Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23Co-29-2018.pdf
PDF · 78.05 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/29/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v spore žalobcu T. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/ XX, XXX XX L., právne zastúpeného JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom, so sídlom Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, IČO: 42 256 593, proti žalovanému Profi Credit Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 810 11 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 1.448,33 eura s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 20Csp/125/2017-55 zo dňa 06.11.2017 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pričom o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.448,33 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne z tejto sumy od 23.06.2017 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, rozhodol, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 1.448,33 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že zmluva o revolvingovom úvere, ktorú uzatvoril žalobca so žalovaným, je v rozpore s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, okrem iného tým, že v zmluve je uvedená úroková sadzba vo výške 70,01 % ročne, RPMN vo výške 69,21 ročne, v zmluve nie je uvedená konečná splatnosť úverov a výška splátok istiny, úrokov a poplatkov. Vzhľadom na tieto skutočnosti je zmluva bezúročná a bez poplatkov. Žalovaný poskytol žalobcovi úver 1.284,25 eur, žalobca zaplatil žalovanému z predmetnej zmluvy 2.732,50 eur vrátane odplaty z neplatnej dohody o poskytnutí služieb, ktorá bola vo výške 215,75 eur. To zakladá bezdôvodné obohatenie žalobcu v celkovej výške 1.448,33 eur. Súd uviedol, že medzi stranami bola uzavretá zmluva, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 1.500 eur, z ktorého vyplatil žalobcovi 1.284,25 eur a sumu 215,75 eur si zinkasoval ako poplatok za dohodu o poskytnutí služby. Súd uviedol, že zmluva obsahuje nesprávny údaj o RPMN v neprospech spotrebiteľa, údaj 69,21 % je totiž nižší ako dojednaný úrok, pričom RPMN nemôže byť nižšia ako dojednaný úrok. V tomto smere súd poukázal aj na online kalkulačku pre výpočet RPMN na stránke fininfo.sk. Poukázal na to, že iná hodnota RPMN bola uvedená v návrhu zmluvy a iná v prijatí zmluvy, aj keď ide o zmenu pre spotrebiteľa výhodnú, podľa názoru súdu prvej inštancie to zakladá rozpor medzi návrhom a prijatím zmluvy, a teda zmluva nevznikla. Rovnako zmluva neobsahuje ani termín konečnej splatnosti úveru a úrok vo výške 70,01 % v dohodnutej zmluve je v rozpore s dobrými mravmi. Dohodnutá výška úroku viac ako 6-násobne prekračuje priemernú úrokovú mieru obchodných bánk, ktorý v spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam v mesiaci apríl 2014 pri úveroch do 1 roka. Súd dospel k záveru, že úver zo zmluvy je bezúročný a bez poplatkov, a preto uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi rozdiel medzi prijatou sumou vo výške 2.732,58 eur a sumou, ktorú mu poskytol, teda 1.284,25 eur. Súd sa stotožnil so žalobcom, že poplatok za dohodu o poskytnutí služby spočívajúci v možnosti odklade troch splátok je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Poplatok v danom prípade vo výške 215,75 eur je viac ako 14 % poskytnutého úveru, a to bez ohľadu na to, či žalobca službu využije alebo nie. Odôvodnil, že do omeškania sa žalovaný dostal až po doručení žaloby, a preto priznal úrok z omeškania od 23.06.2017 a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP.
2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že nedošlo k uzavretiu zmluvy kvôli rozdielom v navrhovanej a prijatej výške RPMN. RPMN ako údaj sa nenavrhuje ani nedohoduje. Nesúhlasil so záverom súdu o nesprávnosti RPMN v neprospech spotrebiteľa. Uviedol, že je možné, aby sadzba RPMN bola nižšia ako úroková sadzba, pretože RPMN sa nepočíta z úrokovej sadzby vyjadrenej percentuálne, ale zo sumy celkových nákladov. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie o tom, že zmluva neobsahuje termín konečnej splatnosti úveru, poukázal na to, že časť dojednaní zmluvy je tvorená aj prílohami, ktoré sú v zmysle článku 13 neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Z ust. článku 4 ods. 4 predzmluvných dojednaní vyplýva, že deň splatnosti poslednej splátky úveru je dňom konečnej splatnosti úveru. Deň splatnosti poslednej splátky úveru je uvedený v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Určenie konečnej splatnosti úveru je v zmluve uvedené dvoma spôsobmi, jednak určením podľa dátumu splatnosti splátok a počtu splátok a jednak spôsobom vyplývajúcim z článku 4 ods. 4 predzmluvných dojednaní. Poukázal podporne ne rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, kde samotný Súdny dvor uvádza, že nie je potrebné, aby zmluva uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Poukázal na to, že záver súdu spájajúci bezúročnosť úveru s neuvedeným termínu konečnej splatnosti odporuje Smernici 2008/48/ES. Poukázal aj na to, že zákonodarca zmenil ust. § 9 ods. 2 písm. d) zákona 129/2010 Z.z. a vypustil slová termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Nesúhlasil ani so záverom súdu prvej inštancie o tom, že dohodnuté úroky sú neplatné pre rozpor s dobrými mravmi. Poukázal na to, že dlžník podľa zákona 129/2010 Z.z. a podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka je povinný platiť úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky. Poukázal na to, že súd svojou úvahou mohol dospieť len k záveru, že by dlžník z úverovej zmluvy bol povinný platiť úroky vo výške najviac prípustnej podľa alebo na základe zákona. Vyslovenie neplatnosti celej úverovej zmluvy odporuje zákonu, pretože aj keď si strany úrok nedohodnú, podľa zákona nejde o neplatnú zmluvu, pretože v takom prípade by dlžník mal platiť len úroky požadované bankami. Napadol aj výrok o trovách konania, keďže je závislý od rozhodnutia o veci samej, navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu zamietol alebo aby rozsudok zrušil.
3. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.
4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade nebol v zmluve uvedený termín konečnej splatnosti úveru. Je nepochybné, že zákon o spotrebiteľských úveroch túto náležitosť v čase uzavretia zmluvy vyžadoval. Podľa názoru odvolacieho súdu uvedenie tejto náležitosti nie je možné realizovať spôsobom akým to uvádza žalovaný, teda uvedením v zmluvných dojednaniach, ktoré sa stanú súčasťou zmluvy cez inkorporačnú doložku alebo takým spôsobom, že si dlžník termín konečnej splatnosti má vypočítať z termínov splátok a počtu splátok. Cez inkorporačnú doložku podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné dojednávať také náležitosti právneho úkonu, ktoré sú zákonnou náležitosťou úkonu, teda v danom prípade ani termín konečnej splatnosti úveru. Údaj o poslednej splátke úveru, bol žalobcovi oznámený až po uzavretí zmluvy, teda ani predzmluvné podmienky v čase uzavretia zmluvy neobsahovali údaj o konečnej splatnosti úveru. Zákonné náležitosti musí zmluva obsahovať v čase jej uzavretia. V danom prípade nie je aplikovaná smernica, a je teda bez právneho významu, že smernica s neuvedením konečnej splatnosti úveru nespája bezúročnosť a bezpoplatkovosť. Zákon, ktorý súd aplikoval, s neuvedením konečnej splatnosti úveru spája bezúročnosť a bezpoplatkovosť. Podľa názoru odvolacieho súdu uvedenie konečnej splatnosti úveru neznamená odkázať spotrebiteľa, aby si termín vypočítal z počtu splátok, ale uvedenie aspoň mesiaca a roka, v ktorom nastane konečná splatnosť úveru. V tomto prípade nie je možné použiť ani názor Súdneho dvora, ktorý uviedol, že nie je potrebné, aby zmluva uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, ak podmienky zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí identifikovať dátumy týchto splátok. Aplikovaná totiž nie je smernica, ale zákon. Zákon v osobitnom ustanovení ukladá dodávateľovi, aby v zmluve uviedol termín a splatnosť splátok, ako aj konečnú splatnosť úveru. Jedná sa teda o dve rozličné náležitosti. Vecne správny je podľa názoru odvolacieho súdu aj záver súdu prvej inštancie o tom, že dojednaný úrok je v rozpore s dobrými mravmi. Výška úroku 70 % v období a pri takom type úveru, za ktorý banky požadovali úrok vo výške cca 10,5 %, je v hrubom rozpore s dobrými mravmi a takáto dohoda je pre rozpor s dobrými mravmi neplatná. Pokiaľ by si strany nedojednali výšku úroku, bolo by možné uvažovať o platení úrokov v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom. V danom prípade, ale úroky dojednané boli, ich výška bola dojednaná neplatne, a teda záver o absolútnej neplatnosti dojednania úrokov je správny. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.
5. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, má teda proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, keďže bol úspešný v plnom rozsahu.
6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.