Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/86/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu T. H., W.. XX.XX.XXXX, F. U. Q., W. G.. R. Č.. XXXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Františkom Svatuškom, advokátom so sídlom v Humennom, na Námestí slobody č. 25, proti žalovaným: 1/ U. R., W.. XX.XX.XXXX a 2/ R. R., W.. XX.XX.XXXX, bývajúcich v Q., na ul. H. Č.. XXXX/XX, právne zastúpení JUDr. Jánom Sopiakom, advokátom so sídlom v Humennom, na ul. Štefánikovej č. 17, o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 26.03.2018 č.k. 11C 208/2013 - 225 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaným sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovaným priznal vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej predmetom konania je určenie neplatnosti dvoch kúpnych zmlúv uzatvorených dňa 10.10.2008 medzi právnou predchodkyňou žalobcu ako predávajúcou a žalovanými ako kupujúcimi a medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovanými ako predávajúcimi, a to z dôvodu, lebo tieto zmluvy mali simulovať, zastierať uzatvorenie zámennej zmluvy, ktorá mala byť uzavretá v zmysle zmluvy o budúcej zmluve uzavretej medzi právnou predchodkyňou žalobcu N. H.I. a žalovanými dňa 02.09.2008.

3. Nebolo spochybňované ani jednou zo strán sporu, že dňa 02.09.2008 došlo skutočne k uzavretiu zmluvy o budúcej zmluve. Na jej základe malo dôjsť k zámene vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam patriacim N. H. a žalovaným, ako aj k dorovnaniu toho, čo N. H. odstúpi žalovaným vo väčšom rozsahu. Zmluvné strany sa dohodli, že k uzatvoreniu zámennej zmluvy dôjde najneskôr do 30 dní po tom, čo N. H. nadobudne nehnuteľnosti, ktoré majú byť predmetom zámeny, v dedičskom konaní po jej nebohých rodičoch. K uzatvoreniu zámennej zmluvy nedošlo a namiesto toho boli dňa 10.10.2008 uzavreté dve kúpne zmluvy, na základe ktorých mali žalovaní previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam im patriacim na žalobcu a právna predchodkyňa žalobcov previedla vlastnícke právo k jej patriacim nehnuteľnostiam na žalovaných.

4. Pokiaľ mal žalobca, resp. jeho právna predchodkyňa naďalej záujem na uzatvorení zámennej zmluvy v zmysle zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 02.09.2008 a žalovaní s týmto nesúhlasili, mali možnosť v súlade s ustanovením § 50a ods. 2 Občianskeho zákonníka domáhať sa na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. K tomu však zo strany právnej predchodkyne žalobcu a ani zo strany žalobcu nedošlo. Naopak, boli uzatvorené dve samostatné kúpne zmluvy. Je preto bezpredmetná argumentácia žalobcu v tom smere, že uzavretím kúpnych zmlúv malo byť zastreté uzatvorenie zámennej zmluvy. Právna predchodkyňa žalobcu mala právne prostriedky na to, aby dosiahla uzavretie zámennej zmluvy. Napriek tomu sa rozhodla rovnako ako žalovaní a žalobca pre uzavretie kúpnych zmlúv.

5. Čo sa týka kúpnych zmlúv, tieto boli uzavreté platne. Na vznik kúpnej zmluvy treba zhodný prejav vôle zmluvných strán obsahujúci podstatné náležitosti zmluvy, ktorými sú predmet kúpy a kúpna cena. Obidve predložené kúpne zmluvy tieto náležitosti spĺňajú. Žalobca tvrdil, že kúpne ceny ani v jednom prípade neboli uhradené, avšak toto svoje tvrdenie nepreukázal. Ani prípadné neuhradenie kúpnej ceny nerobí zmluvu neplatnou. Žalobca, ako na to správne poukázali žalovaní, mal možnosť domáhať sa vyplatenia dohodnutej kúpnej ceny prostredníctvom súdneho konania.

6. Kúpna zmluva uzavretá medzi právnou predchodkyňou žalobcu N. H. ako predávajúcou a žalovanými ako kupujúcimi, predmetom ktorej bol odpredaj nehnuteľností, a to parcely č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 469 m2 a rodinného domu súpisné č. XXXX, bola platne uzavretá a došlo aj k zavkladovaniu vlastníckeho práva v prospech žalovaných a títo nadobudnuté nehnuteľnosti získali do bezpodielového spoluvlastníctva, o čom svedčí výpis z listu vlastníctva č. XXXX kat. úz. Q..

7. Ďalšia kúpna zmluva uzavretá medzi žalovanými ako predávajúcimi a žalobcom ako kupujúcim, na základe ktorej malo byť na žalobcu prevedené vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, a to parcele č. XXXX/X - zastavané plochy o výmere 131 m2 a na nej postavenému rodinnému domu bez súpisného čísla, do katastra nehnuteľností vložená nebola a žalobca k týmto nehnuteľnostiam vlastnícke právo nenadobudol. Žalobca tvrdil, že k zápisu vlastníckeho práva nedošlo preto, lebo pracovníčka podateľne katastrálneho odboru Okresného úradu v Q. od neho predmetnú kúpnu zmluvu neprevzala, nakoľko rodinný dom nemal pridelené súpisné číslo a na pozemok bolo zriadené exekučné záložné právo. Postup pri rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a spôsob rozhodnutia o návrhu na vklad upravuje zákon č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych práv k nehnuteľnostiam ().

8. Podľa ustanovenia § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne.

9. Žalobca v konaní nepreukázal rozhodnutie Okresného úradu Humenné o tom, že by tento návrh na vklad vlastníckeho práva zamietol. Odmietnutie prijať návrh na vklad pracovníčkou podateľne nie je rozhodnutím vo veci.

10. Od uzavretia kúpnej zmluvy uplynuli viac ako 3 roky, a preto podľa ustanovenia § 47 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že účastníci od zmluvy odstúpili. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Ide o hmotnoprávnu lehotu, ktorá začína plynúť od uzavretia zmluvy. Jej márnym uplynutím, ak sa v jej rámci nepodal návrh na zápis na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, platí nevyvrátiteľná právna domnienka, že účastníci od zmluvy odstúpili. V takom prípade sa v zmysle ustanovenia § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluva ruší od počiatku a účastníci sa vzájomne vyporiadajú.

11. Keďže nenastali predpoklady, pre ktoré by uzatvorené zmluvy mali byť určené za neplatné a žalobca ani nepreukázal naliehavý právny záujem na takomto určení, súd prvej inštancie žalobu zamietol.

12. Výrok o trovách odôvodnil ustanoveniami § 255 ods. 1, ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP.

13. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. Alternatívne požadoval, aby žalobe žalobcu bolo v celom rozsahu vyhovené. Ako dôvod uviedol, že žalovaní uzatvorili dve samostatné kúpne zmluvy, a to s N. H., matkou žalobcu dňa 10.10.2008 a so žalobcom, tiež dňa 10.10.2008. Na pozemku, ktorý mal nadobudnúť do výlučného vlastníctva žalobca bol postavený rodinný dom, ktorý však nebol skolaudovaný a nemal pridelené súpisné číslo, v dôsledku čoho nebol zapísaný na liste vlastníctva. Rovnako na tomto pozemku, ktorý mal žalobca nadobudnúť, viazlo exekučné záložné právo brániace prevodu vlastníckeho práva zo žalovaných na žalobcu. V kúpnych zmluvách boli dohodnuté aj kúpne ceny, pričom žalovaní mali v prospech N. H. vyplatiť kúpnu cenu 700.000,- Sk. V priebehu konania však bolo aj výpoveďou samotných žalovaných potvrdené, že k vyplateniu tejto výšky kúpnej ceny v prospech právnej predchodkyne žalobcu nikdy nedošlo a v skutočnosti jej doplatili len hotovosť vo výške 30.000,- Sk ako rozdiel medzi hodnotou vymieňaných nehnuteľností. Práve toto konanie žalovaných svedčí o tom, že v skutočnosti tieto dve kúpne zmluvy nemali tak žalovaní, ako ani žalobca a jeho právna predchodkyňa uzavrieť, ale v skutočnosti všetky zmluvné strany konali v súlade so skôr uzatvorenou zmluvou o budúcej zmluve zo dňa 02.09.2008, kde bola prejavená skutočná vôľa všetkých zmluvných strán neuzatvárať samostatné kúpne zmluvy, ale vymeniť jednotlivé nehnuteľnosti a len doplatiť rozdiel v ich cene. Posudzovanie úmyslu a vôle zmluvných strán uzatvoriť dve samostatné kúpne zmluvy a nie zámennú zmluvu spochybňuje aj skutočnosť, že tvrdenia žalovaných v 1. a 2. rade o údajnom osobnom odovzdaní finančných prostriedkov vo výške 700.000,- Sk ako vyplatenie kúpnej ceny matke žalobcu, z ktorých im mal obratom žalobca hneď vyplatiť 400.000,- Sk, sa absolútne nezakladajú na pravde. Žalovaní nijako nepreukázali, či v tom čase naozaj reálne disponovali finančnou hotovosťou vo výške 700.000,- Sk, keďže vtedajší príjem žalovaných bol podľa ich výpovedí približne vo výške minimálnej mzdy. Z takéhoto príjmu je nemožné ušetriť finančnú hotovosť vo výške 700.000,- Sk, nakoľko finančné prostriedky logicky museli byť prednostne použité na zabezpečenie základných životných potrieb, na výživu maloletých detí a chod domácnosti žalovaných. Rovnako nie je jasné, prečo žalovaní z tejto údajnej našetrenej finančnej hotovosti neuhradili dlžné sumy v príslušných exekučných konaniach ešte pred uzatvorením kúpnych zmlúv. K reálnemu odovzdaniu kúpnych cien nikdy nedošlo a preto formulácia obsiahnutá v oboch kúpnych zmluvách, podľa ktorej dohodnutá kúpna cena bola vyplatená pred podpisom zmlúv, nedokazuje skutočné odovzdanie a prevzatie kúpnych cien. Jedinú finančnú čistku, ktorú žalovaní vyplatili, bola suma 30.000,- Sk v zmysle zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 02.09.2008. To svedčí o tom, že kúpne zmluvy mali len zastrieť skutočný právny úkon, ktorý bol medzi zmluvnými stranami dohodnutý a to zámennú zmluvu. Žalobca má dôvod domnievať sa, že k uzatvoreniu dvoch samostatných kúpnych zmlúv, namiesto pôvodne uzatvorenej zámennej zmluvy došlo len z dôvodu, lebo žalovaní si uvedomovali, že na ich nehnuteľnosti viazne exekučné záložné právo, ktoré by mohlo byť prekážkou zavkladovania celej zámennej zmluvy a z tohto dôvodu využili nedostatočné právne povedomie žalobcu a jeho matky N. H. a uzavreli s nimi dve samostatné kúpne zmluvy, pričom tá kúpna zmluva, ktorou žalovaní nadobudli majetok N. H. bola riadne do katastra zavkladovaná, zatiaľ čo kúpna zmluva k ich nehnuteľnosti nebola spôsobilá na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti v prospech žalobcu z dôvodu, že na tejto nehnuteľnosti žalovaných viazlo exekučné záložné právo. Celé konanie žalovaných je potrebné posudzovať v súvislostiach a pri rozhodovaní nie je možné opomenúť obsah zmluvy o budúcej zámennej zmluve, najmä čo sa týka spôsobu doplatenia rozdielu za predmetné nehnuteľnosti, pretože žalovaní v skutočnosti postupovali a plnili nie podľa kúpnych zmlúv, ale podľa tejto zámennej zmluvy.

14. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a §381 preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

15. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

16. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa ktorej predmetom zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 02.09.2008 malo byť uzatvorenie zámennej zmluvy medzi matkou žalobcu N. H. a žalovanými v 1. a 2. rade. Žalobca zmluvnou stranou pri uzatváraní zmluvy o budúcej zmluve nebol. Nemal vo vlastníctve ani nehnuteľnosti potrebné k zámene. Ak následne dňa 10.10.2008 matka žalobcu N. H. odpredala svoje nehnuteľnosti žalovaným a toho istého dňa žalovaní nehnuteľnosti vlastníckym právom im patriace previedli na žalobcu, je zrejmé, že ani matka žalobcu a ani žalovaní už záujem na uzatvorení zámennej zmluvy nemali. Ak právna predchodkyňa žalobcu sa rozhodla svoje nehnuteľnosti previesť na žalovaných a o nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných prejavil záujem samotný žalobca, k zmene v osobách vlastníkov mohlo dôjsť iba na základe uzatvorenia dvoch samostatných na sebe nezávislých kúpnych zmlúv a nie na základe zámennej zmluvy. Úmysel zmluvných strán uzatvoriť dve samostatné kúpne zmluvy bol tak nepochybne preukázaný.

17. Z obsahu uzatvorených kúpnych zmlúv vyplýva, že zmluvnými stranami dohodnuté kúpne ceny boli vyplatené pred podpisom zmlúv. Ak žalobca spochybňuje vyplatenie kúpnej ceny, je na ňom, aby toto svoje tvrdenie hodnoverným spôsobom preukázal. V tomto smere si svoju procesnú dôkaznú povinnosť nesplnil. Navyše, ani prípadné nezaplatenie kúpnej ceny nie je dôvodom pre vyslovenie neplatnosti kúpnych zmlúv. Žalobca, resp. jeho právna predchodkyňa si svoj prípadný nárok na zaplatenie kúpnej ceny mohli uplatniť v súdnom konaní.

18. Podľa ust. § 191 dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

19. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany spochybnený tým, že sa pripúšťa dôkaz opaku dokazovanej skutočnosti. Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz svojho opaku.

20. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

21. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 rozsudok ako vecne správny potvrdil.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že úspešným žalovaným v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

23. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).