Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/223/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcu Orange Slovensko, a.s., Bratislava, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zastúpeného Bobák, Bollová a spol., s.r.o., Bratislava, Dr. Vladimíra Clementisa 10, IČO: 35 855 673, proti žalovanému C. U., I., T. W. XXXX/X, o zaplatenie 172,83 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 24Csp/253/2017-65 z 22.2.2018 Okresného súdu Michalovce

rozhodol:

M e n í rozsudok vo výroku II. tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 136,67 € s 5 % ročným úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 3.4.2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi p r i s u d z u j e náhradu trov konania na súde prvej inštancie a trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj súd) rozsudkom rozhodol: I. „Žalovaná“ je povinná zaplatiť žalobcovi 36,16 € spolu s úrokmi z omeškania 5 % ročne z uvedenej sumy od 3.4.2016 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. III. Žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva. 2. V odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol, čoho sa žalobca žalobou, doručenou mu 2.10.2017 domáhal, čím ju odôvodil, že nariadil pojednávanie vo veci na 22.2.2018, na ktorom vykonal dokazovanie a následne aj na základe listinných dôkazov, Zmluvnou dokumentáciou, Dodatkom k zmluve, faktúrami, Všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom pevnej siete a Pokusom o pokonávku „a to“ a zistil nasledovný skutkový stav: Na základe Zmluvy o pripojení „č. č.“ A8471619 žalobca poskytoval žalovanému telekomunikačné služby podľa zák.č.351/11 Z. z. o elektronických komunikáciách, na základe ktorej sa zaviazal mu poskytovať dohodnuté služby a žalovaný sa zaviazal dodržiavať zmluvné podmienky, najmä platiť riadne a včas poplatky na základe žalobcom vystavených faktúr podľa platného cenníka služieb. Strany zároveň uzatvorili „k“ Dodatky k zmluve o pripojení, na základe ktorých žalobca predal žalovanému telekomunikačné zariadenie Sony Samsung Galaxy Ace 4 white za kúpnu cenu 1 €. Telekomunikačné služby boli žalovanému podľa predložených faktúr žalobcom vyúčtované celkovo vo výške 36,16 €. Pokusom o pokonávku z 22.2.2016 žalobca vyzval žalovaného na uhradenie 195,33 € do 2.4.2016. Na základe Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb z 13.4.2015 bola dohodnutá kúpna cena mobilného zariadenia (ďalej len zariadenie) vo výške 1 € a zároveň došlo podľa bodu 2.5 Dodatku k dohode, že žalovaný je povinný uhradiť zmluvnú pokutu (ďalej len pokuta) 164 € ak poruší svoje povinnosti v zmluvnom vzťahu zotrvať po dobu viazanosti ktorá bola stanovená na 24 mesiacov. Citujúc znenie § 488,„§ 409 ods.1“,§ 524,§ 517 ods.1,2 O. z.,§ 44 ods.1,§ 43 ods.1 písm. a/,ods.12 písm. a/,b/,§ 44 ods.8 písm. b/,e/ Zák.č.351/11 Z. z. o elektronických komunikáciách (ZoEK; poznámka súdu) a § 3 ods.1 Nar.vl.č.87/95 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ďalej uviedol: Na základe

vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca a žalovaný medzi sebou uzatvorili Zmluvu o poskytovaní verejných služieb s Dodatkom. Na základe tejto zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že Podnik bude žalovanému poskytovať služby špecifikované v zmluve a žalovaný bude dodržiavať zmluvné podmienky, najmä riadne a včas platiť poplatky za poskytnuté služby na základe faktúr, ktoré „jej“ Podnik vystaví. Podnik žalovanému faktúrami vyúčtoval poplatky za poskytnuté služby v celkovej sume 36,16 €, ktoré neuhradil. Po vyhodnotení dokazovania preto dospel k záveru, že žaloba je v tejto časti dôvodná a preto žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 36,16 €. Žalobca sa zároveň domáha zaplatenia 136,67 € titulom pokuty za neplatenie, či nedodržanie doby viazanosti. Pokuta je zmluvou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi alebo veriteľ dlžníkovi, ak dôjde k porušeniu povinností, ktoré na seba zmluvou prevzali a to aj v prípade, ak porušením zmluvných povinností nevznikne druhej strane škoda. Jej funkcia spočíva v hrozbe zaplatiť určitú dohodnutú sumu, keď povinný svoj záväzok nesplní riadne a včas. Úlohou pokuty je viesť k splneniu povinností zo strany účastníkov. Pokutu možno dohodnúť pre prípad, že k splneniu záväzku dohodnutého v zmluve nedôjde vôbec alebo iba čiastočne, príp. ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti. Keďže záväzok z dohody o pokute je akcesorickým záväzkom, jeho existencia a dôsledky sa viažu na hlavný záväzok. Za predpokladu, že k vzniku hlavného záväzku nedôjde, nemôžu nastať účinky záväzku akcesorického. Pri posudzovaní zmluvy o pripojení je nutné aplikovať aj ust. O. z. týkajúce sa ochrany spotrebiteľa uvedené v piatej hlave prvej časti, nakoľko je nepochybné, že zmluva o pripojení uzatvorená medzi žalobcom, ktorý v tomto zmluvnom vzťahu vystupuje ako právnická osoba podnikateľ, resp. dodávateľ a žalovaným, „vystupujúcou“ v tomto zmluvnom vzťahu v postavení spotrebiteľa, keďže ide o fyzickú osobu, ktorá nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, je zmluvou spotrebiteľskou. Má za to, že nárok na zaplatenie pokuty podľa 2.5 bodu Dodatku k Zmluve o pripojení je potrebné hodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko táto jednoznačne spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, pričom v danom prípade ide o formulárovú „žalobu“, ktorej obsah nemal žalovaný možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť a ktorú musel prijať ako celok. Dôvodom je aj tá skutočnosť, že pokuta je oproti primárnemu záväzku neúmerne vysoká (v porovnaní s mesačnými poplatkami za poskytnuté služby keď mesačný poplatok SOVA predstavoval 10 €, teda pri 24 mesiacoch viazanosti maximálne 240 € a pokuta sama o sebe sumu 164 €) a predstavuje neadekvátny nástroj regulácie vzťahov medzi účastníkmi Zmluvy o pripojení a zároveň nerovnovážne postavenie, najmä z dôvodu neúmerne tvrdej sankcie voči spotrebiteľovi pre prípad ukončenia zmluvného vzťahu z dôvodu porušenia zmluvných povinností. Poskytovateľ sa pri dojednaní pokuty síce vysporiadal s možnosťou, ak k ukončeniu zmluvného vzťahu dôjde, napr. tesne pred ukončením doby viazanosti a pokutu zmluvne upravil ako mesačne degresívnu, to však na uvedenom nič nemení. V „neposlednom“ rade treba podotknúť, že v prípade porušenia zmluvných povinností má nárok na pokutu výhradne dodávateľ a to žalobca. Aj Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len SR) v rozhodnutí IV.ÚS 55/2011-19 z 24.2.2011 vyslovil, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória i prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zmluvná podmienka o pokute v uvedenom Dodatku je až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, keď v porovnaní s mesačnými poplatkami za poskytnuté služby vo výške 10 €, teda pri 24 mesiacoch viazanosti predstavovala hodnota poskytnutých služieb maximálne 240 €, pričom pokuta sama o sebe predstavovala 164 €. Výšku pokuty nemožno vyvodiť z potencionálnej trhovej hodnoty mobilného telefónu (ďalej len telefón) len preto, že sa žalobca rozhodol v rámci svojej ofenzívnej obchodnej taktiky predať zariadenie za 1 €. Teda takáto konštrukcia základnej výšky degresívnej pokuty od ktorej sa vykonáva jej postupná mesačná degresia je neprimeraná a stanovená zjavne neproporcionálne. Pokuta tak ako je upravená v uvedenom Dodatku je viazaná podľa bodu 2.5 písm. a) a b) na porušenie povinnosti včas a riadne uhradiť cenu služby alebo porušenie povinnosti zotrvať v zmluvnom vzťahu po celú dobu viazanosti 24 mesiacov. Keďže je takto koncipovaná pokuta priamo viazaná čo do porušenia povinností žalovaným na samotné poskytovanie služieb, je potrebné pri posudzovaní úmernosti jej výšky, zohľadniac či sa takáto zmluvná podmienka „sa“ prieči dobrým mravom, vychádzať z hodnoty poskytovaných služieb. Hodnota poskytnutých služieb v dohodnutom rozsahu mohla počas viazanosti predstavovať maximálne 240 €, pričom pokuta predstavovala 164 €. Na jej neproporcionalite a neprimeranej výške nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že žalobca v dôsledku ofenzívnej obchodnej taktiky odpredal zariadenie žalovanému za 1 €. V danom prípade platí zmluvná sloboda vyplývajúca z princípu zmluvnej voľnosti (autonómie vôle). Ofenzívna obchodná taktika žalobcu nemôže byť legálnym dôvodom na uplatnenie neprimerane vysokej pokuty v pomere k hodnote poskytovanej služby. Takého konanie žalobcu sa prieči dobrým mravom. Tu je potrebné poukázať na

skutočnosť, že tohto svojho konania si začali byť subjekty poskytujúce telekomunikačné služby vedomé a svoju obchodnú taktiku s následnom období pozmenili do tej miery, že spotrebiteľom predávajú zariadenia za ceny značne sa približujúce reálnym trhovým cenám, ktoré umožnia počas doby viazanosti spotrebiteľovi splácať v pravidelných mesačných splátkach. Zároveň poukazuje na skutočnosť, že ak je zmluvná podmienka označená za neprijateľnú, nemožno na základe nej plniť, a to bez ohľadu na to, aké dôvody uplatňuje žalobca, ktorý trvá na aplikácii takejto zmluvnej podmienky, v danom prípade pokuty. Zároveň ak už bola predmetná zmluvná podmienka právoplatne akýmkoľvek súdom v SR vyhlásená za neprijateľnú, resp. nebolo plnenie na základe takejto podmienky priznané, má dodávateľ podľa § 53a O. z. ju uplatňovať a zároveň súd mu na základe takejto podmienky plnenie nemôže priznať, pričom existuje množstvo právoplatných rozsudkov všeobecných súdov, ktorými bola táto zmluvná podmienka nachádzajúca sa v Zmluvách o pripojení vyhlásená za neprijateľnú. Ide, napr. o rozsudok Okresného súdu (ďalej len OS) Košice I 40C/78/2013-58 z 26.9.2013, 41C/94/2013-64 z 3.9.2013, rozsudok OS Banská Bystrica 16C/263/2012-36 zo 4.3.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu (ďalej len KS) v Banskej „bystrici“ 17Co/512/2013 z 30.7.2014, rozsudok OS Vranov nad Topľou 10C/358/2012-43 zo 17.10.2013 v spojení s rozsudkom KS v Prešove 16Co/8/2014 z 24.2.2014, rozsudok OS Trnava „zo“ 27C/4/2012-64 8.10.2012 v spojení s rozsudkom KS v Trnave 10Co/206/2012 z 27.11.2013 a ďalších. K rozsudku súdneho dvora z 9.11.2016 C-42/15 ktorým argumentoval žalobca považuje za potrebné uviesť, že tento sa v rozhodnom období argumentačne používa žalobcami žalujúcimi spotrebiteľov bez logických súvislostí, až bezhlavo. V danej veci je zrejmé, že Všeobecné podmienky ako ani cenník neboli zo spotrebiteľom osobitne vyjednané (bez ohľadu na jeho podpis). Tieto nemal spotrebiteľ ani najmenšiu šancu zmeniť, pričom mu je verejne známa skutočnosť, že tieto sa pred podpisom spotrebiteľovi už nedávajú ani v listinnej podobe na preštudovanie. Pred podpisom zmluvy a vzhľadom na počet klientov zamestnanci právneho predchodcu žalobcu súria spotrebiteľa na rýchle vybavenie veci pri uzatváraní takýto zmlúv, bez ďalších vysvetlení zmluvných podmienok ktoré sú značne obsiahle. Z uvedených dôvodov v súlade cit. zákonnými ust. žalobu v časti o zaplatenie 136,67 €, titulom pokuty zamietol. Keďže žalovaný sa dostal do omeškania, vznikla mu zároveň voči žalobcovi povinnosť zaplatiť zákonné úroky z omeškania, a to vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba ECB platná k 1. dňu omeškania jednotlivých faktúr. Napokon, citujúc znenie § 251,§ 255 ods.2 a § 262 ods.1 CSP, uviedol: Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný bol v konaní úspešnejší, keď žalobou bol uplatnený nárok vo výške 172,83 € s prísl., pričom žalobe vyhovel v časti 36,16 € s prísl. O nároku na náhradu trov konania preto rozhodol podľa § 262 ods.1 a § 255 ods.1 CSP, keďže neúspešný žalobca právo na náhradu trov konania nemá. Zároveň samotný nárok na náhradu trov konania úspešnejšieho žalovaného nepriznal z dôvodu, že náhradu trov v konaní nepožadoval, pričom možno konštatovať, že zo súdneho spisu mu žiadne trovy ani nevyplývajú. Vzhľadom na tieto skutočnosti mu nárok na nich v konečnom dôsledku argumentum a contrario nepriznal a to aj z dôvodu, že „civilnom sporovom konaní“ nemožno ohľadne trov konania priznať potencionálny nárok (ktorý by mohol neskôr po rozhodnutí o trovách konania zo spisu vyplývať), ktorý v čase rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania strana sporu sama nepožaduje a súbežne zo súdneho spisu v čase rozhodnutia zároveň nemožno vyvodiť jeho existenciu. Teda ak takýto nárok vystupuje v pozícii iba eventuálneho uplatnenia práva úspešnej sporovej strany. 3. Žalobca podal včas odvolanie proti rozsudku, a to proti výroku rozsudku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (2. výrok) a proti prvej časti výroku o trovách konania, ktorým súd rozhodol, že nemá právo na náhradu trov konania (3. výrok) a uviedol: Odvolanie odôvodňuje tým, že rozhodnutie súdu v odvolaním napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods.1 písm. h) CSP/ a tým, že súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam /§ 365 ods.1 písm. f) CSP/. Súd nepriznal mu uplatnený nárok na zaplatenie pokuty 136,67 €. Dohodnutú pokutu považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Názor súdu týkajúci sa uplatneného nároku na zaplatenie pokuty považuje za nesprávny. Znenie dohody o pokute uvedené v dodatku uzavretom medzi stranami sporu nie je totožné s obsahom znenia dohody o pokute, ktorá bola rozhodnutiami iných súdov vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Dojednanie pokuty ako tzv. zabezpečovacieho inštitútu v zmluvných vzťahoch je plne v súlade s platným právnym poriadkom SR. V minulosti niektoré súdy vyhodnotili dohodu o pokute v jeho dodatku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu, že výšku pokuty považovali za neprimerane vysokú a z dôvodu, že dohoda o pokute nezohľadňovala čas, kedy užívateľ služieb prestal plniť svoje zmluvné povinnosti. Nedostatky dohody o pokute odstránil. Maximálna výška pokuty zodpovedá výške poskytnutej zľavy z kúpnej ceny telefónu a dohoda o pokute zohľadňuje časový aspekt porušenia zmluvných povinností. Jasne a zrozumiteľne uviedol, že pri uzavretí dodatku poskytol žalovanému ako účastníkovi telekomunikačnej služby zvýhodnenie spočívajúce v poskytnutí zľavy z hodnoty telefónu. Žalovaný mal možnosť voľby, či si kúpi telefón za riadnu maloobchodnú cenu

bez akýchkoľvek ďalších záväzkov alebo si kúpi telefón za zníženú cenu, teda so zľavou z kúpnej ceny na základe dodatku a po dohodnutú dobu viazanosti zotrvá v zmluvnom vzťahu s ním ako aktívny užívateľ služieb a bude platiť riadne a včas ceny za poskytnuté telekomunikačné služby. V dodatku, z ktorého nárok na zaplatenie pokuty si v tomto konaní uplatňuje, je časový aspekt porušenia zmluvných povinností zohľadnený. Dohoda o pokute rozlišuje, kedy došlo k porušeniu zmluvných povinností a výška pokuty sa postupne znižuje v závislosti od toho koľko celých mesiacov uplynulo od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti. Účelom uzavretia dohody o pokute bolo zabezpečenie záväzkového vzťahu, motivácia k plneniu zmluvných povinností spojená s následnou sankciou za jej nesplnenie, reparácia spočívajúca v odstránení škodlivého následku, ktorý by mohol vzniknúť v príčinnej súvislosti s porušením povinností. Predovšetkým predpoklad zotrvania žalovaného v záväzkovom vzťahu počas dohodnutej doby viazanosti podmienila jeho možnosť odpredať mu telefón za zľavnenú cenu. Žalovaný nebol žiadnym spôsobom povinný, ani ním nútený uzatvoriť dodatok k zmluve o pripojení. Poskytnutie telefónu za zľavnenú cenu bolo vo vzájomnom vzťahu medzi ním a žalovaným kompenzované vernosťou žalovaného ako zákazníka. Model vzájomne akceptovanej modifikácie záväzkového vzťahu nie je možné realizovať bez platného dojednania pokuty, ktorej jednou z funkcií je zabránenie špekulatívnemu konaniu zo strany účastníka, ktorý pri vzniku zmluvného vzťahu využije poskytnuté výhody. Pokutu je nutné posudzovať z hľadiska zabezpečovacej, motivačnej, sankčnej, reparačnej funkcie s ohľadom na všetky relevantné okolnosti a vzájomne poskytnuté plnenia v rámci uzavretej zmluvy a dodatku. Má za to, že dojednanie pokuty ako aj jej výšky nemohlo spôsobiť nerovnováhu medzi účastníkmi zmluvného vzťahu. Dôvodom uzatvorenia dodatku bola pre žalovaného možnosť získať za výhodnú cenu telefón, za ktorý by v prípade kúpy v rámci maloobchodných cien musel zaplatiť omnoho vyššiu cenu. Súd sa pritom vôbec nezaoberal skutočnosťou, že telefón si mohol žalovaný kúpiť za riadnu maloobchodnú cenu bez hrozby sankcie za nedodržanie zmluvných povinností, že dohodnutá pokuta neprevyšovala výšku poskytnutej zľavy z kúpnej ceny telefónu, a že zohľadňovala časový úsek po ktorý si svoje zmluvné povinnosti plnil. Vzhľadom na výhodu, ktorú žalovaný na základe uzatvorenia dodatku k zmluve získal, je výška dohodnutej pokuty primeraná, objektívne nespôsobilá poškodiť ho ako spotrebiteľa. V súvislosti s daným prípadom poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 2Cdo 172/2007, podľa ktorého primeranosť výšky pokuty treba posúdiť v každom prípade individuálne, vzhľadom na všetky okolnosti. V danom prípade bola v dodatku k zmluve medzi stranami sporu dohodnutá pre prípad porušenia zmluvných povinností pokuta, v dohode o pokute bol zohľadnený časový aspekt porušenia zmluvných povinností a maximálna výška pokuty zodpovedala výške poskytnutej zľavy z kúpnej ceny telefónu, ktorú žalovaný pri uzavretí dodatku získal. On si dohodnuté zmluvné povinnosti riadne plnil a žalovaný si svoje zmluvné povinnosti neplnil. Pokiaľ súd ako neprijateľnú zmluvnú podmienku vyhodnotil pokutu, ktorej výška zohľadňovala čas po ktorý si žalovaný plnil svoje zmluvné povinnosti, je potrebné považovať jeho názor a právny záver za nesprávny. Zároveň poukazuje na rozsudok KS Trenčín 17Co 654/2015-57 z 29.6.2016 v obdobnej právnej veci, ktorým odvolací súd mu nárok na zaplatenie pokuty priznal. V odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol, že oproti minulosti v súlade s požiadavkami súdnej praxe upravil výšku pokuty tak, že táto je závislá od času, kedy dôjde zo strany zákazníka k porušeniu zmluvnej povinnosti, ktorá založí nárok na pokutu a odzrkadľuje aj poskytnutú zľavu z kúpnej ceny telefónu. Takto dojednanú pokutu považoval odvolací súd za pokutu dojednanú v súlade s § 544 O. z., ktorá nie je v rozpore s princípmi ochrany spotrebiteľa a nespôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom na vyslovený právny názor vyslovený v rozsudku KS Trenčín 17Co 654/2015-57 a princíp právnej istoty deklarovaný v Čl.2 (jeho znenie cituje) navrhuje zmeniť rozhodnutie súdu v odvolaním napadnutej zamietavej časti tak, že sa zaviaže žalovaný na zaplatenie 136,67 € s 5 % ročným úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 3.4.2016 do zaplatenia a prizná sa mu náhrada trov konania. 4. Rozsudok vo výroku I., nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods.1 a § 379 , preto nebol v uvedenom výroku v odvolacom konaní preskúmavaný. 5. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, a zistil, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie rozsudku vo výroku II., ani na jeho zrušenie, preto ho podľa § 388 zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 136,67 € s 5 % ročným úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 3.4.2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 6. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§ 365 ods.2 písm. h) CSP] je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov

ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 7. Súd z podradenia skutkového stavu pod právnu normu nevyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu, čo je zrejmé aj zo skutočností uvedených v odvolaní. 8. Dojednanie pokuty ako tzv. zabezpečovacieho inštitútu v zmluvných vzťahoch je plne v súlade s platným právnym poriadkom SR. Znenie dohody o pokute uvedené v dodatku k zmluve uzavretej medzi stranami sporu nie je totožné s obsahom znenia dohody o pokute, ktorá bola rozhodnutiami iných súdov vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. V minulosti niektoré súdy vyhodnotili dohodu o pokute v dodatkoch žalobcu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu, že výšku pokuty považovali za neprimerane vysokú a z dôvodu, že dohoda o pokute nezohľadňovala čas, kedy užívateľ služieb prestal plniť svoje zmluvné povinnosti. Maximálna výška pokuty zodpovedá výške poskytnutej zľavy z kúpnej ceny telefónu a dohoda o pokute zohľadňuje časový aspekt porušenia zmluvných povinností. Jasne a zrozumiteľne je v dodatkoch k zmluvám uvedené, že žalobca pri uzavretí dodatku poskytol žalovanému ako účastníkovi telekomunikačnej služby zvýhodnenie spočívajúce v poskytnutí zľavy z hodnoty telefónu. Žalovaný mal možnosť voľby, či si kúpi telefón za riadnu maloobchodnú cenu bez akýchkoľvek ďalších záväzkov alebo si kúpi telefón za zníženú cenu, teda so zľavou z kúpnej ceny na základe dodatku a po dohodnutú dobu viazanosti zotrvá v zmluvnom vzťahu so žalobcom ako aktívny užívateľ služieb a bude platiť riadne a včas ceny za poskytnuté telekomunikačné služby. V dodatku, z ktorého nárok na zaplatenie pokuty si žalobca v tomto konaní uplatňuje, je časový aspekt porušenia zmluvných povinností zohľadnený. Dohoda o pokute rozlišuje, kedy došlo k porušeniu zmluvných povinností a výška pokuty sa postupne znižuje v závislosti od toho koľko celých mesiacov uplynulo od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti. Účelom uzavretia dohody o pokute bolo zabezpečenie záväzkového vzťahu, motivácia žalovaného k plneniu zmluvných povinností spojená s následnou sankciou za jej nesplnenie, reparácia spočívajúca v odstránení škodlivého následku, ktorý by mohol vzniknúť v príčinnej súvislosti s porušením povinností. Predovšetkým predpoklad zotrvania žalovaného v záväzkovom vzťahu počas dohodnutej doby viazanosti podmienila možnosť žalobcu odpredať mu telefón za zľavnenú cenu. Žalovaný nebol žiadnym spôsobom povinný, ani ním nútený uzatvoriť dodatok k zmluve o pripojení. Poskytnutie telefónu za zľavnenú cenu bolo vo vzájomnom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným kompenzované jeho vernosťou ako zákazníka. Model vzájomne akceptovanej modifikácie záväzkového vzťahu nie je možné realizovať bez platného dojednania pokuty, ktorej jednou z funkcií je zabránenie špekulatívnemu konaniu zo strany účastníka, ktorý pri vzniku zmluvného vzťahu využije poskytnuté výhody. Pokutu je nutné posudzovať z hľadiska zabezpečovacej, motivačnej, sankčnej, reparačnej funkcie s ohľadom na všetky relevantné okolnosti a vzájomne poskytnuté plnenia v rámci uzavretej zmluvy a dodatku. Dojednanie pokuty, ako aj jej výšky nemohlo v žiadnom prípade spôsobiť nerovnováhu medzi účastníkmi zmluvného vzťahu v neprospech spotrebiteľa - žalovaného. Dôvodom uzavretia dodatku bolo pre žalovaného získanie telefónu za výhodnú cenu. Telefón si mohol kúpiť za riadnu maloobchodnú cenu bez hrozby sankcie za nedodržanie zmluvných povinností a dohodnutá pokuta zohľadňovala rozsah výhody, ktorú mu žalobca preukázateľne poskytol, aj časový úsek po ktorý si svoje zmluvné povinnosti plnil. Vzhľadom na výhodu, ktorú na základe uzavretia dodatku k zmluve žalovaný získal, je výška dohodnutej pokuty primeraná a objektívne nespôsobilá poškodiť ho ako spotrebiteľa, lebo aj tak by si musel kúpiť telefón. 9. Podľa § 396 ods.1 ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 10. Podľa ods.2 cit. ust. ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. 11. Podľa § 255 ods.1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 12. Podľa § 262 ods.1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 13. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu bola priznaná náhrada jeho trov v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie. 14. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta .

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.