pre nich pohodlnejší, výhodnejší, nie sú potrebné stavebné úpravy; podmienka, že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, nie je splnená, ak vlastník priľahlého pozemku, ktorý má slúžiť ako cesta, ponúkol vlastníkovi stavby, že mu pozemok alebo jeho časť predá alebo mu zriadi vecné bremeno cesty zmluvou, a to za obvyklú cenu; vecné bremeno cesty podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka možno zriadiť len za náhradu, že k takejto ponuke došlo vyplýva z predložených listinných dôkazov, a to z rokovaní medzi sporovými stranami a skutočnosť, že k dohode nedošlo zo strany žalobcov je, že majú za to, že oni majú právo výberu, cez ktorú časť pozemku žalovaných budú prechádzať; do konania žalovaní predložili čestné prehlásenie W.. O. E., ktorý uviedol, že bol štatutárny zástupca firmy Zares, ktorá bola vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú vlastnia žalovaní a odbočku z hlavnej komunikácie na chatu postavili v roku 1982 so súhlasom obce a cesta slúžila výhradne pre užívateľov chaty Zaresu a končila pred budovou chaty; pokiaľ žalobcovia predložili čestné prehlásenie W.. E. a C. G. s manželom, títo uvádzajú prístupovú cestu č. XXX/X, ktorá nie je vo vlastníctve žalovaných a odporuje to čestnému prehláseniu, ktoré predložili žalovaní od bývalého štatutárneho zástupcu Zaresu; z čestného vyhlásenia X. a P. O. bolo zistené, že žalobcovia využívali na prechádzanie pešo, prejazd a parkovanie áut aj pozemok patriaci k ich chate, ktorej boli vlastníkmi od roku 2003 a parkovali autom pred ich oknami, čo im prekážalo“; súd prvej inštancie osobitne uviedol, že „zamietol žalobcom vykonanie dôkazov, a to ohliadky na mieste samom a vyžiadanie spisu zn. V 6243/2014 a zároveň výsluch svedkov manželov G. z dôvodu, že pokiaľ chceli predmetnými dôkazmi žalobcovia preukazovať existenciu asfaltovej cesty na pozemku žalovaných, ktorá mala byť prístupová cesta, vecné bremeno na geometrickom pláne je zakreslené mimo tejto parcely a teda bolo bezpredmetné, neúčelné a nehospodárne vykonať tieto dôkazy“; na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobu žalobcov ako nedôvodnú zamietol.

1.4 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 137 písm. c) C.s.p. v spojení s § 151n ods. 1, 2 a 3, § 151o ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka; o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a plne úspešným žalovaným priznal plnú náhradu trov konania.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods. 2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).

2.1.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie zo dňa 04.07.2017 (č.l. 149-151 spisu). Rozsudok napadli v celom rozsahu. Uplatnili odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) C.s.p.

2.1.2 Nesúhlasili so záverom súdu prvej inštancie o nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, ktoré súd prvej inštancie zdôvodnil tak, že nepreukázali, že nemajú prístup ku svojej chate, že žalovaní im nebránia prístupu cez ich pozemok, tento majú zabezpečený pešo, avšak nie po asfaltovej ceste, ale po okraji pozemku žalovaných a súčasne majú prístup ku svojej chate aj cez iné pozemky; vyjadrili názor, že uvedené odôvodnenie je v rozpore s dôkazmi, konkrétne písomnou komunikáciou medzi stranami, z ktorej vyplýva, že žalovaní im zakázali chodiť po existujúcej prístupovej ceste, fotodokumentáciou, ktorá preukazuje, že žalovaní im bránia v prístupe na ich nehnuteľnosti umiestňovaním motorového vozidla a nahŕňaním snehu pred betónový mostík tvoriaci jediný prístup na nehnuteľnosti v ich vlastníctve, zriadením rampy pred prístupom na asfaltovú cestu, čím úplne zamedzili prístup motorovým vozidlom k ich rekreačnej chate, vyjadreniami o novej prístupovej ceste, ktorá je však neschodná v dôsledku húštin a veľkých výškových rozdielov, pričom prístup cez susedné pozemky nie je možný pešo ani osobným motorovým vozidlom; v tejto súvislosti vyjadrili názor, že súd prvej inštancie nezistil správne skutkový stav, pretože dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; pokiaľ mal súd pochybnosti o predložených dôkazoch, resp. tvrdenia strán boli sporné, mal možnosť vykonať dôkaz ohliadkou na mieste samom, ktorý opakovane v priebehu konania navrhovali; súd prvej inštancie však ich návrhy na doplnenie dokazovania zamietol, pričom týmito dôkazmi chceli preukázať existenciu asfaltovej cesty, ktorú žalovaní popierajú; uviedli, že nie je rozhodujúce, či táto cesta presne kopíruje parcelu č. X.X.X, pretože geometrickým plánom č. 1034/2016 je zaznamenané skutočné umiestnenie asfaltovej cesty na pozemkoch; existenciu parcely č. XXX/X uvádzali na podporu svojich tvrdení o asfaltovej ceste napájajúcej sa na obecnú komunikáciu, pričom súčasne uviedli, že zameranie parcely presne nekopírovalo existujúcu asfaltovú cestu; rozhodnutie súdu o nevykonaní navrhnutých dôkazov je preto arbitrárne; ďalej argumentovali, že v prejednávanom spore ani v inom konaní nebolo preukázané, že právo prechodu vzniklo dlhodobým užívaním, preto nie je možné konštatovať, že z tohto dôvodu nie je daný naliehavý právny záujem na podaní žaloby; predmetná asfaltová cesta im slúžila od roku 1994, kedy nadobudli nehnuteľnosti, t.j. 23 rokov a predtým vyše 10 rokov slúžil tento prístup aj predchádzajúcim majiteľom rekreačnej chaty; vyjadrili názor, že ak určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah sporových strán, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) aj iná žaloba, preto preukázali naliehavý právny záujem na podaní žaloby.

2.1.3 Pokiaľ ďalším dôvodom na zamietnutie žaloby bolo podľa rozsudku nesplnenie podmienok pre zriadenie vecného bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, vyjadrili názor, že v konaní preukázali splnenie všetkých podmienok, osobitne podmienky, aby nevyhnutná cesta cez priľahlý pozemok, čo najmenej zasahovala do práv vlastníka pozemku, pretože sú už starší ľudia, ktorí na svojej chate oddychujú, nepúšťajú hlasnú hudbu, nekričia, nepoužívajú zábavnú pyrotechniku, svoje nehnuteľnosti udržiavajú v čistom a používania schopnom stave a svoju rekreačnú chatu navštevujú iba niekoľko krát do roka počas víkendov a sviatkov; oproti tomu žalovaná 2/ svoj rekreačný dom využíva ako miesto na prevádzkovanie svojej podnikateľskej činnosti formou seminárov prístupných pre širokú verejnosť, ktoré služby si vyžadujú aj značné zásobovanie potravinami, preto do rekreačného domu žalovaných často prichádzajú aj dodávky so zásobami potrebného tovaru; z tohto dôvodu je len ťažko uveriteľné tvrdenie žalovaných, že ich občasným prejazdom sú rušení; navrhnutá cesta je súčasne najkratšou cestou v porovnaní s prístupovými cestami, ktoré navrhli žalovaní a je z nej možné dostať sa na verejnú komunikáciu; asfaltová cesta je jedinou možnou prístupovou cestou, čo navrhli potvrdiť aj ohliadkou na mieste samom; nebolo preukázané, že prístup k stavbe možno zabezpečiť inak, pretože žalovaní ponúkali zriadiť prístupovú cestu iba cez neschodný a životu nebezpečný terén; nesúhlasili ani so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaní im ponúkli zriadenie práva prechodu na základe obligačného vzťahu, pretože návrh dohody zo strany žalovaných zo dňa 02.02.2017 nie je možné považovať za ich snahu o vyriešenie sporu, pretože obsahuje podmienku preukázania nemožnosti prístupu k ich nehnuteľnostiam, čo bolo v tomto konaní dostatočne preukázané, súčasne tento návrh predpokladá uzatvorenie zámennej zmluvy a iba v prípade, že by kataster jej vklad nepovolil, boli by žalovaní prístupní na uzavretie kúpnej zmluvy, ak by kataster nepovolil ani vklad kúpnej zmluvy, boli by ochotní uzavrieť nájomnú zmluvu; zdôraznili, že nemajú pozemky na zámenu a aj keby ich mali, z postupu žalovaných je zjavné, že od uskutočnenia kúpy nehnuteľností uskutočňujú svoj plán; pod zámienkou úpravy svojich nehnuteľností scelili parcely, aby odstránili dôkazy o 30 rokov existujúcej ceste napojenej na miestnu komunikáciu (parcela č. XXX/X) a aby mohli tvrdiť, že žiadna cesta neexistuje, svoje pozemky začali oplocovať a ponúkať im novú neschodnú cestu; zdôraznili, že vybudovanie novej cesty po navrhovanej trase zo strany žalovaných by si vyžiadalo vynaloženie vysokých nákladov, ktoré nie je možné od nich spravodlivo požadovať; žalovaní nadobudli rekreačný dom a priľahlé pozemky v stave s vybudovanou asfaltovou cestou vedúcou popod okná rekreačného domu a tento stav osem rokov rešpektovali; v tomto konaní sa domáhajú nerušenia pokojného stavu zo strany žalovaných a zachovanie vyše 30 rokov existujúcej cesty k nehnuteľnostiam, ktorú sa žalovaní rozhodli svojvoľne zrušiť majúc na zreteli iba vlastné záujmy na oplotenie svojich pozemkov bez ohľadu na práva a oprávnené záujmy iných vlastníkov; vyjadrili názor, že v prípade vyhovenia žalobe, by súd nezaložil nové obmedzenie vlastníckeho práva alebo prevyšujúce rozumnú mieru, ale potvrdil by len reálny, desiatky rokov udržiavaný stav, ktorý teraz žalovaní porušujú, pričom ich konanie možno považovať za rozporné s dobrými mravmi, zásadami slušnosti, ako aj za narúšanie dobrých susedských vzťahov; na základe uvedeného navrhli zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2.2 Žalovaní vo vyjadrení zo dňa 26.07.2017 (č.l. 157-160 spisu) k odvolaniu žalobcov prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedli, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považujú za správny, pretože súd vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho správne právne závery; v podanom odvolaní žalobcovia opakovane uvádzajú skutočnosti, ktoré tvrdili už v konaní pred súdom prvej inštancie, nenavrhujú vykonanie žiadnych ďalších dôkazov a domáhajú sa zrušenia napadnutého rozsudku; opakovane požadujú, aby im bolo zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve cesty k ich chate a ostatným nehnuteľnostiam cez pozemky, ktoré sú v ich vlastníctve, pretože údajne nemajú možnosť prístupu ku svojim nehnuteľnostiam inak ako po údajnej asfaltovej ceste, ktorá by sa mala na pozemku nachádzať v bezprostrednej blízkosti ich rekreačného domu; na jednej strane tvrdia, že asfaltová cesta je jedinou možnou prístupovou cestou, na 2. strane sami uvádzajú, že na dovoz stavebného materiálu a na použitie mechanizmov používajú pozemky patriace pasienkovému spoločenstvu, ktoré sa nachádzajú vedľa ich nehnuteľností z opačnej strany; namietajú, že pozemky, ktoré im ponúkli na zabezpečenie prístupu ku chate nie sú spôsobilé na vybudovanie cesty prístupu ku chate nie sú spôsobilé na vybudovanie cesty, nie sú ochotní pristúpiť ani na zámenu, ani na predaj, ani na prenájom iných časti pozemkov, pretože takýto variant je pre nich neprijateľný; namietajú, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie ohliadkou na mieste samom, výsluchom navrhnutých svedkov a nepripojil katastrálny spis zn. V 6243/2014, ktorým nadobudli svoje nehnuteľnosti; žalovaní vyjadrili názor, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď navrhnuté dôkazy nevykonal; ohliadka na mieste samom by mohla preukázať jedine skutočnosť, kde sa ich nehnuteľnosti nachádzajú a že sa na nich nenachádza žiadna asfaltová cesta, o ktorej žalobcovia sústavne hovoria; do konania bolo z obidvoch strán predložené množstvo fotodokumentácie, na žiadnej z nich sa však „vysnívaná asfaltová cesta“ nenachádza, preto vykonanie ohliadky na mieste samom by vo veci neprinieslo nič nové a bolo by nehospodárne; žalobcovia opakovane tvrdia, že chcú zriadiť vecné bremeno po asfaltovej ceste, ktorá sa má nachádzať na ich pozemku, prebieha popod okná rekreačnému domu a zodpovedá zakreslenému vecnému bremenu v geometrickom pláne; dôrazne upozornili, že na ich pozemku sa nikdy nenachádzala a ani sa nenachádza asfaltová cesta, ktorá by zodpovedala zakreslenému vecnému bremenu a ani iná asfaltová cesta, ktorá by slúžila ako cesta na pozemky žalobcov; obecná asfaltová cesta je vybudovaná po hranicu ich pozemkov parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X; na ich pozemku parc. č. XXX/X je vybudovaná spevnená plocha pokrytá asfaltom v dĺžke asi 8 m, asfalt v prírode končí a nepokračuje ani ku hranici ich stavby, t.j. rekreačnému domu súp. č. XXXX na pozemku parc. č. XXX; tvrdenie žalobcov o existujúcej asfaltovej ceste preto považujú za nepravdivé, zavádzajúce a úplne vymyslené; nehnuteľnosti nadobudli kúpnou zmluvou v roku 2008, v tom čase a ani teraz cez ich nehnuteľnosti neviedla a ani nevedie žiadna asfaltová cesta na pozemky žalobcov; na základe žiadosti žalobcov na pojednávaní označili subjekt, od ktorého nadobudli nehnuteľnosti, predmetom tohto konania však nie je otázka ich vlastníctva a ani to, akým spôsobom nehnuteľnosť nadobudli; preto návrh žalobcov na pripojenie katastrálneho spisu považujú za neprimeraný zásah do ich osobnostných práv; medzi stranami nie je sporné, čo kto vlastní, preto otázka nadobudnutia vlastníctva prekračuje rámec podanej žaloby; predmetom súdneho konania je zriadenie vecného bremena, ktorého predpokladom je skutočnosť, že žalobcovia nemajú možnosť dostať sa ku svojej stavbe inak a vecné bremeno je jediným zákonným spôsobom, ako by sa ich právo zabezpečilo; z vykonaného dokazovania však vyplýva, že žalobcovia nielenže majú možnosť dostať sa ku svojej stavbe aj cez iné pozemky, ale aj to, že tento iný prístup (zo strany od tzv. kejdy) aj využívajú; z vykonaného dokazovania súčasne vyplýva, že v snahe zachovať korektné vzťahy ponúkli žalobcom možnosť využívať ich pozemky najskôr po ceste, ktorú na vlastné náklady vybudovali s tým, že, táto je schodná a aj zjazdná osobným motorovým vozidlom a žalobcovia by si cestu dobudovali len na svojom pozemku, po odmietnutí ponuky ponúkli žalobcom inú časť ich pozemku po obvode ich nehnuteľnosti, ponúkli im aj pozemok na zámenu, resp. na prenájom za obvyklé nájomné, všetky ponuky však žalobcovia odmietli a jednoznačne a nekompromisne trvajú na tom, že chcú chodiť a jazdiť po ich pozemku popod okná ich rekreačného domu, pretože táto cesta je pre nich najjednoduchšia; na toto však nikdy nedajú súhlas, preto by bolo vhodné, aby aj žalobcovia rešpektovali ich práva; ak sa im nehodí ani jeden variant, ktorý im ponúkli, potom je evidentné, že buď sú si vedomí toho, že majú prístup ku svojej chate aj cez iné pozemky alebo ich podanou žalobou len šikanujú; vyjadrili presvedčenie, že žalobcovia majú možnosť prístupu ku svojej stavbe aj cez iné pozemky, súčasne, ak preukážu, že tomu tak nie je, majú možnosť vyriešiť si prístupovú cestu zmluvou, ktorú zatiaľ nedôvodne odmietajú; na záver uviedli, že žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na zriadení práva cesty ku svojim nehnuteľnostiam, nezdôvodnili prečo požadujú právo cesty v horskej rekreačnej oblasti ku chate aj autom a súčasne nepreukázali hmotnoprávny nárok podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka; na základe uvedeného navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

2.3 Žalobcovia v replike zo dňa 11.08.2017 (č.l. 163-164 spisu) k vyjadreniu žalovaných prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedli, že vo všetkých svojich vyjadreniach tvrdili, že asfaltová cesta je jedinou prístupovou cestou; nikdy netvrdili, že ku svojim nehnuteľnostiam sa môžu dostať aj inak; pokiaľ ide o prístup od tzv. kejdy, ide o neschodný a členitý terén prejazdný len ťažkými mechanizmami, ktoré im takýmto spôsobom len raz za 22 rokov doviezli drevo a raz zeminu, a to iba so súhlasom predsedu poľnohospodárskeho družstva, ktoré má tieto pozemky v nájme od súkromných osôb; tieto pozemky predstavujú pasienky, na ktorých sa od jari do jesene pasie hovädzí dobytok a ktoré predstavujú proti ich chate výškový rozdiel 10 metrov, preto sa cez tieto pozemky nevedia dostať ku svojej chate pešo ani osobným motorovým vozidlom; dôkaz ohliadkou na mieste samom navrhli vykonať z dôvodu preukázania, že žiadna iná prístupová cesta okrem asfaltovej cesty neexistuje; asfaltová cesta je pritom pracovný pojem použitý na označenie prístupu k ich nehnuteľnostiam, ktorý v minulosti naozaj predstavovala cesta vybudovaná z asfaltu alebo obdobného materiálu, ktorá sa v súčasnosti nezachovala v celej dĺžke, avšak existuje minimálne v dĺžke 8 m na pozemku žalovaných parc. č. XXX/X a končí pred betónovým mostom tvoriacim prechod cez potok na pozemky žalovaných; na predloženej fotodokumentácii je prístupová cesta jasne viditeľná ako nezatrávnená časť pozemkov žalovaných vedúca popred okná ich rekreačnej chaty posypaná kamienkami, resp. štrkom alebo obdobným materiálom, ktoré stopy sa žalovaní snažia zničiť tým, že pozemky v súčasnosti zatrávňujú; pripojenie katastrálneho spisu nenavrhli za účelom preukázania vlastníctva, ale za účelom zistenia okolností zániku parcely č. XXX/X napojenej na miestnu komunikáciu končiacu pred hranicou pozemkov žalovaných; ponuky žalovaných na vybudovanie prístupovej cesty inou trasou boli nereálne z dôvodu neschodného terénu; nie je pravdou, že podanou žalobou žalovaných šikanujú, naopak šikana prichádza zo strany žalovaných, ktorý ich vystavujú stresovým situáciám, že sa k svojej chate už nebudú vedieť dostať alebo len za veľmi sťažených podmienok; od začiatku sporu cestujú na svoju chatu zo svojho bydliska takmer 200 km so strachom, že sa k svojej chate po príchode do P. nedostanú a budú sa musieť vrátiť domov; ani ich požiadavka na prístup ku chate motorovým vozidlom nie je rozmar, pretože sú starší ľudia a na chatu si potrebujú doviezť najmä zásoby jedla, ošatenie, uteráky, posteľnú bielizeň (na chate nemajú automatickú práčku) a plynovú bombu, čo žalovaní dobre vedia a napriek tomu sa k riešeniu situácie postavili neochotne a neľudsky; zotrvali na svojom návrhu na zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2.4 Repliku žalobcov doručil súd prvej inštancie právnej zástupkyni žalovaných na vedomie (č.l. 165 spisu).

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.).

3.1 V prejednávanom spore odvolací súd dňa 26.07.2018 doplnil dokazovanie vykonaním ohliadky na mieste samom za prítomnosti sporových strán a ich právnych zástupcov (§ 384 ods. 2 C.s.p.), nakoľko na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že tento dôkaz na návrh žalovaných je nevyhnutné vykonať za účelom rozhodnutia vo veci samej; v dôsledku doplnenia dokazovania v odvolacom konaní nebol odvolací súd viazaný v celom rozsahu skutkovým stavom tak, ako ho podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.); doplnením dokazovania odvolací súd ustálil priebeh navrhovanej prístupovej cesty na mieste samom z pohľadu zásahu do vlastníckeho práva žalovaných ako aj alternatívne možnosti prístupu žalobcov k ich stavbe (rekreačnej chate).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax (§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).

4.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby (prvý výrok) podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

4.2 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

4.3 Odvolanie žalobcov nie je dôvodné. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcov ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a po doplnení dokazovania vykonaním ohliadky na mieste samom udáva, že sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie o nedôvodnosti žaloby; odvolací súd pri rozhodovaní o podanom odvolaní vychádzal zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním; pri viazanosti odvolacími dôvodmi preskúmal odvolací súd len skutkové zistenia súdu prvej inštancie a právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie v prejednávanom spore.

4.4.1 V prejednávanom spore sa žalobcovia podanou žalobou voči žalovaným domáhali zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu (pešo aj motorovým vozidlom) cez pozemok žalovaných ku svojej nehnuteľnosti (rekreačnej chate) v rozsahu podľa predloženého geometrického plánu; žalovaní so žalobou žalobcov nesúhlasili; súd prvej inštancie žalobu žalobcov zamietol v podstate s odôvodnením, že žalobcovia (1) nemajú naliehavý právny záujem na určení požadovaného práva a súčasne (2) neboli splnené hmotnoprávne predpoklady pre zriadenie vecného bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka (nakoľko podľa súdu prvej inštancie žalobcovia v konaní nepreukázali, že prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak najmä na základe zmluvy, ktorej uzavretie im ponúkli žalovaní).

4.4.2 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali žalobcovia včas odvolanie; už v priebehu konania na súde prvej inštancie navrhli žalobcovia vykonanie ohliadky na mieste samom, ktorý dôkaz súd prvej inštancie nevykonal; odvolací súd dospel k záveru, že vykonanie ohliadky na mieste samom je v prejednávanom spore potrebné pre zistenie skutkového stavu veci, preto odvolací súd doplnil dokazovanie vykonaním ohliadky na mieste samom dňa 26.07.2018 a po takto doplnenom dokazovaní dospel preskúmaním veci k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku o zamietnutí žaloby vecne správny.

4.4.3 Odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že v prejednávanom spore zaťažovalo žalobcov dôkazné bremeno ohľadne preukázania naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe, pretože z hľadiska predmetu konania (konštitutívne zriadenie práva prechodu cez cudzí pozemok) neprichádza skúmanie naliehavého právneho záujmu do úvahy (skúmanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení prichádza do úvahy len v prípadoch konaní, ktoré môžu skončiť deklaratórnym rozsudkom).

4.4.4 Na druhej strane doplnením dokazovania spolu s dokazovaním vykonaným zo strany súdu prvej inštancie odvolací súd ustálil, že v prípade sporných pozemkov žalovaných ide o priľahlé pozemky k stavbe (rekreačnej chate) žalobcov (táto skutočnosť nebola medzi stranami ani sporná); v prvom rade odvolací súd po vykonaní ohliadky na mieste samom hodnotil, či žalobcami navrhovaný priebeh cesty cez pozemky žalovaných neprimerane nezasahuje do ich vlastníckeho práva; odvolací súd pri rozhodovaní prihliadol na skutočnosť, že cesta cez priľahlý pozemok, ktorého vlastníkom je iná osoba ako vlastník stavby, musí byť vedená tak, aby čo najmenej zasahovala do práva vlastníka pozemku a aby právo cesty splnilo svoj hospodársky účel; nevyhnutná cesta cez cudzí pozemok musí byť trasovaná tak, aby čo najmenej obťažovala vlastníka pozemku, aby bola teda čo najhospodárnejšia (najkratšia) a súčasne aby splnila svoj hlavný účel, t.j. aby sa vlastník stavby mohol zo stavby dostať na verejnú komunikáciu; súd sa pri rozhodovaní musí vždy snažiť o to, aby rozhodnutie bolo spravodlivé a zasahovalo do práv vlastníka pozemku len v nevyhnutnej miere; o neprípustný zásah do vlastníckeho práva vlastníka pozemku by išlo vtedy, ak by bola cesta trasovaná v blízkosti tých miest, ktoré vlastník pozemku zvyčajne využíva na pracovnú činnosť alebo za účelom oddychu; nie je prípustné cestu viesť cez pozemok takým spôsobom, že by sa tým zasahovalo do súkromia vlastníka pozemku; z tohto hľadiska je po vykonaní ohliadky na mieste samom zrejmé, že navrhovaná trasa cesty cez pozemok žalovaných vedie priamo stredom ich pozemku prakticky v bezprostrednej blízkosti ich nehnuteľnosti (rekreačného domu), ktorú žalovaní nepretržite využívajú na bývanie; navrhovaná trasa nevyhnutnej cesty by preto podľa odvolacieho súdu v tomto rozsahu predstavovala neprimeraný zásah do vlastníckeho práva žalovaných a ich práva na súkromie, čo predstavuje samostatný dôvod na zamietnutie žaloby žalobcov.

4.4.5 Nárok žalobcov na konkrétnej požadovanej trase nevyhnutnej cesty nemožno založiť len na tvrdení, že navrhovaná cesta v tejto trase niekedy v minulosti existovala, pretože nebolo preukázané, že patrí (patrila) do cestnej siete (nebolo ani tvrdené, že by bola zapísaná do pasportu ciest v obci, naopak v konaní nebolo spochybnené tvrdenie žalovaných, že aj v prípade zimnej údržby pri odhŕňaní snehu sa cestné mechanizmy otáčajú na ich pozemku len s ich súhlasom), pretože žalovaní ako vlastníci pozemku mali právo kedykoľvek pomery na svojom pozemku zmeniť v rámci svojho oprávnenia vlastníka vec užívať (právne panstvo nad vecou), keď z tohto dôvodu nebolo potrebné vykonať žalobcami navrhované dokazovanie na zisťovanie stavu tvrdenej prístupovej cesty v čase nadobudnutia sporných nehnuteľností zo strany žalovaných pripojením katastrálneho spisu zn. V 6243/2014, keď je zrejmé, že súčasťou katastrálneho operátu nie je evidencia cestnej siete; v konaní súčasne nebolo spochybnené tvrdenie žalovaných, že prístupová cesta k ich nehnuteľnosti (rekreačnému domu) bola vybudovaná pôvodným vlastníkom (stavebníkom) ako účelová komunikácia za účelom zabezpečenia prístupu k stavbe (rekreačnému domu), nakoľko miestna komunikácia končí na hranici pozemku žalovaných; skutočnosť, že užívanie tejto prístupovej cesty zo strany tretích osôb (vrátane žalobcov) istú dobu od nadobudnutia sporných pozemkov žalovaní tolerovali nemohlo založiť žiadny nárok týchto osôb na jej užívanie (bez súhlasu žalovaných).

4.4.6 Z ohliadky na mieste samom súčasne vyplynulo, že do úvahy prichádzajú aj iné trasy vedenia cesty (práva prechodu) cez pozemok žalovaných; bolo preto potrebné vyriešiť otázku, či je súd (odvolací súd) v prejednávanom spore viazaný žalobou alebo je oprávnený sa od žaloby odkloniť a sám hľadať vhodnú trasu cesty cez pozemky žalovaných, keď odvolací súd dospel k záveru, že takýmto oprávnením súd v civilnom sporovom konaní nedisponuje; v prípade žaloby o zriadenie práva cesty podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka ide o súkromnoprávnu žalobu sui generis neuvedenú v ustanovení § 137 C.s.p. (porovnaj Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kolektív : Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, str. 495); nejde teda o žalobu na usporiadanie práv a povinností, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z právneho predpisu (§ 137 písm. b/ C.s.p.), medzi ktoré patria žaloby založené na právnom dôvode, kedy z hmotného práva vyplýva, že súd má oprávnenie rozhodnúť, že existujúci právny vzťah medzi stranami modifikuje, t.j. mení jeho obsah (usporadúva ho), pričom táto zmena má za cieľ účelné užívanie majetkových práv v budúcnosti (porovnaj Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kolektív : Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, str. 498); z uvedeného vyplýva, že v týchto prípadoch (žaloby podľa § 137 písm. b/ C.s.p.) musí ísť v čase podania žaloby o existujúci vzťah medzi stranami predpokladaný hmotným právom; v prípade žaloby podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka však takýto právny vzťah medzi stranami v čase podania žaloby neexistuje, pretože má konštitutívne vzniknúť až na základe rozhodnutia súdu (konštitutívny charakter rozsudku); ďalším dôsledkom uvedeného je skutočnosť, že v prejednávanom spore veci je súd viazaný žalobou (§ 216 ods. 1 C.s.p.) a nemôže prekročiť žalobný návrh (§ 216 ods. 2 C.s.p.).

4.4.7 V dôsledku zmeny procesnej úpravy od 01.07.2016 neprichádza do úvahy aplikácia judikatúry českých súdov k obsahovo totožnému ustanoveniu ako § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka (porovnaj napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/1075/2006 zo dňa 11.07.2007 alebo rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/2280/2006 zo dňa 30.08.2007), ktorá žalobu o zriadenie práva cesty zaraďuje medzi žaloby, kedy určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi vyplýva z právneho predpisu (§ 153 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016) a preto ak súd dospeje k záveru, že navrhovaná trasa cesty nie je vhodná, má sám (prípadne aj za pomoci znalca) nájsť vhodnú trasu nevyhnutnej cesty; tieto závery vzhľadom na vyššie uvedené nie je možné v prejednávanom spore uplatniť (bod 4.4.6 odôvodnenia); konanie v prejednávanom spore začalo dňa 28.11.2016, t.j. za účinnosti Civilného sporového poriadku.

4.4.8 Odvolací súd však považuje za potrebné uviesť, že aj keby tomu tak nebolo (t.j. v prejednávanom spore by išlo o žalobu podľa § 137 písm. b/ C.s.p.), Civilný sporový poriadok neumožňuje súdu vykonať dokazovanie bez návrhu (t.j. nariadiť znalecké dokazovanie na vytýčenie práva cesty inou trasou oproti žalobe); žalobcovia nenavrhli vykonanie takéhoto dokazovania; za takýto návrh nemožno považovať vyjadrenie ich právnej zástupkyne na ohliadke, že „sa nebránia inému trasovaniu prístupovej cesty cez pozemok žalovaných po jeho rovnej časti“; oprávnenie súdu v prejednávanom spore na vykonanie dokazovania bez návrhu nebolo možné založiť ani na ustanovení § 185 ods. 3 C.s.p., v zmysle ktorého môže súd aj bez návrhu vykonať dôkazy na zistenie, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné (v zmysle, že vykonateľnosť rozhodnutia v tomto prípade závisí od geometrického plánu na stanovenie trasy nevyhnutnej cesty), pretože takéto dokazovanie by nesmerovalo k zisteniu vykonateľnosti navrhovaného rozhodnutia, ale priamo k zabezpečeniu jeho vykonateľnosti (t.j. súd nemôže v tomto smere vykonať dokazovanie aby rozhodnutie bolo vykonateľné, len na zistenie, či konkrétne navrhované rozhodnutie bude vykonateľné).

4.4.9 Okrem uvedeného vykonanou ohliadkou na mieste samom bolo zistené, že žalobcovia majú prístup ku svojej stavbe (rekreačnej chate) pešo zabezpečený chodníkom v prírode; nie je podstatné, že navrhovaná prístupová trasa by bola pre nich pohodlnejšia; pokiaľ ide o prístup autom, vzhľadom na charakter nehnuteľnosti (rekreačná chata v horskej oblasti) a frekvenciu návštev (podľa ich udania 1-2 krát do mesiaca pred tým, ako začali mať problémy s prístupovou cestou) nie je nevyhnutné, aby bol ich prístup zabezpečený priamo až k nehnuteľnosti; prístup v prípade výnimočných situácií (zdravotné problémy alebo požiar) je zabezpečený prostredníctvom osobitných predpisov (kedy vlastník je povinný strpieť vstup na svoj pozemok); bolo potrebné prihliadnuť aj na skutočnosť, že žalovaní prejavili ochotu rokovať o inej trase prechodu cez ich pozemok (prípadne aj na zmluvnom základe), čo žalobcovia odmietli, pretože v zásade trvali na prístupe po navrhovanej trase, ktorú považovali za prístupovú cestu. Pre úplnosť považuje odvolací za potrebné uviesť, že rozhodnutie v prejednávanom spore nepredstavuje prekážku rozhodnutej veci pre prípadnú žalobu, ktorej predmetom bude nevyhnutná cesta po inej trase ako podľa geometrického plánu č. 34987886-48/16 vypracovaného Ing. C. N. dňa 30.09.2016.

5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s § 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).

5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).

6.1 Žalobcovia podané odvolanie obsahovo odôvodnili nevykonaním navrhovaných dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ C.s.p.), ktorú odvolaciu námietku odvolací súd v rozsahu navrhovanej ohliadky na mieste samom vyhodnotil ako dôvodnú a preto dokazovanie doplnil vykonaním ohliadky na mieste samom; rozhodujúce skutočnosti zistené týmto dôkazom však nemali vplyv na správnosť výroku napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby; ďalšie navrhované dokazovanie (najmä pripojením katastrálneho spisu o nadobudnutí vlastníckeho práva k pozemkom zo strany žalovaných) nepovažoval odvolací súd za potrebné vykonať (bod 4.4.5 odôvodnenia). Odvolací súd nezistil ani vytýkanú vadu nesprávnych skutkových zistení na základe vykonaných dôkazov (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.), ktoré aj podľa odvolacieho súdu po doplnení dokazovania vykonaním ohliadky na mieste samom boli dostačujúce na rozhodnutie vo veci. Pokiaľ žalobcovia podané odvolanie odôvodnili tým, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.), odvolací súd dospel k záveru, že právne posúdenie veci ohľadne nedôvodnosti žaloby je správne (body 4.4.4 až 4.4.9 odôvodnenia); nesprávne právne posúdenie veci odvolací súd identifikoval len vo vzťahu k záveru súdu prvej inštancie o nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcov na podanej žalobe (bod 4.4.3 odôvodnenia), ktoré však nemalo vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Pokiaľ žalobcovia v podanom odvolaní poukázali aj na ďalšie ustanovenia zakotvujúce odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/ a d/ C.s.p.), tieto v obsahu odvolania žiadnym spôsobom konkrétne nešpecifikovali, preto sa nimi odvolací súd nad rozsah skúmania splnenia procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.) pri rozhodovaní o podanom odvolaní nezaoberal.

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby (prvý výrok) ako vecne správne potvrdil.

8. Odvolací súd na základe podaného odvolania ako závislý výrok (§ 379 písm. a/ C.s.p.) preskúmal aj výrok napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania (druhý výrok) a dospel k záveru o nevyhnutnosti jeho zmeny podľa § 388 C.s.p., podľa ktorého odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie; súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. správne podľa výsledku konania priznal nárok na náhradu trov konania plne úspešným žalovaným v plnom rozsahu; nakoľko však vo výroku o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie nevyjadril voči komu priznáva žalovaným nárok na náhradu trov konania a súčasne výrok o trovách konania neformuloval do povinnosti ich náhrady, zostal výrok o trovách konania v tejto podobe nevykonateľný; preto bolo podľa názoru odvolacieho súdu nevyhnutné tento výrok z formálnych dôvodov zmeniť a uložiť žalobcom 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne trovy konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu; z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval odvolací súd výrok o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie do povinnosti ich náhrady (pozri aj bod 9 odôvodnenia). O samotnej výške náhrady trov konania žalovaných pred súdom prvej inštancie rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci v spojení § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalovaní boli v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešní, priznal im odvolací súd proti žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu; z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval odvolací súd výrok o nároku na náhradu trov odvolacieho konania do povinnosti ich náhrady (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/222/2016 zo dňa 23.03.2017, sp. zn. 6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp. zn. 6Cdo/196/2016 zo dňa 22.06.2017 a sp. zn. 7Cdo/123/2016 zo dňa 04.04.2017). O samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).