Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/29/2022

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: C.. L. Z., N.., nar. X.X.XXXX, bytom vo X. O. Z., Y.. B. XXXX, adresa na doručenie: Č. XX, XXX XX M., proti žalovaným: 1/ C.. K. V., O.. XX.X.XXXX, bytom v M., U. XX, 2/ E.. U. V., O.. X.XX.XXXX, bytom v M., P. XXX/X, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej v 2. rade proti uzneseniu Košice I zo dňa 19. októbra 2021 sp. zn.

rozhodol:

M e n í uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 19. októbra 2021 č.k. -11 vo výrokoch II. a III. tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanej v 2. rade v časti o uloženie zákazu predať, darovať, zriadiť na nehnuteľnosti záložné právo z a m i e t a.

Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 2. rade stranám sporu nepriznáva náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) uznesením zo dňa 19. októbra 2021 č.k. -11 rozhodol nasledovne: I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému v 1. rade zamieta. II. Zakazuje žalovanej v 2. rade nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, D. M.C. C., obec M. - F. U., kat. územie F. U., R. P. Č.. XX/X vo výmere 130m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, ako parcela č. XX/X vo výmere 59m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a ako stavba: rodinný dom, súpisné č. XXX na parcele č. XX/X, predať, darovať, zriadiť na nehnuteľnosti záložné právo, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. III. Ukladá žalobcovi podať na príslušný súd žalobu voči žalovanej v 2. rade o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a to v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. IV. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanej v 2. rade v časti o uloženie zákazu prenajať, požičať, vypožičať nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX, okres: M. C., D. M. - F. U., M.. Ú. F. U., ako parcela č. XX/X vo výmere 130m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, ako parcela č. XX/X vo výmere 59 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a ako stavba: rodinný dom, súpisné č. XXX na parcele č. XX/X, z a m i e t a. V. Žalovanému v 1. rade voči žalobcovi náhradu trov neodkladného opatrenia, nepriznáva. VI. Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 2. rade žiadnej zo strán náhradu trov konania, nepriznáva.

2. Rozhodol tak o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred podaním žaloby vo veci samej, ktorým sa žalobca domáhal, aby súd zakázal žalovanej v 2. rade predmetné nehnuteľnosti predať, darovať, prenajať, zapožičať, zaťažiť záložným právom, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že žalobca ako predávajúci uzatvoril so žalovaným v 1. rade dňa 23.7.2021 kúpnu zmluvu na nehnuteľnosti špecifikované v článku I tejto zmluvy. Žalobca vyplatil 40.000 € pred podpisom zmluvy, ako to je uvedené v zmluve, potvrdenej overenými podpismi zmluvných strán a aj prevzal predmet kúpnej zmluvy z 23.7.2021 od žalovaného v

1. rade, ktorý mal v zmluve dohodnuté neobmedzené právo bývania a užívania nehnuteľnosti. Následne dňa 2.8.2021 podal žalobca návrh na vklad do katastra nehnuteľností, návrh na vklad je vedený ako X.- XXXXX/XXXX. Krátko po podpise kúpnej zmluvy z 23.7.2021 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, neznáma osoba vytvorila podanie na kataster nehnuteľností na základe Darovacej zmluvy (návrh na vklad X. XXXX/XXXX), ktorá vznikla pravdepodobne so zámerom zbavenia sa majetku žalovaného v 1. rade (aby nemohol svojim majetkom ručiť pohľadávku vo výške predajnej ceny 40.00 €, alebo pod nátlakom na žalovaného v 1. rade bolo prevedené vlastníctvo nehnuteľnosti, a to aj napriek upozorneniam na KN). Bezprostredne po podpise kúpnej zmluvy teda bola tým istým vlastníkom uzatvorená darovacia zmluva, predmetom ktorej boli tie isté nehnuteľnosti. Žalovaný v 1. rade deklaroval, že nič nepodpisoval. Podľa vedomosti žalobcu žalovaný v 1. rade pravdepodobne pod silným nátlakom, alebo prípadne neznámy páchateľ v jeho mene, vytvoril a podal darovaciu zmluvu a podanie na kataster nehnuteľností. Pretože žalovaní v 1 a 2. rade odmietajú podniknúť právne záväzné kroky k riešeniu, je daná dôvodná obava, že žalovaná v 2. rade bude mať záujem previesť nehnuteľnosť na ďalšie osoby, čím by bol výkon súdneho rozhodnutia ohrozený.

3. Právne vec posúdil podľa , , , , , , , (ďalej len ) spolu s , , , , , , a , o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len katastrálny zákon) a aplikoval ust. a , , , , , , , , , , (ďalej len ).

4. Konštatoval, že medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade existuje záväzkový vzťah z kúpnej zmluvy z 23.7.2021. Zároveň z listu vlastníctva vyplynulo, že žalovaná v 2. rade je evidovaná ako vlastník, na základe povolenia vkladu darovacej zmluvy, pričom tento návrh na vklad bol na kataster nehnuteľností doručený skôr ako návrh na vklad kúpnej zmluvy z 23.7.2021 (uvedené vyplýva z § 44 ods. 1 katastrálneho zákona, ako i zo samotného označenia poradia vkladu č. X.-XXXX/XXXX, ktoré je pred X.-XXXX/XXXX). Návrh na vklad darovacej zmluvy bol teda doručený správe katastra pred 2.9.2021. Žalobca tvrdí, že darovacia zmluva bola podpísaná asi 2 dni neskôr po podpise kúpnej zmluvy, svoje tvrdenie nepreukázal.

5. Podľa názoru súdu žalobca nedostatočne uvádza skutkové tvrdenia ohľadom toho, výkon akého rozhodnutia, medzi akými stranami je ohrozený, čím, prečo je potrebné nariadiť neodkladné opatrenie z tohto dôvodu, preto ani súd nemohol prijať záver, že je odôvodnená obava ohrozenia exekúcie. Súd mal za to, že nie je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov pokiaľ ide o obmedzenie žalovanej v 2. rade možnosťou vec prenajať, zapožičať (vypožičať, požičať), čo uvádza žalobca v petite návrhu bez toho, aby v texte neodkladného opatrenia uviedol a aj odôvodnil svoj návrh a potrebu úpravy pomerov. Žalobca uvádza iba ohrozenie vlastníckeho práva prevodom zo strany žalovanej v 2. rade. Súd dodal, že nájmom, pôžičkou, výpožičkou nedochádza k zmene vlastníckeho práva na nájomcu či dlžníka. Tieto prípadné právne úkony žalovanej v 2. rade neohrozujú tvrdené vlastnícke právo žalobcu, a ani žalobca ničím bezprostrednú potrebu úpravy pomerov vo vzťahu k nájmu, pôžičke, výpožičke neodôvodňuje. Z uvedeného dôvodu súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti zamietol.

6. Súd uzavrel, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi žalobcom a žalovanou v 2. rade, pokiaľ ide o obmedzenie práva nakladať s nehnuteľnosťou prevodom, darovaním, zriadením a vznikom záložného práva z dôvodu, že vlastníkom veci, ku ktorej si uplatňuje vlastnícke právo žalobca, je žalovaná v 2. rade, ktorá ako vlastník má právo nakladať predajom, darovaním, vznikom záložného práva Žalobca tvrdí, že darovacia zmluva bola uzatvorená 2 dni po tom, ako bola uzatvorená kúpna zmluva z 23.7.2021, pričom z vyhlásenia žalovaného v 1. rade v kúpnej zmluve vyplýva, že k nehnuteľnosti nebola ku dňu podpisu kúpnej zmluvy uzatvorená darovacia zmluva. Plomba vyznačená na LV č. XXXX na základe X.-XXXX/XXXX nezamedzuje žalovanej v 2. rade vec previesť, darovať, či zriadiť záložné právo. Uvedené obmedzenie je možné iba neodkladným opatrením súdu. Prevodom, darovaním či výkonom záložného práva je bezprostredne ohrozené tvrdené vlastnícke právo žalobcu (keďže dôjde k zmene vlastníka, vo vzťahu ku ktorému sa bude viesť spor o určenie vlastníckeho práva). Bez nariadenia neodkladného opatrenia je teda možné, aby došlo k prevodom, prechodom práva k nehnuteľnosti, preto je potrebné bezodkladne upraviť pomery. Z uvedeného dôvodu súd vyhovel návrhu žalobcu a uložil žalovanej zákaz predmetné nehnuteľnosti predať, darovať, zriadiť na nehnuteľnosti záložné právo, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Zároveň uložil navrhovateľovi

neodkladného opatrenia povinnosť podať v súdom stanovenej lehote žalobu vo veci samej a uviedol strany a predmet konania vo veci samej, a to v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

7. Podľa súdu prvej inštancie nie je zrejmé, prečo žalobca označil v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako stranu sporu i žalovaného v 1. rade, keďže petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa týka iba žalovanej v 2. rade, pričom i v samotnom texte neodkladného opatrenia žalobca uviedol, že účel neodkladného opatrenia vidí v zamedzení prevodov nehnuteľnosti žalovanou v 2. rade. Vzhľadom k tomu, že vlastníkom predmetných nehnuteľností je žalovaná v 2. rade, preto i petit neodkladného opatrenia sa týka iba žalovanej v 2. rade. Potreba bezprostrednej úpravy pomerov u žalovaného v 1. rade nie je daná, a preto súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému v 1. rade zamietol.

8. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. . Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol voči žalovanému v 1. rade, preto žalovanému v 1. rade voči žalobcovi náhradu trov neodkladného opatrenia nepriznal, žiadne trovy konania mu nevznikli, a o podanom návrhu ani nevie. Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania vo vzťahu žalobcu a žalovanej v 2. rade, v časti kde súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči nej zamietol (IV. výrok), žalovaná v 2. rade bola voči žalobcovi úspešná. Naopak, vo vzťahu k II. výroku, v ktorej časti súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, bol úspešný žalobca. Z uvedeného dôvodu, keďže úspešné boli obe strany, súd žalobcovi, ani žalovanej v 2. rade náhradu trov konania nepriznal. Zároveň žalovanej v 2. rade trovy konania tiež nevznikli.

9. Proti uvedenému uzneseniu podala žalovaná v 2. rade v zákonnej lehote odvolanie proti výroku II. z dôvodov podľa a a navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku II. vo vzťahu k nej zamietol.

10. Odvolateľka uviedla, že žalobca vyhotovil kúpnopredajnú zmluvu bez toho, aby podmienky a kúpnu cenu prerokoval so žalovaným v 1. rade, ktorý bol nútený sa s obsahom zmluvy oboznamovať počas jazdy za pár minút, kedy následky horúčavy mu spôsobili problémy so sústredením. V zmluve boli uvedené podmienky, ktoré neboli pre žalovaného v 1. rade celkom jasné, vrátane kúpnej ceny, pričom táto bola neadekvátna predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaný v 1. rade podpísal zmluvu proti svojej vôli pod psychickým tlakom, čo vidieť aj na podpise. Dňa 28.7.2021 žalovaný v 1. rade podal oznámenie o odstúpení od kúpnej zmluvy, ktoré doručoval žalobcovi na adresu trvalého pobytu, avšak zásielka sa vrátila neprevzatá v odbernej lehote. Poukázala aj na to, že žalobca nedal žalovanému v 1. rade rovnopis zmluvy, ktorý si ju musel vyžiadať z katastra nehnuteľností a zistil, že v nej boli dodatočne rukou dopísané údaje. Ďalej uviedla, že nie je pravdivé tvrdenie uvedené v zmluve, že kúpna cena bola uhradená pred podpísaním zmluvy. Žalobca v predchádzajúcom období požičiaval peniaze žalovanému v 1. rade spolu v sume približne 30.000 €, pretože mu žalovaný v 1. rade dlh nevedel uhradiť ani splácať, žalobca mu navrhol, aby mu predal svoju nehnuteľnosť. Na podmienkach a kúpnej cene sa však nevedeli dohodnúť. Žalobca zároveň tvrdil, že neuvažoval o kúpe nehnuteľnosti, ale chcel iba zábezpeku svojich požičaných peňažných prostriedkov s úrokmi. Jedná sa pritom o nehnuteľnosť v historickom centre mesta, preto kúpa tejto nehnuteľnosti za tak nízku cenu (jedná sa o trojpodlažný rodinný dom s nádvorím o celkovej výmere 189 m2) je v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedeného vyplýva, že zmluva zo dňa 23.7.2021 bola uzatvorená v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, preto mal žalovaný v 1. rade právo od zmluvy odstúpiť a túto zmluvu považoval za neplatnú. Právo odstúpiť mal aj z dôvodu, že kupujúci nezaplatil kúpnu cenu vo výške dohodnutej v zmluve, pretože kúpna cena bola iba svojvoľne prispôsobená sume poskytovanej pôžičky. Žalovaná v 2. rade po vzájomnej dohode so žalovaným v 1. rade dňa 29.7.2021 podala návrh na vklad vlastníckeho práva na základe darovacej zmluvy, ktorý bol povolený dňa 6.9.2021. Vklad na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 23.7.2021 bol zamietnutý, voči čomu sa žalobca odvolal. Celá záležitosť je ešte v konaní, na liste vlastníctva je plomba, ktorá neumožňuje vlastníkovi - žalovanej v 2. rade ďalej nakladať s danou nehnuteľnosťou. Preto podľa odvolateľky nemá dôvodnosť obmedzenie práva žalovanej v 2. rade k danej nehnuteľnosti v zmysle výroku II. napadnutého uznesenia.

11. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu poukázal na to, že žalovaná v 2. rade nebola účastníkom kúpnej zmluvy, ani nepodávala odstúpenie od zmluvy, ktoré mohol realizovať iba žalovaný v 1. rade ako výhradný vlastník predmetných nehnuteľností. Tvrdenia uvedené v odvolaní považuje za zavádzajúce alebo nepravdivé. Ďalej poukázal na to, že so žalovaným v 1. rade bol telefonickom a

emailovom kontakte, zároveň vedel o jeho dovolenkovej aktivite, preto doručenie odstúpenia od zmluvy na adresu jeho trvalého pobytu považuje za zámerné. Toto odstúpenie mu doposiaľ nebolo doručené, vyžiadal si ho z katastra nehnuteľností, avšak sú v ňom uvedené nepravdivé informácie. Poukázal na tú skutočnosť, že žalovaná v 2. rade nebola informovaná o úmysle uzatvoriť kúpnu zmluvu, nakoľko v predmetných nehnuteľnostiach nebýva. K vyjadreniu o nevýhodnosti kúpnej ceny uviedol, že táto vznikla po zvážení všetkých okolností, spoločných zámerov, dlhov žalovaného v 1. rade, za účelom zábezpeky poskytnutých finančných prostriedkov a vznikla dohodou oboch strán. Cieľom kúpnej zmluvy nebol obchod, ale dobrý úmysel pre vytvorenie podmienok pre vzájomnú spoluprácu žalovaného v 1. rade so žalobcom a ďalšími spoločnými priateľmi a mala byť pozitívnym prínosom aj pre širší okruh priaznivcov histórie a umenia. Zároveň kúpna zmluva s dojednanou kúpnou cenou 40.000 € bola podpísaná ako zábezpeka vložených finančných prostriedkov, pričom v nej boli zapracované aj ďalšie požiadavky žalovaného v 1. rade, ako predkupné právo umožňujúce predávajúcemu prednostné právo na spätné odkúpenie nehnuteľnosti (bez jeho súhlasu je nemožné ju predať), doživotné právo bývať a užívať nehnuteľnosť bez obmedzení. Žalobca ďalej uviedol, že cieľom obdarovanej (žalovanej v 2. rade) je dom predať a vyplatiť dlhy, avšak on nemá žiadnu právne záväznú zmluvu. Je presvedčený, že sa jedná o nedorozumenie v dôsledku toho, že žalovaná v 2. rade bola nedostatočne alebo nesprávne informovaná. Cieľom žalobcu nebolo nijakým spôsobom ju poškodiť.

12. Odvolací súd zdôrazňuje, že odvolaním neboli napadnuté výroky I., IV., a V., ktoré nadobudli právoplatnosť a neboli predmetom odvolacieho prieskumu.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalovanej v 2. rade (voči výroku II. a súvisiacim výrokom III. a VI.) ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. a contrario v rozsahu danom ust. a a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov ( a ) a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani pre potvrdenie napadnutého rozhodnutia, ani na jeho zrušenie, preto napadnuté uznesenie v zmysle ust. zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

14. Podľa ust. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

15. Podľa ust. od. 1 neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa ust. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.

17. Podľa ust. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

18. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenia, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

19. Podľa ust. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

20. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že možnosť nariadenia neodkladného opatrenia je stanovená v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pre aplikáciu tohto inštitútu sa však vždy vyžaduje naliehavosť neodkladnej úpravy, ktorá musí byť osvedčená.

21. Predpokladom nariadenia neodkladných opatrení po začatí konania je: 1. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j. osvedčenie nebezpečenstva

bezprostredne hroziacej ujmy, 3. preukázanie vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej (splnenie tejto podmienky sa vyžaduje iba u neodkladných opatrení nariadených počas konania - poznámka odvolacieho súdu).

22. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne. Je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z dočasného charakteru neodkladných opatrení nariaďovaných počas konania vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov; t.j. či ide o zásah primeraný.

23. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je teda aj osvedčenie existencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu obavy ohrozenia budúcej exekúcie, ak doposiaľ nebolo vydané rozhodnutie vo veci samej, predstavuje celkom výnimočné opatrenie, ktoré musí byť odôvodnené mimoriadnymi okolnosťami prípadu tak, že o to viac musia byť aspoň osvedčené skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu z ohrozenia výkonu pre žalobcom priaznivého rozhodnutia ohľadne ním tvrdeného nároku, ktorý takisto musí byť osvedčený.

24. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vyžadovaných v . Súd sa v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu a predložených dôkazov a strany sporu nemusia byť vypočuté a súd nie je povinný vykonávať ani žiadne iné dokazovanie.

25. Význam toho, že pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie je podstatný v prípade odvolania proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd za základ svojho rozhodnutia vezme len skutkový a právny stav, ktorý tu bol v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a nemôže prihliadnuť na zmeny, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie.

26. V prejednávanom spore z obsahu spisu je zrejmé, že nie sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, pretože žalobca neosvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, konkrétne neosvedčil obavu z ohrozenia budúcej možnej exekúcie.

27. Žalobca navrhovaným neodkladným opatrením sleduje zabránenie ďalšiemu prevodu nehnuteľnosti. Túto svoju obavu však vyvodzuje výlučne z tej skutočnosti, že žalovaný v 1. rade previedol nehnuteľnosť na žalovanú v 2. rade. Samotná táto skutočnosť však neosvedčuje žiadne konanie žalovanej v 2. rade, smerujúce k takej dispozícii s nehnuteľnosťou, ktorá by jednoznačne vyvolávala dôvodnú obavu o nebezpečenstvo vzniku bezprostredne hroziacej ujmy.

28. Nebezpečenstvo vzniku bezprostredne hroziacej ujmy musí byť reálne a musí bezprostredne hroziť, a teda obava musí vždy vychádzať z konkrétneho konania žalovanej a túto žalobca musí osvedčiť. V opačnom prípade nemožno do vlastníckych práv žalovanej v 2. rade zasiahnuť a pomery medzi stranami, aj keď len dočasne, upraviť tak výnimočným a závažným procesným prostriedkom, akým je neodkladné opatrenie.

29. Vychádzajúc z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a obsahu spisu, odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie konštatuje, že žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil konanie žalovanej v 2. rade, smerujúce k nakladaniu s nehnuteľnosťou vyžadujúce si naliehavosť zásahu zo strany súdu nariadením neodkladného opatrenia.

30. Tvrdenia žalobcu o možnej dispozícii s nehnuteľnosťou sú za situácie, že neosvedčil žiadne konanie žalovanej v 2. rade smerujúce k nakladaniu s nehnuteľnosťami spôsobom vymedzeným v nariadenom neodkladnom opatrení, iba v rovine tvrdení všeobecného charakteru a nesvedčia o ničom inom, ako o abstraktnej možnosti žalovanej v 2. rade s nehnuteľnosťou v jej vlastníctve nakladať.

31. Z vyššie uvedených dôvodov v dôsledku nepreukázania splnenia zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ust. , odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie vo výrokoch II. a III. (nakoľko výrok III. možno považovať za súvisiaci výrok vo vzťahu k výroku II.) v zmysle ust. tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanej v 2. rade v časti o zakázanie predmetnú nehnuteľnosť predať, darovať, zriadiť na nehnuteľnosti záložné právo zamietol.

32. Vzhľadom na skutočnosť, že týmto rozhodnutím odvolacieho súdu sa konanie končí, odvolací súd rozhodol aj o náhrade trov odvolacieho konania v zmysle ust. v spojení s ust. a .

33. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, žalovanej v 2. rade trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).