Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Uznesenie_15Co-240-2018.pdf
PDF · 84.03 KB
Case nature
Subarea
15Co/240/2018
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Silvie Walterovej a JUDr. Evy Mészárosovej v právnej veci žalobcu: Okresné stavebné bytové družstvo Senica, IČO: 00 223 093, Senica, Štefánikova č. 718, zastúpený JUDr. Miroslavom Mečířom, advokátom, Senica, J. Mudrocha č. 1356/27, proti žalovaným v I. rade: G. O. , narodený dňa XX.X.XXXX, trvale bytom O., E. L. č. XXX/XX, II. rade: P. O. , narodená dňa XX.X.XXXX, trvale bytom O., T. č. 7, o zaplatenie sumy 406,54 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 23. mája 2018, č.k. 27 C 170/2016-36, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Malacky zo dňa 23. mája 2018, č.k. 27 C 170/2016-36, vo výroku II., ktorým nepriznal nárok na náhradu trov konania ani jednej zo strán, m e n í tak, že žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalovaným v I., II. rade, ktorí sú oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne.
II. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % proti žalovaným v I., II. rade, ktorí sú oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne. .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 23.5.2018, č.k. 27 C 170/2016-36, I. zastavil konanie; II. ani jednej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania; III. žalobcovi vrátil súdny poplatok v sume 18,80 € prostredníctvom Slovenskej pošty po právoplatnosti uznesenia. Uznesenie v časti zastavenia konania odôvodnil ustanoveniami § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 C.s.p. a dôvodil tým, že žalobca využil svoje dispozičné oprávnenie a vzal žalobu späť v celom rozsahu. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ustanoveniami § 256 ods. 1, § 262 ods. 1, § 257 C.s.p., dôvodiac tým, že za účelom rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania zisťoval zavinenie niektorej zo strán na zastavení konania a dospel k záveru, že zastavenie konania je nutné pripísať žalobcovi. Žalovaná v II. rade vo svojom vyjadrení správne poukázala na skutočnosť, že žalobca jej výzvy na zaplatenie adresoval na nesprávnu adresu, keď ich zasielal na E. nám. č. XX, ale správu a vyúčtovanie bytu vykonával na adrese E. nám. č. XX, pričom túto adresu mal žalovaný v I. rade aj zapísanú v katastri nehnuteľností. Ak by žalobca pred podaním žaloby účinne upozornil žalovaných v I., II. rade na existenciu dlhu (tak, že by im vyúčtovanie/výzvu doručil na správnu adresu), je možné dôvodne predpokladať, že by podaniu žaloby predišiel. Žalovaná v II. rade dlh uhradila bezprostredne potom, ako sa o jeho existencii dozvedela. Uznesenie vo výroku o vrátení súdneho poplatku odôvodnil ustanovením § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a žalobcovi vrátil súdny poplatok krátený o 6,70 €.
2. Proti tomuto uzneseniu vo výroku II., ktorým súd prvej inštancie nepriznal žiadnej strane nárok na náhradu trov konania, podal včas odvolanie žalobca dôvodiac ustanovením § 365 ods. 1 písm. f/, h/ C.s.p. (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Dôvodil
tým, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil vec, keď uviedol v odôvodnení napadnutého uznesenia, že predžalobná upomienka bola zaslaná žalovaným v I., II. rade na adresu E. L. č. XX, pretože predžalobnú upomienku zo dňa 23.8.2016 im posielal doporučene na adresu E. námestie č. XXX/XX, doteraz sa mu nevrátila, takže musela byť doručená. Na liste vlastníctva je uvedené súpisné číslo stavby XXX a číslo, ktoré je uvedené za lomenom, je orientačné číslo, ktoré nemôže mať vplyv na to, aby sa zaslaná pošta nedoručila adresátovi. Vytkol prvoinštančnému súdu, že nevyhodnotil chovanie žalovaných v I., II. rade správne, keď si vo svojom vyjadrení myslia, že pri doručení predžalobnej upomienky túto žalovaní ihneď uhradili. Žalovaní v I., II. rade sú chronickí neplatiči, ktorí majú nedoplatky od roku 2015 a ku dňu 31.5.2018 ich stav na účte plnenia činí mínus 1.357,49 €. Odvolaciemu súdu navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a priznať mu náhradu trov prvoinštančného konania tak, ako si vyčíslil; žiadal trovy odvolacieho konania.
3. Žalovaní v I., II. rade sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili, odvolanie nepodali.
4. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec bez nariadenia pojednávania [§ 379, § 380 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.s.p.] a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
5. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa domáhal od žalovaných v I., II. rade spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 406,54 € s príslušenstvom, zmluvnej pokuty a náhrady trov konania titulom neuhradenia nedoplatku za plnenia spojené s užívaním bytu a služieb s tým spojených za obdobie od 1.4.2016 do 30.6.2016, na ich byte číslo 38, nachádzajúci sa v O., E. L. č. XXX. Písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 23.10.2017 žalobca oznámil súdu, že žalobu berie v časti istiny späť z dôvodu, že táto bola žalovanými v I., II. rade uhradená dňa 29.6.2017; písomným podaním doručeným prvoinštančnému súdu dňa 30.4.2018 vzal žalobca žalobu späť aj v časti príslušenstva a zmluvnej pokuty, nakoľko ich žalovaní v I., II. rade zaplatili dňa 8.3.2018; žiadal trovy konania.
6. Z uvedeného vyplýva, že v dôsledku späťvzatia žaloby v celom rozsahu bolo konanie vo veci samej zastavené. Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane (§ 256 ods. 1 C.s.p.). V prípade zastavenia konania z dôvodu späťvzatia žaloby súd iba skúma to, či ku dňu podania žaloby bola žaloba podaná dôvodne; rozhodujúci je teda stav, ktorý je tu v deň podania žaloby. Je síce pravdou, že z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila tá strana, ktorá zobrala žalobu späť, avšak bez ďalších súvislostí tento výklad by mohol mať za následok absurdné závery pre rozhodnutie o náhrade trov konania. Vnútorná pohnútka žalobcu vedúca k späťvzatiu žaloby ho nezbavuje procesnej zodpovednosti na zastavení konania. Pokiaľ dôjde k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane žalujúcej i žalovanej).
7. Zákonné ustanovenia § 144 C.s.p. rešpektuje žalobcu ako dominus litis. Späťvzatie žaloby je procesný úkon žalobcu voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby sa ďalej nekonalo a o veci meritórne nerozhodlo. Vo vzťahu k žalobcovi nie je súd oprávnený skúmať, aké dôvody ho viedli k takémuto dispozitívnemu úkonu. Otázku, či a ktorá strana zavinila zastavenie konania, otázku dôvodnosti podanej žaloby, môže súd posudzovať čisto z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva, nakoľko by išlo o posúdenie dôvodnosti nároku vo veci samej a i po zastavení konania by súd ďalej mal skúmať dôvodnosť nároku vo veci samej.
8. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom, či v relevantnom rozsahu, zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie strany sporu, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby.
9. V danej veci žalobca vzal žalobu späť z dôvodu, že žalovaný v I., II. rade po podaní žaloby uhradili žalovanú istinu s príslušenstvom a zmluvnú pokutu, z čoho vyplýva, že zastavenie konania zavinili žalovaní v I., II. rade. Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie v napadnutom uznesení, že žalovaná v II. rade správne vo svojom vyjadrení poukázala na skutočnosť, že žalobca jej výzvu na zaplatenie adresoval na nesprávnu adresu s tým, že ak by žalobca pred podaním žaloby účinne upozornil žalovaných na existenciu dlhu, je možné dôvodne predpokladať, že by k podaniu žaloby nedošlo. Skutočnosť, že žalobca predžalobnú upomienku doručoval na adresu žalovaných v I., II. rade O., E. L. č. XXX/XX, nemá vplyv na to, že žalovaní v I., II. rade nemohli dlh zaplatiť. Z obsahu spisu vyplýva, že na uvedenej adrese (O., E. L. č. XXX/XX) si žalovaní v I., II. rade prevzali zásielky súdu prvej inštancie (vyjadrenie žalobcu zo dňa 16.6.2016, č.l. 27 spisu a čiastočné späťvzatie žaloby, č.l. 32 spisu), pričom z lustrácie v Registri obyvateľov Slovenskej republiky odvolací súd zistil, že žalovaný v I. rade má evidovaný trvalý pobyt od 29.12.1985 v O., E. námestie č. XXX/XX, a žalovaná v II. rade od 5.2.2002 v O., T. č. 7, ktorá sama vo svojom vyjadrení k žalobe uviedla ako svoju adresu O., E. L. č. 27. P. žalovanej v II. rade uvedené vo vyjadrení k žalobe týkajúce sa adresy na doručovanie tak odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné. Zároveň odvolací súd dodáva, že povinnosťou vlastníka bytu je v súlade so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (§ 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov), ako aj oznámiť správcovi svoju adresu a každú jej zmenu v zmysle § 11 ods. 9 citovaného zákona.
10. Odvolací súd preto z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku II. podľa § 388 C.s.p. zmenil a žalobcovi priznal náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100 % proti žalovaným v I., II. rade, ktorí sú oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne (nehnuteľnosť, vo vzťahu ku ktorej žalobca nároky uplatnil, žalovaní v I., II. rade vlastnia v bezpodielovom spoluvlastníctve).
11. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, z tohto dôvodu mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % podľa ustanovenia § 396 ods. l v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov prvoinštančného i odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Nerozlučné spoločenstvo v povinnosti zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania rovnako sleduje oboch žalovaných.
12. Výrok napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bolo konanie zastavené a výrok o vrátení alikvotnej časti súdneho poplatku žalobcovi, neboli napadnuté odvolaním a nadobudli právoplatnosť.
13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).