Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/127/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka v právnej veci žalobcu C. E., F.. XX. XX. XXXX, Q. T. Z. XX/XX, XXX XX R. F. Q., právne zastúpená Mgr. František Chochol, advokát, AK, Kalinčiakova 10, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 42 339 928, proti žalovanému: E. I., F.. XX. XX. XXXX, Q. T. D. XXXX/ XX, XXX XX T. X - H., právne zastúpený advokátska kancelária - JUDr. STANISLAV KAŠČÁK, s.r.o., Ulica 1. mája 1246, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 47 245 034, o zaplatenie 800,61 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. 4C/65/2012-258 zo dňa 28.03.2017, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo vyhovení žalobe vo veci samej ako aj vo výroku o náhrade trov konania.

Žalobkyni proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len súd prvej inštancie) rozhodol tak, že

Súd z a v ä z u j e žalovaného uhradiť žalobkyni sumu 719,61 eur s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania od 01. 05. 2011 až do dňa zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu žalobkyne čo do zvyšku teda sumy 81,- eur z a m i e t a .

Súd z a v ä z u j e žalovaného uhradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 61,52 %.

2. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť jej sumu 891,- eur s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 01.05.2011 až do zaplatenia, ako aj úhrady trov konania.

3. Po doplnení dokazovania a po zrušení rozsudku Krajským súdom v Prešove, uznesením zo dňa 29.04.2015, č. k. XCo/XX/XXXX-XXX a jeho vrátení na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v napadnutej zamietavej časti vo veci samej, súd prvej inštancie rozhodol tak, že žaloba žalobkyne je opodstatnená, pretože žalovaný mal dlhy aj voči iným osobám, čomu nasvedčuje aj výpoveď svedka S. I., obsah pripojených spisov tunajšieho súdu, exekučné spisy, kde bola proti žalovanému ako povinnému podaná žiadosť o vykonanie exekúcie Krajským riaditeľstvom PZ, Sociálnou poisťovňou vo R. F. Q., Dôverou zdravotnou poisťovňou, Slovenskou konsolidačnou, a. s., Orange Slovensko, a. s.. Súd mal za to,

že tvrdenia žalovaného o tom, že on nemá dlhy a bol finančne sebestačný, a teda nepotreboval si požičať peniaze od žalobkyne považoval súd prvej inštancie za účelové, nedôveryhodné. Pokiaľ sa týka zakúpenia počítača pre syna žalobkyne po doplnení dokazovania mal súd za to, že tento bol zakúpený z finančných prostriedkov požičaných žalobkyňou (tomu nasvedčuje tá skutočnosť, že uvedené splátky žalobkyni zasielal až do doby, pokiaľ jej nezanechal šeky v poštovej schránke, čomu nasvedčujú aj sms správy zanechané žalovaným žalobkyni). Navyše k tvrdeniu žalobkyne o požičaní peňazí žalovaným nasvedčuje aj spôsob realizovania platieb za predmetný úver, ktorý si súd zistil vyžiadaním správ a z tohto dôvodu súd zaviazal žalovaného k úhrade sumy uvedenej v rozsudku spolu s úrokom z omeškania.

4. Ďalej uviedol , že vykonaného dokazoval mal súd prvej inštancie za preukázané , že pravdepodobným je tvrdenie žalobkyne, že počítač pre syna žalobkyne zakúpil žalovaný už z peňazí získaných na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 08.10.2009 a aj vyjadrenia žalobkyne spolu s vyjadrením žalovaného vedú k záveru, že pôžička zo dňa 08.10.2009 bola po dohode účastníkov použitá na zakúpenie počítača pre syna žalobkyne s tým, že žalobca sa zaviazal hodnotu tohto počítača žalobkyni preplatiť tým, že jej dodatočne bude splácať jeho cenu. Ako súd prvej inštancie konštatoval ,šekom - poštovou poukážkou číslo XXXXXXX zo dňa 10.01.2011 bola zaplatená splátka na pôžičku zo dňa 8.10.2009, ktorá je predmetom tohto sporu. Na to potom nadväzuje ďalší záver, že žalovaný mohol darovať počítač len za podmienky, že bol jeho vlastníkom. Vlastníkom nového počítača sa mohol stať len tak, že ho kúpil za hotovosť, alebo si zobral úver na vlastné meno, alebo si peniaze na jeho kúpu zapožičal ako to od začiatku tvrdí žalobkyňa.

5. Právne odôvodnil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie ustanoveniami § 657 Občianskeho zákonníka (OZ), § 559 a § 565 a 566 OZ, ako aj § 43 OZ. Pokiaľ ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu v tejto časti právne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 517 ods. 2 a ust. § 3 Nariadenia vlády 87/1995 Z. z.

6. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 CSP, pričom v danom prípade žalobkyňa po čiastočnom späťvzatí žaloby ako aj po čiastočnom zamietnutí žaloby mala vo veci úspech 80,76 %, neúspech 19,24 % a po odčítaní neúspechu od úspechu priznal súd žalobkyni trovy konania vo výške 61,52 %.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný. Uviedol, že žaloba žalobkyne je postavená na skutkovom tvrdení, že odovzdala v hotovosti žalovanému 1.000,- eur z titulu pôžičky, ktorá však nemá o tejto skutočnosti žiaden dôkaz, pretože nikto to nevidel a nikto nebol pri odovzdaní peňazí prítomný a nikto ani tie peniaze nevidel. Žalobkyňa v priebehu konania neuviedla, čo vlastne žaluje v žalobe - aký je právny titul jej uplatňovaného nároku. Taktiež poukázal, že žalovaný opakovane už v priebehu celého konania vznášal námietku premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom namietal premlčanie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože žaloba žalobkyne bola podaná na súde až po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty. Taktiež poukázal, že súd prvej inštancie vyhodnotil dôkazy vykonané v súdnom konaní zvláštne v rozpore s logikou a v rozpore so zákonom. Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu žalobcu voči žalovanému zamietne a zaviaže žalobkyňu nahradiť žalovanému trovy celého konania, alebo odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Uviedla, že súd v odôvodnení rozsudku rozviedol akými úvahami sa správal, z čoho vychádzal pri rozhodovaní a svoje rozhodnutie oprel o príslušné zákonné ustanovenia. Námietky žalovaného uvedené v odvolaní nemajú základ v reálnom stave veci, ak žalovaný tvrdí, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Žalovanému žalobkyňa poskytla finančné prostriedky, ktoré sa zaviazal vrátiť a vykonaným rozsiahlym dokazovaním bolo preukázané, že skutočne medzi žalobkyňou a žalovaným vznikol právny vzťah založený zmluvou o pôžičke a že žalovaný z tohto právneho vzťahu plnil. Vykonaným dokazovaním boli tvrdenia žalovaného vyvrátené a žalobkyni sa podarilo zabezpečiť dostatok hodnoverných dôkazov, ktoré tvrdenia žalovaného spochybňujú do tej miery, že je možné dospieť k záveru o tom, že jeho tvrdenia, ktoré v priebehu konania predniesol, nemajú oporu v reálnom stave veci a sú v rozpore s objektívnou realitou. Žiadala potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania.

9. K uvedenému vyjadreniu k odvolaniu sa opätovne vyjadril žalovaný, ktorý v podstate zopakoval svoje tvrdenia uvedené v odvolaní. Uviedol, že trvá na svojom podrobnom odvolaní.

10. K uvedenému sa už žalobkyňa nevyjadrila.

11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 (Civilný sporový poriadok, Zákon č. 160/2015 Z. z. ďalej iba „CSP“ platný od 01.07.2016) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. bez nariadenia pojednávania podľa § 385 (a contrario) a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP.

12. Podľa § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a pre zdôraznenie správnosti dodáva nasledovne.

13. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Uvedené ust. 470 ods. 1, 2 CSP, ktoré si intertemporálnym ustanovením prijatým v súvislosti s nadobudnutím účinnosti treba aplikovať ako uvedenú normu aktuálne aj na konania, ktoré začali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Každopádne však treba procesné účinky realizovaných úkonov predo dňom účinnosti tohto zákona posudzovať aj v súvislosti s právnou úpravou, ktorá platila v čase ich realizácie. Uvedené má význam aj z pohľadu aplikácie tých ustanovení OSP (Občiansky súdny poriadok, zákon platný do 30.06.2016), ktoré aplikoval súd prvej inštancie v súvislosti s realizáciou dokazovania i prijatými skutkovými závermi.

14. Odvolací súd poukazuje, že právo na určitú kvalitu súdneho rozhodnutia, ktorého súčasťou je aj právo sporovej strany na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Kraska proti Švajčiarsku z 29.04.1993, Nález Ústavného súdu sp. zn.: II.ÚS 410/06). Štruktúra práva na odôvodnenie rámcov je upravená v ust. § 220 ods. 2 CSP, pričom táto norma sa uplatňuje v odvolacom konaní. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany. Z odôvodnenia rozhodnutia musia byť všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia.

15. Ustanovenie § 387 ods. 2 však dáva odvolaciemu súdu možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia, pričom táto možnosť je podmienená stotožnením sa so skutkovými aj právnymi dôvodmi rozhodnutia prvostupňového súdu v plnom rozsahu. V takomto prípade je postačujúce odôvodnenie skonštatovať správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody.

16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že súd prvej inštancie v preskúmavanej veci dostatočne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcej skutočnosti a na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým zisteniam a návrh žalobcu aj správne právne posúdil. Vychádzal z právneho názoru vysloveného odvolacím súdom v uznesení č. k. XCo/XX/XXXX- XXX zo dňa 29.04.2015, ktorým bol viazaný.

17. Odvolací súd konštatuje v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na nich odkazuje.

18. Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky vyjadrené v odvolaní žalovaným a po ich preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné, pretože v konečnom dôsledku nemôžu privodiť zmenu zisteného skutkového i právneho stavu.

19. Odvolací súd súčasne poukazuje na tzv. dôkazné bremeno, ktorým sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnutie vo veci samej v jeho neprospech.

20. Poukazuje aj na ust. § 185 CSP, do ktorého bol zavedený princíp formálnej pravdy, čo predstavuje jedno z najzásadnejších zmien civilného procesu. Formálnou pravdou sa rozumie, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu ako mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa vedie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu. Podľa § 185 môže súd vykonať len tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, pričom sám rozhodne, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Z uvedených dôvodov sa preto priorizuje procesná aktivita sporových strán, ktoré sú zásadne povinné tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení. Každá procesná strana má právo sa oboznámiť a reagovať na tvrdenia a dôkazné návrhy protistrany. Ide o kontradiktórny proces, kde proti sebe stoja dve strany sporu s protichodným záujmom na jeho výsledku. V čase odvolacieho konania preto súd vychádzal z uvedených ustanovení CSP.

21. Vychádzal aj zo záverov odvolacieho súdu, ktorý vyslovil, že dôkazné bremeno na preukázanie zmluvy o pôžičke a poskytnutie finančných prostriedkov žalovanému je na žalobkyni ako veriteľovi. Pokiaľ však existujú dôkazy preukazujúce, že k uzavretiu zmluvy o pôžičke skutočne došlo, a že žalobkyňa poskytla žalovanému tieto peniaze, ktoré mal on použiť na zakúpenie počítača pre syna žalobkyne, je na žalovanom, aby preukázal, že si takúto povinnosť splnil, resp. označil skutkový a právny dôvod, ktorý ho oprávňuje k tomu, aby si túto zmluvnú povinnosť prestal plniť. Keďže tak neurobil, je zrejmé, že dôkazné bremeno žalovaný neuniesol.

22. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil ako vecne správny. Stotožňuje sa taktiež aj s výrokom rozsudku súdu prvej inštancie v časti o trovách konania, ktorý taktiež považuje za vecne správny.

23. V odvolacom konaní žalobkyňa mala plný úspech, žalovaný úspešný nebol, a preto odvolací súd v zmysle ust. § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 priznal žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 .