Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6CoP-45-2018.pdf
PDF · 201.7 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoP/45/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Anny Mihálikovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti: B. E., nar. XX.XX.XXXX, B. E., nar. XX.XX.XXXX a B. E., nar. XX.XX.XXXX, všetky aktuálne umiestnené v Detskom domove Martin, so sídlom Hviezdoslavova 62, 036 01 Martin, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, deti rodičov: matky C. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX/XX, XXX XX A. a otca B. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX/XX, XXX XX A., za účasti Krajskej prokuratúry v Žiline, o návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin na nariadenie ústavnej starostlivosti a návrhu matky a otca na zrušenie ústavnej starostlivosti nad maloletým B. E., nar. XX.XX.XXXX, o odvolaní matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 19P/69/2015-229 zo dňa 28. mája 2018, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 19P/69/2015-229 zo dňa 28. mája 2018 v prvej, šiestej a siedmej vete výroku p o t v r d z u j e .
M e n í rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 19P/69/2015-229 zo dňa 28. mája 2018 v druhej vete výroku o určení výživného otca na maloleté deti tak, že otec j e p o v i n n ý platiť na maloletého B. E. výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na každé zaopatrené neplnoleté dieťa a nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, ktoré je povinný poukazovať vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred na účet Detského domova Martin, so sídlom Hviezdoslavova 62, 036 01 Martin, a na maloletého B. E. výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na každé zaopatrené neplnoleté dieťa a nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, ktoré je povinný poukazovať vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred na účet Detského domova Martin, so sídlom Hviezdoslavova 62, 036 01 Martin, a to na obidve deti s účinnosťou od 06. 03. 2015.
M e n í rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 19P/69/2015-229 zo dňa 28. mája 2018 vo štvrtej vete výroku o určení nedoplatku otca na výživnom na maloleté deti tak, že:
Nedoplatok otca na výživnom na maloletého B. E. v sume 861,92 Eur, splatný za obdobie od 06. 03. 2015 do 28. 05. 2018, súd p o v o ľ u j e otcovi splácať spolu s bežným výživným na účet Detského domova Martin, so sídlom Hviezdoslavova 62, 036 01 Martin, v mesačných splátkach vo výške 20,00 Eur, s prvou splátkou vo výške 21,92 Eur, pod následkom straty výhody splátok s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.
Nedoplatok otca na výživnom na maloletého B. E. v sume 861,92 Eur, splatný za obdobie od 06. 03. 2015 do 28. 05. 2018, súd p o v o ľ u j e otcovi splácať spolu s bežným výživným na účet Detského domova Martin, so sídlom Hviezdoslavova 62, 036 01 Martin, v mesačných splátkach vo výške 20,00 Eur, s prvou splátkou vo výške 21,92 Eur, pod následkom straty výhody splátok s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.
M e n í rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 19P/69/2015-229 zo dňa 28. mája 2018 v tretej vete výroku o určení výživného matky na maloleté deti tak, že matka j e p o v i n n á platiť na maloletého B. E. výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na každé zaopatrené neplnoleté dieťa a nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, ktoré je povinná poukazovať vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred na účet Detského domova Martin, so sídlom Hviezdoslavova 62, 036 01 Martin, a na maloletého B. E. výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na každé zaopatrené neplnoleté dieťa a nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, ktoré je povinná poukazovať vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred na účet Detského domova Martin, so sídlom Hviezdoslavova 62, 036 01 Martin, a to na obidve deti s účinnosťou od 06. 03. 2015.
M e n í rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 19P/69/2015-229 zo dňa 28. mája 2018 vo piatej vete výroku o určení nedoplatku matky na výživnom na maloleté deti tak, že: Nedoplatok matky na výživnom na maloletého B. E. v sume 861,92 Eur, splatný za obdobie od 06. 03. 2015 do 28. 05. 2018, súd p o v o ľ u j e matke splácať spolu s bežným výživným na účet Detského domova Martin, so sídlom Hviezdoslavova 62, 036 01 Martin, v mesačných splátkach vo výške 20,00 Eur, s prvou splátkou vo výške 21,92 Eur, pod následkom straty výhody splátok s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.
Nedoplatok matky na výživnom na maloletého B. E. v sume 861,92 Eur, splatný za obdobie od 06. 03. 2015 do 28. 05. 2018, súd p o v o ľ u j e matke splácať spolu s bežným výživným na účet Detského domova Martin, so sídlom Hviezdoslavova 62, 036 01 Martin, v mesačných splátkach vo výške 20,00 Eur, s prvou splátkou vo výške 21,92 Eur, pod následkom straty výhody splátok s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa § 54 ods. 2, 3, 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej aj „Zákon o rodine“) nariadil nad maloletým B. E., nar. XX.XX.XXXX a B. E., nar. XX.XX.XXXX ústavnú starostlivosť, ktorá sa bude vykonávať v Detskom domove Martin, ul. Hviezdoslavova 62, 036 01 Martin (veta prvá výroku). Zároveň v zmysle § 81 ods. 1 a 2, § 62 ods. 3 a § 77 ods. 1 Zákona o rodine uložil rodičom maloletých detí jednotlivo povinnosť prispievať na ich výživu, na každé maloleté dieťa osobitne, výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na každé neplnoleté nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet zariadenia (Detského domova Martin - poznámka odvolacieho súdu) (veta druhá a tretia výroku). Nedoplatok na výživnom za obdobie od 06.03.2015 do 30.06.2018 vo výške 2.266,92 Eur, vyčíslený obom rodičom v súčte za obide deti každému osobitne, povolil splácať po 20,00 Eur mesačne spolu s bežným výživným na účet Detského domova Martin, ul. Hviezdoslavova 62, 036 01 Martin, pod následkom straty výhody splátok (veta štvrtá a piata výroku). Zároveň zamietol návrh matky a otca na zrušenie ústavnej starostlivosti nad maloletým B. E., nar. XX.XX.XXXX (veta šiesta výroku). Vyslovil tiež, že štát nemá nárok na náhradu trov konania (veta siedma výroku). O trovách konania rozhodol v zmysle § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu (veta ôsma výroku). 2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 06.03.2015 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin doručil okresnému súdu návrh na nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletými deťmi E.: B. a B. v Detskom domove Martin, P.O. Hviezdoslava č. 33/62, Martin. Svoj návrh odôvodnil skutočnosťou, že maloleté deti pochádzajú z matky C. I. a otec v rodnom liste nie je uvedený. Domnelý otec je B. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/XX, A.. Rodina sa nachádza v evidencii úradu od roku 2012. Matka maloletých je aj matkou mal. B. E., nar. XX.XX.XXXX. Na základe sociálnych prieskumov v domácnosti rodičov dieťaťa, vykonaných pohovorov s rodičmi, spoluprácou s obecných úradom, s detskou lekárkou maloletého a odborných lekárov bolo zrejmé, že rodičia sú psychicky chorí a nie sú schopní zabezpečiť riadnu a osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Uznesením Okresného súdu Martin sp. zn. 21P/89/2014-8 zo dňa 30.04.2014 súd nariadil dočasne odovzdať mal. B. do starostlivosti Detského domova Martin. Rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 21P/89/2014-82 zo dňa 26.09.2014 súd nariadil nad mal. B. ústavnú starostlivosť. Rozhodnutie o nariadení ústavnej starostlivosti nie je právoplatné, nakoľko rodičia sa voči nemu odvolali na Krajský súd v Žiline. Rodičia syna B. v detskom domove pravidelne navštevujú. Návštevy však prebiehajú
za prítomnosti pracovníčky detského domova. Správanie rodičov bolo zväčša arogantné, vulgárne a agresívne o čom pracovníčka detského domova niekoľkokrát informovala ÚPSVaR. Rodičia maloletých detí bývajú v 3-izbovom rodinnom dome. Vlastníkom spomínaného rodinného domu je sčasti otec maloletých detí a sčasti matka z jeho strany spolu so súrodencami. K rodinnému domu je k dispozícii aj záhrada. Domnelý otec je poberateľom invalidného dôchodku, má psychické problémy. Je vedený v ambulancii MUDr. K.. MUDr. K. vo svojom vyjadrení uviedla, že otec maloletého je v liečbe psychiatra už od roku 1985, kedy u neho prepuklo duševné ochorenie. Domnelý otec bol 4-krát hospitalizovaný na psychiatrickej klinike a jeho posledná hospitalizácia bola v roku 2005. V myslení otca sú prítomné poruchy paranoidity, bez dopadu na konanie a chovanie pacienta. V súčasnosti je jeho stav stabilizovaný, pravidelne sa zúčastňuje kontrol. Ošetrujúca lekárka sa vyjadrila, že vzhľadom ku charakteru ochorenia je znížený náhľad pri starostlivosti o maloleté dieťa. Matka je tiež poberateľkou čiastočnom invalidnom dôchodku, je mentálne zaostalá zo zníženým IQ. V rodine bolo vykonaných niekoľko sociálnych prieskumov, pri ktorých bolo rodičom poskytované odborné poradenstvo za účelom zlepšenia ich starostlivosti o maloleté dieťa. S rodičmi je veľmi ťažká komunikácia. Nakoľko matka dostatočne nerozumie otázkam a žiadostiam pracovníčok úradu, vždy sa len mlčky usmieva. Matka je mentálne zaostalá, nedokáže sama v potrebnej miere prejavovať lásku svojmu maloletému dieťaťu. Správanie otca v čase ich sociálnych prieskumov bolo často neprimerané, bol agresívny, často rozprával mimo reality. V auguste 2014 pracovníčka Detského domova Martin upozornila ÚPSVaR Martin na skutočnosť, že C. I. je opäť tehotná. Dňa 25.09.2014 oddelenie sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately telefonicky kontaktovalo gynekologickú ambulanciu MUDr. E., ktorá im potvrdila, že matka je opäť tehotná a predpokladaný termín pôrodu je na deň 23.03.2015. Uviedla, že matka absolvovala zatiaľ len jedno vyšetrenie. Vo svojom vyjadrení zo dňa 30.01.2015 MUDr. E. uviedla, že s pacientkou je veľmi sťažený kontakt, nakoľko vzhľadom k jej mentálnym schopnostiam nie je vždy schopná pochopiť návrh liečby, ďalšie vyšetrenia a to, čo je potrebné v rámci gravidity dodržiavať. Matku vždy sprevádza jej druh pán E., ktorý je v čakárni a následne mu je vysvetlený ďalší postup liečby. Pán E. sa v čakárni správa nevhodne, používa vulgárne slová, čo veľmi prekáža čakajúcim pacientkam. Niekoľkokrát bol zdravotníckym personálom upozornený na svoje správanie, ale vzhľadom na jeho psychické poruchy a mentálnu úroveň sa to vyhlo účinku. MUDr. E. uviedla, že matka chodí do ambulancie po hygienickej stránke dosť zanedbaná. Pravidelne by mala navštevovať psychiatrickú a neurologickú ambulanciu. MUDr. E. opakovane kontaktovala jej ošetrujúcich lekárov a bolo jej potvrdené, že matka nechodí na pravidelné kontroly. Vyjadrila sa, že sama matka sa jej priznala, že neberie pravidelne lieky na epilepsiu. Matka bola počas tehotenstva hospitalizovaná na gynekologicko-pôrodníckej klinike v Univerzitnej nemocnici Martin z dôvodu opakovaných epileptických záchvatov. Bola jej doporučená sterilizácia, o čom ju MUDr. E. informovala. V závere správy sa menovaná lekárka vyjadrila, že rodičia v žiadnom prípade nie sú schopní vychovávať maloleté deti, nakoľko majú problém sa postarať sami o seba a neodporúča ponechať maloleté deti, ktoré sa majú narodiť v starostlivosti rodičov. Dňa 05.03.2015 sociálna sestra z Univerzitnej nemocnice Martin elektronicky oznámila ÚPSVaR Martin, že pani I. dňa 04.03.2015 porodila dvojičky. Podľa informácií z Univerzitnej nemocnice Martin by mali byť maloleté deti prepustené do rodinného prostredia dňa 07.03.2015. Vzhľadom na rizikovú rodinu z pohľadu konania rodičov mal úrad za to, že je potrebné urýchlene vykonať opatrenia zamerané na vyňatie maloletých detí z rodinného prostredia a ich umiestenie do zariadenia na výkon rozhodnutia súdu. Sociálnym prieskumom bolo zistené, že o maloleté deti nemajú záujem ani najbližší príbuzní, ktorých úrad oslovil. Prastará matka vzhľadom na svoj vyšší vek a zdravotné problémy nie je schopná zabezpečiť starostlivosť o ne. Za daných podmienok rodičia nie sú schopní zabezpečiť maloletým deťom podmienky pre ich zdravý psychický, fyzický a sociálny vývin. K návrhu boli pripojené i rodné listy maloletých detí, správa od gynekologičky MUDr. E., určenie zariadenia pre maloleté deti - určený dohľad - Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pracovisko Žilina. 3. Dňa 10.04.2015 rodičia podali na okresný súd návrh na zrušenie ústavnej starostlivosti nad maloletým B. E., nar. XX.XX.XXXX. 4. Svoj návrh odôvodnili tým, že rozsudkom Okresného súdu Martin sp.zn. 21P/89/2014 zo dňa 26.09.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn. 9CoP/103/2014 bola nariadená nad ich synom B. E., nar. XX.XX.XXXX ústavná starostlivosť. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Ako rodičia mal. dieťaťa boli zároveň zaviazaní uhrádzať na maloleté dieťa výživné v sume 30 % zo životného minima. Keďže od posledného rozhodnutia súdu došlo k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa rodičia navrhli, aby súd zrušil nariadenú ústavnú starostlivosť a aby bolo dieťa vrátené do rodinného prostredia. Dôvod, pre ktorý súd rozhodol o nariadení ústavnej starostlivosti nad ich synom bola tá skutočnosť, že podľa názoru súdu i kolízneho opatrovníka rodičia neboli schopní zabezpečiť riadnu starostlivosť o dieťa, keďže ich syn vzhľadom na jeho
zdravotný stav vyžaduje špeciálnu starostlivosť. Aj v rozsudku Krajského súdu v Žiline sa uvádza, že ak dôjde k zlepšeniu zdravotného stavu dieťaťa je potrebné zmeniť rozhodnutie súdu tak, že bude zrušená ústavná starostlivosť a dieťa bude vrátené do výchovy rodiny. Rodičia dieťa pravidelne dvakrát do týždňa (v utorok a štvrtok) navštevujú v Detskom domove v Martine. Syn je vždy veľmi rád, keď ich vidí a nechce, aby odišli. Rodičom je veľmi ľúto, že ho tam podľa rozhodnutia súdu musia nechať. Vidia, že zdravotný stav syna sa zlepšil, a preto sa rozhodli i požiadať súd, aby zrušil ústavnú starostlivosť nad ním, nakoľko už nie je žiadna prekážka, aby sa ako rodičia nevedeli o B. postarať. Rodičia bývajú v rodinnom dome so záhradkou, v dome je čisto, starajú sa aj o záhradku, kde pestujú zeleninu. Obaja sú na invalidnom dôchodku. Otec dieťaťa je sledovaný u lekárky z dôvodu psychických problémov. Jeho ošetrujúca lekárka však uviedla, že stav otca je stabilizovaný bez známok agresie, lieky berie pravidelne. Okrem toho rodičia uviedli, že s nimi bude bývať stará matka maloletých detí M. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., Ul. J. XXX, ktorá sa teší, že im bude pomáhať so starostlivosťou o vnúčatá. I jej dohľad by mohol byť pre súd zárukou, že je nedôvodné, aby dieťa bolo v ústavnej starostlivosti. Obidvaja rodičia akcentovali, že ich zdravotné problémy nie sú takého charakteru, aby sa nevedeli o dieťa postarať a dať mu všetko čo potrebuje. Z uvedeného vyplýva, že je zrejmé, že obidvaja rodičia majú všetky potrebné podmienky, ktoré zákon vyžaduje pre starostlivosť o dieťa. Zároveň matka i otec uviedli, že ak to bude potrebné budú navštevovať so synom rehabilitačné cvičenia. Uviedli tiež, že predtým im zo strany lekárky nebolo dostatočne a zrozumiteľne vysvetlené prečo sú cvičenia pre ich syna potrebné a keď prišli s dieťaťom na rehabilitáciu, boli poučení iba o tom, že cvičenie je veľmi bolestivé a je na nich, aby sa rozhodli, či s dieťaťom budú cvičiť. V súčasnosti však rodičia vidia, že rehabilitácia ich synovi prospieva a preto by ju s ním aj pravidelne absolvovali. 5. ÚPSVaR Martin sa k návrhu na zrušenie ústavnej starostlivosti vyjadril podaním zo dňa 14.05.2015. Uviedol, že mal. B. sa t.č. nachádza v Detskom domove Martin od 21.05.2014, a to na základe rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 21P/89/2014-82 zo dňa 26.09.2014, právoplatného dňa 26.03.2015. Ústavná starostlivosť sa realizuje v prostredí detského domova v špecializovanej samostatnej skupine detského domova. S návrhom rodičov na zrušenie ústavnej starostlivosti ÚPSVaR nesúhlasil. Poukázal na rozsudok Okresného súdu Martin o nariadení ústavnej starostlivosti č.k. 21P/89/2014-82 zo dňa 26.09.2014, právoplatný dňom 26.03.2015, z ktorého vyplýva, že rodičia nie sú schopní zabezpečovať plnohodnotnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa, čo potvrdil aj Krajský súd v Žiline. Rodičia mal. B. bývajú v rodinnom dome, ktorého je pán E. spolumajiteľom. Súčasťou domu je aj veľká priestranná záhrada a malá dielňa. Náklady spojené s užívaním domu sú vo výške 185,00 Eur (elektrina, plyn, satelit, rozhlas a televízia). Pán E. je poberateľom plného invalidného a vdovského dôchodku vo výške 488,00 Eur a pani I. je tiež poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 250,00 Eur. Pán E. spláca pôžičku v Slovenskej sporiteľni a stanovená mesačná splátka je vo výške 94,00 Eur. ÚPSVaR nespochybnil vhodné bytové podmienky ani hygienickú úroveň domácnosti, no zdôraznil, že napriek tomu rodičia maloletých detí aj v minulosti uprednostňovali skôr prácu v záhrade ako starostlivosť o maloleté dieťa, ktoré je v súčasnosti v Detskom domove Martin, rovnako ako jeho mladší súrodenci. Nemožno spochybňovať ani úprimný záujem rodičov o maloleté deti, avšak zo správy detského domova vyplýva, že pravidelné návštevy (každý utorok a štvrtok) v ZVRS musia prebiehať vždy za prítomnosti sociálneho pracovníka vzhľadom k tomu, že matka nemá osvojené rodičovské zručnosti a nedokáže sa o svoje deti plnohodnotne postarať. Rodičia v detskom domove neprimerane reagujú na odporúčania. Otec maloletých detí sa vyjadruje nezmyselne, väčšinou rozpráva o vymyslených skutočnostiach, je veľmi arogantný, vulgárne nadáva zamestnancom detského domova, obviňuje ich z nedostatočnej starostlivosti (do detského domova musela byť viackrát privolaná policajná hliadka). Pani I. nie je agresívna, no vzhľadom na mentálnu retardáciu nerozumie doporučeniam v dostatočnej miere. Je teda zrejmé, že matka by sa nedokázala postarať o svoje maloleté deti. Väčšinou sa len usmieva na nevhodných výrokoch otca maloletých detí. ÚPSVaR prezentoval názor, že rodičia nie sú schopní starať sa a vychovávať svoje maloleté deti, keďže sa nedokážu postarať ani sami o seba. MUDr. E. je aj predsedníčkou sociálno-zdravotnej komisie pri Obecnom úrade Sučany, kde boli rodičia maloletých detí opakovane riešení či už v rámci komisie, alebo obecnou políciou, a to nielen v otázke zanedbávania starostlivosti o mal. B., ale aj kvôli nevhodnému správaniu pána E. voči susedom. Najbližší príbuzní matky im aj ponúkli svoju pomoc, ale neskôr od poskytnutia pomoci upustili pre verbálne útoky pána E.. Telefonicky sa kontaktovali aj s pani M. E., ktorá by im mala, podľa slov rodičov pomáhať so starostlivosťou o mal. B.. M. E. však uviedla, že v súčasnej dobe sa stará o svojho brata a nevie si predstaviť, že by sa mala starať o mal. B. alebo jeho mladších súrodencov. Nedovoľuje jej to jednak je zdravotný stav a vysoký vek (81 rokov) a nemieni sa ani presťahovať k svojmu synovi do A.. Zo správy Obecného úradu A. vyplýva, že zo strany obce aj príbuzných bola rodičom ponúknutá pomoc, ktorú však odmietli, odmietali aj návštevy u obvodnej lekárky, liečbu aj rehabilitácie nerešpektovali. Otec maloletých
detí je v odbornej starostlivosti psychiatra od roku 1985, kedy u neho prepuklo duševné ochorenie. V myslení otca sú prítomné poruchy paranoidity a vzhľadom k charakteru ochorenia má znížený náhľad pri starostlivosti o maloleté deti a zníženie úsudkových schopností. V poslednom období sú u neho prítomné sporadické agresívne prejavy v zmysle verbálnej agresivity voči okoliu. Na základe uvedených skutočností aj obecný úrad konštatoval, že rodičia maloletého B. nie sú schopní bez rizika poškodenia zdravia a zdravého fyzického, psychického a sociálneho vývinu syna sa o neho postarať. V tomto prípade je prvoradé zdravie dieťaťa a jeho zdravý vývin, čo v súčasnej dobe rodičia nie sú schopní zabezpečiť a preto aj tento orgán doporučil návrh rodičov na zrušenie ústavnej starostlivosti a zverenie maloletého B. do ich osobnej starostlivosti v celom rozsahu zamietnuť. 6. Uznesením Okresného súdu Martin č.k. 19P/69/2015-11 zo dňa 06.03.2015, vykonateľným dňa 06.03.2015, právoplatným dňa 28.04.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 10CoP/25/2015-33 zo dňa 15.04.2015 boli maloleté deti B. a B. dočasne zverené do starostlivosti Detského domova Martin. Maloleté deti boli do Detského domova Martin prijaté dňa 06.03.2015. 7. Rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 21P/89/2014-82 zo dňa 26.09.2014, vykonateľným dňa 21.04.2015 a právoplatným dňa 26.03.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9CoP/103/2014 zo dňa 18.12.2014 bola nad maloletým B. nariadená ústavná starostlivosť v Detskom domove v Martine a rodičia boli zaviazaní platením výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa. 8. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd zistil nasledovné skutočnosti:
9. Z oznámenia MUDr. T. E., MPH - I.T. - GYNEKOLÓGIA, Kalinčiakova č. 6, Sučany doručeného ÚPSVaR Martin dňa 30.01.2015 vyplýva, že z jej hľadiska ako lekárky, ale aj predsedníčky sociálno- zdravotnej komisie OcÚ v A. nedoporučuje ponechať deti, ktoré sa majú narodiť v marci 2015 rodičom v starostlivosti. MUDr. Z. O., praktický lekár pre deti a dorast vo svojej správe zo dňa 28.07.2014 uviedla , že maloletý B. je dispenzarizovaný v neurologickej a kardiologickej ambulancii, nastavený na dlhodobú farmakologickú liečbu. Jeho zdravotný stav si vyžaduje pravidelné kontroly a individuálnu intenzívnu starostlivosť vzhľadom na ťažkú PMR a celkový klinický stav. Maloletý B. trpí stavom po prolongovaných generalizovaných kŕčoch, epilepsiou, DMO hypotonickou formou s frustonou diparézou DK a FoA po spontánnom uzávere. Ide o dieťa, ktoré podľa lekárskeho posudku vyžaduje osobitnú starostlivosť v špecializovanej skupine detského domova. 10. Z úradného záznamu spísanom na ÚPSVaR Martin s rodičmi, s pani B. (sestra otca) a M. E. (matka otca) dňa 16.03.2015 a 01.04.2015 vyplýva, že otec sa vo viacerých veciach vyjadroval mimo reality, nesúhlasí, aby sa rodina starala o deti. Matka sa vôbec nevedela vyjadriť, nevedela sa vyjadriť ani na to, ako by sa o deti starala, ako často by ich prebaľovala, nevedela čo im obliekať podľa aktuálneho počasia. K odpovedi ju nabádala vždy otec. Počas pohovoru dostala epileptický záchvat. Sestra otca uviedla, že zo začiatku bola naklonená možnosti, že by rodičom pomohla s deťmi, ale po dnešnej skúsenosti sa k starostlivosti nechce vyjadrovať. Matka otca uviedla, že mu vôbec nesľúbila, že mu bude pomáhať s deťmi. Opatruje staršieho brata, ktorý má už 90 rokov. Zdravotne sa cíti ešte dobre, ale vo veku 81 rokov sa môže stať čokoľvek. Neplánuje sa presťahovať k jej synovi a nevie si predstaviť, že by žili v spoločnej domácnosti a spoločne zabezpečovali starostlivosť o takto malé deti. So synom nebýva často v kontakte. 11. Zo správy Obce A. zo dňa 01.04.2015 a zo dňa 30.04.2018 vyplýva, že rodičia bývajú v rodinnom dome. Obaja sú invalidní dôchodcovia v dôsledku vážnych zdravotných stavov psychického charakteru, čo im spôsobuje problémy nielen so starostlivosťou o seba. Maloletý B. je umiestnený od mája 2014 v Detskom domove Martin, nakoľko starostlivosť o neho nezvládali. Nedokázali vytvoriť priaznivé podmienky pre jeho všestranný fyzický a psychický vývin. Akúkoľvek pomoc zo strany sociálneho úseku Obecného úradu v A., ako aj zo strany príbuzných odmietali. Taktiež boli často odmietané návštevy u obvodnej lekárky, navrhované liečby a rehabilitácie nerešpektovali. Vzhľadom k uvedenému je vhodné, aby starostlivosť o maloleté deti bola zabezpečované ústavnou starostlivosťou. 12. Ing. Q. R. - profesionálny rodič v správe zo dňa 09.07.2015 uviedla, že zrejme na základe slovne vyjadreného záujmu otca dvojičiek - B. a B. E. - pána B. E., Detský domov v Martine umožňuje biologickým rodičom návštevu ich troch detí umiestnených na základe rozhodnutia súdu v tomto zariadení každý utorok a štvrtok od 10,00 hod do 12,00 hod. Ona ako profesionálny rodič, ktorému boli maloleté dvojičky B. a B. E., zverené do starostlivosti sú v domácom prostredí a ako zamestnankyni Detského domova v Martine od 30.04.2015, chodí s deťmi každý utorok a štvrtok na návštevu biologických rodičov do Detského domova v Martine. Neprišla tam len niekoľkokrát hlavne z dôvodu lekárskych vyšetrení detí. Z anamnézy detí vie, že rodičia sú psychicky chorí a nie sú schopní zabezpečiť riadnu osobnú starostlivosť o maloleté deti. Prvého spoločného syna B., ktorého hneď neumiestnili do
detského domova museli odobrať z ich starostlivosti a následne oneskorene umiestniť do detského domova, kde už B. urobil veľké pokroky vo vývine. Je však badateľné len ťažko napraviteľné zanedbanie starostlivosti v útlom veku tohto dieťatka. Napriek snahe Ing. R. a jej dobrej vôli vychádzať s pánom E. po dobrom, bola ním často opakovane obviňovaná, že je zlodejka, že on si neželá, aby sa starala o jeho deti, že ich má nechať tak, že klame a podobne. Dňa 09.07.2015 sa Ing. R. nijako nedarilo obrátiť rozhovor na deti, o ktoré by otcovi malo ísť v prvom rade. Otca nezaujíma ho aké pokroky deti robia, aké sú s nimi starosti, že boli na očkovaní, ako to prežívali, ani to, že Ing. R. chodí s nimi do rehabilitačných jasieľ na cvičenie Vojtovej metódy a že ju s obidvoma chlapčekmi trikrát denne na obe strany cvičí a že starostlivosť o hypotonické detičky je naozaj veľmi náročná. Praktické veci starostlivosti otca nezaujímajú, hoci občas povie, že vidí, že sa dobre o nich stará, veď všetci vidia ako pekne rastú a prospievajú a našťastie ešte neboli ani chorí. Pán E. Ing. R. celý čas kontaktnej návštevy obviňoval, urážal ju, pripisoval jej rôzne vymyslené veci, čo vraj povedala, nijako nejavil záujem (aj inokedy len chabý), o malého B. a B., ktorých im priviezla na nimi žiadanú návštevu. Je kontraproduktívne, aby za každého počasia každý utorok a štvrtok chodila Ing. R. s deťmi do detského domova, ak otec o ne neprejaví žiaden záujem a návšteva mu slúži len na urážanie a vyčítanie. Niektoré iné návštevy aspoň prijal pokojnejšiu formu komunikácie o jeho osobe, ako robí, čo všetko sa mu podarilo a pod. Detičky majú len 4 mesiace a oni tiež nemajú žiaden úžitok z takýchto častých kontaktov. Práve naopak, javia väčší nepokoj a častejšie po takejto návšteve plačú, najmä ak pán E. vulgárne, hlasno a zlostne nadáva a zúri. Z uvedených dôvodov profesionálna matka žiadala minimálne o obmedzenie návštev biologických rodičov na jedenkrát za mesiac a o posúdenie či nie je v záujme zdravého vývinu detí vhodnejšie biologickým rodičom rodičovské práva primerane obmedziť. 12. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, v správe o účinkoch opatrení, ktoré boli prijaté na odstránenie dôvodov, pre ktoré bola nariadená ústavná starostlivosť zo dňa 10.03.2017 uviedol, že ústavná starostlivosť sa u maloletého B. E. realizuje v Detskom domove Martin od 21.05.2014 na základe uznesenia Okresného súdu Martin č.k. 21P/89/2014-8 zo dňa 30.04.2014 o nariadení predbežného opatrenia a následne na základe rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 21P/89/2014-82 zo dňa 26.09.2014, právoplatného dňom 26.03.2015 o nariadení ústavnej starostlivosti. Maloletý B. je dieťa, ktorého zdravotný stav si vyžaduje osobitnú zdravotnú starostlivosť v špecializovanej samostatnej skupine detského domova. Má znaky oneskoreného psychického vývinu. V jeho správaní sa prejavujú znaky motorického nepokoja, neprimeraných prudkých motorických reakcií, nezáujem o činnosť, zrakový kontakt je slabý, pri kontakte s cudzími ľuďmi až vyhýbavý, pozorovateľne lepší je pri už známych ľuďoch. Pri kontakte so známymi dospelými, sa ich návšteve teší, (výska, hlasné radostné zvuky). Rodičia chodia pravidelne dvakrát do týždňa na návštevy do detského domova. Tieto návštevy sa uskutočňujú pod neustálym dohľadom, nakoľko rodičia dieťaťa B. neprimerane kŕmia stravou, ktoré nie je pre neho vhodná (B. potom zvracia, má hnačky, bolesti bruška). Ani po dohovore so sociálnou pracovníčkou detského domova rodičia odporučenia ignorujú a nerešpektujú. Otec dieťa sa správa voči pracovníčkam detského domova arogantne, vulgárne a neustále ich obviňuje z nedostatočnej starostlivosti. O maloletého B. a jeho mladších súrodencov B. a B. sa zaujímala aj sestra otca a aj jeho dospelá sestra L., ktorá má už svoju rodinu, no ich posledné návštevy boli uskutočnené vo februári 2016. Otec maloletých detí je vedený v odbornej starostlivosti psychiatra od roku 1985, kedy u neho prepuklo duševné ochorenie. V myslení otca sú prítomné poruchy paranoidity a vzhľadom k charakteru ochorenia má znížený náhľad pri starostlivosti o maloleté deti. Matka maloletých nie je agresívna, no vzhľadom na hlbokú mentálnu retardáciu nerozumie doporučeniam v dostatočnej miere, nemá osvojené rodičovské zručnosti a nedokáže sa o svoje deti plnohodnotne postarať. Maloletý B. bol v minulosti v starostlivosti profesionálneho rodiča, ale táto starostlivosť musela byť ukončená z dôvodu, že biologickí rodičia si profesionálnu matku vyhľadali, arogantným a agresívnym správaním ohrozovali ju i celú jej rodinu, tak, že musela byť privolaná hliadka mestskej polície. Cieľom plánu sociálnej práce je poskytovanie osobitnej starostlivosti v špecializovanej skupine detského domova, do ktorej spadajú pravidelné rehabilitácie podľa odporúčania neurológa, poskytovania množstva možností k sociálnym interakciám, prejavom bezpodmienečného prijatia lásky, vytvorenia emocionálneho vrúcneho prostredia, a ďalšieho rozvíjania sebaobsluhy. V Detskom domove Martin sú umiestnení aj jeho mladší súrodenci a to maloletí B. a B. E., obaja nar. XX.XX.XXXX, nad ktorými sa realizuje ústavná starostlivosť na základe uznesenia Okresného súdu Martin č.k. 19P/69/2015-11 zo dňa 06.03.2015 o nariadení predbežného opatrenia. Konanie vo veci nariadenia ústavnej starostlivosti nad B. a B. ešte nie je právoplatne ukončené. Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že rodičia mal. B. nie sú schopní bez rizika poškodenia zdravia a jeho zdravého fyzického, psychického a sociálneho vývinu sa o neho postarať. V tomto prípade je prvoradé zdravie dieťaťa a jeho zdravý vývin, čo
v súčasnej dobe rodičia nie sú schopní zabezpečiť. Za situácie, že ostatní príbuzní neprejavujú záujem o zabezpečovanie starostlivosti B., a ani o jeho mladších bratov, vhodným riešením celkovej rodinnej situácie je pokračovanie v realizácii ústavnej starostlivosti. Je však dôležité, aby boli deťom umožňované kontakty s biologickou rodinou. 13. Zo správy zo dňa 24.04.2018 vyplýva, že rodičia bývajú v rodinnom dome, ktorého sú spoluvlastníci každý podielom 1/16. Súčasťou rodinného domu je aj veľká priestranná záhrada a mala dielňa. Vzhľadom k tomu, že pri prešetrení pomerov bola prítomná len matka maloletých detí, nevedela viesť náklady spojené s bývaním, nakoľko financie má na starosti jej priateľ. Pán E. je poberateľom vdovského a invalidného dôchodku vo výške 550,00 Eur a pani I. je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 250,00 Eur mesačne. Rodinný dom pozostáva z 3 izieb, kuchyne a kúpeľne so sociálnym zariadením. Izby sú zariadené funkčným nábytkom, jednu z izieb obýva matka p. E.. Nemožno teda spochybňovať vhodné bytové podmienky ani hygienickú úroveň v domácnosti, napriek tomu, že rodičia aj v minulosti uprednostňovali skôr prácu v záhrade ako starostlivosť o maloleté dieťa, ktoré je v súčasnosti v Detskom domove Martin rovnako ako jeho mladší súrodenci. Rodičia maloleté deti navštívili v priebehu posledných dvoch mesiacov asi trikrát, teda nepravidelne. Návštevy je nevyhnutné realizovať za prítomnosti sociálneho pracovníka, vzhľadom k tomu, že rodičia nemajú osvojené rodičovské zručnosti a nedokážu sa o svoje deti plnohodnotne postarať. Otec maloletých detí sa vyjadruje nezmyslene, rozpráva o vymyslených skutočnostiach, je vulgárny a nadáva zamestnancom detského domova a obviňuje ich z nedostatočnej starostlivosti. Je v odbornej starostlivosti psychiatra od roku 1985, kedy u neho prepuklo duševné ochorenie. Matka nie je agresívna, ale vzhľadom na mentálnu retardáciu nerozumie doporučeniam v dostatočnej miere a sme toho názoru, že matka by sa nevedela o maloleté deti postarať. ÚPSVaR preto trval na nariadení ústavnej starostlivosti a návrhu na zrušenie ústavnej starostlivosti žiadal zamietnuť. 14. Otec je poberateľom invalidného dôchodku a vdovského dôchodku spolu vo výške 563,00 Eur. Matka je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 247,00 Eur. 15. Zo záverov znaleckého posudku č. 15/2017 od súdneho znalca Mgr. Slávky Jašekovej, znalkyňa z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia detí, Klinická psychológia dospelých okresný súd zistil u maloletých deti a ich rodičov nasledovné skutočnosti:
Maloletý B.:
Citový vzťah maloletého B. E. k svojmu otcovi B. E. je pozitívny. Vzhľadom k výraznej duševnej zaostalosti si maloletý B. neuvedomuje prípadné nedostatky v starostlivosti zo strany otca. Z otcovej prítomnosti sa však jednoznačne teší. Vzhľadom k tomu, že otec s matkou boli osobami, ktoré sa o neho v útlom detstve starali, má k ním vytvorené citové väzby. Citový vzťah otca B. E. k jeho synovi B. je sýtený hlavne pozitívnymi emóciami. Pri stretnutí na syna reaguje pozdravom, úsmevom. Snaží sa s ním verbálne komunikovať, aj keď syn neodpovedá. Citový vzťah maloletého B. E. k matke C. I. je pozitívny. Z matkinej prítomnosti sa teší, reaguje na ňu citovo pozitívnejšie s pomerne intenzívnymi emočnými prejavmi radosti, keď ju stretne. Nechá sa od matky pritúliť, usmieva sa na ňu. Zjavne, napriek svojmu postihnutiu, matku rozoznáva, jeho reakcie na matku sú intenzívnejšie, emočne ako na iného dospelého. Citový vzťah matky C. I. k svojmu synovi B. E. je jednoznačne sýtený pozitívnymi emóciami. Matka sa na syna usmieva, snaží sa ho brať do náručia, pritúliť si ho. Z kontaktu zo synom sa teší.
Maloletí B. a B.:
Citový vzťah maloletého B. a maloletého B. k ich rodičom je indiferentný. Maloleté deti sa ku svojim rodičom pri stretnutí správajú ako k akémukoľvek inému dospelému. Nevenujú im viac pozornosti ako niekomu inému.
Otec B. E.:
Osobnosť otca maloletých detí je nezrelá tak v emočnej, ako aj sociálnej rovine, poznačená postprocesuálnymi zmenami v dôsledku duševného ochorenia. Jeho schopnosť zvládať vnútorné impulzy je slabá. Aktuálna úroveň inteligencie otca B. E. spadá do dolného pásma priemeru. Myslenie má však viac zabiehavé, menej organizované. Vlastné domnienky mu môžu častejšie narúšať koncentráciu pozornosti ako aj logiku myslenia. Schopnosť sociálneho porozumenia je u otca znížená. K sociálnym aj spoločenským normám pristupuje laxne, vysvetľuje si ich na základe svojich vlastných potrieb, chýba mu širšie chápanie sociálnych súvislostí. Psychické funkcie osobnosti otca B. E. sú menej integrované,
má problémy v prispôsobení sa, je menej sebakritický. Rizikom je u neho náchylnosť ku konfliktnému správaniu, kedy sa môže prejavovať aj navonok hostilne, hlavne v prípadoch, keď je presvedčený, že sa s ním zaobchádza nespravodlivo. Voči okoliu je zvýšene podozrievavý. Schopnosť otca vytvárať a udržiavať hlbšie, zmysluplné interpersonálne vzťahy je obmedzená. V interakcii s inými je menej citlivý. Aktuálne sa otec B. E. nachádza v stave zvýšenej preťaženosti, spôsobenej práve odobratím detí. Túto situáciu vníma ako stresujúcu, spojenú s výraznejšími pocitmi emočnej straty. V dôsledku emočného vypätia a vzhľadom k nízkej schopnosti kontroly impulzov sa preto otec B. E. častejšie správa nevhodne. Snaží sa uľaviť si od svojich negatívnych afektov a vnútornej tenzie aj správaním, ktoré je pre danú situáciu, resp. voči daným ľuďom neprimerané. Vysvetľuje si celú situáciu ohľadne odobratia detí výrazne subjektivisticky, vzťahovačne. Otec B. E. vzhľadom k svojim osobnostným charakteristikám si plne nedokáže uvedomiť, čo maloleté deti potrebujú. Svoj rodičovský prístup k synom vníma nekriticky, so sklonom bagatelizovať náročnosť starostlivosti o ne. V plnej miere si neuvedomuje a ani sa nezaujíma o postihnutie syna B. ani o spomalenie vývinu u mladších synov B. a B.. V záujme o synov, teda hlavne o ich zdravotný stav, duševný vývin a perspektívy ich napredovania bráni otcovi B. E. vlastné zameranie na seba a uspokojovania skôr svojich potrieb. Ako otec sa cíti byť odobratím detí výrazne emočne zranený, nedokáže tento fakt integrovať do svojho sebaobrazu a dôvody odobratia detí preto brojí voči okoliu, ktoré viní z „ukradnutia detí”. Čo sa týka svojich rozumových schopností, otec by mohol byť schopný osobne sa postarať o svoje deti. V dobrej osobnej starostlivosti mu však bránia jeho osobnostné charakteristiky, nekritickosť voči postihnutiu syna B., ako aj nekritické vnímanie schopností a osobnosti svojej partnerky a matky detí C. I.. Negatívom je aj zameranosť otca B. E. na seba, jeho presvedčenie, že sám najlepšie vie, čo je pre deti potrebné a z neho plynúca neochota rešpektovať odporúčania odborného okolia. Sklon k zvýšenej vzťahovačnosti potom môže ešte výraznejšie oslabovať jeho ochotu participovať na liečebných alebo výchovných postupoch u svojich synov, ktoré by mu mohli navrhnúť odborníci. Výchovu a potreby detí má sklon bagatelizovať, vnímať ich zjednodušene, skreslene. Zároveň nie je vylúčené, že pri dekompenzácii duševného ochorenia otca by mohlo dochádzať k impulzívnym prejavom aj voči maloletým deťom. Osobný kontakt maloletého B. E. s otcom B. E., pokiaľ je tento v kompenzovanom stave, je pre syna pozitívnym emočným zážitkom a je potrebné kontakt podporovať. Keďže však otec B. E. vníma syna nekriticky, má sklon bagatelizovať jeho postihnutie, plne si neuvedomuje synove potreby, osobná starostlivosť o syna preto nie je v momentálnej situácii vhodná. Mladší synovia B. a B. E. svojho otca vnímajú ako iného dospelého v svojom okolí. Nemajú s ním vytvorenú pevnejšiu väzbu. Ak by sa otec dokázal v prítomnosti synov ako aj v prítomnosti profesionálnej matky zdržať negatívnych hodnotení, vulgárnych vyjadrení a obviňovaní a sústrediť sa predovšetkým na rozvoj kontaktu so synmi, deti by mohli mať z kontaktu s otcom pozitívne citové zážitky. Mohli by tak otca začať vnímať ako dôležitú mužskú postavu vo svojich životoch. To však závisí od otca B. E., či dá do popredia skôr záujmy svojich synov ako svoj pocity krivdy, nespravodlivosti a zraneného otcovského ega.
Matka C. I.:
Osobnosť matky C. I. je jednoduchšia, nediferencovaná. Jej aktuálna úroveň rozumových schopností spadá do hraničného pásma duševnej zaostalosti. Matka nie je schopná hypoteticko-deduktívneho myslenia, ani abstrakcie. Používa iba slová, s ktorými má bežnú každodennú skúsenosť. Jej sociálne porozumenie je slabé, aj keď sa v rámci svojich schopností snaží správať skôr sociálne prispôsobivo. Myslenie matky C. I. lepšie funguje v situáciách bez emočných podnetov, je konkrétno-názorné. Svet záujmov má zúžený, rovnako ako hĺbku prežívania. Ku svojim výkonom, správaniu, ako aj k svojim schopnostiam, je výraznejšie nekritická. Jej schopnosť logicky posúdiť správanie druhých je obmedzená, preto je zvýšene sugestibilná, má sklon podliehať prvým dojmom, spoliehať sa na usmernenie zvonka. V stresových situáciách alebo v situáciách zvýšenej emočnej záťaže môže u nej prechodne dochádzať k výraznému nárastu neistoty a potreby bezpečia, ochrany. Vo vzťahu k potrebám maloletých detí, ktoré vyžadujú výraznejšiu stimuláciu aj cielenejšie vedenie, sú schopnosti matky C. I. samostatne takúto stimuláciu, motiváciu a cielené vedenie detí nepostačujúce. Bez výdatnej pomoci okolia sa C. I. o svoje deti nedokáže postarať v takej miere, ktorá by pre nich bola najlepším predpokladom pre ich zdravý duševný a telesný vývin. Matka C. I. má svojich synov rada, k staršiemu B. má vytvorené pevnejšie citové puto, avšak potreby svojich detí si nedokáže plne uvedomiť. Samostatne nedokáže vytvoriť vhodné výchovné prostredie pre deti, ktoré by rešpektovalo ich obmedzenia a pomáhalo im v napredovaní. Pre maloletého B. je kontakt s matkou pozitívnym citovým zážitkom. K matke má vytvorenú citovú väzbu, a preto častejší kontakt s ňou môže byť pre dieťa pomocou v jeho emočnom napredovaní. Nakoľko matka nie je schopná samostatne sa o syna postarať, nie je jej osobná starostlivosť o maloletého
B. vhodná. Pre maloletého B. a maloletého B. je ich matka indiferentný dospelý. Osobná starostlivosť matky o mladších synov nie je vhodná, je však veľmi potrebné vytvoriť priestor na rozvoj vzťahu matky so svojimi mladšími synmi a podporu ich vzájomných kontaktov.
16. Znalkyňa tiež uviedla, že sa viackrát rozprávala s rodičmi, v znaleckom posudku je aj presne uvedené, že koľkokrát bola na pohovoroch s rodičmi. Rovnako sa zúčastnila interakcie, takže pozorovala interakciu rodičov s dvojčatami, s tými mladšími synmi B. a B. a tiež s tým starším synom C.. Čo sa týka toho psychologického vyšetrenia rodičov, u matky aj u otca zistila, že ten vzťah k deťom majú pozitívny, teda vyjadrujú sa, že áno, že by chceli s deťmi byť, na druhej strane u matky zistila duševnú zaostalosť, ktorá jej bráni v tom, aby si plne uvedomila, že čo ten starší aj tí mladší dvaja synovia potrebujú. To však nič nemení na fakte, že by sa o tie deti chcela starať, len je to uvedomenie si, aké sú ich potreby, čo všetko potrebujú, aby fyzicky dobre napredovali, tak to je slabšie. U otca zistila, že k tým deťom má vytvorený pozitívny vzťah, že ich má rád, na druhej strane ten zdravotný stav, hlavne toho staršieho syna, bagatelizuje, nie je úplne si ochotný pripustiť, že v akom stave sa ten syn nachádza, úplne si neuvedomuje, že čo všetko je potrebné preto, aby to dieťa dobre prosperovalo ďalej aj z hľadiska tej rehabilitácie a ďalších lekárskych vyšetrení, takže v tomto je ten stav bagatelizujúci. Rovnako má taký bagatelizujúci postoj k tomu, aká je duševná vyspelosť matky, toto tiež si celkom neuvedomuje, takže z toho dôvodu v tých záverečných odpovediach odpovedala tak, že v momentálnej situácii neodporúča zveriť deti do osobnej starostlivosti rodičov. Pokiaľ by rodičia, teda hlavne otec, dokázali sa zdržať nejakých invektív, keď budú na pôde detského domova alebo keď budú komunikovať s profesionálnou matkou, keď bude ten duševný stav otca z hľadiska jeho duševného ochorenia nejakým spôsobom preliečený, kompenzovaný, pokiaľ sa bude správať slušne a dokáže komunikovať a zaujímať sa hlavne o deti, tak v tom prípade by odporúčala postupne aj styk s deťmi rozšíriť, avšak na začiatku určite pod dohľadom nejakej tretej zodpovednej osoby, možno sociálny pracovník, teda ak by sa to nedialo na pôde detského domova, ale inde. Dohľad je potrebný určite na začiatku a potom by sa uvidelo, že čo ďalej. Keď sa znalkyňa rozprávala s otcom, bol už v takom kompenzovanejšom duševnom stave t. j. bol po dvoch hospitalizáciách. Myslí si, že v čase, keď sa s ním rozprávala, otec aj užíval lieky, takže to sa aj trochu odrazilo na jeho stave, keďže dokázal viac kontrolovať svoje impulzy. Samotné vyšetrenie jej však ukázalo, že jednoducho otec má, aj keď v kompenzovanom stave, nejaké duševné ochorenie, ktoré sa odráža na jeho osobnosti, dynamike, aj na schopnosti kontrolovať afekty, a aj na schopnosti zvládať impulzivitu. Keď otec užíva lieky, je to lepšie, no keď ich neužíva, môže sa to zhoršovať. Na plnú starostlivosť to až tak momentálne znalkyňa nevidí vzhľadom k tomu, že maloletý C. má dosť výrazné postihnutie a v momentálnom stave je možné, že ani do budúcna by si nevedela predstaviť, že by rodičia vedeli zabezpečiť celú tú rehabilitáciu a starostlivosť o syna B.. Na druhej strane B., reagoval na znalkyňu inak ako na rodičov, na ktorých reagoval zjavne citovejšie, tešil sa na nich, usmieval sa na nich. Je teda zrejmé, že B. má k rodičom vytvorený citový kontakt a určitú väzbu. U mladších synov to nebolo také jednoznačné. B. a B. rovnako reagovali na rodičov i na znalkyňu, či iné dospelé osoby v ich prostredí. Títo mladší synovia rodičov od malička nepoznajú. B. ten vzťah má nadviazaný, hoci to nedokáže odkomunikovať. Z prežívania tohto dieťaťa bolo zjavné, že reaguje na rodičov reaguje inak ako na znalkyňu, (ako na človeka, ktorého v živote nevidel). Kontakt B. s rodičmi môže byť pozitívnym citovým zážitkom, pokiaľ otec a matka sa pri stretnutí s ním zaujímajú hlavne o syna. U matky je zjavné, že sa snažila. U otca znalkyňa spočiatku pozorovala, že sa snažil jej hovoriť, prečo B. nemôže byť s nimi. Keď ho znalkyňa upozornila, že má ten čas venovať synovi, otec sa zameral na syna, oslovoval ho, snažil sa mu ponúknuť hračku, loptu, hovoril jej, že rád sa hrá s loptou. Je vidno, že aj ten otec, pokiaľ je niekým vedený, dokáže sa na nejaký čas zamerať na syna, fungovať s ním v primeranejšej rovine. Pokiaľ je mu však ponechaný priestor na zdôvodňovanie, prečo im bolo dieťa odobraté, skĺzava k svojim presvedčeniam, ktoré sú možno až na úrovni bludných presvedčení. Dvojčatá sú naviazané na profesionálnu matku, v ktorej starostlivosti sú v podstate od narodenia, resp. krátko po narodení. Kontakt rodičov s tými mladšími súrodencami by bol možný, ak by sa otec dokázal primerane správať, lebo tieto kontakty boli prerušené aj z toho dôvodu, že otec sa nesprával slušne voči profesionálnej matke i pracovníkom detského domova. Na druhej strane všetky deti majú aj právo poznať aj svojich biologických rodičov, avšak len za predpokladu, že by otec bol v kontakte s nimi, schopný chovať sa v rámci slušnosti, zameriavať sa hlavne na tie deti, čiže pýtať sa profesionálnej matky na deti, ich napredovaní alebo obmedzeniach, zaujímať sa o to, že čo je nové v ich životoch. Aj profesionálna matka by bola potom viac prístupná k tomu, aby sa otec s nimi stretával aj častejšie alebo možno aj nad rámec tých návštevných hodín, ktoré majú rozvrhnuté. 17. Otec vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že nechápe, prečo k tomuto všetkému došlo. On vychoval už dve dospelé deti, jedno z nich navštevovalo aj vysokú školu a nebol problém s ich výchovou.
V súčasnosti ich deti nie sú v ich starostlivosti. Mal za to, že rodičia vedia synom poskytnúť omnoho lepšiu starostlivosť ako v detskom domove. Takisto im vedia poskytnúť aj lásku a primeranú starostlivosť. Otec nevidí dôvod, prečo by im malo byť bránené profesionálnou matkou stretávať sa s deťmi. Nechápe, prečo mu naposledy povedala: „poď B., poď, ideme do včelína“ - čo si otec vysvetlil ako sexuálnu narážku, zrejme ako žiadosť o pohlavný styk.
18. Matka sa na pojednávaní k veci nevyjadrovala.
19. Kolízny opatrovník vzhľadom na zdravotný stav rodičov, ktorí nie sú schopní zabezpečiť vlastne zdravie a osobnú starostlivosť a zabezpečiť zdravý fyzický, psychický a sociálny vývin maloletých detí odporučil súdu nariadiť ústavnú starostlivosť u maloletého B. a B. a zároveň zotrval na nariadení ústavnej starostlivosti u maloletého B.. Na podnet bolo vykonané šetrenie pomerov v domácnosti rodičov, ktoré sa uskutočnilo za prítomnosti matky, otec maloletých detí nebol prítomný v domácnosti. Matka nevedela ani odpovedať, aké sú v súčasnosti ich finančné výdavky. Povedala iba to, že rodičia sú invalidní dôchodcovia a teda ich spoločný príjem je vo výške 550,00 Eur mesačne. Nemožno spochybňovať bytové pomery rodičov. Svoje stanovisko podporili zdravotným stavom rodičov i detí i vypracovaným znaleckým posudkom.
21. Okresný prokurátor poukázal na závery znaleckého dokazovania a výpoveď znalkyne, ktorá dopodrobna sledovala interakciu rodičov s deťmi a neodporúčala, aby rodičia v súčasnej dobe zabezpečovali osobnú starostlivosť o maloleté deti, keďže momentálne ju nie sú schopní poskytovať ju v rozsahu, ktorý sa vyžaduje na zabezpečovanie riadnej starostlivosti o maloleté deti. Rodičia majú silnú citovú väzbu k maloletému B., no ich citová väzba na maloletého B. a B. už nie je taká silná, keďže tieto deti od narodenia neboli v ich starostlivosti. Poukázal tiež vyjadrenia kolízneho opatrovníka a detského domova, v ktorom sú osoby, ktoré sú v pravidelnom kontakte s maloletými deťmi a najlepšie poznajú ich potreby i to, čo je pre ich zdravý telesný a duševný vývin potrebné. Títo tiež zastávajú názor, že v súčasnej dobe je potrebné umožniť kontakt rodičov s maloletými deťmi. Je potrebné, zachovať ich pravidelný kontakt a v prípade, že sa situácia stabilizuje a kontakt bude zabezpečený, môžu následne riešiť otázku prípadnej osobnej starostlivosti rodičov o maloleté deti.
22. Zástupkyňa Detského domova Martin uviedla, že taktiež sa stotožňuje s názorom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, v tom, že ústavná starostlivosť je aktuálne určite vhodnejším riešením najmä z dôvodu, že zdravotný stav všetkých troch detí si vyžaduje aj špecializované úkony. Podľa jej názoru rodičia by asi nedokázali zabezpečiť deťom všetko potrebné vzhľadom na to, že ich syn B. má aj posudok, aby bol umiestnený v špecializovanej skupine detského domova a navštevuje neurológiu, logopédiu, rehabilitácie a dvojičky B. a B. tiež navštevovali asi rok rehabilitácie, kde sa cvičila Vojtova metóda a čo sa týka veku, napredujú, ale veľmi pomaly. Ich rozumové schopnosti nezodpovedajú veku, ktoré a nie aj ani predpoklad, že ich rodičia niečo pre to urobia Detský domov sa návštevám rodičom nebráni, je ochotný akceptovať ich tak, v zmysle dohody (utorky a štvrtky). Rodičia chodili za deťmi a je pravda aj to, čo povedala znalkyňa, že návštevy profesionálnej matky neboli až tak časté, najmä z dôvodu atakov otca voči jej osobe. Profesionálna matka preto nemala ochotu prísť s dvojičkami na stretnutia s rodičmi, pretože by bola ich otcom ponižovaná a kričal by po nej.
23. Okresný súd citoval ust. § 31 ods. 2, § 54 ods. 2, 3 a 5, § 81 ods. 1 a 2, § 62 ods. 3, § 77 ods. 1 Zákona o rodine a konštatoval, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že je v záujme maloletých detí - B. a B. umiestniť ich do Detského domova Martin z dôvodu, že rodičia nie sú schopní postarať sa o ich riadnu výchovu, výživu a všestranný rozvoj. Hoci rodičia majú vytvorené vhodné bytové podmienky na zabezpečovanie starostlivosti o deti, osobnostne a svojím zdravotným stavom nevytvárajú pre deti dostatočne vhodné prostredie pre ich starostlivosť, a teda nie sú zárukou, že bude o ne riadne postarané. Otec dlhodobo trpí schizofréniou, ktorá do zásadnej miery ovplyvňuje jeho správanie, čo navyše zvýrazňujú aj jeho osobnostné a povahové vlastnosti. Otcove správanie je nepredvídateľné, vulgárne. Osočoval profesionálneho rodiča i zamestnancov detského domova. Správanie otca na pojednávaní bolo tiež miestami nezrozumiteľné. Otec sa vyjadroval, že mu profesionálna matka dávala sexuálne návrhy. Na otázku súdu otec uviedol, že keby sa nezodpovedným prístupom rodičov deťom niečo stalo, že to nevadí. Ľudia predsa nežijú 200 rokov a je to normálne. Konanie otca je podrobne opísané zo strany každého jedného subjektu, ktorý sa s otcom dostal do kontaktu. Samotnú starostlivosť sa o maloleté deti, (a to aj s ohľadom na ich zdravotný stav), otec bagatelizuje, nedá si poradiť, či niečo
vysvetliť. Pokiaľ otec uviedol, že im bude pomáhať jeho matka a sestra, dotknuté osoby tieto skutočnosti zhodne popreli. U matky absentujú predpoklady na zabezpečovanie starostlivosti o maloleté deti najmä s ohľadom na jej mentálnu retardáciu. Matka nie je schopná samostatne bez výraznej podpory zo strany otca existovať, čo potvrdilo aj jej správanie na pojednávaniach. Maloleté deti sú od narodenia v detskom domove a pri kontakte s rodičmi nepociťujú výrazné citové prejavy, (sú také ako ku každému inému dospelému). Zdravotný stav maloletých detí si pritom vyžaduje presný režim, cvičenia a náležitú starostlivosť zo strany rodičov, ktorú im však rodičia nevedia zabezpečiť. Na základe takto zisteného skutkového stavu okresný súd dospel k záveru, že výchova detí u ich rodičov by bola vážne ohrozená a narušená, v dôsledku čoho považoval za jediné možné riešenie umiestniť maloleté deti do Detského domova Martin, keďže iná forma náhradnej starostlivosti o ne v súčasnosti nie je možná. 24. Zároveň súd zamietol návrh rodičov na zrušenie ústavnej starostlivosti o maloletého B., keďže v súčasnej dobe nie je vôbec v záujme dieťaťa vrátiť ho do starostlivosti rodičov, z ktorej bol vyňatý. Maloletý má vážne zdravotné problémy, ktoré si vyžadujú individuálnu a obetavú starostlivosť, ktorú mu obidvaja nevedia poskytnúť. Boli to práve rodičia, svojím laxným prístupom dopomohli k zhoršeniu zdravotného stavu B., nedodržiavaním pokynov lekárov, bagatelizovaním jeho ochorenia, z ktorého dôvodu bola aj nad ním nariadená ústavná starostlivosť. Maloletý B. na rodičov reaguje. Je preto vhodné, aby s ním boli rodičia v kontakte. Za súčasného stavu však nie je v záujme dieťaťa, aby bolo navrátené do starostlivosti rodičov. 25. V budúcnosti, pokiaľ bude najmä otec dodržiavať liečbu a spolu s matkou zostane v kontakte s deťmi, bude prichádzať do úvahy rozšírenie styku rodičov s deťmi, a to aj mimo zariadenia, v ktorom sú umiestnené. U matky sa však výrazné zlepšenie jej choroby neočakáva, jej zdravotný stav je v zásade nemenný. 26. Súd zároveň určil matke a otcovi povinnosť platiť minimálne výživné vo výške 30% životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa, ktorého výška sa každoročne prehodnocuje k 1. júlu a zmenu výšky výživného bude sledovať Detský domov Martin. V súčasnosti čiastka z 30 % životného minima predstavuje sumu 27,32 Eur a za obdobie od 06.03.2015 do 01.07.2017 bola jeho výška v sume 27,13 Eur. 27. Nedoplatok na výživnom súd určil odo dňa umiestnenia maloletých detí do ústavnej starostlivosti, teda od 06.03.2015. Rodičia si vyživovaciu povinnosť voči deťom neplnili. Za toto obdobie vznikol otcovi nedoplatok na výživnom na maloletého B. a B. v sume 2.266,92 Eur. Matke vznikol na výživnom nedoplatok v rovnakej sume. Obom rodičom súd umožnil splácať nedoplatok na výživnom v mesačných splátkach po 20,00 Eur spolu s bežným výživným. 28. Rozhodnutie o trovách konania okresný súd odôvodnil aplikáciou ust. § 52 CMP. 29. Zároveň konajúci súd rozhodol i o trovách štátu tak, že mu nepriznal náhradu trov konania (§ 257 CSP). Obaja rodičia sú oslobodení od súdnych poplatkov, to znamená, že súd zohľadňoval ich príjmy a dospel k záveru, že sú osoby s nízkym príjmom. Naviac súd zohľadnil aj skutočnosť, že rodičom vznikol vysoký nedoplatok na výživnom na deti. Uvedené dôvody súd vyhodnotil ako dôvody hodné osobitného zreteľa, v dôsledku považoval za spravodlivé, aby trovy štátu, (ktoré mu vznikli so znaleckým dokazovaním) mu neboli priznané.
30. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka i otec maloletých detí, a to proti jeho výroku o nariadení ústavnej starostlivosti nad maloletými deťmi B. E. a B. E., povinnosti rodičov prispievať na výživu týchto detí, ako aj o určení nedoplatku na výživnom na obe maloleté deti každému z rodičov spolu so splátkovým harmonogramom určeným súdom na platenie tohto nedoplatku každému z rodičov, a tiež proti výroku, ktorým súd zamietol návrh matky a otca na zrušenie ústavnej starostlivosti nad maloletým B. E., nar. XX.XX.XXXX. Navrhli, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh ÚPSVaR Martin na nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletým B. E. a B. E. zamietne a zároveň zruší ústavnú starostlivosť nariadenú nad maloletým B. E., nar. XX.XX.XXXX. Zároveň odvolatelia navrhli zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti určenia výživného otca i matky na každé dieťa osobitne (B., B. a B.), ako aj výrok okresného súdu o nedoplatku, v ktorom bol vyčíslený nedoplatok každého rodiča na výživnom na obidve maloleté deti za obdobie od 06.03.2015 do 30.06.2018, ktoré im súd povolil splácať po 20,00 Eur mesačne. 31. Primárne odvolatelia namietali, že hoci súd vo veci rozhodol na základe vykonaného dokazovania, nesúhlasili však s tým, súd vyhodnotil všetky vykonané dôkazy pre účely meritórneho rozhodnutia. Zotrvali na názore, že ako rodičia sa o deti vedia lepšie postarať ako detský domov. Rodičia vedia dať svojim deťom viac lásky, starostlivosti i opatery. Matka i otec uviedli, že nechápu, prečo im deti boli odňaté a prečo nemajú možnosť sa o ne starať. Zdôraznili, že bývajú v rodinnom dome so záhradkou. V dome je
čisto. V záhradke pestujú zeleninu. Obidvaja sú na invalidnom dôchodku. Otec maloletých je sledovaný u lekárky z dôvodu psychických problémov. Pravidelne užíva lieky. Jeho ošetrujúca lekárka však uviedla, že jeho stav je stabilizovaný bez známok agresie. Z uvedeného vyplýva, že rodičia majú všetky potrebné podmienky, ktoré zákon vyžaduje pre starostlivosť o dieťa/deti, čo skonštatovala aj kolízna opatrovníčka. Zo znaleckého posudku vypracovaného v konaní zároveň vyplynulo, že citové väzby rodičov k deťom sú pozitívne, keď prídu, deti na nich reagujú radostne a výskajú od radosti. Aj v tomto posudku je konštatované, že schopnosti rodičov umožňujú sa o deti starať. Návrat detí do rodiny psychologička nevylúčila. Rodičia preto zotrvali na svojom tvrdení, že oni sa o deti vedia oveľa lepšie postarať. Zároveň uviedli, že v detskom domove sa stalo, že syn B. mal modriny po celom tele a chrasty na tele veľké ako dlaň. Otec zavolal políciu a bolo mu povedané, že sa tak hrajú. Rodičia však majú podozrenie, že deťom niekto ubližuje. Zároveň odvolatelia vyslovili svoj nesúhlas s tým, aby platili na deti výživné. Keďže deti im boli odobraté bez ich súhlasu, takýto postup vnímajú ako obchodovanie s deťmi. Na základe uvedeného je zrejmé, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne právne posúdenie veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
32. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.
33. Krajská prokuratúra Žilina dňa 28.06.2018 oznámila súdu, že preberá vstup do tohto konania, ktorý vykonala a doposiaľ realizovala Okresná prokuratúra Martin. Vyjadrenie k odvolaniu rodičov maloletých detí však nepodala.
34. Detský domov Martin so sídlom Hviezdoslavova 62, 036 01 Martin navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.
35. Na vyjadrenie kolízneho opatrovníka k odvolaniu reagovali rodičia maloletých detí svojou odvolacou replikou, v ktorej uviedli, že nesúhlasia s umiestnením detí do ústavnej starostlivosti. Podľa ich názoru sa jedná o obmedzovanie ich slobody. Opätovne zdôraznili, že sa vedia o deti postarať a nepotrebujú pomoc a zásahy zo strany úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
36. Ďalšie podania ani vyjadrenia účastníci i subjekty v konaní vo veci nepodali.
37. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu podľa § 65 CMP s tým, že odvolacími dôvodmi nie je viazaný (§ 66 CMP) a bez nariadenia pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario) v spojení s § 2 ods. 1 CMP rozsudok okresného súdu v prvej, šiestej a siedmej vete výroku ako vecne správny potvrdil a podľa § 388 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP uvedené rozhodnutie v druhej, tretej štvrtej a priatej vete výroku, zmenil spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku.
38. Vzhľadom na predmet konania krajský súd na základe podaného odvolania v súlade s ust. § 65 CMP podrobil prieskumu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu.
39. Odvolací súd preskúmal námietky oboch rodičov uvedené v ich opravnom prostriedku a po ich preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné.
40. Vo vzťahu k potvrdzujúcej časti odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v podstatnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o nariadení ústavnej starostlivosti a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP.
41. Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo účastníka vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania, rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdov (§ 185 ods. 1 CSP), a nie účastníkov. Odvolacie námietky rodičov maloletých detí k spôsobu vyhodnotenia dokazovania okresným súdom z uvedených dôvodov krajský súd vyhodnotil ako nedôvodné. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, prečo rozhodol o nariadení ústavnej starostlivosti nad maloletými B. a B. E. a prečo zamietol návrh rodičov na zrušenie ústavnej starostlivosti nad B. E. a ku svojim záverom dospel v kontexte všetkých ostatných vykonaných dôkazov. 42. Rodičia vo svojom opravnom prostriedku namietali nariadenú ústavnú starostlivosť nad ich maloletými synmi - dvojičkami B. a B.. Zároveň žiadali zrušiť nariadenú ústavnú starostlivosť nad synom B. E., dôvodiac, že v rodinnom prostredí plnom lásky a ich starostlivosti bude deťom lepšie ako v detskom domove.
43. Je potrebné zdôrazniť, že okresný súd pri rozhodovaní v prejednávanej veci zohľadnil individuálne okolnosti prípadu a jeho záver o nariadení ústavnej starostlivosti nad maloletými B. a B. E. vyhodnotil odvolací súd ako správny. Okresný súd vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, z ktorého jednoznačne vyplýva, že umiestnenie obidvoch maloletých detí do Detského domova Martin je v ich najlepšom záujme. Tvrdenie odvolateľov, že sú schopní postarať sa o riadnu výchovu a výživu a všestranný rozvoj svojich maloletých detí, bolo vyvrátené práve dôkaznými prostriedkami vykonanými v priebehu prvoinštančného konania. I keď je zrejmé, že rodičia majú rodinný dom so záhradou, kde by mohli zabezpečiť starostlivosť o svoje deti, ich zdravotný stav a osobnostná výbava aktuálne nevytvárajú pre deti vhodné prostredie a nie je ani zárukou, že bude o ne riadne postarané. Otec totiž dlhodobo trpí schizofréniou, ktorá do zásadnej miery ovplyvňuje jeho správanie. Potvrdzujú to aj jeho prejavujúce sa osobnostné a povahové vlastnosti. Jeho správanie je nepredvídateľné, vulgárne. Tomuto záveru nasvedčuje i fakt, že otec osočuje profesionálneho rodiča, ktorý má v starostlivosti dvojčatá B. a B. a tiež zamestnancov detského domova. Napokon sám okresný súd bezprostredne na pojednávaní vnímal správanie otca ako miestami nezrozumiteľné. Sám otec pred súdom tvrdil, že nevadí, ak by sa ich nezodpovedným prístupom synom niečo stalo a považuje to za normálne. Správanie i konanie otca podrobne popísali v konaní zúčastnené subjekty spôsobom popísaným v rozsudku okresného súdu. Kontakty ľudí s otcom maloletých bývajú konfliktné. Otec bagatelizuje starostlivosť o maloleté deti, nedá si poradiť a nechce si dať niečo vysvetliť. Tvrdenia otca o tom, že im bude pomáhať jeho matka či sestra, obe označené osoby zhodne popreli. Ani u matky nie sú splnené predpoklady na riadne zabezpečovanie starostlivosti o maloleté deti. Tieto akcentujú najmä s ohľadom najmä na jej mentálnu retardáciu. Matka nie je schopná sama bez výraznej podpory zo strany otca samostatne konať. I táto okolnosť (okrem už vykonaných dôkazov) bola bezprostredne vnímaná konajúcim súdom i na pojednávaniach. Žiada sa dodať, že z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že maloleté deti B. a B. sú od narodenia v detskom domove a pri kontakte s rodičmi nepociťujú výrazne citové prejavy. Tieto ich prejavy sú identické ako ku každému inému dospelému človeku. Ich zdravotný stav si vyžaduje presný režim, cvičenia a náležitú starostlivosť zo strany rodičov, ktoré však rodičia vzhľadom k svojim zdravotným problémom nie sú schopní zabezpečiť. Okresný súd preto správne uzavrel, že výchova detí u ich rodičov by aktuálne bola vážne ohrozená a narušená. Aj keď sa jedná o krajné riešenie, v danej situácii je jediné možné - umiestnenie maloletých detí do detského domova, najmä s prihliadnutím na fakt, že iná forma náhradnej starostlivosti o deti v súčasnosti nie je možná.
44. Napokon okresný súd postupoval správne aj v časti, v ktorej rozhodol o zamietnutí návrhu rodičov na zrušenie ústavnej starostlivosti nad maloletým B.. S prihliadnutím na výsledky vykonaného dokazovania dospel k správnemu záveru, že aktuálne nie je ani v záujme tohto maloletého dieťaťa vrátiť ho do starostlivosti rodičov, z ktorej dol vyňatý. Maloletý B. má vážne zdravotné problémy. Jeho zdravotný stav si vyžaduje individuálnu a obetavú starostlivosť, ktorú mu rodičia nie sú schopní zabezpečiť. Sú to práve jeho rodičia, ktorí svojím laxným prístupom dopomohli k zhoršeniu zdravotného stavu maloletého, keď nedodržiavali pokyny lekárov a jeho ochorenie bagatelizovali. Práve to bol dôvod na nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletým B. súdom. B. na rodičov reaguje a je správne, pokiaľ sú s ním rodičia v kontakte. Za súčasného stavu však ani v jeho záujme nie je, aby bol navrátený do starostlivosti svojich rodičov.
45. Zároveň súd prvej inštancie správne podotkol, že pokiaľ bude najmä otec rešpektovať liečbu a spoločne s matkou budú v kontakte s ich deťmi, je možné do budúcna pripustiť rozšírenie styku rodičov
so všetkými deťmi aj mimo zariadenia, v ktorom sú umiestnené. U matky sa totiž výrazné zlepšenie jej choroby neočakáva (jej zdravotný stav je v zásade nemenný).
46. Žiada sa dodať, že nariadená ústavná starostlivosť nad maloletými deťmi je prechodným, ale nutným riešením zložitej životnej situácie, v ktorej sa aktuálne celá rodina nachádza. Nariadením ústavnej starostlivosti sa vzťah medzi rodičmi a deťmi nemení, naďalej trvá. Rodičia sú len fakticky obmedzení pravidlami zariadenia ústavnej starostlivosti, čo znamená, že do výchovného procesu nemôžu zasahovať a ich návštevy v zariadení (detskom domove) alebo prípadný kratší pobyt dieťaťa u rodičov sa spravujú vnútorným poriadkom zariadenia, príslušnými právnymi predpismi a aktuálnou situáciou v rámci doporučení odborných pracovníkov zariadenia, to všetko za predpokladu, že súd nerozhodne o obmedzení alebo pozbavení ich rodičovských práv podľa § 39 ods. 2, 3 Zákona o rodine. Nejedná sa teda o žiadne odobratie detí rodičom za účelom obchodovania s nimi. Netreba opomínať fakt, že všetky tri maloleté deti trpia zdravotnými problémami a postihnutiami, ktoré si vyžadujú osobitný denný režim a rehabilitácie. Takúto formu zabezpečovania rodinnej starostlivosti im aktuálne bohužiaľ ich rodičia vzhľadom na ich vlastný zdravotný stav nie sú schopní zabezpečiť. Okresný súd pri svojom rozhodovaní vzal za prioritný najlepší záujem maloletých detí. Ústavnú starostlivosť môže súd ako formu náhradnej rodinnej starostlivosti o dieťa nariadiť vtedy, ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa, je to potrebné v záujme dieťaťa a súd má preukázané, že dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti ani do pestúnskej starostlivosti. Všetky tieto skutočnosti mal konajúci súd v prejednávanej veci preukázané. Je zrejmé, že ústavná starostlivosť je krajným riešením situácie, ktorá prichádza do úvahy len v nevyhnutnej situácii a na nevyhnutný čas. Zároveň odvolací súd nespochybňuje, že rodinné prostredie je jednoznačne najvhodnejším prostredím pre riadnu výchovu detí, pretože rodina ako model formuje charakter a hodnotový rebríček dieťaťa, jeho citový základ, vzťah k iným ľuďom a k plneniu povinností. Akékoľvek rozhodnutie o odňatí dieťaťa z rodičovskej výchovy je preto vždy nutné považovať len za dočasné opatrenia a je potrebné ho zrušiť ihneď, ako nastanú vhodné okolnosti, pričom všetky úkony musia byť štátnymi orgánmi vykonávané v zhode s konečným cieľom obnoviť spolužitie prirodzeného rodiča a dieťaťa. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že aktuálne rodičia nie sú schopní svojim trom maloletým deťom zabezpečiť starostlivosť, ktorú si vzhľadom na svoj vek i zdravotný stav všetky ich deti vyžadujú. Táto im je preto zabezpečovaná formou ústavnej starostlivosti nariadenej súdom.
47. Pokiaľ sa jedná o námietky rodičov voči zariadeniu, v ktorom bol umiestnený najstarší syn B. (Detskému domovu v Martine), z obsahu spisového materiálu ani odvolací súd nemal preukázané, či zistené nedostatky označeného zariadenia v starostlivosti o toto dieťa. Zároveň je zaručené, že súrodenecké väzby medzi všetkými troma deťmi nebudú pretrhnuté a tiež vzdialenosť detského domova od bydliska rodičov je primeraná.
48. Netreba tiež opomínať fakt, že medzi povinnosti súdu patrí aj sledovať spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a hodnotiť jej činnosť. Súd tak robí v zmysle ust. § 55 ods. 1 Zákona o rodine najmenej dvakrát do roka. Túto povinnosť si plní predovšetkým prostredníctvom dotazov na orgány sociálnoprávnej ochrany detí, obec a na zariadenie, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené. V súvislosti s touto hodnotiacou činnosťou súd zabezpečuje, resp. sleduje účel tohto výchovného opatrenia a možnosť tohto výchovného opatrenia zmeniť na výhodnejší spôsob výchovy, či už zverením dieťaťa do pestúnskej starostlivosti alebo náhradnej osobnej starostlivosti, prípadne ak zaniknú dôvody, ktoré viedli k nariadeniu ústavnej starostlivosti, tak túto ústavnú starostlivosť zruší. Obdobné povinnosti má orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v zmysle § 32 zákona č. 305/2005 Z. z. Týmto orgánom, ktorým zákon zveruje starostlivosť o výchovu maloletých detí, prislúcha koordinovať svoju činnosť tak, aby aj v tomto prípade bol sledovaný čo najlepší záujem maloletých detí. Súdy a príslušné orgány sa teda zameriavajú na to, či je zabezpečený zdravý fyzický a psychický vývoj maloletých detí v zariadeniach, do ktorých boli zverené. V prípade akýchkoľvek uvedených nedostatkov môže orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately iniciovať samostatným návrhom zmenu zariadenia v ktorom súd deti umiestnené.
49. Nakoľko odvolací súd v prejednávanej veci vo vzťahu k prvej a šiestej vete výroku nezistil ani vady týkajúce sa procesných podmienok konania (§ 380 ods. 1, 2 CSP), na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov rozsudok okresného súdu vo veci samej ako vecne správny potvrdil.
50. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok napadnutého rozsudku o trovách štátu (veta siedma výroku), ktorý plne zodpovedá v ňom aplikovanému zákonnému ustanoveniu a popísanej procesnej situácii.
51. S rozhodnutím o umiestnení obidvoch maloletých detí do ústavnej starostlivosti bol okresný súd povinný rozhodnúť aj o povinnosti rodičov platiť výživné, keďže zákonná vyživovacia povinnosť rodičov k deťom naďalej trvá (§ 81 Zákona o rodine). Vychádzajúc zo zistených osobných, zárobkových a majetkových pomerov rodičov, okresný správne ustálil výšku výživného pre každého rodiča osobitne na každé dieťa v sume minimálneho zákonného výživného určeného podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine a použitím § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime, keď jej začiatok určil dňom umiestenia obidvoch detí do detského domova (od 06.03.2015). Z vykonávacích opatrení Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky vydaných pre uvedené obdobie o úprave súm životného minima vyplýva, že období od 06.03.2015 do 30.06.2017 bola výška tohto výživného na jedno dieťa v sume 20,32 Eur mesačne a v období od 01.07.2017 do 28.05.2018 predstavovala výšku 27,17 Eur mesačne. Zmena napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolacím súdom v tejto časti spočívala len v riadnej špecifikácii tejto vyživovacej povinnosti každého rodiča voči každému maloletému dieťaťu, ktorá musí byť z výrokovej časti rozsudku zrejmá. Okresný súd však nesprávne určil sumu a naviac v úhrnnej sume vyčíslil každému rodičovi nedoplatok na obidve deti zameškaného výživného (čo je neprípustné), ktorú zároveň podľa § 232 ods. 4 CSP s použitím § 2 ods. 1 CMP povolil splácať otcovi i matke v splátkach spolu s bežným výživným. Nesprávne bolo určené i obdobie, za ktoré vyčíslil predmetný nedoplatok (06.03.2015 do 30.06.2018). Odvolací súd pritom upriamuje pozornosť na ust. § 217 CSP, v zmysle ktorého je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Keďže k vyhláseniu rozsudku okresného došlo dňa 28.05.2018, nedoplatok každého rodiča na výživnom na každé maloleté dieťa mal byť správne vyčíslený za obdobie od 06.03.2015 do 28.05.2018 a za mesiace 3/2015 a 5/2018 mal vypočítať pomernú časť (podľa počtu dní) mesačnej výšky výživného. 52. Výška nedoplatku každého rodiča na každé dieťa osobitne za obdobie od 06.03.2015 do 28.05.2018 bola preto počítaná za 26 dní mesiaca 3/2015 v sume 17,04 Eur, 37 po sebe nasledujúcich mesiacov (od 01.04.2015 do 30.04.2018), z toho 27 mesiacov po 20,32 Eur a 10 mesiacov po 27,17 Eur a 28 dní mesiaca 5/2018 v sume 24, 04 Eur, čo v súčte činí sumu 861,92 Eur. Takto vyčíslený nedoplatok odvolací súd s ohľadom na výšku nedoplatku každého rodiča na každé dieťa uložil otcovi i matke splácať v splátkach vo výške 20,00 Eur, s prvou splátkou vo výške 21,92 Eur, spolu s bežným výživnom pod následkom straty výhody splátok, ak sa otec/matka dostane do omeškania s úhradou čo i len jednej splátky (§ 232 ods. 4 CSP s použitím § 2 ods. 1 CMP).
53. O trovách konania (prvoinštančného i odvolacieho) rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a 2 CSP v spojení § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
54. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné, alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. (§ 77 CMP)
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).
Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia
domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a nasl. CMP.