Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Csp-100-2018.pdf
PDF · 86 KB
Case nature
Area
Subarea
22Csp/100/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Mgr. Monikou Dubjel v právnej veci žalobcu: Friendly Finance Slovakia s.r.o., so sídlom Tallerova 4, 811 02, Bratislava, IČO: 47 243 368, zast.: Mgr. Henrich Schindler, advokát, advokátska kancelária so sídlom ul. Janka Kráľa 7, 974 01, Banská Bystrica, proti žalovanej: C. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. 5, XXX XX, Z., v konaní o zaplatenie 500 EUR, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 500 EUR a úroky z omeškania vo výške 5% ročne, odo dňa 09.01.2017 do zaplatenia, a to zo sumy 500 EUR, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17.05.2018 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 500 EUR spolu s ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy vo výške 5% odo dňa 09.01.2017 do zaplatenia ako aj na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili medzi sebou Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb ako aj Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Na základe uzatvorených zmlúv žalobca poskytol žalovanému krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 500 EUR, o čom žalobca priložil výpis z bankového účtu. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver spolu s dohodnutou odplatou vrátiť jednorázovo v dohodnutej lehote do dňa 08.01.2017. Predpokladom vzniku právneho vzťahu medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola registrácia žalovaného na adrese internetového sídla žalobcu www.pozickomat.sk <http://www.pozickomat.sk>, za účelom zriadenia užívateľského účtu, v ktorom žalovaný uviedol svoje nezameniteľné identifikačné údaje spolu s číslom účtu, na ktorý žiada poukázať peňažné prostriedky. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný poskytnutý úver spolu s dohodnutou odplatou 0 EUR vrátiť jednorazovo dňa 08.01.2017 v sume 500 EUR. Úver sa stal splatným dňa 08.01.2017. Žalovaný žalobcovi nevrátil dlžnú sumu.
2. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca spolu so žalobou predložil Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru 161208-062095 zo dňa 08.12.2016, Rámcová zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru alebo iného úveru a s tým spojených ďalších služieb a Štandardné podmienky poskytovania úverov zo dňa 08.12.2016, výpis z účtu zo dňa 08.12.2016, výtlačok z internetového profilu (účtu) žalovanej na Pôžičkomat.sk.
3. Súd doručoval žalobu spolu s prílohami a výzvou na vyjadrenie sa k žalobe a s poučením žalovanému na adresu trvalého pobytu evidovanú v Registri obyvateľov Slovenskej republiky. Avšak súd zistil, že sa žalovaný v mieste trvalého pobytu nezdržuje. Úkony súdu na zistenie adresy jeho skutočného pobytu boli neúspešné. Dňa 14.09.2018 súd zverejnil na úradnej tabuli súdu ako aj na webovej stránke súdu oznámenie o podanej žalobe. V zmysle § 116 ods. 2 CSP sa žaloba považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
4. Nakoľko hodnota tohto spotrebiteľského sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur, skutkové tvrdenia strán neboli sporné, pričom prejednávaný spor, v ktorom išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci bolo možné rozhodnúť len na základe predložených listinných dôkazov, súd v súlade s ust. § 297 písm. b) CSP spor prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28.11.2018, miesto a čas jeho verejného vyhlásenia boli v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli súdu vyvesením dňa 20.11.2018 a súčasne na webovej stránke súdu na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR. Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.
5. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:
6. Žalobca doložil zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 161208-062095 zo dňa 08.12.2016, ktorú mal uzavrieť žalobca ako veriteľ a žalovaný ako klient - žalovaný je v zmluve označený meno, bydliskom, dátumom narodenia, rodným číslom, číslom bankového účtu, e-mailovou adresou a referenčným číslom: 3891465. Podľa textu zmluvy je táto Zmluva uzavretá na základe Rámcovej zmluvy, ktorú strany uzavreli dňa 08.12.2016, ktorá je základom a neoddeliteľnou súčasťou právneho vzťahu medzi nimi. Klient je spotrebiteľom služby poskytovanej veriteľom. Zmluva sa uzatvára na žiadosť Klienta prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie medzi veriteľom a klientom a nie je uzatváraná za súčasného fyzického kontaktu zmluvných strán. Veriteľ (žalobca) sa na žiadosť spotrebiteľa (žalovaného) zaviazal poskytnúť spotrebiteľovi krátkodobý bezúčelový úver, odpísaním peňažnej čiastky zodpovedajúcej výške úveru z účtu veriteľa špecifikovaného na webovej stránke veriteľa www.pozickomat.sk <http:// www.pozickomat.sk> v prospech účtu spotrebiteľa uvedeného v elektronickej žiadosti o poskytnutie úveru vygenerovanej na webovej stránke a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom vo výške 500 EUR, t.j. 510,98 EUR. Zmluva boal uzatvorená na dobu určitú, s termínom konečnej splatnosti úveru dňa 08.01.2017. Žalobca ďalej predložil Rámcovu zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru alebo iného úveru a s tým spojených ďalších služieb a Štandardné podmienky poskytovania úverov.
7. Žalobca doložil výpis z účtu č. 2700334262 vedenom Fio bankou číslo výpisu 12/2016, kde je zvýraznená bezhotovostná platba vo výške 500 EUR s dátumom transakcie 08.12.2016 na protiúčet č. SK5452000000000015014587/OTPVSKB. Žalobca teda zaslal bezhotovostným prevodom na účet žalovaného dňa 08.12.2016 sumu 500EUR.
8. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaný neuhradil žiadnu čiastku.
9. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
10. Podľa ust. § 52 ods. 2 citovaného zákona ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
11. Podľa ust. § 52 ods. 3 citovaného zákona dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa ust. § 52 ods. 4 citovaného zákona spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 1 zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku tento zákon upravuje ochranu spotrebiteľa pri finančných službách poskytovaných dodávateľom prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku a uzavieranie zmluvy na diaľku.
14. Podľa § 2 písm. c) citovaného zákona sa na účely tohto zákona rozumie dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku.
15. Podľa § 2 písm. d) citovaného zákona sa na účely tohto zákona rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.
16. Podľa § 2 písm. e) citovaného zákona sa na účely tohto zákona rozumie prostriedkom diaľkovej komunikácie prostriedok, ktorý bez súčasného fyzického kontaktu dodávateľa a spotrebiteľa možno použiť pri poskytovaní finančnej služby na diaľku, najmä elektronická pošta, telefón, fax, adresný list, ponukový katalóg.
17. Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
18. Z citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 325/2009, zo dňa 30. júna 2010). Zmluva vznikne až uskutočnením reálneho odovzdania a prijatia predmetu zmluvy. Reálna povaha zmluvy má zásadný význam v súdnom konaní, kde sa od veriteľa, ktorý žaluje na splnenie dlhu zo zmluvy o pôžičke, vyžaduje nielen preukázanie konsenzu veriteľa a dlžníka o uzavretí zmluvy o pôžičke, ale aj preukázanie prenechania druhovo určených vecí, teda peňazí, veriteľom dlžníkovi (rozsudok Krajského súdu v Nitre, 25Co/289/2012).
19. Žalobca podľa názoru súdu preukázal reálne poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému. Keďže žalobca preukázal splnenie svojho záväzku a reálne poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 500 EUR ako to vyplýva aj z výpisu z jeho účtu, pričom žalovanému vznikla povinnosť žalobcovi vrátiť požičanú sumu a žalovaný túto svoju povinnosť nesplnil, bolo právne dôvodné žalobe o zaplatenie sumy 500 EUR vyhovieť.
20. Podľa ust. § 517 ods. 1 a ods. 2 citovaného zákona dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
21. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktoré v ustanovení § 3 ods. 1 uvádza, že výška úrokov z omeškania je o 5 % bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
22. Z prisúdenej istiny súd priznal aj úroky z omeškania s poukazom na § 517 ods. 1, 2 OZ. V danom prípade žalovaný sa dostal do omeškania uplynutím dohodnutej doby splatnosti t.j.09.1.2017. V tom čase úroky z omeškania predstavovali 5 % p. a. a preto súd priznal úroky z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku, t. j. vo výške 5 % ročne od 09.1.2017 až do zaplatenia.
23. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, a preto súd priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
26. O výške náhrady trov konania bude po právoplatnosti rozhodnutia rozhodnuté samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v dvoch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (ust. § 363 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 365 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.