Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Pc/44/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Mariannou Hirkovou v právnej veci navrhovateľky: Ľ. M., A.. X.X.XXXX, S. F. M. A. I. XXX, právne zastúpená JUDr. Annou Drugdovou, advokátkou so sídlom Námestie Slobody 25, Humenné, proti povinnému manželovi: U. M., A.. XX.X.XXXX, S. F. M. A. I. XXX, právne zastúpenému JUDr. Ing. Renátou Vorobeľovou, advokátkou so sídlom Lipová 1, Humenné, o určenie manželského výživného, takto

rozhodol:

Návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa návrhom podaným tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX domáhala uloženia povinnosti manželovi prispievať na výživu sumou 50,- eur mesačne.

2. Návrh odôvodnila tým, že účastníci konania sú manželia, ktorí uzavreli manželstvo dňa X.X.XXXX a toto manželstvo nebolo doposiaľ rozvedené. Bývali v rodinnom dome súp. č. XXX, ktorý je postavený na parcele registra I. Č.. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXX, k.ú. M. A. I., od doby kedy tento rodinný dom spoločne postavili počas trvania ich manželstva. V priebehu rokov v tomto ich rodinnom dome postupne s nimi bývali viaceré z ich piatich detí, ktoré pochádzajú z ich manželstva, ale za obdobie posledných rokov v tomto rodinnom dome spolu s nimi bývala ich dcéra U. A. aj s rodinou s tým, že účastníci konania začali užívať prístavbu nachádzajúcu sa na spoločnom pozemku, ktorá bola sčasti uspôsobená na bývanie, čím mala ich dcéra priestor užívať rodinný dom so svojou rodinou. Dňa XX.X.XXXX odišla navrhovateľa z domu súp. č. XXX zo zdravotných dôvodov, pretože prístavba tohto rodinného domu nemala vlastné sociálne zariadenie a navrhovateľke jej zdravotný stav neumožňoval používať suché WC na dvore. Rovnako v prístavbe nebol urobený odtok vody, preto musela riad umývať len v zohriatej vode vo veľkej nádobe. Nakoľko jej zdravotný stav, vážne problémy s mobilitou, zavedený vývod jej neumožňovali zostať bývať v prístavbe a v rodinnom dome, ktorý si postavili s manželom, dcéra urobila schody, ktoré ona nevládala používať, odišla bývať do rodinného domu syna, ktorý sa nachádza v obci M. A. I., ale v ktorom sú lepšie podmienky na bývanie pre zdravotne postihnutú osobu. Pravdou však je aj to, že dochádzalo k viacerým nezhodám medzi účastníkmi konania a aj medzi navrhovateľkou a jej dcérou U., ktorá jej často niečo vyčítala. Manžel navrhovateľky neprejavuje záujem o to, či dôchodok navrhovateľky postačuje na jej základné životné potreby a to napriek tomu, že vie, že starobný dôchodok navrhovateľka poberá vo výške 335,40 eur mesačne. O finančných problémoch informovala manžela už v minulosti a žiadala ho, aby jej prispieval nejakou sumou na jej pravidelné mesačné výdavky. Z príjmu navrhovateľky, ktorým je starobný dôchodok vo výške 335,40 eur mesačne a kompenzačný príspevok vo výške 51,84 eur mesačne, hradení nasledujúce pravidelné platby, ktoré sú zvýšené aj z dôvodu jej vážnych zdravotných problémov - obmedzená mobilita a nutnosť používať barle, vývod a s tým spojená zvýšená osobná hygiena, zvýšené výdavky na lieky a požiadavky na stravu, opatrovateľka 88,- eur mesačne, lieky v priemere 30 až 50,- eur mesačne, náklady na bývanie cca 100,- eur mesačne, strava cca 150,- eur mesačne, hygienické potreby cca 50,- eur mesačne. Bez pomoci a podpory niektorých svojich detí by mala vážne existenčné problémy. Aj náklady na bývanie, ktoré platí svojmu synovi, sú náklady spojené výlučne so spotrebovanými energiami a poplatkami, ale nedoplatky, ktoré vznikli na rodinnom dome syna z dôvodu, že tento užíva, navrhovateľka uhradila spoločne so synom U. M. P.., ktorý je vlastníkom rodinného domu, pretože navrhovateľka na to nemala finančné prostriedky, pričom išlo o sumu vo výške 500,- eur za plyn, 170,- eur nedoplatok na elektrine a 70,- eur nedoplatok za vodu. Podľa vedomostí navrhovateľky je manželov príjem vo výške cca 470,- eur mesačne, pretože je tiež poberateľom starobného dôchodku a navrhovateľka nevie aké má pravidelné mesačné výdavky, pretože v čase, keď ešte bývali spolu, práve z dôchodku navrhovateľky boli uhrádzané platby za rodinný dom, ktorý užívala ich dcéra U. A. a ktorý na ňu aj manžel bez súhlasu navrhovateľky previedol. Pretože navrhovateľka má nižší príjem ako manžel, a má zvýšené výdavky spojené so starostlivosťou o jej zdravotný stav, manžel je povinný prispievať na navrhovateľkinu výživu pravidelnou mesačnou sumou, ktorá bude zabezpečovať rovnakú životnú úroveň pre obidvoch manželov. Z dôvodu pomeru výšky príjmu navrhovateľky k príjmu manžela, požadovala určiť výživné zo strany manžela vo výške minimálne 50,- eur mesačne.

3. Manžel navrhovateľky v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa XX.X.XXXX uviedol, že s návrhom o určenie výživného v celom rozsahu nesúhlasí. Uviedol, že k vážnemu narušeniu manželských vzťahov došlo v auguste XXXX a to z dôvodu vplyvu ich detí sa odsťahovala navrhovateľka zo spoločnej domácnosti. Pri odchode vzala všetok nábytok a zariadenie a nemalú finančnú hotovosť, ktorú mali našetrenú pre prípad smrti a výdavkov s tým spojených. Zostal nielen sám, ale aj bez nábytku, postele a zariadenia kuchyne. Všetko si musel zabezpečiť na svoje náklady sám a dcéra U.. Zo spoločnej domácnosti odniesla aj zaváraniny. Nechala mu stôl a tri stoličky. Nemal kde spať ani sa z čoho napiť a najesť. Berie veľké množstvo liekov, nakoľko má problém s tlakom a srdcom a má zavedený močový katéter. Katéter je nutné raz za mesiac vymeniť. Navrhovateľke to môžu urobiť doma, ale u mužov je režim iný a to ten, že vymeniť sa dá len u lekára a to na chirurgickej pohotovosti lekárom. Chirurgickú ambulanciu navštevuje niekedy aj dvakrát mesačne, pretože katéter sa zvykne upchávať. Poplatok za pohotovosť je 10,- eur. U žien je možné, aby to vymenila zdravotná sestra. Za výmenu katétra a ošetrenie na pohotovosti platí a rovnako si na svoje náklady musí zabezpečiť odvoz. Navrhovateľka žiada výživné, o domácnosť sa nestará a za obdobie odkedy odišla bol viackrát hospitalizovaný a na jeho zdravotný stav sa neopýtala a na návštevu neprišla. Poberá starobný dôchodok vo výške 465,- eur, náklady na bývanie má cca 100,- eur, lieky cca 40,- až 50,- eur, hygiena cca 120,- eur, strava 150,- eur. Opatrovateľku bez nároku na odmenu mu robí dcéra U.. Dokiaľ bola navrhovateľka doma, tak sa o nich starala ich dcéra. Kľudne by sa starala aj naďalej, ale navrhovateľka odišla a vzala nasporené peniaze. Z dôchodku síce opatrovateľku neplatí, ale musí sporiť na pohreb. V prístavbe je kúpelňa s toaletou, a nie je pravda, že musela navrhovateľka používať suchý záchod a chodiť von. Taktiež riad umývala riadne, pretože majú teplú tečúcu vodu a umývadlo. Nie je pravdou, že jej zdravotný stav neumožňoval chodiť po schodok, schody nemajú. Všetko je tak ako bolo počas päťdesiatich rokov ich spoločného života, jej všetko vyhovovalo a až teraz nie. Pokiaľ má problém so životnou úrovňou, tak nech si pýta od detí, ktoré ju nahovorili, aby sa odsťahovala.

4. Manžel navrhovateľky v písomnom podaní zo dňa XX.X.XXXX uviedol, že nikdy navrhovateľku nežiadal a ani iným spôsobom nenabádal, aby odišla z rodinného domu súp. č. XXX v obci M. A. I., kde žili spolu s dcérou U. A., ktorá im poskytovala opateru v starobe a chorobe, pretože je jediným dieťaťom, ktoré žije v obci M. A. I.. Rodinný dom súp. č. XX v obci M. A. I., do ktorého sa nasťahovala navrhovateľka, je jeho rodičovským domom, ktorý previedol na svojho syna U. M. darovacou zmluvou v r. XXXX, ktorý tento dom založil v prospech T. W. X. v r. XXXX, pretože si zobral úver, aby mal vlastné bývanie, pretože je rozvedený a býva v W.. Dom bol opustený bez toho, aby ho niekto reálne užíval, využíval ho syn U. M. v období pred sviatkom Všetkých svätých, keď pripravoval vence za účelom ich predaja. Dom nebol schopný užívania, postupne ho prerábali a má podozrenie, že z peňazí, ktoré navrhovateľka vybrala ako sporenie z Prvej stavebnej sporiteľne a.s., aj keď vedela a vie, že to boli peniaze sporené za trvania manželstva. Spolužitie s dcérou U. a jej rodinou nebolo vždy idylické, ale predsa len vždy bola pri nich, keď ich trebalo odviezť k lekárovi, vybrať lieky, urobiť nákup, postarať sa denne o nich. Všetky čestné prehlásenia predložené v konaní ako dôkaz sú spísané v podobnom štýle s cieľom ho vykresliť v podobe osoby, ktorá opustila svoju manželku, čo nie je pravdou. Opak je pravdou, zo spoločnej domácnosti sa odsťahovala navrhovateľka bez toho, aby ju k tomu nabádal, nabádali ju podľa obsahu čestných prehlásení predložených v konaní deti, ktoré nežijú ani v obci, chodia len na návštevy a účastníci konania potrebujú pomoc. Má vážne zdravotné problémy, vývod, tak ako aj navrhovateľka, má sluchový hendikep, keďže má stratu sluchu na 54,2 % od r. XXXX. Navrhovateľka je tou osobou, ktorá ho opustila a odišla bývať v podstate do nepripraveného bývania bez sociálneho zariadenia a staveniska okolo rodinného domu súp. č. XX M. A. I.. Tvrdenia navrhovateľky o tom, že v rodinnom dome súp. č. XXX, kde spoločne bývali aj s dcérou U., neboli vytvorené vhodné bezbariérové podmienky pre navrhovateľku, nie sú pravdivé. Doteraz býva s dcérou U. v rodinnom dome súp. č. XXX Q. M. A. I.. Dcéra U. mu poskytuje pomoc v chorobe a starobe a to, že navrhovateľka má opatrovateľku, je výsledkom toho, že deti, ktoré ju naviedli k tomu, aby sa od neho odsťahovala, nedokážu jej poskytnúť ani bežnú dennú starostlivosť, pretože bývajú mimo obce kde žijú. Celý život pracoval, navrhovateľka bola poberateľkou invalidného dôchodku, nepracovala. Predpokladal, že sa vzájomne v starobe podporia a nie, že navrhovateľka, na popud detí, ktoré ani nežijú v obci, kde bývajú účastníci konania, sa od neho odsťahuje. Toto považuje za rozpor s dobrými mravmi a to najmä porušenie zásad ľudskosti, tolerancie a dôvery. Svojím správaním žiadnym spôsobom nezapríčinil to, že navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť. Je v rozpore s dobrými mravmi, že navrhovateľka sa domáha manželského výživného, keď nezapríčinil odchod navrhovateľky zo spoločnej domácnosti. Je o XX rokov starší od navrhovateľky a očakával oporu morálnu od navrhovateľky, keďže ona vie, že aj on má vývod, tak ako navrhovateľka a s tým súvisiace zvýšené náklady na lieky a hygienické potreby minimálne v takom istom rozsahu ako navrhovateľka.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a z nich najmä: sobášnym listom účastníkov konania, rozhodnutím Sociálnej poisťovne - ústredie o zvýšení starobného dôchodku navrhovateľky, informatívnym dokladom SIPO za mesiac XX/XX vystaveným na platiteľa U. M., platobným príkazom na výplatu dávky za obdobie XX/XXXX navrhovateľky, platobným dokladom SIPO II za obdobie 01/18 vystaveným na manžela navrhovateľky č.d.XXX, poštovým poukazom Poštovej banky zo dňa XX.XX.XXXX o vyplatení sumy 465,37 eur v hotovosti z účtu, čestným prehlásením P. P., U. M., A.. XX.X.XXXX, U.A. M., L. M., žalobou o neplatnosť právneho úkonu o určenie, že nehnuteľnosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa XX.XX.XXXX, vyjadrením žalovaného v 1. rade a žalovanej v 2. rade vo veci sp. zn. XC/XX/XXXX, rozhodnutím Sociálnej poisťovne - ústredie zo dňa XX.XX.XXXX o zvýšení starobného dôchodku manžela navrhovateľky, kúpnou zmluvou o prevode vlastníckeho práva zo T. XX.X.XXXX, potvrdením UniCreditBank zo dňa XX.X.XXXX o výbere hotovosti vo výške 6.000,- eur, platobným dokladom SIPO II za obdobie XX/XXXX vystaveným na manžela navrhovateľky č.d.XXX, oznámením Prvej stavebnej sporiteľne o výplate finančných prostriedkov zo zmluvy o stavebnom sporení zo dňa XX.X.XXXX, výpisom z účtu navrhovateľky, fotografiami, potvrdením o zdravotnom stave manžela navrhovateľky, výsluchom účastníkov konania a svedkyne U. A..

6. Navrhovateľka vypovedala tak, že účastníci sa dohodli, že idú spolu, ona by sama nešla. Manžel dobre videl, že dcéra sťahuje, a vtedy povedal, že nejde. Dcére povedal, že keď súhlasil so sťahovaním, tak bol mimo tela. Dcéra U. prehovárala manžela, aby zostal v dome, aby mala z čoho platiť inkaso, pretože ho platí on, nie ona. Odsťahovala sa preto, lebo v prístavbe nemala podmienky, nie je tam teplá voda, nie je tam odpad. Odpad vyteká do potoka aj zo záchodu. Manžel jej povedal, že má ísť na WC vonku, pretože nemajú odpad. Riady umývala tak, že voda sa vylievala do vedra a následne do potoka. Nevládala už tak umývať riady. Manžel jej nechcel pomôcť. Od manžela, po tom ako odišla bývať k synovi, pýtala pomoc aspoň 50,- eur.

7. Manžel navrhovateľky vypovedal tak, že nie je si vedomý, aby sa dohodli o odchode z domu. Navrhovateľka kedykoľvek môže prísť, nevyháňal ju. Keď vedel zarobiť peniaze, tak bol dobrý, a teraz musí chodiť po súdoch. Inkaso platí v plnej výške, avšak dcéra, ktorá s ním býva v dome, mu poskytuje starostlivosť, aj výživu. Denne musí vypiť tri litre vody, má diétu desiatku, nemôže hocičo zjesť, ani vypiť.

8. Svedkyňa U. A., dcéra účastníkov konania, vypovedala tak, že býva v rodičovskom dome. Pred dvoma rokmi jej nebolo oznámené, ale začalo sa sťahovanie mamy. Všetko zariadili jej sestry, zobrali veci a odsťahovali navrhovateľku. Prišli s tým, že ide aj otec. V ten večer, keď sa navrhovateľka odsťahovala, našla otca spať v kotolni. Na druhý deň keď prišla z práce, našla ho spať na zemi, tam kde mali spálňu. Pýtala sa ho prečo zostal, keď mal ísť preč. On hovoril, že nikam nepôjde. Keď bola svedkyňa v práci, prišla za otcom mladšia dcéra s listom vlastníctva domu a dávala mu niečo podpisovať a na základe toho povedal, že zostáva, pretože nezostane bezdomovcom. Viackrát bola za navrhovateľkou a prosila ju, keď otec nechce, aby sa vrátila naspäť domov, ale povedala, že jej tam je lepšie. Nie je to pravda, aby ho držala v dome. Bola pripravená, že sa postará aj o mamu, ale teraz, keď sa odsťahovala, tak to fyzicky nestíha, pretože má 3 deti a chodí do práce, v ktorej odrobí približne 200 hodín každý mesiac. O otca sa stará, perie, varí, chodí k lekárovi, upratuje. Niekedy robí aj 12 hodín a nezostáva jej čas na starostlivosť o navrhovateľku. Má dcéru, ktorá navštevuje základnú školu a ktorej je potrebné sa venovať. Dom, do ktorého sa mali odsťahovať účastníci konania, bol neobývaný 15 rokov. Navrhovateľka sa presťahovala do izby, kde nemala ani okno, do prostrednej prechodnej izby. Nie je tam bezbariérový prístup, sú tam aj schody, päť schodov do domu. Dom zamákal, bolo tam plno vody, rozpadávali sa múry. Tri - štyri roky dozadu otec chodil podopierať podlahu zospodku z pivnice, aby nespadla. Okná boli staré, nevymenené. Keď sa navrhovateľka presťahovala, začala sa robiť prestavba. Do momentu, kým sa navrhovateľka odsťahovala zo spoločného domu, svedkyňa sa starala o účastníkov konania, lebo všetci súrodenci sú mimo, najbližšie žije brat pri Ž.. V spoločnom dome, v ktorom bývali účastníci konania, bola toaleta, aj odtok z toalety, ale išiel do potoka, pretože v obci nie je kanalizácia. Navrhovateľka umývala riad vo väčšej nádobe, avšak je tam teplá voda, aj odtok. Navrhovateľka umývala riad takýmto spôsobom zo zvyku. Náklady na bývanie sú vo výške 160,- eur, ktoré platí otec.

X. P. P., dcéra účastníkov konania, v čestnom prehlásení zo dňa XX.X.XXXX uviedla, že niekoľko rokov dozadu, keď ešte obaja rodičia ako tak vládali, brat U. rodičom navrhol, aby sa presťahovali do jeho domu, v ktorom nikto nežil, keďže on býva a pracuje v W., aj keď M. navštevuje viackrát do roka. Rodičia sa sprvu zdráhali, hovoriac, čo povedia ľudia, ale po rokoch, vidiac, že sa nič nemení k lepšiemu a navyše sa ich zdravotný stav natoľko zhoršoval, že častokrát boli, či matka, či otec hospitalizovaní, jediným východiskom sa zdalo byť odsťahovanie z vlastného domu. V auguste XXXX bola u rodičov a práve vtedy tam s ňou bola aj sestra L.. Vtedy sa rodičia definitívne rozhodli k odsťahovaniu s nádejou, že sa ich situácia zlepší. Dôvody, pre ktoré tak urobili boli jasné, v zadnej prístavbe, v ktorej rodičia žili, bola kúpeľňa, ktorú nemohli používať na všetky potreby, pretože nemala odvod do žumpy. Keďže sa zdravotný stav matky zhoršil do takej miery, že začala strácať citlivosť končatín, časté popáleniny na rukách, nervové poruchy tiež zapríčinili, že nie vždy dokázala ovládať, či cítiť stolicu. Bola svedkom toho ako otec matke priamo zakazoval ísť do kúpeľne na veľkú potrebu. Odjakživa mali v záhrade drevenú latrínu, ktorá sa používala v prípadoch núdze počas práce na poli alebo v sade. Podľa všetkého mala matka používať túto vonkajšiu toaletu, alebo prechádzať do hlavného domu, v ktorom žije U. s rodinou, do ktorého bol vstup cez zapratanú garáž a nevyhnutnosť prekonania troch schodov. Kuchynský drez v prístavbe taktiež nemal odvod do žumpy, a tak sa aj umývanie riadov komplikovalo. Navyše časté hádky medzi sestrou U. a jej manželom a nepokoj nepriaznivo vplývali na psychiku starších ľudí, ktorí jedine po čom túžili, bol pokoj. Keď sa dozvedela, že sa rozhodli pre túto zmenu, veľmi ju to prekvapilo, ale zároveň sa potešila. Potom ako sa všetko presťahovalo, sa dozvedela, že otec sa nakoniec rozhodol ostať vo svojom dome a nechal matku samu v bratovom dome. Postupne sa dopočula, že nielen, že nechce ísť za manželkou, ale, že ju začal obviňovať z toho, že ho opustila, aj keď on sám dal súhlas k odsťahovaniu. Odvtedy bola za rodičmi veľa raz, aj veľakrát hovorila otcovi, aby predsa len išiel za matkou, že vždy má miesto pri nej. No on stále opakoval svoje, že ho opustila a že on nikdy nepovedal, že sa chce odsťahovať. Matka má opatrovateľku. Je vidieť, že matka sa má od odsťahovania oveľa lepšie, keďže jej podmienky pre život, najmä tie hygienické, sú omnoho lepšie. Kompletná kúpeľňa, ako aj kuchyňa s odvodom do žumpy, prostredie bez hádok, čistý a uprataný dvor plný kvetov, o ktoré sa stará brat a hlavne bezbariérový priestor medzi spálňou, kúpeľňou a kuchyňou, ktorý jej v predošlom bydlisku chýbal. Keďže medzi spálňou a kúpeľňou v ich zadnej prístavbe bol vyšší schod, ktorý matka musela prekonávať každodenne. Napriek zlepšeným podmienkam na bývanie, je na tom matka finančne v mínuse, musia jej prispievať, inak by hladovala.

XX. U. M., A.. XX.X.XXXX, syn účastníkov konania v čestnom prehlásení zo dňa XX.X.XXXX uviedol, že v auguste 2016 pri príležitosti návštevy sestry L. ho matka poprosila, či by s otcom mohli prijať jeho dávnu ponuku a či by sa mohli do jeho domu presťahovať. Súhlasil s tým, aj keď sám nemohol so sťahovaním pomôcť, lebo mu to povedali, len pár dní pred jeho návratom do W.. Po súhlase oboch rodičov sťahovanie ostalo na sestru L., ktorá mu počas priebehu sťahovania posiela na mobil fotografie príprav a prác a pravidelne ho informovala o tom ako to v dome zorganizovala pre väčšie pohodlie oboch rodičov. V deň, kedy L. odchádzala z Q., mu povedala, že otec nakoniec ostal na pôvodnej adrese. Po jej odchode v auguste XXXX bol na Q. v októbri 2016 a počas návštevy bol za otcom viackrát a snažil sa mu dohovoriť, ale márne. Keďže jeho dom pred augustom 2016 nebol väčšiu časť roka obývaný, výdavky na domácnosť ako voda, plyn a elektrina, boli minimálne. Od augusta 2016 sa spotreba vody, plynu a elektriny v jeho dome výrazne zvýšila a finančné možnosti matky s malým dôchodkom a ostatnými pravidelnými výdavkami, aké sú lieky a opatrovateľka, nie sú dostatočné na živobytie, potraviny, hygienické potreby, nieto ešte na pokrytie všetkých faktúr. Preto aktuálne pomáha matke aj finančne, keďže otec nielenže neprišiel k matke, ale tiež jej odmietol finančnú pomoc na nevyhnutné výdavky, o ktorú ho prosila.

XX. U. M., syn účastníkov konania, v čestnom prehlásení zo dňa XX.X.XXXX uviedol, že v auguste XXXX dostal informáciu od sestry L. Y. P., že rodičia sa rozhodli presťahovať. Veľmi sa potešil, lebo už to mohli urobiť dávno, keď ešte ako-tak vládali. Brat U. im dával ponuku bývať v jeho dome už dávno. Videl, že finančne ich zneužíva dcéra U. a psychicky to už na nich malo dopad kvôli dcériným hádkam a podobne. Brat U. pomáhal ako mohol finančne, aj úpravou priestorov v dome. Keď sa dozvedel, že otec napriek predchádzajúcemu súhlasu odmietol s matkou opustiť ich spoločný dom a presťahovať sa do lepších podmienok, hoci len o ulicu nižšie, ostal prekvapený. Ešte viac bol šokovaný, keď s matkou často telefonoval, že otec, teda jej vlastný manžel sa o ňu vôbec nezaujíma, nechodí k nej, neprispieva na domácnosť, ale všetky peniaze z jeho dôchodku si necháva a prispieva dcére U.. Pritom vedel, že matka je takmer nevládna a odkázaná mimo domu na pomoc iných. Keď párkrát s rodinou a deťmi navštívil Q., zašiel za otcom do domu U., ale neustále len rozprával o tom ako ho matka opustila, aký je on sám, ale pritom on odmietol odísť so svojou chorobu manželkou a navyše, hoci je v dobrom zdravotnom stave, čo sa týka mobility, nezašiel za ňou vôbec, len asi dvakrát počas jedného roka. Matka ostala bez finančnej podpory zo strany vlastného manžela a najmä bez pomoci pri bežných úkonoch, až kým jej sestra L. X. P. nevybavili po ťažkostiach opatrovateľku. Finančne jej všetci pomáhajú ako môžu, aj medzi sebou navzájom sa dohodli, že kto ako môže, nech pomôže. Otec odmieta prispievať na potreby matky. Prispieva len dcére U., napriek tomu, že ona užíva celý rodičovský dom, a dlhé roky neplatila vôbec za energie ani údržbu.

XX. L. M., dcéra účastníkov konania, v čestnom prehlásení zo T. XX.X.XXXX uviedla, že v auguste XXXX keď prišla do M. na ďalšiu dovolenku, jej matka povedala, že ich má s otcom presťahovať do bratovho domu. Opýtala sa jej, či otec s tým súhlasí, ale ona jej na to odpovedala, že nevie. Na druhý deň išla s otcom do lesa, kde sa rozprávali a kde sa ho jasne a priamo opýtala a poprosila ho, aby jej na rovinu povedal, či sa teda chce sťahovať, alebo nie. Povedala mu, že je to dôležité, aby to chceli obaja, lebo inak nič robiť nebude. On jej po dlhšom rozmýšľaní povedal, ak pôjde mamička, tak pôjdem aj ja. Keď sa vrátili domov, oznámila otcovo rozhodnutie tak matke, ako aj súrodencom a pár dní na to začala organizovať všetky potrebné úkony ako je preloženie pevnej telefónnej linky, príprava priestorov v bratovom dome a prenajatie sťahovacej služby. XX. Y. XXXX spolu s neterou D. samotné sťahovanie ukončila a prichystala všetko tak pre matku, ako aj pre otca v bratovom dome, ale otec neprišiel, a tak za ním šla. Našlo ho v kotolni rodinného domu, ležal na diváne a povedal jej, že jemu je tam dobre a že nech ho tam nechá. Na druhý deň v deň jej odchodu znova šla za ním a povedala mu, nech ide za mamou, tak ako jej aj povedal, že pôjde. Zopakoval len, že jemu je tam dobre a že on do podnájmu nepôjde. Na znovu presťahovanie už nebol čas. Matka si sama platí všetky lieky a na náklady na cestovanie k lekárom, ako aj potraviny, hygienické potreby a čistiace prostriedky. Je o ňu postarané, aj keď od vlastného manžela a dcéry U. sa pomoci nedovolala. Matkin dôchodok na všetky výdavky a náklady na domácnosť nestačí, aj preto sa snaží ju finančne podporovať tým, že bratovi U. posiela mesačne menšiu sumu, aby nemusel väčšiu časť poplatkov niesť sám. Otec sa nevrátil k manželke, ani o ňu neprejavuje záujem. Nepomôže jej ani finančne. Keby jej neprispievali na živobytie, nemala by z čoho kúpiť lieky, alebo stravu.

13. Zo sobášneho listu účastníkov konania súd zistil, že dňa X.X.XXXX uzavreli manželstvo v S..

14. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, mal súd preukázané, že navrhovateľka poberá starobný dôchodok vo výške 335,40 eur mesačne.

15. Predpis platieb za rodinný dom, v ktorom býva navrhovateľka, je spolu vo výške 120,54 eur, elektrina záloha 8,90 eur, rozhlas a televízia RTVS 4,64 eur, modrý plyn záloha 107,- eur.

16. Predpis platieb za rodinný dom, v ktorom býva manžel navrhovateľky je spolu vo výške 159,36 eur, elektrina záloha 93,- eur, voda zálohy 21,72 eur, rozhlas a TV (RTVS) 4,64 eur, modrý plyn záloha 40,- eur.

17. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, zo dňa XX.XX.XXXX mal súd preukázané, že manžel navrhovateľky poberá starobný dôchodok vo výške 490,20 eur mesačne.

18. Z oznámenia Prvej stavebnej sporiteľne zo dňa XX.X.XXXX výplata finančných prostriedkov zo zmluvy o stavebnom sporení vyplýva, že navrhovateľke mala byť na účet vyplatená čiastka vo výške 4.130,99 eur.

19. Podľa § 71 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (1)Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. (2)Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

20. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva (nevyžaduje sa rozhodnutie súdu); je viazaná na právnu existenciu manželstva a zaniká spolu so zánikom manželstva zo zákonných dôvodov. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

21. Zo zásady rovnakej životnej úrovne manželov vyplýva, že nemusí byť splnená podmienka odkázanosti, ako je to pri vyživovacej povinnosti detí k rodičom, resp. vyživovacej povinnosti medzi ostatnými príbuznými. Prostredníctvom tohto inštitútu sa teda okrem uspokojenia osobných potrieb sleduje aj naplnenie požadovaného zákonného charakteru inštitútu manželstva z majetkového hľadiska. Uplatňovanie výživného medzi manželmi je preto možné aj v prípadoch, keď sú obaja manželia schopní zabezpečiť svoje osobné potreby, v dôsledku oddeleného hospodárenia však vznikla disproporcia v ich celkovej životnej úrovni.

22. Z princípu rovnosti manželov vyplýva aj zákonný znak vzájomnosti tohto druhu vyživovacej povinnosti, to znamená, že ktorýkoľvek z manželov je oprávnený a povinný na jej plnenie. Zákon umožňuje súdu zasahovať do tohto vzťahu a vecná legitimácia manželovi vzniká len v prípade, ak druhý manžel vyživovaciu povinnosť neplní vôbec, alebo nie v plnej miere, v dôsledku čoho vzniká rozdiel v životnej úrovni manželov.

23. Zákon o rodine v § 71 ods. 1 zakotvuje, že ak jeden z manželov neplní vyživovaciu povinnosť dobrovoľne, určí jej rozsah na návrh jedného z nich súd tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká; čo je potrebné rozumieť v zásade rovnakou životnou úrovňou zákon neustanovuje.

24. Východiskom je teda rovnaká životná úroveň manželov. Pojem „v zásade“ rovnaká životná úroveň obidvoch manželov znamená, že nejde o mechanickú rovnosť v majetkovej oblasti v zmysle rovnakého množstva peňazí. Treba vziať do úvahy osobitosti vyplývajúce z osobných, zdravotných a iných špecifík, týkajúcich sa jednotlivých manželov. Rozdielne potreby a náklady preto môžu vyplývať aj zo zdravotného stavu, stravovania, ošatenia, spôsobu života a pod. Uvedené ustanovenie bude naplnené, pokiaľ manželia budú mať približne rovnakú možnosť zabezpečovať si svoje základné potreby s prihliadnutím na uvedené osobitosti.

25. V prejednávanej veci bolo preukázané, že manželia v spoločnej domácnosti nežijú, spoločne nehospodária, maloleté deti z manželstva nepochádzajú. Účastníci konania vzhľadom na svoj vek a zdravotný stav potrebujú opateru.

26. Navrhovateľka poberá starobný dôchodok vo výške 335,40 eur mesačne a kompenzačný príspevok vo výške 51,84 eur mesačne. Podľa tvrdenia navrhovateľky platí 88 eur opatrovateľku, lieky 30-50 eur mesačne, náklady na bývanie má vo výške 100 eur mesačne, na stravu minie 150 eur mesačne a na hygienu 50 eur mesačne.

27. Manžel navrhovateľky poberá starobný dôchodok vo výške 490,20 eur mesačne. Inkaso platí vo výške 159,36 eur mesačne. Podľa jeho tvrdenia náklady na bývanie má vo výške 100 eur, za lieky platí mesačne 40-50 eur, na hygienu minie 120 eur a stravu 150 eur.

28. Životná úroveň manželov má byť zásadne rovnaká. Súd nemal preukázané, aby životná úroveň manžela navrhovateľky bola vyššia, ako u navrhovateľky a z toho dôvodu by bolo potrebné určiť výživné.

29. V konaní síce bolo preukázané, že navrhovateľka má nižší príjem ako jej manžel. Bolo však tiež preukázané, že manžel navrhovateľky síce platí všetky platby spojené s užívaním rodinného domu v ktorom býva spolu s dcérou a jej rodinou, avšak táto dcéra mu bezplatne poskytuje opateru. Navrhovateľka disponuje aj finančnou čiastkou vo výške 4 130,99 eur, ktorá bola vyplatená účastníkom konania zo zmluvy o stavebnom sporení, ktorá patrí do BSM. Na sumu vo výške 5000 eur, ktorá mala byť vyplatená manželovi navrhovateľky na základe kúpnej zmluvy o prevode rodinného domu súd neprihliadol, pretože na tunajšom súde sa vedie konanie o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a určenie, že nehnuteľnosť patrí do BSM, ku dňu rozhodnutia súdu o výživnom nebolo právoplatne skončené, avšak bolo rozhodnuté, že nehnuteľnosť patrí do BSM. V prípade nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia, manžel navrhovateľky bude povinný vrátiť finančné prostriedky nadobudnuté ako kúpnu cenu za prevod nehnuteľnosti.

30. V konaní pred súdom neboli preukázané také majetkové pomery účastníkov konania, ktoré by záver o rozdielnej životnej úrovni manželov preukazovali. Ani zistené mesačné príjmy manžela navrhovateľky a ich rozsah neodôvodňujú záver o rozdielnej životnej úrovni manželov, pretože nie sú v hrubom nepomere k príjmom navrhovateľky a navrhovateľka disponuje finančnou čiastkou vo výške 4 130,99 eur, ktorá patrí do BSM, ale najmä pokiaľ navrhovateľka žije v lepších bytových podmienkach. Túto skutočnosť navrhovateľka uvádzala ako dôvod odsťahovania sa z rodinného domu účastníkov konania. Aj počas konania zotrvala na tom, že v dome, ktorého vlastníkom je syn účastníkov konania, a do ktorého sa odsťahovala, má vytvorené lepšie podmienky na bývanie. Aj z uvedeného vyplýva, že nemožno dôvodne konštatovať rozdielnu životnú úroveň manželov a z toho vyplývajúcu potrebu určenia manželského výživného. Životná úroveň obidvoch manželov má byť v zásade rovnaká, nejde o mechanickú rovnosť v oblasti príjmov. Dalo by sa povedať, že aj napriek nižším príjmom navrhovateľky, jej životná úroveň čo sa týka bytových pomerov je vyššia ako jej manžela. Opätovne súd poukazuje na finančnú čiastku vo výške 4 130,99 eur, ktorou disponuje navrhovateľka. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že je potrebné návrh zamietnuť, nezistiac zákonné predpoklady pre pozitívne rozhodnutie o uplatnenom nároku na určenie manželského výživného.

31. Je zrejmé, že nezhody medzi účastníkmi konania nastali po odchode navrhovateľky zo spoločnej domácnosti. Podľa jej tvrdení má v dome syna účastníkov konania vytvorené lepšie podmienky na bývanie ako v rodinnom dome účastníkov konania, v ktorom bývali spolu s dcérou a jej rodinou, a v ktorom zostal bývať manžel navrhovateľky. Je prirodzené, že rozdelením účastníkov konania -manželov, majú títo aj zvýšené výdavky či už na bývanie, ktoré platí každý z nich za dom, v ktorom býva, ale aj na stravu. Manželia majú zákonnú povinnosť žiť spolu. Navrhovateľka manželovi vyčíta, že neodišiel spolu s ňou bývať do domu ich syna, avšak súd má za to, že vzhľadom jednak na vek ale aj na zdravotný stav manžela navrhovateľky, nemožno od neho požadovať aby opustil rodinný dom, ktorého je vlastníkom, prežil v ňom určitú etapu svojho života, proti jeho vôli, aj s poukazom na skutočnosť, že práve v dome, v ktorom býva, aj keď nemá vytvorené ideálne podmienky na bývanie, mu opateru poskytuje bezplatne jeho dcéra bývajúca v tomto rodinnom dome spolu s rodinou.

32. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.