Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6C-9-2018.pdf
PDF · 72.72 KB
Case nature
Subarea
6C/9/2018
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I v spore žalobcu: Y. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, XXX XX E., zastúpený: JUDr. Ivan Jánošík, advokát, Klincová ul. č. 35, Bratislava, korešpondenčná adresa: P.O.BOX 2, Bratislava proti žalovanému: Stály rozhodcovský súd zriadený pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., so sídlom Sienkiewiczova 4, 811 09 Bratislava, v konaní o určovacej žalobe, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15.03.2018 domáhal, aby súd určil, že žalovaný nemá postavenie právnickej osoby, a teda nie je schopný byť nositeľom práv a povinností.
2. Žalobca ako žalovaného označil Stály rozhodcovský súd zriadený pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., so sídlom Sienkiewiczova 4, 811 09 Bratislava, IČO: nepridelené.
3. Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
4. Podľa § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
5. Podľa § 61 Civilného sporového poriadku, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
6. Podľa § 62 Civilného sporového poriadku, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
7. Podľa ustanovenia § 18 ods.1 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.
8. Podľa ustanovenia § 18 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právnickými osobami sú:
a) združenia fyzických alebo právnických osôb,
b) účelové združenia majetku,
c) jednotky územnej samosprávy,
d) iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.
9. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákona č. 244/2002 Z. z.“) v znení účinnom do 31.12.2014, právnická osoba môže na základe tohto zákona a na svoje náklady zriadiť a udržiavať stály rozhodcovský súd. Právnická osoba je povinná na svoje náklady zriadiť a udržiavať stály rozhodcovský súd, ak to ustanovuje osobitný predpis.
10. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z., zriaďovateľom stáleho rozhodcovského súdu so sídlom na území Slovenskej republiky môže byť len národný športový zväz alebo komora zriadená zákonom. Právnická osoba je povinná na svoje náklady zriadiť a udržiavať stály rozhodcovský súd, ak to ustanovuje osobitný predpis.
11. Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2014, zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu je povinný vydať štatút a rokovací poriadok ním zriadeného stáleho rozhodcovského súdu.
12. Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z., zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu je povinný vydať štatút a rokovací poriadok ním zriadeného stáleho rozhodcovského súdu. Zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu je povinný v Obchodnom vestníku zverejniť
a) zriadenie stáleho rozhodcovského súdu,
b) zrušenie stáleho rozhodcovského súdu,
c) štatút a rokovací poriadok ním zriadeného stáleho rozhodcovského súdu a ich zmeny.
13. Základným predpokladom, aby súd mohol vo veci konať a vydať rozhodnutie, je splnenie procesných podmienok, medzi ktoré patrí aj procesná subjektivita. Procesná subjektivita sa odvíja od spôsobilosti mať práva a povinnosti. Inak ju má len ten, komu ju zákon výslovne priznáva. Neexistencia procesnej subjektivity v čase začatia konania je neodstrániteľnou vadou konania, ktorej následkom je obligatórne zastavenie konania.
14. Súd v konaní zistil, že žalovaný bol stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa ustanovenia § 12 a nasledujúcich zákona č. 244/2002 Z. z. Zo zoznamu stálych rozhodcovských súdov vedeného Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky vyplýva, že žalovaný je ako stály rozhodcovský súd neaktívny, nakoľko jeho zriaďovateľ ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., Dunajská 15, 811 01 Bratislava, IČO: 45 744 581, zriadil nový stály rozhodcovský súd - Stály rozhodcovský súd zriadený pri Rozhodcovská a mediačná, Dunajská 15, 811 01 Bratislava, pričom zriaďovateľ tohto stáleho rozhodcovského súdu splnil podmienky podľa § 54b ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. a stal sa členom iného zriaďovateľa nového stáleho rozhodcovského súdu ako právneho nástupcu zapísaného pod por. č. 151 v zozname stálych rozhodcovských súdov.
15. V danej veci súd v rámci skúmania procesných podmienok zistil, že subjekt označený ako žalovaný nie je a nikdy nebol nositeľom subjektívnych práv a povinností, t. j. nemá procesnú subjektivitu. Súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že v danom prípade neexistencia procesnej subjektivity žalovaného predstavuje neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky, a preto súd podľa citovaného ustanovenia § 62 Civilného sporového poriadku v spojení s ustanovením § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku konanie zastavil.
16. Podľa ustálenej judikatúry absencia spôsobilosti byť stranou v spore je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, ktorý vedie k zastaveniu konania. Nemožno ho odstrániť ani opravou podľa § 129 Civilného sporového poriadku , pretože nejde o vadu podania spočívajúcu v jeho nesprávnosti alebo neúplnosti. Treba poukázať aj na skutočnosť, že poučenie žalobcu o tom, koho by mal podľa hmotného práva žalovať, presahuje poučovaciu povinnosť súdu podľa § 160 ods. 1 Civilného sporového poriadku a bolo by v rozpore so zásadou rovnosti strán sporu.
17. Súd s poukazom na vyššie uvedené dospel k záveru, že v danom prípade neexistencia procesnej subjektivity označeného žalovaného je dôvodom pre zastavenie konania podľa § 62 Civilného sporového poriadku a zároveň predstavuje nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť a podľa ustanovenia § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd musí konanie zastaviť.
18. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
19. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. Podľa čl. 4 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
21. Súd o trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario i za použitia analógie podľa čl. 4 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalobca uplatnil nárok na súde proti žalovanému, ktorý nemá procesnú subjektivitu, teda procesne zavinil zastavenie konania. Žalovanému však súd nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že na strane žalovaného ide o subjekt, ktorý nemá právnu subjektivitu, a preto mu nie je možné v súdnom konaní či už priznávať alebo ukladať práva alebo povinnosti.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Okresný súd Bratislava I.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 Civilného sporového poriadku). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.