Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/125/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci manželov: navrhovateľa Ing. C. D. nar. X.X.XXXX bývajúceho v Y. na N. U. Č.. XXXX/XX zastúpeného JUDr. Dorianom Mereššom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Žriedlovej č. 28 a manželky navrhovateľa JUDr. I. D. nar. X.X.XXXX bývajúcej v Y. na ul. Y. Č.. XXXX/X zastúpenej Advokátskou kanceláriou KRAL PARTNERS s.r.o. so sídlom v Košiciach na ul. Kukučínovej č. 7 v mene ktorej koná advokát JUDr. Miroslav Kráľ ako konateľ a advokát o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom D.: 1. U. nar. XX.X.XXXX 2. Y. nar. XX.X.XXXX na čas po rozvode zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, o odvolaní manželky navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 20.2.2018 č.k. 14P 1/2016-414 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o určení výživného a úprave bežného styku každý párny týždeň v kalendárnom roku od piatka 17.00 hod. do nedele 15.00 hod. na čas po rozvode.

M e n í rozsudok v napadnutom výroku o spôsobe preberania a odovzdávania maloletých detí v čase určenom pre styk tak, že otec je oprávnený prevziať a odovzdať maloleté deti v mieste bydliska matky.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľa s jeho manželkou. Maloletú Y. a mal. U. zveril do osobnej starostlivosti manželky navrhovateľa. Rozhodol, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Navrhovateľa zaviazal prispievať na výživu mal. Y. 130 € mesačne a mal. U. 170 € mesačne manželke navrhovateľa vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva do budúcna. Upravil styk navrhovateľa s maloletými deťmi každý párny týždeň v kalendárnom roku od piatka 17.00 hod. do nedele 15.00 hod., každý nepárny týždeň v kalendárnom roku vo štvrtok od 16.00 hod. do 18.30 hod., počas jarných prázdnin každý nepárny rok od prvého dňa prázdnin od 10.00 hod. do predposledného dňa prázdnin do 18.00 hod., počas veľkonočných prázdnin každý párny rok od prvého dňa prázdnin od 10.00 hod. do posledného dňa prázdnin do 18.00 hod., v období letných prázdnin od 1.7. od 10.00 hod. do 15.7. do 18.00 hod., od 1.8. od 10.00 hod. do 15.8. do 18.00 hod., každý nepárny rok od 23.12. od 10.00 hod. do 30.12. do 18.00 hod., každý párny rok od 31.12. od 10.00 hod. do 6.1. do 18.00 hod. s tým, že otec je oprávnený si v určenom čase maloleté deti prevziať od matky v mieste jej bydliska alebo v predškolskom, prípadne školskom zariadení, ktoré maloleté deti navštevujú a povinný v určenom čase maloleté deti matke v mieste jej bydliska odovzdať. Zaviazal matku maloleté deti na styk s otcom pripraviť a v uvedenom čase ich otcovi odovzdať a od otca ich aj prevziať v mieste, ktoré určil súd. O trovách štátu rozhodne súd osobitným uznesením. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie manželka navrhovateľa proti výroku o výživnom a úprave styku z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm.f/, h/ CSP. Poukázal na čl. 12 Základných princípov CMP, v zmysle ktorého súd postupuje v konaní tak, aby bola vec čo najrýchlejšie rozhodnutá a predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. V predmetnom konaní súd rozhodoval dlho a rozhodol za 21 mesiacov od podania návrhu. Súd do konania pribral znalca z oblasti psychológie a psychiatrie, pričom nevzal do úvahy závery obidvoch znalkýň a najmä to, aby maloleté deti ostávali u otca bez prespania, kde znalkyne konštatovali, že podľa najnovších odporúčaní do 10 rokov veku dieťaťa je vhodnejší styk s druhým rodičom bez prespávania, avšak súd závery znaleckého dokazovania nevzal do úvahy. Pokiaľ sa týka odvolania proti výroku o určení výživného, navrhovala určiť výživné pre U. 250 € mesačne a Y. 200 € mesačne. Konštatovala, že od odchodu navrhovateľa zo spoločnej domácnosti v máji 2016 prispieval na každú z dcér po 100 € mesačne. Vytkla súdu prvej inštancie, že nesprávne posúdil odôvodnené potreby detí, ktoré nie je schopná zabezpečiť z rozsahu určeného výživného. Konštatovala, že je v reálnych možnostiach navrhovateľa prispievať na výživu detí po pre mal. U. 250 € mesačne a mal. Y. 200 € mesačne z faktického príjmu 931,68 € (761,68 € + 170 €). Vykonaným dokazovaním súd zistil, že navrhovateľ po podaní návrhu previedol účelovo svoje obchodné podiely v troch obchodných spoločnostiach na svoju matku starobnú dôchodkyňu a rovnako pred prevodom obchodných podielov, ako aj po prevode tieto dosahujú zisk a odmenu konateľa poberá iba v jednej a bezdôvodne nepoberá odmenu konateľa v ďalších dvoch firmách. Pred prevodom obchodných podielov mu patril zisk vo všetkých spoločnostiach a súd pri stanovení výživného pre maloleté deti na to riadne neprihliadol. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že prevod obchodných podielov bol účelový a potencionálne príjmy navrhovateľa, konkrétne čo by dosahoval pred prevodom obchodných podielov je jeho objektívny zisk a možný príjem, ktorý by zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti aj situáciu na trhu práce a tie by boli omnoho vyššie. Konštatovala, že zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté deti a určené výživné nezodpovedá schopnostiam a možnostiam navrhovateľa. Nesúhlasí taktiež s odovzdávaním maloletých detí po víkende v nedeľu o 15.00 hod., pretože maloleté deti nebudú mať dostatok času na prípravu na vyučovanie, pretože sa pripravujú do školy s matkou samostatne. Vyslovila názor, že mal. U. síce dosahuje v škole výborné študijné výsledky, vo všetkých predmetoch je hodnotená najlepšou známkou a podľa jej názoru súdom určená forma styku prispeje k zhoršeniu jej výsledkov v škole. Po návrate detí od otca a najmenej dvojhodinovej aklimatizácii na domáce prostredie čas od 17.00 hod. im nebude stačiť na prípravu na vyučovanie. Za nevhodnú považuje aj úpravu styku s deťmi každý párny týždeň od piatka 17.00 hod., kedy otec v určenom čase môže deti prevziať od matky v mieste bydliska alebo v predškolskom a školskom zariadení, ktoré deti navštevujú, nakoľko matka ich má na odovzdanie pripraviť a vzniká otázka, kde vlastne má matka deti otcovi odovzdať. Preto takáto úprava je neurčitá, nezrozumiteľná a nevykonateľná. Navrhla upraviť piaty výrok rozsudku tak, že otec je oprávnený každý párny týždeň v piatok prevziať deti zo školského a predškolského zariadenia a samostatne odovzdať ich matke vždy v párnu nedeľu o 12.00 hod. v mieste bydliska matky.

3. Navrhovateľ vo vyjadrení navrhol potvrdiť napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie. Považuje za nepravdivé tvrdenia manželky navrhovateľa, že súd nevzal do úvahy závery znalkyne z odvetvia psychológie aj odvetvia psychiatrie. Tvrdenia manželky navrhovateľa sú vytrhnuté z kontextu a zmätočné, najmä v tom smere, že pre deti do 10. roku veku je vhodné, aby s druhým rodičom sa stýkali bez prespávania. Znalkyňa z oblasti psychológie PhDr. D. U. na hlavnom pojednávaní jednoznačne vyslovila názor odborníka a zo záverov znaleckého dokazovania, ktoré vykonala vyslovila ako má byť styk upravený. Konštatovala, že sú splnené predpoklady pre striedavú starostlivosť, avšak jediným problémom je problémová komunikácia medzi rodičmi, preto ju znalkyňa zatiaľ neodporúčala. Tvrdenia, že navrhovateľ bezdôvodne nepoberá odmenu konateľa v dvoch spoločnostiach sú nepravdivé a rovnako ani manželka navrhovateľa nepoberá odmenu konateľa v spoločnosti, ktorej je štatutárnym orgánom, čo vyplýva z prvého hlavného pojednávania. Poukázal na to, že prevodom obchodných podielov spoločnosti sa zvýšil jeho pravidelný mesačný príjem, pretože sa stal po prevode týchto spoločností zamestnancom jednej z nich a ako vyplýva z dokazovania, má manželka navrhovateľa čistý mesačný príjem 1.300 € z jej trvalého pracovného pomeru s odmenami, prídavkami na maloleté deti a výživného od neho v sume 300 €, ktoré ku dnešnému dňu uhrádza, pričom preukazuje príjem v čistom 930 € bez odrátania platby 300 € titulom výživného, ktoré platí po rozhodnutí súdu prvej inštancie. Konštatoval, že vyššie výživné nie je schopný uhrádzať.

4. Manželka navrhovateľa vo vyjadrení trvá v celom rozsahu na odvolaní a konštatovala, že so závermi znaleckého posudku navrhovateľ súhlasí, pretože sú v jeho prospech. Ona však zastáva stanovisko, že jeho tvrdenia preukázané dôkazmi neboli a čo sa týka konateľstva oboch strán účastníkov v obchodných spoločnostiach, navrhovateľ mal len jednu poznámku, že ona nikdy nepoberala príjem z jej konateľstva v spoločnosti na rozdiel od navrhovateľa, ktorý po podaní návrhu na rozvod sa účelovo zbavil odmien konateľa v dvoch spoločnostiach a spoločníctva dokonca v troch spoločnostiach, čo bolo v konaní preukázané vykonanými dôkazmi. Za nepravdivé tvrdenie považuje jeho tvrdenie o jej čistom príjme 1.300 € mesačne, pričom jej priemerný mesačný príjem predstavuje 700 €, čo bolo v konaní preukázané.

5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadril.

6. Výroky rozsudku súdu prvej inštancie o rozvode manželstva, úprave výchovy, zastupovania maloletých detí a spravovania ich majetku neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom odvolacieho konania (ust. § 367 ods. 2 .

7. Podľa § 2 ods. 1 na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 a § 66 bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne vo veci rozhodol, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku v napadnutých výrokoch presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolateľa, odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní.

10. Zo zákonných ustanovení citovaných v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie týkajúcich sa určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vyplýva, že kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je preto potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako sú šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne, ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, pričom ide o všeobecne známu skutočnosť, ktorú nie je potrebné osobitne dokazovať. Dokazovať je potrebné len nadštandardné výdavky, resp. potreby dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti je súd povinný prihliadať aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Na strane povinných, rodičov dieťaťa, súd zisťuje ich reálne príjmy, celkové majetkové pomery, nevyhnutné životné náklady a prihliada aj na ich ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti.

11. Vychádzajúc z uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že určené výživné zodpovedá zákonným kritériám určovania rozsahu výživného s prihliadnutím na príjem manželky navrhovateľa zistený listinnými dôkazmi, správne prihliadal a zohľadňoval náklady rodičov na živobytie. K odvolacej námietke manželky navrhovateľa poznamenáva, že táto je totožná s jej obranou pred súdom prvej inštancie, s ktorou sa konajúci súd v napadnutom rozsudku vysporiadal a ani v priebehu odvolacieho konania neuviedla žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o rozsahu výživného. Pokiaľ manželka navrhovateľa prezentovala názor, že určené výživné bolo určené nižšou sumou ako špecifikovala odôvodnené potreby maloletých detí, odvolací súd konštatuje, že medzi odôvodnené potreby maloletého dieťaťa nepatrí len bývanie, strava, školné, ale aj oblečenie, hygiena, zdravotné potreby a podobne, poznamenáva, že tieto nemuseli byť preukazované, pretože sú súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti a sú všeobecne známou skutočnosťou, ktorú v zmysle zákona nie je potrebné dokazovať. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie boli zistené príjmové a majetkové pomery oboch rodičov maloletých detí a aj skutočnosť, že rodičia inú vyživovaciu povinnosť nemajú. Vo vzťahu k odvolacím námietkam týkajúcim sa hodnotenia nevyhnutných výdavkov odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonnou povinnosťou, a jeho cieľom je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie vlastných potrieb. Zákon v zásade nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy ani nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča, o vyživovacej povinnosti ktorého sa koná. Preukazovanie výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu. Z uvedeného dôvodu preto nebolo potrebné detailne skúmať výdavky na stravu a osobnú hygienu a podobne. Odvolací súd dospel k záveru, že výživné určené súdom prvej inštancie zodpovedá zákonným kritériám určovania rozsahu výživného rodičov voči maloletým deťom, vzhľadom na príjmové a majetkové pomery navrhovateľa a rozsahu odôvodnených potrieb mal. U., ktorá je žiačkou 2. ročníka základnej školy a mal. Y., ktorá navštevuje materskú školu. Pretože súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol o rozsahu vyživovacej povinnosti, preto odvolací súd potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o určení výživného na čas po rozvode ako vecne správny.

12. Podľa § 388 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

13. Vo vzťahu k výrokom napadnutého rozsudku o úprave styku otca s maloletými deťmi odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie síce dostatočne zistil skutočný stav, použil správne ustanovenia Zákona o rodine, správne rozhodol o rozsahu styku, ale nesprávne ich aplikoval na zistený skutočný stav o spôsobe preberávania a odovzdávania maloletých detí v čase určenom pre styk. Z odvolania, ako aj z vyjadrenia s poukazom tiež na postoj rodičov v priebehu konania na súde prvej inštancie je zjavné, že rodičia argumentujú najlepším záujmom maloletého dieťaťa, na podporu svojich tvrdení o vhodnosti, prípadne nevhodnosti určitej úpravy rozsahu a frekvencie styku otca s maloletými deťmi, ktorý záujem subjektívne vnímajú ako svoju predstavu o realizácii svojho výchovného pôsobenia pre maloleté dieťa. Posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa je otázkou právnou, v rámci ktorého súd komplexne vyhodnocuje aktuálne pomery dieťaťa, rodičov, zohľadňuje vek dieťaťa, jeho zdravotný stav, prípadnú školskú dochádzku, mimoškolskú činnosť, vzdialenosť bydlísk rodičov, pracovné zaťaženie rodičov, výchovné pôsobenie rodičov na dieťa, prístup rodičov k realizácii práv druhého rodiča vo vzťahu k výkonu rodičovských práv a povinností a v prípade vekovo starších detí zisťuje aj názor samotného dieťaťa. Za tejto situácie odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie ohľadne rozsahu upraveného styku otca s maloletými deťmi. V záujme rešpektovania ich aktuálnych potrieb na styk s otcom je potrebné upraviť styk s otcom v záujme maloletých detí a ich osobnostného rastu a zrenia.

14. Odvolací súd poznamenáva, že právo rodiča, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti stretávať sa s týmto dieťaťom je jedným z jeho základných práv, na rozdiel od iných rodičovských práv a povinností môže súd styk rodiča s dieťaťom upraviť, ak sa rodičia v tejto otázke nedohodli. Vzťah rodiča a dieťaťa je prirodzeným biologickým vzťahom a každé dieťa potrebuje pre zdravý vývoj pocit spolupatričnosti nielen so svojou matkou, ale aj so svojím otcom. Len ich vzájomné pozitívne pôsobenie v rámci výchovného procesu dáva záruku riadneho vývoja dieťaťa. Rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, uplatňuje pri styku s ním svoju úlohu pri výchove dieťaťa danú mu v ust. § 26 Zákona o rodine. Úlohou druhého rodiča, ktorý maloleté dieťa vychováva, je okrem iného, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk druhého rodiča s dieťaťom hlavne vedením dieťaťa k tomu, aby malo správny vzťah k tomuto rodičovi. Právu styku rodiča s dieťaťom korešponduje právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, ako aj právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov podľa čl. 7 a 8 Dohovoru o právach dieťaťa. Súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol o rozsahu styku otca s maloletými deťmi po zohľadnení denného režimu maloletých detí s cieľom, aby aj otec sa podieľal na riadnej starostlivosti o maloleté deti a aby bol zároveň zachovaný aj mužský vzor, ktorý deti pri výchove potrebujú. Odvolacie námietky o z nížení rozsahu styku v nedeľu nebolo možné akceptovať, pretože manželka navrhovateľa ju ničím nepreukázala, preto nebolo možné zohľadňovať prípadnú budúcu nesústredenosť mal. U. v príprave na vyučovanie, pretože po skončení styku v nedeľu o 15.00 hod. bude mať dostatočný časový priestor na prípravu, keďže je žiačkou 2. ročníka základnej školy a nemajú ešte tak rozsiahle učivo, aby to nestíhala v dostatočnom čase a nie je vylúčené, aby sa v nedeľu vrátila od otca pripravená na vyučovanie, keďže v konaní nebolo preukázané, že by otec nebol schopný jej s prípravou pomôcť. Odvolací súd konštatuje, že úprava styku otca s maloletými deťmi počas víkendov zodpovedá štandardnej úprave styku rodiča, ktorému nie je dieťa zverené do osobnej starostlivosti, aby aj navrhovateľ mal možnosť tráviť s deťmi voľný čas a upevňovať ich vzájomnú citovú väzbu, preto odvolací súd podľa § 387 ods. 1 potvrdil rozsudok v napadnutom výroku o úprave styku počas víkendov. Odvolacia námietka o spôsobe preberania a odovzdávania maloletých detí je dôvodná, pretože rozsudok v tejto časti je nejasný a nepreskúmateľný. Príprava dieťaťa na styk s otcom nie je právom matky, ale jej povinnosťou, ktorú má zabezpečiť pred realizáciou styku. Prípravou na styk sa rozumie nielen materiálne zabezpečenie (napr. ošatenie a pod.), ale aj psychická príprava, preto v záujme určitosti, keďže neboli preukázané presné termíny ukončenia školského a predškolského vyučovania, bolo potrebné podľa § 388 zmeniť v tomto rozsahu napadnutý výrok rozsudku o spôsobe preberania a odovzdávania maloletých detí počas styku pred bydliskom matky, aby pri realizácii styku nedochádzalo medzi rodičmi k zbytočným nezrovnalostiam.

15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania (ust. § 396 v spojení s ust. § 52 , keďže v konaniach podľa žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak a zároveň nezistil žiadne okolnosti nasvedčujúce tomu, že by to bolo spravodlivé (§ 55 .

16. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .