Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_15C-6-2018.pdf
PDF · 83.89 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/6/2018
Rozhodnutie
Okresný súd Martin pred sudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v spore žalobcu: PhDr. Q. Ž., K.. XX.X.XXXX, I. O. I. XXXX/XD, XXX XX Ž., zastúpený JUDr. Zuzanou Oravcovou, advokátkou so sídlom ul. Komenského č. 4, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanej: X. X., Y.. S., K.. XX.X.XXXX, I. O. Y.H. XXXX/XX, XXX XX Q., zastúpená všeobecným splnomocnencom Občianske združenie Centrum správnej pomoci Martin, IČO: 51 472 236 so sídlom J. Š. Šikuru 4850/1, 038 61 Martin v konaní o vypratanie nehnuteľnosti takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná vypratať nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľnosti Okresného Ú. Q., katastrálny odbor, okres Q., R. Q., k.ú. G. K. J. Č.. XX ako rodinný dom so súpisným číslom XXXX postavený na parcele registra „. V. V. Č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX Q., pozemok parcely registra „. V. V. Č. XX - zastavané plochy a nádvoria o B. XXX Q., pozemok parcely registra „C“ pod parcelným číslom XX/X - G. R. B. XXX Q., pozemok parcely registra „. V. V. Č. XXX/XX- záhrady o výmere XX Q., a to do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude súd rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. O d ô v o d n e n i e
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 31.1.2018 domáhal vo vzťahu k žalovanej vypratania nehnuteľnosti. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe príklepu na dražbe, t.j. na základe notárskej zápisnice JUDr. Viery Školníkovej K. XXX/XXXX, K. XXXXX/XXXX zo dňa 27.11.2014 sa stal podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností vo veľkosti podielu 1/3 zapísaných v katastri nehnuteľností Okresného úradu Martin, katastrálny odbor, R. Q., R. Q., S..Ú.. G. K. J. Č.. XXXX ak rodinný dom so súpisným číslom XXXX postavený na parcele registra „C“ pod parcelným Č. XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX Q. ( právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba súpisné Č. XXXX je evidovaný K. J. Č.. XX ) a na LV Č.. XX ako pozemky parcely registra „C“ pod parcelným číslom XX - zastavané plochy a nádvoria R. B. XXX Q., parcelné Č. XX - záhrady o výmere X XXX Q., parcelné číslo XXX/ XX - záhrady o výmere XX Q.. Následne na základe Dohody od zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo dňa 2.8.2017 B. XXXX/XXXX, vklad zo dňa 4.9.2017 sa stal žalobca výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností. Viackrát sa pokúšal so žalovanou dohodnúť na vypratanie a vysťahovanie sa z nehnuteľnosti - rodinného domu so súpisným číslom XXXX, ktorý obýva. Keďže sa stal výlučným vlastníkom uvedených nehnuteľností, ktoré žalovaná užíva, má nich umiestnené veci rôzneho druhu, bol viackrát osobne za žalovanou a žiadal ju o vypratanie a vysťahovane z danej nehnuteľnosti. Výzvy žalobcu žalovaná ignorovala a nerešpektuje tento právny stav ani doteraz. Nehnuteľnosti ku dňu podania žaloby neboli z jej strany vypratané. Preto bol nútený požiadať o ochranu jeho vlastníckeho práva v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“) a podať túto žalobu. Z tohto dôvodu žiada, aby súd zaviazal žalovanú povinnosťou vypratať predmetné nehnuteľnosti s priznaním trov konania vo vzťahu k žalobcovi.
2. Podaním doručeným súdu 16.7.2018 ( č. l. 40) sa žalovaná vyjadrovala k podanej žalobe, kde uviedla, že celý postup, ako sa žalobca dostal k predmetným nehnuteľnostiam je podvodom. Poukázala na to, že je pravdou, že bola v roku 2012 vo finančnej tiesni. Dňa 29.9.2011 uzatvorila zmluvu o pôžičke, na základe ktorej jej mala byť poskytnutá suma vo výške 10 000 eur s dohodnutým úrokom 1 000 eur. Sumu 11 000 eur mala vrátiť do 29.12.2011. Pred podpisom zmluvy je pravdou, že túto zmluvu nečítala. Takýmto veciam sa nerozumie. Bola vo finančnej tiesni a dôverovala žalobcovi. Zmluvu si prečítala až o pár dní neskôr a zistila, že má splatiť sumu 11 000 eur do troch mesiacov, čo naraz nebolo možné, zvlášť k výške jej príjmu. Podľa nej táto zmluva je v rozpore s dobrými mravmi. Nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spôsobuje, že predmetná zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, preto je v rozpore s OZ, zákonom o ochrane spotrebiteľa a neobsahuje náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách. Žalovaná nedostala od žalobcu reálne 10 000 eur, ale iba jedenkrát sumu vo výške 2 700 eur a jedenkrát sumu vo výške 2 300 eur. To znamená, že žalovaná bola podvedená ( oklamaná žalobcom ). Reálne teda dostala žalovaná od žalobcu len sumu vo výške 5 000 eur a nie tak, ako bolo dohodnuté v zmluve. Ďalej žalovaná poukázala na to, že dňa 6.6.2012 bola podpísaná nová zmluva medzi žalobcom a žalovanou s tým, že žalobca potrebu podpísania novej zmluvy na sumu 5 000 eur s úrokom 1 000 eur pred žalovanou odôvodnil z dôvodu zmeny firmy na inú firmu. Suma podľa zmluvy vo výške 5 000 eur nebola reálne poskytnutá. V rovnaký deň 6.6.2012 bola uzatvorená aj zmluva o zriadení záložného práva. Žalovaná to neriešila a brala to ako niečo potrebné popri uzatvorenej druhej zmluve dňa 6.6.2012. Ide o neplatný právny úkon aj s ohľadom na reálne poskytnutú sumu vo výške 5 000 eur. Žalobca neskúmal platobnú neschopnosť žalovanej, čo je problém a už dopredu vedel, že žalovanú pripraví o dom. To znamená, že podvodom získa nehnuteľnosť. Žalobca využil neznalosť zákonov, finančnú tieseň žalovanej ako osoby zraniteľnejšej v staršom veku, čo možno považovať za vážny problém pre žalobcu. Predmetná zmluva obsahuje rovnako neprijateľné zmluvné podmienky a neobsahuje rovnaké zákonom vyžadované náležitosti. Žalovaná sa o dobrovoľnej dražbe dňa 27.11.2014 na Flámskej ulici v Martine dozvedela z novín až po dražbe. Žalovaná nikdy nesúhlasila s dobrovoľnou dražbou predmetnej nehnuteľnosti a v tom čase sa nevedela brániť. V predmetnej veci existujú neplatné právne úkony podľa § 39 OZ. V ďalšom poukázala na Ústavu SR a žiadala, by súd prikázal žalobcovi zdokladovať súdu podľa zmluvy zo dňa 29.9.2011, že jej bola podľa zmluvy poskytnutá suma 10 000 eur. Rovnako žiadala súd, aby prikázal žalobcovi zdokladovať súdu podľa zmluvy zo dňa 6.6.2012, že žalovanej bola podľa zmluvy poskytnutá suma 5 000 eur a žiadala súd, aby preskúmal znalecký posudok, resp. pravdivosť znaleckého posudku. Žiadala, aby súd určil, že zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 6.6.2012 je neprijateľná zmluvná podmienka, a teda je neplatná. Ďalej poukázala na to, že dražba, ktorá bola uskutočnená dňa 27.11.2014 je neplatný právny úkon. Záverom vyjadrenia žalovaná žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
3. V rámci dupliky sa do konania vyjadroval žalobca ( č. l. 73), ktorý poukázal na to, že nehnuteľnosti, ktorých vypratania sa domáha, získal platným zákonným spôsobom. Ak žalovaná takmer po štyroch rokoch od konania dražby túto namieta, jej námietky sú právne neúčinné. Mala právo v zmysle § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách domáhať sa určenia neplatnosti dražby. Zároveň poukázal na to, že žalovaná chce v konaní o vypratanie nehnuteľnosti riešiť otázky, ktoré však už nemôžu byť predmetom tohto konania. Trval na podanej žalobe.
4. Podaním doručeným súdu 31.8.2018 ( č. l. 78) sa vyjadrovala žalovaná k vyjadreniu žalobcu, kde trvala na všetkých skutkových tvrdeniach, ktoré uvádzala v prvom vyjadrení k podanej žalobe.
5. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 28.11.2018, na ktorom vo veci vypočul zástupcov strán sporu a na pojednávaní vo veci rozhodol.
6. Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
7. V ust. § 126 ods. 1 OZ sú zakotvené dve typické vlastnícke žaloby, a to negatórna žaloba ( žaloba na stanovenie povinností zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva ) a vindikačná, resp. reivindikačná žaloba ( žaloba na vydanie veci ). Osobitný druh reinvindikačnej žaloby predstavuje žaloba, ktorou žalobca žiada o vydanie nehnuteľnej veci, resp. vypratanie nehnuteľnej veci. Aktívnu legitimáciu na podanie vypratávacej žaloby má vlastník nehnuteľností, t.j., že vlastnícka žaloba na vypratanie nehnuteľnosti môže mať úspech len vtedy, ak žalobca preukáže svoje vlastnícke právo a ďalej ak preukáže, že žalovaný neoprávnene zasahuje do jeho vlastníckeho práva. Žalobca v rámci konania súdu preukázal, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na J. Č.. XX, a to rodinného domu súpisné Č. XXX V. na parcele Y. „. pod parcelným číslom XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX Q. a pozemkov evidovaných ako parcely registra „C“ pod parcelným číslom XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX Q., parcelné číslo XX/X - záhrady o výmere XXX Q., parcelné číslo XXX/XX
- záhrady od výmere XX m2. Žalobca súdu preukázal, že na základe príklepu na dražbe, t.j. na základe notárskej zápisnice JUDr. Viery Školníkovej K. XXX/XXXX, K. XXXXX/XXXX zo dňa 27.11.2014 sa stal najprv podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností vo veľkosti podielu 1/3 a na preukázanie týchto svojich skutkových tvrdení do konania doložil notársku zápisnicu ( č .l. 11). Následne rovnako priložil okrem notárskej zápisnice aj oznámenie o dražbe, ktorá sa konala ( č.l. 17). Následne na základe Dohody o zrušení a vypriadaní podielového spoluvlastníctva zo dňa 2.8.2017 B. XXXX/XXXX sa stal výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností a na preukázanie týchto tvrdení do konania doložil dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva ( č. l. 4). Súd teda mal za to, že žalobca má aktívnu legitimáciu na podanie vypratávanej žaloby, nakoľko preukázal, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktorých vypratania zo strany žalovanej sa domáha v tomto súdnom konaní. Rovnako bolo preukázané, že žalovaná je pasívne legitimovaná, nakoľko zo skutkových tvrdení žalobcu a žalovaná to nespochybnila, je zrejmé, že žalovaná aj napriek tomu, že už nie je už podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností od roku 2014, naďalej tieto nehnuteľnosti užíva. Čo sa týka žalovanej , tak táto sa v konaní bránila však skutkovými tvrdeniami a domáhala sa určenia skutočností, ktoré nie je možné v predmetnom konaní skúmať. Žalovaná do konania doložila zmluvy o pôžičke, ktoré uzatvorila so spoločnosťou M 3000 s. r. o., čo sa týka Zmluvy o pôžičke zo dňa 29.9.2011 ( č. l. 42) a Zmluvu o pôžičke zo spoločnosťou ThermActiv s. r. o. ( č.l. 44), ako aj výpisy z účtov ( č.l. 45, 47), zmluvu o zriadení záložného práva, kde vystupovala ona ako záložca a záložným veriteľom bola spoločnosť ThermAktiv s.r.o. V rámci vyjadrenia k podanej žalobe žiadala, aby sa súd predmetnými zmluvami o pôžičke zaoberal, ako aj zmluvou o zriadení záložného práva, ako aj samotnou dražbou, ktorá mala tak prebehnúť v roku 2014 a žiadala, aby súd všetky tieto úkony posudzoval v rámci tohto konania. Súd je toho názoru, že predmetnom tohto konania je vypratanie nehnuteľností, kde ako žalobca vystupuje fyzická osoba a žalovaná nevystupuje v postavení spotrebiteľa, t. j. nejde o spotrebiteľský spor. Žalobcom nie je žiadna zo spoločností, ktorá poskytla úver žalovanej. Pokiaľ žalovaná mala pochybnosti a námietky k samotnej dražbe, tak mala právo domáhať sa v zmysle ust. § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách určenia neplatnosti tejto dražby v určitej lehote, a to teda samostatnou žalobou, nakoľko žaloba o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby je osobitným druhom určovacej žaloby a otázku neplatnosti dobrovoľnej dražby nemôže súd posudzovať v inom konaní, než v konaní podľa ust. zákona o dobrovoľných dražbách, a to ani ako otázku prejudiciálnu ( predbežnú, viď uznesenie NS SR zo 16.12.2010 sp. zn. 3Cdo/186/2010). To znamená, že otázky, ktoré žiadala žalovaná vyriešiť v rámci tohto konania, nemohli byť predmetom tohto konania, ani posúdenie platnosti, resp. neplatnosti podstatných náležitostí zmlúv o pôžičke, ktoré boli uzavreté s právnickými osobami, ktoré nie sú stranami sporu v tomto konaní. Žalovaná nepreukázala súdu v rámci konania, že má nejaký nájomný vzťah, prípadne iný vzťah so žalobcom, na základe ktorého by teda bola oprávnená užívať predmetnú nehnuteľnosť, mať v nej veci. To znamená, že podľa názoru súdu bolo jednoznačne v konaní preukázané, že žalovaná užíva predmetnú nehnuteľnosť bez akéhokoľvek právneho titulu a má v tejto nehnuteľnosti umiestnené veci a z tohto dôvodu súd má za to, že návrh žalobcu je v celom rozsahu dôvodný a zaviazal žalovanú povinnosťou vypratať predmetné nehnuteľnosti, kde určil v súlade s ust. Civilného sporového poriadku dlhšiu lehotu na vypratanie, a to v lehote do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozsudku.
8. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa úspechu vo veci. Žalobca mala plný úspech vo veci, preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanej. O výške náhrady trov konania bude súd rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.
Okresný súd Martin, dňa 28.11.2018
JUDr. Miriam Štillová
sudca