Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Co-294-2016.pdf
PDF · 86.95 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/294/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a JUDr. Branislava Krála v právnej veci žalobcu: V.. C. Ď., T.. XX. X. XXXX, H. R. XX, H., právne zast. Ak mzlegal s.r.o., Bernolákova 2425/2, Malacky, IČO 36861529 proti žalovanému: N.. J. Š.T., T.. XX. XX. XXXX, H. I. XXX, F., o zaplatenie 66.373,22 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 6. apríla 2016 č.k. 12C/102/2012 - 211, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovanej sa nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia 66.373,22 eur s prísl. a žalovanej nepriznal náhradu trov konania.
2/ Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že žalobca sa proti žalovanej domáhal náhrady škody 66.373,22 eur s prísl. titulom porušenia právnej povinnosti z činnosti advokáta. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie skutkovo zistil, že žalovaná zastupovala žalobcu v súdnom konaní vedenom proti Z.V. - G. C., Z..G.. na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 8C 456/95 na základe plnej moci zo dňa 27.3.2000. Predmetom konania bol nárok na zaplatenie poistného plnenia z poistnej zmluvy Č.. XXXXXXXX uzavretej pre prípad poškodenia, zničenia alebo odcudzenia motorového vozidla zn. I. XXX J. H.-XX vo výške 507.030,- Sk s prísl. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 8C 456/95-204 zo dňa 30.10.2008 žalobu zamietol. tento rozsudok bol právnej zástupkyni žalobcu (v prejednávanej veci ide o žalovanú) riadne doručený dňa 28.4.2009 a nadobudol právoplatnosť dňa 14.5.2009. Žalobcom uplatnená škoda vo výške 1.492.529,60 Sk (66.373,22 eur) mu mala vzniknúť v dôsledku toho, že žalovaná nepodala proti uvedenému zamietajúcemu rozsudku odvolanie. Škoda podľa žalobcu pozostáva zo sumy 507.030,- Sk, ktorej sa domáhal z titulu poistného plnenia z poistnej zmluvy Č.. XXXXXXXX v konaní sp. zn. 8C 456/95, ďalej z príslušenstva, ktoré tvoria úroky z omeškania vyčíslené k 13.5.2009, t.j. k poslednému dňu, kedy žalovaná mala podať proti rozsudku odvolanie, a to vo výške 3 % p.a. od 26.11.1991 do 31.12.1991 (1.500,- Sk), za roky 1991 až 1994 (45.632,70 Sk), od 1.1.1995 do 30.4.1995 (5.070,30 Sk), vo výške 22 % p.a. od 16.6.1996 do 31.12.1996 (61.121,40 Sk), od 16.6.1996 do 31.12.1996 (61.121,40 Sk), za roky 1997 - 2008 1.338.559,20 Sk) a od 1.1.2009 do 13.5.2009 (40.645,75 Sk).
3/ Žalovaná v konaní namietla premlčanie predmetného nároku a súd prvej inštancie dospel k záveru, že námietka premlčania je dôvodná. Z obsahu pripojeného spisu sp. zn. 8C 456/1995 vyplýva, že žalobca sa o zamietajúcom rozsudku preukázateľne dozvedel dňa 4.11.2009, kedy v čase, keď bol vo výkone trestu odňatia slobody, do spisu nahliadla jeho manželka V.. I. Ď. a prevzala fotokópie spisu.
Podľa súdu prvej inštancie ide o deň, od ktorého žalobcovi začala plynúť premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu škody proti žalovanej, pretože sa dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. 2 - ročná subjektívna premlčacia doba uplynula dňom 4.11.2011. Keďže žalobca podal žalobu na súd až dňa 30.4.2012, urobil oneskorene - tak po márnom uplynutí 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby upravenej v § 106 ods. 1 Obč. zák. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie žalobu zamietol. Odkazujúc na právny názor vyslovený v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu č.k. 6Co/437/2013-71 súd prvej inštancie už nad rámec posudzoval aj to, či žalovaná ako advokátka žalobcu v súdnom konaní sp. zn. 8C 456/95 vykonávala svoju funkciu riadne z hľadiska § 18 zákona č. 586/2003 Z.z., či škoda uplatňovaná žalobcom v tomto konaní je v príčinnej súvislosti s výkonom advokácie a či nebyť pochybenia žalovanej, mohol sa žalobca úspešne domôcť uplatneného práva na poistné plnenie. Konštatoval, že zodpovednosť advokáta je založená na súčasnom splnení predpokladov, ktorým sú 1/ výkon advokácie a 2/ porušenie právnej povinnosti advokáta, 3/ vznik škody a 4/ príčinná súvislosť medzi výkonom advokácie a porušením právnej povinnosti advokáta. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nepodaním odvolania proti rozsudku č.k. 8C 456/95-204 žalovaná porušila povinnosti advokáta vyplývajúce z § 18 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z., keď na podávanie opravných prostriedkov bola ju žalobca splnomocnil plnou mocou zo dňa 27.3.2000. Povinnosťou žalovanej bolo otázku odvolania prejednať so žalobcom, vysvetliť mu jeho možnosti v odvolacom konaní s ohľadom na dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a objasniť mu výšku trov odvolacieho konania, čo neurobila. Súd prvej inštancie však ďalej uzavrel, že aj keby žalovaná nepochybila, žalobca by v uvedenom spore nemohol byť úspešný, pretože súd prvej inštancie rozhodol na základe znaleckého dokazovania, jeho doplnenia a následného výsluchu znalca, na podklade čoho žalobca v priebehu konania akceptoval všeobecnú cenu vozidla určenú znalcom vo výške 26.930,- DM a žalovaná poisťovňa v zmysle súdnoznaleckého dokazovania poistné plnenie žalobcovi v priebehu konania vyplatila. Súd prvej inštancie odkazujúc na § 18 a § 26 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii uzavrel, že žalobca nepreukázal existenciu príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosť advokáta a vznikom uplatnenej škody, v čom videl ďalší dôvod na zamietnutie žaloby.
4/ O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Keďže úspešnej žalovanej trovy konania nevznikli, ich náhradu jej nepriznal.
5/ Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vytkol súdu prvej inštancie, že sa neriadil záväzným pokynom odvolacieho súdu vysloveným v zrušujúcom uznesení č.k. 6Co 437/2013-71, vo veci nevykonal náležité dokazovanie a rozhodol arbitrárne. Namietol, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci, keď vypočul len žalovanú a obstaral a oboznámil spis zn. 8C 456/1995. Podľa odvolateľa je odôvodnenie rozsudku založené na nesprávnom právnom posúdení začiatku plynutia subjektívnej lehoty na podanie žaloby a budí dojem, akoby sa prvoinštančný súd prostredníctvom takého nesprávneho právneho posúdenia začiatku plynutia tejto lehoty mienil vyhnúť vykonávaniu ďalšieho potrebného dokazovania. Nový právny záver prvoinštančného súdu, ktorý neprezentoval v jeho prvom, odvolacím súdom zrušenom rozsudku, možno chápať aj ako polemizovanie s právnym posúdením merita veci odvolacieho súdu obsiahnutom v zrušujúcom uznesení č.k. 6Co 437/2013-71.
6/ Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
7/ Odvolacie dôvody žalobcu neboli spôsobilé spochybniť správnosť pre vec podstatných skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie obsiahnutých v napadnutom rozsudku a odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Súd prvej inštancie vykonal vo veci náležité dokazovanie, riadne zistil skutkový stav veci a tento aj správne právne posúdil.
8/ Odvolací súd je zhodne so súdom prvej inštancie toho názoru, že uplatnený nárok je premlčaný. Právny vzťah založený medzi žalobcom (ako súkromnou fyzickou osobou) a žalovanou dohodou o plnomocenstve dňa 27.3.2000 (č.l. 21 pripojeného spisu sp. zn. 8C 456/95) sa riadil ustanoveniami príkaznej zmluvy (§ 724 a nasl. Obč. zák.). Podľa ustanovení Občianskeho zákonníka treba posudzovať aj súvisiace otázky, vrátane právnej úpravy premlčania. Žalobca získal preukázanú vedomosť o škode a o osobe škodcu najneskôr momentom, keď sa dozvedel, že rozsudok z 30.10.2008 č.k. 8C 456/1995-204 nadobudol právoplatnosť a že teda proti nemu nebolo podané odvolanie. Dňa 4.11.2009
jeho manželka na základe ním udelenej písomnej plnej moci nazrela do súdneho spisu sp. zn. 8C 456/95 (viď č.l. 239 pripojeného spisu). V ňom sa na č.l. 204 nachádza prvopis spomenutého rozsudku, ktorý je opatrený pečiatkou, podľa ktorej tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14.5.2009, pričom právoplatnosť bola vyznačená dňom 4.6.2009. Žalobca sa teda dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá najneskôr dňa 4.11.2009, pretože v už v tento deň bola na prvopise rozsudku vyznačená jeho právoplatnosť. Dňa 5.11.2009 začala žalobcovi plynúť 2 - ročná subjektívna premlčacia doba v zmysle § 106 ods. 1 Obč. zák., ktorá uplynula dňom 4.11.2011. Žalobca podal žalobu na náhradu škody na súd prvej inštancie až dňa 30.4.2012, teda po márnom uplynutí premlčacej doby. Keďže žalovaná sa premlčania dovolala, súd prvej inštancie nemohol premlčané právo žalobcovi priznať (§ 100 ods. 1 Obč. zák.). Treba dodať, že súd prvej inštancie svoj právny záver o premlčaní uplatneného nároku nemohol prezentovať v poradí prvom rozsudku súdu prvej inštancie č.k. 12C 102/2012-55 zo dňa 13.3.2013, pretože žalovaná námietku premlčania uplatnila dňa 23.9.2014, teda až po tom, ako odvolací súd vydal dňa 29.1.2014 zrušujúce uznesenie č.k. 6Co 437/2013-71. Vzhľadom na premlčanie nároku už bolo nadbytočné skúmať splnenie zákonných predpokladov zodpovednosti žalovanej za škodu podľa § 26 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, t. j. či išlo o pochybenie pri činnosti žalovanej súvisiacej s výkonom advokácie, či došlo k vzniku škody a či existuje príčinná súvislosť medzi činnosťou žalovanej súvisiacej s výkonom advokácie a vznikom škody.
9/ Žalobe by však nebolo možné vyhovieť ani v prípade, ak by nárok nebol premlčaný. Súd prvej inštancie totiž správne skonštatoval, že žalovaná poisťovňa celé poistné plnenie z poistnej udalosti zo dňa 19.10.1991 žalobcovi uhradila ešte pred rozhodnutím prvoinštančného súdu. Z obsahu pripojeného spisu je zrejmé, že všeobecná hodnota vozidla ku dňu poistnej udalosti bola vyčíslená znaleckým posudkom č. 1/2003 na sumu 427.500,- Sk (č.l. 73) a žalobca túto sumu na pojednávaní dňa 22.4.2004 akceptoval (č.l. 123). Z všeobecnej hodnoty vozidla (427.500,- Sk/ 26.930,- DM) žalovaná poisťovňa odpočítala sumu 118.000,- Sk ako kúpnu cenu za odpredaj vraku žalobcom tretej osobe (č.l. 39), spoluúčasť žalobcu na poistnej udalosti 1.500,- Sk, sumu 11.500,- Sk titulom zníženia poistného plnenia pre spoluzavinenie dopravnej nehody a žalobcovi vyplatila poistné plnenie v celkovej výške 296.500,- Sk. Z toho preddavok 90.000,- Sk dňa 18.3.1994 (t.j. ešte pred podaním žaloby), dňa 4.5.2000 sumu 122.600,- Sk, dňa 13.3.2003 sumu 43.425,- Sk a dňa 4.5.2004 sumu 40.475,- Sk. Z odôvodnenia rozsudku č.k. 8C 456/1995-204 je zrejmý aj dôvod, pre ktorý súd nepriznal žalobcovi uplatnené úroky z omeškania, keď žalobca aj napriek výzvam poisťovne nepredkladal doklady týkajúce sa havarovaného vozidla potrebné k likvidácii poistnej udalosti a skutočnosti potrebné na stanovenie jeho výšky určil až znalec súdnoznaleckým dokazovaním. Keďže žalovaná poisťovňa uhradila žalobcovi poistné plnenie z havarijného poistenia, žalobca sa tejto náhrady nemôže domáhať aj od žalovanej titulom porušenia právnej povinnosti z výkonu advokácie (išlo by o bezdôvodné obohatenie). Možno teda zhrnúť, že žalobca v konaní síce preukázal porušenie povinnosti žalovanej vyplývajúcej z výkonu advokácie, ale nepreukázal vznik škody a príčinnú súvislosť medzi pochybením žalovanej súvisiacím s výkonom advokácie a vznikom škody.
10/ Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.
11/ O náhrade trov odvolacieho rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalovanej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
12/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).