Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_28P-46-2018.pdf
PDF · 81.21 KB
Case nature
Area
Subarea
28P/46/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci navrhovateľky: KC. Y., C.. Z., W.. X.XX.XXXX, F. M. XB, T.Š., právne zast. JUDr. Daniel Boľanovský, advokát, so sídlom Prešove, Slovenská 69, proti manželovi navrhovateľky: V. T., W.. XX.X.XXXX, F. M. XB, T. v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému M. V.V., W.. XX.X.XXXX E. T. V., W.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpených opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, takto
rozhodol:
I. rozvádza manželstvo účastníkov Y. V.Ň., C.. Z., W.. X.XX.XXXX E. T. V., W.. XX.X.XXXX, G. H. X.XX.XXXX a zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu v T., zv. XX, ročník XXXX, strana XXX pod poradovým číslom XXX,
II. zveruje maloleté deti M. V., W.. XX.X.XXXX E. T. V., W.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok,
III. otec je povinný prispievať na výživu maloletého M. sumou 100 Eur mesačne na maloletého T. sumou 80 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc právoplatnosťou rozsudku opakovane do budúcna,
IV. styk otca s maloletými deťmi neupravuje,
V. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka podala dňa 9.4.2018 návrh na rozvod manželstva, navrhovala manželstvo rozviesť, zveriť maloleté deti do svojej starostlivosti, určiť výživne 150,- Eur a 130,- Eur a upraviť styk. V priebehu konania svoj návrh upravila, čo sa týka styku navrhovala, aby súd styk neupravil.
2. Manžel navrhovateľky s rozvodom nesúhlasil, ak by súd manželstvo rozviedol navrhoval zveriť deti do striedavej starostlivosti, ak by zveril matke tak určiť minimálne výživne. Počas pojednávania, však svoj postoj zmenil. Súhlasil s tým, aby deti boli zverené do starostlivosti matky, a styk nebol upravený, pretože na styku sa vedia dohodnúť.
3. Opatrovníčka vykonala s deťmi pohovor, v prípade rozvodu chcú byť s matkou. Navrhovala, aby deti boli zverené matke, a určené výživne primerané potrebám deti a možnostiam, a schopnostiam povinného.
4. Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom strán, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
5. Manželia sa brali v roku 2005, následne mali dve deti. Podľa navrhovateľky mal manžel problém s alkoholom a stupňovalo sa to. V roku 2017 mu bol odobratý vodičský preukaz, pretože jazdil pod vplyvom alkoholu. Napokon sa s deťmi odsťahovala v septembri minulého roku. Najprv bývala u svojich rodičov v Žipove, potom si našla podnájom. Navrhovateľka uviedla, že manžel za ňou prišiel, až dva mesiace po tom čo odišla. Podala naňho trestné oznámenie, pretože sa jej vyhrážal, prišiel za ňou do práce. Poukazovala na konflikty medzi nimi, manžel jej zrušil trvalý pobyt v minulom roku, potom jej vylomil v marci evidenčné číslo z vozidla, pretože je to spoločne auto napísane na jeho meno, a odvtedy nemá auto, aby napr. chodila k lekárovi s deťmi. Za celé obdobie od kedy spolu nežijú neprispel nič na výživné. O deti neprejavoval záujem. Stretol sa s nimi pár krát.
6. Matka pracuje, ako účtovníčka jej príjem je 800,- Eur. Platí 250,- Eur podnájom, 120,- Eur inkaso za prenajatý byt. Maloletý M. chodí do piateho ročníka a platí mu obedy 24,- Eur, futbal 24,- Eur mesačne, cestovné na futbal 10,- Eur. Maloletý T. je druhákom platí mu 22,- Eur obedy, 12,- Eur školský klub a výtvarný 10,- Eur. Mladší syn ma cysty na štítnej žľaze, chodia pravidelne na kontroly a budú musieť ísť do Bratislavy na zákrok.
7. Manžel navrhovateľky potvrdil to, že medzi nimi boli hádky a aj to, že pil. Odišla z domu, vybielila mu účet zobrala 10.500,- Eur., podľa neho to si zobrala na výživné. Trvá na tom, aby sa nerozviedli. Sám uviedol, že ako motív je to, že nechce a nebude platiť výživné, pretože jednoducho nemá z čoho. To je aj dôvodom, prečo žiadal na úvod striedavú starostlivosť. Otec potvrdil, že pracoval v Z. R., ako vodič ale na SZČO. Keď mu v roku 2017 zobrali vodičak kvôli alkoholu na 9 mesiacov, tak kvôli tomu neprišiel o prácu, pretože jazdil s ním jeho otec. Potom prešiel do inej firmy, ale tam mu neplatili, tak prerušil živnosť a zaevidoval sa na Úrade práce. Otec potvrdil na pojednávaní, že ak by opätovne pracoval ako vodič, jeho príjem by bol 700 až 1000,- Eur mesačne.
8. Matka potvrdila, že zobrala z účtu 10.000,- Eur zostalo tam 2500,- Eur, tých 10.000 zobrala preto, pretože nemala žiadne peniaze, keď bola vyhodená z domu a musela si zariadiť bývanie. Opatrovníčka potvrdila, že deti nechcú byť v striedavej starostlivosti, a chcú byť jednoznačne s matkou.
9. Súd manželov poslal na pohovor na Úrad práce, po ktorom otec telefonický uviedol, čo potvrdil aj na pojednávaní, že súhlasí so zverením do starostlivosti matke. Otec namietal, len výšku vyživovacej povinnosti, pretože nemá peniaze. Chce sa zamestnať ako vodič, ale má nejaké zdravotné problémy.
10. Podľa § 24 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel. Pri rozhodovaní o rozvode musí súd prihliadnuť najmä na záujmy maloletých detí.
11. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
12. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
13. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
14. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)
15. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
16. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
17. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
18. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
19. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
20. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
21. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky na rozvod manželstva je dôvodný. Manžel navrhovateľky spočiatku tvrdil, že nesúhlasí s rozvodom, avšak ako sám uviedol neurobil konkrétne nič na udržanie vzťahu. Súd pojednávanie odročil. Poslal manželov na Úrad práce, soc. vecí a rodiny na poradenstvo, avšak k obnove spolužitia medzi manželmi, to neviedlo. Manželia už viac ako rok nežijú v spoločnej domácnosti. Súd má preto za to, že sú splnené všetky podmienky v zmysle zákona o rodine a manželstvo rozviedol.
22. Otec napokon súhlasil so zverením maloletých deti do osobnej starostlivosti matky. Maloleté deti vyjadrili túto vôľu, ktorú prezentoval aj opatrovník v konaní, preto súd zveril maloleté deti do starostlivosti matky.
23. Vo veci výživného súd prihliadal na schopnosti, a možnosti oboch rodičov. Otec sám povedal, že môže pracovať ako vodič, a jeho príjem bude medzi 700 až 1000,- Eur. Z tohto príjmu aj súd vychádzal poukazujúc na schopnosti a možnosti otca zamestnať sa v takomto zamestnaní. Súd poukazuje aj na minulosť otca, kedy pracoval ako vodič, a dokázal zarobiť minimálne takúto mzdu. S poukazom na túto skutočnosť na preukázaný príjem matky a výdavky matky na maloleté deti, a vek maloletých deti má súd za to, že určené výživné vo výške 100,- Eur na maloletého M. a 80,- Eur na maloletého T., odzrkadľuje všetky tieto skutočnosti v súhrne. Súd poukazuje na to, že sa nejedná o vysoké stanovené výživné, avšak takto stanovené výživné pokryje z časti náklady matky na maloleté deti, a odzrkadľuje príjem, resp. možné dosahovaný príjem oboch rodičov.
24. Na základe návrhu matky súd rozhodol tak, že styk neupravil. Súd poukazuje na to, že matka nebráni otcovi stretávať sa s maloletými deťmi, a otec ani nepredniesol návrh o úprave styku. Je na otcovi, aby inicioval vzťah so synmi a začal sa s nimi pravidelne stretávať, pri stretnutí neriešil vzťah s matkou maloletých deti, ale venoval sa výhradne im.
25. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CNP a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Okresný súd Prešov v troch vyhotoveniach.
Podľa § 363 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).