Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27CoE-93-2018.pdf
PDF · 74.57 KB
Case nature
Subarea
27CoE/93/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v exekučnej veci oprávneného: 1/ G., (vymazaný z obchodného registra), 2/ Y., proti povinnému: R., o v prospech oprávneného 1/ istiny vo výške 10.649,87 eur (320.838,05 Sk) s prísl., v prospech oprávneného 2/ penále vo výške 265,98 eur (8.013,- Sk), na odvolanie oprávneného 2/ proti výroku II. uznesenia Okresného súdu Prievidza zo dňa 18. augusta 2015, č. k. 0Er/658/1996-156, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu vedenú pod pôvodným číslom konania 0Er/658/1996 EX 470/96 (t.č. vedená v spoločnom konaní sp. zn. 0Er/658/1996, EX 470/96), v prospech oprávneného: 1/ G. proti povinnému: R., pre vymoženie istiny vo výške 10.649,87 eur (320.838,05 Sk) s príslušenstvom, vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Výrokom II. exekúciu vedenú pod pôvodným číslom konania 0Er1/99 EX 259/98 (t.č. vedená v spoločnom konaní sp. zn. 0Er/658/1996, EX 470/96), v prospech oprávneného 2/ Y. (predtým Q.), proti povinnému: R., pre vymoženie istiny vo výške 265,98 eur (8.013 Sk) s príslušenstvom, zastavil. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil poukazom na § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. g/, písm. b/, § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, § 107 ods. 4 O.s.p. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že uznesením Okresného súdu Prievidza č.k. 0Er/658/1996 zo dňa 11.06.2003 bolo rozhodnuté o spojení na spoločné konanie exekučných vecí vedených súdnym exekútorom J. (náhradník H.) v prospech oprávnených 1/, 2/ proti povinnému, pričom spoločné konanie sa vedie pod spisovou značkou 0Er/658/1996, EX 470/96. Náhradník súdneho exekútora H. predložil dňa 12.08.2015 návrh na zmenu účastníka konania na strane oprávneného 2/ Y. Súd z obchodného registra zistil, že uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. 36CbR/43/2013 zo dňa 20.09.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.06.2014, súd zrušil obchodnú spoločnosť G., zapísanú v obchodnom registri v oddieli Y., vo vložke XXX/B bez likvidácie. Oprávnený 1/ tak ako je označený v návrhu na vykonanie exekúcie zanikol bez právneho nástupcu, tým stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, t.j. nemá právnu subjektivitu, a preto by ďalšie pokračovanie exekúcie bolo neprípustné. Nakoľko ide o neodstrániteľnú vadu konania, bolo rozhodnuté tak ako je uvedené vo výroku I. uznesenia. Rozhodnutie č.j.8698/143/78/13/97/KO zo dňa 15.12.1997, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie, kde oprávneným je Y. v tomto konaní označená ako oprávnený 2/, nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 02.02.1998. Odo dňa právoplatnosti bolo možné právo ním priznané vykonať najneskôr do 10 rokov (§ 25 ods. 1 až 3 a § 30 zákona č. 274/1994 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2003 v spojení s § 277 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v účinnom znení). Desaťročná lehota, v ktorej možno rozhodnutie od nadobudnutia jeho právoplatnosti vykonať, bola zavedená zákonom č. 242/2001 Z.z. z 31.05.2001, ktorým bolo prijaté nové znenie § 25 ods. 1 až 3 zákona č. 274/1994 Z.z., ktorý v odsekoch 1 a 2 nadobudol účinnosť 01.07.2001 a v odseku 3 01.04.2002. Zákon č. 242/2001 Z.z. neobsahoval intertemporálne ustanovenia, teda výslovne neuvádzal, či aj rozhodnutia vydané pred jeho účinnosťou možno vykonať len v lehote desiatich rokov od nadobudnutia ich právoplatnosti. Napriek tejto skutočnosti sa však od nadobudnutia účinnosti zákona č. 242/2001 Z.z. jeho ustanovenia vzťahujú aj na rozhodnutia, ktoré boli vydané podľa predpisov účinných do nadobudnutia účinnosti zákona č. 242/2001 Z.z. (nepravá retroaktivita), a teda aj tieto rozhodnutia možno vykonať len v lehote desiatich rokov od nadobudnutia ich právoplatnosti. Správne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v stanovisku zo 04.11.2002 (Snj 84/02) vyslovilo pre oblasť verejného práva právny názor, že novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie, platí spätne aj na také prípady konania adresáta, ktoré by predchádzajúca právna úprava posudzovala prísnejšie, prípadne spôsobom pre adresáta nevýhodnejším, pričom za takýchto okolností nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená a právne pomery adresáta právnej normy sa budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší. Podľa súdu zavedenie preklúzie rozhodnutí oprávneného zákonom č. 242/2001 Z.z. je pre povinného výhodnejšie ako právny stav pred prijatím tohto zákona, ktorý zánik pohľadávok priznaných rozhodnutiami oprávneného nepoznal, a teda aj podľa uvedeného právneho názoru správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je potrebné preklúziu rozhodnutia oprávneného vydaného podľa práva platného do prijatia zákona č. 242/2001 Z.z. posudzovať podľa tohto zákona, t.j. podľa novšej úpravy. Lehota desiatich rokov, počas ktorej možno rozhodnutie od nadobudnutia jeho právoplatnosti vykonať, uplynula dňa 02.02.2008, čím došlo k zániku práva priznaného uvedeným rozhodnutím. Preto súd prvej inštancie exekúciu oprávneného 2/ s použitím citovaných zákonných ustanovení zastavil. Z uvedeného dôvodu súd preto nerozhodoval o návrhu na zmenu účastníka konania, keďže k preklúzií práva priznaného exekučným titulom došlo ešte pred postúpením pohľadávky oprávneného 2/ na spoločnosť Y. O trovách exekúcie súd rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia v prípade, že súdny exekútor si trovy exekúcie uplatní a doručí súdu ich vyčíslenie spolu s exekučným spisom.
2. Proti výroku II. uznesenia súdu prvej inštancie podal oprávnený 2/ v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Vyjadril názor, že súd prvej inštancie aplikoval na posúdenie prekluzívnej lehoty nesprávny právny predpis. Uviedol, že vymáhaná pohľadávka vznikla podľa zákona č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov, nie podľa zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov. Odvolaciemu súdu navrhoval uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť.
3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného 2/ nevyjadril.
4. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) v znení neskorších predpisov.
5. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.
6. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
7. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa § 379, § 380 ods. 1, § 470 CSP bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.
8. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 01.04.2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.03.2017.
9. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
10. Z rozhodnutia Y. č. XXXX/XXX/XX/XX/XX/KO zo dňa 15.12.1997, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 02.02.1998,
vyplýva, že 10 ročná lehota na vykonanie rozhodnutia uplynula, exekučný titul síce formálne existuje, ale uplynutím lehoty na jeho vykonanie sa stal neúčinným a stratil spôsobilosť byť podkladom pre exekúciu. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie rozhodol správne, keď exekúciu zastavil z dôvodu, že predmetné rozhodnutie, ktoré bolo podkladom na vykonanie exekúcie, sa stalo neúčinným podľa § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku.
11. K námietke oprávneného 2/, že súd prvej inštancie mal vo veci aplikovať zákon č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni, odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie správne aplikoval zákon č. 242/2001 Z.z. Napriek tomu, že uvedený zákon neobsahoval intertemporálne ustanovenia je nutné prihliadať (aj v zmysle stanoviska správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Snj 84/02) na to, že neskoršia právna úprava bola pre povinného priaznivejšia. Vzhľadom na uvedené, prekluzívna lehota 10 rokov, počas ktorej bolo možné rozhodnutie vykonať, uplynula (dňa 02.02.2008), a preto bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie výrokom II. napadnutého uznesenia správne.
12. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.
13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).