Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Csp-102-2018.pdf
PDF · 104.33 KB
No categories available
3Csp/102/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Milanom Vaľušom, v právnej veci žalobcu: SLOVAKIA ENERGY, s.r.o., Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36 807 702, zast. Mgr. Lenka Heřmánková, usedený euroadvokát, so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: J. P., M.. XX.XX.XXXX, Q. P. Č..XXX, XXX XX P., o zaplatenie 283,68 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 118,68,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 118,68,- eur od 19.12.2017 do zaplatenia, a to všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd žalobu žalobcu čo do zvyšku z a m i e t a .
III. Účastníkom sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 283,68 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 283,68 eur od 19.12.2017 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, na základe uzatvorenej zmluvy č. P. XXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX dodával žalobca elektrinu do odberného miesta na adrese P. Č.. XXX, XXX XX P., č. odberného miesta pre elektrinu V. G. XXZVSXXXXXXXXXXP. Za odobratú elektrinu a súvisiace služby vystavoval žalobca žalovanému vyúčtovanie. Keďže žalovaný neuhradil dlžnú čiastku za vyúčtovanie elektriny faktúru č. XXXXXXXXXX riadne a včas, ocitol sa ku dňu nasledujúcemu po dni splatnosti v omeškaní so splácaním svojho dlhu voči žalobcovi. S ohľadom na uvedenú faktúru č. XXXXXXXXXX žalobca uviedol, že táto bola čiastočne uhradená vo výške 204,- eur. Za omeškanie žalovaného s úhradou v súvislosti s odoslanou upomienkou za platby bola žalovanému tiež vyčíslená zmluvná pokuta za odoslané upomienky, a to v súlade s čl. XVIII OPD vyčíslená zmluvná pokuta v podobe deaktivačného poplatku, za predčasné ukončenie zmluvy pred zahájením dodávky. Vyčíslená zmluvná pokuta je predmetom tejto žaloby, ako faktúra č. XXXXXXXXXXX. Žalovaný vyúčtovanú dlžnú čiastku žalobcovi neuhradil a to ani na základe upomienok žalobcu, preto bol žalobca nútený domáhať sa úhrady dlžnej čiastky prostredníctvom súdu. Žalobca tiež požiadal o úhradu zákonného úroku z omeškania z dlžnej čiastky v zmysle zákona.
3. Súd sa oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi, najmä s Rámcovou zmluvou o združenej dodávke elektriny a / alebo zemného plynu pre odberateľov kategórie Domácnosť, vyúčtovanie faktúry č. XXXXXXXXXX, deaktivačný poplatok faktúra č. XXXXXXXXXX, prehľadom platieb, Obchodnými podmienkami dodávky elektriny pri poskytovaní univerzálnej služby pre odberateľov elektriny, Obchodné podmienky dodávky plynu pri poskytovaní univerzálnej služby pre odberateľov plynu, Predžalobná upomienka z 12.06.2018 spolu s dokladom o odoslaní.
4. Žalobca, Slovakia Energy, uzatvoril dňa XX.XX.XXXX Rámcovú zmluvu o združenej dodávke elektriny a / alebo zemného plynu pre odberateľov kategórie Domácnosť podľa zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Touto zmluvou sa dodávateľ zaviazal zákazníkovi do jeho odberných miest dodávať elektrinu a / alebo zemný plyn a zabezpečiť vo vlastnom mene a na vlastný účet prepravu elektriny a / alebo zemného plynu, distribúciu elektriny a / alebo plynu, ako aj ďalšie s tým súvisiace služby a zákazník (žalovaný) sa zaviazal takto dodanú elektrinu a / alebo plyn odobrať a zaplatiť dodávateľovi za dodanú elektrinu a / alebo plyn v Zmluve dohodnutú cenu podľa aktuálneho Cenníka elektriny a / alebo zemného plynu pre odberateľov kategórie Domácnosť.
5. Žalobca vyúčtoval žalovanému faktúru č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti 11.12.2017 vo výške 120,00 eur, predstavujúci deaktivačný poplatok k zmluve č. P.; faktúru č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti 18.12.2017 vo výške 367,68 eur predstavujúci vyúčtovaný nedoplatok za obdobie od 11.09.2017 do 30.11.2017.
6. Podľa Cenníka poplatkov a služieb, poplatok za predčasné ukončenie zmluvy po zahájení dodávky
- domácnosť elektrina/zemný plyn za každé odberné miesto a mesiac do riadneho ukončenia zmluvy, je 10 eur. Poplatok za predčasné ukončenie zmluvy pred zahájením dodávky je vo výške 120 eur za domácnosť elektrina/zemný plyn za každé odberné miesto. Poplatok za prerušenie dodávok NN je vo výške 48 eur a poplatok za opätovné pripojenie NN je vo výške 48 eur. Poplatok za druhú a každú ďalšiu upomienku je vo výške 8 eur a poplatok poslednú výzvu pred prerušením dodávky je 8 eur/16 eur s tým, že vyššia čiastka sa použije v prípade opakovaného porušovania zmluvy zo strany zákazníka.
7. Podľa § 20 ods. 1, ods. 2 zák. č. 656/2004 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, odberateľ elektriny v domácnosti a odberateľ plynu v domácnosti okrem práv na ochranu spotrebiteľa podľa osobitných predpisov majú právo pri dodávke elektriny alebo plynu
a) uzatvoriť s dodávateľom elektriny alebo dodávateľom plynu zmluvu o dodávke elektriny alebo zmluvu o dodávke plynu (ďalej len "zmluva"), ktorá musí obsahovať najmä
1. identifikáciu dodávateľa, 2. rozsah dodávky elektriny alebo dodávky plynu a s týmito dodávkami súvisiacich služieb, 3. podmienky dodávky elektriny alebo dodávky plynu a s dodávkou súvisiacich služieb, 4. zdroj, spôsob a možnosti získavania informácií o cene elektriny alebo o cene plynu vrátane štruktúry ceny, 5. dobu trvania zmluvy a podmienky, za akých možno zmluvu vypovedať, 6. spôsob a výšku kompenzácie za nedodržanie dohodnutej kvality dodanej elektriny alebo dodaného plynu a s dodávkou súvisiacich služieb, 7. miesto, spôsob a lehoty na uplatňovanie reklamácie, 8. informáciu, za akých podmienok môže odstúpiť od zmluvy v prípade, ak nesúhlasí so zmenou ceny elektriny alebo ceny plynu a s tým súvisiacich služieb, 9. informáciu o pôvode a podiele jednotlivých druhov primárnych energetických zdrojov na dodanej elektrine v predchádzajúcom roku, prípadne upozornenie na verejný zdroj týchto informácií, 10. informáciu o vplyve primárnych zdrojov elektriny na životné prostredie, prípadne upozornenie na verejný zdroj o týchto informáciách, 11. informáciu o dôvodoch výmeny určeného meradla,
b) na poskytnutie informácie o každej úprave ceny elektriny alebo ceny plynu a o úprave podmienok dodávky elektriny alebo dodávky plynu a s tým súvisiacich služieb najneskôr 30 dní pred vykonaním úpravy,
c) na výber formy a spôsobu platenia za dodávku elektriny alebo dodávku plynu a s tým spojených služieb a uhrádzať platby za dodávku elektriny alebo za dodávku plynu formou s dodávateľom dohodnutých preddavkových platieb; pri určení výšky týchto preddavkových platieb dodávateľ elektriny alebo dodávateľ plynu zohľadní výšku preddavkových platieb za rovnaké obdobie predchádzajúceho zúčtovacieho obdobia. Dohodnutá výška preddavkových platieb bude zohľadňovať skutočný odber elektriny alebo skutočný odber plynu za predchádzajúce zúčtovacie obdobie alebo plánovaný odber elektriny alebo plánovaný odber plynu na nadchádzajúce zúčtovacie obdobie a bude upravená len o rozdiel medzi úradom určenou alebo schválenou cenou elektriny alebo plynu. Odmietnutie dohody o úhrade formou preddavkových platieb je povinný dodávateľ elektriny alebo dodávateľ plynu odôvodniť.
8. Ustanovenia odseku 1 platia aj v prípade, ak odberateľ elektriny v domácnosti a odberateľ plynu v domácnosti neuzatvárajú zmluvu o dodávke elektriny alebo zmluvu o dodávke plynu a s tým súvisiacich služieb priamo s dodávateľom elektriny alebo dodávateľom plynu.
9. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
10. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
11. Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
12. Ako vyplýva z § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
13. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).
14. Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.
15. Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
16. Súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, kde sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
17. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
18. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
19. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
20. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
21. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.
22. Aj napriek tomu, že ide o zmluvu dodávke elektriny podľa zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike, ako už súd uviedol vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Aj v poznámke pod čiarou § 20 zákona o energetike účinného ku dňu uzavretia zmluvy sa uvádza odkaz na zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a § 52 Občianskeho zákonníka.
23. Podľa ustanovenia §3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
24. Súd žalobu zamietol v časti o zaplatenie sankčného/deaktivačného poplatku v sume 120 eur, ktorý je predmetom konania.
25. V súvislosti s týmito poplatkami je potrebné uviesť, že podľa Cenníka poplatkov a služieb sa jedná o poplatky za porušenie zmluvy, pričom spotrebiteľ nemá v ďalšom možnosť využívať služby pôvodne mu poskytované žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom. Teda žalovaný ako spotrebiteľ bol povinný platiť sankciu za to, že dodávateľ mu nebude dodávať elektrinu. Zaplatením sankčného /deaktivačného poplatku, žalovanému ako spotrebiteľovi nebola poskytovaná žiadna služba. Práve naopak deaktiváciou bol znemožnený prístup k službám a ďalším dodávkam zo strany žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu. Preto je súd názoru, že takéto dojednanie ohľadne sankčného /deaktivačného poplatku, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa ako ich predpokladá ustanovenie §53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čím sa zároveň prieči dobrým mravom v zmysle ustanovenia §39 Občianskeho zákonníka a tento nárok žalobcu súd považuje ta nedôvodný v celom rozsahu. Preto súd žalobu žalobcu v časti sankčného / deaktivačného poplatku v sume 120 eur, a to aj spolu s úrokmi z omeškania z tejto sumy.
26. Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ ( Uznesenie ÚS SR z 24.02.2011, IV. ÚS 55/2011-19 ).
27. V neposlednom rade súd má za to, že kritériu prijateľnosti zmluvnej podmienky a rovnovážnosti práv a povinností strán spotrebiteľského vzťahu nezodpovedá podmienka o poplatku, ktorý nemá pre spotrebiteľa žiaden preukázateľný prínos a za ktorý sa mu nedostáva žiadneho protiplnenia. Uvedené poplatky slúžia výlučne záujmu zmluvného partnera spotrebiteľa na maximalizácii zisku spojeného s existenciou zmluvného vzťahu (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 13.08.2014 sp. zn. 10Co/27/2013, 10Co/325/2014, rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe sp. zn. AZ17U 192/2010 zo dňa 3. 5. 2010). Na základe uvedeného súd je toho názoru, že žalobcovi nepatria vyššie špecifikované poplatky.
28. Sankčný /deaktivačný poplatok sa javí iba ako ďalšia sankcia za oneskorenie sa s platením za dohodnuté dodávky elektriny, pričom takáto sankcia má charakter zmluvnej pokuty. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v danom prípade žalobca nepreukázal, že by dojednanie o zmluvnej pokute a sankciách bolo súčasťou listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis. Vymedzenie vo Všeobecných obchodných podmienkach, resp. v Cenníku služieb, súd nemôže považovať za platné dojednanie zmluvnej pokuty ako to vyžaduje ustanovenie §544 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
29. V rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, rovnako ako aj rozhodcovská doložka, zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis (nález ÚS ČR z 11.11.2013, sp. zn. I. ÚS 3512/2011).
30. V danom prípade tak nie je splnený zákonný predpoklad platného dojednania poplatkov ako zmluvnej pokuty v písomnej forme, nesplnenie ktorej má za následok jej absolútnu neplatnosť v zmysle ustanovenia §40 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
31. Právny zástupca v žalobe uviedol, že faktúra č. XXXXXXXXXX bola čiastočne uhradená vo výške 204,- eur.
32. Nakoľko súd v časti poplatkov žalobu žalobcu zamietol, žalovaným vykonané úhrady započítal na úhradu dlžnej istiny, ktorá bola vyfakturovaná faktúrou č. XXXXXXXXXX vo výške 367,68 eur. Tzn., že výška nezaplatenej istiny (faktúry) za spotrebu plynu by mala byť po odrátaní všetkých žalovaným vykonaných úhrad vo výške 163,68 eur (367,68 eur -204 eur). Keďže právny zástupca žalobcu uviedol, že vyčíslená pokuta vo výške 120,00 eur je predmetom konania, a súd túto zamietol, žalobca má tak nárok na zaplatenie istiny vo výške 163,68 eur.
33. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34. Podľa ustanovenia §255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
35. Podľa ustanovenia §262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
36. V danej veci žalobca žiadal žalovaného zaviazať na zaplatenie sumy 283,68 eur. Súd tejto žalobe vyhovel v časti o zaplatenie 163,68 eur, čo na jednej strane predstavuje úspech žalobcu 58%. V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu zamietol, čo predstavuje úspech žalovaného 42%. Z uvedeného vyplýva, že úspechy oboch strán sporu boli v tomto konaní čiastočné, a preto rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 C.s.p..
37. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania má byť rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné poukázať aj na článok 17, kde je stanovený princíp hospodárnosti konania, ako aj postup súdu bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu. Okrem toho súd považuje za potrebné poukázať aj na článok 4, kde je uvedená analógia iuris, pričom súd vychádzal z tej skutočnosti, že žalovaný si náhradu trov neuplatnil a zo spisu mu žiadne trovy nevyplynuli, preto súd rozhodol už v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
38. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.