Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_21Er-48-2010.pdf
PDF · 79.33 KB
Case nature
Area
Subarea
21Er/48/2010
Uznesenie
Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005, so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava proti povinnému: EMKA MICHALOVCE s.r.o., IČO: 36 575 437, so sídlom Masarykova 60, 071 01 Michalovce, o vymoženie 33,19 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Exekúciu vedenú na Exekútorskom úrade súdneho exekútora Mgr. Jána Makitu vedenú pod sp. zn. EX 136/2010 z a s t a v u j e .
II. Oprávneného zaväzuje nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Jánovi Makitovi trovy exekúcie v sume 43,07 Eur, v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
1. Pôvodný oprávnený Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Košice podal dňa 01.02.2010 na Exekútorský úrad súdneho exekútora Mgr. Jána Makitu návrh na vykonanie exekúcie na základe vykonateľného exekučného titulu - Rozhodnutie vydané Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. PP 80/000958/2006 zo dňa 24.01.2007. Súd následne poverením zo dňa 15.02.2010 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.
2. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 21Er/48/2010-12 zo dňa 04.10.2016 súd pripustil zmenu účastníka na strane oprávneného, keď namiesto pôvodného oprávneného vstúpila spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005, so sídlom Cintorínska 21, Bratislava. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.03.2017.
3. Podaním zo dňa 29.10.2018 poverený súdny exekútor navrhol exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že v priebehu exekučného konania bolo zistené, že povinný bol dňa 22.03.2017 ex offo vymazaný z Obchodného registra rozhodnutím súdu o zrušení obchodnej spoločnosti bez likvidácie podľa §68 ods. 3 písm. c/ Obchodného zákonníka podľa §68 ods. 6 Obchodného zákonníka. Zároveň uviedol, že podľa ustálenej judikatúry (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3M Cdo 13/2011 z 11.10.2012) v prípade, ak povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora/správcu konkurznej podstaty, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa ust. §57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
4. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), prvá veta, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5. Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, exekučné konanie súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
7. Súd s poukazom na návrh súdneho exekútora šetrením v Obchodnom registri zistil, že povinný v súčasnej dobe už nie je vlastníkom žiadneho exekučne postihnuteľného majetku. Uvedenú skutočnosť vyvodzuje súd z Obchodného registra Okresného súdu Košice I, odd. Sro, vložka č. 14487/V z ktorého je zrejmé, že povinný bol ex offo vymazaný dňa 22.03.2017, na základe uznesenia Okresného súdu Košice I č.k. 28CbR/23/2016-52 zo dňa 22.12.2016. Jeho imanie neprešlo na žiadneho nástupcu. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný bol zrušený bez likvidácie súd má za to, že je nemajetný, a exekúciu je potrebné zastaviť z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku). K uvedenému konštatovaniu súd dospel na základe ust. § 68 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého zániku spoločnosti predchádza jej zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak jej imanie prechádza na právneho nástupcu. Likvidácia sa takisto nevyžaduje, ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak sa zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo bolo konkurzné konanie zastavené pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený pre nedostatok majetku, alebo ak po ukončení konkurzného konania nezostane spoločnosti žiaden majetok. Súd z obchodného registra zistil, že imanie povinného neprešlo na žiadneho právneho nástupcu a nebolo rozhodnuté o začatí konkurzného konania. Súd, preto vychádza zo situácie, že likvidácia sa nevyžadovala z dôvodu nevlastnenia žiadneho majetku povinným. Z vyššie uvedeného dôvodu súd podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
8. Povinný v tejto veci zanikol bez právneho nástupcu. Exekúciu, tak nemožno ďalej vykonávať ani voči povinnému, ktorý stratil procesnú subjektivitu, ani voči jeho právnemu nástupcovi. Jedným z dôvodov pre zastavenie exekúcie je, že majetok povinného, nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Povinný bol zrušený bez likvidácie, pretože nemal majetok, ktorý by postačoval na úhradu primeraných výdavkov a odmeny likvidátora. Tým mal súd tiež za preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, preto bola exekúcia zastavená § 57 ods. 1 písm. h) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Vo vzťahu k zrušeniu spoločnosti bez likvidácie poukazuje súd na ustanovenie § 68 ods. 8 Obchodného zákonníka podľa ktorého, súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zisťuje, či má spoločnosť obchodný majetok. Ak súd zistí, že spoločnosť má obchodný majetok, ktorý postačuje na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o zrušení spoločnosti a nariadi jej likvidáciu. V prípade, ak súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zistí, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o jej zrušení bez likvidácie (§ 68 ods. 9 prvá veta citovaného zákona). Už samotná skutočnosť, že povinný bol zrušený práve bez likvidácie nasvedčuje zisteniu o tom, že spoločnosť nemala obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora (spoločnosť teda nemala obchodný majetok). Exekúcia, bola preto zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pretože skutočnosťou rozhodujúcou pre zastavenie exekúcie je nemajetnosť povinného, čo je zároveň aj dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (ak by povinný mal obchodný majetok, nedošlo by k jeho zrušeniu bez likvidácie a následnému zániku).
9. Súdny exekútor zároveň v podaní zo dňa 29.10.2018 predložil súdu vyčíslenie trov exekúcie v zmysle Vyhlášky MS SR č. 288/95 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, v ktorom si účtuje odmenu a náhradu hotových výdavkov v celkovej sume 43,07 Eur s DPH.
10. Najvyšší súd SR v rozhodnutí zo dňa 11.03.2013 sp. zn. 3M Cdo 5/2012 vyslovil právny názor, že v prípade ak v priebehu exekučného konania bol povinný vymazaný z obchodného registra, musí sa vo veci konajúci exekučný súd oboznámiť so skutočnosťami (vyplývajúcimi napr. zo spisu registrového súdu), ktoré v konečnom dôsledku viedli k vymazaniu povinného z obchodného registra. Ide pritom o okolnosť významnú nielen z hľadiska aplikácie toho - ktorého ustanovenia Exekučného poriadku upravujúceho dôvod zastavenia exekúcie, ale tiež z hľadiska rozhodnutia exekučného súdu o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. l písm. h) Exekučného poriadku, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v takom prípade hradí trovy exekúcie oprávnený (uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3M Cdo12/2012, sp. zn. 3M Cdo 13/2011 a sp. zn. 3 MCdo 4/2012). Najvyšší súd sa stotožnil s názorom generálneho prokurátora, že ak bol povinný zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, malo byť správne aplikované ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
11. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
12. Podľa § 196 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
13. Podľa § 14 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „Vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
14. Podľa § 15 ods. 1 Vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
15. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
16. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie nasledovne: 1/Odmena exekútora podľa § 14 ods. 1 cit. vyhl. (minimálna odmena).................... 33,19 Eur 2/Náhrada hotových výdavkov podľa § 22 cit. vyhl.:
- poštovné .................................................................................................................... 2,70 Eur. +20% DPH.
17. Súd preskúmal súdnym exekútorom predložené vyčíslenie trov exekučného konania v zmysle vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31. marca 2017 a zaviazal oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. Trovy exekúcie pozostávajú z odmeny exekútora určenej podľa § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31. marca 2017, na základe ktorého súd priznal exekútorovi odmenu 33,19 Eur, nakoľko došlo k zastaveniu exekúcie, a teda priznal súdnemu exekútorovi odmenu v najnižšej paušálnej sume stanovenej citovanou vyhláškou. Túto sumu si aj súdny exekútor vo svojom vyčíslení uplatnil.
18. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov „účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti.“ Súd, preto priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 2,70 Eur, ktoré boli vynaložené na poštovné (2x 1,70 Eur) a preukázané dokladmi v exekučnom spise.
19. Keďže súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, priznaná odmena a náhrada hotových výdavkov sa zvyšuje o daň z pridanej hodnoty v sadzbe 20%, t.j. v sume 7,18 Eur.
20. Súd teda priznal súdnemu exekútorovi trovy exekučnej činnosti v celkovej výške 43,07 Eur.
21. O trovách exekúcie rozhodol súd podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v zmysle ktorého, ak dôjde k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Nakoľko sa predmetné exekučné konanie zastavuje z dôvodu zistenej nemajetnosti povinného, súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie aplikoval ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a na úhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného.
Poučenie:
1/Proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd písomne v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2/Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné.