Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23S-61-2018.pdf
PDF · 183.81 KB
Case nature
Area
Subarea
23S/61/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a členov senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., v právnej veci žalobcu: Slovak Telekom, a. s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, právne zastúpený JUDr. Petrom Škerlíkom, advokátom, so sídlom Ul. J. Ťatliaka 2051/8, 026 01 Dolný Kubín, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy, Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2018/009928/04-BX zo dňa 19. februára 2018, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca je vlastníkom pozemku KN-C č. 131/2 o výmere 25 m2, k. ú. L., ako aj vlastníkom Základňovej stanice, nachádzajúcej sa na tomto pozemku, ktorá pozostáva aj z telekomunikačného stožiara. Uvedená Základňová stanica bola žalobcom prevádzkovaná od roku 1995 na základe rozhodnutia vydaného v územnom konaní č. ŽP-1577.1/95-Po zo dňa 18.05.1995, vydanom Okresným úradom Banská Bystrica.
2. Následne chcel žalobca zmeniť a rekonfigurovať uvedenú Základňovú stanicu, čo ohlásil ako drobnú stavbu. Obec Kordíky, ako stavebný úrad, oznámením č. Oc. Ú. - 281/2014/PM zo dňa 27.06.2014 oznámila, že voči zhotoveniu stavby nemá námietky. Následne žalobca začal realizovať prestavbu, resp. úpravu Základňovej stanice a túto zrealizoval tak, že k dokončeniu chýbalo namontovať už len vysielacie antény.
3. Proti uvedenému oznámeniu Obce Kordíky bol podaný protest prokurátorom Okresnej prokuratúry Banská Bystrica č. Kd 131/14-4 zo dňa 12.11.2014. Stavebný úrad (Obec Kordíky) rozhodnutím č. Oc. Ú. - 490/2014 PM zo dňa 29.01.2015 protestu prokurátora vyhovel a oznámenie zrušil.
4. Žalobca následne dňa 18.11.2014 požiadal o vydanie dodatočného stavebného povolenia a doložil vyjadrenia a záväzné stanoviská príslušných orgánov. Stavebný úrad začal konanie o dodatočnom povolení stavby, ktoré rozhodnutím č. 9/2015 zo dňa 09.01.2015 prerušil z dôvodu, že požiadal o vydanie záväzného stanoviska regionálny Úrad verejného zdravotníctva Banská Bystrica. Rozhodnutím č. 493/2015-MM zo dňa 19.05.2015 bolo konanie opäť prerušené a žalobca bol vyzvaný, aby predloženú dokumentáciu stavby uviedol do súladu s podmienkami územného rozhodnutia.
5. Rozhodnutím č. 493/2015-MM zo dňa 17.07.2015 stavebný úrad nariadil žalobcovi odstrániť stavbu. Na základe odvolania žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-BB-OVBP2-2015/024373/BX zo dňa 19.10.2015 tak, že rozhodnutie stavebného úradu zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.
6. Rozhodnutím č. 28-031/2016/MM zo dňa 07.04.2017 stavebný úrad konanie zastavil. Na základe odvolania žalobcu žalovaný rozhodnutím č. OU-BB-OVBP2-2017/020354/02-BX zo dňa 31.07.2017 rozhodnutie stavebného úradu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
7. Žalobca následne žiadosťou zo dňa 13.01.2016 požiadal o vydanie stavebného povolenia pre stavbu „ZS a RR bod Kordíky - rekonfigurácia Základňovej stanice BB-KOR“ na mieste pôvodnej Základňovej stanice z roku 1995 v obytnom území Obce Kordíky. Rekonfigurácia predstavovala prestavbu pôvodnej Základňovej stanice odstránením pôvodného, 9,5 m vysokého telekomunikačného stožiara s telekomunikačnými zariadeniami a osadenie nového 26 m vysokého telekomunikačného stožiara s novými telekomunikačnými zariadeniami.
8. O uvedenej žiadosti rozhodol orgán verejnej správy 1. stupňa - Obec Kordíky rozhodnutím č.: 28-042/2016/MM zo dňa 09.11.2017.
9. Orgán verejnej správy 1. stupňa vo svojom rozhodnutí poukázal na ustanovenie § 62 ods. 1 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení nasledujúcich predpisov (ďalej len „Stavebný zákon“) s tým, že v zmysle tohto ustanovenia má stavebný úrad preskúmať najmä, či dokumentácia stavby spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia. Na základe uvedeného bola následne posúdená projektová dokumentácia stavby, či stavba vyhovuje územno-technickým predpokladom, ktoré umožňovali umiestnenie stavby na podklade platného územného rozhodnutia. Jeho účinky pokladal orgán verejnej správy za pretrvávajúce, lebo nebolo nahradené iným územným rozhodnutím a žalobca ako stavebník o nové územné rozhodnutie nepožiadal, naopak stavbu prezentoval ako úpravu už územným rozhodnutím umiestnenej Základňovej stanice. Ďalej stavebný úrad poukázal na to, že územným rozhodnutím bola stavba Základňovej stanice priestorovo regulovaná do maximálnej výšky 8 m. Takáto regulácia zodpovedala ochrane verejného záujmu na urbanizácii územia obce, ako sídla s tradičným vidieckym osídlením a so zachovanou „kultúrnou krajinou“, vytvárajúcou predpoklady pre funkciu obce ako sídla cestovného ruchu. V tejto súvislosti poukázal stavebný úrad aj na záväznú časť Územného plánu veľkého územného celku Banskobystrický kraj, konkrétne na body 1.7.2. a 1.7.3.
10. Podľa stavebného úradu sa v odbornej verejnosti verejný záujem na zachovaní vidieckeho charakteru osídlenia a pôvodne historicky utvorenej okolitej krajiny označuje súborne ako verejný záujem na zachovanie a tvorbe „kultúrnej krajiny“. Práve preto je potrebné regulovať antropomorfné zásahy do prirodzeného sídelného a prírodného reliéfu krajiny, ktoré znižujú estetické pôsobenie krajiny na človeka. Za takéto antropomorfné zásahy do „kultúrnej krajiny“ označil stavebný úrad aj nadzemné konštrukcie stavieb verejného technického vybavenia územia, pokiaľ sú v reliéfe krajiny umiestnené tak, že znižujú estetické pôsobenie krajiny na človeka. V krajinnom obraze Obce Kordíky, územne regulovanom ako sídlo vidieckeho osídlenia s doplnkom rekreačnej funkcie, prevládajú harmonicky pôsobiace prvky prírodného charakteru okolitej, historicky dochovanej krajiny. Za harmonicky pôsobiace prvky scenérie krajiny označil stavebný úrad plochy väčších záhrad a záhumienku na okrajoch zastavaného územia, pričom kompozícia tohto charakteru „kultúrnej krajiny“ graduje smerom ku kostolu, ktorý je situovaný v najvyššej časti obce. Podľa stavebného úradu Základňová stanica s výškou telekomunikačného stožiara 9 m, tomuto verejnému záujmu na tvorbe a ochrane „kultúrnej krajiny“ neodporovala, preto bolo aj jej umiestnenie povolené rozhodnutím z roku 1995. Vydaním stavebného povolenia sa podľa stavebného úradu nerešpektovali účinky územného rozhodnutia z roku 1995 na výškovú reguláciu, ktorá bola stanovená za účelom ochrany verejného záujmu na tvorbe a ochrane „kultúrnej krajiny“. Nový telekomunikačný stožiar s výškou 26 m by podľa stavebného úradu „konkuroval“ prirodzenému krajinnému reliéfu. Tento je v zastavanom území obce vygradovaný k prirodzenej dominante kostola a v krajinnom obraze je tvorený vidieckym osídlením a prvkami prírodného charakteru okolitej, historicky dochovanej krajiny. Takto vysoký telekomunikačný stožiar by sa stal novým atropomorfným zásahom do „kultúrnej krajiny“, ktorej ochrana je verejným záujmom deklarovaným aj v záväznej časti Územného plánu veľkého územného celku Banskobystrický kraj, ale aj v platnom územnom pláne Obce Kordíky, schválenom uznesením Obecného zastupiteľstva Obce Kordíky č. 55/2017, ktorého záväzné časti boli vyhlásené všeobecne záväzným nariadením obce č. 1/2017. Podľa záväznej časti je výška verejného technického vybavenia územia regulovaná do maximálnej výšky 8,5 m a ďalším záväzným regulatívom sa potvrdzuje verejný záujem na zachovaní vidieckeho charakteru zástavby, najmä sa má zachovať výšková hladina a urbanistická mierka jednotlivých objektov.
11. Podľa orgánu verejnej správy 1. stupňa by vydaním stavebného povolenia došlo k ohrozeniu verejného záujmu vo väčšej miere, ako sa predpokladalo pri umiestňovaní Základňovej stanice BB-KOR, ktorej stavebná úprava sa má stavebným povolením povoliť. Nastali preto dôvody pre zamietnutie stavebného povolenia podľa § 62 ods. 4 Stavebného zákona. Stavebný úrad skúmal aj vplyv tohto rozhodnutia na práva priznané prvým povolením stavby, ktoré boli nadobudnuté nezákonným spôsobom a pre nezákonnosť tohto postupu muselo byť povolenie zrušené. Podľa stavebného úradu nemožno nezákonnosť postupu „ospravedlniť“ vydaním stavebného povolenia, pretože by to bolo porušením verejného záujmu chráneného Stavebným zákonom a územno-plánovacou dokumentáciou. Stavebník/žalobca buduje na území Slovenska verejnú rádiotelefónnu sieť, ktorá pozostáva z množstva rekonfigurovaných základňových staníc, bližšie nezisteného počtu. Možno preto predpokladať, že stavebník/žalobca má bohaté praktické skúsenosti z povoľovacích konaní týchto základňových staníc. Napriek tomu požiadal o povolenie stavby ohlásením, ktoré muselo byť neskôr pre nezákonnosť zrušené. Podľa stavebného úradu v takomto počínaní nemožno potom osvedčiť „dobrú vieru“ stavebníka/žalobcu pri uchádzaní sa o priznanie práva na uskutočnenie tejto stavby. Preto stavebný úrad neprihliadol na práva, ktoré boli priznané prvým povolením nezákonne, a ktoré umožnili rozostavanie stavby.
12. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č.: OU-BB-OVBP2-2018/009928/04-BX zo dňa 19.02.2018 tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že stavebný úrad po predošlých nezákonných postupoch pristúpil k posúdeniu telekomunikačného stožiara v konaní upravenom v § 88b Stavebného zákona. Je to osobitný druh opakovaného stavebného konania, kedy prvé stavebné povolenie bolo pre nezákonnosť zrušené. V konkrétnom prípade, špeciálnom od ustanovenia § 88b Stavebného zákona, bola skutočnosť, že nový telekomunikačný stožiar nebol prvotne posúdený v stavebnom konaní a ani v územnom konaní, ale bol povolený v zjednodušenom ohlasovacom konaní drobnej stavby, ktorej Stavebný zákon nepredpisuje územné konanie. Jediným územno-plánovacím posudzovaním stavby bolo územné rozhodnutie z roku 1995, ktoré osvedčilo umiestnenie telekomunikačného stožiara výšky 8 m, a to aj len na dobu 10 rokov. Po tejto dobe mal byť stožiar odstránený, alebo jeho ďalšia existencia overená v ďalšom povoľovacom konaní. Pri ohlasovaní drobnej stavby stavebný úrad neprihliadal na tento skutkový stav a nový telekomunikačný stožiar pokladal za umiestnený územným rozhodnutím z roku 1995.
13. Žalovaný uviedol ďalej, že skúmal, či bol primerane použitý „opravný prostriedok“ zamietnutia vydania stavebného povolenia podľa § 62 ods. 4 Stavebného zákona, teda či skutkové zistenia na úseku územného plánovania boli dôvodne použité. Stavebný zákon neupravuje špeciálnu skutkovú situáciu k § 88b Stavebného zákona, keď zrušeným povolením bolo ohlásenie drobnej stavby, ktorému nepredchádzalo územné konanie.
14. Vychádzajúc z filozofie Stavebného zákona žalovaný dospel k záveru, že Stavebný zákon neumožňuje opomenúť ciele a zámery územného plánovania, ktoré ochraňuje, pričom vychádzal z ustanovení § 37 ods. 4, § 62 ods. 4, § 88 ods. 3 a § 88a ods. 2 Stavebného zákona. V zmysle uvedených ustanovení je podľa žalovaného čitateľná filozofia Stavebného zákona, že ciele a zámery územného plánovania nie je možné opomenúť. Preto bolo namieste, aby stavebný úrad vykonal územno-plánovacie posúdenie a rozhodol, či dokončením stavby budú tieto zachované.
15. Podľa žalovaného v danom prípade bolo potrebné postupovať citlivo a rešpektovať princíp proporcionality, ktorý je vyjadrený aj v čl. 5 bod 2 odporúčania Výboru ministrov členských štátov Rady Európy z 20.06.2017 o dobrej verejnej správe CM/Rec (2007). V zmysle uvedenej požiadavky žalovaný vykonal test proporcionality:
16. Pri kritériu vhodnosti skúmal, či zamietnutím vydania stavebného povolenia sa dosiahol legitímny cieľ na zabezpečenie verejného územno-plánovacieho záujmu. Podľa žalovaného po právoplatnom zamietnutí stavebného povolenia bude tento cieľ dosiahnutý v nadväzujúcom konaní o nariadení odstránenia rozostavanej stavby podľa § 88 ods. 1 písm. c) Stavebného zákona pre rozpor rozostavanej stavby s verejneným územno-plánovacím záujmom. Použitím týchto inštitútov (zamietnutie stavebného povolenia a nariadenie odstránenia stavby z dôvodu existencie neodstrániteľnej závady stavby) sa dosiahne legitímny cieľ.
17. Pri kritériu nevyhnutnosti skúmal, či by sa cieľ, verejný územno-plánovací záujem, nemohol dosiahnuť inými opatreniami. V tejto súvislosti odkázal na to, že Obec Kordíky hľadala v rámci stavebného konania iné prostriedky na dosiahnutie nápravy a navrhovala stavebníkovi premiestniť telekomunikačný stožiar mimo intravilán obce a mimo obytné územie obce, pričom navrhla aj finančnú participáciu na finančných nákladoch spojených s premiestnením (viď obsah zápisnice spísaný z ústneho pojednávania dňa 21.04.2015). Z obsahu zápisnice, ako aj z následného odvolania, je podľa žalovaného zrejmé, že stavebník z dôvodu finančnej a technickej náročnosti premiestnenie zamietol. Žalovaný tak nezistil alternatívny prostriedok, ktorý by pri zachovaní obsahu sledovaného cieľa umožnil menej intenzívny zásah do subjektívnych práv stavebníka.
18. Pri kritériu porovnania dotknutých v kolízii stojacich práv porovnal právo stavebníka na dokončenie stavby podporované verejným záujmom na „digitalizácii spoločnosti“ a právo na životné prostredie (čl. 44 ods. 1 Ústavy SR), zabezpečované cieľmi a zámermi územného plánovania. Zamietnutím vydania stavebného povolenia sa stavebníkovi nezamedzuje realizácia verejného záujmu na „digitalizácii spoločnosti“, pretože tento je možné realizovať na pozemku, kde nebude v rozpore s verejným záujmom na ochrane vidieckeho priestoru. Takéto stavby sú umiestňované bežne na vyvýšených miestach, obdobne aj v prípade rádioreleového bodu nad Starými Horami, ktorý je umiestnený mimo obytné územie na vyvýšenom kopci nad obcou. Stavebník si v prípade Obce Kordíky realizovanou stavbou zjednodušil východiská pre naplnenie verejného záujmu na digitalizácii spoločnosti, keď tento plní na mieste pôvodného stožiara z roku 1995. V roku 1995 bol stupeň digitalizácie spoločnosti nižší a umiestnenie pôvodného telekomunikačného stožiara výšky 9,5 m tento stupeň zabezpečoval v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania. V prípade nového stožiara však už nastal rozpor, pretože jeho povolením by došlo k trvalému zásahu do verejného záujmu na ochrane vidieckeho priestoru, ktorého existenciu stavebný úrad preukázal.
19. Ustanovenie § 62 ods. 4 Stavebného zákona vyžaduje preukázanie verejného záujmu ochraňovaného Stavebným zákonom alebo osobitným predpisom. Stavebný úrad existenciu ohrozeného verejného záujmu našiel na úseku územného plánovania, ktorý patrí pod ochranu poskytovanú Stavebným zákonom.
20. K potrebe ochrany „kultúrnej krajiny“ žalovaný poukázal aj na dohovor Rady Európy tzv. Európsky dohovor o krajine prijatý v októbri 2010, ktorý od 01.12.2005 platí v Slovenskej republike. V čl. 1 písm. d) dohovoru sa zavádza „ochrana krajiny“ ako činnosť smerujúca k zachovaniu a udržaniu významných alebo charakteristických čŕt krajiny vyplývajúcich z jej historického dedičstva a prírodného usporiadania. Právny názor o „kultúrnej krajine“ má legislatívny podklad. Verejný územno-plánovací záujem na ochrane vidieckeho priestoru bol overený aj na podklade záväznej časti územného plánu veľkého územného celku Banskobystrického kraja, ktorý bol schválený nariadením Vlády SR č. 263/1998 Z.z. Verejný záujem na ochrane vidieckeho priestoru deklaruje v bodoch 3.2 a 3.3 aj záväzná časť Koncepcie územného rozvoja Slovenska z roku 2001, ktorá bola schválená uznesením Vlády SR č. 1033 zo dňa 31.10.2001 a jej záväzné časti boli vyhlásené nariadením Vlády SR č. 528/2002 Z.z. Územno-plánovacia dokumentácia obce musí byť súladná so záväznou časťou územného plánu vyššieho stupňa. Preto aj záväzné podmienky územného plánu veľkého územného celku Banskobystrický kraj na zabezpečenie ochrany verejného záujmu pri ochrane vidieckeho priestoru boli rozpracované na podmienky vidieckeho sídla Obce Kordíky v jej územnom pláne z roku 2017. Aj územno-plánovacie posúdenie v roku 2014, ktoré však v režime ohlásenia stavby nebolo realizované, by sa muselo vysporiadať s podmienkami na zabezpečenie tohto verejného záujmu.
21. Stavebník v odvolaní neuviedol dôvody priamo k dôvodom rozporu stavby s verejným územno- plánovacím záujmom, ale poukazoval na nezákonnosti rozhodnutia vzťahujúce sa skôr na nezákonné postupy, ktoré prechádzali prvostupňovému rozhodnutiu, a ktoré boli odstránené.
22. Náhradou pôvodného telekomunikačného stožiara za vyšší telekomunikačný stožiar je ochrana územno-plánovacích záujmov dotknutá vo vyššej miere, ako osvedčovalo územné rozhodnutie z roku 1995. Tento dôvod je výsledkom územno-plánovacieho posúdenia podľa § 62 ods. 1 písm. a) Stavebného zákona. Stavebný úrad nezosúlaďoval, resp. nežiadal od stavebníka, aby zosúladil nový telekomunikačný stožiar na podmienky územného rozhodnutia z roku 1995.
23. Pokiaľ žalobca namietal zaujatosť pracovníčky stavebného úradu, žalovaný poukázal na to, že o tejto námietke už bolo meritórne rozhodnuté.
24. Nesúhlasil ani s tou odvolacou námietkou, že stavebný úrad nerešpektoval právny názor žalovaného vyjadrený v rozhodnutí zo dňa 19.10.2015, konkrétne aby práva stavebníka, nadobudnuté dobromyseľne, boli zamietnutím vydania stavebného povolenia čo najmenej dotknuté. Pojem dobrá viera, resp. dobromyseľnosť, sa rozumie ako poctivý a otvorený vzťah účastníka konania k správnemu orgánu alebo k rozhodovanej veci. Stavebník poznajúc rozsah stavby, poznajúc aj povoľovacie konania pri obdobných stavbách, pripravoval v roku 2014 dokladovú časť, ako aj projekt stavby na vydanie stavebného povolenia, o čom svedčí aj obsah administratívneho spisu. Využil však odbornú neznalosť vtedajšieho pracovníka stavebného úradu, ak podal ohlásenie drobnej stavby a až po začatí výstavby bolo oznámenie o súhlase s drobnou stavbou zrušené. Uvedené konanie stavebníka nemožno stotožniť so znakmi dobrej viery a ochrana dobromyseľne nadobudnutých práv tak nespĺňala všeobecný predpoklad predošlej dobromyseľnosti stavebníka pri nadobudnutí práv z prvého povolenia.
25. Ak by stavebný úrad vykonal územno-plánovacie posúdenie pri ohlásení drobnej stavby a zistil by rozpor s územným plánom obce, tak by postupom podľa § 57 ods. 1 Stavebného zákona určil, že ohlásenú drobnú stavbu je možné uskutočniť len na základe stavebného povolenia. Stavebný úrad ale považoval nový stožiar za umiestnený územným rozhodnutím z roku 1995, a preto prvé povolenie stavby na základe ohlásenia neosvedčovalo súladnosť nového telekomunikačného stožiara s územným plánom.
26. K námietke o retroaktívnom pôsobení územného plánu Obce Kordíky z roku 2017 žalovaný uviedol, že pokiaľ by v roku 2014 stavebný úrad vykonal územno-plánovacie posudzovania na podklade v tom čase platného územného plánu obce, tak by nedošlo k vydaniu povolenia. Aj keď sa nezachoval v tom čase platný územný plán, spracovaný v roku 1994, odkázal žalovaný na písomné stanovisko jeho spracovateľa, v ktorom sú uvedené výškové regulatívy pre stavby Obce Kordíky. Aj v roku 2014 trval verejný územno-plánovací záujem na ochrane vidieckeho priestoru založený Koncepciou rozvoja Slovenska a Územným plánom veľkého územného celku Banskobystrický kraj. Dôvod zamietnutia stavebného povolenia je rozpor výšky telekomunikačného stožiara s týmto verejným záujmom, ktorý trval aj v roku 2014 a podľa stanoviska a spracovateľa územného plánu Obce Kordíky, by išlo aj o rozpor s územným plánom z roku 2014, preto nemožno hovoriť o retroaktívnom pôsobení územného plánu z roku 2017. Tento územný plán (nový) potvrdil pôvodné výškové regulatívy platné v roku 2014 a opätovne rozpracoval záväzné podmienky k ochrane vidieckeho priestoru z Územného plánu veľkého územného celku Banská Bystrica na podmienky Obce Kordíky.
27. K verejnému záujmu na digitalizácii spoločnosti poukázal žalovaný na dokument Národná politika pre elektronické komunikácie do roku 2020 (NPEK 2020), ktorý bol schválený uznesením Vlády SR č. 540 zo dňa 07.10.2015. Žalovaný nespochybnil, že stavebník zabezpečuje plnenie verejného záujmu na digitalizácii spoločnosti, avšak tento nie je možné deklarovať ako vyšší verejný záujem v komparácii s verejným územno-plánovacím záujmom na ochrane vidieckeho priestoru. Trvalý zásah telekomunikačného stožiara do vidieckeho priestoru nie je možné pokladať za súladné a proporčné spolupôsobenie oboch verejných záujmov rovnakej dôležitosti. Navyše telekomunikačná stavba v rozsahu, v akom sa posudzuje podľa projektovej dokumentácie z 12/2015 už neobsahuje technológie na pokrytie Obce Kordíky signálom GSM 900/1800 LTE 800/2600 a UMTS 2100, ako to bolo prezentované v odvolaní. Túto funkčnosť mala plniť iba telekomunikačná stavba povolená prvým ohlasovacím povolením na podklade inej projektovej dokumentácie z mája 2014.
28. Právna istota stavebníka bola v konkrétnom prípade založená prvým povolením telekomunikačnej stavby a bola narušená prokurátorským opravným prostriedkom, v dôsledku čoho bolo povolenie pre nezákonnosť zrušené. Právna istota teda nemá absolútnu povahu, pokiaľ sa do nej zasahuje najmä z dôvodu zabezpečenia princípu legality.
29. Žalovaný neuznal za dôvodné ani odvolacie námietky o nedostatočnom odôvodnení prvostupňového rozhodnutia s tým, že rozhodnutie spĺňa kritériá ustanovené § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisoch (ďalej len „Správny poriadok“).
30. Vydaním stavebného povolenia by došlo k uspokojeniu verejného záujmu na digitalizácii spoločnosti, avšak na úkor trvalého porušenia verejného územno-plánovacieho záujmu na ochrane vidieckeho priestoru. Predošlou chybou stavebného úradu, a to ani s prihliadnutím na právnu istotu založenú prvým nezákonným povolením telekomunikačného stožiara, nemožno ospravedlniť trvalý zásah do verejného územno-plánovacieho záujmu, lebo ani Stavebný zákon jeho opomenutie neumožňuje.
31. Správnou žalobou, doručenou v zákonnej lehote, žalobca žiadal, aby správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa, a tieto z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c) a e) a ods. 3 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.
32. Žalobca poukázal na to, že je výlučným vlastníkom pozemku, na ktorom je od roku 1995 zhotovený stožiar, ktorý bol v roku 2014 nahradený vyšším - 26 m vysokým priehradovým stožiarom, na ktorom je potrebné dokončiť rozostavanú stavbu. Uvedená stavba plní funkciu telekomunikačnej stavby, bez prenosu signálu by došlo k výpadku signálu tak pevnej, ako aj mobilnej siete v Obci Staré Hory, ale aj v širšom okolí. Podľa žalobcu stavebný úrad fakticky v konaní nerozhodoval, ale len hľadal dôvody a možnosti, ako zabrániť dokončeniu základňovej stanice.
33. Žalobca poukázal na celý priebeh administratívneho konania od ohlásenia stavby v roku 2014.
34. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia najmä preto, že zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nepostačujúce. Verejný záujem bol podľa žalobcu posudzovaný nedostatočne a len jednostranne s tým, že verejný záujem na digitalizácii spoločnosti bol oproti verejnému záujmu na zachovaní územno-plánovacích požiadaviek, bagatelizovaný. K verejnému záujmu na dokončení Základňovej stanice odkázal žalobca na oznámenie, resp. písomné stanovisko zo dňa 23.02.2017, ktoré je súčasťou administratívneho spisu.
35. Spochybnil ďalej záver v rozhodnutí žalovaného, že obec navrhla aj finančnú participáciu na nákladoch spojených s premiestnením. Uviedol, že zápisnicu z ústneho pojednávania zo dňa 21.04.2015 nemá k dispozícii a má podozrenie, že sa jedná o účelový podvrh. Obec nezáväzne prisľúbila len na rokovaní dňa 10.03.2017, že ak by bolo možné technicky riešiť presťahovanie Základňovej stanice na budovu obecného úradu, je ochotná hradiť vykonané zemné práce spojené s preložkou optického vedenia a iných káblov. Iná participácia nikdy nebola ponúknutá a na návrh zo dňa 19.03.2018, kde bolo navrhnuté, že ak sa obec zaviaže, že sa bude finančne podieľať na prekládke, začne sa hľadať riešenie v zmysle oznámenia zo dňa 07.07.2017, obec nereagovala.
36. Preložka základňovej stanice by bola finančne náročná (cca 50 000 - 60 000 Eur) a tieto náklady by podľa § 66 ods. 10 Zákona o elektronických komunikáciách bola povinná nahradiť obec. Nemalé finančné prostriedky vyžadujú aj prípravné práce, v rámci ktorých je možné zistiť, či a ako je možné a potrebné nahradiť Základňovú stanicu.
37. Ak sa územný plán z roku 2014 stratil, potom všetky závery o tom, že územný plán z roku 2017 vraj prevzal výškový limit dvoch nadzemných podlaží z územného plánu z roku 2014, je len tvrdenie, ktoré možno označiť za účelové. Ak by to tak bolo, tak potom by v roku 2014 nebol stavebný úrad pripravil rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby, ktoré novozvolený starosta odmietol podpísať. V konaní vôbec nebolo skúmané, či rázovitosť a vidiecky charakter obce viac naruší stožiar existujúci, ktorý je viditeľný len z relatívne malého územia obce, alebo by ho viac narušil stožiar umiestnený mimo zastavaného územia obce. Riešenie stožiara, resp. jeho výška, nie je dané svojvôľou projektanta, ale prírodnými pomermi, terénom, výškou horizontov a podobne.
38. V administratívnom konaní bol za „vyšší“ verejný záujem označený záujem na ochrane vidieckeho priestoru, resp. verejný územno-plánovací záujem a pri záujme na pokrytí územia kvalitným signálom nebolo vôbec zohľadnené, že aj stavebný úrad bude musieť v niektorých veciach v budúcnosti komunikovať len elektronicky. Verejný záujem, ktorý svedčí v prospech dostavby základňovej stanice, spočíva okrem iného aj v potrebe zabezpečiť pokrytie celého Slovenska signálmi, a to aj v záujme iných ľudí ako obyvateľov Obce Kordíky, napríklad turistov za účelom možnosti využívania núdzových liniek.
39. Poukázal ďalej na ustanovenia § 66 ods. 6 a 7 zákona č. 351/2001 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákona o elektronických komunikáciách“), účinné od 01.01.2018, ktoré vymedzujú kritériá pre preukazovanie verejného záujmu v oblasti budovania verejnej elektronickej komunikačnej siete.
40. Žalobca je podľa § 18 Zákona o elektronických komunikáciách významným podnikom na relevantnom trhu, ktorý na rozdiel od ostatných podnikov poskytujúcich elektronické komunikačné služby vo verejnom záujme, napĺňa verejný záujem aj osobitným spôsobom, ktorý je daný iba jemu, pretože ako jediný podnik spĺňa zákonnú požiadavku uvedenú v § 66 ods. 1 písm. d).
41. Telekomunikačný úrad SR podľa § 50 ods. 3 v spojení s § 78 ods. 11 Zákona o elektronických komunikáciách uložil žalobcovi ako jedinému podniku poskytovať univerzálnu službu na celom území SR, ktorá umožňuje aj občanom so zdravotným postihnutím, aby im bol poskytnutý rovnocenný prístup k verejným telefónnym službám a rovnocenná dostupnosť služieb podľa § 50 ods. 2 písm. b), c) a e) Zákona o elektronických komunikáciách, aké majú ostatní koncoví užívatelia, vrátane možnosti výberu podnikov, vrátane povinnosti podľa § 50 ods. 4 písm. a) Zákona o elektronických komunikáciách prenajať alebo predať, ak o to požiada užívateľ so zdravotným postihnutím, jedno špeciálne vybavené telekomunikačné koncové zariadenie primerané jeho zdravotnému postihnutiu za cenu štandardného telekomunikačného koncového zariadenia (bližšie v rozhodnutí č. 3125/OTR/2012 zverejnené na <http:// www.teleoff.gov.sk/data/files/29641.pdf>).
42. Žalobca je ako jediný podnik na trhu veľkoobchodného širokopásmového prístupu, ako i prístupu k fyzickej infraštruktúre na pevnom mieste prístupu, ustanovený za podnik s významným vplyvom na trhu, a tomu zodpovedajúcimi osobitnými povinnosťami veľkoobchodne poskytovať svoju infraštruktúru a sieť aj iným podnikom pre poskytovanie služieb širokopásmového prístupu k internetu, či iných elektronických komunikačných služieb všetkým občanom v jej pokrytí (rozhodnutia č. 3/01/2009, č. 641/14/2006 a č. 216/PU/2012, č. 1679/OR/2012).
43. Ako ďalšiu zákonnú požiadavku pre posúdenie verejného záujmu žalobca zdôraznil ustanovenie § 41 ods. 1 písm. a) Zákona o elektronických komunikáciách, ktoré mu ukladá zabezpečiť koncovým užívateľom bezplatný prístup k tiesňovým službám s využitím jednotného európskeho čísla tiesňového volania 112 a iných národných čísiel tiesňového volania.
44. Žalobca je tiež jediným subjektom hospodárskej mobilizácie, plní povinnosti uložené v § 43 ods. 6, 7 a 8 Zákona o elektronických komunikáciách počas krízovej situácie alebo mimoriadnej situácie (zabezpečuje prevádzkovanie a poskytovanie verejnej siete, verejnej služby alebo verejnej siete a verejnej služby podľa osobitného predpisu).
45. Žalovaný pri posudzovaní verejného záujmu vyššie uvedené skutočnosti, vyplývajúce z dikcie Zákona o elektronických komunikáciách, neskúmal. Ak by ich bol skúmal, musel by dospieť k záveru, že stožiar postavený v roku 2014 možno celkom nereflektuje územný plán obce prijatý v roku 2017, avšak zariadenia, ktoré na ňom budú umiestnené, umožnia obyvateľom obce, stavebnému úradu a turistom využívať elektronické komunikačné služby, ktoré žalobca je zo zákona povinný poskytovať z dôvodu, aby štátne a samosprávne orgány mohli medzi sebou komunikovať elektronicky, a sú dôležité tiež pri riešení mimoriadnych situácií, ktoré síce nenastávajú často, no ak nastanú, potom je nevyhnutná rýchla a spoľahlivá komunikácia.
46. Žalovaný uprednostnil verejný záujem na zachovanie „čisto pôvodnej krajiny“ iba odvolávkami na dokumenty, z ktorých zrejme len územný plán obce z roku 2017 stanovuje výškové regulatívy, hoci tvrdí, že to obsahoval aj pôvodný územný plán, platný v roku 2014, ktorý sa stratil. Zdôvodňuje ho teda „verejným záujmom prijatým v roku 2017“, tri roky po zhotovení Základňovej stanice. Nebol zohľadnený verejný záujem, ktorý vyplýva z právneho poriadku SR, osobitne zo Zákona o elektronických komunikáciách a jeho opodstatnenosť žalovaný ani nijako nevyvrátil. Aj keď je dôležitá mienka občanov, nemožno záujem časti občanov obce nadradiť nad verejný záujem a verejný záujem je potrebné hodnotiť najmä z pohľadu rešpektovania povinností vyplývajúcich z platných právnych noriem a z tzv. všeobecnej prospešnosti.
47. Podmienky na vydanie dodatočného stavebného povolenia boli splnené už podaním žiadosti o dodatočné povolenie stavby dňa 18.11.2014, po ktorom stavebný úrad oznámil zahájenie konania o dodatočnom povolení stavby, pričom nevyžadoval ďalšie doklady. Ak by nedošlo k obsadeniu funkcie starostu novým starostom, tak rozhodnutie, ktoré bolo pripravené dňa 30.12.2014, by bolo akceptované.
48. Žalobca zhotovil Základňovú stanicu na základe oznámenia z roku 2014 a žalovaný bol povinný brať na zreteľ aj túto skutočnosť a v zmysle § 65 ods. 2 Správneho poriadku dbať na to, aby práva, nadobudnuté dobromyseľne, boli čo najmenej dotknuté. Žalovaný sa síce dobromyseľnosťou zaoberal, ale spochybnil ju neprijateľným spôsobom, rovnako ako stavebný úrad, a to skúsenosťami, resp. odkazom na skúsenosti žalobcu z iných povoľovacích konaní pri rekonfigurácii základňových staníc. Nesúhlasil ani so záverom, že právna istota nemá absolútnu povahu. V tejto súvislosti zdôraznil prezumpciu správnosti správnych aktov a uplatňovanie princípu dôvery v úkony správnych orgánov. Podľa žalobcu boli splnené podmienky na dodatočné povolenie stavby už pri podaní žiadosti dňa 18.11.2014, ku ktorej bola doložená projektová dokumentácia so statickým posúdením a ďalších 18 dokladov - vyjadrenia a záväzné stanoviská dotknutých orgánov, ktoré boli kladné. Všetky vyjadrenia, aké právna úprava a stavebné úrady vyžadujú v územných konaniach (podľa § 56 písm. b) Stavebného zákona takéto stavby, ako je Základňová stanica, nevyžadovali stavebné povolenie, ani ohlásenie), ktorými sa takéto stavby povoľujú, boli predložené už pri ohlásení drobnej stavby, a ak teda aj povolenie rekonfigurácie po formálnej stránke nezodpovedalo platnej právnej úprave, po stránke meritórnej boli splnené podmienky na vydanie iného správneho rozhodnutia, ktorým sa zhotovenie základňovej stanice malo povoliť už vtedy.
49. Zákon expressis verbis nestanovuje, ako sa mala, resp. má povoľovať rekonfigurácia stavby zhotovenej na základe územného rozhodnutia, pretože podľa § 56 písm. b) Stavebného zákona sa stavebné povolenie, ani ohlásenie nevyžadovalo, resp. nevyžaduje. Nerieši, akým rozhodnutím povoľuje nahradenie 9,5 m vysokého stožiara 26 m vysokým stožiarom a nedefinuje ani, čo je zmena stavby. Nie je potom zrejmé, či takúto situáciu povoľovať novým územným rozhodnutím, alebo postupovať podľa § 55 ods. 2 písm. g) Stavebného zákona a povoliť stavbu ohlásením, alebo podľa § 54 Stavebného zákona, ktorý alternuje možnosť vydania stavebného povolenia ohlásením drobnej stavby. Ak ani stavba nového stožiara nevyžaduje stavebné povolenie, tak potom je otázne, či je dôvodné povoľovať stavebným povolením takúto zmenu, najmä ak ustanovenie § 54 Stavebného zákona dovoľuje vykonať zmeny stavieb aj ohlásením drobnej stavby. Uvedené zrejme zohľadnil aj žalovaný pri vydávaní svojho predchádzajúceho rozhodnutia, keď zdôraznil, že pri aplikácii jednotlivých ustanovení Stavebného zákona a Správneho poriadku je potrebné v tejto veci postupovať primerane.
50. Správny orgán podľa žalobcu konal svojvoľne, účelovo a šikanózne, čo vyplýva z popisu skutkového stavu.
51. Obidva správne orgány vychádzali z nesprávne zisteného skutkového stavu, osobitne z neexistencie, resp. existencie verejného záujmu na dokončení základňovej stanice, ktorý vyplýva zo spisu a z právnej úpravy, čo malo vplyv na nesprávnosť právneho posúdenia veci a spôsobilo, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné a arbitrárne.
52. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe k námietke o nesprávnom právnom posúdení veci uviedol, že pre argumentáciu existencie a zohľadnenia verejného záujmu použil žalobca definíciu verejného záujmu z § 66 ods. 6 a 7 Zákona o elektronických komunikáciách. Už v úvode ustanovenia § 66 ods. 6 Zákona o elektronických komunikáciách sa uvádza, že táto definícia sa používa na účely ods. 1 § 66 Zákona o elektronických komunikáciách, teda na účely priznania, či nepriznania práv k cudzím nehnuteľnostiam, ktoré sú zákonnými vecnými bremenami viaznucimi na týchto cudzích pozemkoch (viď § 66 ods. 2 Zákona o elektronických komunikáciách). Nejde teda o definíciu verejného záujmu platnú pre účely konania podľa Stavebného zákona. Žalobca existenciu verejného záujmu v priebehu konania už neúspešne argumentoval aj odkazom na čl. 3 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z.z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, avšak aj táto definícia bola zadefinovaná len pre účely uvedeného zákona. V našom právnom poriadku nie je zadefinovaná „univerzálna“ definícia verejného záujmu, ktorá by bola platná pre celé spektrum právnej regulácie, preto obsah verejného záujmu je pri rôznych právnych reguláciách odlišný. Ani Stavebný zákon neobsahuje konkrétnu definíciu verejného záujmu. Z obsahu a účelu Stavebného zákona je čitateľné, že obsah verejného záujmu tvoria predpisy Stavebného zákona, jeho vykonávacích vyhlášok a predpisy osobitných zákonov vo vzťahu k Stavebnému zákonu, ktoré regulujú právne vzťahy v ďalších oblastiach, ktoré mohli byť posudzovanou stavbou dotknuté. Taxatívne je rozsah osobitných verejných záujmov, ktoré má stavebný úrad predpísané k posudzovaniu, vymedzených v § 126 ods. 1 Stavebného zákona, a v tomto ustanovení je zahrnutý aj osobitný verejný záujem chránený predpismi o elektronických komunikáciách. Predmetom posudzovania je však verejný záujem na ochrane elektronických komunikácií, ktorý stavebný úrad overuje na základe záväzného stanoviska vlastníka, resp. správcu elektronickej komunikačnej siete. Preto obsah ochrany poskytovanej v konaniach pred stavebným úradom tvorí ochrana elektronickej komunikačnej siete. V tomto smere bol verejný záujem na ochrane elektronickej komunikačnej siete stavebným úradom overený na podklade záväzného stanoviska žalobcu č. 4600007630 zo dňa 28.05.2014. Žalobcom požadované overenie verejného záujmu, či už zadefinovaného pre potreby Zákona o elektronických komunikáciách, alebo verejného záujmu na digitalizácii spoločnosti, a s tým súvisiaceho verejného záujmu na dokončení telekomunikačného stožiara, netvorí obsah posudzovaného verejného záujmu podľa Stavebného zákona. Tvrdenie žalobcu, že do obsahu posudzovaného verejného záujmu má byť zaradený aj verejný záujem na dokončenie telekomunikačného stožiara, nemá oporu v Stavebnom zákone, a ani žalobca nenašiel konkrétny právny predpis, ktorý by to stavebnému úradu ukladal.
53. K žalobnej námietke o potrebe ochrany práv nadobudnutých dobromyseľne žalovaný uviedol, že žalobca v správnej žalobe neuviedol žiadne nové právne skutočnosti, ktoré by prelomili ním a orgánom verejnej správy 1. stupňa vyslovený právny názor. Overovanie dobromyseľnosti nie je priamo predpísané pre postupy povoľovania stavieb upravené v oddiely 4 Stavebného zákona a táto povinnosť bola stavebnému úradu uložená len na podklade všeobecne platných princípov „dobrej verejnej správy“, ktoré sú zákonodarnou činnosťou, ako aj súdnou aplikáciou práva a aplikačnou praxou orgánov verejnej moci a správy, prenesené do právnej regulácie a aplikačnej praxe. Ani overenie dobromyseľnosti v prospech žalobcu by nemohlo prevážiť nad porušenie verejného záujmu, či už na úseku územného plánovania, ale aj na úseku legitímneho uplatňovania práva, ktorý bol prvým povolením stavebného úradu tiež porušený, čo osvedčil aj protest prokurátora.
54. Pokiaľ žalobca namietal, že boli splnené všetky podmienky pre vydanie stavebného povolenia už pri žiadosti o dodatočné povolenie stavby, žalovaný k tejto žalobnej námietke uviedol, že je nepreskúmateľné, ako žalobcom uvádzané skutočnosti boli spôsobilé ovplyvniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Samotné predloženie podkladov ešte neosvedčuje dodržanie podmienok, ktoré umožnia dôvody na povolenie stavby. Dôvody v štádiu posudzovania a dokazovania zisťuje stavebný úrad a uvádza ich v správnom uvážení, ktoré tvorí obsah odôvodnenia rozhodnutia. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že na podklade § 56 písm. b) Stavebného zákona telekomunikačný stožiar si nevyžadoval ani stavebné povolenie, ani ohlásenie, toto ustanovenie platí len pre nadzemné a podzemné vedenia elektronických komunikačných sietí, na ktorých povolenie postačuje len územné rozhodnutie. Telekomunikačný stožiar však nie je vedením, ale je nosičom ďalších telekomunikačných zariadení. Vzhľadom k tomu, že došlo k výmene celého telekomunikačného stožiara, na jeho povolenie sa nevzťahuje ani § 55 ods. 2 písm. g) Stavebného zákona, ktorý sa uplatňuje iba pri výmene jednotlivých telekomunikačných zariadení na existujúcej stavbe elektronickej komunikačnej siete. To ale nebolo v prejednávanom prípade, pretože existujúca stavba elektronickej komunikačnej siete, t. j. pôvodný telekomunikačný stožiar bol nahradený novým telekomunikačným stožiarom. Žalobca v bodoch 45 a 46 žaloby uvažuje tak, ako uvažoval stavebný úrad pri vydaní prvého povolenia v režime ohlásenia drobnej stavby, ale tento právny názor aj prokurátor vyhodnotil za nesprávny, a preto tento právny názor žalobcu nie je spôsobilý ovplyvniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
55. Žalobca nesprávne uvádza, že dôvod porušenia verejného územno-plánovacieho záujmu bol konštatovaný len na podklade územného plánu Obce Kordíky z roku 2017, čo vyvracia obsah správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, konkrétne v bode 33, kde sú citované všetky skutkové zistenia, ktoré umožnili dôvod o rozpore telekomunikačného stožiara s verejným územno-plánovacím záujmom.
56. Žalobca nesprávne uvádzal, že orgány verejnej správy pokladali verejný územno-plánovací záujem za vyšší nad verejným záujmom na dokončení telekomunikačného stožiara. Ide o nepochopenú nesprávnu interpretáciu právneho názoru z rozhodnutia v bode 40, kde žalovaný argumentoval, že ani jeden z týchto verejných záujmov nemá atribút vyššieho verejného záujmu.
57. Od zrušenia prvého povolenia stavebného úradu bolo cieľom konania odstrániť stav, ktorý možno zjednodušene charakterizovať ako „vznik práva na základe nepráva.“ Vzniknutým právom bolo subjektívne právo žalobcu na uskutočnenie telekomunikačného stožiara, ktoré vzniklo na základe nepráva - nezákonného povolenia telekomunikačného stožiara v režime ohlásenia drobnej stavby. Subjektívne právo umožnené na základe nepráva spôsobilo opomenutie verejného územno- plánovacieho záujmu. Na nápravu uvedeného stavu používal stavebný úrad postupy, ktoré neboli zákonné, čo bolo aj dôvodom zrušenia jeho rozhodnutí, v ktorých bol stavebný úrad žalovaným usmerňovaný k ďalšiemu postupu. K zákonnému postupu pristúpil stavebný úrad až v poslednom preskúmavanom konaní a výsledok tohto konania - prvostupňové rozhodnutie bolo následne žalovaným potvrdené. V ďalšom žalovaný odkázal na obsah svojho rozhodnutia s tým, že filozofia Stavebného zákona neumožňuje opomenutie verejného územno-plánovacieho záujmu. Neumožňuje uspokojenie subjektívneho práva na úkor tohto verejného záujmu. Testom proporcionality bolo preukázané, že na dosiahnutie cieľa na odstránení predošlej nezákonnosti bol použitý proporčný prostriedok. Verejný záujem na digitalizácii spoločnosti bude možné dosiahnuť buď znížením telekomunikačného stožiara, alebo jeho premiestnením. Žalovaný si uvedomuje aj škody, ktoré mohli nastať žalobcovi z dôvodu predošlého nesprávneho úradného postupu a stavebného úradu. Napriek tomu nebolo možné predošlú nezákonnosť ospravedlniť na úkor verejného územno-plánovacieho záujmu. Dôvody žaloby tvorí nesprávne právne posúdenie z nedostatočného skutkového zistenia, avšak samotný žalobca žalobné dôvody zakladá na nesprávnom právnom názore a tieto dôvody žalovaný nepovažuje za spôsobilé na zvrátenie rozhodnutia.
58. V replike žalobca označil vyjadrenie žalovaného za účelové a zavádzajúce, nereagujúce na rozhodujúce skutočnosti, ktoré sú uvedené a preukázané žalobou. Za neopodstatnený označil žalobca názor, že Základňová stanica je telekomunikačným zariadením a nie vedením elektronickej komunikačnej siete. Aj keď stavebné úrady často na takéto stavby vydávajú stavebné povolenia, ide len o opatrnosť zo strany konkrétnych úradníkov a nie o zákonný postup, ktorý aj žalobca v záujme udržania si korektných vzťahov so stavebnými úradmi často akceptuje.
59. S odkazom na § 2 ods. 1, § 2 ods. 14, § 4 ods. 4 Zákona o elektronických komunikáciách a na § 56 písm. b) a § 43a ods. 3 písm. h) Stavebného zákona žalobca vyvodzoval záver, že Základňová stanica je vedením elektronickej komunikačnej siete a na jej zhotovenie Stavebný zákon stavebné povolenie nevyžaduje. V tejto súvislosti poukázal aj na stanovisko Ministerstva dopravy a výstavby SR č. 2011/2930/V-447 zo dňa 11.04.2011, ako aj na dôvodnú správu k novele Stavebného zákona z 08.06.2011 a na metodické usmernenie ministerstva z februára 2011.
60. Test proporcionality sa mal riadiť tým, že aj v stavebnom práve je potrebné riadiť sa princípom, že zásadná a prvoradá, aj pred akýmkoľvek správnym orgánom, musí byť ochrana tej osoby, ktorá učinila právny úkon s dôverou v určité, správnym orgánom prezentované tvrdenie. Zdôraznil ďalej, že to bol stavebný úrad, ktorý uviedol stavebníka do omylu a jeho konanie.
61. Podľa žalobcu test proporcionality možno vyhodnotiť ako účelovo vykonaný. Namietal ďalej vyjadrenie žalovaného v tom smere, ak žalovaný uvádzal, že verejný záujem na digitalizácii spoločnosti bude možné dosiahnuť buď znížením telekomunikačného stožiara, alebo jeho premiestnením. Z logiky veci vyplýva, že by nebol stavaný vyšší stožiar, ak by na splnenie potrieb budovania relevantnej elektronickej komunikačnej siete postačoval stožiar nižší. Už štyri roky dennodenne vznikajú škody najmä tým, že obec a okolie Kordíkov nie je pokryté relevantným signálom. Ak by pri zhode nešťastných náhod žalobca nemohol vykonávať povinnosti uložené mu v § 43 ods. 6, 7 a 8 Zákona o elektronických komunikáciách, mohlo by to mať fatálne následky.
62. V čase podania žiadosti neexistovalo žiadne nesúhlasné stanovisko dotknutých orgánov a aktuálne nesúhlasí s dokončením Základňovej stanice len obec, ktorá je zároveň stavebným úradom. Povoľovanie telekomunikačných stavieb trpí v SR dlhodobo nejednotnou praxou, a preto aj o dobromyseľnosti práv, nadobudnutých žalobcom na základe ohlásenia, nie je dôvodné pochybovať.
63. Žalobca ďalej poukázal na potrebu výkladu textu nejasnej právnej normy, a to s odkazom aj na rozhodnutia Ústavného súdu sp. zn. SR I.ÚS 18/95 a III.ÚS 341/07.
64. V duplike žalovaný uviedol, že v administratívnom konaní nebolo sporným, že povolenie stavby vyžaduje stavebné povolenie. Právny názor žalobcu je založený na nesprávnej interpretácii Zákona o elektronických komunikáciách. Pokiaľ by telekomunikačný stožiar nevyžadoval stavebné povolenie, tak by v Stavebnom zákone nebola potrebná právna úprava v § 55 ods. 2 písm. g). Táto právna úprava reguluje skutkovú situáciu dopĺňania telekomunikačných zariadení na existujúcich stavbách elektronickej komunikačnej siete a takáto situácia aj nastala v prejednávanej veci. V posudzovanej veci nedošlo k výnimke podľa § 55 ods. 2 písm. g) Stavebného zákona, lebo došlo k zmene stavby telekomunikačného stožiara. Podľa § 139b ods. 5 písm. a) Stavebného zákona sa zmenou stavby rozumie aj nadstavba, ktorou sa stavba zvyšuje. V prejednávanej veci bola pôvodná stavba zvýšená novým telekomunikačným stožiarom, preto nie je možné použiť výnimku podľa § 55 ods. 2 a platí § 55 ods. 1, že telekomunikačný stožiar vyžadoval stavebné povolenie. Žalovaný vyjadril nesúhlas so žalobcom uvádzanou právnou argumentáciou z dôvodu nejednotnej terminológie Stavebného zákona a Zákona o elektronických komunikáciách. Stavebný zákon nepokrýva podrobnú terminológiu Zákona o elektronických komunikáciách, ktorý reguluje právne vzťahy v dynamicky sa rozvíjajúcej oblasti elektronických komunikačných sietí.
65. Skutkový stav posudzovanej veci reguluje § 55 ods. 2 písm. a) Stavebného zákona v súčinnosti s § 55 ods. 1 a § 139b ods. 5 písm. a) Stavebného zákona. Argumentácia na podklade usmernenia ministerstva a dôvodovej správy je irelevantná. Usmernenie ministerstva je vyjadrením právneho názoru ministerstva na aplikáciu práva. Obsah usmernenia neosvedčuje právny názor žalobcu, že pre stavbu telekomunikačného stožiara postačuje len územné rozhodnutie. Irelevantné je aj použitie dôvodovej správy, ktorá zdôvodňuje novelu Stavebného zákona, ktorá nebola prijatá. Svedčia o tom obsahové skutočnosti v dôvodovej správe. Argumentácia na podklade dôvodovej správy je vytrhnutá z kontextu obsahu použitého zdôvodnenia inej právnej regulácie, a to síce, že postup podľa § 88a Stavebného zákona sa použije aj na stavby, ktorých povolenie realizácie si vyžaduje len územné rozhodnutie. Neosvedčuje to teda právny názor, že stavebné povolenie sa na telekomunikačný stožiar nevyžaduje.
66. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie na deň 21.11.2018 podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP. Po prejednaní veci na pojednávaní správny súd odročil vyhlásenie rozsudku postupom podľa § 116 SSP na deň 28.11.2018.
67. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, vrátane postupu, ktorý im predchádzal, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby (§ 134 ods. 1 a 2 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je nedôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
68. Žalobca v správnej žalobe namietal nedostatočné a jednostranné posudzovanie verejného záujmu, keď podľa neho verejný záujem na nepovolení stavby bol skúmaný dôsledne a oproti tomu verejný záujem na pokrytí celého územia SR signálom bol bagatelizovaný.
69. Verejný záujem na ochrane životného prostredia, konkrétne na zachovaní „kultúrnej krajiny“ s jej typickým vzhľadom ako krajiny vidieckeho podhorského charakteru, bol konfrontovaný ako rovnocenný záujem s verejným záujmom na „digitalizácii“ spoločnosti, teda s potrebou pokrytia územia SR signálom. Orgány verejnej správy oboch stupňov vychádzali zo záveru, že oba verejné záujmy sú rovnocenné a ani jeden z nich nemá zaručený primát. Preto následne žalovaný vykonal konfrontáciu verejných záujmov a test proporcionality, na základe čoho dospel k záveru, že verejný záujem na pokrytí územia signálom musí ustúpiť verejnému záujmu na ochrane životného prostredia v podobe ochrany charakteristického, kultúrneho a prírodného vzhľadu krajiny. Vždy, keď dôjde k stretu viacerých rovnocenných záujmov, zásad alebo princípov, z ktorých ani jeden nemá zaručený primát, len úvahou, po konfrontácii a komparácii zásad či princípov, možno dôjsť k riešeniu, resp. záveru, ktorá zásada alebo princíp musí ustúpiť, a ktorú je v danej konkrétnej veci potrebné aplikovať, pravdaže vždy so zohľadnením konkrétnych okolností dotknutej problematiky.
70. Žalobca v správnej žalobe nevyvrátil závery orgánov verejnej správy o tom, že by verejný územno- plánovací záujem mal ustúpiť verejnému záujmu na „digitalizácii“ spoločnosti.
71. Žalobca v správnej žalobe poukazoval na svoje osobitné postavenie v rámci poskytovania služieb na základe Zákona o elektronických komunikáciách, pričom nesúrodo poukazoval na svoje postavenie významného podniku, na svoju povinnosť poskytovať univerzálnu službu, a potom na povinnosti, ktoré zaťažujú poskytovateľa verejnej služby, resp. verejnej telefónnej služby. Všetky žalobcom uvádzané povinnosti, ktoré má v zmysle Zákona o elektronických komunikáciách, sú nespochybniteľné a vyplývajú aj z rozhodnutí Telekomunikačného úradu. Určenie významného podniku a povinnosti uložené významnému podniku na zabezpečenie efektívnej hospodárskej súťaže na relevantnom trhu (§ 18 Zákona o elektronických komunikáciách), sú odlišným inštitútom Zákona o elektronických komunikáciách od určenia podniku poskytujúceho univerzálnu službu (§ 50 Zákona o elektronických komunikáciách). Oproti tomu povinnosti určené v § 41 a § 43 Zákona o elektronických komunikáciách nezaťažujú len žalobcu, ale každý podnik poskytujúci verejnú službu, preto neobstojí tvrdenie, že zaťažujú len žalobcu.
72. Žalobca v správnej žalobe poukazoval na svoje povinnosti ako poskytovateľa univerzálnej služby a ako poskytovateľa verejnej služby. Je nepochybné (ako bolo už vyššie uvedené), že je nositeľom týchto povinností. Žalobca však žiadnym spôsobom nepreukazoval, že zabezpečiť splnenie týchto povinností je možné len cez stavbu, ktorá bola predmetom stavebného povolenia, teda že verejný záujem na „digitalizácii“ spoločnosti môže dosiahnuť len za predpokladu, že tomuto verejnému záujmu ustúpi verejný územno-plánovací záujem. Žalobca konkrétne v správnej žalobe netvrdil a ani neuvádzal, prečo je stavba potrebná - konkrétny účel, aké konkrétne pokrytie sa má zabezpečiť, koľko bude dotknutých prípadných užívateľov a aké služby sa zabezpečia. Aj v stanovisku zo dňa 23.02.2017, ktoré žalobca predložil v administratívnom konaní, a s ktorým sa správny súd oboznámil, len všeobecne tvrdí, čo umožní prevádzkovať stavba - akú dostupnosť služieb stavba zabezpečí, a to všeobecným poukazom: „záujem zrýchliť internet, zabezpečiť prenos televízneho signálu, zavádzanie nových technológií, a to pre bližšie nezistiteľný počet občanov aj Obce Kordíky a pre ľudí vyskytujúcich sa v okolí sporadicky
- napríklad turisti.“ Všetky tieto tvrdenia sú len v abstraktnej rovine, bez konkrétneho obsahu. Verejný záujem je špecifickou kategóriou, ktorú treba posudzovať vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti konkrétneho prípadu. Je nepochybné, že v poslednom období celospoločensky vzrastajú požiadavky na zabezpečenie prístupu k elektronickej komunikácii. Umiestňovanie zariadení a vedení zabezpečujúcich elektronickú komunikáciu ale musí rešpektovať základné, právnymi predpismi vymedzené štandardy, a to aj štandardy na zachovanie kvality životného prostredia. Žalobca svojou argumentáciou nepreukázal konkrétny verejný záujem na digitalizácii spoločnosti. Nepredložil ani stanovisko svojich odborných pracovníkov, v ktorom by ozrejmil a vysvetlil, ako a čo konkrétne zabezpečí povoľovaná stavba. Žalobca argumentoval výpadkom signálu, ale ničím konkrétnym toto tvrdenie nepreukazoval a nepodkladal.
73. Z preskúmavaného rozhodnutia žalovaného vyplýva logická a preskúmateľná správna úvaha pri konfrontácii verejných záujmov. Záver správnej úvahy o tom, že by došlo k trvalému porušeniu verejného územno-plánovacieho záujmu na ochrane vidieckeho priestoru a výsledok konfrontácie tohto verejného záujmu s vereným záujmom na zabezpečení elektronickej komunikačnej siete, preto je na mieste zohľadniť verejný územno-plánovací záujem, považuje správny súd za správny, pričom ho podrobil súdnemu prieskumu len v medziach a z dôvodov správnej žaloby, vychádzajúc z koncentračnej zásady, ktorou sa spravuje konanie pred správnym súdom, a v medziach vymedzených ustanovením § 27 ods. 2 SSP (pri rozhodnutí, opatrení alebo inom zásahu, ktoré orgán verejnej správy vydal alebo vykonal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 192, § 198 a § 230 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. a).
74. Žalobca namietal, že nedisponuje zápisnicou zo dňa 21.04.2015. Táto zápisnica sa v administratívnom spise nachádza a ako prítomný na ústnom pojednávaní, spojenom s miestnym zisťovaním, je v zápisnici uvedený za žalobcu aj jeho právny zástupca, ktorý zápisnicu aj podpísal. Z uvedenej zápisnice vyplýva, že orgán verejnej správy 1. stupňa vyzval stavebníka na predloženie alternatív k umiestneniu stožiara mimo zastavaného územia obce s tým, že finančné náklady budú predmetom ďalších rokovaní. Právny zástupca žalobcu, v nadväznosti na požiadavku stavebného úradu, odkázal na podanie zo dňa 16.03.2015, v ktorom ale nie sú žiadne alternatívy umiestnenia telekomunikačného stožiara, a zotrval na tom, že sú splnené všetky podmienky pre povolenie stavby.
V zápisnici z ústneho pojednávania, spojeného s miestnym zisťovaním zo dňa 10.03.2017, je uvedené, že občania obce pripúšťajú výstavbu stožiara v okrajových neobývaných častiach obce, ale žalobca na toto nereflektoval. Návrh žalobcu zo dňa 19.03.2018 bol zaslaný až po tom, ako orgán verejnej správy 1. stupňa o žiadosti o udelenie stavebného povolenia rozhodol.
75. Neobstoja ani námietky voči územnému plánu Obce Kordíky. Územný plán z roku 1994, ktorý bol platný a účinný v roku 2014, keď žalobca stavbu ohlásil, sa podľa vyjadrení obsiahnutých v administratívnom spise stratil. Je pravdou, že nový územný plán z roku 2017 bol prijatý až 3 roky po tom, čo žalobca prejavil vôľu rekonfigurovať Základňovú stanicu (čo ohlásil v roku 2014 stavebnému úradu). Z oddielov 1 až 7 prvej časti Stavebného zákona, označenej ako Územné plánovanie, vyplýva, že územno-plánovacie podklady sú podstatnou a neopomenuteľnou dokumentáciou pri posudzovaní stavebných činností a stavieb v režime Stavebného zákona.
76. Podľa § 1 ods. 1 Stavebného zákona; územným plánovaním sa sústavne a komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, určujú sa jeho zásady, navrhuje sa vecná a časová koordinácia činností ovplyvňujúcich životné prostredie, ekologickú stabilitu, kultúrno-historické hodnoty územia, územný rozvoj a tvorbu krajiny v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja.
77. Podľa § 1 ods. 2 Stavebného zákona; územné plánovanie vytvára predpoklady pre trvalý súlad všetkých činností v území s osobitným zreteľom na starostlivosť o životné prostredie, dosiahnutie ekologickej rovnováhy a zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja, na šetrné využívanie prírodných zdrojov a na zachovanie prírodných, civilizačných a kultúrnych hodnôt.
78. Podľa § 8 ods. 1 Stavebného zákona; územnoplánovacia dokumentácia komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, zosúlaďuje záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj, životné prostredie a ekologickú stabilitu a ustanovuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia. Územnoplánovacia dokumentácia sa spracúva pre stupeň celoštátny, regionálny, pre obce a časti obce.
79. Podľa § 8 ods. 2 Stavebného zákona; územnoplánovaciu dokumentáciu tvoria: a) Koncepcia územného rozvoja Slovenska, b) územný plán regiónu, c) územný plán obce, d) územný plán zóny.
80. Podľa § 8 ods. 3 Stavebného zákona; územnoplánovacia dokumentácia je základným nástrojom územného rozvoja a starostlivosti o životné prostredie Slovenskej republiky, regiónov a obcí. Odvetvové koncepcie ústredných orgánov štátnej správy a koncepcie rozvoja obcí a iné programy týkajúce sa hospodárskeho, sociálneho alebo kultúrneho rozvoja musia byť v súlade so záväznými časťami územnoplánovacej dokumentácie (§ 13).
81. Podľa § 11 ods. 1 Stavebného zákona; územný plán obce sa spracúva pre územie jednej obce alebo pre územie dvoch alebo viacerých obcí.
82. Podľa § 11 ods. 5 Stavebného zákona; územný plán obce ustanovuje najmä a) zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce v nadväznosti na okolité územie, b) prípustné, obmedzené a zakázané funkčné využívanie plôch, c) zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie, územného systému ekologickej stability a tvorby krajiny vrátane plôch zelene, d) zásady a regulatívy ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov, e) hranice medzi súvisle zastavaným územím obce alebo územím určeným na zastavanie (ďalej len "zastavané územie") a ostatným územím obce, f) zásady a regulatívy verejného dopravného a technického vybavenia a občianskeho vybavenia, g) plochy pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny.
83. Z citovaných ustanovení Stavebného zákona je zrejmé, že práve územným plánovaním, ktoré je zhmotnené do územnoplánovacej dokumentácie a podkladov, sa rieši využitie konkrétneho územia tak, aby všetky zásahy, realizované za účelom využitia územia, rešpektovali ekologické, kultúrne, historické a iné obdobné požiadavky.
84. Aj keď sa územný plán Obce Kordíky z roku 1994 nezachoval, potreba ochrany vidieckeho priestoru a tomu zodpovedajúcemu vzhľadu krajiny jednoznačne vyplývala aj z Územného plánu veľkého územného celku Banskobystrický kraj v znení jeho doplnkov, a aj z Koncepcie územného rozvoja Slovenska z roku 2001, ktoré boli platné a účinné v roku 2014, kedy žalobca prvýkrát prejavil vôľu rekonfigurovať Základňovú stanicu. Keďže v čase rozhodovania orgánov verejnej správy 1. stupňa bol platný nový územný plán Obce Kordíky, stavebný úrad ani tento pri svojom rozhodovaní nemohol opomenúť. Tento územný plán rieši podmienky verejných komunikačných sietí jednoznačne s určením výškového regulatívu, ktorý stavba s výškou 26 m presahuje.
85. Z administratívneho spisu vyplýva, že stavba v pôvodnej výške 8,5 m, resp. 9,5 m (rozdielna výška je uvádzaná v priebehu celého administratívneho konania aj v podaniach účastníkov, a ani na pojednávaní pred správnym súdom neodpovedali prítomní účastníci konania na otázku o výške zhodne), bola akceptovateľná. Rekonfiguráciou Základňovej stanice by malo dôjsť k navýšeniu na 26 m. Ak by aj územný plán Obce Kordíky z roku 1994 neriešil konkrétne výškové regulatívy (obsah územného plánu je preukazovaný len stanoviskom spracovateľa), v zmysle § 30 Stavebného zákona by zrejme nastala potreba doplniť územný plán a reagovať na požiadavku umiestnenia takejto stavby.
86. Je nesporné, že žalobca zabezpečuje pokrytie územia signálom, a tým možnosť elektronickej komunikácie, a pre realizáciu tejto svojej činnosti potrebuje umiestňovať a budovať rôzne zariadenia, čoho sa domáha v administratívnych konaniach podľa Stavebného zákona. Prejednávaná vec je špecifická v tom, že žalobca už zariadenie mal vybudované na podklade dočasne platného územného rozhodnutia a vzhľadom na vývoj v oblasti elektronických komunikácií bolo zariadenie potrebné zmeniť.
87. Žalobca stavbu ohlásil stavebnému úradu, na základe čoho mu bolo oznámené, že stavebný úrad proti stavbe nemá námietky. S takýmto postupom sa nestotožnil prokurátor okresnej prokuratúry, ktorý podal proti oznámeniu protest a na základe protestu stavebný úrad svoje oznámenie o tom, že voči stavbe nemá námietky, zrušil. Toto rozhodnutie sa stalo právoplatným a vykonateľným a nebolo žiadnym z účastníkov konania rozporované.
88. Neobstojí tvrdenie žalobcu, že podmienky pre vydanie dodatočného stavebného povolenia boli splnené už podaním žiadosti o dodatočné stavebné povolenie dňa 18.11.2014, pretože stavbu, resp. jej zmenu, nebolo možné po zrušení oznámenia vydaného v konaní na základe ohlásenia dodatočne povoliť v konaní podľa § 88a Stavebného zákona.
89. Neobstojí tvrdenie žalobcu, že na stavbu nebolo potrebné ani stavebné povolenie ani ohlásenie, a neobstojí ani rozvedenie tejto žalobnej námietky v replike, kde žalobca používal terminológiu Stavebného zákona a terminológiu Zákona o elektronických komunikáciách. Definícia elektronickej komunikačnej siete, jej vedenia a pridružených prostriedkov zo Zákona o elektronických komunikáciách nie je použiteľná v stavebnom konaní v zmysle inštitútov elektronických komunikácií zadefinovaných Stavebným zákonom.
90. Podľa § 43a ods. 3 písm. h) Stavebného zákona; inžinierskymi stavbami sú diaľkové a miestne elektronické komunikačné siete a vedenia, telekomunikačné stožiare, transformačné stanice.
91. Z citovaného ustanovenia Stavebného zákona vyplýva, že Stavebný zákon rozlišuje elektronické komunikačné siete a vedenia a telekomunikačné stožiare a transformačné stanice. Pre prejednávanú vec neobstojí aplikácia ustanovenia § 56 písm. b) Stavebného zákona, podľa ktorého stavebné povolenie ani ohlásenie sa nevyžaduje pri nadzemných a podzemných vedeniach elektronických komunikačných sietí, vrátane oporných a vytyčovacích bodov, pretože Základňová stanica nie je vedením elektrickej komunikačnej siete, ale telekomunikačným stožiarom.
92. Podľa § 55 ods. 2 písm. e), f), g) Stavebného zákona; ohlásenie stavebnému úradu postačí: pri stavbách elektronických komunikačných sietí (nosiče telekomunikačných zariadení) umiestňovaných na existujúcich objektoch, ktoré nepresahujú výšku 6 m, šírku 2,5 m a nezasahujú do nosných konštrukcií stavby; pri prízemných stavbách elektronických komunikačných sietí, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 4,5 m; pri výmene alebo dopĺňaní telekomunikačných zariadení na existujúcich stavbách elektronických komunikačných sietí, keď nedôjde k zmene stavby.
93. Na prejednávanú vec sa nevzťahuje ustanovenie § 55 ods. 2 písm. e) Stavebného zákona, ktoré rieši stavby elektronických komunikačných sietí (nosiče telekomunikačných zariadení) na existujúcich objektoch (napr. bytové domy), ani ustanovenie § 55 ods. 2 písm. f) Stavebného zákona pre nedodržanie výškového parametra a ani § 55 ods. 2 písm. f) Stavebného zákona, pretože nejde len o výmenu alebo doplnenie telekomunikačného zariadenia na existujúcej stavbe elektronických telekomunikačných sietí. Došlo minimálne k zmene stavby z pohľadu zmeny výšky (zmenou stavby v zmysle § 139b ods. 5 písm. a) Stavebného zákona sa rozumie aj nadstavba, ktorou sa stavba zvyšuje), navyše tu došlo k odstráneniu pôvodnej konštrukcie stožiara a táto bola nahradená novou konštrukciou, a došlo aj k budovaniu oporného múrika a nových betónových základov. Telekomunikačné stožiare nemôžu byť v zmysle platnej právnej úpravy umiestňované bez toho, aby podliehali povoľovaciemu režimu v zmysle Stavebného zákona, čo nepochybne vyplýva aj z vyššie citovaných ustanovení Stavebného zákona, v ktorých sú riešené len také telekomunikačné zariadenia a vedenia, ktoré nepredstavujú výrazný a podstatný zásah do prostredia alebo nepredstavujú podstatnú zmenu existujúcich zariadení.
94. Žalovaný vo svojom rozhodnutí vhodne, v záujme zachovania princípov výkonu dobrej verejnej správy, vykonal test proporcionality aj konfrontáciu kolidujúcich verejných záujmov. Správne vo svojom predošlom rozhodnutí uložil orgánu verejnej správy 1. stupňa zaoberať sa aj ochranou dobromyseľne nadobudnutých práv. V predmetnom prípade neobstoja námietky žalobcu vo vzťahu k prezumpcii správnosti správnych aktov a uplatňovanie princípu dôvery v úkony správnych orgánov. Žalobca ohlásil uskutočnenie stavby, pričom je zrejmé, že nešlo o stavbu, resp. zmenu stavby, ktorú by bolo možné realizovať v režime ohlásenia. Táto skutočnosť bola namietaná v proteste prokurátora a orgán verejnej správy prvého stupňa ju uznal a svoje oznámenie zrušil. Ďalšie administratívne konania a v nich vydané rozhodnutia žalovaného (tie, ktoré predchádzali správnou žalobou napadnutému rozhodnutiu) zodpovedali právnemu názoru, ktorý bol vyslovený v proteste prokurátora a zodpovedajú aj právnej úprave Stavebného zákona. Skutočnosť, že žalobca stavbu realizoval v čase, kedy mu bolo oznámené, že stavebný úrad voči stavbe nemá námietky, a oznámenie bolo neskôr zrušené, nemôže byť samostatným dôvodom pre udelenie stavebného povolenia pri ignorovaní ostatných požiadaviek a podmienok, ktoré v zmysle Stavebného zákona musia byť splnené a na ktoré treba vziať zreteľ (ktoré navyše aj boli dôvodom vyhodnotenia predošlého postupu ako nezákonného). V tejto súvislosti bola správne vyhodnotená aj ochrana dobromyseľne nadobudnutých práv.
95. Žalovaný aj orgán verejnej správy 1. stupňa sa správne vysporiadali aj s aplikáciou ustanovenia § 88b Stavebného zákona, ktoré bolo prekážkou preto, aby stavba mohla byť posudzovaná v konaní o dodatočnom povolení stavby. Aj keď stavba nebola realizovaná na základe stavebného povolenia ale na základe ohlásenia, bolo nepochybné, že žalobca stavbu realizoval v čase, keď disponoval právnym aktom, ktorý mu umožňoval stavbu realizovať, preto aplikácia § 88b Stavebného zákona je logická. Keďže stavba bola riešená v rámci ohlasovacieho konania, nepredchádzalo oznámeniu o tom, že stavebný úrad nemá voči stavbe námietky, samostatné územné konanie. Žalovaný preto správne, vychádzajúc z filozofie Stavebného zákona, posudzoval aj územno-plánovacie požiadavky v konaní o žiadosti o vydanie stavebného povolenia. Tento postup považoval správny súd za správny, a ani žalobca v správnej žalobe konkrétne námietky vo vzťahu k tomuto postupu nenamietal.
96. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
97. Keďže žalobca nebol v konaní úspešný, správny súd mu nepriznal právo na náhradu trov konania v zmysle § 167 ods. 1 SSP a contrario.
98. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.