Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-2Csp/5/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou sudcom JUDr. Tomášom Brinčíkom v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368, proti žalovanému: A. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K X. XXX/XX, XXX XX L. X. L., štátny občan Slovenskej republiky, o zaplatenie 331,94 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 331,94 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 331,94 eur od 17.12.2016 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 27.12.2016 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 331,94 eur, úroky vyčíslené ku dňu 16.12.2016 vo výške 710,45 eur, úroky vo výške 17,38 % ročne zo sumy 331,94 eur od 17.12.2016 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 331,94 eur od 17.12.2016 do zaplatenia, poplatky vo výške 38,17 eur a nahradiť trovy konania.

2. Podanú žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 30.09.2008 bola medzi veriteľom Poštová banka, a.s., (ďalej len "právny predchodca žalobcu" alebo "banka") a žalovaným ako dlžníkom uzatvorená zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver, ktorý sa žalovaný zaviazal veriteľovi vrátiť v splátkach s lehotou splatnosti za podmienok dohodnutých v zmluve o úvere. Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru, a preto si banka uplatnila právo požadovať predčasné splatenie úveru. Žalovaný ani napriek výzve banky dlžnú sumu neuhradil. Pohľadávka voči žalovanému bola postúpená Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2014 uzavretou medzi spoločnosťou PRO CIVITAS s.r.o., ako postupcom a spoločnosťou Bencont Investments, s.r.o., ako postupníkom, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2014 uzavretou medzi spoločnosťou Bencont Investments, s.r.o., ako postupcom a spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s., ako postupníkom. Aktuálnym veriteľom pohľadávky je žalobca a postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené. Pohľadávka bola voči žalovanému uplatňovaná na rozhodcovskom súde, ktorý žalobe vyhovel v celom rozsahu a vo veci rozhodol rozhodcovským rozsudkom zo dňa 11.11.2011, sp. zn. A., právoplatným dňa 17.01.2012, vykonateľným dňa 21.01.2012. Dňa 02.03.2015 bol podaný návrh na vykonanie exekúcie a žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá v konaní vedenom na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. XEr/XXX/XXXX a po právoplatnosti uznesenia o zamietnutí poverenia bolo exekučné konanie zastavené. Žalovaný do dnešného dňa svoj dlh nevyrovnal. Dátum predčasnej splatnosti úveru nastal dňa 24.02.2009, žaloba na rozhodcovský súd bola podaná vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, podaním žaloby na rozhodcovský súd prestala plynúť, a to počas vedeného rozhodcovského konania a následne do zastavenia exekučného konania. Účinky zastavenia exekučného konania je potrebné na účely ďalšieho vymáhania pohľadávky v zásade prirovnať k stavu zrušenia rozhodcovského rozsudku.

3. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.

4. Okresný súd Bánovce nad Bebravou rozsudkom č. k. XCsp/X/XXXX - 50 zo dňa 19. júla 2017 žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Na odvolanie žalobcu, Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. XCo/XXX/XXXX - 70 zo dňa 22. augusta 2018 rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. XCsp/X/XXXX - 50 zo dňa 19. júla 2017 ako súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd uviedol, že aplikácia protiústavného ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. súdom prvej inštancie v danej veci, predstavovala nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým bolo znemožnené strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, preto aj keď súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie, tak toto vyhodnocoval len v rozsahu potrebnom pre zistenie premlčania. Bol preto daný dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a vrátenie veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 C.s.p.), vyvodí z vykonaného dokazovania skutkové zistenia v takom rozsahu, aby mohli byť po ich právnom posúdení podkladom pre rozhodnutie o predmete sporu v zmysle podanej žaloby žalobcu, pričom sa vyporiada aj s námietkami žalobcu, ktoré uviedol v odvolaní. Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 28.09.2018.

5. Na výzvu súdu žalobca v podaní zo dňa 12.10.2018 uviedol, že suma 331,94 eur predstavuje celkovú istinu úveru, nakoľko na úhradu dlhu žalovaný neuhradil žiadnu platbu.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 28.11.2018. Na pojednávanie sa dostavil žalovaný, nedostavili sa žalobca a jeho právny zástupca, ktorí ospravedlnili svoju neúčasť a súhlasili s prejedaním veci v ich neprítomnosti. Za zistenia a vyhodnotenia týchto procesných podmienok na konanie podľa § 180 Civilného sporového poriadku súd na tomto pojednávaní vec opätovne prejednal a vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, podaní strán a listinných dôkazov, a to konkrétne: žaloba zo dňa 16.12.2016 č.l. 1-3, Zmluva o úvere zo dňa 02.10.2008 č.l. 4, všeobecné obchodné podmienky č.l. 4-14, listina označená ako "Aktuálny stav úveru ku dňu 01.12.2010" č.l. 14-15, výzva na splatenie úveru s príslušenstvom zo dňa 24.02.2009 č.l. 15, Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2014 č.l. 16-17, Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2015 č.l. 18-19, Zmluva o postúpení pohľadávok č. X/XXXX. zo dňa 24.02.2011 č.l. 41-43, s prílohou č.l. 44, Zmluva o postúpení pohľadávok č. 1/2010 č.l. 45-48 s prílohou č.l. 49, odvolanie žalobcu voči rozsudku Okresného súdu zo dňa 05.09.2017 č.l. 56-59, podanie žalobcu zo dňa 12.10.2018, č.l. 87-88, príloha k zmluve o postúpení pohľadávok medzi BENCONT INVESTMENTS s.r.o. a BENCONT COLLECTION, a.s. č.l. 88, príloha k zmluve o postúpení pohľadávok medzi PRO CIVITAS s.r.o. a BENCONT INVESTMENTS s.r.o. č.l. 89 a kópia doručenky č.l. 89, ďalšieho obsahu spisu a podstatného obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. XEr/XXX/ XXXX. a zistil nasledovný skutkový stav.

7. Dňa 02.10.2008 právny predchodca žalobcu (Poštová banka a.s.) so žalovaným uzavrela Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 331,94 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátil v 11-tich mesačných splátkach vo výške 32,80 eur pri úrokovej sadzbe vo výške 17,38 % (ďalej len "predmetná zmluva"). Prvá splátka bola splatná dňa 26.10.2008, ďalšie splátky boli splatné vždy k 26. dňu v mesiaci, konečná splatnosť úveru dňa 26.08.2009. RPMN banky bola v predmetnej zmluve uvedená vo výške 25,36 %, priemerná hodnota RPMN vo výške 81,80 %, celková výška nákladov bola v predmetnej zmluve určená v sume 37,07 eur.

8. Výzvou zo dňa 24.02.2009 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že nakoľko žalovaný porušil ustanovenia predmetnej zmluvy podstatným spôsobom, úver sa ku dňu 24.02.2009 stáva predčasne splatným. Právny predchodca žalobcu zároveň vyzval žalovaného na úhradu celej sumy záväzku v lehote do 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy. Výzva bola žalovanému doručená dňa 27.02.2009, čo vyplýva z predloženej doručenky.

9. Z nerozporovaného skutkového tvrdenia žalobcu, ako aj z listiny označenej ako "Aktuálny stav úveru ku dňu 01.12.2010" vyplýva, že žalovaný neuhradil právnemu predchodcovi žalobcu (banke) a ani žalobcovi titulom predmetnej zmluvy žiadnu sumu.

10. Žalobou zo dňa 02.08.2010, doručenou na rozhodcovský súd STÁLY ROZHODCOVSKÝ SÚD zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s. dňa 10.12.2010, podala banka návrh na rozhodcovský súd proti žalovanému na zaplatenie sumy 331,94 eur s príslušenstvom, ktorý nárok odvodzovala z predmetnej zmluvy. Rozhodcovský súd mal za preukázané, že spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o., IČO: 45 869 464 nadobudla pohľadávku, ktorá je predmetom tohto rozhodcovského konania, a preto pripustil navrhovanú zmenu účastníka rozhodcovského konania na strane žalobcu tak, že na miesto pôvodného žalobcu vstúpil ako žalobca PRO CIVITAS s.r.o., IČO: 45 869 464. Predmetný rozhodcovský súd o podanom návrhu rozhodol rozhodcovským rozsudkom sp. zn. A. zo dňa 11.11.2011, ktorý podľa vyznačenej doložky mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 17.01.2012 a vykonateľnosť dňa 21.01.2012. Spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o., dňa 30.03.2015 v postavení oprávneného podala súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Jánovi Gasperovi, PhD. návrh na vykonanie exekúcie a menovaný súdny exekútor podal dňa 04.05.2015 na Okresný súd Bánovce nad Bebravou žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti žalovanému v postavení povinného. Tunajší okresný súd uznesením č. k. XEr/ XXX/XXXX - 34 zo dňa 11. júna 2015 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, nakoľko z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky nemôže byť na podklade takejto doložky vydaný rozhodcovský rozsudok spôsobilým exekučným titulom. Predložený exekučný titul má povahu nulitného rozhodnutia, a preto nemohol nadobudnúť vykonateľnosť. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.11.2015 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. XCoE/XXX/XXXX - 50 zo dňa 16. novembra 2015. Tunajší okresný súd následne uznesením č. k. XEr/XXX/XXXX - 58 zo dňa 1. decembra 2015 exekučné konanie zastavil, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.12.2015.

11. Pohľadávku voči žalovanému nadobudol žalobca na základe písomne uzatvorených zmlúv o postúpení pohľadávok, a to na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. X/.XXXX. zo dňa 15.12.2010, uzavretej medzi spoločnosťou Poštová banka, a.s. ako postupcom a spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako postupníkom, Zmluvy o postúpení pohľadávok č. X/XXXX zo dňa 24.02.2011 uzavretej medzi spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako postupcom a spoločnosťou PRO CIVITAS, s.r.o. ako postupníkom, Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2014 uzavretej medzi spoločnosťou PRO CIVITAS, s.r.o. ako postupcom a spoločnosťou BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. ako postupníkom a Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2015, uzavretej medzi spoločnosťou BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. ako postupcom a spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s., teda žalobcom ako postupníkom.

12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy (ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch"), na účely tohto zákona sa rozumie a/ spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

14. Podľa § 2 písm. c/ zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou 1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere, 2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny služieb, 3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak, 4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny, 5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru.

15. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

16. Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

17. Podľa § 4 ods. 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť.

18. Podľa § 4 ods. 2 písm. j/ zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

19. Podľa § 4 ods. 3 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

20. Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu.

21. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy (ďalej len "Občiansky zákonník") výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

22. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

24. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

25. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

26. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

27. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

28. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

29. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

30. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

31. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013,výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

32. Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že podaná žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná.

33. Predmetnú zmluvu, uzatvorenú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, súd posúdil podľa jej obsahu a dospel k záveru, že ide o zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. ustanovení Obchodného zákonníka. Predmetná zmluva spĺňa tiež definičné znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa vyššie uvedených ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú je potrebné podľa názoru súdu aplikovať aj príslušné ustanovenia § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Žalovaný vystupoval v predmetnom zmluvnom vzťahu ako fyzická osoba - nepodnikateľ, pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, čerpaním úveru uspokojoval svoje osobné potreby. Právny predchodca žalobcu je bankou, vystupoval nepochybne v zmluvnom vzťahu so žalovaným ako podnikateľ poskytujúci klientom spotrebiteľské úvery v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti - dodávateľ. Spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy je nepochybný aj tým, že zmluva bola bankou pripravená vopred na formulári vrátane znenia pripojených všeobecných obchodných podmienok bez možnosti zasiahnuť do ich znenia žalovaným ako spotrebiteľom. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na jej formu, ktorú uzatvára spotrebiteľ a dodávateľ. Charakter spotrebiteľskej zmluvy môžu mať nielen zmluvy uzatvárané podľa Občianskeho zákonníka, ale aj podľa Obchodného zákonníka a podľa osobitných predpisov. Súd zdôrazňuje, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Normy obchodného práva sú použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Primárne sa teda použije špeciálny predpis - zákon o spotrebiteľských úveroch a ak tento určitú otázku neupravuje, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle a na jej základe Občianskeho zákonníka nielen ako doplnková právna úprava, ale aj ako korektív pre prípadné ďalšie použitie noriem obchodného práva.

34. Pre spotrebiteľské zmluvy je vo všeobecnosti charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom spravidla z pozície "slabšej" zmluvnej strany, nakoľko práve dodávateľ je tvorcom zmluvných podmienok, ktoré sú vopred určené a ktoré spotrebiteľ spravidla nemá možnosť reálne ovplyvniť. Účelom citovanej právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka je práve vyrovnávať túto nerovnováhu v právnom postavení dodávateľa a spotrebiteľa. Vychádza sa totiž z predpokladu, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar, resp. služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Preto súd v záujme naplnenia ochrany spotrebiteľa preskúmal dôvodnosť žalovaného nároku, najmä v kontexte jeho súladu s príslušnými právnymi normami upravujúcimi ochranu spotrebiteľov.

35. V danom prípade súd podrobil predloženú zmluvu kontrole jej súladu so zákonom a zistil, že v predmetnej zmluve, titulom ktorej odvodzuje žalobca svoje nároky uplatnené v tomto konaní, nie sú správne uvedené celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy. Žalovaný mal veriteľovi podľa predmetnej zmluvy poskytnutý úver s úrokom vrátiť 11-timi mesačnými splátkami vo výške 32,80 eur, teda spolu sumu 360,80 eur, po odpočítaní istiny úveru 331,94 eur, celková výška nákladov spotrebiteľa prestavovala sumu 28,86 eur, nie sumu 37,07 eur, ako bolo uvedené v predmetnej zmluve. Z obsahu predmetnej zmluvy vôbec nie je zrejmé, akým výpočtom a na základe akých vstupných údajov, veriteľ dospel k celkovej výške nákladov spotrebiteľa na úver. Celková výška nákladov tak, ako bola uvedená v predmetnej zmluve, je pre spotrebiteľa zmätočná a je tiež nepreskúmateľná. Podľa názoru súdu ide o nesprávne stanovenie celkových nákladov spojených s úverom tak, ako to definuje § 2 písm. c/ zákona o spotrebiteľských úveroch, čím je priemernému spotrebiteľovi poskytnutý klamlivý údaj o celkovej sume "preplatenia" úveru. V zmluve tak nebola správne uvedená náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. j/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Uvedené je významné podľa názoru súdu i pre správne stanovenie RPMN. Je nepochybné, že ak sú celkové náklady na úver stanovené v predmetnej zmluve nesprávne, je následne aj RPMN stanovená v nesprávnej výške.

36. Okrem uvedeného v predmetnej zmluve absentuje aj uvedenie adresy veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, ktorú ako osobitnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere stanovuje § 4 ods. 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch.

37. Nad rámec uvedeného súd ešte uvádza, že žalobca si uplatňoval v konaní okrem iného aj nárok na úrok v dohodnutej výške z dlžnej istiny aj po zosplatnení predmetného úveru. Takýto úrok mu podľa názoru súdu nepatrí. Podľa ustanovenia § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka je záväzok vrátiť úrok splatný "spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky". Citované ustanovenie podľa názoru súdu vychádza zo zásady, že veriteľ má nárok na úroky ako zmluvnú odplatu za užívanie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o úvere. Inak povedané, zmluvná odplata patrí veriteľovi len za čas, počas ktorého dlžník užíva peňažné prostriedky v súlade so zmluvou. V momente, kedy užívanie peňažných prostriedkov zo strany dlžníka je v rozpore so zmluvou (lebo ich nevrátil v lehote splatnosti, či už dohodnutej v zmluve alebo v dôsledku predčasného zosplatnenia), ide o omeškanie upravené osobitnými predpismi, na ktoré sa viažu iné (zákonné) nároky, a tieto možno zmluvne upraviť (modifikovať) len v tom rozsahu, v akom to zákon pripúšťa. Opačný výklad by podľa názoru súdu viedol k neprimeranému a nedôvodnému zvýhodneniu veriteľov poskytujúcich peňažné prostriedky na základe zmluvy o úvere (§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka) alebo zmluvy o pôžičke (§ 657 a nasl. Občianskeho zákonníka) oproti všetkým iným veriteľom peňažných prostriedkov. Maximálna sadzba úrokov z omeškania v spotrebiteľských zmluvách je pritom kogentná a nemožno sa od nej dohodou odchýliť (porov. judikát R 5/2000). Tým, že by sa veriteľovi dovolilo žiadať za dobu omeškania popri úrokoch z omeškania aj zmluvné úroky, by sa táto kogentnosť v podstate obchádzala.

38. Vzhľadom na absenciu vyššie uvedených náležitostí, resp. ich nesprávne uvedenie v predmetnej zmluve, súd považoval úver poskytnutý žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom ako veriteľom žalovanému ako dlžníkovi za poskytnutý bez úroku a bez poplatkov (§ 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch). Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru ani žiadnych poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutej sumy úveru po odrátaní plnenia zo strany žalovaného. Žalobca nesporne poskytol žalovanému úver vo výške 331,94 eur, na druhej strane žalovaný si nesplnil jednu zo základných povinností vyplývajúcich z predmetnej zmluvy, a to platiť riadne a včas splátky úveru, v dôsledku čoho sa dostal do omeškania a právny predchodca žalobcu využil svoje právo požadovať predčasné splatenie celého úveru (bod 3.12 písm. b/ Všeobecných obchodných podmienok). Žalobca tiež preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore, keď na základe predložených zmlúv o postúpení pohľadávok došlo k postúpeniu pohľadávky uplatňovanej v tomto spotrebiteľskom spore z pôvodného veriteľa na žalobcu. Žalovaný nezaplatil veriteľovi na predmetný úver žiadnu sumu, ktorá skutočnosť vyplýva zo skutkových tvrdení žalobcu, zo súhrnného prehľadu úveru a nebola v konaní ani rozporovaná. Nakoľko žalovaný istinu poskytnutého úveru vo výške 331,94 eur žalobcovi doposiaľ preukázateľne neuhradil, súd ho k tejto povinnosti zaviazal týmto rozhodnutím a v tejto časti súd vyhodnotil žalobu ako dôvodnú.

39. Žalovaný bol po uplynutí lehoty vo výzve právneho predchodcu žalobcu na základe vyhlásenia predčasnej (mimoriadnej) splatnosti úveru nepochybne v omeškaní so zaplatením svojho peňažného dlhu, preto súd žalobcovi okrem priznanej istiny priznal aj úrok z omeškania v žalobcom uplatnenej výške 9,00 % ročne (neodporujúcej zákonu s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v príslušnom znení) z dlžnej sumy 331,94 eur za obdobie od 17.12.2016 do zaplatenia, teda tak, ako to žiadal žalobca v petite podanej žaloby.

40. Súd v konečnom dôsledku žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na zaplatenie istiny 331,94 eur, tiež nárok na zaplatenie v žalobe uplatneného úroku z omeškania a vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Povinnosť, ktorú súd uložil žalovanému týmto rozsudkom, je žalovaný povinný splniť v súlade s § 232 ods. 3 C.s.p. do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

41. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

42. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

43. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. V posudzovanom spore bol žalobca v konaní úspešný v časti priznanej istiny vo výške 331,94 eur spolu s príslušným úrokom z omeškania, vo zvyšnej časti bol žalobca v spotrebiteľskom spore voči žalovanému neúspešný. Pri zohľadnení procesného úspechu, resp. neúspechu strán sporu, súd dospel k záveru, že prevažne úspešný bol žalovaný, ktorému by patril v rozsahu jeho čistého úspechu v konaní nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. Nakoľko si však žalovaný náhradu trov konania neuplatnil a ani mu žiadne účelné trovy preukázateľne nevznikli, súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.