Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/352/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka v spore žalobcov: 1./ X. T., nar. XX.X.XXXX, bytom J., K. XX, XXX XX, X./ K. T., nar. XX.X.XXXX, bytom J., K. XX, XXX XX, prechodne bytom I. F., D. X, XXX XX, v konaní zastúpených JUDr. Danicou Sitárovou, advokátkou, so sídlom Levice, Nám. hrdinov 13, 934 01, proti žalovaným: 1./ V. W., nar. XX.X.XXXX, bytom J., K. XX, XXX XX, 2./ X. W., nar. X.X.XXXX, bytom J., K. XX, XXX XX, zastúpení JUDr. Jánom Kuriačkom, advokátom, so sídlom Levice, Bernolákova 2, 934 01, o ochranu vlastníckeho práva, o uloženie povinnosti zabezpečiť neprenikanie dažďovej vody na pozemok a o uloženie povinnosti umožniť vstup na pozemok, o odvolaní žalobcov v 1./ a 2./ rade proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 27. júla 2017 č. k. 11C/126/2015-134, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným v 1./ a 2./ rade voči žalobcom v 1./ a 2./ rade priznáva náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Levice (súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods.1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len "OSP", účinný do 30.6.2016, od 1.7.2016 ako súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len "CSP") rozsudkom zo dňa zo dňa 27. júla 2017 č. k. 11C/126/2015-134 (ďalej len "napadnutý rozsudok") proti žalovaným v 1. a 2. rade žalobu v celom rozsahu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalovaní v 1. a 2. rade majú právo na náhradu trov konania proti žalobcom v 1. a 2. rade v celom rozsahu.

2. Rozhodnutie vo veci súd prvej inštancie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 123, § 124, §126 ods. 1, § 127 ods. 3, § 129 ods. 1, § 130, § 132 ods. 1, § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len .

3.1. Napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že žalobcovia v 1. a 2. rade v podanej žalobe žiadali, aby súd stanovil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť trvale odstrániť z pozemku žalobcov v 1. a 2. rade parcela č. XX o výmere 367 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria, na LV č. XXX pre okres E., obec J., kat. územie J. osadený stĺp brány.

3.2. Žalobcovia v 1. a 2. rade v podanej žalobe žiadali stanoviť žalovaným v 1. a 2. rade aj povinnosť zabezpečiť, aby dažďová voda dopadajúca na ich pozemok, parcela č. XX/X o výmere 233 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria, na parcele č. XX/X stavba, rodinný dom, súpisné číslo XXX na LV č. XXXX pre okres E., obec J., kat. územie J. bola zneškodnená tak, aby nevnikala na pozemok žalobcov v 1. a

2. rade parcela č. XX o výmere 367 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria, na parcele č. XX, stavba, rodinný dom, súpisné číslo XXX na LV č. XXX pre okres E., obec J., kat. územie J..

3.3. Žalobcovia v 1. a 2. rade v podanej žalobe žiadali stanoviť žalovaným v 1. a 2. rade tiež povinnosť umožniť žalobcom v 1. a 2. rade na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na pozemok parcela č. XX/X o výmere 233 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria vedený na LV č. XXXX pre okres E., obec J., kat. územie J. za účelom vybudovania spevňujúceho oporného múru popri stene rodinného domu, súpisné číslo XXX.

4.1. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobcovia v 1. a 2. rade sa domáhajú proti žalovaným v 1. a 2. rade ochrany svojho vlastníckeho práva s poukazom na § 126 ods. 1 OZ, ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností vedení na liste vlastníctva č. XXX, kat. úz. J., vedenom na Okresnom úrade Levice, katastrálnom odbore, a to parciel registra "C" č. XX o výmere 367 m2 zastavané plochy a nádvoria, č. XX o výmere 173 m2 záhrady a rodinného domu súp. č. XXX na parc. č. XX, pričom za neoprávnené zasahovanie do ich vlastníckeho práva bez právneho dôvodu žalovanými v 1. a 2. rade považujú osadenie stĺpa brány patriaceho žalovaným v 1. a 2. rade, ktorí sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností vedených na liste vlastníctva č. XXXX kat. úz. J., vedenom na Okresnom úrade Levice, katastrálnom odbore, ako parc. reg. "C" č. XX/X o výmere 233 m2 zastavané plochy a nádvoria a rodinného domu súp. č. XXX.

4.2. Medzi stranami sporu bolo sporné, či osadený stĺp brány žalovaných v 1. a 2. rade sa nachádza na pozemku vo vlastníctve žalobcov v 1. a 2. rade alebo na pozemku žalovaných v 1. a 2. rade. Žalobcovia v 1. a 2. rade tvrdili, že stĺp brány žalovaných v 1. a 2. rade je osadený a nachádza sa na pozemku parc. č. XX. Toto svoje tvrdenie opierajú o vytyčovací náčrt č. XXXX vyhotovený D.. I. A., z ktorého vyplýva, že hranica medzi pozemkami parc. č. XX (parcela žalobcov) a parc. č. XX/X (parcela žalovaných) je 40 cm od obvodového muriva rodinného domu žalobcov súp. č. XXX (smerom k rodinnému domu žalovaných súp. č. XXX). Žalovaní v 1. a 2. rade s vytýčenou hranicou nesúhlasili, čo vyplýva z protokolu o vytýčení hranice pozemku. Žalovaní v 1. a 2. rade nesúhlasia s tvrdením žalobcov 1. a 2. rade, že stĺp brány sa nachádza na pozemku žalobcov a tvrdia, že im vzniklo vlastnícke právo k pozemku pod stĺpom brány alebo minimálne právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním.

5. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že pozemok pod stĺpom brány je vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade, pretože k nemu nadobudli vlastnícke právo vydržaním. Podľa vytyčovacieho náčrtu č. XXXX, s ktorým žalovaní v 1. a 2. rade nesúhlasili, sa má stĺp brány nachádzať ešte na parcele č. XX a to v šírke 40 cm od obvodového muriva rodinného domu žalobcov súp. č. XXX. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že pozemok v šírke 40 cm od obvodového muriva rodinného domu žalobcov súp. č. XXX majú žalovaní v 1. a 2. rade v dobromyseľnej držbe už odvtedy, ako odkúpili predmetnú nehnuteľnosť parc. č. XX/X a rodinný dom súp. č. XXX na základe kúpnej zmluvy zo dňa 3.2.1995, ktorú uzatvorili s predávajúcimi P. U., H. X., M. A.. Žalovaní v 1. a 2. rade, ako vyplýva z vykonaného dokazovania, z výsluchu strán sporu, nehnuteľnosť parc. č. XX/X a rodinný dom súp. č. XXX odkúpili v stave, v akom ju aj v súčasnosti užívajú. Stĺp brány na nehnuteľnosti, ktorú odkúpili, už v čase kúpy nehnuteľnosti bol na pozemku osadený. Žalobcovia v 1. a 2. rade si odvtedy neuplatňovali žiadne vlastnícke nároky voči žalovaným v 1. a v 2. rade a nedožadovali sa vydania týchto nehnuteľnosti. Žalovaní v 1. a 2. rade nimi odkúpené nehnuteľnosti užívali od ich kúpy nepretržite a v dobrej viere, že im patria. Preukázateľne až v roku 2014 po tom, čo žalobcovia požiadali o vypracovanie vytyčovacieho náčrtu, dožadujú sa od žalovaných s poukazom na ochranu vlastníckeho práva odstránenia stĺpu brány poukazujúc na to, že tento stĺp je na ich pozemku.

6. Konštatoval, že vydržanie je osobitný spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie štátneho orgánu. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním musia byť splnené zároveň tieto zákonné predpoklady a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom stanovenej doby, c) spôsobilý predmet vydržania.

7. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t. j. či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva veci, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý dôvod, teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok, a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré svedčia o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám o sebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. Na rozdiel od preukazovania vlastníctva nebude spravidla treba, aby vydržiteľ preukazoval platný právny dôvod nadobudnutia vlastníctva, ktorý môže byť základom pre zápis vlastníckeho práva do príslušného katastra nehnuteľností, ale postačí existencia takéhoto nadobúdacieho titulu, ktorý jeho vnútorné presvedčenie, že sa stal vlastníkom veci, dostatočne opodstatňuje.

8.1. Prvoinštančný súd považoval za preukázané, že žalovaní v 1. a 2. rade sa stali bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností parc. č. XX/X a rodinného domu súp. č. XXX na základe vyššie označenej kúpnej zmluvy a sú vedení ako bezpodieloví spoluvlastníci aj v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX kat. úz. J. (titul nadobudnutia kúpna zmluva č. V XXX/XX z 28.2.1995) a nehnuteľnosti viac ako desať rokov od ich kúpy nepretržite a nerušene užívali v takom rozsahu ako nehnuteľnosti kúpili, užívali ich ako svoje vlastníctvo, a to aj tú časť pozemku, ktorá je podľa vytýčenej hranice na základe vytyčovacieho náčrtu č.XXXX ešte súčasťou parcely č. XX.

8.2. Žalovaní v 1. a 2. rade kupovali nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy z 3.2.1995, keď už bola osadená brána aj so stĺpom a nemohli sa domnievať, že by stĺp nebol na pozemku, ktorý kupovali. Nehnuteľnosť v časti, na ktorej sa nachádza stĺp brány, t. j. v šírke 40 cm od obvodového muriva rodinného domu žalobcov súp. č. XXX žalovaní v 1. a 2. rade mali v oprávnenej držbe, užívali ju dobromyseľne ako svoje vlastníctvo, nepretržite a nerušene po dobu viac ako desať rokov od kúpy nehnuteľnosti majúc za to, že predmetom kúpy bol pozemok aj v tejto časti. Až v priebehu roka 2014 sa žalobcovia dožadovali, aby žalovaní odstránili stĺp brány poukazujúc na priebeh hranice medzi parc. č. XX a XX/X na základe vytyčovacieho náčrtu XXXX a protokolu o vytýčení hranice ako aj na to, že chceli vykonať stavebné úpravy na rodinnom dome.

8.3. Žalovaní v 1. a 2. rade titulom vydržania nadobudli vlastnícke právo aj k tejto časti pozemku podľa § 132 ods. 1 O. z., § 134 ods. 1 O. z., § 129 ods. 1 O. z, § 130 ods. 1 O. z. Súd otázku vlastníctva k tejto časti pozemku posúdil ako otázku predbežnú. Za daných okolností nie je podľa § 126 ods. 1 O. z. daný právny nárok žalobcov na ochranu vlastníckeho práva na uloženie povinnosti žalovaným v 1. a 2. rade odstrániť osadený stĺp brány, keď sa nachádza na pozemku, ktorého vlastníkom sú žalovaní v 1. a 2. rade. Prvoinštančný súd preto žalobu v tejto časti zamietol.

9. Pokiaľ žalobcovia žiadali, aby súd stanovil žalovaným povinnosť zabezpečiť, aby dažďová voda dopadajúca na pozemok žalovaných bola zneškodnená tak, aby nevnikala na pozemok žalobcov v 1. a 2. rade, poukázal na to, že dotknutá osoba dožadujúca sa súdnej ochrany podľa § 127 O. z. sa môže dovolávať len uloženia povinnosti vlastníkovi, aby sa zdržal neoprávnených zásahov - presne vymedzeného rušenia, nie však uloženia povinnosti niečo konkrétne konať, t. j. nemôže sa dovolávať uloženia určitého aktívneho konania. V danom prípade uplatnený nárok smeruje v tejto časti k aktívnemu konaniu žalovaných, ktorí majú zabezpečiť, aby došlo k zneškodneniu vody tak, aby nevnikala na pozemok žalobcov. V zmysle § 127 ods. 1 O. z. vlastník vecí sa musí zdržať toho, čo by nad mieru primeranú pomerom obťažovalo iného. Nie sú preto dané podmienky na uloženie navrhovanej povinnosti žalovaným v 1. a 2. rade. Súd odhliadnuc od toho poukazuje na to, že žalovaní v 1. a 2. rade preukázali, že na svojom pozemku odkvapovými rúrami dažďovú vodu odvádzajú, pričom tieto odkvapové rúry aj podľa žalobcu v 1. rade potiahli až po bránu, avšak samotní žalobcovia nezabezpečujú, aby voda z ich žľabov nestekala na ich pozemok. Sám žalobca v 1. rade uviedol, že v jednej časti na jeho dome od strany žalovaných je porušený odkvapový žľab a háky, ktoré držia ríny sa povolili a táto voda steká na pozemok. Súd z dôvodov vyššie uvedených žalobu v tejto časti zamietol.

10. Pokiaľ žalobcovia žiadajú, aby súd stanovil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť umožniť žalobcom na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na pozemok žalovaných v 1. a 2. rade na parc. č. XX/X za účelom vybudovania spevňujúceho oporného múru popri stene rodinného domu súpisné číslo XXX, nie sú dané predpoklady podľa § 127 ods. 3 O. z. túto povinnosť žalovaným v 1. a 2. rade uložiť, a to z dôvodu, že k vybudovaniu spevňujúceho oporného múru by malo dôjsť na časti pozemku, ku ktorému z vyššie uvedených dôvodov nadobudli vlastnícke právo vydržaním - v šírke 40 cm od obvodového muriva rodinného domu žalobcov súp. č. XXX, žalovaní v 1. a 2. rade. Keďže žalovaní v 1. a 2. rade nesúhlasia s tým, aby došlo k vybudovaniu spevňujúceho oporného múru na ich pozemku a podľa technickej správy T. P. sa spevnenie rohu rodinného domu plánuje o šírke 35 cm a o dĺžke 2,3 m zasiahlo by sa neoprávnene do vlastníckeho práva žalovaných v 1. a 2. rade k ich pozemku. Zúžil by sa priestor vstupu do dvora žalovaných, nemohlo by sa vojsť do dvora žalovaných motorovým vozidlom. Žalovaní v 1. a 2. rade preto nesúhlasili ani s odstránením stĺpu brány nachádzajúcom sa na ich pozemku. Nie je preto možné vyhovieť žalobe na uloženie povinnosti žalovaným v 1. a 2. rade umožniť vstup žalobcom v 1. a 2. rade na parcelu č. XX/X, keď stavebnou úpravou budú obmedzené vlastnícke práva žalovaných v 1. a 2. rade. Výkon práv umožnením vstupu žalobcov na pozemok parc. č. XX/X by bol za daných okolností v rozpore s dobrými mravmi s poukazom na § 3 ods. 1 O. z., keď vstup na pozemok by mal byť umožnený žalobcom v 1. a 2. rade za účelom vykonania stavebnej úpravy - spevnenia muriva na rodinnom dome žalobcov, ktorou by žalobcovia zasiahli značným spôsobom do vlastníckych práv žalovaných v 1. a 2. rade bez ich súhlasu. Súd preto žalobu v tejto časti zamietol.

11. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a pretože žalovaní v 1. a 2. rade mali v konaní úplný procesný úspech rozhodol, že majú právo na náhradu trov konania proti žalobcom v 1. a 2. rade v celom rozsahu.

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia v 1. a 2. rade, žiadajúc odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zmenil a vyhovel žalobe, alebo napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie. Sú toho právneho názoru, že právne posúdenie vzniku vlastníckeho práva vydržaním súdom prvej inštancie neobstojí, pretože žalovaní v 1. a 2. rade nepreukázali titul nadobudnutia uvedenej časti pozemku. Od svojich právnych predchodcov preukázateľne neodkupovali aj časť parcely č. XX, na ktorej sa nachádza stĺp brány, nakoľko túto mal vo vlastníctve právny predchodca žalobcov. To, že uvedenú časť pozemku žalovaní užívali od kúpy svojho rodinného domu s pozemkami, ešte nespôsobuje nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním k pozemku pod stĺpom brány. Oprávnenosť držby tak súd prvej inštancie nemohol mať za preukázanú. Žalovaní v 1. a 2. rade nepreukázali existenciu právneho dôvodu, okolnosti svedčiace o dôvode nadobudnutia predmetu držby, z ktorého by mohli vyvodzovať vznik svojej dobrej viery, že im vlastnícke právo patrí. Sporná časť pozemku nebola od jej vlastníka pána X.ykúpená, darovaná, zamenená s iným pozemkom, čím došlo jednoznačne zo strany žalovaných k privlastneniu cudzej veci. Žalovaní v 1. a 2. rade tvrdia, že ako kupujúci nadobudli vlastníctvo k veci od predávajúcich, ktorí však v čase prevodu preukázateľne neboli jej vlastníkmi. Čestné vyhlásenie spísané M. A. a H. X. o údajnej kúpe 42 cm z plochy; parcely č.XX/XX považujú žalobcovia za účelové a ničím nepodložené, dokonca rozporné s tvrdeniami žalovaných (uvádza sa, že kúpa sa mala uskutočniť v roku 1988 za účelom osadenia stĺpa brány, pričom žalovaní tvrdili, že tento už bol osadený v roku 1968, nesprávne označenie parcely, výmery pozemku).

13. Keďže v čase prevodu predávajúci neboli vlastníkmi tejto časti parcely, nemohli na žalovaných previesť viac práv ako sami mali, teda jasne chýba titulus, čiže platne uzavretá zmluva - právny dôvod nadobudnutia. Nemôže sa tak uplatniť námietka nadobudnutia vlastníckeho práva v dobrej viere. Nie je možné za uvedeného stavu uprednostniť požiadavku ochrany práv údajne žalovanými nadobudnutými v dobrej viere pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv ako sám má (uznesenie Ústavného súdu SR z 10.02.2010, sp.zn. L US 50/2010- 11). V čase prevodu vlastníctva právni predchodcovia žalovaných neboli vlastníkmi pozemku pod stĺpom brány a z nepráva predsa nemôže vzniknúť právo. V danej situácii mali žalovaní ako kupujúci vynaložiť náležitú starostlivosť preverením si právneho dôvodu nadobudnutia vlastníckeho práva predávajúcich. Žalovaní v 1. a 2. rade sa však nepresvedčili o hranici nimi nadobudnutých pozemkov podľa vtedajšej evidencie nehnuteľností (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo/l 984/2009). Tvrdenia o vydržaní časti pozemku (vznik vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu) začali žalovaní prezentovať až v priebehu súdneho konania (napríklad zo zápisnice zo dňa 10.4.2014 spísanej na Obci J. vo veci riešenia pozemkovej hranice vyplýva, že vlastnícke právo žalobcov v tomto čase nespochybňovali). Žalobcovia v 1. a 2. rade taktiež poukazujú na tú skutočnosť, že zo strany žalovaných nebola nikdy podaná žaloba o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti a prejudiciálne posudzovanie otázky vlastníctva k nehnuteľnosti je nedostačujúce, nakoľko by absentoval výrok súdneho rozhodnutia o určení vlastníctva k nehnuteľnosti svojou právoplatnosťou konštituujúci vlastnícke právo k nehnuteľnosti.

14. Žalobcovia v 1. a 2. rade sú preukázateľne bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku parcely č.XX v kat. území J. a podľa ust. § 126 ods. l Občianskeho zákonníka majú právo na ochranu proti neoprávneným zásahom do ich vlastníckeho práva voči žalovaným, ktorí im bez právneho dôvodu zasahujú do vlastníckeho práva osadenia stĺpa brány na pozemku v ich vlastníctve, ako aj prenikaním dažďovej vody z pozemku žalovaných na pozemok žalobcov. Žalobcovia v 1. a 2. rade predloženými fotografiami preukázali svoje skutkové tvrdenia o tom, že žalovaní umiestnili okapy zo svojho domu a garáže na roh rodinného domu žalobcov, zvod dažďovej vody tým bol ukončený pri základoch rodinného domu žalobcov, čím dochádzalo k podmáčaniu základov domu. V danom prípade ide o priamy zásah do vlastníckeho práva žalobcov, ktorý je neprípustný a nie je preto dôvod neposkytnúť žalobcom ochranu pred takouto imisiou bez ohľadu na to, v akom technickom stave sa nachádzajú dažďové okapy na rodinnom dome žalobcov (žalobcovia poukazujú v tomto smere napr. na rozsudok NS SR zo dňa 30.11.2009, č. k. 1Cdo/68/2008, ktorý za priame imisie považuje také vlastnícke úkony, ktoré majú vzápätí bezprostredné účinky nielen na vlastnú nehnuteľnosť, ale aj na nehnuteľnosť suseda, resp. len na túto nehnuteľnosť, pričom ochranu proti takémuto zásahu poskytuje § 126 ods. l Občianskeho zákonníka). Pokiaľ ide o umožnenie vstupu na pozemok žalovaných, na základe vyššie uvedených skutočností žalobcovia v 1. a 2. rade považujú aj v tejto časti žalobu za dôvodnú, preukázali, že Obec J. nemá proti vykonaniu drobnej stavby námietky, a je teda daný dôvod na vykonanie plánovanej stavby aj s použitím vstupu na pozemok žalovaných.

15.1. K odvolaniu žalobcov sa vyjadrili žalovaní uvádzajúc, že je nesporné, že kúpnou zmluvou zo dňa 03.02.1995 kupovali od podielových spoluvlastníkov P. U., H. X. a M. A., rodinný dom s.č. XX s pozemkami - p.č. XX/X zast. pl. 233 m2 a p. č. XX/X - záhrada 299 m2. Nakoľko užívanie so susednými parcelami bolo ohraničené jednak stavbou alebo už existujúcimi plotmi, nemali dôvod urobiť vytyčovací náčrt a vstúpili do užívania celého dvora aj s osadenou bránou tak, ako dovtedy užívali ich právni predchodcovia. Z kópie z mapy v katastri nehnuteľností bolo evidentné, že hranica medzi parcelou XX/ X a susedovou parcelou XX je vedená stenou rodinného domu a celý dvor je v ich vlastníctve. Až podrobným vytyčovacím náčrtom D.. A. sa zistilo, že cca 40 cm pozemku, ktorý roky užívali a na ktorom je osadený stĺp brány, patrí žalobcom. Od 1995 však žalobcovia nikdy ani nenaznačili, že by užívali ich pozemok, užívali ho v dobrej viere, že spornú časť nadobudli kúpou a na celom dvore sú osadené betónové kocky. Odpratávali sneh a vykonávali údržbu celého dvora, vrátane 40 cm od susedov. Ani pri najvyššej opatrnosti nemohli predpokladať, že časť dvora patrí žalobcom.

15.2. Stanovisko súdu je zákonné a správne, avšak aj v prípade spochybnenia vydržania vlastníctva zo strany žalobcov by požiadavka odstránenia stĺpa bola nedôvodná, nakoľko žalovaní na základe dobromyseľnej držby vydržali minimálne právo, zodpovedajúce vecnému bremenu. Podľa rozsudku NS SR, sp. zn. 5 Cdo 260/2008 možno oprávnenie zodpovedajúce vecnému bremenu nadobudnúť aj vydržaním. Predpokladom tohto spôsobu nadobudnutia je nepretržitý výkon práva po dobu najmenej 10 rokov, ak sú splnené aj ostatné podmienky podobné vydržaniu vlastníckeho práva, uvedené v § 134 Občianskeho zákonníka. Aj keď právna úprava vydržania je súčasťou právneho poriadku a spolu s ním podlieha zmenám zodpovedajúcim stupňu vývoja spoločnosti, možno vo všeobecnosti konštatovať, že zákonnými podmienkami vydržania boli oprávnená držba, uplynutie zákonom určenej vydržacej lehoty a spôsobilý predmet vydržania. Uplynutím vyše 22 rokov , počas ktorých žalovaný užívali celý dvor / bez započítania doby užívania ich predchodcov / je požiadavka odstránenia stĺpu brány protiprávna a v rozpore s § 3 ods. 1/ Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

15.3. Prvostupňový súd dostatočne poukázal na to, že podľa § 127 ods. 1 sa dotknutá osoba môže dovolávať len uloženia povinnosti vlastníkovi, aby sa zdržal neoprávnených zásahov - presne vymedzeného rušenia, nie však uloženia povinnosti niečo konkrétne konať, t.j. nemôže sa dovolávať uloženia určitého aktívneho konania, akého sa domáhajú žalobcovia. V tejto veci je súdna prax ustálená, navyše zákon poskytuje ochranu len proti takým zásahom, ktoré nad mieru primeranú pomerom obťažujú alebo vážne ohrozujú výkon práv vlastníka. Rovnako zabezpečujú odvod dažďovej vody z celého pozemku, kde z jednej strany je dom suseda a z druhej strany ich dom, nezasahujú tým do oprávnených záujmov vlastníkov susedných pozemkov a v tejto časti považujú žalobu tiež za nedôvodnú. Pokiaľ sa žalobcovia domáhajú umožniť im v nevyhnutnej dobe a miere vstup na pozemok, súd podľa ich názoru dostatočne odôvodnil, prečo neuložil takúto povinnosť. Napriek tomu od počiatku tohto sporu uvádzali, že umožnia opravu aj spevnenie rodinného domu vstupom na ich pozemok aj bez súdneho rozhodnutia, pokiaľ žalobcovia budú rešpektovať doterajšie osadenie brány a opravia si svoju nehnuteľnosť bez toho, aby zasahovali do roky existujúceho skutkového stavu.

16. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, rozhodujúc o odvolaní žalobcov v 1. a 2. rade proti napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie, preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario, keď v zmysle § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku najmenej päť dní pred jeho vyhlásením), a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné postupom podľa § 387 ods. 1 potvrdiť.

17. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods. 2).

18. Vlastnícke právo patrí do skupiny absolútnych práv, ktoré pôsobia voči všetkým (erga omnes), takže im zodpovedá povinnosť každého iného subjektu nerušiť oprávnený subjekt vo výkone jeho práv k veci. Ak však dôjde k porušeniu tohto práva, zabezpečuje Občiansky zákonník vlastníkovi účinnú obranu vo forme vlastníckych žalôb. Použitie vlastníckych žalôb uvedených v § 126 nie je neobmedzené. Pri práve vlastníka domáhať sa ochrany je potrebné prihliadať na prípadné obmedzenia vlastníckeho práva, ktoré vyplývajú z právnych vzťahov, do ktorých vstupuje vlastník, a na zákonné obmedzenia obsiahnuté v § 127 a § 128 OZ. Subjektom oprávneným na podanie vlastníckej žaloby je predovšetkým vlastník veci (pozri § 126 ods. 2 OZ, pokiaľ ide o iné oprávnené osoby). Právo na ochranu vlastníckeho práva má nielen skutočný vlastník, ale každý, kto o sebe tvrdí, že mu prislúcha vecné právo k veci.

19. Zamietnutie vlastníckej žaloby pre rozpor výkonu vlastníckeho práva s dobrými mravmi prichádza výnimočne do úvahy, ak výkon práva na ochranu vlastníctva vážne poškodí užívateľa veci bez toho, aby priniesol vlastníkovi zodpovedajúci prospech a vyhovenie žalobe by sa dotýkalo osobitne významného záujmu žalovaného, (spravidla ide o zabezpečenie bývania (Uz NS ČR z 22. 5. 2007, sp. zn. 22 Cdo 1446/2006).

20. V ustanovení § 126 ods. 1 sú zakotvené dve typické vlastnícke žaloby, a to: a) negatórna žaloba (žaloba na stanovenie povinnosti zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva) a b) vindikačná, resp. reivindikačná žaloba (žaloba na vydanie veci). Každá z týchto žalôb poskytuje ochranu proti inému spôsobu porušovania oprávnení vlastníka. Zatiaľ čo žaloba na vydanie veci (actio rei vindicatio) má miesto tam, kde dochádza k porušeniu vlastníckeho práva neoprávneným zadržiavaním veci, tzv. zapieracia žaloba (actio negatoria) smeruje k odstráneniu iných zásahov do vlastníckeho práva, než je neoprávnené zadržiavanie veci. v oboch prípadoch ide o žalobu na plnenie. (Fekete, L: Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011. str. 623)

21. Žalobou o zdržanie sa zásahov do práv vlastníka veci (zapieracou žalobou) sa vlastník veci domáha ochrany svojho vlastníckeho práva proti tomu, kto do tohto jeho práva neoprávnene zasahuje a ruší ho vo výkone jeho vlastníckeho práva. Takouto žalobou sa žiada, aby súd zakázal žalovanému neoprávnené rušenie vlastníka vo výkone jeho vlastníckeho práva, čomu treba klásť na roveň aj zaviazanie žalovaného, aby sa zdržal neoprávneného rušenia. V širšom zmysle treba za zapieraciu žalobu považovať aj žalobu, ktorou sa žalobca domáha aj toho, aby žalovaný odstránil následky už vykonaných rušivých zásahov. Aj takáto žaloba opiera sa o ustanovenie § 132 (teraz § 126 ods. 1 (R65/1972,s.237).

22. Základnou podmienkou úspechu všetkých žalôb vo vlastníckych veciach je preukázanie vlastníckeho pravá žalobcu. Bez preukázania svojho vlastníckeho práva nie je totiž žalobca aktívne legitimovaný domáhať sa ochrany, ktorá mu prislúcha ako vlastníkovi; z úspešného preukázania vlastníctva však ešte nevyplýva, že nárok žalobcu na požadovanú ochranu je už tým samotným opodstatnený. Žalovaný môže mať totiž právo na užívanie veci, právo na zasahovanie do vlastníctva žalobcu, ktoré prevažuje nad samotným vlastníckym právom žalobcu a spôsobí, že žalobca na ochranu vlastníckeho práva nebude mať úspech. Tak tomu bude najmä v prípadoch, ak žalovaný vykonáva oprávnenie vyplývajúce z vecných bremien, platných zmlúv alebo z iných skutočností (R 65/1972, s. 230 ods. 3). (Fekete, L: Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011. str. 624-625)

23. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie pokiaľ ide o zistený skutkový stav a vecnú správnosť výroku o zamietnutí žaloby žalobcov v 1. a 2. rade.

24. V tomto prípade boli v konaní pred súdom žalobcami uplatnené tri okruhy nárokov, ktoré súvisia s vlastníctvom nehnuteľnosti a susedskými vzťahmi.

25. Podstatou a predpokladom úspešnosti žaloby žalobcov bolo preukázanie vlastníckeho (resp. lepšieho) práva k nehnuteľnostiam. Jednak išlo o preukázanie vlastníckeho práva k pozemku žalobcov, na ktorom stojí domová nehnuteľnosť a taktiež k tej časti pozemku, ktorý sa nachádzal za domovou nehnuteľnosťou, v časti dvora žalovaných, ktorý užívali žalovaní. V tomto konaní a pre spor strán tohto konania je významná najmä tá časť posledne uvedeného pozemku, ktorá hraničí s domovou nehnuteľnosťou žalobcov a prechádza 40cm po svojej dĺžke do časti dvora žalovaných (sporná časť pozemku).

26. Žalobca domáhajúci sa súdnej ochrany vlastníckymi žalobami (v zásade ide o negatórnu, reivindikačnú, určovaciu) musí pre jej vecnú úspešnosť preukázať vlastnícky (resp. odvodený) vzťah k veci, ku ktorej smeruje ochrana. Súd prvej inštancie sa správne zaoberal predbežnou otázkou týkajúcou sa stavu vlastníctva strán sporu ohľadne spornej časti pozemku, na ktorom je osadený stĺp brány, ktorá je vo dvore žalovaných.

27. Vydržanie predpokladá oprávnenosť držby v ktorom ide o presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Iba samotná detencia k vydržaniu nestačí. Okolnosti, ktoré svedčia záveru o existencii dobrej viery sú okolnosti týkajúce sa tiež právneho dôvodu nadobudnutia (titulu) - teda okolnosti svedčiace o poctivosti tohto nadobúdacieho titulu. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec patrí, je nutné posudzovať nielen zo subjektívnych predstáv držiteľa, ale i z objektívnych hľadísk viažucich sa k právnemu dôvodu (titulu), z ktorého sa odvodzuje vznik práva. Dobrá viera je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Iba vzhľadom na formu právneho úkonu (ústnu alebo i písomnú) nemožno vylúčiť ani potvrdiť existenciu dobrej viery držiteľa pri nadobúdaní nehnuteľností bez toho, aby nedošlo k zohľadneniu konkrétnych právnych, ale i skutkových okolností prípadu spojených s prevodom nehnuteľnosti - viažucich sa k nadobúdaciemu titulu (porovnaj napríklad Cpj 69/83 z 30. marca 1992). Nie je vylúčené, aby k vydržaniu vlastníckeho práva došlo na základe putatívneho právneho titulu (predstieraného, či neplatného). Je potrebné však vziať vždy v úvahu, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu prejednávaného prípadu po každom vyžadovať, nemal po vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí (rozhodnutie NS SR, sp. zn. 7Cdo 12/2011 z 29. februára 2012). Povinnosť tvrdiť a preukázať splnenie podmienok vydržania zaťažuje toho, kto tvrdí, že došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním. Dobrá viera, ktorá je daná „so zreteľom ku všetkým okolnostiam“ skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec právom patrí, alebo že je subjektom práva, ktorého obsah vykonáva. 28. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Uvedené ustanovenie upravuje vydržanie ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona. K nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním musia byť splnené zároveň tieto zákonné predpoklady: a/ oprávnená držba, b/ uplynutie vydržacej doby, c/ spôsobilý predmet vydržania. Uvedené predpoklady sú stanovené tak, že musia byť splnené kumulatívne; ak nie je splnená čo i len jedna z nich, nedochádza k vydržaniu. 29. Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba (§ 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená (§ 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka). 30. Držba je faktický stav, pri ktorom má držiteľ vec vo svojej moci, užíva ju a požíva plody a úžitky z nej, disponuje ňou, prípadne vykonáva činnosť, ktorá pripúšťa trvalý alebo opätovný výkon. Tvrdenie držiteľa, že mu vec patrí, a že s ňou nakladá ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné (R 8/1991). Oprávneným je držiteľ, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí. Neoprávneným je teda držiteľ, ktorý so zreteľom na všetky okolnosti nie je (nemôže byť) dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobromyseľnosť držby zaniká v momente, keď sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne boli spôsobilé vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnú držbu nemôže ísť, keď držiteľ veci od počiatku vedel o skutočnostiach spôsobilých objektívne (u každého iného nachádzajúceho sa v obdobnej situácii) vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Oprávnená držba sa teda zakladá na omyle držiteľa, ktorý sa domnieva, že je vlastníkom držanej veci. Omyl držiteľa musí byť ospravedlniteľný; ospravedlniteľným je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti toho - ktorého prípadu od každého vyžadovať. Pokiaľ omyl presahuje rámec bežného posudzovania veci, je neospravedlniteľný. Držiteľ, ktorý drží vec na základe takého omylu, nemôže byť držiteľom oprávneným. Ospravedlniteľným omylom môže byť omyl skutkový aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z nedostatku vedomosti o dôsledkoch právnych skutočností, ktoré sú všeobecne záväznými právnymi predpismi považované za právne relevantné. 31. Uplatneniu nároku vlastníka na súde nemôže brániť skutočnosť, že je v katastri nehnuteľností ako vlastník zapísaná iná osoba. Vlastnícku žalobu nemožno zamietnuť len preto, že ako vlastník veci je v katastri nehnuteľností zapísaný ako iná osoba ako žalobca (Ro NS ČR z 5.9.2000, sp. zn. 22 Cdo 389/1999). Vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorá sa zapisuje do katastra nehnuteľností, nemožno síce vykonávať bez vkladu do katastra, avšak existencia tohto práva nie je závislá od údajov v katastri. V prípade rozporu medzi právnym stavom evidovaným v katastri nehnuteľností so skutočným stavom musí súd vychádzať zo skutočného stavu. Pritom je oprávnený posudzovať ako predbežné otázky, či došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy alebo k vzneseniu námietky relatívnej neplatnosti, príp. k iným skutočnostiam, ktoré majú za následok nesúlad medzi stavom v katastri a skutočným stavom. (Fekete, L: Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011. str. 625).

32. Odvolací súd konštatuje správnosť zistených skutočností prvoinštančným súdom a vyriešenie predbežnej otázky ohľadne vlastníckeho práva k spornej časti pozemku. Konkrétne ide o správny záver, ktorý vyplynul z vykonaného dokazovania, že pozemok v šírke 40 cm od obvodového muriva rodinného domu žalobcov súp. č. XXX majú žalovaní v 1. a 2. rade v dobromyseľnej držbe už odvtedy, ako odkúpili predmetnú nehnuteľnosť parc. č. XX/X a rodinný dom súp. č. XXX na základe kúpnej zmluvy zo dňa 3.2.1995, ktorú uzatvorili s predávajúcimi P. U., H. X., M. A.. Žalovaní v1. a 2. rade nehnuteľnosť parc. č. XX/X a rodinný dom súp. č. XXX odkúpili v stave, v akom ju aj v súčasnosti užívajú. Stĺp brány na nehnuteľnosti, ktorú odkúpili, už v čase kúpy nehnuteľnosti bol na pozemku osadený. Žalobcovia v 1. a 2. rade si neuplatňovali žiadne vlastnícke nároky voči žalovaným v 1. a v 2. rade a nedožadovali sa vydania nehnuteľnosti. Žalovaní v 1. a 2. rade nimi odkúpené nehnuteľnosti užívali od ich kúpy nepretržite a v dobrej viere, že im patria.

33. Odvolací súd poukazuje na vykonané dokazovanie pred súdom prvej inštancie s konštatovaním, že z neho nevyplynulo, že v čase odkúpenia domu a pozemku vrátane brány a stĺpu brány v roku 1995 nemohli mať žalovaní pri dodržaní primeranej opatrnosti pochybnosti o tom, že celý dvor im až po domovú nehnuteľnosť žalobcov v 1. a 2. rade patrí. Bez ohľadu na možné započítanie oprávnenej držby právnych predchodcov alebo ich vydržanie (aj keď dokazovanie k uvedenému nesmerovalo) možno konštatovať, že žalovaní vstúpili do oprávnenej faktickej držby spornej časti pozemku, ktorý bol spôsobilým predmetom vydržania a ktorý nepretržite užívali 19 rokov bez toho, aby ich oprávnená držba bola zbavená dobromyseľnosti v tom, že im táto časť pozemku patrí a že by vlastnícke právo vykonávali pre seba. Na veci nemení nič ani skutočnosť, že v priebehu konania sa vyjadrovali k „minimálnemu“ posúdeniu zistených skutočností smerujúcich „len“ k vydržaniu práva vecného bremena. Vôľa užívať predmetný pozemok v rozhodnom čase smerovala k užívaniu veci ako vlastníka, pretože v priebehu celého času držby neboli zneistený v otázke neoprávnenosti držby a výkonu vlastníckeho práva. Zneistenie a až následné tolerovanie takého stavu napr. žalobcami, by mohlo u žalovaných vytvoriť predstavu o konkludentnej oprávnenosti užívania a vydržania práva z vecného bremena.

Indikátorom posilňujúcim dobromyseľnosť držby (vlastníctva) žalovaných bola práve aj brána osadená koncovým stĺpom, ktorého odstránenia sa žalobcovia v tomto konaní domáhajú. Dobromyseľnosť však stratili až v čase, kedy v roku 2014, po tom, čo žalobcovia požiadali o vypracovanie vytyčovacieho náčrtu, dožadovali od žalovaných s poukazom na ochranu vlastníckeho práva odstránenia stĺpu brány poukazujúc na to, že tento stĺp je na ich pozemku. V uvedenom čase ale už ale existovala právna skutočnosť spočívajúca v uplynutí času 10 rokov. Ak odkúpili susediace nehnuteľnosti a v dobrej viere vstúpili do oprávnenej držby a užívali dobromyseľne spornú časť pozemku po dobu 10 rokov zo zákona sa stali vlastníkmi uvedenej časti nehnuteľnosti.

34. Vzhľadom na odvolacie dôvody žalobcov v 1. a 2. rade odvolací súd nevyhodnotil odvolateľmi tvrdenú neskoršie žalovanými poukazovanú skutočnosť vydržania v priebehu súdneho konania za okolnosť, ktorá by bránila súdu prihliadnuť na vydržanie, alebo by bez ďalšieho mala znamenať zníženie dôveryhodnosti zistených skutočností týkajúcich sa vydržania na základe faktickej oprávnenej držby u žalovaných v 1. a 2. rade.

35. Pre posudzovanie ďalších relevantných otázok v tomto konaní platí, že osadený stĺp je na pozemku vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade, preto pokiaľ ide o časť žaloby žalobcov, týkajúci sa odstránenia osadeného stĺpu odvolací súd poukazuje v celom rozsahu na správnosť záverov prvoinštančného súdu, podľa ktorých nie je podľa § 126 ods. 1 O. z. daný právny nárok žalobcov na ochranu vlastníckeho práva na uloženie povinnosti žalovaným v 1. a 2. rade odstrániť osadený stĺp brány, keď sa nachádza na pozemku, ktorého vlastníkom sú žalovaní v 1. a 2. rade. Hoci ide len o vyhodnotenie predbežnej otázky, nemožno žalobe v tejto časti vyhovieť.

36. Na záver k žiadosti žalobcov o odstránenie osadeného stĺpu odvolací súd poukazuje na to že, v prípade stretu žaloby na plnenie a určovacej žaloby má vždy prednosť žaloba na plnenie. Uvedené neplatí, ak sa žaloba týka evidencie nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností. V tejto súvislosti zastáva súdna prax názor, že z hľadiska záujmu na určitosti vlastníckych práv a ich nespornosti a spoľahlivosti ich evidencie v katastri nehnuteľností platí, že žalobe na určenie vlastníctva je potrebné pre ich jednoznačnosť dať prednosť pred žalobou na plnenie (Ro NS ČR z 11. 7. 2002, sp. zn. 22 Cdo 1988/2000). Uvedené konštatovanie odvolacieho súdu smeruje pre k tomu, že v tomto prípade sa žalobcovia domáhali odstránenia stĺpu majúc za to, že sú v katastri zapísanými vlastníkmi nehnuteľnosti, na ktorom sa stĺp nachádza, preto bolo možné v rámci obrany žalovaných ako predbežnú otázku skúmať vlastníctvo žalovaných k spornej časti pozemku.

37. Podstatou negatórnej žaloby je právo vlastníka domáhať sa, aby sa žalovaný zdržal iných neoprávnených zásahov (iných než neoprávneného zadržiavania veci) do vlastníckeho práva žalobcu; domáha sa ňou, aby bolo žalovanému zakázané určité rušivé konanie (aby sa zdržal určitého konania) alebo aby uviedol vec do pôvodného stavu (napr. odstránil veci, ktoré predtým na nehnuteľnosti neboli). Na základe zapieracej žaloby sa teda vlastník môže dožadovať, aby súd vyslovil, že žalovaný nie je oprávnený obmedzovať jeho vlastnícke právo, t. j. aby mu uložil zdržať sa neoprávnených zásahov a odstrániť prekážky, ktoré bránia vo výkone vlastníckeho práva. Takýto neoprávnený zásah môže spočívať buď v tom, že si niekto jednostranne osobuje nakladanie s vecou (napr. neodôvodnene si prisvojuje právo užívať vec), alebo v tom, že vlastníkovi veci robí pri nakladaní s ňou nejaké prekážky. Podmienkou úspešnosti negatórnej žaloby je: a) preukázanie vlastníckeho práva žalobcu. b) konkretizovať jednotlivé druhy zásahov, ktoré má súd zakázať. c) preukázanie toho, že zásahy, ktorých zákaz sa sleduje, sú neoprávnené, d) neoprávnený zásah, ktorý bol vykonaný, trvá alebo sa opakuje alebo hrozí jeho opakovanie. e) negatórna žaloba znie na zákaz určitého (konkrétneho) správania, ktorým je vlastník rušený vo svojich právach (žalobný návrh má byť natoľko určitý, aby bol rozsudok súdu vykonateľný podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku alebo Exekučného poriadku (Fekete, L: Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011. str. 627).

38. Pokiaľ ide o vzťah negatórnej žaloby podľa § 126 a žaloby zo susedských vzťahov podľa § 127 OZ, vyplýva tento rozdiel veľmi výstižne z judikátu R 3/1988: „Kým z ustanovenia § 127 ods. 1 vyplýva, že návrhom na začatie konania sa možno úspešne domáhať, aby súd uložil vlastníkovi povinnosť zdržať sa presne vymedzeného rušenia, nie však už povinnosť niečo pozitívneho konať (napr. odstrániť, príp. upraviť predmet svojho vlastníctva), ustanovenie § 126 poskytuje vlastníkovi širšiu ochranu, pretože podľa neho možno postihnúť aj subjekt, ktorý neruší výkonom svojho vlastníckeho práva. Ustanovenie § 127 ods. 1 je v pomere k ustanoveniu § 126 špeciálnou úpravou.“ (Fekete, L: Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011. str. 631).

39. Návrhom na začatie konania sa na súde možno domáhať uloženia povinnosti zdržať sa presne vymedzeného rušenia vlastníckeho práva (§ 127 ods. 1 . Táto ochrana nesmeruje k tomu, aby žalovaným boli uložené konkrétne opatrenia. Niektoré súdy si tu neuvedomujú, že nemôžu ukladať povinnosť niečo pozitívne konať. Je výlučne na vlastníkovi, aby si sám zvolil opatrenia, ktorými zamedzí ďalšiemu obťažovaniu suseda, príp. ohrozeniu jeho práv. To, či povinný vlastník zvolil postačujúce opatrenia, bude súd skúmať až v konaní o súdny výkon rozhodnutia, ak povinný podá takýto návrh (R 3/1988. s. 9 ods. 4aas. 10 ods. l a 5). Žalobou proti vlastníkovi (rušiteľovi) sa žalobca môže domáhať len vydania rozsudku, ktorým sa žalovanému uloží povinnosť zdržať sa presne vymedzeného rušenia. Nemožno sa ňou domáhať pozitívneho konania žalovaného (napr. odstrániť, premiestniť alebo upraviť určitým spôsobom predmet svojho vlastníctva; R 45/1986, s. 191 ods. 5), ako to bolo v minulosti, napr. v prípade žaloby na reguláciu odtoku dažďovej vody cez pozemok žalovaného (actio aquaepluviae arcendae). Je preto výlučne na žalovanom, aby si sám zvolil opatrenia, ktorými zamedzí ďalšiemu obťažovaniu suseda, príp. ohrozeniu jeho práv. To, či povinný zvolil postačujúce opatrenia, bude súd skúmať až v prípadnom exekučnom konaní. V prípade vážneho ohrozenia, keď hrozí vznik škody, možno žiadať súd, aby žalovanému uložil i niečo konať (napr. opraviť múr hroziaci zrútením na susedný pozemok). Takáto žaloba však nemá oporu v § 127, ale v § 417 ods. 2 (ide o žalobu na poskytnutie ochrany pred hroziacou vážnou škodou). Je prípustné v jednej žalobe petit kombinovať, t. j. aby sa týkal ako zákazu určitého konania, tak súčasne i toho, aby sa žalovanému uložilo niečo konať (Fekete, L: Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011. str. 663).

40. Vlastníkovi (užívateľovi) veci sa v zmysle ustanovenia § 127 ods. 1 poskytuje ochrana len proti takým zásahom, ktoré ho nad mieru primeranú pomerom obťažujú alebo vážne ohrozujú výkon jeho práv. Ak ide o nepodstatné zásahy, t. j. o bežné správanie, ktoré sú susedia povinní navzájom trpieť, lebo je spojené s obvyklým užívaním nehnuteľných vecí, prípadne hnuteľných vecí, súdy žaloby zamietajú (R 50/1985, s. 237 ods. 2 a 3). (Fekete, L: Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011. str. 657).

41. Podmáčanie domu, ktoré spôsobil vlastník susedného pozemku vypúšťaním vôd, je v zmysle ustanovenia § 127 ods. 1 ohrozením výkonu vlastníckeho práva k domu; to, či ide o ohrozenie „na mieru primeranú pomerom“, tu nie je významné (Ro NS ČR z 3. 3. 2004, sp. zn. 22 Cdo 1935/2003).

42. Pokiaľ ide o pojmy „miera primeraná pomerom“ a „vážne ohrozenie výkonu práva“, súdy sa neuspokojujú so subjektívnym stanoviskom žalobcov a vykonávajú zistenia, ktoré môžu byť podkladom pre objektívny výklad uvedených pojmov. Vykonávajú dôkazy napr. znaleckými posudkami, správami okresných hygienických staníc, obhliadkou miesta a pod. (R 3/1988. s. 8 ods. 3 a s. 9 ods. 1).

43. Odvolací súd k časti zamietnutia žaloby týkajúcej sa povinnosti zabezpečenia, aby dažďová voda bola zneškodnená, aby nevnikala na pozemok žalobcov konštatuje vecnú správnosť výroku rozsudku o zamietnutí žaloby. V prvom rade je potrebné povedať, že zo žalobnej žiadosti vo svojom obsahu celkom nevyplývalo, že by boli žalovaní „nútení“ niečo pozitívne konať, aj keď text žalobnej žiadosti k tomu môže navádzať. Podstatou žaloby žalobcov bolo zdržanie sa imisií v podobe dažďovej vody, ktorú imisiu považovali za zásah do ich vlastníckeho práva umiestnením odkvapov. Nežiadali však pozitívne niečo konkrétne vykonať. Žiadali len zabezpečiť (pozn.: prostriedkami aké zvolí povinná osoba, tzn. vo výsledku sa zdržať), aby voda nevnikala na susediaci pozemok.

44. Na druhej strane je potrebné poukázať na prvoinštančným súdom vykonané dokazovanie (aj ohliadku na mieste samom), na základe ktorej správne zistil, že odkvapové rúry na odvádzanie dažďovej vody smerujú až k bráne (aj podľa žalobcu v 1. rade). Odvolací súd poukazuje tiež na to, že žalobcovia nepreukázali, že tvrdené imisie, ak aj existujú sú imisiami, ktoré nad mieru primeranú pomerom (§ 127 ods. 1 obťažovali žalovaných, alebo by vážne ohrozoval výkon ich práv. Aj v prípade, ak by prichádzala do úvahy (na základe v žalobe tvrdených skutočností) škoda na dome v dôsledku podmáčania (§ 417 ods. 2 odvolací súd z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie nemal za preukázané, že škoda na dome je spôsobovaná práve imisiou vody žalovaných. Navyše v priebehu dokazovania bola táto potencionalita škodných udalostí, za ktoré mali zodpovedať žalovaní znížená (rozptýlená) skutočnosťou (čo potvrdil aj žalobca v 1. rade a na ohliadke na mieste samom súd zistil), že samotný odkvapový systém na domovej nehnuteľnosti žalobcov vykazuje poškodenia, ktoré spôsobujú nedostatočný odvod dažďovej vody zo strechy domu žalobcov, za čo ale nemôžu zodpovedať žalovaní. Takto potom ani nebola žalobcami preukázaná príčinná súvislosť medzi hroziacou, resp. existujúcou škodou v dôsledku tvrdených imisií dažďovej vody, preto nemohla byť úspešná negatórna žaloba v tejto časti (resp. ani preventívna žaloba na opatrenia pri hroziacej škode).

45. V § 127 ods. 3 sú upravené podmienky vstupu na susedný pozemok a povinnosť vlastníka takýto vstup strpieť, resp. umožniť. Ide o zákonné vecné bremeno (§ 151o ods. 1 prvá veta , ktoré sa tyká zabezpečenia vstupu na vlastný pozemok, príp. do vlastnej stavby na ňom zriadenej, pokiaľ tento vstup nie je možný inak ako cez cudzí pozemok. Práva vstupu na susedný pozemok sa možno domáhať žalobou na stanovenie povinnosti umožniť vstup na susedný pozemok. (Fekete, L: Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011. str. 667).

46. Podstatou argumentácie súdu prvej inštancie týkajúcej sa zamietnutia žaloby v časti, ktorou sa domáhala strana žalobcov vstupu na pozemok žalovaných bolo, že žalovaní nadobudli k časti spornej nehnuteľnosti vlastnícke právo vydržaním a v tej časti sa aj žalobcovi domáhali vybudovania oporného múriku, s čím žalovaní nesúhlasili, pretože by sa im zúžil priestor na ich pozemku. Poukázal aj na dobré mravy v zmysle § 3 OZ.

47. S vecnou správnosťou argumentácie prvoinštančného súdu sa odvolací súd stotožnil, pričom dopĺňa, že dôvod, pre ktorý sa žalobcovia domáhali vstupu na pozemok, ktorým bolo vystavanie oporného múriku (na pozemku žalovaných) by sa neprimerane zasiahlo do vlastníckeho práva žalovaných. Samotný vstup na pozemok (vydržaný, alebo nadobudnutý žalovanými v roku 1995) však nebol zo strany žalovaných odmietaný. Iné stavebnotechnické riešenia na riešenie domu žalobcov, ktoré nezasiahnu žalovaných do úvahy prichádzajú, preto oprávnenie vstúpiť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere na pozemky žalovaných žalobcami zostáva zachované, nie však pre účel vybudovania oporného múriku.

48. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP, aj rozsudok súdu prvej inštancie v prípade zamietnutia žaloby o odstránenie stĺpu brány a umožnenia vstupu za účelom stavby oporného múriku na dome žalobcov podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, ako vecne správny potvrdil.

49. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol s poukazom na ust. § 396 ods. 1 v zmysle § 255 ods. 1 CSP, a úspešným žalovaným v 1. a 2. rade voči žalobcom v 1. a 2. rade priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

50. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 , to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .