Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-4Csp/111/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca sudkyňou JUDr. Michaelou Králikovou v právnej veci žalobcu TELERVIS PLUS, a. s., so sídlom v Bratislave, Staré Grunty 7, IČO: 35 717 769, právne zastúpeného JUDr. Alanom Strelákom, advokátom so sídlom v Bratislave, Na vŕšku 12, proti žalovanému T.H. K., H.. XX.XX.XXXX, R. C. D. XXX, XXX XX O. N., okres Revúca, prechodne bytom E. R. XXX, okres Rožňava, v konaní o zaplatenie 296,20 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 185,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 185,80 eur od 30.10.2016 do zaplatenia v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 25,46% s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 04.09.2018 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 296,20 eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 296,20 eur od 15.09.2016 až do zaplatenia, a náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX uzavrel so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXX, na čiastku 300,- eur, za úrok vo výške 36,80 % z istiny, t.j. 110,40 eur. Žalovaný sa zaviazal uhradiť celkovú sumu vo výške 410,40 eur v 12 mesačných splátkach vo výške 34,20 eur. Prvá splátka bola splatná 30. deň po poskytnutí úveru a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od meškania so zaplatením splátky bol veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy. Úver bol poskytnutý bezhotovostne prevodom na číslo účtu uvedené žalovaným v žiadosti o prevod finančných prostriedkov. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil svoje povinnosti riadne včas v zmysle dohodnutého splátkového kalendára, žalobca v predžalobnej upomienke zo dňa 20.09.2016 upozornil žalovaného na možnosť uplatnenia práva podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, t.j. práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 15.10.2016 žalobca písomne oznámil žalovanému, že celý dlh sa stal splatným ku dňu 14.09.2016. Žalovaný uhradil žalobcovi celkovo 114,20 eur. Dlžná suma 296,20 eur predstavuje rozdiel medzi čiastkou, ktorú sa žalovaný zaviazal žalobcovi zaplatiť v celkovej výške 410,40 eur a čiastkou vo výške 114,20 eura, ktorú žalovaný uhradil.

3. Žalovaný sa k riadne doručenej žalobe písomne nevyjadril ani nepoužil prostriedky procesnej obrany.

4. Súd konal a rozhodol v neprítomnosti obidvoch strán sporu a právneho zástupcu žalobcu, ktorí boli na súdne pojednávanie riadne a včas predvolaní. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní prostredníctvom právneho zástupcu riadne a včas ospravedlnil. Súhlasil s prejednaním veci a rozhodnutím v jeho neprítomnosti. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní žiadnym spôsobom neospravedlnil ani nežiadal o odročenie nariadeného pojednávania. Súd nezistil dôležitý dôvod odročenia súdneho pojednávania, preto vec prejednal v neprítomnosti obidvoch strán sporu a právneho zástupcu žalobcu.

5. Postupom podľa § 295 Civilného sporového poriadku súd vykonal dokazovanie navrhnuté žalobcom, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXX, predžalobnou upomienkou, oznámením o zosplatnení záväzku a pripojenými poštovými podacími hárkami, amortizačnou tabuľkou, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:

6. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa XX.XX.XXXX zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 300,- eur za celkový úrok vo výške 36,80 % z istiny. Žalovaný sa zaviazal uhradiť žalobcovi istinu vo výške 300,- eur, kapitalizovaný úrok vo výške 110,40 eur, a to v 12 mesačných splátkach vo výške 34,20 eura. Prvá splátka bola splatná v 30. deň po poskytnutí úveru, každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. RPMN, t.j. ročná percentuálna miera nákladov ku dňu podpisu zmluvy predstavovala 84,95 %. Priemerná ročná percentuálna miera nákladov bola ku dňu podpisu zmluvy vo výške 23,66 %. Termín poslednej splátky úveru, t.j. konečná splatnosť úveru bola určená ako 365. deň po uzatvorení zmluvy o úvere do konečnej splatnosti úveru. Doba trvania zmluvy bola dohodnutá na 365 kalendárnych dní.

7. Žalovaný čerpal úver bezhotovostným prevodom na účet uvedený v žiadosti o prevod finančných prostriedkov, čo potvrdil svojim podpisom na zmluve. Výzvou zo dňa 20.09.2016, odovzdanou na poštovú prepravu, ako doporučený list, dňa 21.09.2016, čo žalobca preukázal poštovým podacím hárkom, bol žalovaný vyzvaný na úhradu dlžnej sumy po splatnosti a zároveň bol upozornený na možnosť straty výhody splátok po uplynutí 15 dňovej lehoty, ak nevykoná bezodkladnú úhradu dlhu.

8. Oznámením o zosplatnení záväzku zo dňa 15.10.2016, žalobca oznámil žalovanému zosplatnenie úveru z dôvodu omeškania s jeho splácaním. Žalovaného zároveň vyzval na úhradu dlžnej istiny vrátane úroku v celkovej výške 296,20 eur. Výzva bola odovzdaná na poštovú prepravu, ako doporučený list, dňa 17.10.2016, čo preukázal žalobca podacím hárkom č. G., F.. Č.. X/X.

9. Žalovaný na výzvu žalobcu nereagoval a po zosplatnení úveru dlžnú sumu ani čiastočne neuhradil.

10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 08.02.2016 (ďalej len „Občianskeho zákonníka“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

12. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

13. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

14. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

15. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

16. Podľa § 1a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

17. Podľa § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere (§ 497).

18. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

19. Podľa § 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 08.02.2016 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

20. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať aj tieto náležitosti: i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) odplatu podľa osobitných predpisov (§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v spojení s § 1, §1a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.).

21. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, b) ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.

22. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

23. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

24. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

25. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., v platnom znení výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 26. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanou právnou úpravou súd podanej žalobe v časti o zaplatenie sumy 185,80 eur vyhovel, nakoľko v uvedenej časti mal preukázanú jej dôvodnosť. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol, nakoľko jej dôvodnosť preukázanú nemal. Žalobca preukázal platné uzavretie zmluvy o úvere medzi ním ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom. Uzatvorená úverová zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy, keďže bola uzatvorená medzi dodávateľom v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti žalobcu a žalovaným, ako spotrebiteľom, ktorý pri jej uzavieraní a plnení nekonal v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 300,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 12 mesačných splátkach vo výške 34,20 eur. Na jednej strane, zmluva o úvere obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti úverovej zmluvy, a to záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky, určenie sumy poskytovaných peňažných prostriedkov, ako aj záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť (zmluvne dohodnuté) úroky. Na strane druhej, žalobca pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere nekonal s odbornou starostlivosťou a porušil ustanovenie § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, ako špeciálneho právneho predpisu. Predmetná zmluva navyše neobsahuje všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy uvedené v § 9 ods. 1, 2 písm. a) až k), r) a y) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinnom v čase uzavretia zmluvy, nakoľko dohodnutú ročnú úrokovú sadzbu vo výške 36,80 % ročne súd považuje za rozpornú s dobrými mravmi, keďže úroková sadzba poskytovaná bankami pri obdobnom spotrebiteľskom úvere poskytovanom na dobu jedného roka bola v čase uzatvorenia zmluvy, t.j. vo februári 2016 vo výške 7,27 % ročne. Zmluvné dojednanie o úrokovej sadzbe, ako odmene za poskytnuté peňažné prostriedky v konkrétnom prípade viac ako päťnásobne prevyšuje úrokovú sadzbu bežne používanú v obchodných vzťahoch, súd preto považuje dojednanie o úrokovej sadzbe za rozporné a priečiace sa dobrým mravom. Rovnako tak ročná percentuálna miera nákladov predmetného spotrebiteľského úveru vo výške 84,95 % takmer niekoľkonásobne prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty vo výške 11,72 %, a svojím obsahom odporuje osobitnému predpisu, súd preto uvedené zmluvné dojednania považuje za neplatné v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Z dôvodu absencie obligatórnych ustanovení spotrebiteľskej zmluvy, uvedených v ustanovení § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) zákona o spotrebiteľských úveroch je spotrebiteľský úver, ktorý bol poskytnutý žalovanému, potrebné považovať nielen za bezúročný, ale aj bez poplatkov v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b/, g/ zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Žalobcovi preto vznikol nárok na vrátenie len tých finančných prostriedkov, ktoré žalovanému reálne poskytol. Žalobca preukázal splnenie zmluvného záväzku na základe zmluvy o úvere, keďže poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 300,- eur, ktorú skutočnosť žalovaný žiadnym spôsobom ani nerozporoval, rovnako ani tvrdenia žalobcu, že svoju zmluvne dojednanú povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný žalobcovi doposiaľ uhradil peňažné prostriedky vo výške 114,20 eur. Žalobcovi preto vznikol nárok na vrátenie len tých finančných prostriedkov, ktoré žalovanému reálne poskytol, a ktoré mu žalovaný dosiaľ nevrátil, a to výške 185,80 eur (300 eur - 114,20 eur), keďže súd vyhodnotil úver ako bezúročný a bez poplatkov. Vo zvyšnej časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy 110, 40 eur súd žalobu, ako nedôvodnú zamietol.

27. Žalovaný sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania, preto žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré mu súd priznal vo výške tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Úroky z omeškania súd priznal žalobcovi výške 5 % ročne z dlžnej istiny úveru, t.j. zo sumy 185,80 eur (zohľadňujúcej žalovaným vykonané úhrady v sume 114,20 eur), od 30.10.2016 do zaplatenia, keďže oznámenie o zosplatnení záväzku bolo odovzdané na poštovú prepravu až dňa 17.10.2016. Keďže žalobca súdu nepreukázal iný dátum doručenia oznámenia žalovanému, súd vychádzal z obvyklej doby poštovej prepravy 7 dni. Potom k účinnému doručeniu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru došlo až dňa 24.10.2016. Keďže žalobca poskytol žalovanému dodatočnú lehotu na plnenie až 5 dní, dňa 29.10.2016 vznikla žalovanému povinnosť plniť svoj zmluvný záväzok a dňom nasledujúcim, t. j. od 30.10.2016 sa žalovaný dostal do omeškania. V zostávajúcej časti uplatnených úrokov z omeškania súd preto žalobu, ako nedôvodnú zamietol.

28. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

29. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

30. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Žalobca mal vo veci úspech v sume 185,80 eur, čo je 62,73 %, neúspech v sume 110,40 eur, teda neúspech vo výške 37,27 %. Pomer úspechu a neúspechu žalobcu je 62,73 % - 37,27 %, čo predstavuje čistý úspech žalobcu vo výške 25,46 %. Z uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 25,46 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Revúca na Krajský súd v Banskej Bystrici v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.