Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4T/53/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred samosudcom JUDr. Jozefom Medveďom, na hlavnom pojednávaní dňa 28.11.2018, v trestnej veci proti obž. Q. W., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., takto

rozhodol:

Obžalovaný Q. W., nar. XX.X.XXXX v K. O., trvale bytom K. O., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody, Sládkovičova 80, P. O. Box 109, Banská Bystrica - Kráľová,

uznáva sa za vinného, ž e

hoci dňa 11.12.2017 poštou prevzal výzvu Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 1T/72/17 zo dňa 7.12.2017 na nástup do výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 1T/72/17 zo dňa 2.12.2017, právoplatným dňom 5.12.2017 a bol povinný nastúpiť do výkonu trestu odňatia slobody v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody, Komenského 7, Banská Bystrica najneskôr v priebehu dňa 29.1.2018 v čase od 8.00 h do 14.00 h, do výkonu trestu odňatia slobody však v stanovenej lehote nenastúpil, zdržiaval sa v Novej Bani a do výkonu trestu odňatia slobody bol dodaný dňa 2.2.2018 príslušníkmi PZ na základe príkazu na dodanie do výkonu trestu odňatia slobody, vydaného súdom dňa 2.2.2018,

t e d a

- maril výkon rozhodnutia súdu tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu odňatia slobody v lehote stanovenej súdom,

č í m s p á c h a l

- prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 8 ( osem ) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Okresná prokurátorka Okresnej prokuratúry v Žiari nad Hronom podala dňa 11.5.2018 na tunajšom súde obžalobu sp. zn. 2Pv 81/18/6613 zo dňa 10.5.2018 na obvineného Q. W., nar. XX.X.XXXX v K. O., pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe ako je uvedený vo výroku o vine tohto rozsudku.

Samosudca Okresného súdu Žiar nad Hronom vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného Q. W.; výsluchom svedkyne Q. B.; ako aj prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 1T/72/2017, podľa § 269 Tr. poriadku.

Obžalovaný Q. W. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení o svojich právach v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku vypovedal, že výzva na nástup mu prišla poštou, ale kedy presne si nepamätá. Na doručenke je jeho podpis. O tom, že má nastúpiť výkon trestu vedel. Nevedel však, že ho nevezmú bez občianskeho preukazu. Predtým bol vo výkone trestu dvakrát, no vždy nastupoval z väzby. Občiansky preukaz si začal vybavovať až vtedy, keď mu bolo povedané, že ho bez OP nevezmú. Do ÚVTOS telefonovala jeho bývalá priateľka Q. B.. Povedala mu, že jej oznámili, že nemá ísť do výkonu trestu, že ho neprevezmú. S kým telefonovala nevie. Potom sadol s kamarátom do auta a išli na oddelenie do Žarnovice, že si potrebuje vybaviť OP, kde dostal potvrdenie o strate. Nemal vedomosť, že s tým papierom má ísť do výkonu trestu. Nikto mu nepovedal, že môže nastúpiť s týmto papierom. Je pravda, že OP nemal od septembra, ale nepovažoval za potrebné, či podstatné, aby si OP vybavoval skôr. V minulosti OP nemal aj dva roky. On v ten deň chcel do VT nastúpiť. Bol pripravený, išiel sa rozlúčiť s S. Q.. Q. volala do ústavu na Komenského v ten deň doobeda, asi okolo 10. hodine. On nebol prítomný, keď Mariana telefonovala do ústavu. Vtedy sa bol práve rozlúčiť s S. Q., čo bola jeho snúbenica. Bol v jej byte na Ul. B. XX. Keď telefonoval s Q., stála S. vedľa neho. Q. mu povedala, že bez OP ho neprevezmú, že si ho má čím skôr vybaviť, aby nemal marenie. Q. volala zo svojho bytu na Ul. K.. Výzvu na nástup do výkonu trestu, ktorá mu prišla si prečítal. Nikomu neoznamoval, že bude takto postupovať a do VT nenastúpi. Neoznámil to ani súdu a nepodával si návrh na odklad VT. Myslel, že normálne si vybaví OP a potom nastúpi. Do Banskej Bystrice mal ísť toho dňa autom. Mal ho odviezť kamarát I. I.. Ten s ním bol i v Žarnovici vybavovať občiansky. Informovať do ústavu sa nešiel, aby I. nemusel zbytočne absolvovať cestu do Bystrice a naspäť. Nemal ani iný doklad, ako vodičský preukaz alebo pas.

Svedkyňa Q. B. pred súdom vypovedala, že vedela o tom, že obžalovaný má nastúpiť na výkon trestu odňatia slobody. Ona volala v ten deň, keď mal nastúpiť. Nemal občiansky a chceli vedieť, či môže nastúpiť aj bez občianskeho. Volala dvakrát. Povedali jej, že ho nevezmú bez OP, že musí mať občiansky, že si ho má dať spraviť, aby to netrvalo dlho. Volala niekedy doobeda, zhruba o 10-tej hodine. S kým telefonovala nevie. Telefonovala na pevnú linku, číslo si našla na internete. Potom ju prepájala spojovateľka. Spýtala sa, či môže prísť bez občianskeho, len s predvolaním. Ten pán povedal, že bez OP ho nevezmú. Nevie uviesť meno, hodnosť, ani zaradenie tej osoby, či oddelenie kam ju prepojili. Obž. W. potom povedal, že si to dorieši. Ona volala, lebo ju obž. o to požiadal. Nevolal sám, lebo asi nemal istotu a veril, že to vybaví. Ona vedela asi dva týždne pred tým nástupom, že obž. nemá OP. Povedal, že ho stratil, že si ho vybaví. Po tom telefonáte hneď obžalovanému volala, že ako a čo a on povedal, že si to už zariadi. Vie, že bol pripravený nastúpiť do VT.

V súlade s ust. § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. sa dopustí ten, kto marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia súdu tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpi výkon trestu odňatia slobody v lehote stanovenej súdom. Z hľadiska subjektívnej stránky sa jedná o úmyselný trestný čin, ktorý má charakter prečinu. Podľa § 15 Tr. zákona je trestný čin spáchaný úmyselne, ak páchateľ a/ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo b/ vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. Úmyselné zavinenie teda obsahuje intelektuálnu ako i vôľovú zložku. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že obž. Q. W. sa dopustil prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., nakoľko konaním uvedeným v skutkovej vete rozsudku maril výkon rozhodnutia súdu tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpil v stanovenej lehote výkon trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený právoplatným rozsudkom tunajšieho súdu. Súd mal preukázané, že obž. Q. W. bol rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 1T/72/2017 zo dňa 2.12.2017, právoplatným dňa 5.12.2017 uznaný za vinného zo spáchania prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr zák. v jednočinnom súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Tr. zák., za čo bol odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Obžalovanému bola dňa 11.12.2017 doručená do vlastných rúk výzva na nastúpenie na výkon trestu odňatia slobody, a to v lehote najneskôr v priebehu dňa 29.1.2018 do Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody, Komenského 7, Banská Bystrica. Obžalovaný však v stanovenej lehote na výkon trestu odňatia slobody nenastúpil, pričom bol následne dňa 2.2.2018, na základe príkazu vydaného sudcom tunajšieho súdu, do výkonu trestu odňatia slobody dodaný príslušníkmi Policajného zboru OO PZ Nová Baňa. Obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní ku spáchaniu činu nepriznal. Z jeho výpovede bez pochybností vyplýva, že mal vedomosť o svojej povinnosti nastúpiť výkon uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody, a to najneskôr dňa 29.1.2018. Potvrdil, že výzvu súdu prevzal, túto si prečítal a v uvedený posledný deň určenej lehoty bol pripravený na výkon trestu do ÚVV Banská Bystrica nastúpiť. Napriek tomu však do ÚVV nenastúpil, pretože mu priateľka Q. B. oznámila, že toho dňa okolo 10-tej hodine sa telefonicky informovala ohľadne nástupu na výkon trestu, pričom dostala informáciu, že bez občianskeho preukazu nebude do ÚVV prijatý a musí si najprv vybaviť nový OP. Obžalovaný tiež potvrdil, že OP mal nahlásený ako stratený od septembra 2017, ale nepovažoval za potrebné, aby si skôr vybavil nový doklad totožnosti. Takúto obranu obžalovaného súd vyhodnotil ako účelovú v úmysle vyhnúť sa trestnoprávnej zodpovednosti za žalovaný skutok. Skutočnosť, že obžalovaný nemal platný občiansky preukaz ho nijako nezbavovala povinnosti nastúpiť v súdom stanovenej lehote na výkon trestu odňatia slobody. Povinnosť nastúpiť na výkon trestu odňatia slobody, ktorý bol súdom právoplatne uložený nie je možné podmieňovať tým, či osoba ( odsúdený ) má alebo nemá platný občiansky preukaz. Pokiaľ by súd pripustil takúto argumentáciu, mohol by sa každý bez problémov vyhnúť nástupu na výkon trestu jednoducho tým, že by nahlásil stratu, či odcudzenie dokladov. Rovnako nie je akceptovateľné, aby porušenie jednej právnej povinnosti - nastúpiť na výkon trestu odňatia slobody, bolo ospravedlňované súčasným nesplnením inej právnej povinnosti. Podľa § 11 ods. 1 písm. e/ zákona č. 224/2006 Z.z. o občianskych preukazoch v platnom znení je občan povinný ohlásiť neodkladne stratu alebo odcudzenie občianskeho preukazu okresnému riaditeľstvu alebo zastupiteľskému úradu alebo ktorémukoľvek útvaru Policajného zboru, alebo prostredníctvom portálu ministerstva. V zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona je občanovi uložená povinnosť požiadať okresné riaditeľstvo o vydanie nového občianskeho preukazu do 30 dní od neplatnosti občianskeho preukazu; ak ide o neplatnosť občianskeho preukazu podľa § 10 ods. 1 písm. b/ alebo písm. c/ tzn. z dôvodu straty, odcudzenia, zničenia, či poškodenia. Tieto povinnosti obžalovaný úmyselne porušil, keďže OP mal nahlásený ako stratený od 12.9.2017, avšak nový doklad si začal vybavovať až 29.1.2018 s odôvodnením, že to skôr nepovažoval za potrebné. Ako vyplýva z obsahu spisu, obžalovanému bolo dňa 29.1.2018 na OR PZ Žiar nad Hronom, vysunuté pracovisko Žarnovica, vydané na jeho žiadosť potvrdenie o občianskom preukaze podľa § 13 zákona č. 224/2006 Z.z. o občianskych preukazoch ( nachádzajúce sa na č.l. 38 spisu ), a to z dôvodu straty alebo odcudzenia. Obžalovanému nič nebránilo, aby pri nástupe na výkon trestu predložil toto potvrdenie. Podľa § 7 zákona o výkone trestu odňatia slobody č. 475/2005 Z.z. v platnom znení, na výkon trestu sa nastupuje v ústave na výkon väzby. Odsúdeného možno prijať na výkon trestu len na základe právoplatného rozsudku súdu, ak sa preukáže jeho totožnosť a príslušný súd vydal nariadenie výkonu trestu. Ak je odsúdený dodaný do výkonu trestu príslušníkmi Policajného zboru, Vojenskej polície alebo colníkmi, nemá žiadny doklad, ktorým môže preukázať svoju totožnosť, jeho totožnosť písomne potvrdí orgán, ktorý ho do výkonu trestu dodal. Overenie podoby tváre a správnosti údajov zapísaných v doklade totožnosti predloženom odsúdeným, ktorý nastúpil do výkonu trestu sám na základe nariadenia výkonu trestu súdom, poskytne na písomné požiadanie ústavu príslušný útvar Policajného zboru, ktorý doklad vydal, informáciu z informačného systému PZ; <. obdobne sa postupuje, ak vznikne podozrenie zo zámeny osoby vo výkone trestu. Ak totožnosť odsúdeného nemožno overiť, ústav odsúdeného do výkonu trestu neprevezme. Zákon ukladá príslušnému ústavu na výkon väzby povinnosť overiť si totožnosť osoby odsúdeného, ktorého možno pochopiteľne do ÚVV prijať len v prípade riadneho preukázania jeho totožnosti. Z citovaných ustanovení zákona však nie je možné vyvodiť záver, že odsúdený nemá povinnosť na výkon trestu nastúpiť, ak nemá platný občiansky preukaz alebo iný doklad, ktorým by preukázal svoju totožnosť. Obžalovanému nič nebránilo, aby sa v stanovenej lehote dostavil do ÚVV a príslušný ústav by rozhodol, či je možné ho na výkon trestu prevziať alebo nie. V prípade ak by totožnosť obžalovaného nebola jednoznačne preukázaná, nebol by prijatý, no povinnosť nastúpiť na výkon trestu by v takom prípade splnil. Obžalovaný sa však svojvoľne rozhodol, že do ÚVV nenastúpi. O účelovosti jeho obrany svedčí aj skutočnosť, že informáciu o povinnosti preukázať sa pri nastúpení výkonu trestu predložením občianskeho preukazu mohol zistiť už zo samotnej výzvy súdu, ktorá mu bola doručená dňa 11.12.2017. Napriek tomu si občiansky preukaz začal vybavovať až v posledný deň lehoty na nástup VTOS. Musel byť potom uzrozumený s tým, že OP mu nebude vydaný na počkanie. Obžalovaný sa podľa vlastnej výpovede spoľahol iba na neurčitú a neoverenú informáciu od svedkyne B., že bez platného OP nemá do ÚVV nastúpiť. O tom, že takto mieni postupovať t.j. do výkonu trestu nenastúpi v určenej lehote, kým mu nebude vydaný nový OP, neinformoval príslušný ústav na výkon väzby, políciu ani tunajší súd. Svedkyňa B. síce túto okolnosť vo svojej výpovedi potvrdila, ale nevedela uviesť konkrétnu osobu príp. aspoň jej pracovné zaradenie, ktorá jej údajne mala túto informáciu poskytnúť. Je dosť ťažko pochopiteľné, prečo obžalovaný takúto podstatnú vec ponechal na „vybavenie“ svojej priateľke bez toho, aby si to osobne overil. Obžalovaný bol pritom v minulosti už dvakrát vo výkone trestu odňatia slobody a teda si musel byť veľmi dobre vedomý svojich práv i povinností s tým súvisiacich. Aj pokiaľ súd vychádza z predpokladu, že výpoveď svedkyne Q. B. je pravdivá, je nutné poznamenať, že svedkyňa nevedela označiť osobu, s ktorou telefonovala a ktorú by prípadne bolo možné k obsahu poskytnutých informácií vypočuť. Taktiež nie je z výpovede svedkyne zrejmé, či tejto osobe vôbec uviedla všetky relevantné informácie k otázke podmienok prijatia či neprijatia obžalovaného do ÚVV, a to najmä okolnosť, že obžalovanému už plynul posledný deň lehoty na nástup výkonu trestu.

Na základe uvedených skutočností súd dospel súd k jednoznačnému záveru, že okolnosti, ktorými obžalovaný odôvodňoval nesplnenie povinnosti nastúpiť na výkon trestu odňatia slobody, nemožno posudzovať ako "vážne dôvody" v zmysle § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona. Pokiaľ potom obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody úmyselne nenastúpil, dopustil sa tým prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona.

Pokiaľ obžalovaný resp. obhajkyňa navrhovali doplnenie dokazovania ohľadne preverenia okolnosti, že svedkyňa B. skutočne telefonovala do ÚVV, súd tento návrh odmietol ako nedôvodný. Ako uviedol v predchádzajúcej časti odôvodnenia, hoci bolo svedkyňou potvrdené, že sa telefonicky informovala ohľadne nastúpenia do výkonu trestu bez občianskeho preukazu, nič to nemení na tom, že obžalovaný túto povinnosť mal a vedel o nej, čo sám nepopiera. Výkon trestu odňatia slobody pritom nariaďuje súd a nie ústav na výkon trestu. Naviac týmto dôkazom by mohla byť iba potvrdená skutočnosť, že svedkyňa do ÚVV telefonovala a v akom čase, avšak podľa všetkého by nebolo možné zistiť osobu, s ktorou sa rozprávala, keďže išlo o telefonát cez spojovateľku ( viď aj informáciu riaditeľa ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica na č.l. 31 spisu ).

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ustanovení § 34 a nasl. Tr. zák., v zmysle ktorých trest má jednak zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a zároveň má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z uvedených ustanovení Trestného zákona vyplýva, že základnými funkciami trestu sú represívna, výchovná ako aj preventívna funkcia, vo forme individuálnej a generálnej prevencie. Súd prihliada najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.

Pokiaľ ide o osobu páchateľa súd mal preukázané, že obž. Q. W. má podľa aktuálneho odpisu registra trestov 8 záznamov. V prvých troch prípadoch však platí zákonná fikcia neodsúdenia. Jedná sa teda o osobu, ktorá sa v minulosti opakovane a pravidelne dopúšťala úmyselného protiprávneho konania, pričom išlo o odsúdenia za trestnú činnosť rôzneho druhu ( zločin vydierania v spolupáchateľstve podľa § 20, § 189 ods. 1 Tr zák., prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Tr zák., prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., prečin poškodzovania cudzej veci § 245 ods. 1 Tr. zák., prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák., prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a iné ). Naposledy bol odsúdený vyššie uvedeným rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 1T/72/2017. Obž. sa navyše dopustil žalovaného činu v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z VTOS uznesením Okresného súdu Martin sp. zn. 3PP 44/16 zo dňa 11.5.2016, ktorým mu bola určená skúšobná doba v trvaní 6 rokov s probačným dohľadom na 3 roky. Súd u obžalovaného zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona tzn. predchádzajúce odsúdenia za trestné činy. Na druhej strane nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Tr. zákona. Pri prevahe priťažujúcich okolností sa dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody uvedená v osobitnej časti § 348 ods. 1 Tr. zákona, zvyšuje o jednu tretinu podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona ( z rozdielu medzi dolnou a hornou hranicou trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 8 Tr. zák. ), teda na osem mesiacov. U obžalovaného ide o páchateľa, ktorý sa úmyselnej trestnej činnosti dopúšťa opakovane, pričom predchádzajúce uložené tresty u neho zjavne neviedli k náprave a svoj účel nesplnilo ani podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Súd po vyhodnotení osoby páchateľa, okolností prípadu, najmä spôsobu konania a následku činu a vychádzajúc tiež z naplnenia prevýchovného ako i represívneho účelu trestu, obžalovanému uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby vo výmere 8 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním činu bol vo výkone trestu odňatia slobody uloženého mu za úmyselný trestný čin ( naposledy rozsudok OS Revúca sp. zn. 7T/94/2012 právoplatný dňa 5.6.2013 ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Žiari nad Hronom do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok ( § 306/2 ). Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť.