Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6CoP-48-2018.pdf
PDF · 172.77 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoP/48/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Anny Mihálikovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, dieťa rodičov matky: Q. P., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, XXX XX S., zastúpenej JUDr. Jurajom Štrbákom, advokátom, so sídlom XXX XX H. XXXX a otca: P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. O. XXX, XXX XX S., adresa na doručovanie: XXX XX Q. A. O. X., zastúpeného JUDr. Michalom Roštárom, advokátom, so sídlom Ul. Ľ. Štúra 27, 023 54 Turzovka, IČO: 42 225 949, o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa a návrhu otca na zníženie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 7P/25/2017-103 zo dňa 12.04.2018, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 7P/25/2017-103 zo dňa 12. 04. 2018 p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zmenil rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 12P/8/2015-55 zo dňa 31.03.2016, ktorým bola naposledy upravená vyživovacia povinnosť otca k maloletej P. P., nar. XX.XX.XXXX, v sume 130,00 Eur mesačne, v časti týkajúcej sa výšky výživného, tak, že odo dňa 01.09.2017 určil výšku vyživovacej povinnosti k maloletej P. P., nar. XX.XX.XXXX, v sume 160,00 Eur mesačne, ktoré uložil otcovi maloletej platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej (výrok I.). Splatné výživné za obdobie od 01.09.2017 do 12.04.2018 v sume 210,00 Eur súd uložil otcovi uhradiť k rukám matky maloletej v mesačných splátkach po 20,00 Eur, spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia (výrok II). Vo zvyšku návrh matky na zvýšenie výživného zamietol (výrok III.). Zároveň súd zamietol aj návrh otca na zníženie výživného (výrok IV.). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (výrok V.). 2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 06.07.2017 sa matka maloletej P. domáhala zvýšenia výživného zo sumy 130,00 Eur na sumu 250,00 Eur, ktorý následne doplnila na výzvu súdu a žiadala zvýšiť výživné na sumu 180,00 Eur počnúc podaním návrhu. Návrh odôvodnila tým, že nástupom maloletej na druhý stupeň základnej školy sa zvýšili výdavky na školské potreby, ošatenie, hygienu a životnú úroveň dieťaťa. 3. Matka v zmysle doplneného návrhu i v priebehu konania tvrdila, že v priemere sú výdavky na maloleté dieťa v sume 300,00 Eur mesačne. Uviedla, že býva spolu s dvomi maloletými deťmi a so svojou matkou v 3-izbovom byte a mesačne platí na náklady spojené s bývaním sumu 250,00 Eur, z toho pripadá na maloletú P. suma 62,00 Eur. Maloletá sa nestravuje v školskej jedálni, výdavky na stravu sú v priemere 100,00 Eur mesačne. Matka má zvýšené výdavky na oblečenie a obuv. Dcéra rastie a v súčasnosti
jej matka zakupuje už oblečenie a obuv ako pre dospelého človeka a tieto jej musí kupovať prakticky každého pol roka až rok a pol, čo vyjde v priemere 50,00 Eur mesačne. Výdavky na hygienické potreby, pracie prášky sú v priemere 15,00 Eur mesačne, keďže maloletá je už v pubertálnom veku. Zdravotný stav maloletej je dobrý, máva len bežné choroby. V súčasnosti má zlomenú ruku a výdavky na lieky a návštevy lekára sú okolo 15,00 Eur mesačne. Výdavky na zakúpenie školských pomôcok, napr. na výtvarnú, kníh na biológiu, anglický jazyk, za prefotenie rôznych dokumentov a materiálov, predstavujú približne 5,00 Eur mesačne. Maloletá nenavštevuje žiadne záujmové krúžky, hoci by chcela na ne chodiť, najmä na mažoretky. Matka totiž nemá finančné prostriedky na ich úhradu. Škola organizuje rôzne výlety a exkurzie, ktoré sú čiastočne hradené štátom, ale čiastočne musí i matka na ne doplácať, no ani na tieto nemá finančné prostriedky. A taktiež sú to výdavky na školský výlet, ktorý je raz ročne v sume cca. 100,00 Eur. Okrem toho má matka výdavky na zakúpenie oblečenia a obuvi na telesnú výchovu dcére vo výške cca. 10,00 Eur mesačne. Keďže maloletá musí vyhotovovať rôzne domáce úlohy a projekty na počítači, matka jej musela zabezpečiť výpočtovú techniku a pripojenie na internet, za ktorý platí 20,00 Eur mesačne, pričom ide o výdavok, ktorý je vynakladaný len pre maloletú P.. Ostatní členovia domácnosti internet nepotrebujú. Matka ďalej platí maloletej poistku so sporením, (odkedy sa rozišli s otcom, je to zhruba 4 roky spätne) v sume 21,50 Eur mesačne a kredit do mobilu pre maloletú v sume 5,00 Eur mesačne. 4. Otec maloletej v podaní doručenom súdu dňa 22.02.2018, doplnenom 26.02.2018, navrhol, aby súd návrh matky na zvýšenie výživného zamietol, a zároveň vzniesol protinávrh na zníženie výživného na sumu 80,00 Eur mesačne. Uviedol, že matka prvotne požadovala zvýšiť mesačné výživné na dcéru na sumu 250,00 Eur, no v ďalšom svojom podaní už požadovala jeho zvýšenie len na sumu 180,00 Eur. Matka teda vo svojich podaniach uvádza navzájom diametrálne odlišné sumy ňou navrhovaného výživného, bez toho, aby takéto rozdiely náležite v konaní pred súdom vysvetlila. Je preto zrejmé, že u matky ide nielen o neurčitý a zmätočný návrh, ale najmä o špekulatívny a neopodstatnený návrh na zvýšenie výživného. Otec považoval návrh matky na zvýšenie výživného za nedôvodný s ohľadom na to, že matka k svojím podaniam nepripojila také doklady, ktoré by preukazovali výdavky matky na potreby maloletej P. vo výške uvádzanej matkou a nepripojila také doklady, ktoré by preukazovali zvýšenie výdavkov na maloletú dcéru od posledného určenia výživného súdom. Otec zásadne rozporoval skutkové tvrdenia matky o výške nákladov na maloletú P. a tieto považoval za nehodnoverné, nereálne až za účelovo matkou premrštené. Poukázal na neúmerné zvýšenie výdavkov na dcéru v porovnaní s predchádzajúcim obdobím a tvrdil, že matkou tvrdené zvýšenie týchto výdavkov je umelo vykonštruované, za účelom dosiahnutia úspechu vo veci. Podľa jeho názoru matka nepreukázala dôvody tvrdeného neprimeraného nárastu mesačných výdavkov na potreby maloletej dcéry od 06.07.2017, ktoré by pramenili v osobe maloletej alebo v zmene jej pomerov, ako je napr. náhle zhoršenie zdravotného stavu maloletej, prudký nárast alebo pokles hmotnosti maloletej, zvýšené nároky na stravu v dôsledku prípravy na športové podujatie či tehotenstvo, zvýšené nároky školy na kvantitu alebo kvalitu školských pomôcok atď. Návrh matky na zvýšenie výživného neobstojí ani z toho dôvodu, že u matky došlo od posledného určenia výživného súdom preukázateľne k zníženiu osobnej zložky starostlivosti o obe maloleté dcéry. V dôsledku tejto skutočnosti má matka vytvorený potenciálny priestor pre zvýšenie svojej životnej úrovne ako aj úrovne svojich maloletých detí a môže si zabezpečiť relevantný ekonomický príjem. Zároveň otec poukázal na to, že matke sa zvýšil príjem, keďže je poberateľkou opatrovateľského príspevku v sume 213,00 Eur a príspevku na opatrovanie synovca v sume 300,00 Eur, na základe čoho sa objektívne môže po finančnej stránke podieľať na prípadných zvýšených nákladoch na potreby maloletej dcéry. Zvýšenú úroveň matky opiera otec aj o tú skutočnosť, že matka uviedla, že má záujem od sestry nadobudnúť 3-izbový byt po tom, ako za sestru vyplatí hypotéku. Následne matka plánuje predať 1-izbový byt, ktorého je vlastníčkou, v hodnote 25.000,00 Eur. Matka by sa zrejme nepúšťala do splácania hypotekárneho úveru, z ktorého je záväzkovo povinná plniť jej sestra, v prípade, ak by zvýšené náklady matky neboli kryté jej vyššou životnou úrovňou. Vyhoveniu návrhu matky na zvýšenie výživného objektívne bránia aj majetkové pomery otca, ktoré nielenže neumožňujú zvýšiť výživné, ale dokonca odôvodňujú jeho zníženie. Otec bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 13.01.2016 do 18.10.2017 (vrátane). Otec preto podal vo veci protinávrh na zníženie výživného opierajúc sa o to, že v konaní vedenom Okresného súdu Čadca pod sp. zn. 12P/8/2015 boli jeho príjmové pomery zadefinované brigádnickou činnosťou, na základe ktorej poberal priemerný čistý mesačný príjem vo výške 450,00 Eur. Oproti tomu, v súčasnosti, si otec za obdobie predchádzajúce mesiacu október 2017, privyrábal bokom priemerne mesačnou sumou 200,00 Eur (prácou v lese, keď je nejaká ťažba), pričom bol vedený na ÚPSVaR Čadca od 13.01.2016 do 18.10.2017, s tým, že v mesiaci november 2017 bol otcovi vyplatený príjem vo výške 73,39 Eur a z dohody o vykonaní práce v mesiaci december 2017 vo výške 521,49 Eur, pričom
od 01.12.2017 otec vykonáva prácu na základe riadnej pracovnej zmluvy s priemerným zárobkom vo výške 450,00 až 500,00 Eur. S prihliadnutím na to, že otec dosahoval v období 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, ktoré predchádzalo rozhodnutiu súdu vo veci sp. zn. 12P/8/2015, priemerný čistý príjem minimálne vo výške 450,00 Eur, pričom v prebiehajúcom súdnom konaní dosahoval otec v období od júla 2016 do júna 2017 priemerný čistý príjem v sume 200,00 Eur a v období od augusta 2017 do decembra 2017 priemerný čistý príjem v sume 199,15 Eur, žiadal otec znížiť výživné na maloletú P. na sumu 80,00 Eur opierajúc sa o zmenu jeho príjmových pomerov. 5. Vychádzajúc z ust. § 78 ods. 1 a 3, § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) citovaných v napadnutom rozhodnutí a na základe vykonaného dokazovania prvoinštančný súd dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného na maloleté dieťa nie je dôvodný. Naopak, vykonaným dokazovaním mal súd preukázanú zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa, a preto dospel k záveru, že v danom prípade je dôvod na zvýšenie výživného, avšak nie je vo výške, ako to požadovala matka vo svojom návrhu. 6. Naposledy bolo o výživnom na maloletú P. rozhodované rozsudkom Okresného súdu Čadca č.k. 12P/8/2015-55 zo dňa 31.03.2016, ktorým súd rozviedol manželstvo rodičov maloletej a maloletú P., ako aj maloletú O., zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletú P. vo výške 130,00 Eur mesačne a na maloletú O. vo výške 120,00 Eur mesačne. Zároveň súd upravil styk otca s maloletými deťmi. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.06.2016. V tom čase bola maloletá P. žiačkou 3. ročníka ZŠ v S.. Finančné náklady na maloleté dieťa boli v priemere 150,00 Eur mesačne. Matka maloletej poberala príspevok za opatrovanie svojej matky vo výške 131,40 Eur mesačne a prídavky na dve maloleté deti. Výdavky na maloletú matka špecifikovala ako výdavky na oblečenie v sume 50,00 Eur mesačne, stravu v sume 150,00 Eur mesačne, čistiace prostriedky a hygiena 20,00 Eur mesačne, potreby do školy pre dcéru P. vo výške 17,00 Eur mesačne, náklady na zdravotnú starostlivosť na deti v sume 15,00 Eur mesačne, na stravu v školskej jedálni a škôlke v sume 30,00 Eur mesačne. Otec bol v tom čase vedený ako SZČO od 01.07.2015 a taktiež bol vedený v evidencii Sociálnej poisťovne ako zamestnanec na dohodu o vykonaní práce v spoločnosti EUROTRIM, s.r.o. Za obdobie od 01.08.2015 do 31.12.2015 dosahoval u tohto zamestnávateľa mesačný príjem vo výške 141,61 Eur brutto. Pri výsluchu na pojednávaní otec uviedol, že jeho príjem je mesačne v rozsahu 450,00 Eur až 650,00 Eur, avšak jednalo sa o príjem „mimo papier“. 7. Pri svojom rozhodovaní o zmene výživného súd prvej inštancie porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Porovnal teda u oboch rodičov navzájom možnosti, schopnosti a majetkové pomery a súčasne prihliadol k odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa. Hmotno-právnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov. Súd preto skúmal skutočnosti odôvodňujúce zmenu pomerov. 8. Vykonaným dokazovaním mal konajúci súd preukázané, že matka býva v spoločnej domácnosti s maloletou P. a ich dcérou O., nar. XX.XX.XXXX. Naviac sa celodenne stará o svoju matku, ktorá je pripútaná na lôžko. Od septembra 2017 začala maloletá P. navštevovať 5. ročník základnej školy, čím sa zvýšili výdavky na jej oblečenie, hygienu i stravu. Matka mala ďalšie výdavky na zakúpenie školských potrieb (atlasov, zošitov, kníh), či platbu za exkurziu v hodnote 20,00 Eur. Hoci dcéra chcela navštevovať záujmové krúžky (spevácky a mažoretky), matka nemá finančné prostriedky na to, aby náklady s tým spojené pokryla. Matka poberá opatrovateľský príspevok vo výške 213,00 Eur mesačne za opatrovanie svojej matky P. U.. Okrem toho opatruje aj bratovi syna H. U., nar. XX.XX.XXXX, ktorý jej za túto starostlivosť platí čiastku 300,00 Eur mesačne. Za uvedenú sumu však matka kupuje synovcovi plienky, stravu a iné potrebné veci a keď je chorý, aj lieky. V takom prípade ide s ním aj k lekárovi, keďže mu zabezpečuje celodennú starostlivosť. Od mesiaca január 2018 býva matka spolu s deťmi v trojizbovom byte, ktorý je vo vlastníctve jej sestry. Do tohto bytu sa presťahovala najmä kvôli matke, ktorá je pripútaná na lôžko a matka ju vo svojom jednoizbovom byte nemala kde umiestniť. Matka sa so svojou sestrou dohodla tak, že na trojizbový byt má hypotéku, ktorú začne vyplácať ona a po jej vyplatení prepíše sestra tento byt na ňu a matka svoj jednoizbový byt predá. Od mesiaca január 2018 platí matka za sestrin byt zálohové platbu v sume 250,00 Eur mesačne. Má už aj hypotéku v sume 250,00 Eur mesačne, ale keďže ju nemá z čoho uhradiť, platí ju za ňu sestra. Jednoizbový byt, ktorého je matka vlastníčkou, má hodnotu približne 25.000,00 Eur. Iné výdavky sa v porovnaní s predchádzajúcim obdobím nezmenili. Otec kúpil deťom darčeky na Vianoce a na Mikuláša im dal balíček sladkostí. Na meniny a narodeniny im však nič nekúpil. 9. Zo správy Mesta S. vyplynulo, že matka žije v bytovom dome v byte 1 + 1 spolu so svojimi maloletými dcérami. V poslednom období pomáha bratovi so starostlivosťou o jeho maloletého syna H. U.. Približne 7 rokov sa matka stará o svoju matku P. U.. Je poberateľkou kompenzačného príspevku za opatrovanie
vo výške 213,00 Eur. Ku dňu 11.12.2017 počas hospitalizácie matky P. U. bola matka evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie na ÚPSVaR v období jedného mesiaca. Matka plánuje byt odpredať, ide sa sťahovať do bytu svojej sestry P. U.. Alkoholické nápoje nepožíva. Z potvrdenia o príjme spoločnosti Lynnfield, s.r.o. vyplynulo, že matka pracovala v tejto spoločnosti na základe dohody o pracovnej činnosti od 02.01.2017 do 16.05.2017 a za obdobie od 01/2017 do 05/2017 jej bola vyplatená celková čistá mzda v sume 180,00 Eur mesačne, t.j. v priemere čiastka 36,00 Eur mesačne a za obdobie od 07/2016 do 12/2016 v celkovej výške 208,23 Eur, t.j. v priemere 34,70 Eur mesačne. 10. Otec vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že na jeho strane došlo k zmene, keďže sa dostal do väčších dlhov, ako bol v minulosti. Naďalej pracuje v spoločnosti SWANK, s.r.o. Dosahuje príjem 450,00 Eur až 500,00 Eur mesačne. Niekedy sa mu podarí privyrobiť si bokom, keď ide do lesa, keď je nejaká ťažba. Naposledy tomu bolo tak pred dvomi mesiacmi. Pracoval tam dva týždne a zarobil 150,00 Eur až 200,00 Eur. V tom čase bol evidovaný na ÚPSVaR v evidencii nezamestnaných a takto si privyrábal peniaze na živobytie. Odkedy pracuje, si už takto privyrobiť nebol. U zamestnávateľa otec pracuje na pozícii stavebný montér a je vysielaný na prácu v rámci SR i ČR. Takto bol napr. 10 dní v Prahe, potom tri dni doma. Následne ide na 10 dní do práce. Otec naďalej spláca hypotéku, ktorú má od roku 2007, ktorú splácal vo výške 150,00 Eur mesačne. Aktuálna výška jeho splátky však predstavuje čiastku 180,00 Eur mesačne, keďže pôvodne určenú splátku riadne nesplácal. Otec býva sám v rodinnom dome, ktorý je v jeho vlastníctve. Jeho výdavky sa zvýšili tak, že si musí platiť stravu, oblečenie, na čo mu vôbec nevychádzajú peniaze. Keď vykonáva prácu mimo bydliska, cestu tam i späť si musí zabezpečiť sám. Napríklad, keď ide do Prahy, cestuje vlakom za cestovné v čiastke 18,00 Eur. Ubytovanie mu platí zamestnávateľ. V mesiaci december 2017 otec pracoval v Dánsku a boli mu vyplatené cestovné náhrady v sume 376,00 Eur. Keď však pracuje v Českej republike, cestovné náhrady mu zamestnávateľ nevypláca. Otec uviedol, že deťom zakúpil nejaké oblečenie, bundy či hygienické balíčky. 11. Zo správy zamestnávateľa otca vyplynulo, že bol zamestnaný v spoločnosti SWANK, s.r.o. na dohodu o vykonaní práce v období od 20.10.2017 do 30.11.2017. Počas uvedenej doby nebol práceneschopný, neboli mu vyplácané daňové bonusy ani odmeny. Cestovné náhrady mal vo výške 376,49 Eur. Zo mzdového listu otca vyplynulo, že jeho čistá mzda v mesiaci 10/2017 predstavovala čiastku 73,39 Eur a v mesiaci 11/2017 čiastku 521,49 Eur. Zároveň mu boli vyplatené iné príjmy vo výške 376,18 Eur. Z jeho výplatnej pásky na č.l. 66 spisu vyplynulo, že čistá mzda otca za mesiac 12/2017 predstavovala čiastku 365,36 Eur. Zároveň mu bola vyplatená záloha vo výške 1.300,00 Eur a tiež čiastka 35,12 Eur. Za mesiac 01/2018 dosiahla čistá mzda otca čiastku 397,35 Eur a za mesiac 02/2018 čiastku 394,35 Eur. Zároveň mu bolo vyplatených 917,95 Eur. Z vyjadrenia konateľa spoločnosti SWANK, s.r.o. vyplynulo, že otec je zamestnaný v spoločnosti od 01.12.2017 na dobu neurčitú. Konateľ spoločnosti odovzdal otcovi pri nástupe do zamestnania dňa 01.12.2017 sumu 300,00 Eur a následne dňa 22.12.2017 sumu 1.000,00 Eur. Uvedená čiastka v úhrnnej sume 1.300,00 Eur v hotovosti bola otcovi poskytnutá ako záloha na mzdu za mesiac 12/2017. Doplatok mzdy vo výške 35,12 Eur obdržal otec dňa 22.01.2018. Otec tiež v mesiaci 12/2017 pracoval v zahraničí, kde bude pracovať do konca roku 02/2018. Od mesiaci 03/2018 bude otec vykonávať prácu v ČR, kde jeho čistý mesačný príjem vrátane diét dosiahne výšku cca 800,00 Eur. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca vyplynulo, že otec bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie v období od 13.01.2016 do 18.10.2017 vrátane. Zo správy Obce Q. A. O. vyplynulo, že otec je vlastníkom rodinného domu v uvedenej obci. Obec ho registruje ako neplatiča dane z nehnuteľnosti za roky 2016 a 2017. S manželkou a deťmi nežije v spoločnosti, pracuje formou dohody o vykonaní práce ako stavebný robotník, prípadne vykonáva práce v lese s drevnou hmotou. 12. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že na strane maloletej P. došlo od predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom k podstatnej zmene pomerov z dôvodu, že maloletá P. nastúpila od 01.09.2017 do 5. ročníka základnej školy, teda na vyšší stupeň štúdia. V porovnaní s predchádzajúcim období sa zvýšili výdavky na výživu maloletej P. predovšetkým na oblečenie a obuv, pretože je v pubertálnom veku, rýchlo rastie a matka jej už nezakupuje detské oblečenie a obuv, ale musí jej už zakupovať oblečenie a obuv ako pre dospelého človeka. Taktiež od posledného určenia výživného došlo k zvýšeniu výdavkov na zakúpenie školských pomôcok a potrieb, keďže maloletá nastúpila na druhý stupeň základnej školy. Bolo jej potrebné zakúpiť niektoré knihy a taktiež škola organizuje viaceré exkurzie a výlety, ktoré čiastočne musí hradiť rodič. Matka však nemá na všetky tieto exkurzie a výlety dostatok finančných prostriedkov. Okrem toho došlo k zvýšeniu výdavkov aj na mobilný telefón pre maloletú P., pretože matka jej zakupuje kredit vo výške 5,00 Eur mesačne. Naviac, v súvislosti s nástupom maloletej P. do 5. ročníka základnej školy, vznikol matke nový výdavok, a to za internet, v sume 20,00 Eur mesačne, a ktorý maloletá potrebuje k štúdiu. Vzhľadom na vek maloletej je nepochybné, že sa zvýšili aj výdavky na zakúpenie stravy pre maloletú. Matka maloletej predložila niektoré listinné dôkazy na preukázanie výdavkov na maloletú P. a hoci otec spochybňoval,
že tieto výdavky nie sú dostatočne preukázané, konajúci súd mal za to, že nie je nutné, aby matka preukazovala vynakladanie výdavkov na stravu, oblečenie, obuv dcéry predložením množstva pokladničných bločkov. Jedná sa totiž o všeobecne známu skutočnosť, že dieťa vo vyššom veku, najmä pokiaľ ide o dieťa v pubertálnom období, v porovnaní s obdobím detstva, má nepochybne nároky na vynakladanie vyšších výdavkov na stravu, oblečenie a obuv, čo súvisí najmä s jeho rastom. Taktiež od posledného určenia výživného nepochybne došlo i k zvýšeniu výdavkov na hygienické potreby, keďže sa jedná o dievča v pubertálnom období. Z uvedených skutočností vyplýva, že na strane maloletej došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného. Majetkové a príjmové pomery matky sa v porovnaní s predchádzajúcim obdobím podstatne nezmenili, preto súd konštatoval, že u nej nedošlo k zmene pomerov. Súd mal však preukázané, že od posledného rozhodovania súdu o výživnom došlo na strane maloletej P. k zmene pomerov, ktoré súvisia jednak s jej nástupom na vyšší stupeň štúdia, fyzickým rastom, dospievaním, s čím sú spojené zvýšené výdavky. Súd preto považoval za dôvodné zvýšenie výživného na maloletú P. o 30,00 Eur mesačne, od 01.09.2017, t.j. od jej nástupu do 5. ročníka základnej školy. Zároveň súd dospel k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach otca platiť takto zvýšené výživné, pretože v porovnaní s predchádzajúcim obdobím došlo k zvýšeniu jeho príjmu. Od 20.10.2017 do 30.11.2017 bol otec zamestnaný v spoločnosti SWANK, s. r. o. na dohodu o vykonaní práce a následne od 01.12.2017 až doposiaľ na základe riadnej pracovnej zmluvy. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že v mesiaci október 2017 bolo otcovi vyplatených 73,39 Eur, v mesiaci november 2017: 145,31 Eur + 376,18 Eur, v mesiaci december 2017: 365,36 Eur + 1.300,00 Eur + 35,12 Eur, v mesiaci január 2018: 397,35 Eur a v mesiaci február 2018: 397,35 Eur + 917,95 Eur + 500,00 Eur = 4.508,01 Eur : 5 mesiacov = v priemere 901,60 Eur mesačne. Z uvedeného vyplýva, že od októbra 2017 až doposiaľ bol priemerný mesačný príjem otca 901,60 Eur. Hoci otec pracuje za minimálnu mzdu, je zrejmé, že sú mu vyplácané diéty, ako aj iné finančné prostriedky. Konajúci súd preto uzavrel, že nie je pravdivé tvrdenie otca, že jeho jediný príjem predstavuje minimálna mzda. Pokiaľ otec poukazoval na to, že od 13.01.2016 do 18.10.2017 bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nemal žiaden príjem, súd na túto skutočnosť pri rozhodovaní neprihliadal. V danej súvislosti otec neuviedol žiaden vážny dôvod, pre ktorý v danom časovom období nepracoval, a ktorý by mu bránil vykonávať prácu. Pri rozhodovaní v tejto veci súd zohľadnil možnosti a schopnosti otca a potencionalitu jeho príjmov, a nie reálny príjem. V uvedenom období totiž nebránili otcovi žiadne vážne prekážky, pre ktoré by nemohol pracovať a dosahovať príjem, ktorý dosahoval v minulosti, resp. dosahuje v súčasnosti. Nakoľko z vykonaného dokazovania nemal súd preukázané, že by došlo k zhoršeniu pomerov na strane otca maloletých detí, súd návrh otca na zníženie výživného ako nedôvodný zamietol. Zároveň súd nezvýšil výživné u maloletej P. na sumu 180,00 Eur mesačne, ako žiadala matka, pretože nemal preukázané, že by došlo k zvýšeniu výdavkov až v takej výške, a preto vo zvyšku návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. 13. Nakoľko súd zvýšil výživné spätne, vznikol na výživnom nedoplatok za obdobie od 01.09.2017 do 12.04.2018 v sume 210,00 Eur (zvýšenie výživného o 30,00 Eur x 7 mesiacov = 210,00 Eur), ktoré povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20,00 Eur spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. 14. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 v spojení s § 57 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko zákon neustanovuje inak, pričom súd nevidel dôvod, že by bolo spravodlivé, aby bola priznaná náhrada trov konania niektorému z účastníkov konania (§ 55 CMP).
15. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec, a to proti jeho výrokom I. a II., ktorý sa domáhal jeho zrušenia v napadnutej časti a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 16. Uviedol, že sa nestotožňuje s obsahom napadnutého rozhodnutia. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane/účastníkovi, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Naviac okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho konanie má vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, spočívajúcu v arbitrárnosti rozhodnutia, v dôsledku čoho jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ zdôraznil, že ani v čase doručenia rozsudku napadnutého odvolaním, ani v čase vyhotovenia tohto odvolania, nemal k dispozícii zápisnicu z pojednávania pred okresným súdom zo dňa 12.04.2018, hoci si ju prostredníctvom svojho právneho zástupcu náležite vyžiadal na predmetnom pojednávaní. Táto mu doposiaľ nebola doručená okresným súdom. Z uvedeného dôvodu otec nemal možnosť náležite
preskúmať rozhodnutie okresného súdu na základe vykonaného dokazovania a nemohol ako procesná strana/účastník uplatniť svoje práva pri podaní riadneho opravného prostriedku. 17. Naviac odvolateľ namietal, že zo strany matky maloletého dieťaťa neboli v konaní pred súdom prvej inštancie absolútne preukázané jej skutkové tvrdenia uvádzané v jednotlivých podaniach adresovaných súdu (návrh zo dňa 06.07.2017 i vyčíslenie výdavkov doručené súdu dňa 15.10.2017), súvisiace s navýšením nákladov na maloletú P. a školské potreby, či pomôcky, oblečenie, hygienu, či na školské výlety a exkurzie. V nadväznosti na uvedené otec mal za to, že súd prvej inštancie zásadne pochybil pri ustálení skutkových zistení, keď návrh matky na zvýšenie výživného nevyhodnotil ako neurčitý, zmätočný, účelový a špekulatívny. Okresný súd sa tiež nevysporiadal ani s námietkami otca smerujúcimi k tomu, že matka maloletej tvrdila výdavky na maloletú P. oproti výdavkom tvrdeným v čase posledného rozhodnutia, ktoré podľa jeho názoru nezodpovedajú nezmenenej životnej úrovni matky a otca, ba dokonca ich zvýšenie je až neuveriteľné a nereálne s ohľadom na nezmenenú životnú úroveň rodičov. Z toho jednoznačne vyplýva účelovosť a premrštenosť návrhu matky na zvýšenie výživného. Otec tiež namietal, že záver okresného súdu v odôvodnení jeho rozhodnutia o tom, že v porovnaní s predchádzajúcim obdobím sa zvýšili výdavky na maloletú P. predovšetkým na oblečenie a obuv, pretože dieťa je v pubertálnom veku, rýchlo rastie a matka jej už nezakupuje detské oblečenie a obuv, ale musí zakupovať oblečenie a obuv ako pre dospelého človeka, s čím sú nepochybne zvýšené výdavky. V danej súvislosti však podľa názoru odvolateľa súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a dopustil sa tiež inej vady, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Matka v konaní pred súdom prvej inštancie nevydokladovala výdavky spojené s oblečením na maloletú P. vo výške, v akej tvrdila, nie je teda zrejmé, že tieto výdavky vynakladá. Bez ustálenia celkovej výšky týchto výdavkov v čase vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie oproti výdavkom vynakladaným v predchádzajúcom období nie je možné určiť konkrétnu sumu zvýšenia výživného. V danej súvislosti otec vníma rozhodnutie súdu prvej inštancie ako svojvoľné, nepreskúmateľné a arbitrárne. Podľa jeho názoru nepostačuje odôvodnenie okresného súdu, že ide o všeobecne známu skutočnosť, že dieťa vo vyššom veku má vyššie výdavky na oblečenie, a to najmä v dobe, kedy je oblečenie všeobecne cenovo dostupné aj pre skupinu obyvateľstva s nižšími príjmami zodpovedajúcimi životnej úrovni matky a otca maloletej. Naviac aktuálne je detské oblečenie paradoxne drahšie ako oblečenie pre dospelých. V súčasnosti tiež nemá rast človeka vplyv na možnosť vynosenia oblečenia, a to v dôsledku nižšej kvality oblečenia. Pokiaľ sa týka výdavkov na hygienu tvrdených matkou v jej písomnom podaní zo dňa 05.10.2017, otec namietal, že súd prvej inštancie sa s takýmto tvrdením na zvýšení nákladov na sumu 80,00 Eur na maloletú P. z pôvodných 20,00 Eur uvádzaných v predchádzajúcom období (31.03.2016) na rodinu v rámci vykonaného dokazovania nevysporiadal a neustálil matkou tvrdené zvýšenie. Ak aj okresný súd konštatoval, že došlo k zvýšeniu nákladov na hygienu z dôvodu pubertálneho veku maloletej, ustálenie takéhoto skutkového stavu podľa názoru odvolateľa neobstojí. Konajúci súd totiž neskúmal, k akému mesačnému nárastu nákladov na hygienu došlo oproti predchádzajúcemu obdobiu a vo svojom rozhodnutí sa nevysporiadal s tým, v akej výške považuje zvýšenie nákladov po tejto stránke na základe vykonaného dokazovania zodpovedajúce súčasným potrebám maloletej. Rozhodnutie okresného súdu tak podľa názoru otca nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a je nepreskúmateľné. Vo vzťahu k zvýšeniu nákladov na výživu maloletej v súvislosti s jej nástupom na druhý stupeň základnej školy, otec namietal, že matka maloletej v celom konaní pred súdom nielenže nepreukázala, o ktoré položky a v akej celkovej sume navýšenia ide, ale k takémuto zvýšeniu čo do konkrétnosti ani vo svojich písomných podaniach neprodukovala žiadne skutkové zistenia. V dôsledku toho otcovi nie je jasné, z čoho súd prvej inštancie pri ustálení skutkového zistenia o zvýšení týchto nákladov vychádzal. Predmetné rozhodnutie tak nevychádza z vykonaného dokazovania a napadnuté rozhodnutie v označenej časti trpí tak vadou nepreskúmateľnosti, svojvôle a arbitrárnosti. Za rovnako nedôvodné otec považuje skutkové zistenia súdu o zvýšení nákladov na maloletú po stránke výletov a exkurzií, obzvlášť za situácie, že v rámci vykonaného dokazovania bolo preukázané, že matka reálne takéto výdavky na maloletú P. nemá, resp., že životná úroveň rodičov im neumožňuje takéto výdavky vynakladať. Rovnaká argumentácia platí aj vo vzťahu ku krúžkom maloletej, ktoré dcéra P. reálne nenavštevuje. Zároveň v konaní nebolo preukázané, že by matka zakupovala dcére pravidelne mesačný kredit na mobilný telefón. Pokiaľ sa týka súdom tvrdeného nového výdavku matky za služby internetu v mesačnej výške 20,00 Eur, takýto výdavok vznikal matke maloletej aj v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom na dcéru, čo vyplýva z dokazovania vedeného na Okresnom súde Čadca vo veci pod sp.zn. 12P/8/2015. Je teda zrejmé, že skutkové zistenia ustálené súdom prvej inštancie v prejednávanej veci nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, v dôsledku čoho napadnuté rozhodnutie neodkazuje na jednotlivé dôkazy, z ktorých súd prvej inštancie vychádzal pri formulovaní svojich skutkových zistení a úvah pri rozhodnutí. Odvolateľ tak považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za arbitrárne a nepreskúmateľné.
Pokiaľ okresný súd pri svojom rozhodovaní prihliadol na vývoj životných nákladov, z rozhodnutia súdu nie je zrejmé, z akých ekonomických ukazovateľov, (miera inflácie zverejňovaná Štatistickým úradom SR, ukazovateľ nárastu spotrebiteľských cien uvádzaných Eurostatom), vychádzal pri svojom rozhodnutí o zvýšení sumy výživného na maloletú P.. Uvedené nedostatky mali napokon zásadný vplyv aj na nesprávne právne posúdenie predmetnej veci, ktorého sa dopustil súd prvej inštancie. Zároveň sa otec nestotožnil so skutkovým zistením súdu, že je v jeho schopnostiach a možnostiach platiť zvýšené výživné, pretože v porovnaní s predchádzajúcim obdobím došlo k zvýšeniu jeho príjmu. V rámci ustálenia jeho príjmu za mesiac december 2017 a február 2018 súd prvej inštancie dospel totiž k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď pri jeho určení na základe dokladov predložených otcovi nerozlišuje medzi čistou mzdou a ostatnými čistými príjmami, ktoré v súčte predstavuje jeho príjem a pridáva k tomuto príjmu aj zálohy, ktoré sú však započítané v dosiahnutom príjme za uvedené obdobie. Naviac súd vôbec nezisťoval príjem otca v rozhodnom období, a to za marec 2018, keďže napadnuté rozhodnutie bolo vyhlásené dňa 12.04.2018. Napokon otec namietal, že nesúhlasí ani s konštatovaním jeho príjmu v napadnutom rozhodnutí za obdobie od 13.01.2016 do 18.10.2017, kedy bol evidovaný na úrade práce. Súd je totiž povinný skúmať príjmy povinného rodiča v čase, kedy mu tento vzniká (teda reálne príjmové pomery povinného rodiča aké dosahuje), a nie je oprávnený uplatniť fikciu o jeho príjme dosahovanom neskôr aj za predchádzajúce skoršie obdobie, ktoré je rovnako rozhodným obdobím pre posúdenie otázky zvýšenia výživného, ako to urobil v rámci právneho posúdenia súd prvej inštancie.
18. Matka i kolízny opatrovník zostali v odvolacom konaní nečinní.
19. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie otca zo dňa 12.05.2018 bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu podľa § 379 CSP, s tým, že odvolacími dôvodmi nie je viazaný (§ 66 CMP) a toto rozhodnutie bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) podľa ust. § 387 ods. 1 CSP a § 2 ods. 1 CMP vo veci samej i v závislom výroku o trovách konania ako vecne správne potvrdil.
20. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o návrhu navrhovateľky, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 až § 222 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
21. Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky a otca maloletého dieťaťa uvedené v jeho opravnom prostriedku a po ich preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné.
22. Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd) nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania, rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdov (viď § 185 ods. 1 CSP), a nie účastníkov. Naviac skutočnosti všeobecne známe (tzv. notoriety) alebo známe súdu z jeho činnosti, sa nedokazujú (§ 186 ods. 1 CSP). Ide o také skutočnosti, ktoré sú známe pomerne širokému okruhu ľudí a vedomosť o týchto skutočnostiach možno u bežného, priemerne vzdelaného človeka žijúceho v danom mieste a čase predpokladať. Nie je pritom podmienkou, aby boli známe každému. Nedokazujú sa ani skutočnosti známe súdu z jeho rozhodovacej činnosti (napr. z konaní vo veciach starostlivosti o maloleté deti a pod). Odvolací súd zároveň poznamenáva, že účastníci mali priestor v rámci odvolacieho konania sa k takýmto skutočnostiam, uvedeným v napadnutom rozhodnutí, vyjadriť. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, prečo návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa čiastočne vyhovel a prečo návrh otca na zníženie výživného zamietol a ku svojim záverom dospel v kontexte všetkých ostatných vykonaných dôkazov.
23. Zákon o rodine umožňuje, ak sa zmenia pomery na strane rodičov, prípadne na strane detí samotných, aby výživné bolo novým spôsobom upravené (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine). Samozrejme nejde o akúkoľvek zmenu, ale o takú zmenu, ktorá má význam pre záver, že výživné určené v predchádzajúcom rozhodnutí už nezodpovedá zmenenej situácii, a to jednak na strane osôb výživou povinných, tak i osoby k výžive oprávnenej. Takouto zmenou pomerov nie je teda akákoľvek zmena z hľadísk rozhodujúcich pre určenie výživného, ale musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho rázu v tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie predchádzajúceho rozhodnutia, teda o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov.
24. Hmotno-právnou podmienkou toho, aby súd mohol o výške výživného na dieťa opakovane rozhodnúť je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výšky výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, išlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výšky výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodnutia, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Len v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. Medzi najčastejšie dôvody zmeny pomerov možno zaradiť uplynutie dlhšieho obdobia od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, ďalej podstatná zmena zárobkových možností a schopností povinného rodiča, prípadne i rodiča, ktorému je dieťa zverené do výchovy, pribudnutie či ukončenie vyživovacej povinnosti, ktorá bola zohľadňovaná v čase posledného rozhodnutia, u detí nastúpenie ďalšej, vyššej formy štúdia, zabezpečujúcej prípravu na budúce povolanie, zmena zdravotného stavu a iné. V zmysle ustálenej súdnej praxe sa za opodstatnenú zmenu pomerov považuje aj zmena v dôsledku plynutia času (v zásade nastáva uplynutím troch rokov od poslednej úpravy, ak súčasne nenastali iné relevantné skutočnosti), pretože maloleté dieťa rastie a vyvíja sa, s čím spojené zvýšené výdavky.
25. Zákon o rodine v ust. § 62 a nasl. upravuje základné pravidlá pre určenie výšky výživného na dieťa. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa, jednak na strane povinného rodiča. Pri posudzovaní potencionality príjmov povinného rodiča (v prejednávanej veci otca) musí súd postupovať veľmi prísne a zhodnotiť všetky relevantné skutočnosti, ktoré sa v konaní preukážu. Snaha povinného znížiť vyživovaciu povinnosť na najmenšiu možnú mieru je zo zákona eliminovaná tým, že pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti (akejkoľvek) neprihliada len na jeho skutočné príjmy, ktoré v čase vyhlásenia rozhodnutia dosahuje, ale vychádza sa z jeho potenciálnych príjmov, teda príjmov, ktoré by mal, resp. mohol dosahovať pri existencii objektívne preukázaných skutočností (vek, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zameranie, zdravotný stav, schopnosti, prax, dopyt na trhu práce a podobne). V zmysle § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Okrem toho v zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
26. Vyššie citované zákonné ustanovenia vyjadrujú všeobecné hľadiská, na ktoré súd prihliada pri určení vyživovacej povinnosti. Patria k nim predovšetkým odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré môžu byť rôzne a sú závislé predovšetkým od veku, zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu obsahu jeho prípravy na jeho budúce povolanie a pod. Výživné pre dieťa totiž neslúži len na uspokojenie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (strava, ošatenie, obuv, atď.), ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby a pod.). Odôvodnené potreby dieťaťa sú však bezprostredne ovplyvňované aj schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby, ktoré nepresahujú obvyklú, základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú ale reálne možnosti a schopnosti rodičov vyššie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery
každého z rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. V tejto súvislosti je významné i ust. § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, ktoré zakotvuje, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Naviac súd prihliadne aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a rovnako tak berie do úvahy i prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí. 27. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že na strane maloletej P. došlo od posledného určenia výživného k zmene pomerov. Naposledy bolo o výživnom na maloletú P. rozhodované rozsudkom Okresného súdu Čadca č. k. 12P/8/2015-55 zo dňa 31.03.2016, kedy v súvislosti s rozvodom manželstva jej rodičov maloletú P. a jej sestru O. súd zveril do osobnej starostlivosti matky a otcovi určil prispievať na jej výživu sumou 130,00 Eur mesačne a na maloletú O. vo výške sumou 120,00 Eur mesačne. V tom čase bola maloletá P. žiačkou 3. ročníka základnej školy v S.. Finančné náklady na maloleté dieťa boli v priemere 150,00 Eur mesačne. Matka maloletej poberala príspevok za opatrovanie svojej matky vo výške 131,40 Eur mesačne a prídavky na dve maloleté deti. Výdavky na maloletú matka špecifikovala ako výdavky na oblečenie v sume 50,00 Eur mesačne, stravu v sume 150,00 Eur mesačne, čistiace prostriedky a hygiena 20,00 Eur mesačne, potreby do školy pre dcéru P. vo výške 17,00 Eur mesačne, náklady na zdravotnú starostlivosť na deti v sume 15,00 Eur mesačne, na stravu v školskej jedálni a škôlke v sume 30,00 Eur mesačne. Otec bol v tom čase vedený ako SZČO od 01.07.2015 a taktiež bol vedený v evidencii Sociálnej poisťovne ako zamestnanec na dohodu o vykonaní práce v spoločnosti EUROTRIM, s.r.o. Za obdobie od 01.08.2015 do 31.12.2015 dosahoval u tohto zamestnávateľa mesačný príjem vo výške 141,61 Eur brutto. Pri výsluchu na pojednávaní otec uviedol, že jeho príjem je mesačne v rozsahu 450,00 Eur až 650,00 Eur, avšak jednalo sa o príjem „mimo papier“. 28. Je nepochybné, že maloletá podrástla a od posledného určenia výživného sa zvýšili výdavky na ňu v súvislosti so stravou, ošatením i ďalšie náklady, konštatované súdom prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí. V súčasnosti dieťa navštevuje druhý stupeň základnej školy, keď od 01.09.2017 nastúpilo do 5. ročníka základnej školy. Okresný súd správne uviedol, že pre dieťa v pubertálnom veku, ktoré rýchlo rastie, už matka nezakupuje detské oblečenie a obuv, ale musí mu kupovať oblečenie a obuv ako pre dospelého človeka, s čím sú nepochybne zvýšené výdavky. Tvrdenie otca o tom, že náklady na menšie deti (obuv, odevy) sú vyššie ako u dospelých, sú ničím nepodložené a účelové. Rovnako je notoricky známou skutočnosťou, že náklady na zakúpenie školských pomôcok a potrieb sú u žiakov druhého stupňa základnej školy podstatne vyššie ako u žiakov prvého stupňa základnej školy. Pokiaľ sa otec bránil tým, že dieťa nenavštevuje krúžky, a nezúčastňuje sa exkurzií a výletov, ktoré matka uviedla, opomína fakt, že matka nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby jej túto formu vzdelávania či kultúrneho/športového vyžitia sama financovala. Všeobecne známe ceny mobilných operátorov či už za kredit alebo internet tiež nie je potrebné v konaní dokazovať. Sumy, ktoré matka uviedla v konaní (5,00 Eur mesačne na kredit a 20,00 Eur mesačne na internet), nijakým spôsobom neprekračujú všeobecne známe náklady na tieto položky. Aj v prípade, že matka mala tieto výdavky na dcéru i v predchádzajúcom období, nič to nemôže zmeniť na záveroch okresného súdu uvedených v napadnutom rozhodnutí. Podstatným je totiž fakt, že aj výdavky na stravu pre maloletú sa s jej rastúcim vekom zvýšili. Pokiaľ otec namietal, že matka dôsledne nepreukázala všetky náklady, ktoré má v súvislosti s výživou na maloletú P., dokladmi o ich úhrade, okresný súd tiež správne uzavrel, že v prejednávanej veci nie je nutné, aby matka preukázala vynakladanie výdavkov na stravu, oblečenie a obuv maloletej predložením množstva pokladničných dokladov, keďže ide o skutočnosť všeobecne známu. Je zrejmé, že dieťa je vo vyššom veku, s čím sú spojené vyššie výdavky na jeho stravu, oblečenie a obuv. To však nie sú jediné náklady na jej výživu. V súvislosti s jej vekom došlo nepochybne i k zvýšeniu výdavkov na hygienické potreby, keďže sa jedná už v podstate o mladú ženu. 29. Súd prvej inštancie tiež správne konštatoval, že majetkové a príjmové pomery matky sa v porovnaní s predchádzajúcim obdobím podstatne nezmenili. Matka má stále v opatere svoje dve maloleté dcéry, s ktorými žije v spoločnej domácnosti a opatruje svoju bezvládnu matku P. U.. Matka si svoju vyživovaciu povinnosť voči obidvom dcéram plní i každodennou starostlivosťou o ne a uspokojovaním ich bytovej potreby (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine). Naviac matka pomáha svojmu bratovi so starostlivosťou o malé dieťa (H. U., nar. XX.XX.XXXX). Práve táto okolnosť jej bráni zamestnať sa aspoň brigádnickou formou na čiastočný úväzok a zvýšiť si svoj príjem. Značnú časť sumy, ktorú jej brat dáva za opateru syna, matka minie práve na potreby jeho maloletého syna. 30. U otca došlo v porovnaní s predchádzajúcim obdobím k zvýšeniu jeho príjmu. Od 20.10.2017 do 30.11.2017 bol otec zamestnaný v spoločnosti SWANK, s. r. o. na dohodu o vykonaní práce a následne od 01.12.2017 až doposiaľ na základe riadnej pracovnej zmluvy. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že v mesiaci október 2017 bolo otcovi vyplatených 73,39 Eur, v mesiaci november
2017: 145,31 Eur + 376,18 Eur, v mesiaci december 2017: 365,36 Eur + 1.300,00 Eur + 35,12 Eur, v mesiaci január 2018: 397,35 Eur a v mesiaci február 2018: 397,35 Eur + 917,95 Eur + 500,00 Eur = 4.508,01 Eur : 5 mesiacov = v priemere 901,60 Eur mesačne. Z uvedeného vyplýva, že od októbra 2017 až do mesiaca 2/2018 bol priemerný mesačný príjem otca 901,60 Eur. Hoci otec pracuje za minimálnu mzdu, je zrejmé, že sú mu vyplácané diéty, ako aj iné finančné prostriedky. Konajúci súd preto správne uzavrel, že nie je pravdivé tvrdenie otca, že jeho jediný príjem predstavuje minimálna mzda. Pokiaľ otec poukazoval na to, že od 13.01.2016 do 18.10.2017 bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nemal žiaden príjem, okresný súd postupoval tiež správne, ak na túto skutočnosť pri svojom rozhodovaní neprihliadal. Hoci otec poukazoval na svoje príjmy, tak ako ich dokladoval v prvoinštančnom konaní, je potrebné poznamenať, že pri rozhodovaní súdu o zvýšení výživného vo vzťahu k povinnému rodičovi súd neberie do úvahy len reálne zárobky, ale aj potencionalitu jeho príjmov. Keďže otec je zdravý, v produktívnom veku, v záujme zabezpečenia výživy svojho maloletého dieťaťa je v jeho možnostiach a schopnostiach zabezpečiť si dostatočný príjem z pracovného či obdobného pomeru. Nemožno akceptovať stav, že otec pri akútnom nedostatku pracovníkov v stavebníctve zostal v určitom období nezamestnaný a sám sa tak pripravil o možný zdroj príjmu, z ktorého by primárne plnil svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu. Tomu, že otec je schopný zamestnať sa nasvedčuje aj fakt, že si zarábal v predmetnom období brigádnicky v lese. Napokon v stavebníctve dosahujú platy stavebných robotníkov 800,00 Eur netto, i viac (www.platy.sk). K tomu je nutné pripočítať aj diéty, ktoré sú otcovi vyplácané mesačne v čase, keď vykonáva prácu v zahraničí. Z ustálenej judikatúry súdov vo veciach výživného vyplýva, že súdy zohľadňujú diéty pre účely určenia výživného. V prejednávanej veci bola teda rozhodnou pre posúdenie výšky vyživovacej povinnosti otca potencionalita jeho príjmov, ku ktorej, (ako už bolo uvedené vyššie), je súd povinný pri rozhodovaní o výške výživného prihliadať. Je teda zrejmé, že príjem otca je vyšší, než ako to prezentoval v priebehu tohto konania. Na uvedenom závere preto nič nemôže zmeniť ani (ne)zistenie jeho príjmu za mesiac 3/2018. Zároveň je potrebné prihliadnuť aj na to, že otec si v tomto súdnom konaní platí služby advokáta, ktorých cena, ako je všeobecne známe, nezodpovedá ním prezentovanému statusu človeka s nízkym príjmom. Otec si predsa musí byť vedomý, že na základe plnomocenstva udeleného jeho advokátovi na zastupovanie v tomto konaní (č.l. 61A spisu) a dohody o poskytnutí právnej pomoci uzavretej s advokátom, bude povinný svojmu právnemu zástupcovi uhradiť odmenu za zastupovanie spolu s výdavkami a náhradou za stratu času, po ich vyúčtovaní a tieto mu zaplatiť bez ohľadu na to, či bude v konaní úspešný, alebo nie. V prípade zlej sociálnej situácie by otec nepochybne využil služby Centra právnej pomoci, zriadeného pre tento účel sociálne odkázaným ľuďom. Je teda zrejmé, že príjem otca ako povinného rodiča deklarovaný v konaní (základe ním predložených potvrdení) reálne nezobrazuje jeho životnú úroveň tak, ako sa ju snaží prezentovať v aktuálne prejednávanej veci. Aj vývoj životných nákladov je oproti minulému obdobiu tiež notoricky známou skutočnosťou, ktorú netreba dokazovať. Niet pochýb o tom, že ceny základných potravín a služieb sa oproti predchádzajúcemu obdobiu, (kedy súd rozhodoval o zvýšení výživného), zvýšili. 31. Na druhej strane je nepochybné, že v súvislosti s nástupom maloletej P. na vyšší stupeň štúdia, jej fyzickým rastom a dospievaním sú spojené zvýšené výdavky. Zvýšenie výživného o čiastku 30,00 Eur mesačne s účinnosťou od nástupu maloletej na druhý stupeň základnej školy (01.09.2017) je teda plne opodstatnené. 32. V danej súvislosti odvolací súd poukazuje na argumentáciu Ústavného súdu ČR I. ÚS 1335/14 zo dňa 26.05.2014, ktorá je vzhľadom na podobnosť právnej úpravy plne aplikovateľná i na prejednávanú vec: „Akonáhle sa človek stane rodičom, nadobúda určité práva s tým spojené, ale tiež mu začne vznikať určité obmedzenie dané existenciou dieťaťa a jeho záujmami. Ak sa rozhodne preto rodič využívať práva na slobodu pohybu a voľbu povolania, musí mať pritom súčasne na zreteli záujmy svojho dieťaťa, v prejednávanom prípade tak záujem na zabezpečení všetkých potrieb svojej dcéry napomáhajúcej všestrannému rozvoju jej osobnosti. V prípade kolízie záujmu dieťaťa a rodiča preváži záujem dieťaťa, ktorý je prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí (pozri napr. čl. 1 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa.)“
33. Napokon, je nutné dodať, že pokiaľ otec nemal k dispozícii zápisnicu z pojednávania zo dňa 12.04.2018, o ktorú požiadal v konaní pred okresným súdom, takýto, táto nedôslednosť v postupe konajúceho súdu, ktorý mu ju opomenul zaslať, nemohla mať vplyv na nemožnosť uskutočňovania jemu patriacich procesných práv v konaní. Z obsahu tejto zápisnice vyplýva, že otec i jeho advokát boli v predmetný deň prítomní na pojednávaní a mohli tak bezprostredne reagovať tak postup súdu, ako aj ním vykonávané dokazovanie. Neobstojí preto tvrdenie odvolateľa o tom, že nemohol uplatniť
svoje procesné práva dostatočným spôsobom v tomto konaní len preto, že nemal k dispozícii písomné vyhotovenie zápisnice o súdnom pojednávaní, na ktorom bol prítomný.
34. Na základe vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí vychádzal z úplne zisteného skutkového stavu, relevantne skúmal odôvodnené potreby maloletej, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery na strane oboch rodičov a na ich základe dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.
35. Okresný súd tiež správne konštatoval zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa až dňom, keď maloletá P. nastúpila na druhý stupeň základnej školy (01.09.2017), ku ktorému dňu zvýšil výšku výživného otca o 30,00 Eur. Matka totiž v konaní nepreukázala, že by k tejto zmene pomerov došlo skôr. Napokon sama svoj návrh odôvodňovala nástupom maloletej P. na druhý stupeň základnej školy.
36. Zároveň sa odvolací súd plne stotožnil aj s vyčísleným nedoplatkom na výživné na maloleté dieťa za obdobie od 01.09.2017 do dňa vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej inštancie (12.04.2018). Nedoplatok otca na výživnom ku dňu rozhodovania súdu predstavuje celkom sumu tak, ako bola vyčíslená s ohľadom na príjem otca i výšku vyživovacej povinnosti. Okresný súd teda postupoval správne, keď otcovi uložil splácať výživné v splátkach vo výške 20,00 Eur mesačne, spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok, ak sa otec dostane do omeškania s úhradou čo i len jednej splátky (§ 228 ods. 4 CSP s použitím § 2 ods. 1 CMP). Za vyššie popísaného skutkového stavu okresný súd postupoval tiež správne, ak návrh otca na zníženie výživného na maloletú P. zamietol. Odvolací súd pritom poukazuje na svoju argumentáciu uvedenú vyššie. Z rovnakých dôvodov je správny aj výrok okresného súdu o zamietnutí návrhu matky na zvýšenie výživného v zvyšnej časti.
37. Okresný súd teda v prejednávanej veci komplexne zhodnotil odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj osobné, zárobkové a majetkové pomery povinného rodiča, t. j. otca, no najmä správne prihliadol na potencionalitu jeho príjmov. Na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam, ktoré uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku. Rovnako vecne správny je aj výrok o trovách prvoinštančného konania o tom, že žiaden z účastníkov (navzájom voči sebe) nemá nárok na náhradu trov konania, ktorý plne zodpovedá ust. § 52 CMP.
38. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
39. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné, alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. (§ 77 CMP)
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).
Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a nasl. CMP.