Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_59P-82-2018.pdf
PDF · 103.15 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-59P/82/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Štannerovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: N. W., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - M.. W. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX K. a otec - Y. W. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. cesta 5, XXX XX K., na návrh matky o zmenu úpravy styku a zmenu zastupovania a spravovania majetku maloletého dieťaťa, takto
rozhodol:
U. je oprávnený stretávať sa s maloletou N. W., nar. XX.XX.XXXX, v každom kalendárnom týždni v stredu od XX,XX hod. do XX,XX hod. a v každom párnom kalendárnom týždni v sobotu od XX,XX hod. do XX,XX hod. s výnimkou obdobia od XX.XX. do XX.XX. v každom kalendárnom roku. M. si otec prevezme od matky v mieste jej bydliska, kde jej ju následne aj odovzdá. M. je povinná maloletú na styk riadne pripraviť.
Vo zvyšku sa návrh matky z a m i e t a .
E. rozsudkom sa mení rozsudok U. súdu K. V zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. XXP XXX/XXXX-XXX, v časti o úprave styku.
J. z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom tunajšiemu súdu doručeným dňa 08.03.2018 sa matka domáhala zmeny doterajšej úpravy styku otca s maloletou N. W., nar. XX.XX.XXXX tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletou každý nepárny týždeň v sobotu od 10,00 hod. do 12,00 hod. v jej prítomnosti, s výnimkou obdobia od 22.12. príslušného kalendárneho roku do 03.01. nasledujúceho kalendárneho roku, kedy bude povinná maloletú na styk s otcom v určených časoch pripraviť a odovzdať mu ju v mieste jej bydliska a otec bude povinný v určených časoch maloletú jej na rovnakom mieste vrátiť. Okrem toho by otec bol oprávnený stretávať sa s maloletou každý štvrtok od 16,00 hod. do 17,00 hod. za jej prítomnosti, čo by neplatilo pre obdobie, kedy budú detské jasle, ktoré maloletá navštevuje zavreté. Ona bude povinná odovzdať maloletú otcovi v určených časoch v mieste detských jaslí, ktoré maloletá navštevuje a otec povinný v určených časoch maloletú jej vrátiť v mieste jej bydliska. Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok bude oprávnená len ona. Návrh odôvodnila zmenenými pomermi tak na strane otca, ktorý sám uviedol, že od 01.10.2017 sa pre zmenu zamestnania môže stretávať s maloletou len cez víkend, ako aj zmenou pomerov na jej strane, keďže od 01.03.2018 nastúpila do zamestnania a maloletá do detských jaslí. Zmenu styku z každej soboty na každú druhú odôvodnila mnohými zrušeniami termínov stretnutí otcom a v záujme zachovania primeraného rozsahu styku navrhla styk upraviť aj každý štvrtok, kedy budú detské jasle otvorené. Mala za to, že prítomnosť otca pri preberaní maloletej z detských
jaslí za jej účasti, môže byť pre maloletú pozitívnym signálom a zároveň aj spôsobom pre otca, ako nadviazať s maloletou potrebný vzťah, pričom v dôsledku jej prítomnosti nebude mať maloletá z otca prípadný strach. Vyslovila vážne pochybnosti o tom, či je otec schopný riadne zabezpečiť starostlivosť o majetok maloletej a jej zastupovanie, nakoľko nerozpráva dobre po slovensky a o učenie slovenčiny záujem nemá. Takýto nedostatok na strane otca by sa podľa nej mohol pri zastupovaní maloletej a spravovaní jej majetku prejaviť negatívne, napr. pri chorobe alebo úraze maloletej by otec nevedel riadne sprostredkovať informácie o nej a neporozumel by spôsobu jej liečby. Tvrdila, že otec sa nespráva ako rodič a túto svoju funkciu si zrejme ani neuvedomuje. Poukázala na to, že otec rodičovskú dohodu nedodržiaval, vo veľkej miere sám rušil stretnutia s maloletou, a to aj na poslednú chvíľu, čo pre ňu a maloletú predstavovalo zbytočnú stratu času a nedochádzalo k nadväzovaniu vzťahu medzi otcom a maloletou. Otcovi vyčítala, že otec nemá skutočný záujem o maloletú, o jej zdravotný stav sa nezaujíma, nikdy s maloletou nenavštívil detského lekára aj keď ho o termínoch návštev e-mailom informovala a jej pediatra ani nepozná. Otec nemá záujem na budovaní vzťahu s maloletou, neprebaľuje a nekŕmi ju, neukladá ju spať, počas ich stretnutí veľakrát telefonuje a ak sa aj s maloletou rozpráva, hovorí len po francúzsky a čas svojich návštev skracuje. V poslednom období je maloletá po stretnutí s otcom utiahnutá, bojí sa a niekedy sa rozplače, je silne fixovanú na ňu, voči iným osobám aj k otcovi prejavuje nedôveru a strach. Na pojednávaní dňa 10.10.2018 pozmenila svoj návrh v časti zmeny úpravy styku tak, že vo štvrtok by sa styk realizoval iba v párnom kalendárnom týždni od 16,00 hod. do 17,00 hod. za jej prítomnosti v prípade fungovania detských jaslí, kde by mu maloletú odovzdala a otec by jej maloletú vrátil v mieste jej bydliska, následne sa vyjadrila tak, že ak detské jasle v prevádzke nebudú, otec si môže v určený štvrtok prísť pre maloletú k nej domov. V písomnom podaní súdu doručenom dňa 20.11.2018 navrhla styk otca s maloletou upraviť v každom kalendárnom týždni v stredu od 16,00 hod. do 17,30 hod. a v sobotu v párnom kalendárnom týždni od 10,00 hod. do 12,00 hod. a od 15,00 hod. do 17,00 hod. za jej prítomnosti, s výnimkou obdobia od 22.12. do 03.01., kedy sa aj s maloletou mieni zdržiavať u rodičov a ostatných príbuzných v V. C., kam chodieva každoročne.
2. Otec poukázal na to, že v práci končí o 16,30 hod., preto pre maloletú môže prísť až o 17,00 hod. Odmietol chodiť do detských jaslí s matkou s tým, že pokiaľ by tam mal chodiť, tak len sám. Nesúhlasil s návrhom, lebo by sa tým skrátil čas styku, čo by nijako neprospelo k rozvíjaniu jeho vzťahu s maloletou. Rovnako odmietol prítomnosť matky pri styku, ktorý by sa podľa neho mal realizovať každý kalendárny týždeň v pondelok a v stredu od 17,00 hod. do 18,30 hod. a v každom párnom kalendárnom týždni v sobotu od 10,00 hod. do 12,00 hod. V závere súhlasil s úpravou styku v každom kalendárnom týždni v stredu od 17,00 hod. do 18,30 hod. a v každom druhom kalendárnom týždni v sobotu od 10,00 hod. do 12,00 hod. K prítomnosti matky pri styku sa vyjadril tak, že za takýchto okolností by sa nemohol vytvoriť jeho vzťah s maloletou ani vtedy, keby bol styk určený každý deň. Vyslovil, že pokiaľ matka chce styk vylúčiť v období od 22.12. do 03.01., nebude môcť s maloletou tráviť Z. a odovzdať jej darček.
3. Kolízny opatrovník odporučil vykonať zmenu úpravy styku otca s maloletou v každom kalendárnom týždni v stredu od 17,00 hod. do 18,30 hod. a v každom druhom kalendárnom týždni v sobotu od 10,00 hod. do 12,00 hod. za prítomnosti matky, kým si maloletá na styk bez matky nezvykne.
4. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rozsudkom U. súdu K. V zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. XXP XXX/ XXXX-XXX, bola schválená rodičovská dohoda o zverení maloletej N. do osobnej starostlivosti matky, o zastupovaní maloletej a spravovaní jej majetku obidvomi rodičmi, o určení výživného na maloletú od jej narodenia v sume 200 eur mesačne, záväzkom otca zaplatiť sumu 200 eur ako príspevok na detskú výbavičku a o styku otca s maloletou do 30.07.2017 každý pondelok, stredu a sobotu v týždni od 10,00 hod. do 12,00 hod. v prítomnosti matky, od 31.07.2017 do 06.08.2017 denne od 10,00 hod. do 12,00 hod. a od 15,00 hod. do 17,00 hod. s tým, že do 02.08. v uvedenom týždni bude styk prebiehať za prítomnosti matky a od 03.08. bez prítomnosti matky a následne od 07.08.2017 každý pondelok, stredu a sobotu od 10,00 hod. do 12,00 hod. bez prítomnosti matky. Matka bola povinná maloletú na styk s otcom v určených časoch pripraviť a otcovi odovzdať v mieste jej bydliska a otec povinný v určených časoch maloletú matke na rovnakom mieste vrátiť. Matka sa zaviazala informovať otca vždy k poslednému dňu kalendárneho mesiaca o všetkých dôležitých veciach týkajúcich sa maloletej, najmä o zdraví, vrátane každej návštevy pediatra alebo odborného lekára, o vývoji maloletej a výbere záujmovej aktivity.
5. Rodičia v predchádzajúcom období, ako aj v súčasnosti, sú slobodní, bez ďalších vyživovacích povinností. Matka po ukončení rodičovskej dovolenky, ktorú čerpala v priebehu ostatného konania, nastúpila dňa 01.03.2018 opäť do zamestnania, otec zmenil zamestnanie od 01.10.2017, čo malo vplyv
na zmenu jeho pracovnej doby. Maloletá N. je staršia o jeden a pol roka, v súvislosti s nástupom matky do zamestnania začala navštevovať detské jasle.
6. V dôsledku zmenených pomerov na strane obidvoch rodičov, ako aj u maloletého dieťaťa je nesporné, že doterajšia súdna úprava styku otca s maloletou N. je nerealizovateľná v priebehu pracovného týždňa aj za situácie, že je výsledkom rodičovskej dohody uzatvorenej v predošlom konaní.
7. V zmysle § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom.
8. Zákon uprednostňuje vo veci úpravy styku maloletého dieťaťa s tým rodičom, ktorý nevykonáva jeho osobnú starostlivosť, a to bez ohľadu na to, či ide o prvú úpravu styku alebo o jej zmenu, predovšetkým dohodu rodičov pred svojim autoritatívnym rozhodnutím. Pokiaľ sa však rodičia nevedia vo veci úpravy styku, resp. jej zmeny dohodnúť, je namieste upraviť styk súdnym rozhodnutím.
9. V danom prípade je styk otca s maloletým dieťaťom už súdnym rozhodnutím upravený, avšak ako už bolo vyššie povedané, spôsobom v súčasnosti už nezodpovedajúcim pomerom všetkých zúčastnených. K dohode rodičov o novej úprave styku nedošlo pre diametrálnosť požiadaviek rodičov a ako vyplynulo z dokazovania, aj ich nespôsobilosti spoločne o veci komunikovať.
10. Súd pripomína, že žiadna súdna úprava styku nemôže byť ideálna a za každých okolností vyhovujúca obidvom rodičom aj dieťaťu do tej miery, že zohľadní ich aktuálne nároky, možnosti a požiadavky. Práve z toho dôvodu by malo byť na rodičoch, aby sa vedeli vo veci styku dohodnúť predovšetkým v súlade s potrebami a záujmami ich maloletého dieťaťa, ako aj v súlade s ich vlastnými pracovnými a osobnými povinnosťami bez direktívneho nariadenia, ktoré môže byť v konečnom dôsledku aj tak zdrojom ich následných nezhôd.
11. Ohľadne pomerov otca bolo v konaní zistené, že jeho súčasná pracovná doba končiaca o XX,XX hod., mu umožňuje počas pracovného týždňa stretávať sa s maloletou najskôr od XX,XX hod. E. na svojom návrhu matka oponovala zistením, že zamestnávateľ otca L. umožňuje zamestnancom pohyblivú pracovnú dobu, v rámci čoho by otec mohol po skoršom príchode do práce, z práce aj skôr odísť. U. kontroval aj nadchádzajúcou zmenou zamestnávateľa, kedy ako nový pracovník nebude môcť chodiť pre maloletú pred XX,XX hod. Pracovná doba matky je od 7,30 hod. do 15,30 hod., do detských jaslí chodí po maloletú pred 16,00 hod. Nesúhlas so začatím styku o 17,00 hod. matka zdôvodnila tým, že maloletá by sa musela ešte doma najesť a bola by po pobyte v jasliach unavená, pretože sa tam nabehá a vyčerpá. Rodičia sa zhodli len čo sa týka dňa realizácie styku počas pracovného týždňa, kedy matka z pôvodne navrhovaného štvrtka v každom párnom kalendárnom týždni v závere navrhla stredu v každom kalendárnom týždni a otec upustil od svojej požiadavky styku v každom kalendárnom týždni v pondelok a v stredu, súhlasiac so stredou ako jediným pracovným dňom v každom kalendárnom týždni. Rodičia sa nezhodli v otázke styku počas každého druhého kalendárneho týždňa v sobotu, kedy matka navrhovala styk od 10,00 hod. do 12,00 hod. s prerušením do 15,00 hod. a ukončením o 17,00 hod., k čomu sa otec vyjadril, že takémuto rozloženiu styku nerozumie. Matka objasnila, že maloletá je vo veku dvoch rokov, má svoj režim, o 12,00 hod. obeduje a následne spí. Otec na takýto styk nereflektoval dožadujúc sa jeho trvania v sobotu párneho kalendárneho týždňa len od 10,00 hod. do 12,00 hod.
12. Súd rozhodol o novom rozsahu styku otca s maloletou N. tak, aby sa čo najviac priblížil k požiadavkám a pracovnej dobe obidvoch rodičov a zároveň aby predovšetkým zohľadňoval vek maloletej a jej pobyt v kolektívnom zariadení v priebehu pracovného týždňa. Za deň styku počas každého kalendárneho týždňa určil stredu, ako deň prijateľný pre obidvoch rodičov. Časové rozpätie styku v stredu stanovil od 17,00 hod. do 18,30 hod. Nemohol rešpektovať tvrdenie matky ohľadne možností otca prispôsobiť si pracovnú dobu tak, aby si maloletú preberal už o 16,00 hod. Takýto začiatok styku by predurčil neúspech samotného súdneho rozhodnutia v zmysle nemožnosti dodržiavania termínov styku otcom, čo by v konečnom dôsledku zase len bolo zdrojom rodičovských konfliktov. Súd postráda logiku vyjadrenia matky na jednej strane presadzujúcej stretnutia maloletej s otcom ihneď po pobyte v detských jasliach o 16,00 hod. a na strane druhej popierajúcu dôvodnosť začiatku styku až o 17,00 hod. tým, že dieťa je unavené pobytom v jasliach, kde sa nabehá a vyčerpá a muselo by sa ešte rýchlo najesť. Opodstatnenosť začiatku styku o 17,00 hod. vidí súd v tom, že dieťa si po príchode domov z detských jaslí (tu záleží predovšetkým na matke, kedy ho z nich vyzdvihne) môže v domácom prostredí
ešte oddýchnuť, v kľude sa najesť a matka bude mať zároveň aj časový priestor na to, aby dieťa na stretnutie s otcom psychicky pripravila.
13. Súd pri svojom rozhodovaní akceptoval zhodné stanovisko rodičov ohľadne styku otca s maloletou v každom párnom kalendárnom týždni v sobotu od 10,00 hod. do 12,00 hod., bez ďalšej úpravy navrhovanej matkou (o ktorú otec ani v konečnom dôsledku záujem neprejavil) od 15,00 hod. do 17,00 hod. Súd nepovažuje za vhodné, aby maloletá mala takýmto spôsobom „rozbitý“ deň, kedy by s najväčšou pravdepodobnosťou dochádzalo z jej strany aj k neochote pokračovať v styku s otcom po trojhodinovom pobyte s matkou.
14. Zohľadnená bola požiadavka matky týkajúca sa výnimky z úpravy styku vo vianočnom a novoročnom období, avšak s korekciou jedného dňa - namiesto 22.12. až od 23.12. do 03.01. Matka objasnila, že každoročne v uvedenom čase odchádza ku svojim rodičom a ostatným príbuzným do V. Otec poukázal na to, že takto by s maloletou nemohol tráviť Vianoce a odovzdať jej darček. Súd konštatuje, že pri úprave styku otca s maloletou počas jeden a pol hodiny v každú stredu a počas dvoch hodín v každú druhú sobotu tak, ako to sám navrhol, nemožno hovoriť o „trávení“ Vianoc, keď takýto pojem predpokladá dlhšie časové rozpätie, než sú maximálne dve hodiny. Keďže matka v Bratislave nemá rodinné zázemie, je aj v prospech maloletej strávenie obdobia vianočných a novoročných sviatkov v kruhu jej širšej rodiny.
15. Podstatným rozporom v stanoviskách rodičov bola prítomnosť matky pri realizácii styku otca s maloletou. Predošlá súdna úprava styku vylúčila prítomnosť matky pri styku od 03.08., keď dovtedy sa mal styk uskutočňovať v jej prítomnosti. Tým sa malo dosiahnuť, že dieťa sa prítomnosťou matky postupne pripraví na samostatný pobyt s otcom. Ako vyplynulo z výpovedí rodičov, styk sa realizoval za matkinej prítomnosti, podľa nej aj od marca 2018, podľa otca už aj v priebehu skoršieho obdobia. Dôvodom toho malo byť, že otec na styk nechodil pravidelne, následkom čoho sa ho maloletá bála, plakala a nechcela s ním ísť. Podľa referencii otca niekedy (teda nie vždy) bolo ku koncu styku zrejmé, že maloletá už potrebuje matku vidieť. Otca sa dotklo, že 21.04.2018 mu matka navrhla, aby v rámci styku išiel k nej domov, namiesto styku s maloletou však došlo len k výčitkám zo strany tam prítomnej matkinej matky ohľadne toho, že on je pre maloletú cudzí človek, ktorého sa maloletá bojí. Otec trval na styku bez prítomnosti matky s tým, že patričný vzťah medzi ním a maloletou by sa za takýchto okolností nevytvoril ani vtedy, ak by sa styk realizoval denne. Objasnil, že v prítomnosti matky nemôže s maloletou hovoriť po francúzsky, pričom po slovensky nehovorí dobre. Jazyková neznalosť otca bola tiež ďalším dôvodom pre požiadavku matky, zúčastňovať sa na jeho styku s maloletou.
16. K účasti matky pri stretávaní sa otca s maloletou, resp. odmietaniu maloletej zotrvať v prítomnosti otca bez matky, musí súd skonštatovať, že zo strany oboch rodičov došlo v danom smere k zásadným pochybeniam majúcim podstatný vplyv na súčasnú situáciu. Pokiaľ otec vedel, že styk v zmysle súdneho rozhodnutia nebude môcť už ďalej realizovať pre zmenu pracovnej doby od októbra 2017 a s matkou sa inak nedohodol, mal sám už vtedy iniciovať nové súdne konanie. Zmarené termíny určené na stretnutia otca s maloletou spôsobené pracovnými povinnosťami otca naozaj prispeli k nemožnosti budovať ich vzájomné vzťahy spôsobom primeraným veku dieťaťa, a to častejšími stretnutiami trvajúcimi po kratšiu dobu. Zároveň však zo strany matky absentovala nevyhnutná príprava a motivácia dieťaťa pre riadnu realizáciu styku s otcom už bez jej prítomnosti. Aj keď vzťahy medzi rodičmi a ich komunikácia boli a zjavne naďalej zostali narušené, ukončením ich partnerstva sa neoslabila rodičovská pozícia otca v živote dieťaťa, a to ani v prípade, že maloletá nikdy nežila v spoločnej domácnosti s obidvomi rodičmi. Príprava maloletej na samostatné stretávanie sa s otcom spočívala predovšetkým na matke, ako preferenčnom rodičovi zabezpečujúcom osobnú starostlivosť dieťaťa. Povinnosťou takéhoto rodiča má byť vedenie dieťaťa k úcte a prijímaní druhého rodiča ako rovnocenného výchovného činiteľa. Tým, že maloletá začala navštevovať detské jasle, zákonite u nej došlo k odpútaniu sa od matky a k tolerovaniu prítomnosti cudzích osôb. Pokiaľ je teda maloletá schopná vo svojom veku tráviť väčšinu týždňa v cudzom prostredí s osobami neprináležiacimi do jej rodinného života, musí byť spôsobilá aj samostatného pobytu s otcom po podstatne kratšiu dobu. K tomuto mala byť matkou postupne vedená tak, ako to predpokladala prvotná súdna úprava styku.
17. Čo sa týka jazykovej zdatnosti otca, ktorého materským jazykom je francúzština, napriek tomu, že v konaní požiadal o súdneho tlmočníka (v priebehu predošlého súdneho konania sa tak nestalo), bolo preukázané, že otec je schopný bežnej komunikácie v slovenčine a tejto aj dostatočne rozumie (potvrdil, že slovným prednesom sudcu na pojednávaniach riadne rozumel). Otec žije a pracuje na A. už dvanásť
rokov. M. mu údajne bráni v tom, aby s maloletou komunikoval po francúzsky. V súvislosti s tým otec poukázal na jemu známe prípady, kedy rodičia s dieťaťom komunikujú dvomi jazykmi. Je všeobecne známe, že práve deti v útlom veku sú schopné ľahko si osvojovať cudzí jazyk, ak mu je predstavovaný primeraným spôsobom. Z toho dôvodu súd zisťoval ochotu a spôsobilosť otca komunikovať s maloletou v jednoduchých vetách po slovensky, s ich následným zopakovaním po francúzsky, čo otec zjavne prijal (ako sám uviedol, pri poslednom stretnutí maloletej napr. hovoril po slovensky a aj po francúzsky, aby sa nebála). Matka by mala akceptovať záujem maloletej na tom, aby si čo najskôr osvojila materský jazyk svojho otca nielen pre to, aby s ním mohla v tomto jazyku komunikovať, ale tiež preto, aby takto nadobudnuté znalosti jedného zo svetových jazykov zúročila aj v budúcnosti.
18. Súd dospel k záveru, že účasť matky pri styku otca s maloletou by pôsobila kontraproduktívne, bola by prekážkou budovania vzájomného vzťahu rodič - dieťa a mala by za následok, že maloletá by nikdy v prítomnosti otca nenadobudla pocit bezpečia a istoty. Aj napriek rodičmi referovaným problémom, kedy si maloletá pri stretnutí s otcom vymáha prítomnosť matky plačom a krikom, súd rozhodol o tom, že sa styk bude realizovať bez matky. Je povinnosťou obidvoch rodičov výchovne pôsobiť na maloletú tak, aby sa režimu styku prispôsobila rovnako, ako sa napr. prispôsobila pobytu v predškolskom zariadení. Otec musí vedieť dieťa zaujať a odpútať jeho pozornosť vhodným spôsobom, aby bez problémov jeho spoločnosť prijalo. Povinnosťou matky je dieťa na styk riadne pripraviť a pôsobiť naň tak, aby bolo uzrozumené s tým, že istú dobu strávi len s otcom. Výsledkom prípravy maloletej má byť prežitie spoločných chvíľ s otcom v pohode s tým, že na ich ďalšie stretnutia sa bude tešiť. Pokiaľ to rodičia nie sú schopní zvládnuť sami, mali by vyhľadať odbornú pomoc za účelom získania patričných rodičovských zručností.
19. Keďže súd nevyhovel v plnom rozsahu časti návrhu matky týkajúcej sa zmeny úpravy styku otca s maloletou, vo zvyšku ho zamietol. Uvedené sa týka aj časti návrhu matky na zmenu zastupovania a spravovania majetku maloletej. Matka pri uzatváraní rodičovskej dohody v predošlom konaní pristúpila na to, aby maloletú zastupovali a spravovali jej majetok obidvaja rodičia. Súd neprijal jej argumentáciu tým, že vtedy nebola právne zastúpená, sudkyňa ju nenechala k veci sa vyjadriť a na pojednávaní bola presvedčovaná o tom, že to tak má byť. Aj keď matka v tej dobe nemala právne zastúpenie, s ohľadom na jej vzdelanostnú a osobnostnú úroveň musela byť spôsobilá zaujať k predmetnej veci samostatný postoj aj za prípadného ovplyvňovania. Je potrebné dať do pozornosti matky príslušné ustanovenia Zákona o rodine, a to § 28 ods. 2 veta prvá, podľa ktorého rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia a § 28 ods. 1 písm. b) a c), podľa ktorého sú súčasťou rodičovských práv a povinností aj zastupovanie maloletého dieťaťa a správa jeho majetku. Hmotnoprávny predpis tu nijakým spôsobom nelimituje alebo nediskriminuje rodičov na základe ich cudzej štátnej príslušnosti, národnosti či jazykových znalostí. Matka nevyprodukovala žiaden dôkaz ohľadne zmeny pomerov na strane otca, v dôsledku ktorých by bolo opodstatnené vylúčiť ho zo zastupovania maloletého dieťaťa a spravovania jeho majetku. Jazykové schopnosti otca sú aj v súčasnom období prinajmenšom na rovnakej úrovni, ako v apríli 2017, otec sa naďalej zdržiava na území Slovenskej republiky, nie je teda ani sťažený jeho prístup k riešeniu podstatných záležitostí maloletej sa týkajúcich pre jeho pobyt v zahraničí. Ako už bolo skonštatované, otec slovenskému jazyku rozumie, vie v ňom aj komunikovať, a pokiaľ by mal maloletú zastúpiť, resp. zúčastniť sa na správe jej majetku za situácie vyžadujúcej si odborné jazykové znalosti, má možnosť využiť služby tlmočníka, resp. prekladateľa. K argumentácii matky ohľadne nedostatočných informácii otca o maloletej, pre ktoré by nevedel realizovať to, čo je pre maloletú najvhodnejšie, súd poukazuje na nevyhnutnosť potreby rodičov vzájomnej komunikácie ohľadne maloletej, či už osobnej alebo aspoň písomnej. Matka má v súlade so súdnym rozhodnutím za povinnosť otca informovať o všetkých dôležitých veciach týkajúcich sa maloletej, najmä o jej zdraví, vrátane každej návštevy pediatra alebo odborného lekára, o vývoji maloletej a výbere jej záujmovej aktivity. Čím obsiahlejšie tieto informácie budú, tým ucelenejší bude aj obraz otca o maloletej. Tiež je potrebné, aby matka rozlišovala oprávnenie otca zastupovať maloletú a spravovať jej majetok v rovnakom rozsahu, ako má aj ona sama, týkajúce sa právnych úkonov, na ktoré dieťa v dôsledku svojej maloletosti nie je spôsobilé, od bežných úkonov vykonávaných v rámci jej osobnej starostlivosti, ktorými sú aj návšteva lekára v prípade ochorenia či úrazu dieťaťa. Preto v prospech návrhu matky nemôže byť to, že otec doposiaľ neakceptoval jej výzvy zúčastniť sa návštevy maloletej u pediatra, čo rozhodne nesúvisí so zastupovaním maloletého dieťaťa v zmysle vyššie oboznámeného zákonného ustanovenia, ale len s výkonom osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, v danom prípade prináležiacom matke.
20. Súd po vykonanom dokazovaní rozhodol o novej úprave styku otca s maloletou N. ktorú si vyžiadala zmena pomerov tak na strane obidvoch rodičov, ako aj na strane samotnej maloletej. Návrh na zmenu zastupovania maloletej a spravovania jej majetku len matkou zamietol pre absenciu dôvodov pre takéto obmedzenie otca v jeho rodičovských právach a povinnostiach k maloletej.
21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, trojmo, na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom tunajšieho súdu, s náležitosťami podľa § 127 C.s.p. a podľa § 363 C.s.p. - proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), a to len z dôvodov podľa § 365 ods. 1 C.s.p. a § 62 ods. 1, 2 C.m.p. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 C.m.p.). Pokiaľ povinnosti určené týmto rozsudkom nebudú plnené dobrovoľne, môže byť podaný návrh na súdny výkon rozhodnutia.