Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20C-114-2016.pdf
PDF · 147.15 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/114/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom Mgr. Martinom Jenisom v sporovej veci žalobcu: G. Art a.s., so sídlom Hradská 60/A, 821 07 Bratislava, IČO: 36 808 601, právne zastúpenej: JUDr. Lívia Krnčoková, advokátka so sídlom ulica 29. augusta č. 5, 811 08 Bratislava, IČO: 30856108 proti žalovanému: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, v konaní o zaplatenie 6.463,03 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti istiny 4.542,74 Eur s príslušenstvom zastavuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 881,04 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 9.2.2013 do zaplatenia a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Vo zvyšku súd žalobu zamieta. IV. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 30.11.2016 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 6.463,03 eur s príslušenstvom, ktorá predstavuje sumu rozdielu medzi požadovanými a priznanými príspevkami na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska podľa § 56 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti. Žalobu následne v časti istiny 4.542,74 eur s príslušenstvom žalobca vzal späť.
2. S prihliadnutím na čiastočné späťvzatie sa žalobca tvrdil nasledovné. Žalobca je podnikateľským subjektom zamestnávajúcim občanov so zdravotným postihnutím. So žalovaným mal uzatvorené dohody o poskytnutí príspevku na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska podľa § 56 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti. Žalobca v súlade s uzatvorenými dohodami so žalovaným podával žalovanému žiadosti o úhrady platby spolu s dokladmi preukazujúcimi splnenie podmienok na poskytnutie príspevku. Žalobca sa domáha doplatenia príspevku, ktorý mu žalovaný neposkytol. Žalobca uzatvoril v súvislosti s chránenou dielňou na U. 60/A v Bratislave dohodu č. 2/ §56/2012/ŠR zo dňa 20.1.2012 na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska podľa § 56 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako "ZOSZ"), podľa ktorej sa úrad zaviazal poskytnúť celkový finančný príspevok najviac vo výške 12.875,26 eur na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, v ktorej budú vytvorené dve pracovné miesta pre uchádzačov o zamestnanie so zdravotným postihnutím a tieto zachovať minimálne po dobu dvoch rokov. S účinnosťou od 23.1.2012 bolo prevádzke na Hradskej 60/A, Bratislava priznané postavenie chránenej dielne. Žalobca v súlade s touto dohodou v zmysle čl. II bod. 12 podával žalovanému žiadosti o úhradu platby na dve pracovné miesta obsadené občanmi so zdravotným postihnutím, zamestnankyňou C. M. s poklesom vykonávať zárobkovú činnosť nad 70% a E. R. (do 30.4.2012) nahradenú E. U. (od 1.5.2012) s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť do 70%. Napriek tomu, že žalobca riadne podal žiadosť o úhradu platby č. 111-08/2018 za mesiac august XXXX dňa 31.10.XXXX, č. 111-09/XXXX za mesiac september XXXX dňa 30.11.XXXX a č. 111-10/XXXX za mesiac október XXXX dňa 31.12.XXXX, žalovaný mu príspevok neposkytol vôbec, v dôsledku čoho si žalobca uplatňuje zaplatenie:
- za august XXXX sumu 428,98 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% od 1.12.XXXX do zaplatenia,
- za september XXXX sumu 428,98 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % od 31.12.XXXX do zaplatenia,
- za október XXXX sumu 29,08 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% od 31.1.2013 do zaplatenia (pôvodne požadovaná bola suma 428,98 eur, ktorá následne bola redukovaná na sumu 29,08 eur, predstavujúcu zvyšok nevyčerpanej časti príspevku),
spolu 881,04 eur.
3. Na základe dohody č. 2/§56/XXXX/ŠR preukázal žalobca v zmysle čl. IV náklady na celkovú cenu práce zamestnancov C. U. a E. U. predloženými mzdovými listami, na základe čoho žalobcovi vznikol nárok na príspevok podľa § 56 ZOSZ, ktorý mal žalovaný poukázať na účet žalobcu v lehote 30 dní odo dňa predloženia dokladov. Žalovaný uvedené platby však pozastavil z dôvodu, že zistil záväzok žalobcu voči žalovanému. Predmetný záväzok vznikol z dôvodu nesprávneho výpočtu príspevku na pani T. (iná zamestnankyňa žalobcu na inej prevádzke), keď žalovaný dodatočne zistil, že nejde o zamestnankyňu s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70% ale do 70 %. Žalovaný listom zo dňa 2.10.XXXX, č.XXXX/151967/AOTPaESF požiadal žalobcu o vrátenie neoprávnene poskytnutých príspevkov vo výške 4.267,47 eur. Predmetný záväzok žalobca uhradil 28.1.2013. Predmetným listom žalovaný oznámil, žalobcovi, že mu pozastavuje poskytovanie príspevkov do uhradenie predmetného záväzku. V úradnom zázname zo dňa 13.12.2013 žalovaný uviedol, že pozastavené platby po úhrade záväzkov uvoľní. Následne v liste zo dňa 1.2.2013 č. 28109/2013/AOTPaESF žalovaný uviedol, že okrem iného uvoľňuje platbu za obdobie 05/XXXX, že ostatné platby budú vyčíslené až po predložení stanoviska Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Bratislave, ktorý bol žalovanému doručený dňa 8.2.2013, avšak žalovaný ani napriek tomu príspevky neuvoľnil.
4. Žalobca poukazuje na to, že záväzok voči žalovanému mu vznikol bez zavinenia žalobcu. Táto skutočnosť navyše nemohla v žiadnom prípade spôsobiť stratu nároku na požadované príspevky. Žalobca poukazuje na § 70 ods. 6 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti znení do 31.12.XXXX, podľa ktorého je na príspevok podľa § 56 citovaného zákona právny nárok. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca splnil všetky podmienky na poskytnutie príspevku a úrad príspevky iba pozastavil, mal ich žalobcovi vyplatiť. Žalobca poukázal na znenie § 70 ods. 7 písm. e/ zákona č. 5/2004 Z.z. účinného v rozhodnom čase (do 30.4.2013) podľa ktorého, ak tento zákon neustanovuje inak, právnická osoba, fyzická osoba alebo uchádzač o zamestnanie, ktorý pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie prevádzkoval alebo vykonával samostatnú zárobkovú činnosť, a ktorí požiadali o poskytnutie príspevku podľa tohto zákona, sú povinní ku dňu podania žiadosti preukázať skutočnosť, že nemá voči úradu záväzky. Žalobca je toho názoru, že predmetné ustanovenie nie je možné vykladať na ťarchu žiadateľa o príspevok v prípade, ak existuje záväzok, ktorého vznik žiadateľ nezapríčinil ani ho nemohol ovplyvniť, a ktorý vznikol z dôvodu pochybenia žalovaného.
5. Námietku premlčania vznesenú žalovaným považuje žalobca za neopodstatnenú. Nárok bol na súde uplatnený v zákonnej 4-roćnej lehote podľa predpisov obchodného práva. Poskytovanie príspevku podľa § 56 ZOSZ spadá pod zabezpečovanie verejných potrieb, preto sa na tento právny vzťah spravuje ustanovením § 397 Obchodného zákonníka a nie § 101 Občianskeho zákonníka. Uvedená úprava neumožňuje vylúčiť dohodou aplikáciu Obchodného zákonníka.
6. Žalobca uzatvoril v súvislosti s chránenou dielňou na Seberíniho 14 v Bratislave dohodu č. 13/01/056/8, č. 8/§56/2013 zo dňa 24.6.2013 v znení dodatku č. 1 uzatvoreného 19.8.2013, o poskytovaní príspevku na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska podľa § 56 zákona č. 5/2004 ZOSZ, podľa ktorej sa úrad zaviazal poskytnúť celkový finančný príspevok najviac vo výške 6.766 eur na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, v ktorej bude vytvorené pracovné miesto pre uchádzača o zamestnanie so zdravotným postihnutím. S účinnosťou od 19.9.2013 bolo prevádzke na Seberíniho 14, Bratislava priznané postavenie chránenej dielne). Dňom 21.8.2013 prijal žalobca na zriadené pracovné miesto E. B., ktorá je občanom so zdravotným postihnutím. Žalobca v
súlade s touto dohodou v zmysle čl. II bod. 12 podával žalovanému žiadosti o úhradu platby. Oprávnené náklady preukázal v zmysle čl. IV dohody mzdovým listom zamestnankyne, podľa ktorého oprávnený nárok žalobcu na príspevok, ktorý žalobcovi nebol vyplatený spolu s úrokom z omeškania predstavuje:
- za august 2013 sumu 159,85 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,25% od 1.12.2013 do zaplatenia,
- za september 2013 sumu 439,65 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % od 30.12.XXXX do zaplatenia,
- za október 2013 sumu 439,65 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % od 30.1.2014 do zaplatenia.
X. Žalovaný ako dôvod nevyplatenia príspevkov uviedol, že listom zo dňa 11.11.2013, č. 2013/295452/ AOTP a ESF odstúpil od dohody č. 8/§56/2013. Odstúpenie od dohody žalovaný zdôvodnil zisteným nesúladom medzi týždenným rozsahom pracovného času uvedeným v pracovnej zmluve zamestnankyne chráneného pracoviska a týždenným rozsahom práce, ktorý zamestnankyňa skutočne vykonáva, čim mal žalobca porušiť podmienky stanovené v dodatku č. 1 k dohode č. 8/§56/2013. Žalobca tvrdí, že odstúpenie od dohody je absolútne neplatným právny úkonom z dôvodu, že na odstúpenie od zmluvy nebol daný dôvod. Žalovaný poukázal iba na čl. II bod 1 dohody ale nekonkretizoval v čom porušenie spočívalo, preto tento úkon považuje aj za neurčitý. Navyše žalovaným uvádzané dôvody na odstúpenie od dohody (ak by aj existovali) podľa žalobcu nepredstavujú v zmysle dohody závažné porušenie dohody tak, ako sa strany dohodli.
8. Žalobca poukázal na to, že žalovaný tvrdí, že dňa 7.11.2013 vykonal u žalobcu šetrenie, ktorým zistil, že pani B.hodí do prevádzky na 4 až 5 hodín denne, čo podľa žalobcu ničím nepreukázal. Poukázal aj na výsluch svedkyne L., ktoré potvrdili, že pani B. pracovala denne asi 8 hodín, zotrvávala aj dlhšie a v prípade, ak ráno prišla do práce neskôr, zostala dlhšie. K argumentu, že pani B. je osobou pozbavenou spôsobilosti na právne úkony a pracovná zmluva nebola podpísaná jej zákonnou zástupkyňou pani O.alobca uviedol, že toto vyvrátené výsluchom O., ktorá uviedla, že " ja som tento dokumentom podpísala s tým, že som do rámčekov vyznačila požadovanú zmenu" , čim podpísanie zmluvy potvrdila, následne sa už nevedela s istotu vyjadriť, či podpis na platovom dekréte a pracovnej zmluve v spise je jej. Podpísanie pracovnej zmluvy v rozsahu 40 hodín týždenne zákonnou zástupkyňou E. podľa žalobcu potvrdil aj výsluch svedkyne I. Žalobca poukázal ja nato, že v konaní nebolo preukázané, že by zamestnankyňa pani E. nemohla pracovať 40 hodín týždenne.
9. Na základe uvedených tvrdení žalobca navrhol žalobe s prihliadnutím na jej čiastočné späťvzatie vyhovieť a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania v pomere 100 %.
10. Spolu so žalobou žalobca predložil rozsiahlu listinnú dokumentáciu a to rozhodnutia priznaní postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska pre prevádzky žalobcu na Hradskej 60/ A, Bratislava a Seberíniho 14, Bratislava, Dohodu č. 2/§56/XXXX/ŠR, Dohodu č. 13/01/056/8, č. 8/ §56/2013, spolu s dodatkom č. 1, žiadosti o jednotlivé príspevky za príslušné mesiace, listy o predložení podkladov. K dohode č. 2/§56/XXXX/ŠR potom doložili mzdové list C.a. Ďalej oznámenie o zamietnutí platieb za mesiace august až október XXXX a ďalšiu listinnú dokumentáciu, konkrétne:
- zamietnutie zo dňa 28.11.XXXX, č. XXXX/6581/AOTP a EST,
- zamietnutie zo dňa 7.1.2013, č. 2013/8763/AOTP a EST,
- zamietnutie zo dňa 17.1.2013, č. 2013/14881/AOTP a EST,
- výzva žalovaného zo dňa 2.10.XXXX, č. XXXX/151967/AOTPa ESF,
- odpoveď žalobcu na listy zo dňa 2.10.XXXX a 5.10.XXXX,
- vyjadrenie žalovaného zo dňa 17.12.XXXX, č. 20962/XXXX/AOTP a ESF
- úradný záznam zo stretnutia 13.12.XXXX,
- list žalovaného zo dňa 1.2.2013,
- oznámenie o zamietnutí žiadosti o úhradu platby zo dňa 29.1.2014, č. 2014/24822/AOTPa ESF
11. Vo vzťahu k dohode č. Dohodu č. 13/01/056/8, č. 8/§56/2013 predložil žalobca mzdový list E.ej za rok 2013, oznámenie žalovaného o odstúpení od dohody č. 8/§56/2013 a dodatku č. 1., evidenciu dochádzky E., ďalej
- zamietnutie platby zo dňa 26.11.2013, č. 2013/3111444/AOTPa ESF,
- zamietnutie platby zo dňa 7.1.2014, č. 2014/445/AOTPa ESF,
- zamietnutie platby zo dňa 26.11.2013, č. 2014/22687/AOTPa ESF,
12. V priebehu konania žalobca navrhol vypočuť svedkyne O. 13. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany k nárokom žalobcu po čiastočnom späťvzatí uviedol v podstate nasledovné. K dohode č.2/§56/XXXX uviedol, že žalobca mal vedomosť o svojom záväzku voči úradu, napriek tomu žiadosti o vyplatenie príspevku podával, svoj záväzok až 28.1.2013, preto s poukazom na § 70 ods.7 ZOSZ úrad túto žiadosť zamietol. Nestotožnil sa s tvrdením, že predmetný záväzok vznikol z dôvodu pochybenia na strane žalovaného, príčina daného stavu bola v zlom potvrdení sociálnej poisťovne. Uviedol, že splnenie tejto podmienky je objektívnym kritériom a vzhľadom na to, úrad žiadosti o príspevok v tejto časti zamietol, nie pozastavil. K dohode č.13/01/56/8 poukázal okrem iného na vykonané dokazovanie, kde podľa žalovaného došlo k rozporu vo výpovedi svedkyne S.j a záznamu z vykonanej kontroly, kde sa rozdielne vyjadrovala k pracovnému času p. B.vaný poukázal aj na výpoveď O. ktorá uviedla, že s rozsahom pracovného času nesúhlasila a v zmluve vyznačila časti s ktorými nesúhlasí. V konaní nebolo preukázané, že by tieto pripomienky boli zapracované do pracovnej zmluvy a O.á nepotvrdila, že by takúto zmluvu podpísala. Žalovaný má za to, že úrad postupoval správne, keď príspevok nevyplatil a to z dôvodu, že žalobca nesplnil podmienky dohodnuté v predmetnej zmluve.
14. Bližšie k nárokom žalobcu z Dohody č. 2/§56/XXXX uviedol, že sa k týmto platbám nevie vyjadriť, nakoľko táto dohoda nebola zahrnutá v úradnom zázname zo dňa 13.12.XXXX ani v odpovedi žalovaného zo dňa 1.2.2013. Tvrdil, že zamestnanci žalovaného nemajú o predmetnej veci vedomosť. Voči nárokom žalobcu z dohody č. 2/§56/XXXX vzniesol žalovaný námietku premlčania z dôvodu uplynutia zákonnej 3 ročnej lehoty, keď posledný vo vzťahu k poslednému uplatnenému nároku za október XXXX uplynula premlčacia lehota dňom 29.12.2015. K predmetnej dohode žalovaný tiež uviedol, že táto sa uzatvárala na dobu 2 kalendárnych rokov. Počas tohto obdobia bolo žalobcovi vyplatených celkovo 11.994,22 eur z 12.875,26 eur, čo limituje možný nárok žalobcu na sumu 881,04 eur.
15. V súvislosti s nárokmi z dohody č. 8/§56/2013 v znení dodatku č. 1, žalovaný namietal, že žalobca si nesplnil svoje povinnosti podľa čl. II ods. 1 tejto dohody. Náhodnou kontrolou dňa 7.11.2013 úrad zistil, že sa pani B. na pracovisku nezdržiava. Druhá zamestnankyňa pani S.odí do práce na 4-5 hodín a občas pracuje v iných pracoviskách žalobcu (OC Polus). Opätovne toho dňa bola vykonaná kontrola, keď sa na pracovisku už pani B. nachádzala a to aj s pani U.. H. označila zistenia kontroly za nepravdivé. Žalovaný poukázal na neucelený záznam z dochádzky zistený šetrením, ktorý sa nezhodoval s podkladmi predloženými úradu. Žalovaný tiež namietal, že zamestnankyňa E. je osobou pozbavenou spôsobilosti na právne úkony a tieto mala za ňú vybavovať jej matka O.. Z predložených dokumentov však toto nevyplýva, preto spochybňuje už samotný pracovný pomer pani B. Z uvedených dôvodov odstúpil úrad od dohody č. 5/§56/2013 v znení dodatku č. 1.
16. Nad rámec žalobcom predložených listín žalovaný predložil k dohode č. 8/§56/2013:
- úradný záznam z kontroly dňa 7.11.2013,
- fotokópia dochádzky na pracovisku v čase kontroly p. S.- evidencia dochádzky p. B. za november 2013 predložená žalobcom,
- pracovná zmluva E.
- pracovná náplň E.- platový dekrét. M..- oznámenie o odstúpení od dohody č. 8/§56/2013 zo dňa 11.11.2013,
- oznámenie o odstúpení od dohody č. 8/§56/2013 zo dňa 4.12.2013,
- oznámenie o odstúpení od dohody č. 8/§56/2013 zo dňa 10.1.2014,
- oznámenie o odstúpení od dohody č. 8/§56/2013 zo dňa 12.2.2014,
- oznámenie o odstúpení od dohody č. 8/§56/2013 zo dňa 20.2.2014.
17. Súd na prejdenanie veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom svedkýň IA.t. Dokazovanie listinnými dôkazmi súd vykonal bez ich oboznamovania na pojednávaní, nakoľko tieto boli stranám navzájom doručené a ich obsah nebol spochybnený. Súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada. Súd dôkazy zhodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a zistil nasledovné.
18. Medzi stranami nebola sporná skutočnosť, že došlo k uzatvoreniu vyššie citovaných dohôd o poskytnutí príspevku podľa § 56 ZOSZ. Samotná výška požadovaných príspevkov za jednotlivé mesiace tiež nebola medzi stranami sporná. Sporné medzi stranami bolo:
1/ právny režim uzatvorených zmlúv 2/ dôvodnosť nevyplatenia zamietnutých/pozastavených príspevkov za mesiace august až október XXXX podľa zmluvy č. 2/§56/XXXX s poukazom na § 70 ods. 7 zákona č. 5/2009 Z.z. 3/ dodržiavanie dohodnutého rozsahu pracovného času zamestnankyňou E.u. 4/ otázka platnosti odstúpenia od zmluvy č. 8/§56/2013.
Zo skutkových okolností teda bol sporný iba bod 3/ a čiastočne bod 2/ v otázke príčin vzniku pohľadávky žalovaného voči žalobcovi.
19. Z listov žalovaného č. XXXX/6581/AOTPa ESF zo dňa 28.11.XXXX, č. 2013/8763/AOTPa ESF zo dňa 7.1.2013 a č. 2013/14881/AOTPaESF zo dňa 17.1.2013 súd zistil, že týmito oznamuje žalobcovi, že žiadosti za mesiac august, september a október XXXX považuje za bezpredmetné (zamietnuté) z dôvodu, že ku dňu podania žiadosti eviduje úrad záväzky voči žalobcovi.
20. Listom č. XXXX/151967/AOTPaESF zo dňa 2.10.XXXX žalovaný žiadal vrátenie neoprávnene poskytnutého príspevku vo výške 4.263,47 eur a to s poukazom na potvrdenie Sociálnej poisťovne zo dňa 14.5.XXXX, podľa ktorého je pani T. (pozn. iná zamestnankyňa žalobcu v súvislosti s ktorou boli poskytované príspevky na základe dohôd, ktoré nie sú predmetom tohto konania) je poberateľkou invalidného dôchodku od 16.12.1988 v dôsledku čoho bol poskytovaný príspevok v neoprávnenej výške ako pre občana s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %. Žalovaný žalobcovi zároveň oznámil, že až uhradenia tohto záväzku bude poskytovanie príspevkov pozastavené.
21. Z listu žalobcu zo dňa 23.10.XXXX a listu žalovaného č. 20962/XXXX/AOTPa ESF súd zistil, že žalobca v tomto vyjadruje svoj názor, že nie je za vzniknutú situáciu zodpovedný. Je toho názoru, že si svoje povinnosti splnil a vrátenie príspevku, či pozastavenie vyplácania príspevkov podľa jeho názoru nemá oporu v zákone. Zároveň požiadal o špecifikáciu a odôvodnenie požadovanej sumy, čo žalovaný urobil listom zo dňa 17.12.XXXX.
22. Z úradného záznamu zo dňa 13.12.XXXX vyplýva, že uvedeného dňa sa uskutočnilo stretnutie zástupcov žalobcu a žalovaného za účelom prekonzultovania a zaujatia stanoviska k výhradám žalobcu týkajúcich sa postupu žalovaného pri vybavovaní a riešení jeho žiadostí o poskytnutie finančných príspevkov podľa zákona č. 5/2004 Z.z. Okrem iných vecí tu bolo vysvetlené, že zo žalobcom predložených dokumentov nevyplývala jednoznačne miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť občana na ktorého boli poskytované príspevky, táto bola zistená až dodatočne a preto žalovaný žiadal vrátenie príspevku v rozsahu, v ktorom bol poskytnutý nad rámec zákona. Ďalej bolo dohodnuté, že žalobca predmetnú pohľadávku uhradí a úrad uvoľní pozastavené platby.
23. Listom č. 28109/2013/AOTPaESF zo dňa 1.2.2013 žalovaný žalobcovi oznámil, že prijal úhradu 4587,63 a na základe listu zo dňa 28.1.2013 a dohodnutého postupu na osobnom stretnutí dňa 25.1.2013 búdu pozastavené úhrady vyplatené tak, že príspevky podľa § 56 na základe dohody č. 2/§56/XXXX budú vyčíslené pod predložení stanoviska RÚVZ Bratislava, oprávnený náklad bol uznaný za 05/XXXX vo výške 259,32 eura.
24. Listom č. XXXX/311144/AOTPaESF zo dňa 26.11.2013, 2014/445/AOTPaESF zo dňa 7.1.2014 a 2014/22687/AOTPa ESF zo dňa 26.11.2013 súd zistil, že úrad zamietol žiadosti o úhradu platby za obdobia august až október 2013 z dôvodu zisteného nesúladu pracovného času určeného v pracovnej zmluva a rozsahom práce, ktorý skutočne vykonáva zamestnankyňa E.. Žalovaný v listoch poukázal aj na odstúpenie od dohody č. 8/§56/2013 zo dňa 29.4.2013 v znení jej dodatku, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 23.11.2013.
25. Z úradného záznamu zo šetrenia v prevádzke žalobcu na Seberíniho 14 zo dňa 7.11.2013 v čase od 11:20 do 11:40 hod. súd zistil, že v čase šetrenia sa na prevádzke nachádzala len pani L. ktorá tam pracuje denne v čase od 9:00 do 18:00 hod. Uviedla, W.hodí do prevádzky denne na 4-5 hodín, väčšinou dopoludnia, v soboru nepracuje. Podľa predloženej dennej evidencie dochádzky nebola pani E.á na pracovisku od 1.11. do 5.11. Dňa 6.11.2013 odpracovala v čase od 10:00 do 14:00 celkovo 3,5 hodiny. H. občas pracuje aj na iných prevádzkach žalobcu. Podľa vyjadrenia pani S. novembri (od 1.11) aj októbri (30. a 31.) chorá. Záznam bol podpísaný 4 pracovníčkami žalovaného a pI.
26. Šetrenie pokračovalo aj o 14.05 hod. dňa 7.11.2013, podľa záznamu bola prítomná aj pani AF. Voči zisteniam úradu nenamietala s výnimkou toho, že by mala pani B. pracovať 4 hodiny denne, toto bolo podľa jej vyjadrenia podpísané na nátlak pracovníčiek žalovaného. Dochádzku dokazujú podklady doručené žalovanému. H.á pracuje menej ako 8 hodín len vtedy ak jej to zdravotný stav neumožňuje. Zo záznamu z opakovaného šetrenia vyplýva aj to, že pani B. v čase 13:45 už na pracovisku bola, do evidencie dochádzky sa po príchode nezapísala. Podľa vyjadrenia prišla o 10:50 hod. H. uviedla, že pracuje 4 hodiny denne zväčša pred dvanástou hodinou. Niekedy pracuje aj v sobotu v čase od 9 do 12.oo. Od 1 do 5.11 nepracovala, bola doma v R. bez dokladu od lekára a rovnako aj 30 a 31.10. V mesiaci október sa podľa vlastného vyjadrenia zapisovala do dochádzky, ktorá bola potom odovzdaná pI.ej. Najviac odpracovala 5 hodín denne.
27. Z fotokópie evidenčného listu dochádzky E. (čl. 162) za mesiac November 2013 súd zistil, že sa tam nachádza len jeden rukou písaný záznam pri dátume 6.11., kde sa uvádza, že menová pracovala od 10:00 do 14:00.
28. Z fotokópie evidencie dochádzky E. za mesiac november predloženej žalovanému súd zistil, že táto je vedená v elektronickej forme a jediný ručný záznam je podpis pani E.j, pričom táto uvádza len počet odpracovaných hodín v danom dni, prípade príčinu neprítomnosti na pracovisku (4/8/dovolenka/choroba a pod.).
29. Z pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom na E. zo dňa 20.8.2013 vyplýva, že sa dohodli na nástupe do práce dňom 21.8.2013. V bode 11 sa dohodli na nerovnomernom rozvrhnutí pracovného času a priemernom týždennom pracovnom čase nepresahujúcom 40 hodín. Zmluva, ako aj pracovná náplň zo dňa 20.8.2013 a platový dekrét sú podpísané čitateľným podpisom B.. Platový dekrét má pri podpise uvedené aj meno E.
30. Svedkyňa IA. k veci uviedla, že ju prijala H. komunikovali spolu, ohľadne pracovnej činnosti dcéry, vysvetlila pani U., že dcéra je ZŤP a tento stav jej neumožňuje pracovať 8 hodín denne. Tiež tam bola možnosť hospitalizácie. Pani U. bola veľmi milá, povedala že toto sa nejako vyrieši. Pred nástupom dcéry do práce tam bol aj sociálny pracovník. H.tom nejaký čas dcéru skúšala a zistila, že vie pekne viazať kvety, aj upratať po sebe a že by vedeli uzavrieť pracovnú zmluvu. Potom jej predložila asi 5-6 stranový dokument, na ktorom svedkyňa vyznačila veci, s ktorými nemohla súhlasiť a žiadala, aby boli prepracované. Pani U.dala, že samozrejme, ale že potrebuje jej podpis vzhľadom na stav dcéry, že o tejto zmluve vie. Tento dokument podpísala s tým, že vyznačila do rámčekov požadovanú zmenu. Svedkyni boli k nahliadnutiu predložené listiny na č. l. 164 - 169 (ide o pracovnú zmluvu, pracovnú náplň a platový dekrét) s tým, aby sa vyjadrila či sú jej tieto dokumenty známe a či ich podpísala. Svedkyňa uviedla, že takto, ako jej to bolo predložené, to bohužiaľ nepodpísala, tieto dokumenty nevidela, nevidela tie rámčeky, ktoré spravila. Na otázku súdu svedkyňa uviedla, že žiadne iné dokumenty nepodpisovala. Svedkyni sa tiež nezdalo, že by takto písala, ale bolo to pred rokmi, takže si nepamätá ako vtedy písala. Na otázku z akého dôvodu nebola dcéra svedkyne schopná pracovať 8 hodín denne uviedla že dcéra má diagnostikovanú schizofréniu, dnes už našťastie je situácia lepšia, ale nie je schopná spracovať niektoré situácie. Potom to končí hospitalizáciou na Mickievizcovej. K obsahu zmluvy svedkyňa uviedla, že sa tam písalo 8 hodín denne, ale povedala, že toľko dcéra pracovať nemôže. Vyplývalo to aj zo zdravotného posudku, že pracovať síce môže, ale nie 8 hodín denne. Pani U. povedala, že to upravia na týždenný pracovný čas 40 hodín, s čím svedkyňa tiež nesúhlasila, lebo bol problém dochádzať aj bežne, nie 6-krát do týždňa aby naplnila tých 40 hodín.
31. Svedkyňa L. uviedla, že pracovala s pani E., ktorá ju upozornila, že občas ma problém ráno vstať, ale keď prišla neskôr tak zostala dlhšie. K rozsahu pracovného času pani B.ej uviedla, že nemala problém, bolo to milé dievča, čo bolo treba urobila, v tom čase robili venčeky, robili asi 8 hodín denne, chodili sme spolu aj na obedy. Zostávala aj dlhšie, dokončovala si prácu. Pracovný čas svedkyne bol od 9:00 do 18.00 hodiny. Pani B.á sa snažila chodiť na tú deviatu, ale keď meškala tak to nebol problém lebo na prevádzke bola svedkyňa. H.á nemeškala často, stalo sa to možno tri-štyrikrát, vždy ale zavolala, že bude meškať, ale nestalo sa, že by neprišla. K meškaniam pani CJ.j sa nevedela presne vyjadriť, raz prišla o desiatej, potom pol jedenáste, jedenástej.
32. Svedkyňa I. k veci uviedla, že je splnomocnencom žalobcu a je dcérou štatutárov žalobcu. Otvárali chránenú dielňu na Seberíniho ulici. Od začiatku im bolo priznané postavenie chránenej dielne. K
okolnostiam podpisu pracovnej zmluvy uviedla, že pani B. vždy chodila s matkou, prvé stretnutie sa udialo v prevádzke v Poluse, kde ukázala, čo vie robiť a pri druhom prišlo k podpisu zmluvy. Pani CsanC. bol predložený návrh pracovnej zmluvy, ktorý podpísala. PI.á pracovala v prevádzke na Seberíniho s pani S. ako pracovnou asistentkou, predávali kytice a obsluhovali zákazníkov, v prípade voľných pracovných kapacít vyrábali výrobky pre iné predajne. Táto mladá dievčina ešte pred podpisom zmluvy prípadne počas pracovného zaradenia absolvovala u nás aj taký školiaci kurz. Voči pracovnému pomeru boli nejaké výhrady, v zásade nepodstatné veci, tieto boli do ďalšieho stretnutia vyriešené. Tiež sa dohodli, že ak bude mať problém ráno nastúpiť na dohodnutý čas s poukazom na jej zdravotný stav, tak toto bude akceptované. Riešili aj otázku rozsahu pracovného času, potrebovali zamestnanca na 8 hodín aj s prihliadnutím na dohodu s úradom práce. V prípade, že by toto nezvládala, vedeli to riešiť a mohlo prísť k zmene pracovnej zmluvy. Uviedla, že matka pani B. súhlasila so 40 hodinovým týždenným pracovným úväzkom. Pracovnú zmluvu podpísala za žalobcu svedkyňa a za pani B. jej mama. K okolnostiam podpisu pracovnej zmluvy bližšie uviedla, že predtým som sa možno zle vyjadrila, ale na tom stretnutí v Poluse bol pani O.j predložený návrh alebo draft zmluvy, ku ktorému mala dve nepodstatné pripomienky. Tieto boli odstránené a na najbližšom stretnutí prišlo k podpisu zmluvy. Stretli sa dva alebo trikrát, aj na prevádzke, kde ukázala čo vie robiť, telefonicky spolu komunikovali viackrát. Nevie o tom, že by pani B.ala nejaký zdravotný problém, ktorý by jej bránil pracovať. Fungovali na 8 hodinový pracovný čas, občas menej, ale fungovali normálne. K okolnostiam ukončenia pracovného pomeru sa bližšie nevedela vyjadriť.
33. Podľa článku II ods. 1/ Dohody č. 2/§56/XXXX, sa zamestnávateľ zaväzuje zriadiť najneskôr do 3 mesiacov od podpisu dohody chránenú dielňu alebo chránené pracovisko a prijať na zriadené pracovné miesta dvoch uchádzačov o zamestnanie, ktorý sú občanom so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti, odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o jeho zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie na adrese Hradská 60/a, 821 07 Bratislava.
34. Podľa článku II ods. 5/ Dohody č. 2/§56/XXXX, dĺžka zachovania zriadeného miesta pracovného miesta v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku je najmenej 2 roky.
35. Podľa článku III ods. 1/ Dohody č. 2/§56/XXXX, úrad sa zaväzuje poskytnúť príspevok zamestnávateľovi na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, v ktorej budú vytvorené 2 pracovné miesta pre uchádzačov o zamestnanie so zdravotným postihnutím do výške 12.875,26 eur.
36. Podľa článku II ods. 1/ Dohody č. 8/§56/2013 v znení dodatku č. 1, sa zamestnávateľ zaväzuje zriadiť najneskôr do 4 mesiacov od podpisu dohody chránenú dielňu alebo chránené pracovisko a prijať na zriadené pracovné miesta jedného uchádzača o zamestnanie, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti, odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o jeho zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie na adrese Seberíniho 14, 821 07 Bratislava. Chránená dielna alebo chránené pracovisko je zriadené dňom účinnosti priznania postavenia chránenej diele alebo chráneného pracoviska. Štruktúra pracovných miest bola dohodnutá ako jeden predavač a aranžér kvetov s týždenným pracovným časom 40 hodín.
37. Podľa článku III ods. 1/ Dohody č. 8/§56/2013 v znení dodatku č. 1, úrad sa zaväzuje poskytnúť príspevok zamestnávateľovi na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, v ktorej budú vytvorené 1 pracovné miesto pre uchádzača o zamestnanie so zdravotným postihnutím do výške 6.766,33 eur.
38. Podľa článku II ods. 8/ Dohody č. 8/§56/2013 v znení dodatku č. 1, dodržiavať štruktúru vytvorených pracovných miest v súlade so znením čl. II bod. 1 dohody, prideľovať prijatým zamestnancom prácu im prácu podľa pracovnej zmluvy a platiť im za vykonanú prácu dohodnutú mzdu v stanovenom termíne.
39. Podľa článku IV ods. 2/ Dohody č. 8/§56/2013 v znení dodatku č. 1, oprávnenými nákladmi na zriadenie pracovného miesta sú nálady na celkovú cenu práce odo dňa činnosti priznania postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.
40. Podľa čl. 107 ods. 1 konsolidovaného znenia Zmluvy o Zmluva o Európskej únii (pôvodne článok 87 ZES), ak nie je zmluvami ustanovené inak, pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej
súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.
41. Podľa § 3 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci, zákaz poskytovania štátnej pomoci sa nevzťahuje na minimálnu pomoc a na štátnu pomoc poskytnutú v súlade s právnymi predpismi spoločenstva o skupinových výnimkách.
42. Podľa § 2 ods. 1 písm. c/, g/ ZOSZ, účastník právneho vzťahu na účely tohto zákona je c) úrad práce, sociálnych vecí a rodiny 1) (ďalej len "úrad"), g) zamestnávateľ,
43. Podľa § 8 ods. 1 písm. h/ ZOSZ, znevýhodnený uchádzač o zamestnanie na účely tohto zákona je uchádzač o zamestnanie, ktorý je občan so zdravotným postihnutím.
44. Podľa § 11 ods. 1 písm. d/ ZOSZ, služby zamestnanosti na účely tohto zákona je systém inštitúcií a nástrojov podpory a pomoci účastníkom trhu práce pri uplatňovaní aktívnych opatrení na trhu práce s osobitným zreteľom na pracovné uplatnenie znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie podľa § 8.
45. Podľa § 11 ods. 3 ZOSZ, nástroje podpory a pomoci sú nástroje poskytované podľa § 32 až 60 a § 65b.
46. Podľa § 56 ods. 1 ZOSZ (v znení účinnom do 30.4.2013), príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska (ďalej len "príspevok") poskytuje úrad zamestnávateľovi, ktorý na zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku prijme uchádzača o zamestnanie, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o jeho zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
47. Podľa § 56 ods. 9 ZOSZ (v znení účinnom do 30.4.2013), rad uzatvorí so zamestnávateľom písomnú dohodu o poskytnutí príspevku, ktorá obsahuje, a) osobné údaje a identifikačné údaje účastníkov dohody, b) charakteristiku pracovného miesta alebo pracovných miest v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, c) počet, profesijnú a kvalifikačnú štruktúru zamestnancov so zdravotným postihnutím prijatých na zriadené pracovné miesta v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, d) dátum zriadenia pracovného miesta a obdobie, počas ktorého bude zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku prevádzkované a počet mesiacov zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím na tomto mieste, e) maximálnu výšku celkovej ceny práce na každého prijatého občana so zdravotným postihnutím, f) podmienky a spôsob poskytnutia príspevku, g) spôsob kontroly plnenia dohodnutých podmienok, h) podmienky a termín zúčtovania poskytnutého príspevku, i) podmienky a spôsob vrátenia príspevku alebo jeho časti v prípade nesplnenia dohodnutých podmienok, j) záväzok zamestnávateľa, že do určeného termínu predloží pracovné zmluvy zamestnancov a najneskôr do 30 kalendárnych dní oznámi úradu každé skončenie pracovného pomeru, k) záväzok úradu, že poskytne zamestnávateľovi príspevok najneskôr do 30 kalendárnych dní odo dňa predloženia dokladov, l) záväzok zamestnávateľa, že oznámi úradu každú zmenu dohodnutých podmienok najneskôr do 30 kalendárnych dní, m) ďalšie dohodnuté náležitosti.
48. Podľa § 70 ods. 6 ZOSZ (v znení účinnom do 30.4.2013), na príspevky poskytované podľa § 46, okrem odsekov 6, 7 a 9, § 47, § 53b, § 53d, § 55a a 57a nie je právny nárok.
49. Podľa § 70 ods. 7 ZOSZ (v znení účinnom do 30.4.2013), ak tento zákon neustanovuje inak, právnická osoba, fyzická osoba alebo uchádzač o zamestnanie, ktorý pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie prevádzkoval alebo vykonával samostatnú zárobkovú činnosť, a ktorí požiadali o poskytnutie príspevku podľa tohto zákona, sú povinní ku dňu podania žiadosti preukázať
a) splnenie daňových povinností, b) splnenie povinností odvodu preddavku na poistné na zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a príspevku na starobné dôchodkové sporenie, c) skutočnosť, že nemá evidované neuspokojené nároky svojich zamestnancov vyplývajúce z pracovného pomeru, d) skutočnosť, že nie je v konkurze, v likvidácii, v súdom určenej správe alebo v inom podobnom konaní a e) skutočnosť, že nemá voči úradu záväzky.
50. Podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka (znenie účinné do 31.1.2013), touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi štátom, samosprávnou územnou jednotkou alebo právnickou osobou zriadenou zákonom ako verejnoprávna inštitúcia, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Na tento účel sa za štát považujú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých obsahu vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb.
51. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
52. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
53. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
54. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, v znení účinnom do 31.12.2014, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.
55. Vzhľadom na procesné podanie žalobcu zo dňa 22.5.2018, ktorým vzal žalobu v časti istiny 4.542,74 Eur s príslušenstvom späť, súd zo súhlasom protistrany rozhodol o zastavení konania v tejto časti vo výroku I.
56. Na základe dohôd č. 2/§56/XXXX a č. 8/§56/2013 sa žalovaný zaviazal poskytovať žalobcovi zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska § 56 ZOSZ a to za podmienok stanovených ZOSZ a jednotlivými dohodami.
57. V priebehu tohto právneho vzťahu vznikol medzi stranami rozpor v otázke nevyplatenia príspevku za mesiace august až október XXXX na základe dohody č. 2/§56/XXXX a rovnaké mesiace roku 2013 na základe dohody č. 8/§56/2013. V súvislosti s uplatnenými nárokmi bola uplatnená aj námietka premlčania a otázka, či sa na premlčanie nároku na vyplatenie príspevku vzťahuje premlčacia doba podľa noriem obchodného alebo občianskeho práva.
58. Dohoda podľa § 56 ods. 9 ZOSZ nepredstavuje verejnoprávny vzťah. Túto dohodu je potrebné považovať za tzv. verejnoprávnu dohodu, ktorej podstatné obsahové náležitosti upravuje ZOSZ. Najvyšší súd vo svojej rozhodovacej činnosti dospel k záveru, že v Dohodách, ktoré uzavreli žalobca a žalovaný, dominujú prvky, ktoré sú typické pre súkromnoprávne vzťahy. Pri uzatváraní Dohody vystupujú jej účastníci v rovnom postavení a žalovaný v ňom nepôsobí v tomto vzťahu (až na malé výnimky) ako subjekt nadradený voči žalovanému. jej účelom je úprava práv a povinností účastníkov dohody pri poskytnutí príspevku, pričom jej obsahom je okrem iného aj úprava podmienok a spôsobu vrátenia príspevku alebo jeho časti v prípade nesplnenia dohodnutých podmienok, úprava osobitných podmienok, foriem skončenia dohody a dohoda obsahuje aj všeobecné a záverečné ustanovenia. Pričom ani postup žalovaného podľa uvedených dohôd nemá povahu rozhodovania správneho orgánu resp. autoritatívny vzťah k žalobcovi (pozri napr. rozhodnutia Najvyššie súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1KO/8/2018, sp. zn.1KO/10/2018, sp. zn. 10 Sžo/199/2015). Podľa predmetných dohôd sa
práva a povinnosti účastníkov z nich, ktoré nie sú uvedené v dohodách, riadia všeobecne záväznými právnymi predpismi, pričom okrem iných (najmä verejnoprávnych noriem) medzi tieto normy zaraďujú aj Občiansky zákonník.
59. Napriek tomu, že dohody uvádzajú, že sa na právne vzťahy nimi založené vzťahujú okrem iných ustanovenia Občianskeho zákonníka, súd je názoru zhodného s žalobcom, že predmetné vzťahy sa riadia ustanoveniami Obchodného zákonníka a to s poukazom na § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalobca je podnikateľským subjektom, konajúcim v predmete podnikania (a žiadajúcim štátnu pomoc na svoju podnikateľskú činnosť). Žalovaný je štátnym orgánom, ktorý v prípade poskytovania príspevku podľa § 56 ZOSZ uzatvorila predmetnú dohodu na uspokojovanie verejných potrieb, ktorými v predmetnej veci je poskytovanie služieb zamestnanosti na účely zákona ZOSZ a to prostredníctvom systému inštitúcií a nástrojov podpory a pomoci účastníkom trhu práce pri uplatňovaní aktívnych opatrení na trhu práce s osobitným zreteľom na pracovné uplatnenie znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie podľa § 8, ktorým poskytovanie príspevku podľa § 59 ZOSZ v zmysle § 11 ods. 3 ZOSZ je. Na základe uvedeného má súd za to, že na vec sa vzťahujú normy obchodného práva, ktorou je aj § 397 Obchodného zákonníka ustanovujúci 4 ročnú premlčaciu dobu. Pôsobnosť Obchodného zákonníka v tomto prípade nie je možné vylúčiť dohodou strán. Z uvedených dôvodov má súd za to, že námietka premlčania nie je dôvodná.
60. K nárokom z dohody č. 2/§56/XXXX žalovaný uviedol, že tieto platby boli žalobcovi zamietnuté z dôvodu existencie pohľadávky voči úradu s poukazom na § 70 ods. 7 písm. e/ ZOSZ. Súd sa stotožňuje s názorom žalobcu, že tento táto skutočnosť sama o sebe neoprávňuje úrad príspevok nevyplatiť, pokiaľ mal žalobca inak všetky podmienky splnené. Z jazykového aj systematického výkladu vyplýva, že predmetné ustanovenie sa nevzťahuje na jednotlivé výplaty príspevku, ale splnenie týchto podmienok je predpokladom uzatvorenia dohody podľa (v tomto prípade) § 56 ods. 9 ZOSZ. Strata nároku na príspevok týmto spôsobom nemá oporu ani v samotnej dohode. Dohoda pozná pozastavenie výplaty príspevkov (napr. pre porušenie § 31 zákona č. 523/2004 Z.z.), prípadne možnosť, že lehota na vyplatenie príspevkov neplynie v prípade nedostatočnosti predložených podkladov (čl. III ods. 2/ písm. a/, prípadne c/). Vzhľadom na zistenú pohľadávku žalovaného voči žalobcovi bol oprávnený žalovaný poskytovanie príspevkov pozastaviť, nedošlo však k zániku tohto nároku. Uvedená pohľadávky vznikla z iného, aj keď obdobného vzťahu, než aké sú predmetom tohto konania. Súd sa osobitne nezaoberal príčinou vzniku pohľadávky, ktorá mala za následok pozastavenie platieb, nakoľko ani nemal k dispozícii predmetnú dohodu a v konečnom dôsledku toto ani nepovažuje za rozhodujúce pre prejedávanú vec.
61. Z úradného záznamu zo dňa 13.12.XXXX a následného listu žalovaného zo dňa 13.12.XXXX má súd za to, že k uvoľneniu/vyplateniu príspevku za mesiace august až október XXXX malo dôjsť po uhradení pohľadávky úradu a po predložení stanoviska RÚVZ Bratislava. Tieto podmienky žalobca splnil dňom 8.2.2013 a teda najneskôr ďalším dňom mal úrad žalobcovi poskytnúť pozastavené platby z dohody č. 2/§56/XXXX, keďže ďalej neexistovali žiadne dôvody na pozastavenie platieb a nárok na príspevok žalobcovi nezanikol. Z uvedených dôvodov súd vyhovel žalobe v časti 881,04 Eur s tým, že na tieto nároky boli splatné dňom 9.2.2013, preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 9.2.2013. (výrok II.). Z predložených listín zároveň nie je súdu zrejme, prečo by sám žalovaný niektoré platby na tom istom právnom základe iba pozastavil a iné zamietol.
62. V časti týkajúcej sa nároku na príspevok z dohody č. 8/§56/2013 sa súd stotožnil s argumentáciu žalovaného, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na poskytnutie príspevku tým, že zamestnanec žalobcu H.á nevykonávala prácu v rozsahu určenom dohodou v čl. II ods. 1/. Splnenie tejto podmienky malo byť preukázané pracovnou zmluvou, ako aj výpoveďou svedkýň L.lt. Tieto uviedli, že E. nemala problém pracovať osem hodín denne a v prípade neskoršieho príchodu zostala dlhšie. V rozpore s týmito tvrdeniami je výpoveď O. Táto uviedla, že dcéra nebola schopná pracovať 8 hodín denne, prípadne dochádzať do práce 6 dní do týždňa na naplnenie 40 hodinového pracovného fondu. Zo záznamu zo šetrenia vykonaného dňa 7.11.2013 vyplýva, že E. na pracovisku v čase šetrenia nebola. Dostavila sa až v poobedných hodinách spolu s pani U. Nižší ako (so žalovaným) dohodnutý rozsah pracovného času vyplýva aj z vyjadrenia pani S. zachyteného v tomto zázname, ktorý v rozpore s tvrdeniami prezentovanými svedkyňou na pojednávaní. A to v podstatnom rozsahu, keď zo záznamu vyplýva, že E.á pracovala v menšom ako 40 hodinovom rozsahu, pričom chodievala pracovať aj na iné prevádzky žalobcu. Z predloženej evidencie dochádzky vyplýva, že táto bola vedená (spracovávaná) dvojmo. Evidencia bola vedená ručne priamo na prevádzke (v ktorej v deň šetrenia
nebol žiaden záznam) a následne bola evidencia v inej forme predkladaná žalovanému s tým, že táto obsahovala iba podpis zamestnanca a súhrnné informácie o odpracovaných hodinách. Z týchto dvoch okruhov dôkazov súd dospel k záveru, že E. nepracovala v rozsahu 40 hodín týždenne. Splnenie tejto podmienky okrem dôkazov vypracovaných žalobcom, prípadne svedeckej výpovede povereného zástupcu žalobcu nepodporujú žiadne ďalšie dôkazy. Najmä samotná výpoveď matky O. pracovala 40 hodín týždenne. Výpoveď IA.j tiež zásadným spôsobom spochybňuje skutočnosť, že pracovná zmluva bola ňou podpísaná s dohodnutým 40 hodinovým týždenným pracovným časom. Pani O. uviedla, že v spise sa nachádzajúcu zmluvnú dokumentáciu k pracovnému pomeru jej dcéry nepodpísala. Z uvedenej zmluvnej dokumentácie, ako ani pracovnej náplne, ani platového dekrétu nevyplýva, že by tieto dokumenty podpísala zákonná zástupkyňa E.. Meno O. ani označenie zákonného zástupcu sa na dokumentoch nenachádza. Z takto vykonaného dokazovania sa súdu javí, že pracovná zmluva, ako ja predkladaná evidencia dochádzky slúžili na preukázanie splnenia podmienok poskytovania príspevku, avšak E. reálne nepracovala na zriadenej prevádzke v dohodnutom rozsahu. Ani prípadné vypomáhanie na iných prevádzkach nemožno považovať za splnenie dohodnutých podmienok, ktoré boli naviazané na prevádzku na Seberíniho ulici (nie na iné prevádzky žalobcu, ktoré ako zo spisu vyplýva boli predmetom iných zmluvných vzťahov medzi stranami sporu). Nad rámec uvedeného súd poukazuje aj na skutočnosť (medzi stranami nespornú), že prevádzke na Seberíniho 14 v Bratislave bolo priznané postavenie chránenej dielne s účinnosťou od 19.9.2013. Nároky žalobcu z dohody č. 8/§56/2013 za obdobia predchádzajúce tomuto dátumu sa javia súdu s poukazom na čl. II ods. 1 a čl. IV ods. 2 dohody za neoprávnené., keďže sú podmienené priznaním tohto postavenia. Súd preto žalobu v tejto časti zamietol (výrok III.)
63. Záverom súd uvádza, že otázkou platnosti odstúpenia od zmluvy sa osobitne nezaoberal, vzhľadom na názor súdu o obchodnoprávnej povahe sporného vzťahu strán konania, kedy zmluva zaniká s účinkami ex nunc a žalobcu sa týkali obdobia predchádzajúceho odstúpeniu od zmluvy.
64. Podľa § 262 ods. 1 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
65. Podľa § 262 ods. 2 CSP, O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
66. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
67. Podľa § 255 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
68. Vzhľadom na to, že konanie bolo v prevažujúcej časti zastavené z dôvodu späťvzatia žalobcu bez toho, že by bolo preukázané, že na tomto mal podiel zavinenia žalovaný. S prihliadnutím aj na to, že a aj vo zvyšku bol žalovaný v prevažujúcej časti úspešný, bolo možné konštatovať čiastočný úspech žalovaného. Ten však výslovne uviedol, že náhradu trov konania si nežiada, preto mu súd tento nárok nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia
V Bratislave, dňa 28.11.2018