Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-2T/41/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Šibíkovej a z členov senátu - prísediacich Ing. Zuzany Kočovej a Mgr. Tatiany Šustekovej, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému O.D. O., D.. XX.XX.XXXX S. H., H. N. N. A. M., adresa na doručovanie O. U. Č.. XXX, stíhaný na slobode, trestne stíhaného pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len „") a iné, na hlavnom pojednávaní konanom v Novom Meste nad Váhom dňa 28. novembra 2018 t a k t o

rozhodol:

Obžalovaný: O. O., D.. XX.XX.XXXX S. H., trvale bytom N.R.L. A. M., stíhaný na slobode,

j e v i n n ý , ž e

v presne nezistenej dobe od 25.8.2016 od 07.00 h do 27.8.2016 do 17,30 h v O. U. časti N. Č.. XXXX rozbil sklenenú výplň okna na uzamknutých dverách terasy rodinného domu č. XXXX, vošiel dnu, odcudzil z rôznych miestností nasledovné veci cca 250,- Eur v minciach zo skleneného pohára z miestnosti kuchyňa, 2500,- Kč podľa kurzu NBS zo dňa 26.8.2016 - 92,51 Eur z kuchynskej linky, 500,- rubľov - podľa kurzu NBS zo dňa 26.8.2016 - 6,84 Eur z kuchynskej linky, 160 stravných lístkov hodnoty 3,30 Eur spoločnosti Vaša stravovacia spolu v hodnote 528,- Eur z kuchynskej linky, fotoaparát zn. NIKON zakúpený v roku 2012 za sumu 20,- Eur, odcudzený z vrchnej detskej izby t.j.na poschodí rodinného domu spolu s pamäťovou kartou 16 GB za sumu 10,- Eur, doklady osvedčenie na kontrolu technického stavu ZETOR EČ D. XXX V., e-card na meno O. N. Č.. XXXXXXXXXX, osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty N., s.r.o., cestovný doklad č. N. na meno O. N. z kuchynskej linky a futbalovú loptu nezistenej značky za sumu 7,50 Eur, čím poškodenému O. N. spôsobil škodu vo výške 620,55 Eur, na odcudzených veciach a 150,- Eur poškodením zariadenia,

t e d a

- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - vlámaním,

- neoprávnene vnikol do obydlia iného,

č í m s p á c h a l

zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 41 ods. 1, § 212 ods. 4 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. h), § 38 ods. 2 a § 39 ods. 2 písm. d) a ods. 4 Trestného zákona na úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku sa obžalovaný zaväzuje nahradiť poškodenému O. N., nar. XX.XX.XXXX S. H., trvale bytom O. U., N. XXXX, škodu vo výške 521,05 Eur.

odôvodnenie:

Dňa 09.08.2017 bola Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom doručená obžaloba Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. Pv 646/16/3304-22 zo dňa 07.08.2017 na obvineného O. O. pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku.

V danej veci bol vydaný príkaz na zatknutie dňa 12.06.2018, ktorý bol realizovaný dňa 04.08.2018.

Súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní dňa 28.11.2018 za účasti obžalovaného a zistil nasledovné:

Obžalovaný O. O. na hlavnom pojednávaní dňa 28.11.2018 po poučení podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, vrátane poučení podľa § 257 Trestného poriadku, urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. Pv 646/16/3304-22 zo dňa 07.08.2017, doručenej súdu dňa 09.08.2017, právne kvalifikovaného ako zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona. Po vyhlásení obžalovaného súd v zmysle § 257 ods. 5 Trestného poriadku dopytom na obžalovaného zistil, že obžalovaný rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, že bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu, mohol sa so svojim obhajcom radiť o spôsobe obhajoby, že porozumel právnej kvalifikácii skutku ako konkrétneho trestného činu. Obžalovaný bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré ustanovuje za trestné činy kladené mu za vinu. Obžalovaný tiež deklaroval, že vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku robí dobrovoľne a uznáva vinu za skutok kladený mu za vinu. Súd súčasne obžalovaného poučil v intenciách ustanovení § 257 ods. 2, ods. 5 a ods. 8 Trestného poriadku, najmä o tom, že súdom prijaté vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Z vyjadrení obžalovaného O. O. na hlavnom pojednávaní tiež vyplynulo, že svoj čin úprimne oľutoval, poškodenému sa písomne ospravedlnil. Zistiac stanovisko prítomného prokurátora v zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku, súd uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Súd jeho vyhlásenie o vine zo spáchania žalovaného skutku následne prijal, nakoľko na podklade výsledkov doposiaľ vykonaného vyšetrovania nemal pochybnosti o vine obžalovaného a neboli zistené okolnosti vylučujúce trestnosť, resp. protiprávnosť jeho konania. Súd sa taktiež stotožnil s právnou kvalifikáciou stíhaného skutku podľa obžaloby. Zároveň súd podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol, že vykoná dokazovanie len ohľadne výroku o treste, jeho druhu a výmere a rozhodnutia o náhrade škody. Súd konštatoval, že v prípravnom konaní boli uplatnené nároky na náhradu škody poškodeným O. N. vo výške 521,05 eur.

Obžalovaný ako subjekt spĺňal podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku v inkriminovanom čase (§ 22 Tr. zákona) a neboli zistené ani žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali jeho nepríčetnosti (§ 23 Tr. zákona) alebo prípadne jeho zmenšenej príčetnosti. Obžalovaný bol schopný v čase spáchania trestného činu rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a svoje konanie ovládať. Z hľadiska subjektívnej stránky, t. j. zavinenia konal obžalovaný evidentne vo forme priameho úmyslu, t. j. dolus directus v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona, teda chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť, alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, pričom mal vedomosť o tom, že sa z jeho strany jedná o protiprávne konanie. Objektom týchto trestných činov je ochrana nedotknuteľnosti obydlia, ochrana majetku fyzických a právnických osôb. Tento záujem bol konaním obžalovaného porušený, nakoľko obžalovaný naplnil aj objektívnu stránku stíhaného trestného činu, teda zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona a spáchal ho tak, ako na to poukazovala aj obžaloba, keďže obžalovaný si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - vlámaním, a zároveň neoprávnene vnikol do obydlia iného. Súd dospel k záveru, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona a podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona. Konaním obžalovaného boli naplnené všetky znaky objektívnej stránky skutkovej podstaty žalovaného zločinu a prečinu, teda konanie obžalovaných, jeho následok a aj príčinný vzťah medzi konaním a následkom.

Podľa § 15 Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ

a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.

Podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 212 ods. 4 písm. b) Trestného zákona, odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, kto neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo tam neoprávnene zotrvá, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 138 písm. e) Trestného zákona, závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu vlámaním.

Vzhľadom na priznanie viny obžalovaného, ktoré súd uznesením na návrh prokurátora prijal, s prihliadnutím aj na ostatné dôkazy, získané v prípravnom konaní, subsumoval súd protiprávne konanie obžalovaného opísané v obžalobe pod skutkovú podstatu zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona. Z dôvodu prijatia vyhlásenia obžalovaného o vine zo spáchania žalovaného skutku súd v zmysle § 257 ods. 8 Tr. poriadku už nevykonal dokazovanie čo do viny, ale svoju ďalšiu činnosť zameral len na vykonanie dokazovania čo do výroku o druhu a výmere trestu a výroku o náhrade škody podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku.

Na hlavnom pojednávaní preto súd vykonal len dokazovanie vo vzťahu k výroku o treste, jeho druhu a výmere a výroku o náhrade škody, a to oboznámením časti zápisnice o výsluchu poškodeného O. N. zo dňa 13.02.2017 z prípravného konania, kde si uplatnil nárok na náhradu škody spolu vo výške 521,05 eur titulom škody na odcudzených veciach vo výške 621,05 eur, po odrátaní sumy 250 eur, ktorú mu obžalovaný uhradil formou poštovej poukážky, a škody na poškodenom zariadení vo výške 150 eur. Ďalej súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu spisu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 2T/19/2016, správ o povesti na obžalovaného, registra priestupkov, odpisu registra trestov, oboznámením ostatného spisového materiálu a spisov.

Poškodený O. N., D.. XX.XX.XXXX si v trestnom konaní riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 521,05 eur, ktorá mu vznikla trestným činom. Obžalovaný sa listom doloženým do spisu na hlavnom pojednávaní poškodenému písomne ospravedlnil.

Z trestného rozkazu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 2T/19/2016-128 zo dňa 23.02.2016, právoplatný dňa 23.02.2016 ako aj z obsahu uvedeného spisu vyplýva, že obžalovaný bol uznaný za vinného za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) a § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere jeden rok s probačným dohľadom, so skúšobnou dobou na dva roky, obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo sa zúčastniť na psychologickom poradenstve. Skúšobná doba tak obžalovanému v danej veci začala plynúť dňa 24.02.2016 a plynula do 24.02.2018. Žalovaných trestných činov sa dopustil v presne nezistenej dobe od 25.8.2016 od 07.00 h do 27.8.2016 do 17,30 h v O. U., teda počas plynutia skúšobnej doby.

Z oboznámenej lustrácie v evidencii priestupkov vyplynulo, že obžalovaný O. O. sa doposiaľ dopustil štyroch priestupkov, a to v dňoch 22.02.2014 - priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, dňa 26.06.2015 - na úseku cestnej premávky, dňa 11.07.2015 - priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a dňa 20.07.2015 - proti majetku.

Zo správy o povesti Obce N. A. M. vyplýva, že obžalovaný sa v obci nezdržiava, od 22.11.2013 má hlásený pobyt bezdomovca.

Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný má šesť záznamov v registri trestov za majetkovú aj násilnú trestnú činnosť. Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 2T/19/2016-128 zo dňa 23.02.2016, právoplatný dňa 23.02.2016 za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) a § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona.

Súd ďalej na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov v rozsahu a spôsobom, ako vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ spáchal viac trestných činov.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadať na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.

Podľa § 39 ods. 2 písm. d) Trestného zákona, súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu.

Podľa § 39 ods. 4 Trestného zákona, v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a v prípade trestných činov uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov.

Podľa § 49 ods. 2 Trestného zákona, ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd prihliadol na stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, mieru zavinenia, pohnútky, osoby páchateľov, na okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu trestného činu, ale aj na účel trestu a na možnosti nápravy páchateľa. U obžalovaného súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by jeho trestnoprávnu zodpovednosť nejakým spôsobom zmieňovali alebo dokonca vylučovali. Obžalovaný je plne trestnoprávne zodpovedný subjekt.

Senát pri úvahách o druhu a výmere trestu zistil u obžalovaného O. O. existenciu jednej poľahčujúcej okolností, a to podľa § 36 písm. l) Trestného zákona (priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval). Súd obžalovanému nepriznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) z dôvodu vyhlásenia o vine, nakoľko súd z dôvodu urobenia vyhlásenia o vine obžalovaného aplikoval v danej veci § 39 ods. 2 písm. d) a ods. 4 Trestného zákona, teda aplikácia tejto poľahčujúcej okolnosti by bola duplicitná. Na strane priťažujúcich okolností súd zistil jednu priťažujúcu okolnosť, a to podľa § 37 písm. h) Trestného zákona (v danom prípade spáchal viac trestných činov). Súd v danom prípade nepoužil priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m), nakoľko aplikoval § 49 od. 2 Trestného zákona, teda použitie priťažujúcej okolnosti by bolo pre páchateľa neprimerane prísne. ustanovuje v § 212 ods. 4 za zločin krádeže trest odňatia slobody 3 (tri) roky až 10 (desať) rokov. Pomer poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností je rovnaký, preto súd nepristúpil k modifikácii zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Následne súd aplikoval ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d) ako aj ods. 4 Tr. zákona z dôvodu vyhlásenia viny obžalovaným, kedy znížil dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby 3 (tri) roky o jednu tretinu, t. j. o 1 (jeden) rok, na 2 (dva) roky. Súd teda obžalovanému mimoriadne znížil trest na 2 (dva) roky nepodmienečne, nakoľko sa žalovaných trestných činov dopustil počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia vo veci 2T/19/2016. Pri rozhodovaní o výmere trestu senát tunajšieho súdu musel vziať do úvahy viacero skutočností vymedzujúcich výšku trestu odňatia slobody. Vyhlásenie o vine obžalovaného a takto prijaté vyhlásenie súdom prvého stupňa na hlavnom pojednávaní je možné analogicky zohľadniť pri rozhodovaní o treste, ako je to pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste, pričom obžalovaný Malíček mal záujem o konanie o dohode o vine a treste, pri mimoriadnom znížení trestu podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona. Vychádza sa z toho, že obžalovaný neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny dokonca bez toho, aby mu bolo známe (akýmkoľvek spôsobom predznamenané) budúce rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu (Zhodne Stanovisko Trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Tpj 55/2016 zo dňa 27.06.2017, uverejnené pod č. 44/2017). Senát tunajšieho súdu v danom prípade mimoriadne znížil trest odňatia slobody obžalovanému tak, ako je uvedené vyššie. U obžalovaného bol pritom uložený trest odňatia slobody ako nepodmienečný. Súčasne ale súd neuznal tomuto obžalovanému ani poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zák., pretože napomáhanie súdu - vyhlásením, bolo obžalovanému v jeho prospech už zohľadnené použitím ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr.zák. per analógiam. Súd uložil obžalovanému O. O. úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky, zaradil ho podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko pred spáchaním žalovaného skutku v posledných desiatich rokoch nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.

Takto uložený trest považuje súd vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije, motív jeho konania, za zodpovedajúci zásadám ukladania trestov v zmysle § 34 a nasl. Trestného zákona, ktorých účelom je zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vytvorenie podmienok na nápravu páchateľa a na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život. Takto uložený trest je podľa súdu primeraným trestom z hľadiska generálnej ako aj individuálnej prevencie.

S trestným konaním bolo spojené adhézne konanie, teda bol uplatnený nárok na náhradu škody poškodeným O. N. vo výške 521,05 eur. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázanú škodu vo výške 521,05 eur, preto súd obžalovaného zaviazal, aby túto škodu poškodenému uhradil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku /§ 307 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného poriadku/ a to v neprospech i v prospech obžalovaného /§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku/.

Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka /§ 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku/.

Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/.

Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/.

Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli /§ 345 ods. 1 Trestného poriadku/.

Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody /§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku/, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu / § 68 Trestného poriadku/.

Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci /§ 307 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku/.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.