Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20CoP/183/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú: H. B., narodenú dňa XX.XX.XXXX, štátne občianstvo U. G. a D., zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom: Vazovova, 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matky H. L., narodenej dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom: J. XX, XXX XX X., štátne občianstvo U. G., zastúpenej JUDr. Alžbetou Darinou Michalkovou, advokátkou, so sídlom: Škultétyho 1, 831 03 Bratislava a otca T. B., narodený dňa XX.X.XXXX, bytom: XXX S. K. J., XXX XX B., O., D., štátne občianstvo D. a U. G., zastúpeným AK Neuschlová, s.r.o., so sídlom: Dostojevského rad 5, 811 09 Bratislava, v konaní o úpravu styku otca s maloletou a o uloženie povinnosti matke informovať otca, na odvolanie otca voči rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 18. novembra 2019, č.k. -638, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 18.11.2019, č.k. -638, v napadnutom výroku, ktorým súd návrh otca na úpravu styku s maloletou zamietol, p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo dňa 18. novembra 2019, č.k. -638 rozhodol tak, že matka je povinná písomne informovať otca o maloletej a to o jej zdravotnom stave, výsledkoch v škole, jej záujmových a mimoškolských aktivitách, vopred plánovaných dlhodobejších pobytoch maloletej mimo miesta jej bydliska, o aktivitách plánovaných pre maloletú počas prázdnin, ako aj o aktuálnych mimoriadnych podstatných veciach, týkajúcich sa maloletej, a to pravidelne, vždy k poslednému dňu kalendárneho mesiaca. Povinnosť matky sa považuje za splnenú aj v prípade, že uvedené informácie zašle v určenom čase otcovi prostredníctvom elektronickej správy. Vo zvyšku (úprave styku otca s maloletou) súd prvej inštancie návrh otca zamietol.

2. Súd prvej inštancie konal na základe návrhu otca podanom dňa 24.02.2014, ktorým sa domáhal úpravy styku otca s maloletou a uloženia povinnosti matke maloletej pravidelne informovať otca o maloletej. Otec žiadal, aby bol oprávnený stretávať sa s maloletou v období od 1.5. do 30.6 a od 1.12. do 31.12 (s výnimkou vianočných prázdnin) každého kalendárneho roka každý utorok a štvrtok v čase od 15.30 hod., resp. od ukončenia vyučovacieho procesu do 20.00 hod. s tým, že v stanovený čas otec maloletú vyzdvihne zo školy a v stanovenú hodinu maloletú odovzdá matke v mieste bydliska matky a každý párny týždeň v čase od piatku od 15.30 hod., resp. od ukončenia vyučovacieho procesu do nedele 20.00 hod. s tým, že v stanovený čas otec maloletú vyzdvihne zo školy a v stanovenú hodinu maloletú odovzdá matke v mieste bydliska matky a nad rámec úpravy v každom kalendárnom roku v období od 1.1.2015 do 30.4.2015 každý utorok a štvrtok (s výnimkou veľkonočných prázdnin) v čase od 15.30 hod., resp. od ukončenia vyučovacieho procesu do 20.00 hod. s tým, že v stanovený čas otec

maloletú vyzdvihne zo školy a v stanovenú hodinu maloletú odovzdá matke v mieste bydliska matky, počas veľkonočných prázdnin šk. roku 2014/2015 stanovených vyhláškou Ministerstva školstva SR v čase od posledného dňa vyučovania pred veľkonočnými prázdninami do 20.00 hod. až do posledného dňa veľkonočných prázdnin do 20.00 hod. s tým, že v stanovený čas otec maloletú vyzdvihne zo školy a v stanovenú hodinu maloletú odovzdá matke v mieste bydliska matky, ďalej každý kalendárny rok počas letných prázdnin v čase od 1.7. od 9.00 hod. do 31.7. do 20.00 hod., každý nepárny kalendárny rok počas vianočných prázdnin, v čase od posledného dňa vyučovania pred vianočnými prázdninami od 15.00 hod. do 25.12. do 12.00 hod., každý párny kalendárny rok počas vianočných prázdnin 25.12. od 12.00 hod. do posledného dňa vianočných prázdnin do 19.00 hod. Zároveň žiadal uloženie povinnosti matke maloletej pravidelne písomne informovať otca vždy k poslednému dňu každého mesiaca v kalendárnom roku o zdravotnom stave maloletej, o výsledkoch v škole, ktorú maloletá navštevuje, návštevách záujmových krúžkov, dlhodobejšom pobyte H. mimo jej bydliska, ako aj o plánovaných aktivitách počas prázdnin a priebežne mu podávať informácie o aktuálnych mimoriadnych podstatných veciach týkajúcich sa maloletej.

3. Návrh otec odôvodnil tým, že s matkou maloletej nežijú v spoločnej domácnosti, naposledy bolo o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 18.1.2010, sp.zn. tak, že maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť platiť výživné na maloletú vo výške 500,- eur mesačne od 1.6.2009. Styk otca s maloletou nebol doposiaľ upravený súdnym rozhodnutím. Uviedol, že od narodenia dieťaťa, napriek tomu, že pre nezhody rodičov sa matka vrátila na Slovensko, otec udržuje pravidelne kontakt s maloletou, za ktorým účelom cestuje na Slovensko trikrát v roku a trávi tu zvyčajne tri mesiace. Otec maloletej má záujem pravidelne sa so svojou dcérou stretávať, má za týmto účelom vytvorené všetky podmienky, keďže má na Slovensku k dispozícii počas svojho pobytu byt, napriek tomu matka maloletej mu kontakt s maloletou neumožňuje bez jej prítomnosti, resp. dohľadu, hoci na to vzhľadom na vek dieťaťa a vytvorenú väzbu medzi otcom a maloletou nemá žiaden relevantný dôvod. Otec je presvedčený, že zo strany matky dochádza k ovplyvňovaniu maloletej, ktoré ma negatívny dopad nielen na správanie maloletej k otcovi, ale v konečnom dôsledku na zdravý psychický vývoj maloletej.

4. V písomnom vyjadrení k návrhu otca matka maloletej súhlasila s tým, aby sa otec stretával s maloletou každý kalendárny rok v období od 1.5. do 30.6. a v období od 1.12. do 31.12. s výnimkou vianočných prázdnin v utorok a vo štvrtok od 15.30 hod. do 19.00 tej hodiny, žiadala však, aby prebiehal za prítomnosti matky. Súhlasila tiež s tým, že otca maloletej bude o podstatných veciach každý mesiac informovať. Vo zvyšku s návrhom otca nesúhlasila a tvrdila, že maloletá sa zatiaľ nechce s otcom stretávať bez jej prítomnosti. V prípade, že otec maloletej s úpravou styku za jej prítomnosti nesúhlasí, navrhla vykonať znalecké dokazovanie na účel zistenia, či je v záujme maloletej stretávať sa s otcom bez jej prítomnosti, a aký to bude mať vplyv na je ďalší psychický vývoj.

5. Podaním doručeným súdu dňa 16.8.2018 otec vo svojom písomnom vyjadrení navrhol upraviť jeho styk s maloletou v období od 15.5. do 30.6. každého kalendárneho roka, každý utorok a každý štvrtok v čase od 15.30 hod., resp. od ukončenia vyučovacieho procesu do 20.00 hod. s tým, že v stanovený čas si otec maloletú vyzdvihne po skončení školských aktivít zo školy, ktorú maloletá navštevuje a v stanovenú hodinu maloletú matke v mieste bydliska matky odovzdá, každý párny týždeň v čase od piatku od 15.30 hod. resp. od ukončenia vyučovacieho procesu do nedele do 20.00 hod. s tým, že v stanovený čas otec maloletú vyzdvihne po skončení školských aktivít zo školy, ktorú maloletá navštevuje a v stanovený deň a hodinu maloletú matke v mieste bydliska matky odovzdá, každý kalendárny rok, tri týždne letných prázdnin v čase od 1.7. od 9.00 hod. do 21.7. do 20.00 hod., každý nepárny kalendárny rok počas vianočných prázdnin v čase od posledného dňa vyučovania pred vianočnými prázdninami od 15.00 hod. do 25.12. do 12.00 hod., nad rámec úpravy styku uvedenej v predchádzajúcom, v období od 01.08.2019 do 30.04.2020, každý utorok a každý štvrtok v čase od 15.30 hod., resp. od ukončenia vyučovacieho procesu do 20.00 hod. s tým, že v stanovený čas otec maloletú vyzdvihne po skončení školských aktivít zo školy, ktorú maloletá navštevuje a v stanovenú hodinu maloletú matke v mieste bydliska matky odovzdá. V stanovených dňoch a hodinách (vzťahuje sa k úprave počas letných a vianočných prázdnin) si otec maloletú vyzdvihne v mieste bydliska matky a v stanovených dňoch a hodinách ju matke v mieste jej bydliska odovzdá. Otec je oprávnený počas realizácie styku s maloletou vycestovať mimo územia Slovenskej republiky.

6. Kolízny opatrovník ako zástupca maloletej v konaní navrhol súdu, zdôrazňujúc zmenu okolností jestvujúcich v čase podania návrhu otca, spočívajúcich v skutočnosti, že otec dlhodobo nie je prítomný na území Slovenskej republiky ani v obdobiach, v ktorých za účelom realizácie styku s maloletou na územie Slovenska pravidelne cestoval, neupraviť styk otca s maloletou. Zároveň dal do pozornosti rodičov, že je prostredníctvom Centra pre deti a rodiny Bratislava, Učiteľská, pripravený v prípade záujmu naďalej zabezpečiť psychologické poradenstvo, ako aj prípadný asistovaný styk, resp. spoluprácu aj prostredníctvom U. hovorov.

7. Súd prvej inštancie postupom podľa (ďalej len „“) zisťoval v konaní aj názor maloletej, s ktorou za týmto účelom vykonal pohovor dňa 08.11.2018 za prítomnosti kolízneho opatrovníka, v neprítomnosti jej rodičov. Súd prvej inštancie uviedol, že maloletá pôsobila počas rozhovoru pomerne kľudným dojmom primerane k situácii. Maloletá sa počas celého rozhovoru sústredila na to, aby súdu dala jasne najavo, že s otcom byť nechce, hoci obavy z neho nemá, podľa nej sa nemá s ním o čom rozprávať. To, že s otcom nechce byť, niekoľkokrát zopakovala, rovnako ako to, že jej je dobre, keď je s matkou. Otec jej údajne vôbec nechýba a odmietala vôbec pripustiť, že je pre jej život dôležitý. Pokiaľ ide o výchovné opatrenie, ktoré maloletá absolvovala, maloletá uviedla, že psychologička jej rovnako ako sudkyňa vysvetľovala dôležitosť otca, vysvetľovala jej, že by sa s ním mala stretávať, maloletá to však tvrdošijne odmietala. Ohľadom U. hovorov sa maloletá vyjadrila, že s otcom komunikuje v jej prítomnosti matka, keďže ona s ním mimo pozdravu hovoriť nechce. Na otázky otca, týkajúce sa jej života, neodpovedá. V rozhovore pripustila, že rozmýšľala nad tým, že by sa sama pokúsila otcovi prezentovať svoj odmietavý postoj k nemu. Následne ale uviedla, že sa s ním rozprávať nechce. Sama problém v odmietaní otca nevidí a myslí si, že jej postoj možno akceptovať aj zo strany ostatných. Uviedla, že keď má otca vidieť prostredníctvom U. hovorov, má sa horšie a opäť zopakovala, že nechce, aby otec za ňou chodil do školy, zo školy, aby si ju brával na víkend a nechce s ním ani nikam cestovať. Matke svoj postoj tlmočila a matka jej názor akceptuje. Maloletá si je vedomá, že keď bola malá, vzťah s otcom mala dobrý. Vysvetľuje to vtedajším vekom, teraz už chápe, že ich otec opustil, čo má byť dôvodom prečo otca odmieta. Súd prvej inštancie uviedol, že kolízna opatrovníčka aj sudkyňa, maloletej na tomto mieste vysvetlili, že otec ju neopustil, ale, že medzi rodičmi došlo k rozchodu, čo sa v živote stáva a nemení to nič na vzťahu rodiča k dieťaťu. Maloletá si je vedomá, že otec prispieva na jej výživu, teda, že sa o ňu týmto spôsobom stará. Z rozhovoru tiež vyplynulo, že maloletá angličtinu, jazyk ktorým sa komunikuje v bydlisku otca už nenavštevuje. Podľa jej názoru ju na kurze angličtiny nič nenaučili. Čas po škole trávi maloletá prípravou do školy, niekedy ide von s kamarátkami, väčšinou má program s matkou. V čase návratu zo školy je mama už doma. V práci je podľa maloletej v čase, kedy je ona v škole. To, že mamu a maloletú otec opustil, vie od mamy. Tá jej mala zároveň povedať, že mu už odpustila. Maloletá otca však podľa jej slov aj tak nechce. Mama ju má viesť k stretávaniu s otcom, ona však opäť zopakovala, že nechce. Dôvod ani zlú spomienku de facto neuviedla žiadnu okrem tej, že keď sa v minulosti s otcom stretla, otec rozhodoval, kadiaľ pôjdu a mal sa k nej správať prísne. Uviedla tiež, že iné veci, týkajúce sa školy alebo čohokoľvek, čo jej mama povie, neodmieta, rešpektuje a poslúcha matku, tvrdohlavá podľa nej nebýva. Toto je z jej pohľadu jediná vec, ktorá ju trápi. Podľa jej vyjadrenia jej otec nechýba, keď sa jej niekto na otca opýta, odpovie, že otca nemá. Vníma to tak a nie je jej to ľúto. Z rozhovoru bolo tiež zistené, že od mamy vie, v akom znamení je otec narodený, presný dátum narodenia ale nepozná. O meninách otca ju mama informuje s tým, že mu napíšu pozdrav, maloletá mu však napísať nechce. Keď jej otec napíše na meniny a narodeniny, či iný sviatok, mama jej to vždy oznámi, keďže otec na maloletú telefónne číslo nemá. Blahoželanie od otca nejako neprežíva, podľa nej jej stačí, keď si na ňu spomenú jej blízki a otca za blízkeho nepovažuje. Nepozná a nestretáva sa ani s otcovými rodičmi, ktorí žijú v Bratislave, a ktorých videla, keď bola malá, čo si už nepamätá. Nevedela si ani spomenúť, či posledné Vianoce dostala od otca darček, mala však vedomosť, že predtým darčeky od otca dostávala.

8. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie vedúce k zisteniu skutočného stavu veci, a to rodným listom maloletej, výsluchom matky, výsluchom otca, prednesmi právnej zástupkyne otca, prednesmi právnej zástupkyne matky, vyjadreniami a prednesmi kolízneho opatrovníka, ako súdom ustanoveného zástupcu maloletej v konaní, pohovorom s maloletou zisťoval názor maloletej, rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č.k. -209 zo dňa 18.1.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. -224 zo dňa 10.8.2010, správou PhDr. Jaroslavy Martinkovej, poradenského psychológa a psychoterapeuta pre dospelých a deti z psychologického vyšetrenia maloletej a zo spoločnej interakcie dieťaťa s otcom, dieťaťa s matkou zo dňa 17.07.2014, predbežnou správou z realizácie stretnutí dieťa - otec vypracovanou Slovenským výborom pre UNICEF zo dňa

31.3.2015, správou z pokračujúcich odborných stretnutí vypracovanou Slovenským výborom pre UNICEF zo dňa 1.6.2015, znaleckým posudkom č. XX/XXXX Mgr. Martina Balka, súdneho znalca z odvetvia klinická psychológia detí a dospelých zo dňa 7.1.2016, výsluchom znalca Mgr. Martina Balka na pojednávaní dňa 15.6.2016, priebežnou správou z realizácie neodkladného opatrenia súdu vypracovanú neziskovou organizáciou Orchidea zo dňa 30.6.2016, správou z realizácie neodkladného opatrenia súdu vypracovanú neziskovou organizáciou Orchidea zo dňa 9.10.2016, správou psychológa referátu poradensko - psychologických služieb oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately ÚPSVaR zo dňa 22.12.2016, záverečnou správou z mediácie vypracovanou Ing. Bronislavou Švehlákovou, mediátorkou zo dňa 01.07.2017, priebežnou správou o výkone výchovného opatrenia súdu vypracovanou Výskumným detskej psychológie a patopsychológie Bratislava zo dňa 12.2.2018, záverečnou správou o výkone výchovného opatrenia súdu vypracovanou Výskumným detskej psychológie a patopsychológie Bratislava zo dňa 11.6.2018, výsluchom svedkyne L.. H. W.B., L.. na pojednávaní dňa 20.6.2020, záverečnou správou z poradensko - psychologického procesu vypracovanou Centrom pre deti a rodiny Bratislava - Učiteľská zo dňa 23.10.2019, listinnými dôkazmi založenými účastníkmi do súdneho spisu, písomnými vyjadreniami rodičov, resp. ich právnych zástupcov, prihliadol na celý obsah súdneho spisu, na základe čoho zistil nižšie uvedený skutočný stav veci.

9. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č.k. -209 zo dňa 18.1.2020, právoplatným v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. -224 zo dňa 10.8.2010 súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť platiť výživné vo výške 500,- eur mesačne od 1.6.2009, vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky. Otcovi ďalej povolil splácať zaostalé výživné za obdobie od 1.6.2009 do 31.1.2010 vo výške 2.400,- eur v 70,- eur mesačných splátkach s povinnosťou platiť ho spolu s bežným výživným k rukám matky, počnúc mesiacom február 2010. Styk otca s maloletou súd neupravil.

10. Zo správy PhDr. Jaroslavy Martinkovej zo dňa 17.7.2014 vyplynulo, že problém v budovaní vzťahu otca s dieťaťom vidí psychológ primárne v problémovej komunikácii rodičov, resp. postoji rodičov voči sebe navzájom, ktoré je potrebné za snahy oboch rodičov eliminovať. Z psychologického hľadiska na základe vykonaného vyšetrenia maloletej, jej interakcie s otcom aj s matkou nevidí psychológ žiadnu prekážku pre kontakt maloletej bez prítomnosti matky. V začiatku odporučila styk maloletej bez prítomnosti matky realizovať skôr cez deň a za predpokladu, že bude mať maloletá korektívnu skúsenosť s tým, že to najmä matka akceptuje a nemá s tým problém a otec dodržiava komunikačné pravidlá odporúčané psychológom, odporučila akceptovať aj víkendové stretnutia a postupne styk rozšíriť.

11. Dňa 23.7.2014 nariadil súd neodkladné opatrenie, ktorým dočasne upravil styk otca s maloletou bez prítomnosti matky v dňoch 5.8.2014, 9.8.2014 a 12.08.2014 vždy v čase od 10.00 hod. do 11.00 hod. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.9.2014. Rozsudkom č.k. -124 zo dňa 9.1.2015, právoplatným dňa 14.02.2015 nariadil súd rodičom maloletej výchovné opatrenie, spočívajúce v povinnosti podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu v Slovenskom výbore pre UNICEF, Fialkové údolie 5, Bratislava po dobu dvoch mesiacov každý týždeň za asistencie psychológa v trvaní 90 minút za účelom nadobudnutia rodičovských zručností a zlepšenia schopnosti rodičov vzájomne komunikovať a dohodnúť sa pri výchove maloletej. Neodkladným (predbežným) opatrením zo dňa 16.1.2015, č.k. -127, právoplatným dňa 14.2.2015 súd upravil styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stretávať sa predbežne s maloletou dvakrát týždenne v mesiaci, v trvaní jeden a pol hodiny a v trvaní tri hodiny počas soboty v každom týždni v Slovenskom výbore pre UNICEF, Fialkové údolie 5, Bratislava, a to bez prítomnosti matky, za asistencie pracovníka zariadenia, psychológa, s tým, že stretnutia budú realizované v deň a hodinu určenú Slovenským výborom pre UNICEF po dohode s rodičmi. Matke uložil zabezpečiť účasť maloletej na stretnutiach. Zo správy psychológa Slovenského výboru pre UNICEF zo dňa 01.06.2015, ako organizácie poverenej súdom asistenciou pri styku otca s maloletou nariadeným neodkladným opatrením súdu zo dňa 16.01.2015, č.k. -127 vyplynulo, že v záujme maloletej je dôležitá individuálna, ako i spoločná participácia oboch rodičov na ujasnení situácie a následne zmene postoja maloletej k otcovi tak, aby bol vzťah prirodzený, zvnútornený a hlavne, aby sa v tom vzťahu maloletá cítila bezpečne a spontánne prijala separáciu od matky. Podľa psychológov organizácie poverenej realizáciou styku by násilné odlúčenie maloletej od matky bolo proti záujmom maloletej a mohlo by mať za následok vážne ohrozenie psychickej stability, pričom by súčasne mohlo ešte viac zhoršiť vzťah maloletej k otcovi. V prospech maloletej a skvalitnenia vzťahu „dieťa - otec“

je tiež dôležité, aby rodičia spolu viac komunikovali, aby maloletá mala šancu zažiť, že obaja rodičia predstavujú istotu v jej živote.

12. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že otec maloletej na pojednávaní dňa 8.4.2015 prezentoval nesúhlas s postupom psychológov UNICEF, povereným asistenciou pri styku otca s maloletou upraveného neodkladným opatrením. Bol názoru, že bolo marené súdne rozhodnutie, keďže styk realizovali v prítomnosti matky. Psychologičky podľa otca nerobili absolútne nič a pri stretnutiach sa neangažovali. Maloletá sa s otcom nerozprávala, ignorovala ho. Napriek tomu však otec ovláda zručnosti ako ju rozosmiať. Otcovi sa podarilo maloletú rozosmiať, keď však videla, že je tam matka začala sa ospravedlňovať, že si na niečo spomenula. Obávala sa toho, že ju matka uvidí, a že nebude spokojná s jej správaním. Podľa otca sa v tomto smere prejavila manipulácia maloletej matkou. Ďalšia podobná situácia nastala, keď sa maloletá s otcom nebavila, tak sa jej otec pekne trpezlivo spýtal, či sa na neho hnevá, na čo neodpovedala. Pekne ju s oslovením miláčik vyzval na odpoveď, neodpovedala, tak s otázkou oslovil matku, ktorá len pokrčila plecami. Maloletej vysvetľoval, že si musí uvedomiť, že ju veľmi ľúbi, že ju neopustil, je jeho prvorodená, maminka to môže dosvedčiť, maminka ju však neuistila. Potom maloletá povedala otcovi, že ju opustil, na čo matka povedala, že doslova ich neopustil, ale odišiel. Maloletá to teda vníma tak, ako jej to matka prezentuje, pričom psychologička sa do rozhovoru nezapojila. Otec je presvedčený, že maloletá potrebuje uistenie. Z jeho pohľadu sa asistovanými kontaktmi nič nezmenilo, maloletá je naďalej k otcovi drzá, nerozpráva sa s ním, pričom od matky nedostáva žiadne usmernenie.

13. Matka vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 8.4.2015, v nadväznosti na výpoveď otca priznala, že povedala, že otec od nich odišiel. Neznamená to však, že maloletej nevysvetľuje, že je to jej otec, ktorý ju má rád. Maloletá kládla matke množstvo otázok v čase, kedy sa začala na to pýtať, nevedela presne ako maloletej odpovedať. Maloletej však vysvetlila dôvod odchodu otca do USA, ktorým je jeho práca, čo je aj dôvod, pre ktorý chodí na Slovensko v určitých časoch, preto nemôže byť v Bratislave počas celého roka ako otcovia spolužiačok, ktorí tiež nežijú s deťmi v jednej domácnosti.

14. Matka v súvislosti s realizáciou stretnutí v UNICEF poukazovala na to, že maloletá sa do UNICEFU teší, rada sa tam hrá, nemá výhrady voči stretnutiam s otcom. Z pohľadu matky však otec nevolí k maloletej najvhodnejší prístup, nerešpektuje jej vôľu hrať sa, v zápale hry jej kladie otázky, resp. chce nadviazať dialóg, dopadne to však tak, že má dvadsať minútový monológ. Nesprávne časuje otázky, maloletá si chcela užívať hru. Raz sa počas stretnutia maloletá rozplakala, mala záchvat plaču, otec so psychologičkou im dovolili zostať osamote. Matka maloletú ukľudnila, pri tej príležitosti jej mala maloletá povedať, že otec ju kopal pod stolom, čo sa jej nepáčilo. Matka jej podľa jej slov vysvetlila, že určite to nebolo myslené ako kopanie. Po návrate maloletá poprosila psychologičku, aby si sadla vedľa nej. Matka priznala, že v úvode ďalšieho stretnutia otca pred všetkými poprosila, aby maloletú nekopal.

15. Súd prvej inštancie následne za účelom odborného posúdenia dôvodov odmietania otca maloletou, nariadil vo veci znalecké dokazovanie. Zo záverov znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 7.1.2016 súdom povereného znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých Mgr. Martinom Balkom, z hľadiska podstatného vyplynulo, že podľa znalca je na základe výsledkov komplexného psychologického vyšetrenia všetkých zúčastnených, v aktuálnej situácii ľahšie formulovať, čo by rodičia nemali urobiť, aby došlo k absencii vzťahu otca v rámci psychického vývinu maloletej. Podľa znalca by otec maloletej nemal eskalovať celú situáciu prenášaním svojej frustrácie z neželaného vývoja udalostí a nekonštruktívne kritizovať a obviňovať už nielen matku, ale aj zainteresovaných odborníkov (Unicef), ale pokúsiť sa o racionálnejšie a objektívnejšie uchopenie celej situácie, aby si uvedomil riziká spojené s jeho navrhovaným riešením vynútiť si formálne mocenskými prostriedkami vytvorenie vhodnejších podmienok na stretávanie sa s maloletým dieťaťom. Týmto rizikom je najmä psychologicky relatívne predvídateľná reakcia maloletej, ktorá by takýto krok vnímala a následne spracovala výrazne nepriateľsky a nedôverčivo vo vzťahu k otcovi, a mohla by sa začať odmietať stretávať s otcom dokonca aj za prítomnosti matky. Na druhej strane matka maloletej by nemala pokračovať vo výrazne protektívnom štýle starostlivosti o maloletú, v tých aspektoch výchovy, v ktorých sa to aj v aktuálnej situácii javí ako kontraproduktívne, nielen z pohľadu otca, ale najmä z pohľadu eminentného záujmu o harmonický psychický a sociálny vývin maloletej. Aktuálna situácia totiž ukazuje nielen na prílišnú naviazanosť maloletej na matku, ale aj prílišnú naviazanosť matky na dieťa, resp. preexponované pripútavanie si maloletej k sebe zo strany matky. V praktickom živote je podľa názoru znalca príznakom takéhoto postoja matky rozhodnutie matky, že kým sa aktuálna situácia nedorieši, bola

ochotná vzdať sa zamestnania, aby sa naplno mohla venovať povinnostiam spojeným s prebiehajúcimi súdnymi konaniami a pri asistovaní stretávania otca s maloletou. Matka by preto mala zvážiť štandardné začlenenie do pracovného režimu, ktoré by jej mohlo objektívne pomôcť znižovať jej subjektívne zvýraznenú protektívnu osobnostnú črtu. Tieto kroky rodičov by podľa znalca mohli prispieť k tomu, aby sa situácia v realizovaní rodičovskej starostlivosti otca naďalej nezhoršovala, aby sa vytvorili predpoklady pre jeho postupné korigovanie. Dôležité je tiež podľa znalca to, aby si otec uvedomil, rešpektoval a reálne zhodnotil obmedzenia, ktoré vyplývajú zo skutočnosti, že maloletej môže ponúknuť osobné stretnutie približne tri mesiace v roku. Znalec s ohľadom na závery jeho vyšetrenia odporučil stanoviť kombináciu asistovanej odbornej intervencie vo vzťahu medzi maloletou a otcom za prítomnosti psychológa s paralelným pokračovaním stretávania maloletej s otcom za prítomnosti matky a to v čase pobytov otca na Slovensku minimálne trikrát do týždňa a ďalšieho stretnutia počas víkendu. Po úspešnom realizovaní asistovaného stretávania sa maloletej s otcom za prítomnosti odborníka a následného úspešného praktizovania stretávania sa maloletej s otcom bez prítomnosti matky, bude možné rozšíriť stretávanie otca s maloletou na štandardný model s víkendovým prespávaním.

16. V nadväznosti na závery znaleckého posudku, súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 15.6.2016 znalca vypočul. Znalec vo výpovedi uviedol, že z jeho pohľadu považuje z psychologického hľadiska za najdôležitejšie pomôcť rodičom, aby sa v ďalšom vyvarovali preceňovania správania toho druhého, nepodceňovali individuálne reakcie maloletej, ktoré sa z pohľadu spracovania celej situácie z jej strany ukázali ako významné s tým, že je potrebné aby rodičia získali náhľad na svoje vlastné správanie a využívali dostatočne potenciál k tomu čo môžu zmeniť, keďže zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že postupom času a priebehom stretávania sa vzťah otca s maloletou nielen nezlepšuje, ale má teda tendenciu zhoršovať sa, čo je podľa znalca kontraproduktívne vo vzťahu k cieľu zabezpečiť riadny kontakt maloletej s otcom. Vysvetlil, že nebolo jeho úlohou zapodievať sa mierou zavinenia toho-ktorého rodiča, aj keď bolo evidentné, že okrem iného do priebehu stretnutí negatívne zasahuje aj nespracovaná partnerská problematika a s ňou súvisiaca strata dôvery. Znalec dospel na základe jeho zistení k presvedčeniu, že v záujme dosiahnutia zmeny v podobe zlepšenia je potrebné, aby otec nepokračoval v doterajšom modely správania. Otec vie, ako vyplynulo z interakcie s maloletou komunikovať, podľa znalca začal dobre, pozitívne vyhodnotil znalec aj to, že nenadväzoval len formálny rozhovor, ale snažil sa byť aj osobnejší. V určitom štádiu, keď maloletá nereagovala očakávaným spôsobom, otec maloletú vyťažil prílišných zdieľaním vlastných pocitov, čo nebolo vhodné a z tohto dôvodu prevážila u maloletej negatívna skúsenosť zo stretnutia, pričom si je znalec vedomý toho, že to bolo dané aj obsahom stretnutia a okolnosťami, ale podpísal sa na tom aj prístup otca k dieťaťu. Poukázal tiež na to, že z pohľadu fixácie dieťaťa na matku, ako aj protektívneho prístupu matky k dieťaťu, ktorý z pohľadu znalca súvisí aj s tým, že matka zostala po narodení dcéry sama a musela prevziať zodpovednosť za oboch rodičov, tým je jej postoj vysvetliteľný, avšak k separácii maloletej od matky by istotne prospelo aj to, keby matka nesústredila všetku pozornosť na dieťa, neprispôsobila aj svoj pracovný život do tej miery, že kvôli maloletej sa vzdala pracovného života. Zdravému vývoju maloletej by preto bolo v prospech veci zapojenie matky do pracovného procesu. V priebehu vyšetrenia znalec tiež zistil badateľné výrazné obvinenia zo strany otca na adresu matky, devalvovanie charakterových vlastností matky, výrazne obviňujúce postoje vo vzťahu k jej výchove, a badateľné tiež bolo až paranoidné nastavenie otca vo vzťahu k matke. Podľa znalca je tiež zrejmé, že vzťah maloletej s otcom nie je dostatočne vybudovaný, čo sa podpísalo aj na celkových vzájomných vzťahoch, a teda aj na priebehu stretnutí. Maloletá nemá skúsenosť s kompaktnou rodinou, keďže ju nezažila a okrem toho bola medzi nimi vždy aj geografická vzdialenosť. Otec vzhľadom na jeho typ osobnosti prežíva veľmi zraniteľne nenaplnenie očakávaní k vývoju stretnutí a vzťahu s dcérou, do ktorého investoval množstvo času a energie. Znalcom bola u otca zistená až úzkostne depresívna reaktívna symptomatika, ktorá sa podieľa na znížení potenciálu otca zvládnuť stretnutia efektívne. Reakcie a správanie samotnej maloletej sú pritom zo strany otca podceňované v presvedčení, že vzniknutá situácia je zapríčinená len správaním matky. Hoci je jasné, že postoj matky prispieva k správaniu dieťaťa, nevysvetľuje však, ani nespôsobuje odmietanie otca dieťaťom. Najpresnejší obraz o celej situácii získal znalec podľa jeho vyjadrenia z toho, čo sa dialo aktuálne v priebehu vyšetrenia. Znalec súhlasil s názorom súdu, že motivácia matkou môže parciálne prispieť k zlepšeniu vzťahu, nie je to však podľa neho tak, že nato, aby stretnutia prebiehali podľa očakávaní otca sa musí zmeniť matka. Matka, ktorá bola v priebehu stretnutí vystavená obviňovaniu zo strany otca, vďaka svojej pokojnej povahe, svojim správaním situáciu nezhoršuje, naopak v interakciách je dosť trpezlivá a situáciu neeskaluje. Záverom o hyperprotektívnom postoji matky nemyslel znalec hyperprotektivitu v zmysle patologickom, ten by sa totiž podľa neho prejavil v priebehu vyšetrenia. Rodič, ktorý patologicky chráni dieťa pred druhým rodičom sa v priebehu interakcie prejaví, aktívne

zasahuje a vôbec nenechá priestor. Ako pozitívnu z hľadiska zdravého vývoja maloletej vyhodnotil znalec skutočnosť, že k stretnutiam dochádza, že ich matka umožňuje, otec však má zo stretnutí vyťažiť viac a nesústrediť sa na matku a hľadanie viny v nej. Na druhej strane je podľa znalca pochopiteľné, že otec adekvátne očakáva zlepšenie roky budovaného vzťahu s dcérou a intenzívnejšie stretávanie, čo však znalec za situácie zistenej v čase znaleckého skúmania považoval za nemožné. Pre zlepšenie vzťahu maloletej k otcovi je totiž z pohľadu znalca nevyhnutné, aby si dieťa odnášalo zo stretnutí pozitívne spomienky, ktoré ju budú s otcom zbližovať, a pre ktoré sa bude na stretnutie tešiť. Radikálne rozhodnutie súdu by bolo preto kontraproduktívne, násilím totiž nie je možné nič dosiahnuť. V nadväznosti na otázky otca týkajúce sa vyjadrenia maloletej o obavách z únosu, resp. jej „odtrhnutia“ od matky otcom, prezentované maloletou pred znalcom, ktoré podľa otca možno vnímať ako nedôvodné, paranoidné, znalec uviedol, že vyšetrením maloletej nebolo zistené, že by malo paranoidné nastavenie, je však možné, že niečo také počula maloletá doma. Pre vysvetlenie znalec k priebehu stretnutia maloletej s otcom v rámci vyšetrenia u neho uviedol, že kontakt s otcom museli ukončiť, keďže sa maloletá rozplakala, čomu ale predchádzala konfliktná výmena názorov dieťaťa s otcom v reakcii na prezentované pocity otca, ktorý sa maloletej sťažoval, že je smutný z celej situácie a pri prechode na tému priezviska dieťaťa sa stretnutie stalo neudržateľným. Podľa znalca bol preto výsledok stretnutia pre dieťa taký, že dieťa zažilo zlú skúsenosť zo stretnutia s otcom. Zlá skúsenosť sa pritom z hľadiska prežívania maloletej, ktorá ešte nevie racionálne vec uchopiť a citová zložka je pre ňu dominantná prenáša aj do ďalších stretnutí. Za príčinu obáv prezentovaných maloletou tak znalec považoval negatívne skúsenosti maloletej, ktoré sa jej sčasti potvrdili. V tejto situácii by bolo preto vhodné, aby otec v rámci individuálnej terapie mal možnosť ventilovať negatívne pocity a naučiť sa, ako ich neprenášať na maloletú. Pokiaľ ide o prítomnosť matky pri styku otca s maloletou znalec uviedol, že prítomnosť matky pri asistovanom styku nie je nevyhnutná, ale v žiadnom prípade by nemala byť zakázaná a v prípade ak psychológ usúdi, že je potrebná bol názoru, že ak bude matka nápomocná nemôže narušiť styk.

17. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení poukázal na to, že na pojednávaní dňa 15.6.2016 nariadil neodkladné opatrenie, podľa ktorého oprávnil otca stretávať sa predbežne s maloletou dvakrát týždenne v mesiaci v trvaní dve a pol hodiny v Orchidea n.o., so sídlom v Prievidzi, pracovisko Ambulancia klinickej psychológie, Tomášikova 26, Bratislava, za asistencie psychológa, resp. odborného pracovníka organizácie s tým, že deň a hodinu je oprávnená určiť poverená organizácia po dohode s rodičmi. Matke uložil zabezpečiť účasť maloletej na stretnutiach. Vyslovil, že neodkladné opatrenie platí do 9.8.2016. Zo správy neziskovej organizácie Orchidea z realizácie neodkladného opatrenia súdu zo dňa 9.10.2016 vyplynulo, že obaja rodičia, ako aj maloletá sa aktívne zúčastnili všetkých dohodnutých stretnutí (celkovo prebehlo 5 stretnutí). Podľa záveru psychologičky organizácie rodičia dokážu spolu vzájomne komunikovať, obaja disponujú adekvátnymi rodičovskými zručnosťami. Vzhľadom k tomu, že otec má podľa psychologičky situáciu sťaženú zo strany matky maloletej, bola zjavná jeho obrovská trpezlivosť, aktívny záujem o dieťa a veľmi pekná pozitívna motivácia maloletej a pozitívny rodičovský postoj. Vždy boli rodičia na stretnutie pripravení, dodržali vzájomné dohody.

18. Súd prvej inštancie poukázal aj na záverečnú správu z mediácie zabezpečenej rodičom kolíznym opatrovníkom, vypracovanej Ing. Bronislavou Švehlákovou, mediátorkou zo dňa 10.7.2017, z ktorej vyplýva, že spoločná mediácia rodičov sa uskutočnila dňa 2.6.2017, v trvaní troch hodín. Rodičia prezentovali u mediátorky svoje postoje. Podľa otca je v situácii, kedy sa vyskúšali všetky dostupné spôsoby ako byť s maloletou. Napriek tomu je postoj maloletej nemenný a k stretnutiam prakticky nedochádza a ak, tak len v prítomnosti matky na krátku chvíľu. Podľa názoru otca je za tým prístup matky, ktorá nechce aby sa s otcom maloletá stretávala. Maloletá sa k otcovi správa odmerane, nepozdraví ho, nekomunikuje. Od posledného pojednávania (22.5.2017) otec odviezol maloletú do školy, na ďalší deň už išla matka s argumentom, že maloletá to tak chcela. Otec je názoru, že v tejto chvíli je matka jediná, ktorá môže maloletej vysvetliť a presvedčiť ju, aby bola s otcom aj za cenu mierneho nátlaku. Je nespokojný s tým, že matka maloletú nevedie k angličtine, pritom on je aj občanom USA a mohol by ju nielen učiť, ale mohla by chodiť na prázdniny do USA, kde by sa angličtinu mohla naučiť. Matka tvrdila, že maloletej nebráni v stretávaní s otcom. Maloletá otca odmieta, nechce sa s ním stretávať. Matka dcéru nechce nútiť, necháva to na nej, aj keby to malo trvať dlhú dobu. Príčinou odmietania otca maloletou je podľa matky to, ako sa otec správal k matke pred maloletou. Nevedela ale uviesť iný príklad ako to, že otec matku v minulosti nepozdravil. Na otázku, či maloletej otec nechýba a v budúcnosti nebude chýbať sa matka vyjadrila, že nie. Maloletá má mužský vzor, jej priateľa, s ktorým žije v jednej domácnosti. Mediátorka sa s rodičmi dohodla, že sa pokúsia premyslieť riešenie danej situácie pokiaľ bola maloletá v škole v prírode. Následne hovorila s oboma rodičmi. Matka navrhla postupné stretávanie

za prítomnosti matky (napr. ísť spoločne na zmrzlinu) s tým, že ona ich po chvíli nechá na hodinu dve samotných. K ranným odvozom do školy (ktoré boli navrhnuté na pojednávaní) sa vyjadrila, že raz môže ísť maloletá sama s otcom, druhýkrát pôjdu všetci traja. Ale ak by pretrvával stav odmietania zo strany maloletej, matka ju ďalej nútiť nebude. Otec túto možnosť považoval za zbytočnú, doteraz to funguje presne na tomto istom princípe, t.j. buď sú všetci spolu na krátky čas, alebo spolu nie sú. Mediátorka ešte raz zavolala matke a navrhla jej, vzhľadom na jej názor, že maloletej otec nechýba, aby sa pokúsila porozprávať so psychológom na túto tému, prípadne aby k nemu išli obaja aj s otcom, s čím otec súhlasil. Mediátorku viedla obava, že maloletá, aj keď sa matke zdá, že je úplne v poriadku a otca v živote nepotrebuje, pocíti v budúcnosti jeho stratu. A môže to mať ďalekosiahle následky. Matka sľúbila o tejto možnosti popremýšľať. Pre prípad ak sa matka nezúčastní z vlastnej vôle stretnutia so psychológom, mediátorka odporučila nariadiť matke výchovné opatrenie s cieľom uvedomiť si dôležitosť otca v živote dcéry. Tiež navrhla výchovné opatrenie pre maloletú a otca, aby našli na neutrálnej pôde (bez prítomnosti matky) možnosť vytvoriť si vzťah.

19. Súd prvej inštancie v nadväznosti na vyššie uvedený priebeh konania vyhodnotil ako potrebné nariadenie výchovného opatrenia zameraného na matku a zlepšenie jej rodičovských kompetencií v smere vnímania role otca v živote dcéry a jej výchovného pôsobenia na dcéru v tomto smere. Zároveň mal súd prvej inštancie za to, že je potrebné nariadiť výchovné opatrenie maloletej vo forme povinnosti podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu. Dňa 14.8.2017 preto uznesením č.k. -371 nariadil výchovné opatrenie matke maloletej a maloletej, povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu, odbornému poradenstvu psychológa Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie, so sídlom Cyprichova 42, 831 05 Bratislava, za účelom zlepšenia rodičovských kompetencií matky, vo vzťahu vnímaniu role otca v živote maloletej a schopnosti matky výchovne pôsobiť na maloletú v tomto smere a pochopenie dôležitosti a nezastupiteľnosti role otca v živote dieťaťa maloletou v rozsahu 20 hodín matke a 20 hodín maloletej. Matke uložil povinnosť riadiť sa pokynmi povereného psychológa, dodržiavať stanovené termíny stretnutí a zabezpečiť na stretnutiach určených na prácu s maloletou účasť maloletej s tým, že súd bude sledovať výkon nariadeného výchovného opatrenia vyžiadaním si správy od povereného psychológa. Zo záverečnej správy o priebehu výkonu výchovného opatrenia vypracovanej PhDr. Alenou Kopányiovou, PhD. psychologičkou Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie zo dňa 8.6.2018 vyplynulo, že podľa psychologičky poverenej realizáciou výchovného opatrenia vytvárajú jednotlivé vzťahy v rodine systém, ktorý sa tvorí, resp. upevňuje, najmä vplyvom rôznych udalostí, ktoré sa v ňom alebo mimo neho dejú. Rozchod rodičov je pre dieťa veľmi silný emocionálny zážitok a každé dieťa sa s ním vysporadúva rôzne. Jednou zo stratégii je aj primknutie k jednej rodičovskej osobe (emocionálne, sociálne a pod.) a tým odklon od druhej rodičovskej osoby. Ide o stratégiu, ktorá dáva dieťaťu pocit istoty a bezpečia. Túto stratégiu identifikovali aj v rodine maloletej. Táto vzdialenosť (otec - dieťa - matka) sa môže vekom meniť (vývin, zrenie, vonkajšie podmienky, postoje rodičov a iné) alebo môže fungovať ako stály mechanizmus. Tento mechanizmus zvládania rozdelenej situácie je pre maloletú funkčný a umožňuje jej fungovať na veku primeranej úrovni. Motiváciou k zmene môže byť priblíženie sa otca k nej (vzdialenosťou, empatiou) alebo k matke (psychologická blízkosť). V správe bolo konštatované, že v rámci stanovených cieľov psychologického poradenstva, ktoré sa realizovalo na základe výkonu rozhodnutia súdu, došlo k naplneniu cieľa, absolvovanie terapie v počte dvadsať hodín maloletej a jej matky, čiastočnému naplneniu cieľov v oblasti poradenstva pre matku, informovanie otca maloletej, získanie náhľadu na svoj vlastný podiel vo vzťahu maloletej k otcovi, pozitívna podpora dcéry vo vzťahu k nemu, pokles úzkosti maloletej vo vzťahu k otcovi ako terapeutický posun. Psychologička v správe odporučila stretnutia maloletej s otcom v tom čase realizovať za prítomnosti matky, ktorá je emocionálne primárnou osobou pre maloletú a je prepojením vo vzťahu s otcom. Zároveň odporučila otcovi preformulovať očakávania otca vo vzťahu k dcére, vzhľadom na jej zrenie, vek, vzdialenosť, ktorá jeho rozhodnutím a odlúčením vznikla, pochopenie a rešpektovanie jej emocionálneho nastavenia voči nemu.

20. Z výpovede L.. H. W., ktorú súd prvej inštancie vypočul ako svedkyňu na pojednávaní dňa 20.6.2018 vyplynulo, že napriek námietkam otca, nemožno konštatovať, že postoj matky k plneniu výchovného opatrenia mohol byť účelový a formálny. Malo to byť zrejmé z jej postoja, nevyhovárala sa, prejavila pozitívny prístup, spolupracujúci postoj, bola spontánna, ochotne počúvala všetky témy, ktoré psychologička počas stretnutí do rozhovorov vnášala, dávala spätnú väzbu. Tento obohacujúci iný pohľad na vec, ktoré výchovné opatrenie prinieslo, je už na matke, či ho bude schopná následne premietnuť do jej blízkych rodinných vzťahov. Vzhľadom na počet hodín, ktoré boli realizované v rámci výchovného opatrenia, a teda široký časový rozsah, mala psychologička možnosť a dostatočný čas ako

terapeut na to, aby sa prebralo množstvo tém a vzhľadom na možnosť komplexne zhodnotiť situáciu a všetky faktory, ktoré prispeli k tomu, ako sa maloletá správa. A to aj tie na strane otca, preto by očakávania otca mali byť podľa nej realistickejšie. Z poradenstva vyplynulo, že maloletá je v tvorení vzťahov krehká, čo bolo badateľné aj na tom, že aj vzťah so psychologičkou sa budoval krehko, má potrebu overovať si istotu, napriek tomu však ochotne spolupracovala, nikdy zo stretnutí neutiekla alebo nezostala pred dverami, keďže aj takéto správanie je u detí bežné. Je potrebné si uvedomiť, že sedenie so psychológom nie je návšteva výtvarnej alebo iného krúžku, ale je to odborný zákrok, ktorý je pre dieťa náročný, tak ako akýkoľvek lekársky zákrok. Asi v polovici stretnutí mala maloletá odvahu povedať, že čas, ktorý strávi na stretnutiach, by radšej trávila inak a áno, je pravdou, že v maloletej môže opakovaná intervencia vyvolávať pocit, že ona pre vzťah s otcom robí viac ako on. Jej správanie vo vzťahu k otcovi a jeho odmietaniu je jej prirodzená reakcia. Maloletá nie je tínedžer v odpore, ktorý sa vie účelovo správať. Toto je jej funkčná obrana, ktorá pramení aj z úzkosti v prežívaní. Nebola u nej badaná zvýšená hystéria alebo, že by to robila naschvál. Každé dieťa bojuje s rodičom, aj v prípade každodenného vzťahu v bežných veciach, vždy je to len o tom, akú stratégiu rodič zvolí, čo je samozrejme náročné. Jej reakcie zodpovedajú aj tomu, že medzi ňou a otcom nie je pevná väzba. Je pravdou, že pokiaľ bude matka prítomná pri styku, maloletá sa bude obracať na ňu, nie na otca, ale otec to musí vydržať. Maloletá veľmi veľa na sebe pracovala a zmena sa naštartúva znížením negatívnych pocitov, u maloletej, ako bolo uvedené v správe bol prítomný pokles úzkosti, čo je prvý znak toho, že môže nastať zmena v jej správaní. Je to podobné ako u tínedžera, ktorý je v odpore, rodič musí nájsť vhodnú stratégiu, pre otca je to cesta „tu“ a „teraz“, akceptovať ten čas, ktorý je s ňou, netlačiť, byť trpezlivý, posielať správy, U., aj keď ich nečíta, dieťa vníma, ako sa rodič k nemu správa, aj keď na to nereaguje. Bolo by vhodné, aby otec počas stretnutí prejavoval spokojnosť, že je vôbec s ňou. Keď otec nebude počas stretnutí vytvárať tlak, maloletá nebude mať voči čomu bojovať. Odporúčanie prítomnosti matky pri styku otca s maloletou vysvetľovala psychologička zisteným psychickým stavom maloletej. Jednak to bolo jej verbálne vyjadrenie a jednak psychologička diagnostikovala jej prežívanie rodinného systému, kde je matka primárnou osobou a je jedným z významných spojitostí vo vzťahu k otcovi. Závery uvedené v správe vychádzajú podľa psychologičky zo zistení od októbra do mája prostredníctvom diagnosticko-terapeutických sedení, sú to interpretácie vnímania dieťaťa, jeho primárnej rodiny - teraz, dnes, v tomto čase. Niet pochýb, že informácie má dieťa od matky, čo sa týka rozpadu rodiny, ale maloletá má aj vlastné skúsenosti z kontaktov otca s matkou alebo otca s ňou. Zdrojom bolo vnímanie maloletej skypových rozhovorov, atmosféry stretnutia v cukrárni, ale primárne z imaginatívno-projektívnych techník. Interpretácie sú už len doplnením. Tým, že psychologička popísala dynamický systém vzťahov, z ktorého je zrejmé, že matka je pre maloletú primárna vzťahová osoba, je zrejmé, že preberá jej postoje, správanie, morálku, hodnotový systém. Zároveň to bola najčastejšia téma ich poradenských rozhovorov. Matka je k dieťaťu protektívna, ale separácia maloletej od matky je primeraná, dieťa po celý čas pracovalo so psychologičkou samé, tak, ako uviedla v správe. Ak na začiatku maloletá potrebovala prítomnosť matky, bolo to naozaj len na počiatočných sedeniach a psychologička to považuje za absolútne v norme a v jej praxi bežné.

21. Súd prvej inštancie v odôvodnení poukázal na otcom vyslovený názor na pojednávaní dňa 24.6.2019, že plynutím času sa situácia skomplikovala, napriek jeho dlhotrvajúcej snahe a 10 ročnému boju o dieťa nedošlo takmer k posunu. Situácia sa vyvinula ako predpokladal. Tým, že nebol upravený styk nemala maloletá zabezpečený prístup k otcovi, prístup k jeho rodine, prístup k bilingválnej výchove. Otec je presvedčený, že nedostatok otca vo výchove dieťaťu spôsobí v budúcnosti vážne problémy v jeho duševnom prežívaní. Dieťa takýmto spôsobom môže mať v budúcnosti psychickú ujmu. Otec uviedol, že pokiaľ by styk prebiehal kontinuálne, už keď bola maloletá menšia, niektoré veci by sa vysvetlili, ľahšie by prijala v duchu príslovia ohýbaj ma mamko. Podľa otca situáciu nevyrieši asistovaný kontakt, ktorý môže byť pre maloletú nezáživný, traumatizujúci. Z jeho pohľadu je pre ňu prijateľnejšie, aby sa s otcom stretla radšej niekde v meste na zmrzline, ako u psychologičky v centre, kde budú zavretí v miestnosti. Myslí si, že asistovaný kontakt nemôže byť nariadený rozsudkom na neurčitý čas, nesúhlasí s ním. Na druhej strane je realista a vie, že zo dňa na deň vzťah s maloletou neobnoví. Aj tak si myslí, že je pre ňu prijateľnejšie porozprávať sa s ním, hoc aj ako s cudzím človekom, susedom, učiteľom. Otec je pedagóg, mal by zvládnuť porozprávať sa s maloletou. Súd by mal pri rozhodovaní prihliadať aj na kredibilitu rodičov, nakoľko v priebehu konania sa mnohé tvrdenia matky ukázali ako nepravdivé, čo by mal súd zobrať do úvahy. Naposledy sa matka na pojednávaní vyjadrila, že jej otec neoznámil, kedy príde na Slovensko, nie je to však pravda. Dňa 3.5.2019 zaslal otec matke email, kde jej termín príchodu na Slovensko oznámil. Otec dopĺňa, že s asistovaným kontaktom nevyslovuje nesúhlas v tom zmysle, že by sa mu nepodriadil. Ak súd takto rozhodne, bude to rešpektovať, stále dáva vzťahu s maloletou

šancu a uvedomuje si situáciu z jej pohľadu. Uprednostnil by však, aby išlo o dočasné opatrenie a aby súd tiež rozhodol o uložení povinnosti matke informovať otca o maloletej v pravidelných mesačných intervaloch. Je pravdou, že matka otca informuje, z jeho pohľadu však čiastkovo, napr. otec nevie s kým okrem matky dieťa cestuje na dovolenku, chcel by mať tiež záruku, že matka ho bude informovať aj po skončení konania.

22. Na pojednávaní dňa 24.6.2019 súd prvej inštancie, so súhlasom oboch rodičov, ako aj kolízneho opatrovníka uznesením č.k. -614 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil matke povinnosť odovzdať maloletú psychológovi Centra pre deti a rodinu Bratislava - Učiteľská, (ďalej len „Centrum“) v zariadení Centra na adrese Učiteľská 42, Bratislava a to vždy v pondelok a vo štvrtok o 15.00 hod. v období od 1.7.2019 do 12.8.2019 s tým, že matku oprávnil prevziať si maloletú po skončení stretnutia vždy v pondelok a vo štvrtok v stanovenom období o 16.00 hod. V období od 12.8.2019 do 15.11.2019 každý pondelok a štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod. upravil styk otca s maloletou s tým, že stretnutia otca s maloletou budú prebiehať za prítomnosti psychológa Centra, ktorý je oprávnený určiť konkrétne miesto pre konkrétne stretnutie otca s maloletou. Matke zároveň uložil povinnosť maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať otcovi v čase začatia styku v Centre, prípadne na mieste určenom psychológom Centra, kde otec maloletú po skončení styku matke odovzdá. Zo záverečnej správy Centra pre deti a rodiny Bratislava - Učiteľská z poradensko psychologického procesu zo dňa 23.10.2019 vyplynulo, že vychádzajúc zo spolupráce s maloletou a zo spolupráce s jej rodičmi aktuálna situácia neumožňuje v tomto čase plnohodnotné osobné stretnutie otca s maloletou, či už individuálne, alebo za prítomnosti odborníka. Za daných okolností, kedy bolo dôvodné predpokladať, že maloletá subjektívne vnímala psychologické stretnutia ako tlak zo strany otca, nie je možné poradenskými prostriedkami intervenovať s maloletou v zmysle úprav vzťahu medzi dieťaťom a otcom.

23. Poukazujúc na podrobne zistený a vyššie popísaný skutočný stav dospel súd prvej inštancie k záveru, že výsledky vykonaného dokazovania neodôvodňujú upraviť styk otca s maloletou v zmysle návrhu otca. Súd prvej inštancie uviedol, že pre každé konanie, v ktorom súd rozhoduje o maloletom dieťati je prioritným a rozhodujúcim hľadiskom pri rozhodovaní najlepší záujem maloletého dieťaťa, ktorému musia ustúpiť a podriadiť sa, ak je to potrebné, aj záujmy jeho rodičov. Pre prijatie rozhodnutia v danej veci súd prvej inštancie vykonal nielen rozsiahle dokazovanie, ale v priebehu konania nariadil viacero neodkladných a výchovných opatrení, s cieľom pozitívne intervenovať a podporiť vzťah otca s maloletou, ktorý bol zistený ako nedostatočne vytvorený, oslabený odlúčením a tým aj absenciou možnosti prirodzenej prítomnosti otca v živote dieťaťa aj za pomoci asistovaných kontaktov vytvoriť zázemie pre úpravu pravidelného, rovnocenného kontaktu otca s maloletou dcérou. Napriek rozsiahlej odbornej intervencii, ako aj mediácii nedošlo v konaní k očakávanému posunu a priestor ponúknutý rodičom na ukotvenie vzťahu otec dcéra rodičia podľa názoru súdu prvej inštancie efektívne nevyužili, na čom sa najvýraznejšie podpísala ich vzájomná nedôvera, nedostatok zručnosti vzájomne v prospech spoločného dieťaťa komunikovať a kooperovať. Rodičia by si mali pri výchove a riešení každej otázky dotýkajúcej sa života dieťaťa uvedomiť, že sú to výlučne oni, kto zodpovedá za zdravý vývoj dieťaťa a je na nich, ako k tejto zodpovednosti pristúpia a aké prostriedky pritom využijú. Pri rozhodovaní venoval súd prvej inštancie náležitú pozornosť aj zistenému názoru maloletej, keď dospel k záveru, že vzhľadom na jej vek a schopnosť vyjadriť svoj názor nemožno jej názor prehliadať a neprihliadnuť naň aj pri rozhodovaní, keďže je to práve maloletá, ktorej sa rozhodnutie súdu týka, a ktorej život ovplyvní najvýraznejšie. Súd prvej inštancie poukázal na to, že maloletá opakovane pred súdom, pred odborníkmi intervenujúcimi vo veci prostredníctvom poradenstva, ako aj pred znalcom vyjadrila svoj odmietavý postoj k stretnutiam s otcom, pričom sa súd prvej inštancie nestotožňuje s vysloveným názorom otca, že ju matka musí presvedčiť aj za cenu mierneho nátlaku. V zhode s názormi vyslovenými v správach psychológov poverených realizáciou opatrení súdu, ako aj znalcom súd prvej inštancie zastáva názor, že naliehanie na maloletú v smere stretávania sa s otcom sa ukázalo ako kontraproduktívne. Súd prvej inštancie zdôraznil, že názor maloletej by mali v prvom rade rešpektovať jej rodičia, vrátane samotného otca, a to aj napriek tomu, že z pohľadu otca môže byť stanovisko maloletej v rozpore s jeho vlastnou predstavou o vzťahu otca a dcéry a pochopiteľne je pre neho určite bolestivé. Poukazujúc na všetky závery vykonaného dokazovania súd prvej inštancie styk otca s maloletou neupravil, nakoľko dospel k záveru, že za zistených skutkových okolností, opakovane zisteného názoru maloletej (súdom, ako aj inštitúcii poverených realizáciou opatrení súdu) k otázke stretávania s otcom by úprava styku otca s maloletou súdnym rozhodnutím a jej prípadné vynucovanie, mohlo traumatizovať prežívanie maloletej.

24. Súd prvej inštancie vyhovel návrhu otca, pokiaľ ide o uloženie povinnosti matke informovať ho v pravidelných intervaloch o maloletej a uložil jej povinnosť písomne informovať otca o maloletej, a to o jej zdravotnom stave, výsledkoch v škole, jej záujmových a mimoškolských aktivitách, vopred plánovaných dlhodobejších pobytoch maloletej mimo miesta jej bydliska, o aktivitách plánovaných pre maloletú počas prázdnin, ako aj o aktuálnych mimoriadnych podstatných veciach, týkajúcich sa maloletej, a to pravidelne, vždy k poslednému dňu kalendárneho mesiaca. Určil, že povinnosť matky sa považuje za splnenú aj v prípade, že uvedené informácie zašle v určenom čase otcovi prostredníctvom elektronickej správy.

25. Otec v zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku v časti výroku o zamietnutí návrhu otca na úpravu styku s maloletou, a to z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci, ako aj z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Otec má za to, že postupom súdu prvej inštancie došlo k zásadnému porušeniu jeho procesných práv ako účastníka konania a to predovšetkým práva na spravodlivý súdny proces, keď, ako vyplýva aj z obsahu spisu, otcov návrh na začatie konania bol súdu doručený dňa 24.2.2014, pričom vo veci samej súd prvej inštancie rozhodol až po viac ako piatich rokoch, rozsudkom, vyhláseným na pojednávaní dňa 18.11.2019, ktorý bol, ako je uvedené vyššie, doručený otcovi až po viac ako pol roku, bez toho, že by súd prvej inštancie akýmkoľvek spôsobom účastníkov konania informoval o dôvodoch, pre ktoré je potrebné predĺžiť lehotu na vypracovanie rozhodnutia o tak zásadnú dobu. Podľa otca v danom prípade súd prvej inštancie akoby vôbec nereflektoval, že predmetom konania je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, a to konkrétne úprava styku, kde, obrazne povedané, každý mesiac (nieto rok) trvania konania, kedy rodič, ktorý sa úpravy styku domáha, nemá možnosť plnohodnotného a intenzívneho kontaktu so svojim maloletým dieťaťom má pre vzťah rodiča a dieťaťa zásadný význam. Otec poukazuje na to, že je preukázané ovplyvňovanie maloletej matkou, ktorá, žiaľ, nedokázala spracovať rozpad partnerského vzťahu s otcom, programovo vychovávala a vychováva maloletú v premise, že to bol otec, ktorý ju aj maloletú opustil a tento argument maloletá používa na odôvodnenie svojho odmietania otca, bez toho, že by otcovi dala akúkoľvek šancu. Otec tvrdí, že aj v dôsledku postupu súdu prvej inštancie sa naplnilo konštatovanie L.. T., poradenskej psychologičky a psychoterapeutky, ktorá už v správe zo dňa 17.7.2014, uviedla: „.X. X. P. B., W. J. P. O. P. T. W. G. C. P., C. W. T. G. G.. N. U. na J. L. Z. za Z. G., W. U. P. X.Ú. T. U. Z. B. Y. Ž. L. P. Y. P..“. V danom prípade si je podľa otca potrebné položiť otázku, či dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie bolo účelné a prispelo k spravodlivému rozhodnutiu vo veci. Súd prvej inštancie svojim postupom v priebehu konania (napr. opakované nariaďovanie výchovných opatrení) vytvoril matke priestor na opakovanie jediného argumentu, pre ktorý nie je možné, aby sa otec mohol plnohodnotne stretávať s maloletou, t.j. argumentu

- „. B., ktorý bol následne reflektovaný aj súdom prvej inštancie v rozhodnutí o absolútnom zamietnutí otcovho návrhu na konkrétnu úpravu styku, i keď takéto odporúčanie nevyplývalo exaktne ani z jednej správy, či odborného vyjadrenia, nehovoriac o znaleckom posudku. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty. Táto povinnosť súdu a sudcu v čase začatia konania vyplývala z , ktorý súdom ukladal, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, aktuálne z , z ktorého pre súd vyplýva povinnosť postupovať v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádzať zbytočným prieťahom, konať hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

26. Otec ďalej v odvolaní uvádza, že hlavným dôvodom, ktorý viedol otca po dôkladnej úvahe k iniciovaniu súdneho konania, ktorým sa domáha konkrétnej úpravy svojho stretávania sa s maloletou bola skutočnosť, že mu matka počas jeho pobytu na Slovensku neumožňovala kvalitný a plnohodnotný kontakt s maloletou a v prípade, že k stretnutiu otca s maloletou aj došlo, tieto stretnutia mohli prebiehať výlučne za osobnej prítomnosti matky; a zároveň, počas obdobia, kedy bol otec v USA, matka s otcom komunikovala minimálne, odmietala mu odpovedať na viacero otázok, ktoré sa týkali maloletej, jej zdravotného stavu, aktivít a pod. V čase začatia konania mala maloletá 6 rokov, t.j. vek, kedy je dieťa relatívne ľahko usmerniteľné rodičom (v tomto prípade matkou, ako primárnou vzťahovou osobou), pokiaľ rodič o takéto usmernenie má skutočný a úprimný záujem. Počas obdobia, kedy bol otec fyzicky

na Slovensku (a to nielen po začatí konania, ale aj pred jeho začatím), vynakladal maximálne úsilie, aby sa mohol s maloletou stretávať, pričom si nie je vedomý, že by na strane maloletej boli také dôvody, ktoré by odôvodňovali bezdôvodné obmedzovanie otca v kontakte s maloletou. Otec poukazuje na to, že maloletá v minulosti aj napriek počiatočnej ostýchavosti reagovala na stretnutia s otcom pozitívne, pričom otec sa jej vždy snažil vytvoriť veku primeraný program, do ktorého sa aktívne zapájala. Nič nenasvedčovalo tomu, že by maloletá mala akýkoľvek problém s kontaktom s otcom, nehovoriac o strachu. Uvedené je zrejmé aj z interakcie maloletej a otca, ktorá bola realizovaná u L.. T., ktorá uviedla v správe, že: „.H. U. B. Ž. P. B. P. Z. Z. O. Z. U. H., O. U. C. C. C., B. L. U. L. U. B. H. P. R. Y. Z., Ž. P. O. W. B. L. U. N. U. C..“. Taktiež psychologička konštatovala, že i napriek tomu, že vzťah maloletej k otcovi je ambivalentný, nevykazuje závažnú patologickú stigmatizáciu a je to len otázka akceptácie zmien postojov zo strany jedného aj druhého rodiča, aby sa vzťah optimalizoval. Otec sa so záverom súdu prvej inštancie nemôže stotožniť, nakoľko má za to, že súd svoje rozhodnutie oprel výlučne o závery správy L.. H. W., L.. a následne Centra pre deti a rodiny Bratislava, Učiteľská 42, Bratislava, ktoré však boli vypracované bez akejkoľvek interakcie s otcom a po takmer 4 rokoch od začatia konania, a v ktorých absolútne absentuje vysporiadanie sa so zisteniami, ktoré uviedla, či už L.. T. vo svojej správe z júla 2014, alebo L.. T. X. v znaleckom posudku, vypracovanom v r. 2015, a to, že maloletá je voči osobne otca negatívne ovplyvňovaná zo strany matky, ktorá programovo vo výchove maloletej postupovala a postupuje tak, že maloletú vychováva bez akejkoľvek úcty a vzťahu k otcovi, ktorý ju má úprimne rád. O tom, že zo strany matky je maloletá nevhodne vťahovaná do jej interpersonálneho konfliktu s otcom, že sa dlhodobo vo vzťahových rodičovských väzbách necíti komfortne, intenzívne prežíva napätie vo vzťahu rodičov a neakceptujúce postoje zo strany prostredia, v ktorom žije smerom k otcovi píše už v r. 2014 L.. T. vo svojej správe zo dňa 17.7.2014, keď potom, ako mala možnosť vyšetriť maloletú a pozorovať oboch rodičov v interakcii s maloletou konštatovala, že: „.H. Ž.N. U. T., P. L., W. U. K. Y. Z. L. W. U. H. Y. V. H. Y. O. B. teda L. T., W. Y. pre T.. H. T. C.. Preto U. L. U. Ň. N. P. Y., Č. D.Ž. Y. P. H. I. L. W. Ž. V. H. teda H. P.. Svoj L. W. K. U. T. U. C., U. L. Ú. na Ň. J. T. J. B., H. Y. B.É., H. O. U. U. H. B. O. J. na L. C. O., Ž. Y. L. T. C. C. Z. O., Č. X. U. T. U., W. B. L.. H. T. Z. - C. pre U. B.Ô. C. - N. C. O., H. C. G. T. Z., V. O. B. W.. H. X. podľa H. T. X. J. C. I. P., „. U. T. T. za B. P. H. T. X. U. B. U.. O., Ž. T. pre Ň. L. B. Z. N., O., Ž. U. G. U. X. L. L. L. Q. H. D. P.H. P. H. H., O. U. Z. G. H. C. T. U. „. P. U. C., W. T. B. H. H. U. Z. C. X. P. U. J. H. W. B. P.J. Y. U. X. P. O. U. J. Z..“.

27. Taktiež otec poukazuje na to, že pokiaľ súd prvej inštancie v odôvodnení poukazuje na závery znaleckého posudku č. 35/2015 vypracovaný p. L.. T. X., znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých, tak súdny znalec nenašiel žiadne skutočnosti, ktoré by otca diskvalifikovali vykonávať v plnej miere rodičovské práva a povinnosti; súdny znalec, v konečnom dôsledku rovnako, ako to navrhoval aj otec, odporúčal, aby sa otcove stretnutia s maloletou uskutočnili bez prítomnosti matky. Konkrétne, aby sa takéto stretnutia v počiatočnej fáze konali za prítomnosti psychológa. Paralelne s tým sú možné aj stretnutia za prítomnosti matky maloletej, avšak tieto nemajú predstavovať jedinú a ani primárnu formu stretávania sa. Konanie matky vo vzťahu k dcére charakterizoval znalec ako „.V., čo môže mať rôzne „. J.”. a tiež to „. L. U. T. C. T., Č.C. Y. P. Z. P. W. U. Z. C. D. P. T. T. H. Y. C..”. Súd prvej inštancie, v situácii, kedy mal jasne preukázané ovplyvňovanie maloletej matkou a sám znalec označil matkine správanie sa za hyperprotektívne, zjavne svoje rozhodnutie oprel výlučne o „. U. C. L. P.W. G., ktorá bola vo veci vypracovaná p. L.. H. W.B. (s nejasným datovaním - 18.6.2018) a tiež správu Centra pre deti a rodiny Bratislava, Učiteľská 42, Bratislava, a to i napriek tomu, že otec k obsahu správy, ako aj vyjadreniam psychologičky, p. L.. W., vyjadril vážne výhrady. Otec uvádza, že L.. W. totiž realizovala stretnutia s matkou a maloletou v rámci výchovného opatrenia, ktoré bolo nariadené uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. -371 zo dňa 14.8.2017, avšak otcovi nielenže nebol psychologičkou kontaktovaný, ale psychologička nemala za potrebné sa oboznámiť ani s históriou a etiológiou vzťahu otca a maloletej, pričom je otázne, či sa vôbec oboznámila s odbornými vyjadreniami, alebo správami, ktoré boli už v konaní prv vypracované. Ak teda súd prvej inštancie v priebehu konania, konkrétne na pojednávaní dňa 20.6.2018 konštatoval, že „. C. U. D. P. je potrebné pripomenúť, že nie všetky opatrenia sa uskutočnili tak, ako boli nariadené súdom. Stretnutia v UNICEF-e (2015), ako aj v Orchidea (2016) totiž mali prebehnúť bez účasti matky (za prítomnosti psychológa), čo sa však nestalo, a teda rozhodnutia súdu neboli rešpektované. Rovnako otec vyslovuje pochybnosť o naplnení skutočného účelu výchovného opatrenia u p. L.. W. a už vôbec nebol naplnený obsah neodkladného opatrenia, nariadeného súdom uznesením č.k. -614 zo dňa 24.6.2019, v zmysle ktorého sa mal otec stretávať s maloletou za prítomnosti psychológa Centra pre deti a rodinu Bratislava, Učiteľská 42, Bratislava. Otec je presvedčený, že ak by maloletá mala skutočne vytvorený priestor na separáciu

od matky a na rozvíjanie vzťahu s otcom v čase, kedy bola v mladšom veku a nielen otec, ale aj matka by reflektovala odporúčania L.. T. z poradenského procesu z r. 2014, veci by napredovali iným spôsobom.

28. Otec poukazuje aj na to, že ako vyplýva z Zákona o rodine a tiež , žiadne z ustanovení explicitne neupravuje, že súd rozhodne tak, ako „. T. J.. K tomu, aby súd rozhodol, má pochopiteľne slúžiť, okrem vykonania iných dôkazov, aj samostatne a slobodne vyjadrený názor maloletého dieťaťa. To znamená, že súd nemôže rozhodnúť len na základe toho, čo povie maloleté dieťa, ale musí zisťovať, čo je skutočne v záujme maloletého dieťaťa. Z čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd totiž vyplýva pre vnútroštátne orgány pozitívny záväzok konať tak, aby umožnili rozvoj preukázaného a existujúceho rodinného puta. Mali by prijať všetky vhodné opatrenia, ktoré od nich možno vzhľadom na okolnosti, toho ktorého prípadu rozumne očakávať za účelom umožnenia styku rodiča s dieťaťom. Súd prvej inštancie však tým, že zamietol návrh otca na úpravu styku s maloletou nereflektoval tento záväzok, pretože ak mal v konaní za preukázané už v r. 2014 ovplyvňovanie maloletej matkou a v r. 2015 hyperprotektívne správanie sa matky vo vzťahu k maloletej, i napriek odstupu času mal garantovať otcovi aspoň minimálny rozsah kontaktu s maloletou, a to ak nie bez prítomnosti akejkoľvek tretej osoby, tak aspoň v prítomnosti psychológa, nakoľko bolo viac ako preukázané, že akákoľvek účasť matky na stretnutiach maloletej s otcom je limitujúcim faktorom kvality tohto stretnutia a možnosti otca, čo i len pokúsiť sa rozvíjať vzťah s maloletou. Otec považuje za preukázané v tomto konaní, že nevhodným pôsobením matky na vzťah otca a maloletou sa správanie maloletej k otcovi postupne menilo a stalo sa neadekvátnym. Podľa otca je zrejmé z priebehu súdneho konania, že maloletá je pod dominantným vplyvom matky, preberá jej názory a postoje, dôsledkom čoho boli a sú jej vyhlásenia, že „. O. Č. U. C. U., že sa jej „. J., ktoré jej otec prinesie, že „. Z. o aktivity, ktoré jej otec navrhne a pod.. Maloletá sa aktuálne s otcom vôbec nerozpráva, pri stretnutí nepoďakuje za darčeky, neodpovie na jeho otázky, maximálne otca pozdraví, v minulosti však nebolo neobvyklým, ak maloletá otcovi odvrávala alebo sa nepozdravila, označovala ho neslušnými výrazmi a pod., pričom matka, nepovažovala a zjavne ani v súčasnosti nepovažuje za potrebné výchovne vplývať na maloletú a usmerniť ju, čím vlastne maloletú v takomto správaní podporuje. Svojím konaním a aj postojom v tomto konaní (ako aj v konaní o zmenu priezviska, ktoré matka tiež iniciovala, dávala a dáva matka najavo, že nemala a nemá záujem o zlepšenie vzťahu otca s maloletou, počas celého konania bola matka pasívna, nepovažovala a nepovažuje za potrebné, aby maloletá mala s otcom adekvátny vzťah, z čoho je možné vyvodiť, že matke takýto vzťah, kedy otec je v pozícii výlučne plniteľa rodičovských povinností, bez možnosti akéhokoľvek relevantného kontaktu s maloletou vyhovuje.

29. V priebehu súdneho konania, boli opakovane nariadené výchovné opatrenia, ktorých účelom bolo nadobudnutie rodičovských zručností a zlepšenia schopnosti rodičov vzájomne komunikovať a dohodnúť sa pri výchove maloletej, ako aj zlepšenie rodičovských kompetencií matky vo vzťahu vnímania role otca v živote maloletej a schopnosti matky výchovne pôsobiť na maloletú v tomto smere a pochopenie dôležitosti a nezastupiteľnosti role otca v živote dieťaťa. Otec konštatuje, že aj napriek jeho snahe o zlepšenie vzťahu s maloletou, matka konala a koná tak, že chce otca zo života maloletej vytesniť, čím zjavne zneužíva pozíciu preferenčného rodiča. Postoj matky sa aj napriek opakovaným nariadeným výchovným opatreniam od začiatku konania vôbec nezmenil, otec do dnešného dňa neeviduje, že by matka iniciatívne, mimo súdom uložených povinností, urobila čo i len malý krok k tomu, aby sa vzťah maloletej k otcovi zlepšil. Podľa otca je to totiž matka, ktorá jediná objektívne môže pôsobiť na maloletú vo vzťahu k budovaniu vzťahu s otcom tak, že nebude pertraktovať rozpad partnerského vzťahu a jej opustenie a toto následne projektovať aj do vzťahu maloletej k otcovi. Správanie matky, tak ako ho prezentovala počas priebehu celého súdneho konania, má negatívny dopad na zdravý psychický vývoj maloletej, budovania vzťahu otec - dcéra. Matka svojím konaní bráni otcovi v plnohodnotnom kontakte s maloletou, čo je hrubým porušením rodičovských práv otca, keď matka opomína, že podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, je výsostným právom dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať osobné kontakty s oboma rodičmi. Jednou z najdôležitejších úloh rodiča, v ktorého starostlivosti dieťa je, je smerovanie dieťaťa k správnemu vzťahu k druhému rodičovi a vytváranie priaznivých podmienok pre styk tohto rodiča s dieťaťom. Súd by mal v tomto prípade, aj s poukazom na postoj matky v celom priebehu konania, ako preferenčného rodiča vyhodnotiť to, ako matka pristupuje k právam druhého rodiča - otca ako aj k právu maloletej na zachovanie jej vzťahu k obom rodičom, ako aj na jej právo na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho styku s obidvoma rodičmi. Otec opakovane poukazoval tiež na tú skutočnosť, že bez aktívnej súčinnosti matky nemôže dôjsť a nedôjde k žiadnej zmene postoja maloletej. Otec poukazuje i na to, že nemožno opomínať, že podľa Dohovoru o právach dieťaťa, stykom sa rozumie pobyt dieťaťa, ktoré obmedzenú dobu zostane alebo

sa stretne s nejakou osobou, s ktorou obvykle nežije; akákoľvek forma komunikácie medzi dieťaťom a takouto osobou; poskytnutie informácií takejto osobe o dieťati alebo informácií o takejto osobe dieťaťu. Je teda evidentné, že styk rodiča s dieťaťom nemožno zužovať len na osobné stretávanie. Okrem toho, právo styku a zásady jeho správneho výkonu sa premietajú aj do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý vo svojich viacerých rozhodnutiach skonštatoval, že „je v záujme dieťaťa, aby udržiavalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov“, resp. že „dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča“. Právo otca na pravidelný osobný kontakt s maloletou je jedným z najdôležitejších atribútov podieľajúcich sa vo všeobecnosti na zdravom vývine maloletej nežijúcej spoločne s oboma rodičmi. Ak sa dieťa s otcom nestýka pravidelne na dlhší čas, je jeho prirodzený vývin ohrozený. Okrem vývinu, neprítomnosť otca v období rastu dieťaťa môže viesť k narušeniu jeho sociálnej a behaviorálnej schopnosti v čase, keď bude dieťa dospelým, t.j. bez interakcie otca v období rastu je veľmi pravdepodobné, že sociálna interakcia dieťaťa aj jeho správanie môžu byť problematické v porovnaní so situáciu, ak dieťa má pravidelnú a intenzívnu interakciu s otcom. S poukazom na vyššie uvedené otec navrhuje, aby odvolací súd, po vykonaní potrebného dokazovania, buď zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo aby zmenil rozsudok tak, že upraví styk otca s maloletou nasledovne: - v období od 15.5. do 30.6. každého kalendárneho roka: - každý utorok a každý štvrtok v čase od 15,30 hod., resp. od ukončenia vyučovacieho procesu, do 20,00 hod. s tým, že v stanovený čas otec maloletú vyzdvihne po skončení školských aktivít zo školy, ktorú maloletá navštevuje a v stanovenú hodinu maloletú matke v mieste bydliska matky odovzdá; - každý párny kalendárny týždeň v čase od piatku od 15,30 hod. resp. od ukončenia vyučovacieho procesu do nedele do 20,00 hod., s tým, že v stanovený čas otec maloletú vyzdvihne po skončení školských aktivít zo školy, ktorú maloletá navštevuje a v stanovený deň a hodinu maloletú matke v mieste bydliska matky odovzdá. Každý kalendárny rok počas letných prázdnin v čase od 1.7. od 9,00 hod. do 21.7. do 20,00 hod. a každý nepárny kalendárny rok počas vianočných prázdnin v čase od posledného dňa vyučovania pred vianočnými prázdninami od 15,00 hod. do 25.12. do 12,00 hod, s tým, že v stanovených dňoch a hodinách si otec maloletú vyzdvihne v mieste bydliska matky a v stanovených dňoch a hodinách ju matke v mieste jej bydliska odovzdá. Otec je oprávnený počas realizácie styku s maloletou vycestovať mimo územia Slovenskej republiky.

30. Kolízny opatrovník k odvolaniu uviedol, že zotrváva na prezentovanom názore na pojednávaní dňa 18.11.2019 a navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie.

31. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 09.03.2022, nakoľko považoval za potrebné zopakovať a doplniť dokazovanie. Odvolací súd dospel po doplnení dokazovania k záveru v prejednávanej veci, že rozhodnutie súdu prvej inštancie do výroku o zamietnutí úpravy styku otca s maloletou je vecne a právne správny.

32. Matka sa k odvolaniu vyjadrila až na pojednávaní pred odvolacím súdom, doložila do spisu vyjadrenie označené ako záverečné vyjadrenie, ktoré odvolací súd prečítal na pojednávaní. Matka k odvolaniu uviedla, že je pravda, že súd prvej inštancie rozsudkom rozhodol až 18.11.2019, ale počas tohto obdobia súd prvej inštancie dňa 23.07.2014 vydal neodkladné opatrenie, ktorým dočasne upravil styk otca s maloletou, dňa 16.1.2015 súd prvej inštancie neodkladným opatrením upravil styk otca s maloletou tak, že otec má právo stretávať sa predbežne s maloletou 2x týždenne v mesiaci v trvaní jeden a pol hodiny a v trvaní tri hodiny počas soboty v každom týždni v Slovenskom výbore pre UNICEF, Fialkové údolie Bratislava, dňa 15.06.2016 súd prvej inštancie neodkladným opatrením upravil styk otca s maloletou tak, že otec má právo stretávať sa predbežne s maloletou 2x týždenne v mesiaci v trvaní dve a pol hodiny v Orchidea n.o. so sídlom v Prievidzi, pracovisko Ambulancia klinickej psychológie, Tomášikova 26, Bratislava za asistencie psychológa, dňa 24.6.2019 súd prvej inštancie neodkladným opatrením upravil styk otca s maloletou na obdobie od 12.08.2019 do 15.11.2019 tak, že otec má právo stretávať sa predbežne s maloletou vždy v pondelok a vo štvrtok od 15:00 hod. do 18:00 hod. za prítomnosti psychológa Centra pre deti a rodinu Bratislava - Učiteľská (ďalej len „Centrum“). Okrem toho súd prvej inštancie vydal viacero uznesení, ktorými nariadil výchovné opatrenie matke a maloletej, dňa 09.01.2015 nariadil súd prvej inštancie rodičom maloletej výchovné opatrenie povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu v Slovenskom výbore pre UNICEF, Fialkové údolie Bratislava po dobu 2 mesiacov, každý týždeň za asistencie psychológa v trvaní 90 minút, za účelom nadobudnutia rodičovských zručnosti a zlepšenia rodičov vzájomne komunikovať a dohodnúť sa pri výchove maloletej,

dňa 14.08.2017 súd prvej inštancie nariadil výchovné opatrenie matke maloletej a maloletej podrobiť sa psychologickému poradenstvu psychológa Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie so šidlom Cyprichova 42, Bratislava, za účelom zlepšenia rodičovských kompetencii matky vo vzťahu vnímania role otca v živote maloletej a schopnosti matky výchovne pôsobiť na maloletú v tomto smere a pochopenie dôležitosti a nezastupiteľnosti role otca v živote dieťaťa maloletou v rozsahu 30 hodín matke a 20 hodín maloletej, dňa 24.6.2019 neodkladné opatrenie, ktorým uložil matke povinnosť odovzdať maloletú psychológovi Centra v zariadení Centra a to vždy v pondelok a vo štvrtok o 15:00 hod. a po skončení stretnutia si 16:00 hod. prevziať maloletú. Podľa matky bez povšimnutia nemôže zostať ani skutočnosť, že otec maloletej je dlhodobo pracovne v USA. V čase od augusta 2017 až do 24.06.2019 nebol otec ani na jednom pojednávaní, pričom o termínoch pojednávaní mal vedomosť v predstihu. K otcovým tvrdeniam o preukázaní ovplyvňovania maloletej matkou, poukazuje matka v tejto súvislosti na vyjadrenie znalca na pojednávaní dňa 15.6.2016, kde znalec uviedol, že aj v priebehu vyšetrenia boli badateľné výrazné obvinenia zo strany otca na adresu matky, devalvovanie charakterových vlastností matky, výrazne obviňujúce postoje vo vzťahu k matke. Reakcie a správanie samotnej H. sú zo strany otca podceňované, nakoľko je presvedčený, že vzniknutá situácia je zapríčinená len správaním matky. Je jasné, že postoj matky prispieva k správaniu, ale nevysvetľuje, ani nespôsobuje odmietanie otca dieťaťom. Motivácia matkou môže parciálne prispieť k zlepšeniu vzťahu, nie však tak, že na to, aby stretnutia prebiehali podľa očakávania otca sa musí zmeniť matka. Otec má zo stretnutí vyťažiť viac a nesústrediť sa na matku a hľadanie viny v nej. Z vykonaného dokazovania je jednoznačne dokázané, že tvrdenie otca o výlučnej zodpovednosti matky za súčasnú situáciu zodpovedá len jeho predstavám. Otec za skutočnosť, že nemá s maloletou vytvorený vzťah robí zodpovednou jedine a výlučne matku a vo svojom odvolaní aj súd prvej inštancie a všetkých odborníkov, ktorí nemajú na vec rovnaký názor ako on. Súd prvej inštancie vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom T.. T. X.. Podľa znaleckého posudku je to otec, ktorý čas stretnutí s maloletou nevyužil na vytvorenie a budovanie vzťahu s ňou. Matka poukazuje na konštatáciu znalca, že: „. C. U. W., C. H. B. Š. G. na T., P. J. H. C. H. W. T. H. U. B., D. T. P. Y. N. C., W. P. B. T. H. B. O., H. P. H. K. U. U. T. H. za L. T. na U. B. L. skÚ. H. Z. U. B., U. T. O. W. D. P. H. L. B. N. P. P. U. B., W. B. W. N. P. P..“. Rovnako L.. W., L.. odporúča preformulovanie očakávaní otca maloletej vo vzťahu k maloletej, vzhľadom na jej zrenie, vek, vzdialenosť, ktorá jeho rozhodnutím a odlúčením vznikla, pochopenie a rešpektovanie jej emocionálneho nastavenia voči nemu. Matka poukazuje i na to, že podľa L.. W. maloletá vníma tlak otca na ňu. Ak by otec postupoval s prihliadnutím na maloletej potreby, neodmietala by maloletá stretnutia s ním, tak ako to zistila L.. W. v rámci vykonaného poradenstva. Matka má za to, že kamarátstvo, o ktoré má otec záujem, nie je možné vynútiť si žiadnym autoritatívnym rozhodnutím. Podľa matky nie je pravda, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie oprel výlučne o závery správy L.. H. W., L.. a Centra. Otec má voči týmto správam výhrady, pretože nepotvrdzujú jeho názor na vec a najmä jeho neustále opakované tvrdenie, že za súčasnú situáciu môže matka. Matka poukazuje i na to, že otec nebol s maloletou na Vianoce 2016 a následne od augusta 2017 až do leta 2021, o stretnutie s maloletou neprejavil záujem, s výnimkou žiadostí o úpravu styku deklarovaných v písomných podaniach adresovaných súdu. Matka poukazuje i na to, že otec sa ešte v roku 2016 rozhodol, že ak nemôže byť s maloletou sám, tak s ňou nebude vôbec. Pritom súdny znalec T.. X. odporúčal stanoviť kombináciu asistovanej odbornej intervencie, vo vzťahu medzi maloletou a otcom za prítomnosti psychológa a paralelným pokračovaním stretávania sa maloletej s otcom za prítomnosti matky v čase pobytov otca na Slovensku a nie tak, ako uvádza otec v odvolaní, že odporúčal, aby sa stretnutia s maloletou dcérou uskutočnili bez prítomnosti matky. Matka ďalej uviedla, že každé dieťa má právo na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho styku s oboma rodičmi. Musí ísť o styk dobrovoľný, ktorý je na prospech duševného vývinu dieťaťa a nie o styk vynútený. Na základe donútenia sa nemôže vytvoriť normálny, otvorený, pekný vzťah. Vo veciach úpravy styku musí brať súd do úvahy špecifiká každého jedného prípadu a z týchto skutočností vyabstrahovať, čo je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Neexistuje šablóna, v rámci ktorej by mohlo byť skonštatované, že úprava styku rodiča s maloletým dieťaťom podľa určitého vzorca (rozsah a forma) je optimálna a je v jeho najlepšom záujme dieťaťa. Majúc uvedené na zreteli, je možné tvrdiť, že umožnenie styku rodiča s maloletým dieťaťom v primeranej miere je závislé od hodnotenia konkrétnej situácie na základe posúdenia dôkazov a zistených skutočností, nie na základe subjektívnych vyjadrení otca. Záujem dieťaťa je dlhodobo všeobecne prijímané kritérium vyplývajúce z celkového kontextu právnej úpravy vzťahov medzi rodičmi a deťmi. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, môže zvrchovaný záujem dieťaťa podľa svojej povahy a závažnosti prevážiť nad záujmom rodiča. Je potrebné nájsť spôsob zosúladenia toho, čo je v záujme maloletého dieťaťa, a čo je v záujme jeho rodičov. Keď ich vzájomná korelácia z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov nie je možná, prednosť má vždy záujem maloletého dieťaťa. Ani rodičovi, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti nemôže súd

umožniť vynútiť si také opatrenie, ktoré by ohrozovalo zdravie alebo rozvoj dieťaťa. Matka poukazuje v tejto súvislosti na výpoveď L.. W. na pojednávaní dňa 20.8.2018, že maloletá má tendenciu používať negativizmus a odpor a na otázku súdu, či by autoritatívne rozhodnutie súdu o úprave styku otca s maloletou bez prítomnosti matky mohlo prispieť k zhoršeniu stavu alebo stagnácii vzťahu, psychologička odpovedala áno. Matka si myslí, že otec by mal zvážiť, či v záujme zdravého vývoja maloletej a jej najlepšieho záujmu dosiahnutie autoritatívneho presadenia svojich požiadaviek a spôsobiť tak vážne problémy v zdravom duševnom vývoji maloletej.

33. Odvolací súd po nariadení pojednávania a vypočutia maloletej a zástupcov rodičov zistil aktuálny skutočný stav. Otec sa s maloletou od rozhodnutia súdu prvej inštancie stretol len raz a to v lete 2021, v prítomnosti matky. Stretnutie trvalo cca 20 minút. Otec bol naposledy na Slovensku v roku 2019 počas realizácie výchovného opatrenia a potom až v roku 2021. Výsluchom maloletej bol zistený jej názor na stretávanie sa s otcom. Maloletá zotrvala na svojom postoji, že s otcom sa odmieta stretávať, uviedla, že ju nikto a nič nepresvedčí k tomu, aby sa s ním chcela stretávať. Uviedla, že otca nemá rada. Má na neho nepríjemné spomienky, keď počas styku s ňou bol ku nej direktívny. Uviedla, že matka ju podporuje v tom, aby sa s otcom stretla, ale ona to nechce. Otec jej napíše ku sviatkom, na narodeniny, meniny, Vianoce, mama jej listy prečíta. Mimo sviatkov jej otec listy neposiela. Na základe takto zisteného stavu a aj vychádzajúc zo skutočností zistených a uvedených podrobne v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd dospel k záveru, že nie je v záujme maloletej, aby bol striktne upravený jej styk s otcom. Odvolací súd zdôrazňuje, že základom rozhodovania vecí týkajúcich sa maloletých detí, je zásada sledovania najlepšieho záujmu dieťaťa v zmysle článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa (publikovaný v Zbierke zákonov pod číslom oznámenia 104/1991). Zásada najlepšieho záujmu dieťaťa musí byť prispôsobená a definovaná individuálne, s ohľadom na špecifickú situáciu, v ktorej sa nachádza dieťa, ktorého sa súdne konanie týka, pričom pozornosť má byť venovaná jeho osobným pomerom, situácii a potrebám. V rámci individuálnych rozhodnutí musí byť najlepší záujem dieťaťa hodnotený a stanovený z pohľadu špecifických okolností konkrétneho dieťaťa a najlepší záujem dieťaťa môže byť aj v konflikte s oprávnenými záujmami ostatných osôb. Je vždy nutné najlepší záujem dieťaťa vyvažovať s ostatnými oprávnenými záujmami, ale najlepší záujem dieťaťa má pri vyvažovaní vysokú prioritu. Záujem dieťaťa je potrebné vždy posúdiť z objektívnych hľadísk, nie zo subjektívneho hodnotenia výhodnosti alebo naopak nevýhodnosti pozície toho ktorého z obidvoch rodičov, či iných rodinných príslušníkov. Záujmom maloletého dieťaťa definovaným aj v čl. 5 Zákona o rodine je nielen rozvíjať vzťah s rodičmi, súrodencami, ale aj zdravotný stav dieťaťa. Je zrejmé z doterajších priebehov výchovných opatrení, že maloletá odmieta otca v taktom rozsahu, že s ním absolútne odmieta akúkoľvek komunikáciu. Maloletá má toho času 14 rokov a jednoznačne zopakovala svoj postoj aj pred odvolacím súdom, že s otcom sa stretávať nebude. Odvolací súd poukazuje na to, že súd musí rozhodovať podľa okolností, ktoré sú v čase rozhodovania. To, že otec viní matku za to, že sa situácia vyvinula tak, že maloletá otca odmieta, nie je a nemôže byť jediným určujúcim dôvodom styk upraviť. V konaní boli podniknuté náležité oparenia k tomu, aby došlo k náprave, matka bola pri výchovných opatreniach spolupracujúca, avšak obnovenie kontaktu maloletej s otcom, ani za odbornej pomoci nedošlo. Odvolací súd v tomto smere poukazuje, že zo záverečnej správy Centra pre deti a rodiny Bratislava - Učiteľská z poradensko- psychologického procesu zo dňa 23.10.2019 vyplynulo, že vychádzajúc zo spolupráce s maloletou a zo spolupráce s jej rodičmi aktuálna situácia neumožňuje v tomto čase plnohodnotné osobné stretnutie otca s maloletou, či už individuálne alebo za prítomnosti odborníka. Za daných okolností, kedy bolo dôvodné predpokladať, že maloletá subjektívne vnímala psychologické stretnutia ako tlak zo strany otca, nie je možné poradenskými prostriedkami intervenovať s maloletou v zmysle úprav vzťahu medzi dieťaťom a otcom.

34. Je potrebné prihliadnuť aj k tomu, že otec ani dlhšiu dobu nebol na Slovensku a prípadné stretávanie sa s maloletou môže vykonávať v obmedzenom čase len pár mesiacov v roku, čo tiež nie je pre prežívanie maloletej a jej postoj k otcovi, pozitívne a motivujúce, práve naopak. Odvolací súd poukazuje i na to, že zo záverov odborného poradenstva vyplýva, že matka bola spolupracujúca, aj maloletá. Zo záverov znaleckého dokazovania, ako aj následných správ z výkonu výchovných opatrení vyplýva, že dôvod, pre ktorý maloletá odmieta stretnutia s otcom, nemožno jednoznačne vyhodnotiť len tak, že je na vine postoj matky, ktorá v tomto smere ovplyvňuje maloletú. Nie je ani možné na základe výsledkov dokazovania konštatovať, že je len v rukách matky, zmeniť odmietavý postoj maloletej smerom k otcovi. Odvolací súd za takejto situácie nemá za to, že je v záujme maloletej upravovať styk s otcom. Odvolací súd je rovnako, ako súd prvej inštancie názoru, že úprava styku súdnym rozhodnutím pri súčasnom

odmietavom postoji maloletej ku stretnutiam s otcom, by neviedla k náprave vzťahu otec maloletá, a prípadný nútený výkon rozhodnutia by mohol maloletú len ešte viac traumatizovať.

35. Je nepochybné, že styk by mal byť, ak to jeden z rodičov požaduje nejakým spôsobom upravený, avšak každý prípad má svoje výnimočnosti a v danej veci sa vyskytli také relevantné dôvody, pre ktoré nie je v záujme maloletej striktne upravovať jej styk s otcom. Daný názor prezentoval aj kolízny opatrovník počas odvolacieho konania, ktorý za danej situácie a názoru maloletej dospel k názoru, že nie je v záujme maloletej vynucovať jej styk s otcom autoritatívnym rozhodnutím. Odvolací súd pri dieťati vo veku 14 rokov nevidí dôvod ani na úpravu styku za prítomnosti matky. Prítomnosť matky pri styku navyše otec odmieta a takýto ponúknutý styk počas priebehu konania nevyužil. Taktiež, vzhľadom k množstvu odbornej intervencie poskytnutej rodine, ktorá však neviedla ku zmene postoja maloletej k odmietaniu stretnutí s otcom, a to i napriek spolupráci aj matky, nevzhliadol odvolací súd ani ako dôvodné upravovať styk asistovaný. Navyše je obtiažne upraviť otcovi asistovaný styk, keď je otec limitovaný časom, keď väčšiu časť roka sa zdržiava v Spojených štátoch amerických. Otec by si mal uvedomiť, že aj táto skutočnosť sťažuje v značnej miere pracovať na obnove jeho vzťahu s maloletou. Odvolací súd zdôrazňuje, že dané rozhodnutie neznamená, že rodičia by sa nemali spoločne snažiť o to, aby sa maloletá s otcom, keď tento bude na Slovensku, aspoň na pár hodín stretla. Ak bude maloletá vyžadovať prítomnosť matky pri stretnutí, otec by mal túto skutočnosť rešpektovať. Avšak ako je vyššie uvedené, za aktuálneho zisteného skutočného stavu veci odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie nevzhliadol ako dôvodné styk presne upraviť súdnym rozhodnutím. Vynútený výkon styku, by mohol odmietavý postoj maloletej ku stretnutiam s otcom ešte viac prehĺbiť. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o zamietnutí úpravy styku ako vecne a právne správny potvrdil (, ods. 1, 2 ).

36. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s ustanovením tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

37. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ().

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ().

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ().

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).