Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_42Cpr-11-2021.pdf
PDF · 76.05 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-42Cpr/11/2021
Uznesenie
Okresný súd Košice II v spore žalobcu: H. škola N., so sídlom N. XXX, Y.: XX XXX XXX, právne zastúpená JUDr. Gabrielou Čechovou, advokátkou v Košiciach, so sídlom Štúrova 7, proti žalovanému: Y.. A. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, právne zastúpený W.. Michalom Treščákom, ml., advokátom v Košiciach, so sídlom Thurzova 6, o zaplatenie X.XXX,XX eur s príslušenstvom
rozhodol:
I. I. z a s t a v u j e.
II. H. má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
X. Žalobca sa vzájomnou žalobou podanou v rámci konania vedeného tunajším súdom pod sp. zn. XXCpr/XX/XXXX (v ktorom sa žalovaný v postavení žalobcu podaným návrhom domáhal určenia neplatnosti výpovede z pracovného pomeru doručenej mu dňa XX.X.XXXX a náhrady mzdy v sume priemerného mesačného zárobku za obdobie od XX.X.XXXX do doby, keď mu žalovaná umožní pokračovať v práci, alebo do času, keď pracovný pomer skončí) domáhal zaplatenia sumy X.XXX,XX eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenie, ktoré malo na strane žalovaného vzniknúť vyplatením odstupného, príspevku na stravu a náhrady nevyčerpanej dovolenky.
X. Žalobca podaním doručeným súdu dňa XX.X.XXXX oznámil, že žalobu voči žalovanému berie späť v celom rozsahu a konanie navrhuje zastaviť. M. na meritórne rozhodnutie vo veci vedenej pod sp. zn. XXCpr/XX/XXXX, a teda, že žaloba podaná žalovaným o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy bola rozsudkom zo dňa XX.X.XXXX, sp. zn. XXCpr/XX/XXXX zamietnutá. M. rozhodovaní o trovách konania navrhol aplikovať postup podľa ust. §257 C.s.p.. Q. hodné osobitného zreteľa, pre ktoré navrhol žiadnej zo strán sporu nepriznať nárok na náhradu trov konania videl v samotnom statuse žalobcu, ktorého financovanie je postavené na normatívnom princípe, tzn., že školy sú financované podľa počtu žiakov a personálnej a ekonomickej náročnosti výchovno-vzdelávacieho procesu, čím poukázal, že pre zaplatenia hoc aj trov konania musí prostriedky v rozpočte vytvoriť, pričom tieto prostriedky môžu byť použité na výchovnovzdelávací proces žiakov. V tejto súvislosti poukázal aj na vzájomné vzťahy medzi účastníkmi, konkrétne na postoj žalovaného ako zamestnanca, ktorý pred podaním žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy svojím konaním inicioval kontrolnú činnosť voči žalobcovi na rôzne štátne inštitúcie, pričom dôvodnosť podnetov vzhliadnutá nebola. M. priznanie trov konania by podľa žalobcu bolo neprimeranou tvrdosťou a podiel na vzniku sporu aj na strane žalovaného je nesporný. X. Podľa ust. §144 J. sporového poriadku (ďalej len ,,C.s.p.), žalobca môže vziať žalobu späť.
X. Podľa ust. §X45 ods. 1 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
X. Podľa ust. §X46 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
X. Podľa ust. §146 ods. X C.s.p., súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
X. Keďže v uvedenom spore došlo k späťvzatiu žaloby v celom rozsahu ešte pred začatím predbežného prejednania sporu alebo pojednávania, súd nezisťoval stanovisko žalovaného a uvedené konanie v súlade s ustanovením §X45 ods. 1 C.s.p. voči žalovanému v celom rozsahu zastavil.
X. Konanie o náhrade trov konania je konaním kontradiktórnym, súd dal preto žalovanému priestor na vyjadrenie k prípadnej aplikácii § 257 Cs.p.. H. tak učinil podaním doručeným súdu dňa X.X.XXXX, v ktorom uviedol, že v danom prípade nie je naplnená výnimočnosť prípadu, ktorá by odôvodňovala aplikáciu predmetného ustanovenia. H. má už od r.XXXX vedomosť o súdnom spore vedenom na L. súde I. II o neplatnosť výpovede a náhrady mzdy vedenom pod sp. zn. XXCpr/XX/XXXX, o súdnom spore vedenom na L. súde I. II o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy vedenom pod sp. zn. XXCpr/X/XXXX a v tejto súvislosti aj o predmetnom spore. M. na ust. §26 ods. X zák.č. XXX/XXXX Z.z. o účtovníctve, v zmysle ktorého je žalobca ako účtovná jednotka povinný účtovať a konkrétne vytvoriť rezervy, a to aj na prebiehajúce a hroziace súdne spory. Z uvedeného dôvodu žalobca už od r.XXXX musel vo svojom rozpočte počítať s prebiehajúcimi súdnymi spormi so žalobcom. A. vzťahy strán sporu, resp. upozornenie žalovaného na nedostatky v činnosti žalobcu ako zamestnávateľa taktiež nemožno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by súd náhradu trov konania nepriznal. H. poukázal na nesprávnosť výpočtu náhrady mzdy zo strany žalobcu ako zamestnávateľa pri rozviazaní pracovného pomeru so žalovaným, ktorá bola konštatovaná v odbornom vyjadrení znalca č.XX/XXXX z odboru K. a manažment, odvetvie F. a daňovníctvo, M., čím znalec potvrdil správnosť argumentácie žalovaného, ktorý sa pred podaním žaloby oprávnene domáhal zaplatenia dlžnej sumy X.XXX,XX eur. A. na uvedené, si žalovaný uplatnil nárok na náhradu trov konania v rozsahu XXX%.
X. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. §256 ods. X C.s.p., v zmysle ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
XX. V súlade s judikatúrou C. súdu SR, pred samotným rozhodnutím o náhrade trov zastaveného konania v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcom, treba vždy v konkrétnom prípade skúmať, či a ktorá zo strán sporu zavinila zastavenie konania, otázku dôvodnosti podania žaloby, a to z čisto procesného hľadiska.
XX. Podľa právnej úpravy v J. sporovom poriadku pri náhrade trov zastaveného konania sa vychádza zo zásady procesného zavinenia (ust. § 256 ods. X J.). Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda na strane žalobcu, ako aj na strane žalovaného.
XX. Ustanovenie §256 ods. X C.s.p. vyjadruje zásadu zodpovednosti za zastavenie konania, pričom otázka zavinenia sa hodnotí podľa procesného výsledku a zavinenie možno posudzovať len z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva. Ak vzal žalobca žalobu späť, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť trovy konania žalovanému. Ak však žaloba je podaná dôvodne a k jej späťvzatiu došlo pre správanie sa žalovaného, je povinný uhradiť trovy konania žalovaný. M. „procesné zavinenie“ použitý v ustanovení §256 C.s.p., sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. H. zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. H. je potrebné interpretovať vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany, pretože nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. C., pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. I. procesného zavinenia je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čoho sa žalujúca strana v konaní domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana vzala žalobu späť.
XX. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca svojím procesným úkonom zavinil zastavenie konania, je povinný nahradiť trovy konania žalovanému, t.j. žalovaný má nárok proti žalobcovi na náhradu trov konania.
XX. Podľa ust. §257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
XX. Súd sa zaoberal možnosťou aplikácie cit. ust. §257 C.s.p., vo vzťahu ku ktorému judikatúra konštatovala, že toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť (uznesenie C. z XX.X.XXXX sp.zn. XMCdo/XX/XXXX). V danej súvislosti sa súd stotožnil s argumentáciou žalovaného, a to, že v danom prípade nemožno za dôvod osobitného zreteľa (pre ktorý by náhradu trov konania nepriznal) považovať normatívnosť financovania žalobcu (ktorý zavinil zastavenie konania), či podávanie podnetov a sťažností zo strany žalovaného na žalobcu ako zamestnávateľa (čo by v danom prípade mohlo nadobudnúť dojem neopodstatneného postihu žalovaného za využitie jeho zákonnej možnosti). M. názoru súdu v prejednávanom prípade neexistujú výnimočné okolnosti u strán sporu ani výnimočné okolnosti danej veci, ktoré by odôvodňovali aplikácie ust. § 257 C.s.p.
XX. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd žalovanému voči žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v zmysle ust. § 357 písm. a) C.s.p., na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle ust.§ 362 ods. 1 C.s.p. v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p. - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).