Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/220/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci žalobcu: Západoslovenská distribučná a.s., so sídlom Bratislava, Čulenova 6, IČO: 36 361 518, zastúpená: ius aegis s.r.o., so sídlom Bratislava, Ferienčíkova 7, IČO: 36 857 203, proti žalovanému: J. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., Ul. X. C. XXXX/XX, adresa na doručovanie D., E. XXXX, o zaplatenie 595,58 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 28. februára 2017, č.k. 8C/769/2015-95, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 595,58 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 595,58 eur od 13.03.2014 do zaplatenia, všetko to 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.) a rozhodol, že žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania vo výške 100% (výrok II.).

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ust. § 51 Občianskeho zákonníka, § 26 ods. 1, § 46 ods. 1, ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. ako aj § 1 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny. Vecne súd dôvodil, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 595,58 euro s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom. Súd vykonaným dokazovaním protokolom o zistení neoprávneného odberu zo dňa 28.1.2014, fotodokumentáciou, faktúrou č. 3401562 zistil, že žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy vykonal dňa 28.1.2014 kontrolu na odbernom mieste č. 4519566600 poverenými zamestnancami a pri kontrole bolo zistené, že žalovaný neoprávnene odoberal elektrickú energiu bez platne uzavretej zmluvy o združenej dodávke elektriny. O týchto skutočnostiach svedčí aj fotodokumentácia. Pri kontrole bolo zistené, že odberné miesto odoberal bez platne uzavretej zmluvy, v čase kontroly bolo pripojené a zaplombované, elektromer zaznamenával spotrebu počas kontroly elektromeru, bol na mieste prítomný aj žalovaný. Súd prvej inštancie dôvodil, že zodpovednosť za neoprávnený odber elektrickej energie je koncipovaná ako objektívna zodpovednosť, a teda odberateľ elektrickej energie je zodpovedný za protiprávny stav vzniknutý v dôsledku pôsobenia správania, ktoré objektívne právo nepovoľuje, a to bez zreteľa na subjektívny predpoklad spočívajúci v jeho zavinení. Dôsledky neoprávneného odberu elektrickej energie znáša odberateľ bez toho, aby bolo potrebné skúmať nielen jeho zavinenie, ale aj zisťovať, kto skutočne meracie zariadenie poškodil. Škoda bola vypočítaná na základe kontroly vykonanej na odbernom mieste v súlade s ustanovením § 1 Vyhlášky Ministerstvo hospodárstva SR č. 292/2012, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzatvorená zmluva o združenej dodávke elektriny, ktorej súčasťou boli aj Všeobecné obchodné podmienky. V tejto zmluve boli stanovené podmienky, za ktorých bude žalovaná strana odoberať elektrickú energiu a akým spôsobom bude uhrádzať finančné sumy za

dodanú energiu. Vzhľadom na to, že žalovaná strana neuhradila splatné faktúry za dodanú elektrickú energiu súd ju zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy. Keďže mal žalobca v konaní plný úspech, súd mu voči žalovanej strane prisúdil aj 100% náhrady trov konania.

3. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie, ktorým namietal, že v danom čase mal uzavretú so žalobcom zmluvu, a nerozumie, za čo má nahradiť škodu, keď zmluva je platná a žalovaná suma sa netýka elektrickej energie. K neoprávnenému odberu elektriny dôjsť nemohlo, pretože mal uzavretú platnú zmluvu. Vzhľadom k vadám podaného odvolania bol žalovaný súdom vyzvaný na jeho doplnenie a to uznesením sp.zn. 8C/769/2015-110 zo dňa 02.05.2017, na ktoré reagoval v súdom určenej lehote a podaním, doručeným súdu dňa 05.06.2017 zaslal doplnenie odvolania, v ktorom upresnil, že rozsudok napáda v rozsahu prvého a druhého výroku z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane uskutočňovanie jej patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Poukázal na to, že súd v bode 4 až 7 rozsudku konštatuje, že nárok žalobcu vychádza z náhrady vzniknutej škody, spôsobenej údajným neoprávneným odberom elektriny bezplatne uzavretej zmluvy o združenej dodávke elektriny. V bode 8 rozsudku však súd uzatvára, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzatvorená zmluva o združenej dodávke elektriny... a vzhľadom na to, že žalovaná strana neuhradila splatné faktúry za dodanú elektrickú energiu, súd ju zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy. Ide o vzájomne si odporujúce konštatovania súdu, na ktoré poukazoval žalovaný už v pôvodne podanom odvolaní. Takéto rozhodnutie je nezrozumiteľné, a odníma účastníkom možnosť konať pred súdom, je zmätočné a neobsahuje náležitosti požadované ustanovením § 220 CSP. Súd v odôvodnení uviedol dve odporujúce skutkové tvrdenia, z ktorých pri priznaní nároku žalobcu vychádzal. Nie je preto zrejmé, z ktorých dôkazov súd vychádzal a ako ich vyhodnotil. Rozsudok neobsahuje riadne vysvetlenie dôvodu rozhodnutia, resp. vysvetlenie dôvodov je zmätočné a žalovanému nie je jasné, ktorý titul t.j. či neoprávnený odber alebo neuhradenie splatných faktúr vyhodnotil súd prvej inštancie ako rozhodujúci pre určenie výrokovej časti rozsudku. Vzhľadom k uvedenému žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že podľa jeho názoru došlo k doplneniu odvolania po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty na podanie odvolania a teda na toto doplnenie odvolania nie je možné prihliadať v zmysle § 362 ods. 1 veta prvá CSP. Okrem toho žalovaný v odvolaní namieta, že k neoprávnenému odberu elektriny v čase od 26.04.2013 do 28.01.2014 prostredníctvom odberného miesta žalovaného údajne dôjsť nemohlo, čo má preukazovať Zmluva o pripojení odberného elektrického zariadenia žiadateľa do distribučnej sústavy zo dňa 26.04.2013 a Zmluva o združenej dodávke elektriny pre odberateľov kategórie domácnosť zo dňa 25.06.2013. Podľa názoru žalobcu vzhľadom na dátum uzavretia zmlúv ( už pred niekoľkými rokmi) je zrejmé, že žalovaný tieto zmluvy mohol ako prostriedok svojej procesnej obrany uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie a odvolací súd nemôže na tento prostriedok procesnej obrany žalovaného prihliadať v zmysle § 366 CSP. Odhliadnuc od uvedeného, predložené zmluvy nepreukazujú tvrdenie žalovaného, že k neoprávnenému odberu v čase od 26.04.2013 do 28.01.2014 dôjsť nemohlo. Legitímny odber elektriny je možný len v prípade platne a účinne uzatvorenej zmluvy o pripojení s prevádzkovateľom distribučnej sústavy (žalobca) a zmluvy o dodávke elektriny s jedným z oprávnených dodávateľov elektriny, pričom obe musia byť uzatvorené kumulatívne. Ak teda neoprávnený odber elektriny trval od 26.04.2013 do 28.01.2014, žalovaný bol na preukázanie svojich tvrdení povinný preukázať platné a účinné uzatvorenie spomínaných zmluvných typov, pričom žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko v zmluve o dodávke je uvedené, že predpokladaný začiatok dodávky elektriny je od 01.09.2013, čiže je nesporné, že žalovaný minimálne niekoľko mesiacov a to cca jednu polovicu trvania neoprávneného odberu nesporne odoberal elektrinu neoprávnene. Žalovaný v čase od 26.04.2013 do 28.01.2014 nemal platne a účinne uzatvorenú zmluvu o dodávke, nakoľko v tom čase nepatril do bilančnej skupiny žiadneho z oprávnených dodávateľov elektriny a to s poukazom na systém bilančných skupín určený nariadením vlády SR č. 317/2007 Z.z., ktorým sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou a v zmysle tohto musí každý účastník trhu patriť k nejakej bilančnej skupine. Žalovaný v čase trvania neoprávneného odberu nepatril do bilančnej skupiny žiadneho z oprávnených dodávateľov elektriny, a teda nemal platne a účinne uzatvorenú zmluvu o dodávke a jeho odber elektriny z distribučnej sústavy žalobcu bol

neoprávnený. Preto žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a žalobcovi priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

5. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že podaním zo dňa 01.06.2017 odstránil len vady na výzvu súdu a nedošlo k rozšíreniu rozsahu v akom rozhodnutie napádal. Pokiaľ ide o žalobcom vytýkané novoty v odvolacom konaní, žalovaný uviedol, že mu nie je zrejmé, či bol dôvod na to, aby súd konal a rozhodol bez prítomnosti žalovaného na pojednávaní, resp. bez toho, aby žalovaný mal vedomosť o tomto konaní, keď z rozsudku nevyplýva, či súd prvej inštancie uskutočnil všetky obligatórne vyšetrovacie úkony vo vzťahu k pobytu žalovaného tak, ako ich predpokladá ust. § 116 CSP. Bez ohľadu na uvedené má žalovaný za to, že akékoľvek prostriedky procesnej obrany nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, keďže súd konal a rozhodol bez jeho prítomnosti, pričom poukazuje v tejto súvislosti na článok 45 ods. 1 písm. b) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1215/2012 z 12. decembra 2012, podľa ktorého uznanie rozsudku sa na návrh zainteresovanej strany zamietne, ak v prípade, že bol rozsudok vydaný bez účasti žalovaného v konaní, ak sa mu nedoručila písomnosť, ktorou sa začalo konanie, alebo rovnocenná písomnosť v dostatočnom čase a takým spôsobom, aby si mohol zabezpečiť obhajobu, okrem prípadu, že žalovaný opomenul začať konanie, ktorým by napadol rozsudok, keď tak mohol urobiť. Pokiaľ ide o žalobcov názor, že ak žalovaný v čase od 26.04.2013 do 28.01.2014 nepatril do bilančnej skupiny žiadneho z oprávnených dodávateľov elektriny, žalovaný nemal platne a účinne uzatvorenú zmluvu o dodávke a jeho odber elektriny z distribučnej sústavy žalobcu bol neoprávnený, s týmto názorom žalovaný nesúhlasí a poukazuje na prílohu 2 nariadenia vlády SR č. 317/2007 Z.z., ktorá podrobne upravuje postup pri zmene dodávateľa elektriny a zmene bilančnej skupiny, pričom časť C prílohy upravuje podmienky na zmenu dodávateľa elektriny. To, že si nový dodávateľ elektriny nesplnil zákonnú povinnosť oznámiť zmenu bilančnej skupiny a zmenu dodávateľa elektriny žalobcovi, nemôže byť na ujmu žalovaného a rovnako tak nie je možné uzavrieť, že z tohto dôvodu žalovaný nemal platne a účinne uzatvorenú zmluvu o dodávke a jeho odber elektriny z distribučnej sústavy žalobcu bol tak neoprávnený.

6. Žalobca v odvolacej duplike uviedol, že podľa jeho názoru žalovaný doplnením odvolania rozšíril rozsah odvolania po uplynutí zákonnej lehoty prinajmenšom o výrok II. týkajúci sa náhrady trov konania, keď v odvolaní nesúhlasil s vyúčtovanou náhradou škody vo výške 595,58 eur, pričom dôvody tohto nesúhlasu v odvolaní bližšie konkretizuje. Na doplnenie odvolania žalovaného podľa názoru žalobcu nie je možné prihliadať, nakoľko podaním ním v rozpore s § 364 rozšíril rozsah odvolania a vymedzil aj odvolacie dôvody, ku ktorých doplneniu súd v zmysle § 373 nemá vyzývať a ktoré môžu byť doplnené len v zákonnej lehote na podanie odvolania. Pokiaľ žalovaný vytýkal súdu, že konal bez toho, aby žalovaná strana mala vedomosť o tomto konaní, žalobca poukázal na to, že pre doručenie nemôže byť významné, kde sa adresát reálne zdržuje a vychádza sa zo zásady, že každý adresát je zodpovedný za evidovanú adresu v príslušnom registri, preto v prípade neúspešného doručenia na túto adresu nastáva tzv. fikcia doručenia, preto sa nemožno stotožniť so záverom žalovaného, že nemohol včas v konaní pred súdom prvej inštancie uplatniť akékoľvek prostriedky procesnej obrany. K otázke neplatnosti a neúčinnosti zmlúv potrebných k legitímnemu odberu elektriny, poukázal žalobca na zásadu „práva patria bdelým“ a opakovane uviedol, že legitímny odber elektriny je v zmysle zákona možný len v prípade platne a účinne uzatvorenej zmluvy o pripojení a zmluvy o dodávke, ktoré žalovaný v uvedenom čase nemal platne uzavreté a zmluvy tvrdené žalovaným nepreukazujú, že k neoprávnenému odberu dôjsť nemohlo.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, 380 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

8. Predovšetkým odvolací súd uvádza, že s názorom žalobcu o oneskorenom podaní doplnenia odvolania žalovaným nebolo možné súhlasiť. Žalovaný doplnil svoje odvolanie na výzvu súdu obsiahnutú v uznesení zo dňa 02.05.2017 a zaslanú mu v súlade s ustanovením § 373 ods. 1 CSP, v ktorej bol vyzvaný, aby v lehote 10 dní od doručenia výzvy odstránil vady odvolania tak, že presne uvedie v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom považuje toto rozhodnutie alebo postup súdu za nesprávny a čoho sa domáha. Žalovaný vady odvolania na základe výzvy riadne odstránil v lehote určenej súdom,

pričom v takom prípade nie je rozhodujúce, či k odstráneniu vady došlo po uplynutí odvolacej lehoty. Pokiaľ ide o odvolacie dôvody, odvolací súd konštatuje vychádzajúc z obsahu podaného odvolania, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaný vlastnými slovami namietal už v pôvodnom znení odvolania, doručenom súdu dňa 24.04.2017 ( o.i. uviedol, že nerozumie, za čo má hradiť škodu, keď zmluva je platná ), preto sa bolo potrebné v odvolacom konaní vysporiadať prioritne s týmto odvolacím argumentom a zistiť, či bol dôvodný alebo nebol. Rozsah, v akom rozhodnutie napáda, odvolateľ nerozširoval, keď už z jeho prvého podania doručeného dňa 24.04.2017 je zrejmé, že rozsudok napáda v celom rozsahu ( nesúhlasí s úhradou sumy 595,58 eur, na zaplatenie ktorej bol zaviazaný). Pokiaľ aj odvolateľ nenapadol výslovne výrok o náhrade trov konania, tento musel byť predmetom prieskumu odvolacieho súdu bez ohľadu na skutočnosť, či bolo proti nemu podané odvolanie a to v zmysle § 379 písm. a) CSP, podľa ktorého odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, čo o nároku na náhradu trov konania nepochybne platí.

9. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 11Co/220/2017 je zaplatenie sumy 595,58 eur s príslušenstvom, ktorej sa žalobca domáha titulom škody spôsobenej neoprávneným odberom na tom skutkovom základe, že pri kontrole odberného miesta zamestnancami žalobcu dňa 28.01.2014 zistil, že žalovaný neoprávnene odoberal elektrickú energiu bez platne uzatvorenej zmluvy o dodávke elektriny, čím mu vzniklo právo na náhradu škody v žalovanej výške, ktorá bola vypočítaná v súlade s vyhláškou č. 292/2012 Z.z.. Túto škodu žalobca žalovanému vyúčtoval faktúrou splatnou dňa 12.03.2014, ktorú žalovaný neuhradil ani na základe písomnej výzvy - pokusu o zmier zo dňa 23.07.2014.

10. Podstatná časť odvolania je založená na tvrdení, že postupom súdu prvej inštancie došlo k odňatiu možnosti stranám sporu konať pred súdom z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia a absencii náležitostí požadovaných ustanovením § 220 CSP.

11. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým sa znemožní stranám sporu realizácia procesných práv, ktoré im Civilný sporový poriadok priznáva, pričom odňatie možnosti konať pred súdom je relevantné vtedy, ak išlo o postup nesprávny (uvažované z hľadiska zachovania postupu súdu určeného zákonom alebo ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi) a ak sa postup súdu prejavil v priebehu konania, a tiež pri rozhodovaní. Nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu ako vyplývajú z článku 36 a nasl. Listiny základných práv a slobôd, ako aj článku 46 Ústavy SR. Jedným z týchto princípov predstavujúcim súčasť práva na riadny proces a vylučujúcim svojvôľu pri rozhodovaní je i povinnosť súdov svoje rozhodnutia odôvodniť a to spôsobom zakotveným v jeho ust. § 220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V prípade, ak sú právne závery súdu v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba považovať takéto rozhodnutie za rozhodnutie v rozpore s článkom 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj článkom 46 Ústavy SR.

12. To znamená, že rozhodnutie súdu musí spĺňať požiadavky zákona z hľadiska jeho odôvodnenosti ( preskúmateľnosti) v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť dôvody rozhodnutia a preukázať tak správnosť rozsudku.

13. Vychádzajúc zo základného práva na prístup k súdnej ochrane je potrebné zdôrazniť, že nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia musí byť v opravnom konaní napravená, pretože bráni jeho vecnému preskúmaniu ( § 389 ods. 1 písm. b) .

14. Preskúmaním napadnutého rozsudku odvolací súd zistil, že toto nespĺňa požiadavky ustanovené v § 220 CSP. Odôvodnenie rozsudku je vnútorne nekonzistentné a rozporné a nie je zrejmé, ako dospel súd k svojim záverom, pričom ani samotné závery súdu nie sú jednoznačné. Z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, ako a podľa čoho súd prvej inštancie posúdil žalobou uplatnený nárok žalobcu, keď súd vyslovil protirečivé závery - na jednej strane záver, že žalovaný na odbernom mieste neoprávnene odoberal elektrickú energiu bez platne uzavretej zmluvy o dodávke elektriny, čím žalobcovi vznikla škoda ale zároveň tvrdí, že má preukázané, že „medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou

bola uzatvorená zmluva o združenej dodávke elektriny, ktorej súčasťou boli aj Všeobecné obchodné podmienky. V tejto zmluve boli stanovené podmienky, za ktorých bude žalovaná strana odoberať elektrickú energiu a akým spôsobom bude uhrádzať finančné sumy za dodanú energiu. Vzhľadom na to, že žalovaná strana neuhradila splatné faktúry za dodanú elektrickú energiu súd ju zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy.“ Odôvodnenie rozsudku, ktoré pod bodmi 4., 6. a 7. obsahuje skutkové zistenia súdu týkajúce sa žalobcovi vzniknutej škody titulom neoprávneného odberu bez platne existujúcej zmluvy a v bode 8. zase záver o existencii platnej zmluvy a neuhradení splatných faktúr za dodanú energiu, neposkytuje stranám sporu odpoveď na základnú otázku a síce z akých dôvodov žalobe v celom rozsahu vyhovel. Súd je tak vo svojej právnej argumentácii zjavne nekoherentný, jeho rozhodnutie je nekonzistentné a neobsahuje definitívny právny záver.

15. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie spočívajúca v tzv. právnej viackoľajnosti, ktorá nemôže z pohľadu presvedčivosti a ani vecnej správnosti rozhodnutia obstáť, má za následok zrušenia rozhodnutia, ktoré takouto vadou trpí.

16. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

17. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom súd vec znova prejedná, prihliadne pritom aj k vecnej argumentácii strán obsiahnutej v ich vyjadreniach v priebehu odvolacieho konania, rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, vykonané dôkazy náležite vyhodnotí a vec znova právne posúdi. Svoje právne závery súd v rozhodnutí vyjadrí jednoznačne, pričom ich oprie o skutkové zistenia vyplývajúce z konkrétneho prejednávaného prípadu a náležite ich odôvodní v súlade s ustanovením § 220 tak, aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali oporu vo vykonanom dokazovaní a aby úvahy súdu k týmto záverom vedúce, boli logické a presvedčivé. V novom rozhodnutí súd rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 .

18. Uvedené rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .