Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6Co-264-2017.pdf
PDF · 97.51 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/264/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: N. TRANS, so sídlom Štúrovo, Sládkovičova 6, IČO: 30 903 351 , zastúpeného JUDr. Ernestom Botkom, advokátom so sídlom Nové Zámky, Björnsonova 2, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, zastúpenému JUDr. Danušou Tichou, advokátkou so sídlom Bratislava, Nám. M. Benku 6, o zaplatenie sumy 5.727,97 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra z 8. júna 2017, č. k. 17C/7/2014-191, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti týkajúcej sa náhrady trov konania p o t v r d z u j e .
Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.727,97 eura s 9% ročným úrokom z omeškania od 18.12.2010 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti uplatneného úroku z omeškania žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania. Poukázal na ustanovenie § 797 ods. 1, 2, § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“), nariadenie ES č. 561/2006. Mal za preukázané, že v noci z 08. 04. 2009 na 09. 04. 2009, počas prepravy tovaru alkoholických nápojov vo fľašiach, došlo v B. na diaľnici E 17, cez povinný odpočinok vodiča motorového vozidla na odstavnom parkovisku benzínovej pumpy, k čiastočnému odcudzeniu tovaru a tým ku škodovej udalosti. Z oznámenia o poistnom plnení žalovaného zistil, že preukázaná výška škody predstavovala sumu 21.211,37 eura, ktorú výšku strany sporu nenamietali, pričom táto suma bola znížená o plnenie vo výške 30 % teda o 6.364,41 eura a bola priznaná žalobcovi škoda vo výške 14.846,96 eura a odrátaná spoluúčasť vo výške 1.484,70 eura, čiže žalobcovi bolo zo strany žalovaného priznané poistné plnenie vo výške 13.362,26 eura, ktoré mu bolo aj dňa 06. 12. 2010 poukázané na jeho účet. Z Poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi stranami sporu dňa 06. 10. 2008 z v čl. VII. s označením povinnosti poisteného odsek 1 písm. b/ je zrejmé, že okrem povinnosti uložených poistenému zákonom a Všeobecnými poistnými podmienkami pre poistenie zodpovednosti za škodu (ďalej ako „VPPZ“) je ďalej poistený povinný zabezpečiť dopravný prostriedok fyzickou prítomnosťou vozidla, alebo vhodným elektronickým zabezpečovacím zariadením proti požiaru, samovoľnému pohybu a neponechávať dopravný prostriedok s nákladom na nestráženom parkovisku. Ďalej podľa čl. V bod 1 sa poistený podieľal na plnení z každej poistnej udalosti desiatimi percentami minimálne 331,93 eura (10.000,-Sk), o ktorú žalovaná zníži plnenie vyplatené poškodenému. Podľa VPPZ v čl. VI odsek 2 písm. d/ poistený je ďalej povinný dbať, aby škodová udalosť nenastala, hlavne nesmie porušovať povinnosti smerujúce k odvráteniu, alebo zmenšeniu nebezpečenstva, ktoré sú mu uložené právnymi
predpismi, alebo na ich základe, alebo ktoré prevzal na seba podpisom poistnej zmluvy a nesmie trpieť porušovaním týchto povinností zo strany tretích osôb (pri poistení právnických osôb sa za tretiu osobu považujú tie všetky fyzické a právnické osoby pre poisteného činné), pokiaľ škodová udalosť nastala, urobiť potrebné opatrenia na to, aby škoda bola čo najmenšia. Podľa článku VII. bod 6 poistnej zmluvy, ak poistený porušil alebo nedodržal povinnosti uvedené v tomto článku, má žalovaný voči nemu právo na primeranú náhradu vyplateného poisteného plnenia. Počas prepravy, v čase odpočinku, odstavil žalobca svoje vozidlo o 23.30 hod. (i keď mal naplánovaný odpočinok v čase od 22.00 hod., avšak sa zdržal v zápche) a zotrval na parkovisku až do raňajších hodín, pričom počas noci nezistil žiadne podozrivé okolnosti, ktoré by nasvedčovali útoku cudzích osôb voči kamiónovej súprave. Až ráno zistil, že plachta návesu je poškodená, rozrezaná, po celom boku návesu a tovar, ktorý bol na ňom naložený bol z veľkej časti odcudzený. Predmetnú poistnú udalosť nahlásil dňa 04. 05. 2009. Žalovaný uhradil žalobcovi vzniknutú škodu, pričom výšku poistnej škody krátil o 30 %, poukazujúc na vyššie citované ustanovenie v zmluve o poistení k čl. VII ods. 1 písm. b/, majúc za to, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu povinností vyplývajúcich zo zmluvy z dôvodu, že ponechal motorové vozidlo s nákladom na parkovisku, vyhradenom síce pre parkovanie, ale nestráženom, čiže nesplnil jednu z podmienok dohodnutých v poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX. . Splnenie podmienok na zníženie poistného plnenia musí preukázať poistiteľ. Pokiaľ zistí, že sú dané dôvody na zníženie poistenia, je oprávnený poistné plnenie znížiť, a to v rozsahu, v akom malo porušenie povinností poisteným podstatným vplyv na vznik poistnej udalosti, alebo za zväčšenie rozsahu jej následkov. Do úvahy prichádza len primerané zníženie poistného plnenia a nie jeho odmietnutie, pričom právo na zníženie poistného plnenia môže poistiteľ uplatniť len pred vyplatením poistného plnenia. Žalobca v konaní riadne preukázal skutočnosť, že jeho vodič dodržiaval Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 561/2006, čo je preukázané kontrolou tachografového kotúča. Pre dodržanie uvedenej smernice musel zaparkovať na parkovisku pri benzínovej pumpe, ktoré bolo riadne uspôsobené na prenocovania nákladných vozidiel, ťahačov, ako aj kamiónov. Taktiež preukázal, že na trase, ktorú jeho vodič dodržiaval z východzieho miesta do cieľovej stanice sa nenachádzalo žiadne strážené parkovisko v tom poňatí, ako to požadoval žalovaný. Teda nedošlo k vedomému porušeniu povinnosti zo strany žalobcu, ktoré odôvodňovali zníženie poistného plnenia podľa § 799 ods. 3 OZ. Uvedené skutočnosti majú podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, alebo na zväčšenie rozsahu jej následkov, ako aj na skutočnosť, že medzi porušením uvedených povinností a vznikom poistnej udalosti je daná príčinná súvislosť, pričom splnenie podmienok na zníženie poistného plnenia musí preukazovať poisťovateľ, čo v danom konaní nenastalo. Keďže žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti žalobcu a škodou vzniknutej poistenému nesplnením povinnosti (pričom nejde o nárok na náhradu škody podľa § 420 OZ, ale o osobitné právo podľa § 799 ods. 3 OZ na zníženie plnenia), rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku prvoinštančného súdu. Do omeškania v zmysle § 517 ods. 2 OZ sa dostal dňom 18.12.2010. Právo na poistné plnenie je splatné do 15 dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenia rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrovanie bolo skončené a oznámené listom zo dňa 09.12.2010, šetrenie poistnej udalosti bolo ukončené 02.12.2010 a poistné plnenie bolo splatné dňa 17.12.2010. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil s poukazom na ust. § 262 ods. 1, 2, § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej aj ako „CSP“) a žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania vzhľadom na jeho plný úspech v konaní.
2. Proti tomuto rozsudku, vo vyhovujúcej časti, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie súdu prvej inštancie, alternatívne zmeny a zamietnutia žaloby. Dôvodil, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Súd prvej inštancie pochybil tak vo svojom postupe, ako aj pri rozhodovaní, pretože rozsudok je v rozpore so zákonom a nespĺňa zákonom požadované náležitosti na úplné, zrozumiteľné, presvedčivé a preskúmateľné rozhodnutie. Poukázal na predchádzajúce zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu. Trval na tom, že na základe toho istého skutkového stavu dospel súd k inému záveru, pričom tento zásadný zvrat riadne a vyčerpávajúco neodôvodnil. Žalobca v konaní nepreukázal, že parkovisko bolo strážené, avšak z fotodokumentácie je možné zistiť, že sa jedná o otvorené, voľne prístupné a nestrážené parkovisko. Pokiaľ súd chcel moderovať nárok žalobcu na poistné plnenie a vzájomný nárok žalovaného na zníženie tohto poistného plnenia, mohol pristúpiť k moderovaniu výšky tohto zníženého poistného plnenia, o čo
sa zrejme pokúšal v predchádzajúcom rozsudku avšak bez odôvodnenia. Porušenie povinnosti musí byť jednou z hlavný príčin poistnej udalosti, ktoré mala za následok podstatné zväčšenie jej následkov, čo v danom prípade bolo preukázané. Zníženie poistného plnenia nie je automatickou sankciou, ale oprávnením, a preto bude vždy záležať na jej rozhodnutí, či svoje oprávnenie využije.
3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Tvrdenia žalovaného v jeho odvolaní nie sú pravdivé, sú účelovo interpretované a vytrhnuté z kontextu.
4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že súd prvej inštancie na základe toho istého skutkového stavu, bez vykonania ďalšieho dokazovania, dospel v oboch prípadoch k diametrálne odlišným skutkovým záverom a tým aj nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.
5. Žalobca vo svojom stanovisku zotrval na svojich predchádzajúcich stanoviskách.
6. Opätovne žalovaný v písomnom vyjadrení k stanovisku žalobcu zotrval taktiež na svojich písomných stanoviskách.
7. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnuté vyhovujúcej časti ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
8. V súdenej veci sa žalobca žalobou voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 5.727,97 eura s 9 % ročným úrokom z omeškania od 03. 12. 2010 do zaplatenia, keď žalovaná suma predstavovala 30%-né bezdôvodné zníženie poistného plnenia zo strany žalovaného z dôvodu porušenia povinnosti uloženej žalobcovi v čl. VII bod 1 písm. b/ poistnej zmluvy, pričom žalobca tvrdil, že povinnosť uloženú v zmluve neporušil. Preskúmavaným rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.727,97 eura s 9 % ročným úrokom z omeškania od 18. 12. 2010 do zaplatenia a vo zvyšku, v časti uplatneného úroku z omeškania, žalobu zamietol, pričom toto rozhodnutie odôvodnil tvrdením, že zo strany žalobcu nedošlo k porušeniu povinností vyplývajúcich zo zmluvy a spočívajúcej v tom, že by žalobca ponechal motorové vozidlo s nákladom na nestráženom parkovisku, teda nedošlo k porušeniu zmluvných podmienok, a preto žalobu považoval za odôvodnene podanú a jej vyhovel.
9. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.
11. Odvolací súd po prejednaní veci v napadnutej časti dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, vec správne posúdil po právnej stránke, preto napadnutý rozsudok ako vecne správny v napadnutej časti potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi súdu prvej inštancie uvedenými v napadnutom rozsudku, na tieto poukazuje ako na správne, a preto ich nebude opakovať (§ 387 ods. 2 CSP). Na potvrdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vyčerpávajúco, správne
skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, z ktorých vyvodil svoje právne závery a tieto i primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalovaný sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje neznamená, že jeho zdôvodnenie nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto časť rozhodnutia kladie vyššie citované zákonné ustanovenie. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel a sčasti zamietol.
11. Podľa ustálenej právnej teórie súdnej praxe je sporové konanie ovládané prejednávacou zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať (§ 132 ods. 1 CSP). Predmetné ustanovenie stanovuje aj dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Zásadne na stranách sporu leží iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Totožné následky postihujú tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určený výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie.
12. Posudzujúc povinnosť dôkazného bremena žalobcu v sporovom konaní, ktoré je konaním sporovým, v ktorom platí prejednacia zásada, so zreteľom na kontradiktórnosť tohto konania súd prvej inštancie prejednal vec a rozhodol po vykonaní pojednávaní na ktorých vykonal dokazovanie navrhnuté stranami, ktoré po poučení nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Odvolací súd plne sa stotožňujúc so skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie na zvýraznenie správnosti jeho vyhovujúceho rozhodnutia dodáva, že súd prvej inštancie správne postupoval v zmysle cit. ust. § 139, § 140 ods. 2 a § 294 CSP. Je nutné súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca si uplatnil žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 06. 05. 2011 nárok na zaplatenie žalovanej sumy vo výške 5.727,975 eura s príslušenstvom titulom poistného plnenia vychádzajúc z prepravných zmlúv CMR pod č. X XXX XXX XXX. zo dňa 06. 10. 2008, predmetom ktorej bolo poistenie od 07. 10. 2008 do 06. 10. 2009 a vzťahovalo sa na územie Európy s limitom výplaty na jednu poistnú udalosť v sume 8 mil. Sk, pričom poistné sa vzťahovalo na 22 ťahačov kamiónov aj s návesmi, medzi iným aj pod poradovým č. 7 aj na ťahač s návesom pod ev. č. O. . Po skutkovej stránke žalobca v žalobe vymedzil predmet konania.
13. Z dokazovania, vykonaného pred súdom prvej inštancie, mal odvolací súd za preukázané, že žalobca, ako fyzická osoba, podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia o. i. aj v oblasti vnútroštátna nákladná cestná doprava, aj v rámci štátov EÚ, mal vykonať, prostredníctvom vodiča, na nákladnej súprave prepravu tovaru, dostaviť sa na nakládku do I. na miesto zvané F.. V. D´R. dňa 08.04.2009 s tým, že zásielka mala smerovať do nemeckého mesta V. s dátumom vykládky 09.04.2009. Po naložení tovaru sa vydal vodič na cestu do O., pričom prechádzal cez V. a B.. K poistnej udalosti došlo v noci z 08.04.2009 na 09.04.2009.
14. Podľa § 797 ods.1, 2 OZ právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
15. Podľa § 799 ods. 3 OZ, ak malo vedomé porušenie povinnosti uvedených v ods. 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsahu jeho povinnosti plniť.
16. Splnenie podmienok na zníženie poistného plnenia musí preukázať poistiteľ, čo v danom prípade nenastalo. Vodič kamiónovej dopravy, riadiac sa dodržiavaním prestávok a neprekročenia počtu hodín jazdy počas dňa, musel dodržiavať Nariadenie Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 561/2006 a dodržiavať čas jazdy čas prestávok. Tieto okolnosti boli riadne preukázané z tachografového kotúča. Iné miesto na parkovanie pre kamióny než na akom postál vodič žalobcu preukázané nebolo. Nedošlo k vedomému porušeniu povinnosti, ktoré by zdôvodňovali zníženie poistného plnenia podľa § 799 ods. 3 OZ.
17. Z vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalovaného nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie, a preto odvolací súd rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil, vrátane rovnako vecne správneho závislého výroku o náhrade trov konania, keď súd prvej inštancie pri posudzovaní úspechu a neúspechu strán sporu vychádzal zo žalobcom uplatnenej istiny a jej príslušenstva.
18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalobca bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).