Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/282/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej a členov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanému: E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. H. XXX/XX, XXX XX O. D., v konaní o zaplatenie sumy 1.265,53 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 11Csp/181/2017-64 zo dňa 03. júla 2018, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 11Csp/181/2017-64 zo dňa 03. júla 2018 vo výroku II., ktorým súd v zostávajúcej časti žalobu zamietol a vo výroku III. o trovách konania, p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

Vo zvyšnej časti (výrok I.), nenapadnutej odvolaním, z o s t á v a rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 11Csp/181/2017-64 zo dňa 03. júla 2018 n e d o t k n u t ý .

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 965,75 Eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 06.07.2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). V zostávajúcej časti žalobu zamietol (výrok II.) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 52 %, o výške ktorých rozhodne prvoinštančný súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, vydaným súdnym úradníkom (výrok III.). 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania žalobe čiastočne vyhovel, nakoľko nebola podaná dôvodne v plnom rozsahu. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že dňa 11.09.2014 uzatvorili Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500079654, na základe ktorej žalovaný reálne čerpal úver vo výške 1.080 Eur. Súd prvej inštancie konštatoval, že v Zmluve sa síce dohodli na poskytnutí úveru vo výške 1.200 Eur, avšak z prehľadu úhrad predloženého žalobcom vyplynulo, že žalovanému bol dňa 11.09.2014 poskytnutý úver práve vo výške 1.080 Eur; žalobca si v Zmluve uplatnil individuálne dojednaný poplatok vo výške 120 Eur. Tým, že si žalovaný neplnil svoje povinnosti riadne a včas, žalobca zosplatnil úver ku dňu 06.07.2015. Nakoľko Zmluva o revolvingovom úvere obsahovala všetky podstatné náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z. z., vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť istinu poskytnutého úveru vo výške 1.200 Eur, ako aj riadne dojednané úroky z úveru za obdobie od poskytnutia úveru (11.09.2014) do jeho zosplatnenia (06.07.2015). S prihliadnutím na to, že do okamžitej splatnosti úveru bol žalovaný povinný zaplatiť desiatimi mesačnými splátkami sumu 379,40 Eur, z čoho na istinu úveru pripadá 285,70 Eur (10 x 28,57 Eur) a na úroky 93,70 Eur (10 x 9,37 Eur), celkovo mal žalovaný ku dňu okamžitej splatnosti úveru zaplatiť sumu 1.293,70 Eur (1.200 Eur istina + 93,70 Eur úroky). Žalovaný nesporne zaplatil sumu 327,95 Eur, preto okresný súd vyhovel žalobe v časti o

zaplatenie sumy 965,75 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 06.07.2015 do zaplatenia. Okresný súd žalobu zamietol v časti, v ktorej si žalobca uplatnil nárok na zmluvné úroky po dobe splatnosti dlhu. V prípade vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru nastáva stav, kedy dlžník nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, teda nie je dôvod ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili iba za stavu oprávnenej držby prostriedkov dlžníkom. Pokiaľ ide o tvrdenie o uzatvorení dohody o poskytovaní služieb, ktorá nebola súdu predložená s tvrdením, že ide o samostatný nárok a tento nie je predmetom žalovaného nároku, súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa úhrady aj z tohto právneho vzťahu započítala na úhrady úveru, preto bolo nadbytočné odôvodňovať, že pokiaľ odmena za túto službu nie je zahrnutá do celkových nákladov, údaj o RPMN je nesprávny. 3. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd v súlade s ustanovením § 255 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní čiastočný úspech, priznal ich náhradu podľa pomeru úspechu a neúspechu v spore. Žalobca si žalobou uplatnil sumu 1.265,53 Eur s príslušenstvom, pričom súd prvej inštancie mu priznal sumu 965,75 Eur s príslušenstvom - jeho úspech v konaní tak predstavuje 76 %, neúspech 24 % a čistý úspech rozsah 52 %, v ktorom mu súd nárok na náhradu trov konania priznal.

4. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zmeny vo výrokoch II. a III. tak, že súd žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalobcovi prizná nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v celom rozsahu; zároveň si žalobca uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 5. Odvolateľ napadol závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k nároku, ktorý predstavujú úroky z úveru po jeho zosplatnení. Zosplatnením úveru sa mení splatnosť nároku z úverovej zmluvy tak, že na miesto plnenia rozloženého do splátok sa stáva splatným v celosti a okamžite, pričom nedochádza k zániku zmluvy. Splatnosťou úveru dochádza aj k splatnosti úrokov, a to aj v prípade vyhlásenia mimoriadnej splatnosti z dôvodu omeškania dlžníka s úhradou splátok. V zmluve o revolvingovom úvere bola dohodnutá splatnosť istiny úveru, ako aj úrokov v mesačných splátkach. Rovnako bola dohodnutá mimoriadna splatnosť všetkých splátok, t.j. splátok úveru a úrokov z dôvodu omeškania dlžníka s úhradou splátky o viac ako 3 mesiace. Vyhlásením predčasnej splatnosti úveru zmluva nezaniká, a preto nezaniká ani záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a ani záväzok zaplatiť úroky podľa ustanovenia § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, pričom sa mení len splatnosť týchto záväzkov. Aj potom, čo nastane predčasná splatnosť úveru a úrokov, dlžník užíva a disponuje peňažnými prostriedkami, ktoré mu veriteľ poskytol na základe platnej a trvajúcej zmluvy. Dlžník je povinný platiť veriteľovi úrok od poskytnutia úveru až do jeho skutočného splatenia a nielen do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. V tejto súvislosti poukázal na obdobný stav držby peňažných prostriedkov v prípade odstúpenia spotrebiteľa od zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ustanovenia § 13 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a povinnosti platiť úrok až do skutočného splatenia peňažných prostriedkov. V prípade, že istinu úveru napriek odstúpeniu od zmluvy veriteľovi nevráti v lehote 30 dní, je v zmysle uvedeného ustanovenia povinný platiť zmluvný úrok až do dňa splatenia istiny, a to i napriek tomu, že ide o neoprávnenú držbu peňažných prostriedkov. Pripustením záveru súdu o zániku zmluvy v prípade predčasného zosplatnenia by došlo k absurdnej situácii, kedy by dlžník, ktorý nesplní riadne svoje záväzky zo zmluvy (splácať úver a úrok v splátkach), bol neprimerane a nedôvodne zvýhodnený oproti dlžníkovi, ktorý riadne plní svoje záväzky a spláca splátky úveru a zmluvných úrokov podľa splátkového kalendára. Dlžník, ktorému bol úver zosplatnený, by bol totiž povinný od doby zosplatnenia platiť len úrok z omeškania, ktorý je 5 % ročne a nie zmluvný úrok, ktorý je vždy vyšší, než je sankčný úrok z omeškania. Odvolateľ nesúhlasil ani so závermi súdu o tom, že odplata za uzatvorenie Dohody o poskytnutí služieb mala byť zahrnutá do RPMN úveru. Dohoda o poskytovaní služieb bola dobrovoľná a nebola podmienkou pre získanie úveru, preto sa ani odplata za poskytnutie balíka služieb nemohla zahrnúť do výpočtu RPMN pre úver.

6. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý považoval odvolanie žalobcu za neopodstatnené. V rámci podaného vyjadrenia poukázal na svoje majetkové a sociálne pomery, pričom uviedol, že je svoj dlh schopný splácať maximálne vo výške 10 Eur mesačne.

7. Žalobca na vyjadrenie žalovaného, ktoré mu bolo doručené dňa 09.10.2018, nijakým spôsobom nereagoval.

8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1

a contrario v spojení s § 219 ods. 3 toto rozhodnutie vo výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti a v závislom výroku o trovách konania v zmysle § 387 ods. 1 potvrdil ako vecne správne. V nenapadnutej časti zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý. 9. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v prevažnej časti sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní primárne obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 .

10. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu argumentáciu žalobcu formulovanú v podanom opravnom prostriedku, pričom sa v zmysle princípu neúplnej apelácie nezaoberal inými prípadnými pochybeniami okresného súdu. Krajský súd zároveň poukazuje na zodpovednosť žalobcu za obsahové vymedzenie svojho odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 .

11. K odvolacej námietke žalobcu, že mu mali byť v konaní priznané aj úroky z úveru po splatnosti úveru krajský súd uvádza, že aplikačná prax súdov sa otázkou priznania úrokov za úver po splatnosti pohľadávky, teda popri úrokoch z omeškania či iných sankciách už zaoberala. Najvyšší súd SR konštatoval, že dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania podľa § 369 Obchodného zákonníka (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 143/98). V rozsudkoch súdov sa zmluvné dojednanie o povinnosti platiť úroky popri úrokoch z omeškania označilo za obchádzanie zákonného pravidla zakotveného v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka o administratívnom strope úrokov z omeškania (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co 182/2011).

12. Splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa má za následok absenciu požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Po nadobudnutí splatnosti úveru (či už celého alebo jednotlivých splátok) veriteľovi vzniká nárok na vrátenie požičanej sumy, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu splatnosti úveru (alebo jeho časti). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba (pretože tieto sú už splatné) a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kedy by bol spotrebiteľ vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby ku zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd uvedené v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za situácie, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere (bližšie pozri rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30. júna 2015 sp. zn. 6Co/190/2014).

13. S prihliadnutím na uvedený právny záver sa odvolací súd (ako s právne irelevantnou) bližšie nezaoberal odvolacou argumentáciou žalobcu týkajúcou sa Dohody o poskytovaní služieb a jej (ne)zahrnutia do RPMN, pričom odkazuje na teoretické východiská prvoinštančného súdu obsiahnuté v odseku 14. napadnutého rozsudku.

14. Nakoľko odvolanie žalobcu v danom prípade nemalo opodstatnenie a neboli zistené ani nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti, tento potvrdil napadnutý rozsudok v odvolaním napadnutej časti ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP, a to aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvoinštančného konania, ktorý plne zodpovedá úspechu žalobcu v spore a zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným.

15. Vo zvyšnej časti nenapadnutej odvolaním (výrok I.) zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý týmto rozhodnutím odvolacieho súdu.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 tak, že priznal žalovanému ako úspešnej procesnej strane nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % proti žalobcovi, ktorý vo veci podaného odvolania úspech nemal. O výške náhrady trov tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 .

17. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.