Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_13S-22-2018.pdf
PDF · 123.32 KB
Case nature
Area
Subarea
13S/22/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobcu: JUDr. M. Q., bytom C. H., S. č. XXXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Jánom Legerským, advokátom, so sídlom Trenčín, Nám. sv. Anny 15/25 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100434465/2018 zo dňa 22. februára 2018, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Predmetom súdneho prieskumu je v záhlaví uvedené rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane č. 101811462/2017 zo dňa 22.08.2017 o vyrubení rozdielu dane v sume 14 800 eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) za zdaňovacie obdobie máj 2014.
2. Žalobca v podanej správnej žalobe namietal, že správca dane pri vedení daňovej kontroly nepostupoval plne v súlade s § 3, § 24 a § 44 Daňového poriadku, ktoré citoval. V dôsledku uvedeného mal správca dane dospieť k nesprávnemu právnemu záveru o nesplnení podmienok nároku na odpočet DPH. Trval na tom, že jednoznačne a nespochybniteľným spôsobom preukázal splnenie všetkých hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry vystavenej spoločnosťou Adronel, s.r.o.. Konkrétne mal preukázať, že ako objednávateľ uzavrel zmluvu o poskytovaní služieb dňa 02.01.2014, predmetom ktorej bol ad a) záväzok poskytovať organizačné a ekonomické poradenstvo v oblasti konkurzných a reštrukturalizačných konaní, v ktorých vykonáva funkciu správcu ad b) poskytovať poradenstvo v oblasti výkonu advokátskej činnosti žalobcu so zameraním na aktívne získavanie klientov a ad c) ekonomické poradenstvo v rámci komplexného prístupu žalobcu ku klientom ako aj záväzok za takto poskytnuté služby zaplatiť odplatu v dohodnutej výške. Bolo preukázané, že záväzok, teda služby boli poskytnuté, čo nespochybňuje ani žalovaný a správca dane. Žiadna iná právna skutočnosť, než uvedená zmluva o poskytovaní služieb zo dňa 02.01.2014, na základe ktorej by malo dôjsť ku skutočnému vykonaniu nebola tvrdená, a ani preukázaná, a preto objektívne pri logickom hodnotení veci v celkovom kontexte všetkých podstatných skutočností je zrejmé, že vykonanie týchto prác malo právny základ v uvedenej zmluve a bolo dôsledkom splnenia záväzku poskytovateľa z tejto zmluvy. S týmto korešpondujú aj ďalšie dôkazy ako je napríklad vyúčtovanie ceny v súlade so zmluvou a jej zaplatenie. Mal za to, že daňové orgány nemôžu za takéhoto dôkazného stavu negovať jednoznačne preukázanú a zároveň rozhodujúcu skutočnosť, že medzi žalobcom a spoločnosťou Adronel, s.r.o. vznikol platný obchodný záväzkový vzťah, na základe ktorého bolo oboma stranami plnené.
3. K záverom správnych orgánov uviedol, že sú výsledkom nesprávneho a neprípustného postupu, ktorý v konečnom dôsledku vedie k neoprávnenému zásahu do jeho práv a dokonca k tomu, že bol označený ako osoba konajúca vedome podvodne s cieľom získať daňovú výhodu. Zdôraznil, že všetky skutočnosti, na ktorých sú založené závery daňových orgánov sa týkajú činnosti dodávateľskej spoločnosti žalobcu a ďalšej spoločnosti, s ktorou žalobca vôbec pri realizácii uvedenej zmluvy neprišiel do kontaktu. Zistenia správcu dane poukazujúce na to, že dodávateľská spoločnosť zabezpečovala splnenie svojho záväzku prostredníctvom ďalšej spoločnosti nie sú pre posúdenie práva žalobcu na odpočítanie dane významné, pretože s poukazom na ust. § 9 ods. 4 zákona o DPH by platila fikcia dodania služby vo vzťahu k žalobcovi práve touto dodávateľskou spoločnosťou. Z toho zároveň plynie podstatná skutočnosť, a to dôkazná povinnosť žalobcu preukázať reálne dodanie služby osobou, ktorá s ním uzavrela zmluvu a toto preukázané bolo. Mal za to, že nie je od neho spravodlivé požadovať, aby zisťoval či si jeho zmluvný partner splní svoj záväzok prostredníctvom inej osoby. Pre neho bolo a je dôležité len to, že jeho dodávateľská spoločnosť Adronel, s.r.o. svoj zmluvný záväzok splnila. Zdôraznil, že so spoločnosťou MACANO MEDIA, s.r.o. neprišiel žiadnym spôsobom do kontaktu. Poukázal aj na to, že dôkazom o reálnom dodaní služby spoločnosťou Adronel, s.r.o. je aj zaplatenie dohodnutej ceny.
4. Žalobca považoval za celkom nenáležitý a ničom nepodložený záver správcu dane, že mal mať vedomosť o tom, že plnenia zakladajúce právo na odpočet DPH sú súčasťou podvodného konania. V tejto súvislosti zdôraznil, že spoločnosť Adronel, s.r.o. bola schopná objednané služby zabezpečiť, čoho dôkazom je predovšetkým skutočnosť, že k zabezpečeniu týchto služieb aj reálne došlo, čo mal aj správca dane za jednoznačne preukázané. Správca dane a žalovaný v rozhodujúcej časti svoje závery o tom, že mal vedieť o podvodnom konaní dodávateľskej spoločnosti, založili len na subjektívnej úvahe. Takýto postup správnych orgánov považoval za rozporný s judikatúrou Súdneho dvora EÚ ako aj rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Mal za to, že nebolo preukázané ani len podvodné konanie na strane dodávateľa a subdodávateľa žalobcu, a preto už vôbec nemohla byť preukázaná jeho vedomosť o tom, že sa na takomto podvodnom konaní zúčastňuje.
5. Žalovaný vo vyjadrení k podanej správnej žalobe zotrval na zákonnosti a vecnej správnosti žalobou napadnutého rozhodnutia. Poukázal na rozsiahle dokazovanie, ktoré bolo veci vykonané, a ktorého výsledkom bolo spochybnenie reálneho dodania služieb dodávateľom žalobcu, spoločnosťou Adronel, s.r.o.. Nepovažoval za pravdivé tvrdenie žalobcu, že záväzok bol zo strany jeho dodávateľa v celom rozsahu splnený. Jedinou preukázanou skutočnosťou je, že žalobca vykonával činnosť správcu konkurzných a reštrukturalizačných konaní a vypracoval reštrukturalizačné posudky. Taktiež mal za to, že správca dane dostatočne preukázal daňový únik tým, že spoločnosť Adronel, s.r.o., Bratislava, ani spoločnosť MACANO MEDIA s.r.o., Bratislava daň z faktúr, z ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane, reálne neodviedli do štátneho rozpočtu. Okrem toho poukázal na to, že napriek tomu, že malo ísť podľa tvrdenia samotného žalobcu o realizáciu vysoko odborných služieb, bola odbornosť C. C., ktorý mal tieto práce vykonať daná len tým, že sa pohybuje v hlavnom meste, má aktuálne novinky a znalosti o veciach uvedených v podkladoch, má niekoľko osobných skúseností s reštrukturalizáciou, konkurzmi a ekonomickým poradenstvom, ktoré riešil s niekoľkými správcami konkurznej podstaty, právnickými kanceláriami. Sám svedok vo svojej výpovedi uviedol, že to boli peniaze za pár hodín práce za počítačom, absolvoval aj prípravu na správcovské skúšky, podľa jeho vyjadrenia na práce, ktoré vykonával nebolo potrebné žiadne odborné vzdelanie a prax. Išlo v podstate o prepisovanie podkladov a zadaní, obyčajnú kancelársku prácu.
6. Ďalej žalovaný poukázal na to, že ak sú spoločnosti zapojené do daňového úniku, zaplatenie ceny nie je ničím neštandardným a samo o sebe bez ďalšieho nie je dôkazom o reálnosti zdaniteľného obchodu a nie je ani dôvodom na uznanie uplatneného odpočítania dane z predloženej faktúry. Ani skutočnosť, že súčasní spoločníci a konatelia dodávateľskej a subdodávateľskej spoločnosti sú aktuálne nekontaktní, a nový konateľ spoločnosti MACANO MEDIA s.r.o. Bratislava ani nevedel, že sa stal jej štatutárom, pričom ani bývalý, a ani súčasný konateľ nemajú k dispozícii doklady spoločnosti, nie sú samé o sebe dôvodom pre vyrubenie rozdielu dane žalobcovi. Tieto skutočnosti len dokresľujú okolnosti veci, keď ide o bežný postup zbavenia sa zodpovednosti osôb konajúcich v mene osôb, ktorým vznikla daňová povinnosť, resp. „upratania spoločností zapojených do daňových podvodov“.
7. K otázke vedomosti žalobcu o jeho účasti na daňovom úniku uviedol, že žalobca ako vykonávateľ vysoko odborných posudkov musel mať vedomosť, komu požiadavku zadal, preto mohol a mal vedieť, že sa zapojil do obchodu, ktorý je súčasťou daňového úniku. V prípade žalobcu nebolo nepochybne
preukázané, že predložené listiny preukazujú skutočné reálne plnenie. Žalobca nepostupoval v súlade s požiadavkou dodržiavania povinnej miery opatrnosti v obchodovaní. Okrem toho žalobca v podanej správnej žalobe tvrdí, že nebolo podmienkou dodania plnenia žiadne osobitné materiálne, technické a personálne zázemie dodávateľa, zatiaľ čo v konaní pred správcom tvrdil, že zákon o konkurze a reštrukturalizácii mu ukladá povinnosť konať s odbornou starostlivosťou a pri úkonoch ako je kontrola účtovníctva, a to aj z hľadiska odporovateľných právnych úkonov, vykonať selekciu vybraných ekonomických ukazovateľov, ekonomické poradenstvo, kontrolu prihlásených pohľadávok s účtovnou evidenciou a je zo zákona povinný spolupracovať s odborne spôsobilou osobou z tejto oblasti, čo aj realizoval. Osoba, ktorá mala tieto práce vykonať ich však označila ako práce, ktoré mohol vykonať ktokoľvek.
8. Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 177 ods. 1 S.s.p., v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 134 ods. 1 S.s.p.). Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 S.s.p.), zastúpenou advokátom (§ 49 ods. 1 S.s.p.), v zákonnej lehote (§ 181 ods. 1 S.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť premetom súdneho prieskumu (§ 6 ods. 2, § 7 S.s.p.), súd vec prejednal na ústnom pojednávaní (§ 107 ods. 1 písm. a/ S.s.p.) a dospel k záveru, že správna žaloba nebola podaná dôvodne.
9. Ako už bolo uvedené predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného uvedené v odseku 1 tohto rozhodnutia.
10. Z administratívneho spisu bolo zistené, že u žalobcu bola vykonaná daňová kontrola ukončená vydaním protokolu z daňovej kontroly č. 102937339/2016 zo dňa 14.04.2016, ktorý bol žalobcovi riadne doručený. Správca dane zistil, že v zdaňovacom období máj 2014 žalobca porušil § 49 ods. 1,2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods.1 písm. a) zákona o DPH tým, že si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúr od dodávateľa Adronel, s.r.o., Bratislava za ekonomické a organizačné poradenstvo za obdobie január až máj 2014, pri ktorých dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť. Na základe výsledkov kontroly vydal správca dane dňa 22.08.2017 rozhodnutie č. 101811462/2017, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 14 800 eur za zdaňovacie obdobie máj 2014. Na odvolanie žalobcu sa vecou zaoberal žalovaný, ktorý toto rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol ako nedôvodné.
11. Správne orgány pri svojom rozhodovaní vychádzali zo zistenia, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane z faktúry č. 2014010 zo dňa 31.05.2014 podľa Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 02.01.2014 za obdobie január až máj 2014 v sume 88 000 eur, z toho bola daň v sume 14 800 eur, od dodávateľa Adronel, s.r.o., Bratislava (predtým CARAVELLI, s.r.o). Preverením takto uplatneného nároku správca dane dospel k záveru, že nedošlo k dodaniu, resp. uskutočneniu zdaniteľných obchodov deklarovaným dodávateľom. Správne orgány zobrali na zreteľ vyjadrenie samotného žalobcu, ktorý uviedol, že ako správca konkurznej podstaty je zo zákona povinný spolupracovať s odborne spôsobilou osobou, čo realizoval uzavretím zmluvy so spoločnosťou Adronel, s.r.o., Bratislava. Spolupráca s touto spoločnosťou mala prebiehať v kancelárii, prípadne na iných miestach podľa charakteru služby. Ekonomický efekt dojednaného záväzku sa podľa žalobcu prejavil v rámci výnosu z jednotlivých konkurzných konaní, obchodných prípadov, resp. uhradených trov právneho zastúpenia. Konkrétne v kontrolovanom období mu boli jeho dodávateľom poskytnuté služby v oblasti reštrukturalizácie spoločnosti MIXER s.r.o., LUXOR, a.s., ale aj v konkurzných konaniach spoločnosti VOJUS, a.s. a FISO, s.r.o.. Malo ísť o kontrolu podnikateľskej činnosti týchto subjektov z hľadiska účtovania a ekonomiky. V konkurzných konaniach išlo o kontrolu evidencie pohľadávok proti podstate a prípravu návrhu výťažku. Išlo podľa žalobcu o odborné, vysoko náročné činnosti.
12. Bývalý konateľ dodávateľskej spoločnosti k jej činnosti v rozhodnom období uviedol, že jej hlavným predmetom bola reklama, marketing, ekonomické a účtovné poradenstvo a hlavným dodávateľom boli spoločnosti, ktoré zastupoval p. C. C.. Potvrdil spoluprácu so žalobcom, pričom malo ísť o vyhotovovanie analýz a kontrolu účtovníctva. Potvrdil vystavenie spornej faktúry, pričom nevedel preukázať, že daň z nej bola skutočne odvedená, nakoľko účtovníctvo spoločnosti odovzdal novému konateľovi. Uviedol, že sporné plnenia mali byť realizované spoločnosťou MACANO MEDIA s.r.o. konkrétne p. C. C.. Tento pred správcom dane uviedol, že na základe zmluvy so spoločnosťou Adronel, s.r.o. vykonával práce. Tie, ktoré sa týkali rozhodného obdobia označil „ ako pár hodín za počítačom“. Nepovažoval ich za
náročné. Bolo zistené, že C. C. nemal žiadne osobitné vzdelanie v oblasti účtovníctva, ekonómie alebo práva. Cena za tieto práce bola podľa jeho tvrdenia cena, stanovená vždy pri konkrétnej objednávke. Účtovníctvo dodávateľskej spoločnosti nebolo možné preveriť, nakoľko po zmene v osobe konateľa a spoločníka sa spoločnosť stala nekontaktnou. Rovnako po prevode obchodného podielu a zmene štatutára v subdodávateľskej spoločnosti bolo zistené, že nový konateľ, ktorý je maďarskej štátnej príslušnosti ani nemá vedomosť o tom, že figuruje v tejto spoločnosti. Žiadne doklady mu neboli odovzdané, o spoločnosti a jej činnosti nemal žiadnu vedomosť. Uviedol, že pracoval na Slovensku ako robotník, stalo, že podpisoval doklady v slovenskom jazyku, ktorým nerozumel.
13. Správne orgány uzavreli, že bývalý konateľ dodávateľskej spoločnosti síce formálne potvrdil uskutočnenie sporných zdaniteľných plnení, avšak z jeho výpovede vyplynulo, že spoločnosť nemala žiadne materiálne a personálne zázemie pre realizáciu takýchto činností. Plnenia mali byť realizované z tohto dôvodu subdodávateľsky, spoločnosťou MACANO MEDIA, s.r.o., za ktorú konal a mal práce priamo realizovať p. C., ktorý taktiež nemal žiadne odborné vzdelanie v oblasti účtovníctva, resp. ekonómie. Nevedel sa konkrétne vyjadriť k spolupráci. Na rozdiel od žalobcu práce nepovažoval za vysoko odborné a náročné.
14. Za tejto situácie nebol žalobcovi priznaný nadmerný odpočet, keď žalovaný okrem argumentácie správcu dane poukázal na to (str. 22 jeho rozhodnutia), že samotná existencia tabuliek a analýz nepreukazuje, že tieto boli zabezpečené dodávateľsky. Žalovaný sa vysporiadal aj otázkou podvodného, resp. zneužívajúceho konania a vedomosti žalobcu o jeho účasti na ňom.
15. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
16. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
17. Z obsahu administratívneho spisu bolo zistené, že žalobca je advokátom a súčasne je vedený aj ako správca. Do 09.08.2013 podnikal aj na základe živnostenského oprávnenia v predmete činnosti ekonomické, účtovné a organizačné poradenstvo.
18. Je nesporné, že pri výkone funkcie správcu musí daná osoba vykonávať svoju činnosť s odbornou starostlivosťou, čo však bez pochýb zahŕňa aj obozretnosť pri výbere zmluvných partnerov, ktorí by mali na zmluvnom základe vykonávať činnosti v súvislosti s konkurzom, jeho vedením, resp. celkovo výkonom funkcie správcu. Uvedené platí o to viac, ak je s realizáciou takéhoto zmluvného záväzku spojená manipulácia s účtovnými dokladmi úpadcu, dokonca prihláškami veriteľov. Je zrejmé, že sa od správcu očakáva, že osobu, ktorej zverí takéto doklady a informácie (v akejkoľvek forme) preverí a urobí opatrenia, aby nedošlo k ich znehodnoteniu, strate, zneužitiu a podobne. Je pritom bez pochybností nežiaduce, aby boli tieto doklady a dokumenty zverené tretej osobe, s ktorou správca nie je v žiadnom záväzkovom vzťahu, resp. tak ako je tomu v prejednávanej veci ju podľa vlastného tvrdenia vôbec nepozná.
19. Správny súd ďalej konštatuje, že v predmetnej právnej veci boli správcovi dane predložené dve zmluvy o poskytovaní služieb uzavreté medzi žalobcom a jeho dodávateľom Adronel, s.r.o. (predtým CARAVELLI, s.r.o.), ktoré majú skôr charakter, tzv. rámcovej zmluvy, nakoľko na ich realizáciu boli potrebné jednotlivé konkrétne objednávky. Uvedené zmluvy na seba časovo nadväzujú. V poradí prvá zmluva o poskytovaní služieb zo dňa 02.01.2013 bola uzavretá na dobu do 31.12.2013, pričom jej predmetom bol záväzok zhotoviteľa poskytovať služby ako organizačné a ekonomické poradenstvo v oblasti konkurzných a reštrukturalizačných konaní spoločnosti, v ktorých objednávateľ ( žalobca) vykonáva funkciu správcu, najmä v rámci konkurzného konania spoločnosti VOJUS, a.s., FISO, s.r.o., SLOVGLOBAL, a.s. ako aj organizačné a ekonomické poradenstvo v oblasti výkonu advokátskej činnosti žalobcu so zameraním na aktívne získavanie klientov, ekonomické poradenstvo v rámci komplexného prístupu žalobcu k svojim klientom, resp. iné služby v rámci podnikateľskej činnosti poskytovateľa. V predmetnej zmluve bola dohodnutá odmena hodinovou sadzbou (1 hodina á 40 eur). V súvislosti s touto zmluvou bola dňa 06.11.2013 vypracovaná písomná objednávka, v zmysle ktorej mala byť
žalobcovi poskytnutá 1) ekonomická kontrola účtovných dokladov a iných dokumentov a ekonomická analýza za účelom vypracovania reštrukturalizačného posudku spoločnosti MIXER s.r.o., 2) kontrola účtovných dokladov v súvislosti s plnením dozorného správcu v spoločnosti SLOVGLOBAL, a.s. a kontrola účtovných dokladov a ich porovnanie so zoznamom pohľadávok v spoločnosti PERSONNEL WELFARE SLOVAKIA, s.r.o.. V zmysle písomného protokolu došlo k určeniu odplaty za 254 hodín služby za 10 160 eur bez DPH. V ďalšom dokumente bola špecifikácia poskytnutých služieb, pričom boli poskytnuté služby opísané v podstate identicky ako predmete zmluvy pod bodom 1).
20. Následne bola s týmto dodávateľom uzavretá ďalšia zmluva na obdobie roku 2014, a to s rovnakým predmetom. Uvedená zmluva je veľmi všeobecná, nebol dohodnutý ani spôsob realizácie záväzku a ani odplata, resp. spôsob jej určenia, teda ani to, či má ísť o odmenu určenú podľa odpracovaných hodín alebo podľa iných kritérií. Dokonca je v zmluve odplata označená ako provízia, teda ako by malo ísť medzi účastníkmi zmluvy o sprostredkovanie alebo výkon činnosti obchodného zástupcu. Cena za plnenie za mesiace január, február, marec, apríl, máj 2014 bola dojednaná dňa 28.05.2014 teda až potom, čo mali byť služby subdodávateľsky realizované. K takémuto dojednaniu došlo v dokumente nazvanom „ Protokol o plnení Zmluvy o poskytovaní služieb“, ktorého predmetom je však len dojednanie odmeny a nie je z neho možné zistiť, ktoré konkrétne služby mali byť žalobcovi poskytnuté, a v akom rozsahu. Podľa jeho obsahu teda malo v období január až máj 2014 dôjsť k poskytnutiu bližšie nešpecifikovaných služieb identifikovaných iba odkazom na všeobecnú, rámcovú zmluvu (a nie jednotlivé objednávky, ktoré boli v jednotlivom prípade právnym základom vzájomnej spolupráce).
21. Špecifikácia poskytnutých prác bola vypracovaná v samostatnom dokumente zo dňa 28.05.2014. V zmysle jeho obsahu mali byť znova posudzované ekonomické a účtovné dokumenty a mali byť vypracované analýzy ohľadne spoločnosti MIXER, s.r.o. za účelom vypracovania reštrukturalizačného plánu, pričom odovzdané dokumenty mali byť vrátené objednávateľovi, ďalej ekonomické tabuľky a grafy, ktoré boli odovzdané žalobcovi v elektronickej podobe na zapracovanie do plánu. Mala byť vykonaná aj ekonomická kontrola účtovných a iných dokumentov za účelom vypracovania reštrukturalizačného posudku v spoločnosti LUXOR, a.s., ekonomická kontrola účtovných a iných dokumentov a ich porovnanie so zoznamom prihlásených pohľadávok a pohľadávok proti podstate v spoločnosti VOJUS, a.s. spoločnosti FISO, s.r.o., a to s negatívnym nálezom. Uvedené služby boli aj predmetom spornej fakturácie.
22. Pokiaľ ide o takto poskytnuté plnenia, ktoré boli predmetom spornej fakturácie, tak správny súd uvádza, že reštrukturalizačný plán spoločnosti MIXER, s.r.o., ktorý vypracoval žalobca je datovaný 18.08.2014, pričom žalobca predložil aj tri strany dokumentu nazvaného „Finančná a ekonomická situácia“. Uvedený text nie je datovaný a nie je zrejmé, či nebol pôvodne vypracovaný v súvislosti s objednávkou k zmluve zo dňa 02.01.2013 ohľadne reštrukturalizačného posudku tejto spoločnosti, ktorý však nebol správnym orgánom ani súdu predložený. Nie je teda možné zistiť, či sa tento text nenachádza už v tomto posudku a nie je do plánu v skutočnosti prevzatý z neho. Keďže dodávateľská spoločnosť sa mala až dvakrát zaoberať účtovnými dokladmi spoločnosti MIXER, s.r.o. a vypracovávať v tejto súvislosti analýzy a tabuľky, a to raz za účelom vypracovania reštrukturalizačného posudku a potom plánu, pričom obsah posudku nie je súdu známy, nie je možné s určitosťou povedať, ku ktorej zo zmlúv mal byť trojstranový dokument vypracovaný. Dokonca ho nie je možné bez ďalšieho ani spojiť s osobou zhotoviteľa, resp. jeho subdodávateľa.
23. Ďalej malo byť predmetom fakturácie aj posudzovanie dokladov a vypracovanie analýz a grafov pre účely vypracovania reštrukturalizačného posudku spoločnosti LUXOR, a.s.. Tento posudok bol vypracovaný dňa 26.05.2014, a to na základe zmluvy uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou LUXOR, a.s. zo dňa 19.05.2014. Z administratívneho spisu nebolo zistené predloženie relevantného dokumentu, z ktorého by bolo možné vyvodiť existenciu nejakých podkladov vypracovaných dodávateľom, resp. jeho subdodávateľom, ktoré by boli použité v tomto vypracovanom posudku.
24. Pri službách, ktoré mali byť poskytnuté v súvislosti so spoločnosťami VOJUS, a.s. a FISO, s.r.o., ktoré sú dlhodobo v konkurze nie je možné presne identifikovať, čo malo byť predmetom služieb, keďže ide o konkurzy ešte z roku 2009, pri ktorých je možné dôvodne predpokladať, že bol ukončený proces prihlasovania pohľadávok, a aj ich popierania. Nie je teda zrejmé, aké doklady, a z akého dôvodu boli s vypracovaným zoznamom pohľadávok porovnávané a čo presne znamená, že porovnanie bolo s negatívnym výsledkom. K uvedenej službe opäť neboli predložené žiadne relevantné doklady, pri ktorých
by bolo možné dospieť k záveru, že ide o výsledky poskytnutých služieb spoločnosťou Adronel, s.r.o.. V administratívnom spise sa nachádzajú len návrhy na čiastkový výťažok v konkurzných konaniach, ktoré sú však zo dňa 02.01.2013 a 02.01.2014. Súčasťou administratívneho spisu je aj dokument nazvaný „Evidencia pohľadávok proti podstate spoločnosti FISO s.r.o., ktorý je však evidentne z roku 2012, keďže neobsahuje pohľadávky po tomto období. Okrem toho predmetom záväzku zhotoviteľa nemalo byť vypracovanie takejto evidencie, ale porovnávanie presne neurčených dokladov s takouto evidenciou. Uvedené platí aj o zozname pohľadávok proti podstate spoločnosti VOJUS, a.s.. Z predloženej evidencie pohľadávok proti podstate bolo pritom zistené, že správca konkurznej podstaty (teda žalobca) uzavrel zmluvu aj s účtovníčkou, ktorej odmena je evidovaná ako pohľadávka proti podstate.
25. V konečnom dôsledku správny súd považuje za neobvyklé, ak sú odborné úkony potrebné pre vedenie konkurzu, správu majetku a podobne realizované na základe zmluvy, ktorej účastníkom je nie je priamo správca konkurznej podstaty, ale osoba vykonávajúca túto funkciu ako advokát. Pokiaľ bolo vykonanie týchto úkonov v priamej súvislosti s realizáciou konkurzu, tak štandardne ide o úkony, ktorých úhrada je na základe zmluvy uzavretej so správcom konkurznej podstaty daného úpadcu považovaná za pohľadávky proti podstate.
26. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v pokiaľ ide o sporné plnenie, tak nemožno povedať, že žalobca bez pochybností preukázal existenciu plnenia v dojednanom rozsahu (tak ako konštatoval žalovaný vo svojom rozhodnutí) a súčasne správny súd poukazuje na to, že toto plnenie bolo realizované za neštandardných okolností keď a) žalobca uzavrel rámcovú zmluvu, ktorá obsahovala len všeobecné vymedzenie jej predmetu a neobsahovala žiadne konkrétne okolnosti spolupráce, ktorá mala vznikať na základe jednotlivých objednávok, b) v takejto rámcovej zmluve nebola dohodnutá ani odplata, cena za poskytnuté služby a ani spôsob jej určenia, c) objednávka, ktorá predstavuje v skutočnosti uzavretú jednotlivú zmluvu bola realizovaná písomne, avšak nebol predložený žiaden doklad o jej doručení dodávateľskej spoločnosti alebo jej akceptácia. Jej obsah pokiaľ ide určenie predmetu záväzku je všeobecný a v časti aj neurčitý, d) cena bola dohodnutá samostatným úkonom, a to až potom, čo mali byť práce realizované, pričom opäť nie je zrejmé akým spôsobom bola určená, e) neexistujú žiadne konkrétne „ výstupy“ zo služieb, ktoré mali byť žalobcovi poskytnuté, ktoré by bolo možné bez pochybností stotožniť s predmetom záväzku dodávateľa tak, ako bolo dohodnuté v objednávke, f) zmluvu uzavrel žalobca ako advokát, podnikateľ, a to napriek tomu, že služby mali byť realizované v súvislosti s prebiehajúcimi konkurznými, resp. reštrukturalizačnými konaniami, v ktorých žalobca pôsobí ako správca. Poskytnuté služby sa pritom mali týkať úkonov, ktoré priamo mali súvisieť s konkurzom ( resp. reštrukturalizácii), g) napriek tomu, že žalobca pred správnym orgánom sám uviedol, že dôvodom uzavretia zmluvy bola jeho zákonná povinnosť konať ako reštrukturalizačný správca, resp. správca konkurznej podstaty s odbornou starostlivosťou, nepovažoval za potrebné overiť si svojho zmluvného partnera, v zmysle jeho odbornej spôsobilosti, jeho personálneho a materiálneho zázemia. Naopak, ak mali byť obchody realizované tak, ako tvrdí žalobca odovzdal, resp. sprístupnil účtovné doklady, ktoré mu neboli zverené ako advokátovi, ale ako správcovi inej osobe, pričom sa ani nezaujímal o to, či budú sprístupnené, resp. odovzdané ďalšej osobe, h) podľa tvrdenia bývalého konateľa dodávateľskej spoločnosti bol záväzok vykonaný prostredníctvom subdodávateľa, ktorý taktiež nemal na realizáciu takýchto odborných činností zázemie. Služby mal vykonať p. C., ktorý nemá žiadne ekonomické alebo právne vzdelanie. Svoje skúsenosti sám označil ako vedomosti a znalosti, ku ktorým prišiel tým, že žije v Bratislave, resp. spoluprácou s advokátskymi kanceláriami, správcami konkurznej podstaty. Mal sa pripravovať na skúšky správcu, ktoré však neabsolvoval. i) Žalobca označil dojednané služby ako vysokoodborné a svedok C. za nenáročné, administratívne, na ktoré netreba osobitné odborné vzdelanie. j) Dodávateľská ako aj subdodávateľská spoločnosť boli krátko po vyúčtovaní služieb, ktoré mali byť poskytnuté v súvislosti so spornou rámcovou zmluvou prevedené na tretie osoby, následne sa stali nekontaktné. Spoločnosti nemajú reálne sídlo, nie sú dostupné ich účtovníctva. k) Konateľom subdodávateľskej spoločnosti je cudzí štátny občan, ktorý poprel, že by mu boli odovzdané nejaké účtovné doklady tejto spoločnosti. Nemal dokonca ani vedomosť o tom, že v spoločnosti figuruje.
27. Správny súd konštatuje, že platca dane má nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty za predpokladu, že splní zákonné podmienky pre úspešné uplatnenie tohto nároku, medzi ktoré patrí práve preukázanie jeho oprávnenosti. Ak správca dane kvalifikovaným spôsobom vyjadrí pochybnosť o tvrdení daňového subjektu, je tento povinný tvrdené skutočnosti preukázať a pokiaľ tak neučiní a nevyvráti pochybnosti správcu dane, neunesie dôkazné bremeno a správca dane je oprávnený daň stanoviť alebo uplatnený daňový odpočet neuznať. Daňový subjekt pritom preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení alebo vyúčtovaní. Dôkazné bremeno unesie daňový subjekt iba vtedy, ak ním predložené dôkazy zapadajú do rámca objektívne zisteného skutkového stavu veci. Pokiaľ však voči takto zistenému skutkovému stavu takéto dôkazy neobstoja, je na daňovom subjekte, aby predložil dôkazy iné a pokiaľ tak neučiní, znamená to neunesenie dôkazného bremena so všetkými dôsledkami z toho vyplývajúcimi.
28. Daňový subjekt pritom nemôže preukazovať svoje tvrdenia výlučne účtovnými dokladmi, ktoré môžu byť z formálneho hľadiska bezchybné. A to aj napriek tomu, že preukazovanie nároku na odpočet dane je primárne dokladovou záležitosťou. Je však potrebné rešpektovať súlad skutočného stavu so stavom formálnoprávnym. To znamená, že ani doklady so všetkými požadovanými náležitosťami nemusia byť podkladom pre uznanie nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty, ak nie je preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia došlo tak, ako je v dokladoch deklarované, resp. nie sú splnené ďalšie zákonné podmienky pre jeho uplatnenie. Daň či nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty totiž nemajú základ vo formálnom doklade, ale v existencii zdaniteľného plnenia ako predmetu dane. Platcov dane z pridanej hodnoty viaže pomerne prísna povinnosť viesť dôkladne záznamy o prijatých a uskutočnených zdaniteľných plneniach a evidovať zvlášť prijaté a vystavené doklady. Zákonný nárok na daň, či jej odpočet je tak podmienený formálnym vykázaním zdaniteľného plnenia so všetkými náležitosťami, ale nikdy nemôže byť priznaný v prípade nevyvrátenia pochybností ohľadne faktického uskutočnenia plnenia. Iný záver by popieral zmysel a účel zákona.
29. Správny súd je toho názoru, že vzhľadom na všetky okolnosti sporného obchodu, tak ako boli opísané vyššie, sú závery správcu dane a žalovaného vecne správne a ich rozhodnutia zákonné.
30. Pokiaľ ide o existenciu zneužívajúceho konania, tak správny súd konštatuje, že v rozsudku Europského súdneho dvora zo dňa 12.01.2006, Optigen Ltd., v spojených veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03, a následne aj v rozsudku Európskeho súdneho dvora zo dňa 06.07.2006, Kittel, v spojených veciach C- 439/04 a C-440/04, bolo konštatované, že nárok osoby povinnej k dani, na odpočet DPH na vstupe nie je dotknutý okolnosťou, že v reťazci dodávok, v ktorom bolo toto plnenie uskutočnené, je iné plnenie, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení uskutočnenom touto osobou povinnou k dani, zaťažené podvodom na DPH , s výnimkou situácie, že by táto osoba o uvedenom vedela alebo mohla vedieť. Pokiaľ vedela, bola aktívnou súčasťou podvodného konania. Pojmoslovie „mohla vedieť“ je potrebné vykladať tak, že skutkové zistenia zakladajú dôvodné pochybnosti o tom, že o podvodnom konaní osoba nevedela a teda , že bola s existenciou podvodného konania minimálne uzrozumená. Zároveň je možné uvedené vykladať v zmysle „mala vedieť“, teda, že dotknutý subjekt mal a mohol prijať také opatrenia, ktoré by vylúčili účinky podvodného konania, resp. účasti dotknutého subjektu na takom konaní.
31. Tieto rozsudky teda umožňujú platcom, ktorí sa bez vlastnej viny stanú súčasťou podvodného daňového reťazca, aby neboli nútení znášať následky protiprávneho konania iných subjektov v prípadoch, kedy svoje povinnosti daňové povinnosti sami riadne plnili. Pokiaľ by obchodníci konajúci v nevedomosti o tom, že sa stali súčasťou podvodného reťazca, nemali nárok na odpočet DPH, niesli by v podstate náklady podvodu predovšetkým oni. Takéto riešenie by ohrozilo ich právnu istotou a zrejme by znížilo objem legitímneho obchodovania na vnútornom trhu. Akýkoľvek i nedbalostný podiel však pre obchodníkov zakladá negatívne účinky. Pre podnikateľov závery Európskeho súdneho dvora neznamenajú iba bezbrehú ochranu nároku na odpočet dane, ale znamenajú okrem iného aj povinnosť venovať zvýšenú pozornosť interným kontrolným mechanizmom, aby nevznikli pochybnosti, že o podvode vedeli, resp. či so zreteľom ku všetkým okolnostiam vedieť mohli alebo mali. Je totiž vecou podnikateľského subjektu, aby v záujme minimalizácie podnikateľského rizika prispôsobil svoju obchodnú činnosť konkrétnym podmienkam a pri dojednávaní obchodných kontraktov sa v rámci možností snažil dbať na bezproblémovosť svojich obchodných partnerov.
32. S poukazom na všetky okolnosti veci a najmä neštandardné okolnosti, ktoré sú výslovne v tomto rozhodnutí pomenované, sa správnemu súdu nejavia závery žalovaného ohľadne vedomostnej stránky veci, za nesprávne a nelogické.
33. Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru, že správne orgány zistili skutkový stav v rozsahu, ktorý im umožňoval o veci v súlade so zákonom rozhodnúť. Vec bola správne právne posúdená a teda rozhodnutie žalovaného je vydané v súlade so zákonom a je vecne správne. Správny súd konštatuje, že závery, ktoré správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. S poukazom na uvedené je zrejmé, že krajský súd považuje námietky žalobcu uvedené v správnej žalobe za nedôvodné. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd žalobu zamietol, pretože dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom.
34. Žalovaný bol v konaní úspešný, a preto by mu z hľadiska úspechu v konaní patrila náhrada trov konania. Vzhľadom na skutočnosť, že takúto náhradu konania nežiadal, súd rozhodol o trovách konania, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).