Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-6C/14/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske sudcom JUDr. Petrom Štefčíkom v spore žalobcu Fond na podporu vzdelávania, so sídlom Bratislava, Panenská 29, IČO: 47 245 531, zastúpeného AENEA Legal s.r.o., so sídlom Bratislava, Jozefská 3, IČO: 35 951 125 proti žalovaným 1/ V. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., V. Y. XXX/XX, 2/ Q. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., N. XXX/XX, o zaplatenie 5 791,92 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 70,84 € s úrokom vo výške 7,19% ročne: zo sumy 27,92 € od 22.08.2017 do zaplatenia, zo sumy 27,97 € od 23.09.2017 do zaplatenia, zo sumy 5 € od 22.02.2018 do zaplatenia, zo sumy 10 € od 27.03.2018 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 27,92 € od 22.08.2017 do zaplatenia, zo sumy 27,97 € od 23.09.2017 do zaplatenia, zo sumy 5 € od 22.02.2018 do zaplatenia, zo sumy 10 € od 27.03.2018 do zaplatenia proti žalovanému v 1. rade zastavuje.

II. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 70,84 € s úrokom vo výške 7,19% ročne: zo sumy 27,92 € od 22.08.2017 do zaplatenia, zo sumy 27,97 € od 23.09.2017 do zaplatenia, zo sumy 5 € od 22.02.2018 do zaplatenia, zo sumy 10 € od 27.03.2018 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 27,92 € od 22.08.2017 do zaplatenia, zo sumy 27,97 € od 23.09.2017 do zaplatenia, zo sumy 5 € od 22.02.2018 do zaplatenia, zo sumy 10 € od 27.03.2018 do zaplatenia proti žalovanému v 1. rade a proti žalovanému v 2. rade zastavuje.

III. Žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3 088,65 € spolu s úrokom vo výške 7,19% ročne: zo sumy 3 159,49 € od 05.09.2016 do 21.08.2017 vo výške 217,83 €, zo sumy 3 131,57 € od 22.08.2017 do 22.09.2017 vo výške 19,12 €, zo sumy 3 103,65 € od 23.09.2017 do 21.08.2018 vo výške 92,32 €, zo sumy 3 098,65 € od 22.02.2018 do 26.03.2018 vo výške 19,53 €, zo sumy 3 088,65 € od 27.03.2018 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne: zo sumy 3 164,33 € od 26.08.2016 do 21.08.2017 vo výške 156,05 €, zo sumy 3 136,41 € od 22.08.2017 do 22.09.2017 vo výške 13,32 €, zo sumy 3 108,49 € od 23.09.2017 do 21.02.2018 vo výške 64,30 €, zo sumy 3 103,49 € od 22.02.2018 do 26.03.2018 vo výške 13,60 €, zo sumy 3 093,49 € od 27.03.2018 do zaplatenia, spolu s nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 137,26 €, spolu s poistným vo výške 10,98 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 2 561,59 € spolu s úrokom vo výške 7,19% ročne: zo sumy 2 632,43 € od 05.09.2016 do 21.08.2017 vo výške 181,49 €, zo sumy 2 604,51 € od 22.08.2017 do 22.09.2017 vo výške 15,90 €, zo sumy 2 576,59 € od 23.09.2017 do 21.02.2018 vo výške 76,64 €, zo sumy 2 571,59 € od 22.02.2018 do 26.03.2018 vo výške 16,21 €, zo sumy 2 561,59 € od 27.03.2018 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania 5% ročne: zo sumy 2 636,46 € od 26.08.2016 do 21.08.2017 vo výške 130,02 €, zo sumy 2 608,54 € od 22.08.2017 do 22.09.2017 vo výške 11,08 €, zo sumy 2 580,62 € od 23.09.2017 do 21.02.2018 vo výške 53,38 €, zo sumy 2 575,62 € od 22.02.2018 do 26.03.2018 vo výške 11,29 €, zo sumy 2 565,62 € od 27.03.2018 do zaplatenia, spolu s nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 114,37 €, spolu s poistným

vo výške 9,15 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných v 1. a v 2. rade zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť druhého zo žalovaných.

V. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

VI. Žalobca má nárok na plnú náhradu trov konania vo výške, ktorú určí súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, s tým, že z takto súdnym úradníkom určených trov konania má proti žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 54,55% a proti žalovaným v 1. a v 2. rade spoločne a nerozdielne na náhradu trov konania v rozsahu 45,45%.

odôvodnenie:

(1) Žalobca sa podanou žalobou domáha proti žalovaným v 1. rade a pôvodnému žalovanému v 2. rade H. H. (vo vzťahu ku ktorému bolo konanie zastavené) zaplatenia sumy 3 159,49 € s úrokom 7,19% p.a. zo sumy 3 159,49 € od 05.09.2016 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania 5% p.a. zo sumy 3 164,33 € od 26.08.2016 do zaplatenia, spolu s nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 137,26 €, spolu s poistným vo výške 10,98 € a ďalej v sume vo výške 3,5 promile zo zostatku istiny ročne za každý aj začatý rok až do zaplatenia istiny s tým, že plnením jedného zo žalovaných zanikne povinnosť plnenia druhého žalovaného až do výšky poskytnutého plnenia a proti žalovaným v 1.rade a žalovanému v 2.rade (pôvodne označenému ako žalovaný v 3. rade) zaplatenia sumy 2 632,43 € s úrokom 7,19% p.a. zo sumy 2 632,43 € od 05.09.2016 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania 5% p.a. zo sumy 2 636,46 € od 26.08.2016 do zaplatenia, spolu s nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 114,37 €, spolu s poistným vo výške 9,15 € a ďalej v sume vo výške 3,5 promile zo zostatku istiny ročne za každý aj začatý rok až do zaplatenia istiny s tým, že plnením jedného zo žalovaných zanikne povinnosť plnenia druhého žalovaného až do výšky poskytnutého plnenia. (2) Žalobu odôvodnil tým, že je právnická osoba zriadená osobitným zákonom, ktorej činnosťou je poskytovanie pôžičiek pre pedagógov, ktorí ukončili vysokoškolské štúdium alebo pre študentov vysokých škôl. Jeho právnym predchodcom bol Študentský pôžičkový fond. Dňa 11.10.2013 žalovaný v 1. rade požiadal žalobcu o poskytnutie pôžičky, a to prostredníctvom Žiadosti o pôžičku z Fondu na podporu vzdelávania pre študentov v akademickom roku 2013/2014. Dňa 30.10.2014 požiadal o poskytnutie pôžičky z Fondu v akademickom roku 2014/2015. Dňa 04.03.2014 bola medzi nimi uzavretá Zmluva o pôžičke č. 1874/2013. Zmluvu podpísal pôvodný žalovaný v 2. rade ako ručiteľ. Žalovanému v 1. rade bola poskytnutá pôžička 3 000 €. Dňa 22.12.2014 bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným Zmluva o pôžičke č. 613/2014, ktorú podpísal žalovaný v 2. rade (pôvodný žalovaný v 3. rade) ako ručiteľ. Pôžička bola poskytnutá vo výške 2 500 €. Uzatvorením novej zmluvy sa predchádzajúca zmluva o pôžičke v súlade s čl. IX. bod 3. Zmluvy č. 2 zrušila a bola nahradená novšou zmluvou. Dlžník bol podľa zmluvy povinný začať splácať pôžičku v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po šiestich mesiacoch odkladu splátok pôžičky v prípade riadneho skončenia vysokoškolského štúdia na prvom stupni, t.j. siedmy kalendárny mesiac po mesiaci, v ktorom riadne skončil študijný program druhého stupňa alebo v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po dvoch mesiacoch odkladu splátok v prípade prerušenia štúdia alebo iného ako riadneho skončenia vysokoškolského štúdia druhého stupňa, t.j. tretí kalendárny mesiac po mesiaci, v ktorom dlžník prerušil štúdium alebo skončil štúdium inak ako riadne, ibaže by sa pred uplynutím lehoty odkladu stal opätovne študentom na prvom alebo druhom stupni vysokoškolského štúdia a uplatnil si u veriteľa nárok na odklad splátok. Dlžník sa zaviazal vrátiť veriteľovi pôžičku v pravidelných každomesačných splátkach, ktorých výška je uvedená na prvej strane zmluvy s tým, že lehota, počas ktorej bude splátky splácať, nesmie prekročiť lehotu splatnosti a mesačná splátka musí byť pripísaná na účet veriteľa najneskôr k 25. dňu v kalendárnom mesiaci. Prvá splátka pôžičky je splatná 25. dňa mesiaca uvedeného v článkoch zmluvy týkajúcich sa začiatku splatnosti. Predpokladaný termín skončenia prvého vysokoškolského stupňa bol zmluvne stanovený na obdobie 06/2016. Dlžník bol povinný písomne oznámiť veriteľovi prerušenie štúdia, riadne skončenie vysokoškolského štúdia prvého stupňa (bakalársky študijný program) a druhého stupňa (magisterský, inžiniersky, doktorský študijný program) a akékoľvek iné skončenie vysokoškolského štúdia prvého alebo druhého stupňa, a to do 14 dní odo dňa, keď nastala niektorá z týchto skutočností. Za iné skončenie štúdia sa považuje zanechanie štúdia, neskončenie štúdia v termíne, ktorý nepresiahne maximálnu prípustnú dĺžku štúdia, vylúčenie zo štúdia a zrušenie študijného programu, ak dlžník nepokračuje v štúdiu iného študijného programu. Žalovaný v 1. rade bol podľa potvrdenia o štúdiu zo dňa 28.08.2014 študentom vysokoškolského štúdia do 26.08.2014, kedy bol zo štúdia vylúčený. Na základe toho, že následne požiadal o pôžičku od

žalobcu v akademickom roku 2014/2015, ku ktorému doložil aj potvrdenie o štúdiu, žalobca vydal dňa 04.11.2014 Potvrdenie o odklade splatnosti pôžičky. O odklade splátok pôžičky rozhodol počnúc mesiacom 10/2014 do 12/2017. Žalovaný v 1. rade oznámil žalobcovi vylúčenie zo štúdia, ktoré doložil Rozhodnutím Dekanátu Národnohospodárskej fakulty zo dňa 25.09.2015, podľa ktorého bol študentom do 31.08.2015. Žalobca dňa 05.11.2015 zaslal žalovanému v 1. rade upozornenie na splatnosť pôžičky a úhradu zameškaných splátok, pričom ho upozornil, že prvá splátka bola stanovená na 05/2015 a rovnako ho vyzval na úhradu zameškaných splátok za obdobie 05-09/2015 v celkovej výške 279,20 € v lehote do 19.11.2015. Podľa čl. VI. bod 20. Zmluvy ak sa dlžník dostane do omeškania so zaplatením viac než troch splátok pôžičky, je veriteľ oprávnený žiadať od dlžníka jednorazové vrátenie celej pôžičky, resp. jej nesplateného zostatku, vrátane úrokov, poplatkov, náhrad a poistného, a to v lehote určenej veriteľom vo výzve, alebo umožniť dlžníkovi pokračovať v splácaní pôžičky za podmienky, že dlžník uhradí zameškané splátky pôžičky v lehote určenej veriteľom vo výzve. Žalovaný v 1. rade si svoje zmluvné a zákonné povinnosti neplnil naďalej, preto musel žalobca pristúpiť k riešeniu vzniknutej situácie. Žalovaného v 1. rade vyzval listom, označeným ako Upomienka č. 1 zo dňa 05.04.2016 na zaplatenie nedoplatku vo výške 111,68 € (ku dňu 31.3.2016 suma 2 zameškaných splátok za mesiace marec 2016 a január 2016). Žalovaný zaslal žalobcovi Potvrdenie o skončení štúdia zo dňa 09.03.2016, v zmysle ktorého bol žalovaný v 1. rade študentom vysokoškolského štúdia do 07.03.2016. Žalobca preto opätovne zaslal žalovanému v 1. rade Upozornenie na začiatok splatnosti pôžičky, pričom termín 1. splátky bol stanovený na obdobie 06/2016. Zároveň vyzval žalovaného v 1. rade na úhradu nedoplatku na omeškaných splátkach za obdobie 08/2015 - 09/2015 v celkovej výške 167,52 € v lehote do 25.07.2016. Keďže si žalovaný v 1. rade naďalej neplnil svoje povinnosti, žalobca ho vyzval listom označeným ako Upomienka 2 zo dňa 29.06.2016 na zaplatenie nedoplatku o výške 111,68 € (ku dňu 25.06.2016 predstavoval 2 nezaplatené splátky). Nakoľko bol žalovaný v 1. rade v omeškaní s viac ako tromi mesačnými splátkami pôžičky ku dňu 26.08.2016, pričom nereagoval na upomienku č. 1 zo dňa 05.04.2016, upomienku zo dňa 29.06.2016, pristúpil žaloba k odoslaniu listu označeného ako Výzva na jednorazovú úhradu zostatku dlhu zo dňa 28.07.2016 a vyzval žalovaného v 1. rade na jednorazovú úhradu zostatku dlhu pôžičky v celkovej sume 5 799,98 € v lehote do 25.08.2016. Výzva bola zaslaná na vedomie aj žalovanému v 2. rade a pôvodnému žalovanému v 2. rade. Žalobca žalovaného v 1. rade upozornil, že ak uvedenú sumu do určeného dátumu neuhradí alebo neprejaví snahu vyriešiť problém týkajúci sa splatnosti pôžičky, bude nútený dlh vymáhať súdnou cestou. Žalovaný v 1. rade si prevzal list dňa 03.08.2016, pôvodný žalovaný v 2. rade si list v odbernej lehote neprevzal a žalovaný v 2. rade (pôvodne žalovaný v 3. rade) si list prevzal dňa 07.08.2016, no napriek tomu neprejavili záujem situáciu riešiť. Ku dňu 05.09.2016 predstavuje dlžná suma poskytnutej a splatnej pôžičky zo zmluvy vrátane príslušenstva sumu 5 791,92 €, pričom táto nezahŕňa poistné vo výške 20,13 €. Dlžná suma pozostáva z istiny v sume 5 500 €, poplatkov a náhrad v sume 114,08 €, 7,19% zmluvného úroku v sume 345,36 € znížených o uhradené splátky 167,52 €. Žalovaný v 1. rade a pôvodný žalovaný v 2. rade boli písomnou výzvou zo dňa 07.02.2017 vyzvaní, aby v lehote 3 dní odo dňa doručenia výzvy uhradili dlh a vzniknuté trovy. O zmluvnom úroku sa strany dohodli tak, že úroková sadzba je počas obdobia, kedy má dlžník nárok na odklad splátok, 0% ročne, počas obdobia, kedy je dlžník povinný pôžičku splácať, vo výške uvedenej v zmluve, počas obdobia, kedy je dlžník v omeškaní so splácaním pôžičky o viac ako dve splátky vo výške o 2% vyššou ako dohodnutá (základná) úroková sadzba a počas trvania závažného porušenia zmluvy zo strany dlžníka o 2% vyššou ako dohodnutá (základná) úroková sadzba, pričom k zvýšeniu mohlo dôjsť súčasne z oboch dôvodov, vtedy sa (základná) sadzba zvyšovala o 4%. Preto došlo k zvýšeniu dohodnutej úrokovej sadzby z pôvodnej 3,19% p.a. na 7,19% p.a. Plnenie zo zmluvy bolo zabezpečené ručiteľským záväzkom. Strany sa v zmluve dohodli, že veriteľ bude všetky úroky, poplatky, náhrady a poistné a iné plnenia pripisovať na ťarchu účtu dlžníka a pripočítavať k istine poskytnutej pôžičky. Poplatky, náhrady a poistné bol veriteľ oprávnený účtovať v zmysle sadzobníka. Poistné bolo dohodnuté ako 2 promile z poistnej sumy ročne za poistenie pre prípad smrti poberateľa pôžičky a 1,5 promile z poistnej sumy ročne za úrazové pripoistenie pre prípad trvalých následkov dlžníka spôsobených úrazom. Poistná suma bola vždy stanovovaná k 1. januáru príslušného roka. Náhrady poistného sa zaviazal uhradiť dlžník. Poistné bolo na rok 2016 stanovené vo výške 20,13 €. Žalobca v žalobe poukázal aj na nespotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu medzi ním a žalovanými, keďže nevykonáva podnikateľskú činnosť, ale činnosť vo verejnom záujme na základe zákona. Úrok z omeškania si uplatňuje vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania, a to zo sumy 5 800,79 € (ku dňu 26.08.2016) pozostávajúcej z istiny 5 500 €, poplatkov a náhrad 134,21 €, zmluvného úroku 334,10 € znížených o uhradené splátky 167,52 €. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky pozostávajú z nákladov za výzvu na úhradu vo výške 251,63 € (spočívajúcich v tarifnej odmene 200,85 €, režijnom paušále 8,84 € a DPH 41,94 €). vypočítané boli

podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. Keďže na prvú zmluvu pripadá 54,55% z celého uplatneného nároku a na druhú zmluvu 45,45% z celého uplatneného nároku, v takomto pomere si žalobca aj uplatňuje svoj nárok vo vzťahu k jednotlivým žalovaným. (3) Súd uznesením zo dňa 03.04.2018 č.k. 6C/14/2017-56 konanie voči pôvodnému žalovanému v 2. rade zastavil, pretože pri doručovaní žaloby zistil, že tento dňa 20.04.2017 zomrel a dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť. Uznesenie o zastavení konania vo vzťahu k pôvodnému žalovanému v 2. rade nadobudlo právoplatnosť dňa 27.04.2018. (4) Súd žalobu doručil dňa 11.04.2018 do vlastných rúk žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade (ktorý bol pôvodne označený ako žalovaný v 3. rade). Poučil ich o ich procesných právach a povinnostiach a umožnil im vyjadriť sa k žalobe v určenej lehote. (5) Žalovaný v 1. rade k žalobe v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 26.04.2018 uviedol, že je pravda, že so žalobcom uzatvoril obe zmluvy. Dňa 05.11.2015 mu žalobca zaslal upozornenie na splatnosť pôžičky a úhradu zameškaných splátok za obdobie 05-09/2015 v celkovej výške 279,20 v lehote do 19.11.2015. Argumentoval, že žalovaný porušil článok V. bod 1 zmluvy 2 tým, že nenahlásil skončenie vysokoškolského štúdia. No hoci ukončil štúdium na jednej univerzite, stále bol študentom na univerzite ďalšej. To, že je študentom ďalšej univerzity, uviedol aj na žiadosti o pôžičku. Ako sa uvádza v žalobe, tak žalobcovi doložil rozhodnutie dekanátu národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave zo dňa 25.9.2015, podľa ktorého bol študentom až do 31.8.2015. Napriek tomu žalobca žiadal o úhradu splátok za obdobie od mája 2015. Napriek tomu, že mal zrážky zo mzdy v maximálnej zákonnej miere a stále bol študent vysokoškolského štúdia, keďže od 1.9.2015 navštevoval opäť dve univerzity, rozhodol sa požadovanú čiastku v rámci možností uhradiť. Uhradil tri splátky z požadovaných piatich. V žalobe sa uvádza, že nedoplatok predstavuje 111,68 eur za mesiace marec 2016, január 2016, čo mu nie je jasné, keďže na inom mieste uvádzajú, že nedoplatok je za obdobie 08/2015 - 09/2015. Študentom na jednej univerzite bol do 7.3.2016, na druhej až do 31.8.2016, rovnako ako rok predtým teda až do 31.8. čo dokladá potvrdeniami v prílohách, napriek tomu mu žalobca zaslal upozornenie na začiatok splatnosti pôžičky po skončení na jednej univerzite, pričom termín prvej splátky bol stanovený na obdobie 06/2016. Dňa 28.7.2016 mu žalobca odoslal výzvu na jednorazovú úhradu dlhu v celkovej sume 5799,98 eur v lehote do 25.8.2016. Napriek tomu, že bol presvedčený, že splátky žalobca požadoval neoprávnene, pretože bol permanentne študentom vysokej školy a napriek tomu, že mal zrážky zo mzdy, mal záujem situáciu riešiť, takže žalobca nesprávne uvádza, že neprejavil žiadny záujem vzniknutú situáciu riešiť, naopak žalobca ho vyzýval na plnenie, ktoré nie je objektívne možné a je v rozpore s dobrými mravmi a odmietol mu dať splátkový kalendár a odpovedal mu, že keď nemá na vyplatenie pôžičky, tak na to má ručiteľa. Z toho všetkého vyplýva, že práve žalobca nemal záujem situáciu riešiť, ale mal záujem aby sa na úkor spotrebiteľa obohatilo jeho právne zastúpenie, hoci situácia sa dala vyriešiť bez toho, aby žalobca používal nekalé praktiky voči slabšej strane. Rovnako neprejavil záujem situáciu riešiť právny zástupca žalobcu a hoci aj jeho žiadal o splátkový kalendár, tak mu právny zástupca po dohode so žalobcom oznámil, že budú rešpektovať jedine splátky vo výške 300 eur, teda opäť ho vyzvali na plnenie, ktoré nie je objektívne možné a ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, vzhľadom k tomu, že mal zrážky zo mzdy v maximálne možnej miere. Z toho, čo mu zostalo, sa snažil uspokojovať ostatných veriteľov, medzi nimi uhradil určité splátky aj žalobcovi, hoci podľa zmluvy o pôžičke mal dlh začať splácať až po skončení štúdia, podľa potvrdenia od žalobcu, ktoré mu bolo zaslané emailom, k ukončeniu odkladu splátok malo prísť 12/2017 a hoci skončil štúdium na jednej univerzite, na druhej bol stále riadny študent. V súčasnosti je študent od 1.9.2016. Svoj záväzok si má záujem splniť a uspokojiť pohľadávku veriteľovi, preto nie je potrebné využiť články zmluvy 2, ktoré hovoria o ručiteľských záväzkoch. Ručiteľ má tiež zrážky zo mzdy. Ďalej žiada, aby súd preskúmal zmluvy a zistil, či zmluvy obsahujú všetky náležitosti určené zákonom, ako napríklad presný dátum splácania či splatnosti pôžičky a nie len neurčité znaky ako napríklad 12/2017, či 10 rokov, ako aj ďalšie náležitosti, ktoré by mala zmluva podľa zákona obsahovať. Ďalej mu nie je jasné, prečo sa v uznesení súdu tvrdí, že žalobca sa domáha zaplatenia 3159,49 s príslušenstvom a náhrady trov konania voči žalovaným v 1. až 3. rade, keď v žalobe je uvedené, že žalovaný v I. rade a v III. rade sú povinní žalobcovi zaplatiť 2632,43 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobca ho podľa zákona nemôže vyzývať na plnenie, ktoré nie je objektívne možné a je v rozpore s dobrými mravmi a preto žiada súd, aby na základe vyššie uvedeného nevydal platobný rozkaz a rozsudok navrhovaný žalobcom. Odmieta náhrady trov konania, pretože vznikli v dôsledku nezáujmu žalobcu sa dohodnúť riešiť situáciu, ale naopak použil nekalé praktiky voči slabšej strane. Napriek podaniu žaloby uhradil 17.8.2017 55,84 eur, 20.9.2017 55,84 eur, 19.2.2018 10 eur, 22.3.2018 20 eur. Vzhľadom k finančným problémom a zrážkam zo mzdy si bude svoj záväzok uhrádzať v splátkach a žiada, aby súd určil, aby ho splácal v dohodnutej výške 55,84 eur mesačne alebo najviac vo výške

60 eur mesačne až do zaplatenia. Keďže ho bude splácať v zmluvnej výške, tak budú uspokojené pohľadávky žalobcu v dostatočnej miere. (6) Žalovaný v 2. rade svoje právo nevyužil a k žalobe sa v súdom určenej lehote písomne nevyjadril. (7) Súd vyjadrenie žalovaného v 1. rade doručil žalobcovi a umožnil mu vyjadriť sa k nemu. Ten k nemu v písomnej replike doručenej súdu dňa 25.05.2018 uviedol, že predpokladaný termín skončenia prvostupňového štúdia bol v zmysle Zmluvy o pôžičke stanovený na obdobie 06/2015. V zmysle rozhodnutia Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, Fakulty elektrotechniky a informatiky vyplýva, že žalovaný v 1. rade bol vylúčený zo štúdia ku dňu 21.08.2014. Následne žalovaný v 1. rade doručil žalobcovi potvrdenie o návšteve školy - Slovenská technická univerzita v Bratislave - podľa ktorého štúdium žalovaného v 1. rade trvalo do 26.08.2014. Nakoľko žalovaný v 1. rade následne požiadal opätovne o pôžičku v akademickom roku 2015/2015 (zrejme ide o chybu v písaní - pozn. súdu) a k svojej žiadosti priložil potvrdenie o návšteve školy, žalovanému bolo zaslané Potvrdenie o odklade splátok zo dňa 04.11.2014 s tým, že odklad bol stanovený do 12/2017. V zmysle zmluvy o pôžičke č. 613/2014 mal žalovaný v 1. rade ukončiť štúdium v období 06/2017. V čase uzavretia zmluvy o pôžičke nie je možné stanoviť presný termín ukončenia štúdia. Túto skutočnosť ovplyvňuje viacero faktorov a záleží od danej fakulty, resp. univerzity, kedy presne sa uskutočnia štátne skúšky, prípadne študent môže štúdium ukončiť aj pred daným termínom. Žalovaný v 1. rade v akademickom roku 2015/2016 znova požiadal žalobcu o pôžičku pre študentov, avšak v tom období už žalobca u neho evidoval dlh a rovnako skutočnosti, ktoré uviedol v žiadosti, nereflektovali stav, aký viedol žalobca. Žalobca preto vyzval žalovaného v 1. rade, aby zdokladoval prípadnú situáciu, keď zo štúdia bol vylúčený a následne opätovne prijatý na tú istú fakultu. Žalovaný v 1. rade doručil žalobcovi potvrdenie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave - materiálovotechnologickej fakulty so sídlom v Trnave, v zmysle ktorého bol zo štúdia vylúčený ku dňu 26.02.2015. Z uvedeného dôvodu mu zaslal upozornenie na začiatok splatnosti pôžičky zo dňa 05.11.2015, pričom aplikujúc zmluvný odklad splátok, žalovanému v 1. rade vznikla povinnosť uhradiť prvú splátku pôžičky v mesiaci 05/2015. Žalovaný v 1. rade doručil žalobcovi potvrdenie o štúdiu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave - materiálovotechnologickej fakulty so sídlom v Trnave zo dňa 28.10.2015, z ktorého vyplýva, že bol študentom bakalárskeho štúdia na danej univerzite. Na základe uvedeného mu vystavil potvrdenie o odklade splátok z dôvodu pokračovania v štúdiu, pričom odklad bol stanovený do 01/2019. V zmysle potvrdenia Slovenskej technickej univerzity v Bratislave - materiálovotechnologickej fakulty so sídlom v Trnave zo dňa 0.03.2016 (zrejme chyba v písaní - pozn. súdu) bol žalovaný v 1. rade študentom do 07.03.2016. Odklad splátok v zmysle zmluvy o pôžičke trval do 06/2016, keď bol žalovaný v 1. rade povinný uhradiť prvú splátku vo výške 55,84 €. Žalobca vyzval žalovaného v 1. rade na úhradu splátok za obdobie od 08/2015 - 09/2015 (keď bol zo štúdia vylúčený) vo výške 167,52 €. Žalovaný v 1. rade ešte dňa 30.06.2016 oznámil žalobcovi, že tento nedoplatok uhradí v mesiaci 07/2016. V stanovenom termíne však nedoplatok neuhradil a rovnako neuhrádzal ani splátky od 06/2016 pri mesačnej splátke 55,84 €. Preto mu vyzval výzvu na jednorazovú úhradu dlhu zo dňa 28.07.2016, kde ho vyzval na úhradu celého zostatku dlhu, na čo žalovaný v 1. rade nijako nereagoval. Dlžník bol povinný písomne oznámiť veriteľovi skončenie vysokoškolského štúdia do 14 dní odo dňa, keď nastalo a predložiť o tom doklad. Zmluvné strany sa dohodli o zabezpečení záväzku ručením, a to vo vzťahu k zmluve č. 1874/2013 pôvodným žalovaným v 2. rade a vo vzťahu k zmluve č. 613/2014 súčasným žalovaným v 2. rade. Žalobca opätovne poukázal na to, že právny vzťah medzi stranami nevyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy. K žiadosti o splátkový kalendár žalobca uviedol, že mesačná splátka 55,84 € je vzhľadom k súčasnej výške dlhu neprimeraná. Zároveň žalobca vzal žalobu sčasti späť, pretože žalovaný v 1. rade po podaní žaloby zaplatil dňa 21.08.2017 sumu 55,84 €, dňa 22.09.2017 sumu 55,84 €, dňa 21.02.2018 sumu 10 € a dňa 26.03.2018 sumu 20 €, spolu 141,68 €. Z obsahu čiastočného späťvzatia žaloby vyplýva, že žalobca polovicu zaplatených splátok započítal na zmluvu č. 1874/2013 a polovicu na zmluvu č. 613/2014. Zo špecifikácie petitu žalobného návrhu po čiastočnom späťvzatí žaloby vyplýva, že žalobu vzal späť v časti o zaplatenie sumy 70,84 € s úrokom vo výške 7,19% ročne: zo sumy 27,92 € od 22.08.2017 do zaplatenia, zo sumy 27,97 € od 23.09.2017 do zaplatenia, zo sumy 5 € od 22.02.2018 do zaplatenia, zo sumy 10 € od 27.03.2018 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 27,92 € od 22.08.2017 do zaplatenia, zo sumy 27,97 € od 23.09.2017 do zaplatenia, zo sumy 5 € od 22.02.2018 do zaplatenia, zo sumy 10 € od 27.03.2018 do zaplatenia proti žalovanému v 1. rade a v časti o zaplatenie sumy 70,84 € s úrokom vo výške 7,19% ročne: zo sumy 27,92 € od 22.08.2017 do zaplatenia, zo sumy 27,97 € od 23.09.2017 do zaplatenia, zo sumy 5 € od 22.02.2018 do zaplatenia, zo sumy 10 € od 27.03.2018 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 27,92 € od 22.08.2017 do zaplatenia, zo sumy 27,97 € od 23.09.2017 do zaplatenia, zo sumy 5 € od 22.02.2018 do zaplatenia, zo sumy 10 € od 27.03.2018 do zaplatenia proti žalovanému v 1. rade a proti žalovanému v 2. rade.

(8) Súd repliku žalobcu doručil žalovaným v 1. a v 2. rade a umožnil im vyjadriť sa k nej. Žalovaný v 1. rade v duplike doručenej súdu dňa 26.07.2018 uviedol, že trvá na svojom vyjadrení k žalobe k spisu 6C/14/2017 zo dňa 26.4.2018. Žalobca vo svojom tvrdení stále opomína, že bol študentom ďalšej univerzity, o čom vedel, takže nemal začať splácať pôžičku v dôsledku neoznámenia o skončení štúdia na jednej univerzite. Ďalej v zákone o fonde sa hovorí, že zmluva má obsahovať termíny splatnosti splátok, preto neobstojí tvrdenie, že neurčité znaky ako 12/2017 sú dostatočné. Má záujem splácať dlh splátkami, ktoré boli dohodnuté v zmluve o pôžičke. Má aj zákonné zrážky zo mzdy, preto plnenie, na ktoré ho vyzýva žalobca nie je objektívne možné a je v rozpore s dobrými mravmi a nie je ani vo verejnom záujme. Rovnako má zrážky zo mzdy aj ručiteľ a nie je možné si uplatňovať voči nemu v súčasnosti nárok, aj kvôli tomu, že má záujem splniť si svoj záväzok ako dlžník. Nárok voči ručiteľovi sa môže podľa zákona uplatniť až v prípade, keby odmieta splniť svoj záväzok, v tomto prípade, keďže má záujem svoj záväzok uhrádzať, až keby nedodrží rozsudok súdu. Vzhľadom k daným skutočnostiam žiada súd, aby mu na pojednávaní nariadil splácať daný záväzok v pôvodných splátkach (resp. po skončení zrážok zo mzdy má záujem uhrádzať splátky aj v o niečo vyššej sume), čím nebude ukrátený ani žalobca, pretože svoj záväzok nebude uhrádzať dlhšie ako je uvedené na zmluve o pôžičke. Takýto rozsudok je vo verejnom záujme, pretože nebude ukrátená ani jedna strana o svoje práva, naopak bude všeobecne prospešný. Jeho postavenie voči žalobcovi spĺňa znaky slabšej strany, preto by mal súd preskúmať aj záležitosti na jeho obranu, ktoré opomenul. Tiež odmieta súdne trovy, trovy právneho zastúpenia žalobcu a prípadne ďalšie poplatky, pretože mal záujem si plniť vzniknutý záväzok, naopak vzniká dojem, že právne zastúpenie žalobcu sa chce na ňom obohatiť. (9) Žalovaný v 2. rade svoje právo nevyužil a k replike žalobcu sa v súdom určenej lehote nevyjadril. (10) Súd nariadil vo veci pojednávanie na 19.11.2018, ktorého termín bol z objektívnych dôvodov zmenený na 28.11.2018. O zmene termínu pojednávania boli upovedomení právny zástupca žalobcu aj obaja žalovaní. (11) Žalobca doručil súdu dňa 07.11.2018 písomné vyjadrenie k vyjadreniu (duplike) žalovaného v 1. rade, v ktorom poukázal na to, že žalovaný v 1. rade riadne doručil žalobcovi potvrdenie o štúdiu zo dňa 09.03.2016, v zmysle ktorého bol študentom do 07.03.2016. Na základe uvedeného bol upozornený na začiatok splatnosti pôžičky upozornením zo dňa 06.07.2016, kde bol po zmluvnom odklade splátok (3 mesiace) stanovený termín prvej splátky na jún 2016. V upozornení bol žalovaný v 1. rade upozornený, že nárok na odklad splátok stanovuje samotná zmluva o pôžičke v bodoch VII. a VIII. Žalovaný, hoci podľa jeho vyjadrenia pokračoval v štúdiu, nepožiadal o odklad splátok. Žalobca nie je povinný zisťovať, či žalovaný v 1. rade pokračuje v štúdiu na vysokej škole ani ho upozorňovať na jeho zmluvné možnosti v prípade pokračovania, resp. prestupu alebo zmeny štúdia na vysokej škole. Vo vzťahu k plneniu ručiteľom poukázal na to, že žalovaní boli vyzvaní na úhradu dlhu, pričom na výzvu nereagovali. Preto si žalobca uplatňuje nárok aj voči žalovanému v 2. rade ako ručiteľovi. Tvrdenia o objektívnej nemožnosti plnenia a rozpore s dobrými mravmi považuje žalobca za neopodstatnené. Rovnako nie je podstatné, že sú žalovaným v 1. a v 2. rade vykonávané zrážky zo mzdy. Svoje úkony v konaní považuje žalobca za účelne vynaložené, preto nevidí dôvod na to, aby žalovaní boli oslobodení od náhrady trov konania. Vzhľadom na žiadosť o povolenie splátkového kalendára navrhujú vykonanie dokazovania ohľadom majetkových, finančných a sociálnych pomerov u oboch žalovaných. (12) Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 28.11.2018. Na pojednávanie sa neustanovil právny zástupca žalobcu, hoci bol o pojednávaní riadne a včas upovedomený (dňa 06.11.2018). Svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, pričom ani nežiadal z dôležitých dôvodov o odročenie pojednávania. Preto súd vec prejednal podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) bez prítomnosti zástupcu žalobcu. (13) Súd na pojednávaní umožnil žalovaným vyjadriť sa k žalobe, určil, ktoré skutkové tvrdenia považuje medzi stranami za sporné a ktoré sú nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nevykoná a ako vec predbežne právne posúdil. Následne vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktorými sú: kópia Žiadosti o poskytnutie pôžičky zo dňa 11.10.2013 na čísle listu spisu (ďalej len „č.l.“) 41, kópia Žiadosti o poskytnutie pôžičky zo dňa 30.10.2014 na č.l. 28, kópia Zmluvy o pôžičke č. 1874/2013 zo dňa 26.02.2014, doručená žalobcovi dňa 04.03.2014 na č.l. 32 až 40, kópia Zmluvy o pôžičke č. 613/2014 zo dňa 18.12.2014, doručená žalobcovi dňa 22.12.2014 na č.l. 18 až 27, kópia Rozhodnutia o vylúčení zo dňa 21.08.2014 na č.l. 31, kópia Potvrdenia o štúdiu zo dňa 28.08.2014 na č.l. 30, kópia Potvrdenia o odklade splátok zo dňa 4.11.2014 na č.l. 29, kópia Rozhodnutia o vylúčení zo dňa 25.09.2015, kópia Upozornenia na splatnosť pôžičky a úhradu zameškaných splátok zo dňa 05.11.2015 na č.l. 17, kópia Upomienky č. 1 zo dňa 05.04.2016 na č.l. 16, kópia Potvrdenia o skončení štúdia zo dňa 09.03.2016 na č.l. 14, kópia Upomienky zo dňa 29.06.2016 na č.l. 15, kópia Upozornenia na začiatok splatnosti pôžičky 06.07.2016 na č.l. 13, kópia Výzvy na jednorazovú úhradu zostatku dlhu zo dňa 28.07.2016 s

doručenkami na č.l. 11 až 12, kópia zaslanej výzvy právneho zástupcu žalovanému v 1. rade zo dňa 07.02.2017 na č.l. 8, kópia zaslanej výzvy právneho zástupcu žalovanému v 2. rade zo dňa 07.02.2017 na č.l. 9, kópia prehľadu poplatkov a náhrad na č.l. 10. Z prednesov žalovaných a z vykonaných dôkazov súd pre potreby rozhodnutia vo veci zistil nasledujúci skutkový stav: (14) Žalobca ako veriteľ uzavrel so žalovaným v 1. rade ako dlžníkom dve zmluvy o pôžičke. Predmetom zmluvy č. 1874/2013 zo dňa 04.03.2014 bola pôžička vo výške 3 000 €. Pôvodný žalovaný v 2. rade zabezpečil záväzok zo zmluvy číslo 1874/2013 ako ručiteľ. Predmetom zmluvy č. 613/2014 zo dňa 22.12.2014 bola pôžička vo výške 2 500 €. Pôvodný žalovaný v 3. rade zabezpečil záväzok zo zmluvy číslo 613/2014 ako ručiteľ. Zmluvné strany sa v oboch zmluvách dohodli na úroku 3,19% p.a. s tým, že táto sa zvyšuje v prípade omeškania so splácaním viac ako dvoch splátok o 2% /v skutočnosti bolo vôľou strán zvýšiť ju o 2 percentuálne body/ a počas závažného porušenia zmluvných povinností o ďalšie 2% (čl. III. bod 6). Zmluvné strany sa dohodli, že všetky povinné plnenia dlžníka zo zmluvy sa budú pripisovať na účet pôžičky a budú súčasťou istiny a úročia sa ako pôžička (čl. IV. bod 2). Dohodli sa aj na poplatkoch a náhradách, ktoré si môže veriteľ účtovať a ktoré sú uvedené v sadzobníku poplatkov a náhrad (čl. IV. bod 3). Dlžník bol podľa zmluvy povinný veriteľovi oznámiť skončenie štúdia do 14 dní a predložiť o tom doklad (čl. V. bod 1). Dlžník bol takisto povinný oznámiť prestup na inú fakultu alebo inú vysokú školu a preukázať pokračovanie v dennej alebo externej forme štúdia na inej vysokej škole (čl. V bod 5). Splatnosť pôžičky bola dohodnutá v čl. VI. zmluvy. Žalovaný bol povinný splácať pôžičku v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po šiestich mesiacoch odkladu splátok pôžičky v prípade riadneho skončenia vysokoškolského štúdia na prvom stupni alebo v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po dvoch mesiacoch odkladu splátok v prípade prerušenia štúdia alebo iného ako riadneho skončenia vysokoškolského štúdia druhého stupňa, ibaže by sa pred uplynutím lehoty odkladu stal opätovne študentom a uplatnil si nárok na odklad splátok. Splatnosť splátok bola dohodnutá k 25. dňu v mesiaci. Z čl. VI. bod 6 vyplýva dojednanie, že ak dlžník študoval paralelne aj na inej vysokej škole ako uvedenej v zmluve a zároveň riadne ukončí toto ďalšie štúdium skôr ako štúdium, v rámci ktorého pôžičku čerpal, vzniká mu povinnosť začať splácať v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po dvoch mesiacoch odkladu splátok po riadnom skončení ďalšieho vysokoškolského štúdia. Do lehoty splatnosti pôžičky sa nezapočítaval časť štúdia na vysokej škole, ak dlžník nemal ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. V prípade, ak by dlžník skončil štúdium skôr ako bol predpokladaný dátum riadneho skončenia štúdia a neupovedomil by o tom veriteľa, je veriteľ oprávnený požadovať jednorazovú úhradu splátok, ktoré by mal zaplatiť, ak by si svoju oznamovaciu povinnosť splnil (čl. VI. bod 17). V prípade nadštandardnej dĺžky štúdia mohla byť splatnosť pôžičky odložená na písomnú žiadosť dlžníka (čl. VI. bod 19). Veriteľ bol oprávnený pôžičku zosplatniť v prípade omeškania so zaplatením viac ako troch splátok (čl. VI. bod 20). V zmluve bola upravená aj situácia, ak po skončení štúdia dlžník pokračoval v ďalšom štúdiu. V takom prípade bol oprávnený písomne požiadať veriteľa o odklad splácania pôžičky na obdobie ďalšieho vysokoškolského štúdia (čl. VII. bod 3). K žiadosti je povinný pripojiť doklad o štúdiu (čl. VII. bod 7). V čl. VII bod 11. je výslovná dohoda strán o tom, že dlžník si musí odklad splátok písomne uplatniť u veriteľa, inak tento nárok nemá. V čl. IX bod 3 zmluvy č. 613/2014 je dohoda o tom, že ak strany uzavreli v minulosti inú zmluvu alebo zmluvy o pôžičke, rušia sa a nahrádzajú sa touto novou zmluvou. Ručenie v rozsahu pôvodného záväzku trvá aj po jeho nahradení (čl. IX bod 8). Zmluvné strany sa dohodli na zabezpečení záväzku ručiteľom (čl. X). Ďalej sa dohodli na tom, že dlžník bude pre prípad smrti alebo trvalých následkov spôsobených úrazom poistený na základe zmluvy, ktorú veriteľ uzavrel s komerčnou poisťovňou, pričom poistné 2 promile z poistnej sumy ročne a 1,5 promile z dlžnej sumy ročne je dlžník povinný platiť veriteľovi ku dňu poukázania pôžičky a potom vždy k 1. januáru kalendárneho roka (čl. XI). Žalovaný v 2. rade podpísal zmluvu č. 613/2014 ako ručiteľ. (15) V žiadosti o uzavretie zmluvy, ktorú žalovaný v 1. rade doručil žalobcovi dňa 31.10.2014 uviedol okrem iného aj že študuje súbežne na inej škole (NHF EUBA). Vysokoškolské štúdium, pre ktoré žiadal o poskytnutie pôžičky, bolo na Materiálovotechnologickej fakulte Slovenskej technickej univerzity so sídlom v Trnave. V žiadosti o uzavretie zmluvy, ktorú žalobcovi doručil dňa 11.10.2013 žiadne súbežné štúdium neuviedol. (16) Žalovaný v 1. rade bol rozhodnutím Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, Fakulty elektrotechniky a informatiky zo dňa 21.08.2014 vylúčený zo štúdia. Z potvrdenia zo dňa 28.08.2014 vyplýva, že od 01.09.2012 do 26.08.2014 bol študentom Fakulty elektrotechniky a informatiky STU. (17) Na podklade dokladov od žalovaného v 1. rade žalobca potvrdením zo dňa 04.11.2014 žalovanému v 1. rade povolil odklad splátok pôžičky zo zmluvy č. 1874/2013 z dôvodu nadštandardného štúdia. Ukončenie odkladu splátok malo nastať v decembri 2017.

(18) Z rozhodnutia Dekanátu Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave zo dňa 25.09.2015 vyplýva, že žalovaný v 1. rade bol vylúčený zo štúdia na uvedenej vysokej škole dňom 31.08.2015. (19) Žalobca žalovaného v 1. rade upozornil listom zo dňa 05.11.2015, že nastala splatnosť dlhu od mája 2015 a že má nezaplatené omeškané splátky za obdobie od mája do septembra 2015 v celkovej výške 279,20 €. Tieto ho vyzval uhradiť do 19.11.2015. (20) Z potvrdenia Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, Materiálovotechnologickej fakulty so sídlom v Trnave zo dňa 09.03.2016 vyplýva, že žalovaný bol študentom uvedenej školy od 01.09.2015 do 07.03.2016. (21) Upomienkou zo dňa 05.04.2016 žalobca žalovaného v 1. rade vyzval na zaplatenie nedoplatku ku dňu 31.03.2016 vyčísleného na 111,68 €. Rovnaký nedoplatok žiadal zaplatiť aj upomienkou zo dňa 29.06.2016, pričom ho vyčíslil ku dňu 25.06.2016. (22) Upozornením zo dňa 06.07.2016 žalobca žalovaného v 1. rade upozornil na začiatok splatnosti pôžičky v júni 2016 z dôvodu omeškania s plnením splátok splatných v auguste a septembri 2015 a júni 2016 v celkovej výške 167,52 €. Zároveň ho upozornil, že pôžičku je povinný splácať, pokiaľ si neuplatní nárok na odklad splátok. (23) Výzvou zo dňa 28.07.2016 žalobca vyzval žalovaného na jednorazovú úhradu celého zostatku dlhu vrátane príslušenstva z dôvodu omeškania so splácaním pôžičky o viac ako tri splátky. Zároveň zaslal výzvu na vedomie aj žalovanému v 2. rade ako ručiteľovi. Právny zástupca žalobcu vyzval žalovaných výzvami zo dňa 07.02.2017 na úhradu dlhu a trov súvisiacich s výzvami. (24) Z prehľadu uplatnených poplatkov vyplýva, že žalobca si uplatňuje náhradu poštovného, poistného, sankčných poplatkov, poplatkov za upomienky a za zanedbanie oznamovacej povinnosti. Žalovaní proti uplatneným poplatkom nenamietali. (25) Žalovaní nenamietali ani proti výške zostatku dlhu zo zmlúv o pôžičke (s výnimkou námietok žalovaného v 1. rade proti uplatneným trovám), preto súd vychádzal z toho, že táto nie je sporná a zostatok dlhu žalovaného v 1. rade zodpovedá sume uvedenej žalobcom vo vyjadrení a čiastočnom späťvzatí doručenom súdu dňa 25.05.2018. (26) Z vyjadrenia žalovaného v 1. rade na pojednávaní vyplýva, že nežiadal o odklad splátok z dôvodu, že bol študentom ďalšej vysokej školy. Mal za to, že nemusel žiadosť o odklad podávať, lebo žalobca vedel, že študoval na druhej škole. (27) Spor medzi stranami spočíva v tom, že žalovaný v 1. rade tvrdí, že nemal splácať pôžičku, lebo žalobca vedel, že bol študentom ďalšej univerzity. Žalobca tvrdí, že splatnosť pôžičky nastala z dôvodu, že žalovaný v 1. rade mu preukázal skončenie štúdia, nepreukázal, že by v štúdiu naďalej pokračoval a nepožiadal z dôvodu pokračovania v štúdiu o odklad splátok. Okrem toho napriek výzve nezaplatil viac ako tri splátky pôžičky, preto žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť celého dlhu. (28) Podľa § 1 ods. 1 až ods. 3 zákona č. 396/2012 Z.z. o Fonde na podporu vzdelávania v znení účinnom do 31.12.2015 /znenie účinné v čase uzavretia zmlúv medzi stranami/ zriaďuje sa Fond na podporu vzdelávania (ďalej len "fond") ako neštátny účelový fond. Fond je právnická osoba so sídlom v Bratislave, ktorá sa zapisuje do obchodného registra. Hlavnou činnosťou fondu je poskytovanie pôžičiek podľa § 10 a 14. Fond vykonáva svoju činnosť vo verejnom záujme. Na poskytovanie pôžičiek podľa tohto zákona sa nevyžaduje povolenie podľa osobitného predpisu. (29) Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona fond poskytne pôžičku študentovi na základe žiadosti o pôžičku, ak spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom. (30) Podľa § 12 ods. 3, ods. 4 citovaného zákona ak má študent uzavretú s fondom zmluvu o pôžičke a rada fondu mu schváli ďalšiu pôžičku, uzavrie s ním novú zmluvu, ktorou sa zruší predchádzajúca zmluva; istina pôžičky pozostáva z výšky nesplatenej časti istiny podľa zrušenej zmluvy a poskytnutej pôžičky na základe novej žiadosti študenta. Nesplatené úroky podľa zrušenej zmluvy sa stávajú nesplatenými úrokmi podľa novej zmluvy. Uzavretím zmluvy o pôžičke sa študent stáva dlžníkom fondu. (31) Podľa § 13 ods. 3 až ods. 5 citovaného zákona dlžník fondu podľa § 12 ods. 4 má nárok na odklad splátok, a) ak je študentom študijného programu na vysokej škole v Slovenskej republike alebo rovnocenného štúdia v zahraničí a neukončil vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, b) počas šiestich mesiacov od riadneho skončenia vysokoškolského vzdelávania v prvom stupni, c) počas dvoch mesiacov od riadneho skončenia vysokoškolského vzdelávania v druhom stupni, prerušenia štúdia alebo od iného skončenia štúdia, alebo d) počas trvania materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky, ak dlžník do jedného mesiaca od prerušenia štúdia oznámi fondu, že je na materskej dovolenke alebo rodičovskej dovolenke; odklad splátok je možný celkovo najviac na päť rokov. Počas odkladu splátok podľa odseku 3 lehota splatnosti neplynie. Podmienky uplatnenia odkladu splátok podľa odseku 3 upraví zmluva o pôžičke.

(32) Podľa § 17 ods. 3 písm. c) citovaného zákona Fond upraví vo vnútornom predpise postup pre poskytovanie pôžičiek, najmä sadzbu poplatkov spojených s poskytnutím a splácaním pôžičky. (33) Podľa § 17 ods. 7 citovaného zákona lehota splatnosti pôžičky začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola pôžička poskytnutá. (34) Podľa § 17 ods. 11 citovaného zákona Fond zvýši úrokovú sadzbu pôžičky o dva percentuálne body dlžníkovi fondu, ktorý a) sa oneskoril so splácaním pôžičky poskytnutej fondom o viac ako dve splátky alebo b) inak závažne porušil ustanovenia zmluvy o pôžičke. (35) Podľa § 19 citovaného zákona Zmluva o pôžičke obsahuje najmä a) meno, priezvisko, dátum a miesto narodenia a adresu trvalého pobytu dlžníka fondu, b) výšku istiny, c) úrokovú sadzbu pôžičky, d) osobitné podmienky čerpania pôžičky, e) výšku splátok, termíny ich splatnosti a spôsob ich úhrady, f) sankcie za porušenie zmluvných podmienok, g) zabezpečenie pôžičky, h) číslo bankového účtu dlžníka fondu. (36) Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. (37) Podľa § 667 zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. (38) Podľa § 668 ods. 1 pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. (39) Podľa § 517 ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. (40) Podľa § 546 dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník. (41) Podľa § 548 ods. 1 ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval. (42) Podľa § 565 ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. (43) Podľa § 570 ods. 1 ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok. (44) Podľa § 121 ods. 3 príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. (45) Podľa § 145 ods. 2 ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. (46) Žalobca vzal žalobu sčasti späť, preto súd konanie v časti o zaplatenie sumy 70,84 € s úrokom vo výške 7,19% ročne: zo sumy 27,92 € od 22.08.2017 do zaplatenia, zo sumy 27,97 € od 23.09.2017 do zaplatenia, zo sumy 5 € od 22.02.2018 do zaplatenia, zo sumy 10 € od 27.03.2018 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 27,92 € od 22.08.2017 do zaplatenia, zo sumy 27,97 € od 23.09.2017 do zaplatenia, zo sumy 5 € od 22.02.2018 do zaplatenia, zo sumy 10 € od 27.03.2018 do zaplatenia proti žalovanému v 1. rade a v časti o zaplatenie sumy 70,84 € s úrokom vo výške 7,19% ročne: zo sumy 27,92 € od 22.08.2017 do zaplatenia, zo sumy 27,97 € od 23.09.2017 do zaplatenia, zo sumy 5 € od 22.02.2018 do zaplatenia, zo sumy 10 € od 27.03.2018 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 27,92 € od 22.08.2017 do zaplatenia, zo sumy 27,97 € od 23.09.2017 do zaplatenia, zo sumy 5 € od 22.02.2018 do zaplatenia, zo sumy 10 € od 27.03.2018 do zaplatenia proti žalovanému v 1. rade a proti žalovanému v 2. rade. Súd konanie zastavil v tej časti, v ktorej žalobca vzal žalobu späť. V súlade s § 145 ods. 2 súd o čiastočnom zastavení konania rozhodol v rozhodnutí vo veci samej. Keďže k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo pred otvorením prvého pojednávania vo veci, prípadný nesúhlas žalovaných s čiastočným späťvzatím žaloby by nemal žiadne právne účinky. (47) Následne súd skúmal dôvodnosť podanej žaloby v tej časti, v ktorej ju žalobca nevzal späť. Súd vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania. Po ich zhodnotení dospel k záveru, že žaloba je podaná v prevažnej časti dôvodne. (48) Medzi stranami v zásade nebolo sporné, že žalobca ako veriteľ a žalovaný v 1. rade ako dlžník uzavreli dňa 26.02.2014 (dátum podpisu dlžníka) zmluvu o pôžičke podľa ustanovení § 11 a nasl. zákona č. 396/2012 Z.z. Súd zistil, že zmluva má všetky zákonné náležitosti uvedené v § 19 citovaného zákona. Dňa 18.12.2014 uzavreli ďalšiu zmluvu o pôžičke podľa rovnakých zákonných ustanovení, ktorá takisto obsahuje všetky zákonné náležitosti. Zákon vyžaduje, aby zmluvy obsahovali meno, priezvisko, dátum a miesto narodenia a adresu trvalého pobytu dlžníka fondu, výšku istiny, úrokovú sadzbu pôžičky, osobitné

podmienky čerpania pôžičky, výšku splátok, termíny ich splatnosti a spôsob ich úhrady, sankcie za porušenie zmluvných podmienok, zabezpečenie pôžičky, číslo bankového účtu dlžníka fondu. Všetky uvedené údaje zmluvy jasným a zrozumiteľným spôsobom uvádzajú. Záväzkom z neskoršej zo zmlúv bol nahradený záväzok zo zmluvy skoršej (§ 570 ods. 1 . (49) Plnenie žalovaného v 1. rade z neskoršej zmluvy bolo zabezpečené ručiteľským záväzkom žalovaného v 2. rade. (50) Sporná nebola výška čerpanej pôžičky (na základe dvoch zmlúv spolu 5 500 €). Sporné nebolo ani to, že žalobca do podania žaloby zaplatil sumu 167,52 € a po jej podaní sumu 141,68 €. Sporná nebola ani výška poplatkov, ktoré je povinný žalovaný v 1. rade žalobcovi uhradiť a ktorá je 114,08 € a ani výška dohodnutého zmluvného úroku, ktorá je 7,19% (o 2 + 2 percentuálne body vyššia ako úroková sadzba dohodnutá v zmluvách). Tieto skutočnosti vyplývajú z tvrdení žalobcu, ktoré žalovaní nepopreli a nie sú v rozpore s obsahom vykonaných listinných dôkazov. Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení na pojednávaní dňa 28.11.2018 uviedol, že dlh žalobcu uznáva, okrem nákladov žalobcu. Preto súd z týchto skutočností pri rozhodovaní vychádzal. (51) Dlh z prvej zmluvy (č. 1874/2013) bol v čase podania žaloby vo výške 3 159,49 € a dlh z druhej zmluvy (č. 613/2014) bol v čase podania žaloby vo výške 2 632,43 €. Po začatí konania žalovaný v 1. rade zaplatil v štyroch splátkach ešte 141,68 €. Žalobca splátky započítal v polovici na dlh zo skoršej zmluvy a v polovici na dlh z neskoršej zmluvy. Keďže neskoršia zmluva nahradila zmluvu skoršiu a z toho dôvodu mal žalovaný v 1. rade v podstate po uzavretí neskoršej zmluvy len jeden dlh, mohol žalobca započítať platby na dlh, ktorý bol najskôr splatný. Postup, ktorý pri započítaní zvolil, je však v prospech žalovaného v 2. rade, pretože polovica splátok bola započítaná na plnenie toho dlhu, ktorý zabezpečil ručením. Aj s prihliadnutím na to, že žalovaní nenamietali spôsob započítania zaplatených splátok, súd ich započítanie takým spôsobom, ako to urobil žalobca (spolovice na skoršiu zmluvu a spolovice na neskoršiu) akceptoval (taký spôsob zodpovedá vôli všetkých strán). V čase rozhodovania súdu teda žalovaný v 1. rade dlhoval spolu sumu 5 650,24 €. Preto súd žalovaného v 1. rade zaviazal žalobcovi túto sumu zaplatiť (súčet súm uvedených vo výroku III. a IV. tohto rozsudku). Keďže žalovaný v 2. rade sa zaviazal ako ručiteľ uhradiť dlh za žalovaného v 1. rade, a to v rozsahu, v akom vyplýva zo zmluvy č. 613/2014, vo výroku IV. tohto rozsudku súd zaviazal žalovaného v 2. rade na plnenie spolu so žalovaným v 1. rade s tým, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu plnenia povinnosť na plnenie druhého z nich. Vychádzal pritom z ustanovenia § 548 ods. 1 OZ. Ručiteľ je povinný dlh splniť, ako ho nesplnil napriek písomnej výzve dlžník. Písomné výzvy sa v procesnom spise nachádzajú a boli vykonané ako dôkaz. Žalobca teda preukázal, že žalovaný v 1. rade napriek písomnej výzve svoj dlh neuhradil. Preto vznikol žalovanému v 2. rade ako ručiteľovi záväzok povinnosť dlžníka veriteľovi splniť. (52) Medzi stranami nebola sporná dohoda o úrokoch v zmluvách o pôžičke. Úroky bolo možné dohodnúť tak na podklade osobitného predpisu (zákona č. 396/2012 Z.z.), ako aj na podklade Občianskeho zákonníka (§ 668 ods.1). Na podklade zmluvy bol úrok vo výške 7,19% ročne (3,19% + 2 + 2 percentuálne body - podľa čl. III. bod 6 zmluvy). S prihliadnutím na čiastočné plnenie dlhu žalovaným v 1. rade po podaní žaloby súd priznal žalobcovi popri istine aj dohodnutý úrok, a to vo výške 7,19% ročne zo sumy 3 159,49 € od 05.09.2016 do 21.08.2017 vo výške 217,83 €, zo sumy 3 131,57 € od 22.08.2017 do 22.09.2017 vo výške 19,12 €, zo sumy 3 103,65 € od 23.09.2017 do 21.08.2018 vo výške 92,32 €, zo sumy 3 098,65 € od 22.02.2018 do 26.03.2018 vo výške 19,53 €, zo sumy 3 088,65 € od 27.03.2018 do zaplatenia (výrok III. zmluva č. 1874/2013) a zo sumy 2 632,43 € od 05.09.2016 do 21.08.2017 vo výške 181,49 €, zo sumy 2 604,51 € od 22.08.2017 do 22.09.2017 vo výške 15,90 €, zo sumy 2 576,59 € od 23.09.2017 do 21.02.2018 vo výške 76,64 €, zo sumy 2 571,59 € od 22.02.2018 do 26.03.2018 vo výške 16,21 €, zo sumy 2 561,59 € od 27.03.2018 do zaplatenia (výrok IV. zmluva č. 613/2014). Súd priznal žalobcovi úrok s prihliadnutím na štyri splátky, ktoré žalovaný v 1. rade zaplatil po podaní žaloby. Tieto súd odpočítal od základu, ktorým je dlžná istina ku dňu podania žaloby. (53) Keďže je žalovaný v 1. rade so zaplatením dlžnej sumy v omeškaní, patrí žalobcovi popri istine aj úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ, vo výške podľa § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Súd preto priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5% ročne: zo sumy 3 164,33 € od 26.08.2016 do 21.08.2017 vo výške 156,05 €, zo sumy 3 136,41 € od 22.08.2017 do 22.09.2017 vo výške 13,32 €, zo sumy 3 108,49 € od 23.09.2017 do 21.02.2018 vo výške 64,30 €, zo sumy 3 103,49 € od 22.02.2018 do 26.03.2018 vo výške 13,60 €, zo sumy 3 093,49 € od 27.03.2018 do zaplatenia (výrok III. rozsudku) a vo výške 5% ročne: zo sumy 2 636,46 € od 26.08.2016 do 21.08.2017 vo výške 130,02 €, zo sumy 2 608,54 € od 22.08.2017 do 22.09.2017 vo výške 11,08 €, zo sumy 2 580,62 € od 23.09.2017 do 21.02.2018 vo výške 53,38 €, zo sumy 2 575,62 € od 22.02.2018 do 26.03.2018 vo výške 11,29 €, zo sumy 2 565,62 € od 27.03.2018 do zaplatenia (výrok IV. rozsudku).

Pri úroku z omeškania súd takisto ako pri úroku prihliadal na čiastočné splnenie dlhu žalovaným v 1. rade a štyri splátky zaplatené po podaní žaloby zohľadnil. (54) Žalobcovi popri nároku na istinu a na úroky a úroky z omeškania vznikol podľa § 121 ods. 3 aj nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Tie sú vo výške 251,63 € a súvisia s výzvou žalovaným na dobrovoľné plnenie. Tieto výzvy vyhotovil právny zástupca žalobcu a v súvislosti s nimi má žalobca nárok na náhradu podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Tarifná odmena je upravená v § 10 citovanej vyhlášky. Režijný paušál je uplatnený v § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky a nárok na DPH v § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky. Výška tarifnej odmeny je 200,85 €, režijného paušálu 8,84 € a DPH 41,94 €. Žalobca toto príslušenstvo rozdelil medzi žalovaných podľa toho, v akom pomere si proti ním uplatňuje nárok. Keďže voči žalovanému v 2. rade si uplatňuje nárok len v rozsahu 45,45% z celého predmetu konania, v tomto rozsahu si voči nemu uplatňuje nárok na náhradu príslušenstva pohľadávky. Takýto postup súd považuje za spravodlivý, preto na zaplatenie tohto príslušenstva zaviazal žalovaného v 1. rade v celom rozsahu a žalovaného v 2. rade v tom rozsahu, aký pripadá na jeho účasť v spore. Žalovaný v 1. rade je preto povinný zaplatiť náklady spojené s uplatnením pohľadávky do výšky 137,26 € (výrok III.) a do výšky 114,37 € spolu so žalovaným v 2. rade (výrok IV.). (55) Strany si v zmluvách dohodli aj povinnosť žalovaného v 1. rade zaplatiť poistné, ktoré za neho žalobca odvedie komerčnej poisťovni. Žalovaní nerozporovali tvrdenie žalobcu, že jeho výška pre rok 2016 bola 20,13 €. Predstavovala 2 promile z dlžnej istiny pre prípad smrti dlžníka a 1,5 promile z dlžnej istiny pre prípad trvalých následkov spôsobených úrazom. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade si túto sumu žalobca uplatnil v tom rozsahu, v akom je žalovaný v 2. rade účastný na konaní (podobne ako pri nákladoch spojených s uplatnením pohľadávky). Takýto postup nie je v rozpore so zákonom, preto súd žalobcovi priznal aj nárok na náhradu poistného, a to vo výške 20,13 € proti žalovanému v 1. rade (súčet poistného vo výroku III. a IV. rozsudku) a vo výške 9,15 € proti žalovanému v 2. rade ako ručiteľovi (výrok IV. rozsudku). (56) Podľa § 232 ods. 2, ods. 3 ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (57) O splatnosti prisúdenej sumy súd rozhodol podľa § 232 ods. 3 CSP. Na určenie dlhšej ako zákonnej

- trojdňovej lehoty od právoplatnosti rozsudku súd dôvod nezistil. (58) Vo zvyšku súd žalobu zamietol. (59) Súd žalobu zamietol v tej časti, v ktorej sa žalobca domáhal priznania poistného, ktoré ešte nie je v čase rozhodnutia súdu splatné a v žalobe vyčíslené (3,5 promile zo zostatku istiny ročne za každý aj začatý rok až do zaplatenia istiny). Žalobcovi je možné priznať len takú pohľadávku, ktorá je v čase rozhodovania súdu splatná. V budúcnosti splatné plnenie je možné rozsudkom priznať len vtedy, ak sa vznik povinnosti neviaže na žiadnu ďalšiu právnu skutočnosť, ktorá nastane v budúcnosti (napr. výživné, dôchodok, náhrada za stratu na zárobku) . Keďže základ pre výpočet poistného je v posudzovanom spore variabilný a nie je možné ho v čase rozhodovania súdu zistiť (v budúcnosti bude závisieť od výšky plnenia na istinu), nejde o opakujúcu sa dávku so splatnosťou v budúcnosti, ktorú by bolo možné v zmysle § 217 ods. 2 priznať. (60) Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (61) Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (62) Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. Žalobca bol v konaní čiastočne (v podstatnej časti) úspešný a čiastočne (v pomerne malej časti) neúspešný. Neúspešný však bol v natoľko malej časti (nesplatné poistné), že to nemá na posúdenie jeho procesného úspechu a neúspechu na účely rozhodovania o trovách konania vplyv. Uplatnené poistné bolo vo výške 20,13 €, pričom čelá pohľadávka je vo výške 5 791,92 €. Neúspech žalobcu je teda rádovo v desatinách percenta, čo sa v podstate veľmi blíži úplnému procesnému úspechu žalobcu v spore. Preto mu súd priznal nárok na plnú náhradu trov konania. (63) Keďže žalovaní v 1. a v 2. rade nie sú obaja účastní na celom predmete konania, súd rozhodol tak, že z trov konania, o výške ktorých rozhodne súdny úradník, bude povinný zaplatiť celé trovy žalovaný v 1. rade (pretože je žalovaný ako dlžník celej uplatnenej pohľadávky) a žalovaný v 2. rade spoločne a nerozdielne so žalovaným v 1. rade (lebo tvoria procesné spoločenstvo na jednej procesnej

strane /žalovaný v 2. rade je vo vzťahu k tejto pohľadávke ručiteľom) v rozsahu 45,45% (pretože účasť žalovaného v 2. rade na predmete konania predstavuje 45,45%, preto nemôže vo väčšom rozsahu zodpovedať za náhradu trov konania). (64) O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením súdny úradník. (65) Osobitne sa súd zaoberal procesnou obranou žalovaného v 1. rade, ktorú posúdil ako nedôvodnú. V prvom rade súd považuje za potrebné uviesť, že právny vzťah medzi stranami nie je vzťahom spotrebiteľským, pretože žalobca pri uzatváraní zmlúv nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, ale konal vo verejnom záujme v zmysle § 1 zákona č. 396/2012 Z.z. Žalovaný v 1. rade tvrdí, že sa žalobca domáha nemožného plnenia. Toto však v konaní preukázané nebolo. Žalobca sa domáha plnenia, ktoré má peňažný charakter, preto je plnenie dlhu žalovaným v 1. rade (alebo žalovaným v 2. rade ako ručiteľom) možné. Skutočnosť, že je žalovaný v 1. rade v nepriaznivej majetkovej situácii neznamená, že je plnenie objektívne nemožné. Znamená len toľko, že žalovaný v 1. rade zo subjektívnych dôvodov nie je schopný dlh voči žalobcovi splniť. Preukázané nebolo ani jeho tvrdenie, že by bolo žiadané plnenie v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca sa domáha výlučne plnenia z riadne uzavretej zmluvy o pôžičke, ktorá má všetky zákonné náležitosti, ktoré pre ňu vyžaduje ako Občiansky zákonník, tak aj osobitný predpis (zákon č. 396/2012 Z.z.). Z uplatňovania práva žalobcom nemožno v nijakom prípade vyvodiť rozpor s dobrými mravmi. Ani skutočnosť, že žalovaný v 1. rade mal v čase, kedy si žalobca začal uplatňovať zaplatenie pôžičky, iných veriteľov, ktorým plnil, a to dokonca aj zrážkami zo mzdy, neznamená, že žalobca by sa správal pri uplatňovaní svojho nároku v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný v 1. rade pritom nekonkretizoval, v čom rozpor s dobrými mravmi konkrétne vidí. K námietkam ohľadom nejasného určenia termínu splatnosti splátok je podľa posúdenia súdom v zmluve určený dostatočne jasne v čl. VI. zmluvy. Ani ostatné tvrdenia žalovaného v 1. rade neboli spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie. Žalovaný v 1. rade skutočne porušil svoju povinnosť nahlásiť skončenie štúdia. Hoci v rovnakom čase študoval na inej vysokej škole, pôžička mu bola poskytnutá z dôvodu štúdia na inej vysokej škole a toto štúdium riadne nedokončil. Žalovanému v 1. rade nič nebránilo domáhať sa odkladu splatnosti pôžičky podľa čl. VII zmluvy. Ak by bol žalobcovi riadne doručil doklad preukazujúci ďalšie štúdium, žalobca mu mohol povoliť odklad splatnosti pôžičky (urobil tak v oznámení zo dňa 04.11.2014 vo vzťahu k skoršej pôžičke, vo vzťahu k druhej zmluve však žalovaný v 1. rade doklad o ďalšom štúdiu odôvodňujúcom ďalší odklad splátok žalobcovi nedoručil). Poskytnutie pôžičky sa viazalo na to štúdium, ktoré je uvedené v zmluve, teda na Materiálovotechnologickej fakulte STU Bratislava so sídlom v Trnave, pričom toto štúdium žalovaný v 1. rade nepochybne neskončil riadnym spôsobom, ale bol vylúčený. Súd musí upriamiť pozornosť žalovaného v 1. rade na čl. VII. bod 11 zmluvy, podľa ktorého nárok na odklad splátok zmluvy si musí dlžník písomne uplatniť u veriteľa, inak dlžník tento nárok nemá. Inými slovami, na odklad splátok nestačilo, že bol žalovaný v 1. rade študentom ďalšej vysokej školy, ak túto skutočnosť neoznámil písomne žalobcovi a ak si z tohto dôvodu neuplatnil nárok na odklad splátok pôžičky. Skutočnosť, že žalovanému v 1. rade bol povolený odklad splátok dňa 04.11.2014 nič nemení na splatnosti jeho splátok pre riadne neskončenie štúdia, pre ktoré bol odklad povolený. Žalovaný nepreukázal, že by bol v čase, za ktorý ho žalobca vyzval na plnenie (od mája 2015) študentom vysokoškolského štúdia, na základe ktorého mu bola pôžička poskytnutá (škola uvedená v prvej strane zmluvy na č.l. 18) a že by túto skutočnosť žalobcovi riadne preukázal, ani že by trvali podmienky poskytnutého odkladu (riadne štúdium na vysokej škole uvedenej v zmluve, respektíve preukázanie žalobcovi iných skutočností odôvodňujúcich odklad splátok). Žalovaný v 2. rade splátky nepochybne riadne nesplácal, hoci na Materiálovotechnologickej fakulte STU už štúdium skončil inak ako riadnym spôsobom a zároveň mu nebol povolený odklad splátok z dôvodu štúdia na inej vysokej škole (nepožiadal oň). Ani skutočnosť, že sa mu zrážali zo mzdy iné pohľadávky nie je podstatná, zánik jeho dlhu, respektíve odklad jeho splatnosti to nespôsobilo. Žalobca teda nepožadoval splátky neoprávnene, ako sa domnieva žalovaný v 1. rade, pretože skutočnosť, že v rozhodnom období študoval na inej vysokej škole sama osebe nespôsobila odklad splatnosti pôžičky (o odklad nepožiadal). Hoci mu bol už skôr povolený odklad splátok, po povolení odkladu žalovaný v 1. rade prestal študovať na vysokej škole uvedenej v zmluve o pôžičke (Materiálovotechnologická fakulta STU), preto nastala splatnosť pôžičky skôr (čl. VII bod 8 zmluvy), a tretí kalendárny mesiac po mesiaci, v ktorom dlžník skončil štúdium (čl. VI. bod 4.2. zmluvy). Zo skutkového tvrdenia žalobcu, ktoré žalovaný nepoprel, vyplýva, že žalovaný v 1. rade bol z tohto štúdia vylúčený ku dňu 26.02.2015. Preto žalobca správne určil splatnosť prvej splátky na máj 2015. Žalovaný až dodatočne preukázal (podľa skutkového tvrdenia žalobcu potvrdením zo dňa 28.10.2015 - žalovaný v 1. rade pritom toto skutkové tvrdenie nepoprel), že je študentom rovnakej fakulty, a teda že v štúdiu pokračuje. Študentom bol do 07.03.2016 (č.l. 14), preto bol povinný na základe zmluvy pokračovať v splácaní od júna 2016. Za obdobie, kedy žalovaný

v 2. rade nepreukázal, že bol študentom a zároveň nepožiadal o odklad splátok z dôvodu iného štúdia teda bol povinný splátky zaplatiť. Tieto však neuhrádzal, preto ho žalobca v súlade s dojednaním v zmluve vyzval na úhradu celého zostatku dlhu (čl. IV. bod 20). V čase zosplatnenia teda boli neuhradené najmenej splátky splatné v auguste a septembri 2015 (za obdobie nepreukázania trvania štúdia) a jún 2016 (po skončení štúdia) a v júli 2016, čím bol naplnený zmluvný predpoklad pre zosplatnenie celého dlhu. Čo sa týka záväzku ručiteľa, tento je povinný plniť, ak neplní dlžník po písomnej výzve veriteľa. Nepostačuje len tvrdenie dlžníka, že je ochotný plniť. Pokiaľ sa žalovaný v 2. rade ako dlžník domáha pokračovania plnenia v splátkach, k tomu je potrebné uviesť, že žalobca v súlade so zmluvou a po naplnení dohodnutých podmienok úver v celom rozsahu zosplatnil. Tým zanikla možnosť žalovaného v 2. rade plniť dlh v splátkach. Žalobca k žiadosti o povolenie splácania dlhu v splátkach uviedol, že navrhuje vykonanie dokazovania ohľadom majetkových, finančných a sociálnych pomerov žalovaných. Žiaden konkrétny dôkaz však nepredložil ani neoznačil. Žalovaní pritom takisto žiaden dôkaz, z ktorého by vyplývala dôvodnosť iného rozhodnutia o splatnosti prisúdenej sumy ako podľa § 232 ods. 2 nepredložili ani neoznačili. Preto o splatnosti prisúdenej sumy v splátkach rozhodnuté nebolo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske. (§ 355 ods. 1, § 357 písm. m),

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na toto podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.