Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/100/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci žalobcu Stredoslovenská energetika, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, IČO: 36 403 008, zastúpeného TOMÁS KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému SILVER - AG, s.r.o., so sídlom Záhradná 22, 984 01 Lučenec, IČO: 36 763 781, zastúpenému advokátkou JUDr. Zuzanou Morháčovou, so sídlom Haličská cesta 3200, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 1.041,88 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec, č.k. 14Cb/52/2017-128 zo dňa 18. apríla 2018, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec, č.k. 14Cb/52/2017-128 zo dňa 18. apríla 2018 potvrdzuje.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom vo výroku I. rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.001,88 Eur s 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 953,18 Eur od 29.1.2015 do zaplatenia, 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 42,70 Eur od 7.12.2015 do zaplatenia, 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3,-Eur od 12.5.2015 do zaplatenia, 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3,-Eur od 1.8.2015 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov vo výške 40,-Eur. Vo výroku II. rozhodol, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v sume, ktorá bude vyčíslená v osobitnom uznesení.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 1.041,88 Eur s príslušenstvom z dôvodu, že žalobca uzatvoril dňa 23.5.2007 so žalovaným Zmluvu o dodávke a distribúcii elektriny. Predmetom tejto zmluvy bolo poskytovanie dodávok elektriny žalovanému v zmysle ustanovení zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov. Je nesporné, že na základe zmluvy vznikol medzi žalobcom a žalovaným obchodno-právny záväzkový vzťah, pričom z tohto záväzkového vzťahu vznikla žalobcovi povinnosť poskytnúť dodávky elektriny žalovanému za podmienok stanovených v zmluve, čo aj urobil. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté odbery elektriny cenu stanovenú v zmluve a dodržiavať ostatné podmienky v zmysle zmluvy. Žalobca tvrdil, že vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté dodávky elektriny v súlade s platným cenníkom a vystavil mu faktúru č. XXXXXXXXXX, splatnú dňa 28.1.2015 na sumu 953,18 Eur, č. XXXXXXXXXX, splatnú dňa 6.2.2015 na sumu 42,70 Eur, č. XXXXXXXXXX, splatnú dňa 11.5.2015 na sumu 3,-Eur, č. XXXXXXXXXX, splatnú dňa 31.7.2015 na sumu 3,-Eur a č. XXXXXXXXXX, splatnú dňa 11.9.2015 na sumu 40,-Eur. Žalobca tvrdil, že žalovaný vyfakturované sumy neuhradil. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou vyfakturovaných súm, uplatnil si žalobca aj nárok na úrok z omeškania.

3. Žalobca podaním zo dňa 15.6.2017 zobral čiastočne žalobu späť a obmedzil žalovanú sumu na 1.001,88 Eur s úrokom z omeškania a paušálnou náhradou nákladov vo výške 40,-Eur. Žalovaný v konaní tvrdil, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 23.5.2007 Zmluvu o dodávke a distribúcii elektriny do prenajatého nebytového priestoru o výmere cca 22m2, nachádzajúceho sa na R. ul. č. X v K.. Žalovaný v týchto priestoroch podnikal od roku 2007 do roku 2014 a uviedol, že v roku 2007, presne od 23.mája 2007 do 18.januára 2008 žalovaný spotreboval 1.030 kWh, o čom predložil dôkaz, a to faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.1.2008, v roku 2008 od 19.1.2008 do 31.12.2008 žalovaný spotreboval 2.227 kWh, o čom ako dôkaz predložil faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.1.2009, v roku 2009 od 1.1.2009 do 3.12.2009 žalovaný spotreboval 2.026 kWh, o čom ako dôkaz predložil faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.12.2009, v roku 2010 od 14.1.2010 do 31.12.2010 žalovaný spotreboval 2.226 kWh, o čom ako dôkaz predložil faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.1.2011, v roku 2011 od 1.1.2011 do 18.1.2012 žalovaný spotreboval 2.160 kWh, o čom ako dôkaz predložil faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.1.2011 a faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.1.2012, v roku 2012 od 19.1.2012 do 31.12.2012 žalovaný spotreboval 1.858 kWh, o čom ako dôkaz predložil faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 7.1.2013, v roku 2013 od 1.1.2013 do 31.12.2013 žalovaný spotreboval 2.826 kWh, o čom ako dôkaz predložil faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.1.2014. Žalovaný uviedol, že dňa 31.12.2014 zrušil predajňu z dôvodu prevodu vlastníckeho práva prenajímateľa, teda predaja nehnuteľností novému vlastníkovi. Následne dňa 5.1.2015 požiadal o ukončenie zmluvy o dodávke elektriny na tomto odbernom mieste. Dňa 13.1.2015 žalobca vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXXXXX za obdobie od 1.1.2014 do 31.12.2014, kde žalobca vyfakturoval spotrebu elektrickej energie v množstve 7.417 kWh a spotreba za obdobie od 1.1.2015 do 14.1.2015 bola podľa žalobcu 189 kWh. Žalovaný poukazoval na skutočnosť, že od 31.12.2014 žalovaný vo večerných hodinách už v predmetných predajných priestoroch nesvietil, ani nekúril a aj napriek tomu elektromer natočil 189 kWh. Vzhľadom k tomu, že žalobca vyfakturoval elektrinu, ktorá v takom objeme dodaná nebola, žalovaný zaslal žalobcovi viacero reklamácii. Žalovaný poukázal na odpoveď na reklamáciu zo dňa 23.3.2015, kde žalobca priznal skutočnosť, že elektromer nemal jednu overovaciu značku laboratória. Žalovaný bol toho názoru, že táto skutočnosť spochybňuje presnosť merania predmetného elektromera. Žalovaný tiež argumentoval žalobcovi, že s nameraným množstvom elektriny nesúhlasí, teda ani s vyfakturovanou sumou, pretože od roku 2007 nedošlo k žiadnej zmene elektrospotrebičov na odbernom mieste a historicky preukázateľná spotreba na odbernom miestne nikdy počas 8-ročného obdobia neprekročila ročnú spotrebu 2.826 kWh. Žalovaný mal za to, že elektromer nemal overovaciu značku laboratória, teda v čase odberu nebol metrologicky overený, teda jeho meranie nemôže zakladať objektívnosť merania. Dodatočné metrologické overenie potom, čo elektromer bol vo výlučnej dispozícii žalobcu podľa žalovaného zakladá podozrenie s jeho dodatočnou manipuláciou - opravou. Žalovaný tvrdil, že sa pokúsil viackrát uzatvoriť dohodu o vyfakturovaní elektrickej energie ako 3-ročného, resp. viacročného priemeru, nakoľko posledná faktúra na 7.417 kWh je s prihliadnutím na všetky vyššie uvedené skutočnosti neopodstatnená. Žalobca však nemal záujem situáciu riešiť prostredníctvom mimosúdnej dohody a postúpil svoju fiktívnu pohľadávku spoločnosti EOS-KSI Slovensko, s.r.o. Žalovaný má za to, že zaplatené preddavky v roku 2014 vo výške 704,-Eur postačujú na úhradu spotrebovanej elektriny.

4. Žalobca s tvrdeniami žalovaného nesúhlasil a uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení neuviedol skutočnosti, ani nepredložil dôkazy, ktoré by spochybňovali nárok žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy. Poukázal na listinné dôkazy predložené žalovaným a na svoje vyjadrenie k reklamácii, kde vyhodnotil reklamáciu žalovaného ako neopodstatnenú. Žalovaný zotrval na svojich tvrdeniach, že elektromer nebol overený značkou laboratória, preto mal za to, že nemôže ísť o objektívnosť meraní elektrickej energie a poukázal na to, že v roku 2014 bolo prepätie v sieti a odberateľ AUTOGRENDA-AG, s.r.o. riešil ten istý problém, ako nedodanie fakturovaného množstva elektriny a bolo mu vyhovené . Z toho dôvodu žalovaný navrhol, aby bol v konaní vypočutý konateľ spoločnosti AUTOGRENDA-AG, s.r.o., ktorý riešil ten istý problém.

5. Žalobca s tvrdeniami žalovaného nesúhlasil a v konaní uviedol, že predmetný elektromer s výrobným číslom XXXXXXX bol preskúmaný v Metrologickom laboratóriu elektromerov v Žiline, kde skúškam vyhovel a o predmetom zrealizovaní skúšky bol vyhotovený certifikát o kalibrácii, a preto trval na dôvodnosti podanej žaloby. Žalobca do súdneho spisu doložil Certifikát o kalibrácii č. 541/2015, priložil preskúšanie elektromera s tým, že SSE-METROLÓGIA, s.r.o. , Žilina uviedol, že elektromer XXXXXXX F. XXXK., rok výroby XXXX, napätie XXX, prúd XX/XX preskúšaniu vyhovel.

6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a mal za preukázané, že medzi stranami bol zmluvný vzťah týkajúci sa odberného miesta č. XXXXXXX, ktorý trval aj v časovom období, ktoré sa týka fakturačného obdobia od 1.1.2014 do 31.12.2014 a od 1.1.2015 do 14.1.2015, za ktoré obdobie si žalobca uplatňuje zaplatenie vyfakturovaných súm dodanej elektriny spolu s príslušenstvom. Súd zistil, že ukončenie zmluvy bolo doručené k dátumu 5.1.2015 a podľa žiadosti o ukončenie zmluvy o združenej dodávky je medzi stranami sporu dohodnuté, že požiadavku na ukončenie zmluvy ( výpoveď zmluvy o združenej dodávke elektriny ) je potrebné doručiť žalobcovi v termíne 30 dní pred dátumom, ku ktorému sa žiada ukončenie zmluvy, na základe ktorého žalobca a žalovaný ukončili zmluvný vzťah. Žalobca v konaní preukázal, že žalovaný odoberal elektrickú energiu v určitom množstve tak, ako to vyplýva aj z faktúry z variabilným symbolom XXXXXXXXXX vystavenej za obdobie 1.1.2014 až 31.12.2014, kde v jej prílohe v rozpise distribuovanej spotreby podľa meradla je vyznačený konečný stav k 31.12.2014 na 7.417 kWh, z čoho podľa súdu prvej inštancie došlo skutočne k dodaniu uvedeného množstva elektriny a ďalej podľa faktúry s variabilným symbolom XXXXXXXXXX vystavenej za obdobie od 1.1.2015 do 14.1.2015 je v jej prílohe, v rozpise distribuovanej spotreby podľa meradla vyznačený konečný stav k 14.1.2015, že žalobca dodal žalovanému elektrinu v množstve 189 kWh. Súd ďalej konštatoval, že vzhľadom k tomu, že žalobca má právo na zaplatenie poskytnutej služby, tento vystavil žalovanému faktúry, ktoré žalovaný do dňa podania žaloby neuhradil, hoci ho žalobca vyzýval na úhradu opakovanými upomienkami.

7. Okresný súd v napadnutom rozsudku konštatoval, že hoci žalovaný namietal, že v období, ktorých sa týkajú jednotlivé vystavené faktúry neodoberal od žalobcu také množstvo elektriny ako uvádzal žalobca vo vystavených faktúrach, opak nebol preukázaný, a to že by bol elektromer č. XXXXXXX, ktorý bol na odbernom mieste žalovaného nefunkčný, nesprávny, alebo že by bol zle odpočítaný počet kWh odobranej elektriny, o čom svedčí aj Certifikát o kalibrácii 541/2015, z ktorého vyplýva, že tento elektromer všetkým meraniam vyhovel, čiže bol správny. Z tohto dôvodu mal súd za to, že nedošlo k nesprávnemu meraniu a následnému vyúčtovaniu elektrickej energie z dôvodu chybného merania elektromeru. Pokiaľ žalovaný založil svoju obranu aj na skutočnosti, že v roku 2014 išlo o najslabšiu zimu za posledných 10 rokov, súd konštatoval, že žalovaný tieto tvrdenia nijako nepreukázal a tiež tieto tvrdenia nevyvracajú skutočnosť, že v tomto období žalovaný odobral elektrinu v žalobcom uvádzaných množstvách. K tvrdeniu žalovaného, že dochádza k prepätiu v sieti v dôsledku čoho mal na svojom odbernom miestne nadmerné množstvo odobratej elektrickej energie, súd uviedol, že toto tvrdenie taktiež nebolo nijakým spôsobom v konaní preukázané. Súd v tejto súvislosti poukázal na vyjadrenie Stredoslovenskej energetiky v rámci vybavenia reklamácie voči žalovanému, kde bolo uvedené, že krátkodobé prepätie siete nemá vplyv na registráciu spotrebovanej elektrickej energie. Z uvedených dôvodov okresný súd mal za to, že žalobca preukázal, že žalovanému bola skutočne dodaná elektrická energie v množstve uvádzanom vo faktúrach, žalovaný bol povinný uhradiť cenu dodávky a distribúcie elektriny vrátane poplatkov a taríf, bol povinný zaplatiť faktúry s variabilným symbolom XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX, ktorými bola vyúčtovaná cena za dodávku a distribúciu elektriny. Nakoľko žalovaný nezaplatil vyfakturované sumy riadne, v plnej výške a včas, podľa názoru súdu prvej inštancie bol žalobca oprávnený preto domáhať sa svojej pohľadávky súdnou cestou, a preto nároku žalobcu v celom rozsahu vyhovel aj spolu s úrokom z omeškania, nakoľko žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku.

8. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v sume, ktorá bude vyčíslená v osobitnom uznesení.

9. V zákonnej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ustanovenia § 388 zmenil tak, že žalobu ako zjavne nedôvodnú v celom rozsahu zamietne a zaviaže žalobcu povinnosťou nahradiť žalovanému trovy prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania v celom rozsahu.

10. Žalovaný v odvolaní uviedol, že hodnoverne preukázal, že počas predchádzajúcich období, t.j. od roku 2007 do 2013 spotreba elektrickej energie na odbernom mieste nepresiahla ročnú spotrebu 2.826 kWh. Až v roku 2014 sa spotreba elektrickej energie oproti predchádzajúcim obdobiam strojnásobila na 7.417 kWh bez akéhokoľvek pričinenia žalovaného. Žalovaný tvrdí, že žalobca počas konania nijakým spôsobom neuviedol možné príčiny zvýšenia spotreby elektrickej energie s relevantným odôvodnením a túto následne žalobcovi vyfakturoval bez možnosti uzatvorenia mimosúdnej dohody. Žalovaný v odvolaní zopakoval všetky tvrdenia, ktoré uviedol v rámci konania pred súdom prvej inštancie ohľadne skutočnosti

užívania maloobchodnej predajne so šperkami a hodinárskym tovarom a tvrdí v odvolaní, že súd sa s tvrdeniami žalovaného žiadnym spôsobom nevysporiadal a bez ďalšieho si len osvojil tvrdenia žalobcu.

11. Zároveň odvolateľ uviedol, že súd prvej inštancie v rozsudku poukazuje na to, že žalovaný nepreukázal svoje tvrdenia, že sa jednalo o najslabšiu zimu za posledných 10 rokov. V tejto súvislosti poukázal na internetovú stránku, kde sa nachádzajú verejne dostupné údaje Slovenského hydrometeorologického ústavu ohľadne teploty vzduchu v ročných obdobiach od roku 2009. Žalovaný zotrval na tom, že došlo k nesprávnemu meraniu spotreby elektrickej energie, nakoľko elektromer nemal overovaciu značku laboratória. Žalobca doručil súdu ako dôkaz Certifikát o kalibrácii č. 541/2015, ktorý bol však vydaný až dňa 10.3.2015. Elektromer indukčný trojfázový bol však používaný pred uskutočnením kalibrácie meradla, t.j. pred 10.3.2015. Žalovaný zotrváva na názore, že elektromer mal byť označený overovacou značkou odo dňa začatia jeho používania, t.j. od 23.5.2007, kedy mal byť vydaný Certifikát o kalibrácii k predmetnému elektromeru. K overeniu elektromera teda došlo až potom, čo nameral nesprávnu spotrebu elektrickej energie. Takéto konanie žalobcu žalovaný považuje za účelové, nakoľko viac ako dva mesiace po demontáži elektromera sa tento nachádzal v držbe žalobcu a mohol s ním akokoľvek manipulovať. Až následne bol zaslaný spoločnosti SSE - Metrológia , s.r.o. na preskúmanie. Žalovaný naďalej zotrváva na názore, že ním zaplatené preddavky za spotrebu elektrickej energie vo výške 704,-Eur za rok 2014 sú postačujúce na úhradu reálne spotrebovanej elektrickej energie zo strany žalovaného. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má žalovaný za to, že okresný súd v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný k odvolaniu priložil operatívne údaje - teplotu vzduchu z internetovej stránky Slovenského hydrometeorologického ústavu.

12. Žalobca sa vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu k odvolaniu žalovaného a uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie potvrdil. Žalobca zastáva názor, že žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol skutočnosti, ani nepredložil dôkazy, ktoré by spochybňovali nárok žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy. Nakoľko si žalovaný svoj záväzok neplnil riadne, veriteľ uplatnil svoj nárok žalobou na príslušnom súde.

13. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu písomne nevyjadril.

14. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“ ) prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ustanovenie § 385 ods. 1 ), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 potvrdil.

15. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

16. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

17. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

18. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.001,88 Eur s príslušenstvom a zaviazal žalovaného povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy konania, ktorá bude vyčíslená v osobitnom uznesení. Základnou odvolacou námietkou žalovaného k výroku, ktorým súd žalobe vyhovel, je že žalobca nedodal také množstvo elektriny, ktoré bolo žalobcom vyfakturované, nakoľko elektromer nebol označený overovacou značkou odo dňa začatia jeho používania a následne vydaný Certifikát o kalibrácii k predmetnému elektromeru bol vydaný až následne potom, čo nameral nesprávnu spotrebu elektrickej energie. Odvolací súd v súvislosti s odvolacími námietkami žalovaného konštatuje, že tieto nemôžu viesť k záveru o nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie.

19. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovaniu alebo k doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalovaným dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s § 191 ods. 1 a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.

20. Odvolací súd uvádza, že dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednávacou zásadou, pričom Civilný sporový poriadok zvyšuje procesnú zodpovednosť strán v dokazovaní a obmedzuje aktivitu súdu pri navrhovaní, teda aj vykonávaní dôkazov. V rámci dokazovania platí zásada, že každá strana musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, kto tvrdí, dokazuje. Strana musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jej tvrdenia za základ svojho rozhodnutia. V danom prípade, ako správne uviedol aj súd prvej inštancie žalobca preukázal Certifikátom o kalibrácii č. 541/2015 zo dňa 10.3.2015, že elektromer - meradlo vyhovel skúške pred SSE - Metrológia, s.r.o. V tejto súvislosti odvolací súd dopĺňa, že v zmysle § 35 ods. 6 zákona č. 656/2004 Z.z. v platnom znení má právo odberateľ elektriny v prípade pochybnosti o správnosti merania údajov určeným meradlom, alebo ak zistí na určenom meradle chybu, požiadať prevádzkovateľa prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľa distribučnej sústavy o preskúšanie tohto meradla. Nakoľko v konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný opakovane reklamoval množstvo dodanej elektrickej energie, žalobca správne požiadal v zmysle citovaného zákonného ustanovenia o preskúšanie meradla na to oprávnenú organizáciu SSE - Metrológia s.r.o. Vykonaným preskúšaním bolo zistené, že elektromer vyhovuje, o čom bol vystavený Certifikát o kalibrácii. Z tohto dôvodu odvolací súd považuje námietky žalovaného za právne irelevantné ohľadne skutočnosti, že predmetný certifikát bol vyhotovený až dodatočne, po nameranom nesprávnom množstve elektrickej energie. Žalobcom zvolený postup je v súlade so zákonom, pričom vykonaná kalibrácia jediná môže odhaliť nesprávnosť nameraných hodnôt na meradle. Na tejto skutočnosti nič nemení ani fakt, že bolo zistené, že elektromer nemá jednu overovanú značku laboratória. Vydaním certifikátu o kalibrácii je potvrdená správnosť nameraných hodnôt, následkom čoho žalobcovi v zmysle uzatvorenej zmluvy so žalovaným vzniká nárok na zaplatenie ceny dodanej elektrickej energie. Žalobca teda v konaní zvládol dôkazné bremeno preukázania oprávnenosti podania žaloby a potom bolo na žalovanom, aby preukázal hodnovernými dôkazmi, že jeho všeobecne uvádzané tvrdenia sú pravdivé. Žalovaný však svoje tvrdenia hodnoverne nepreukázal, teda nemohli byť podkladom pre zmenu napadnutého rozhodnutia. Samotná skutočnosť, že v predchádzajúcich obdobiach mal nižšiu spotrebu elektriny, nemôže byť dôkazom o spotrebe za vyfakturované obdobie.

21. K odvolateľom predloženým listinným dôkazom zo stránky Slovenského hydrometeorologického ústavu odvolací súd uvádza, že tieto dôkazy mal možnosť žalovaný predložiť v konaní pred súdom prvej inštancie, a preto odvolací súd v súlade s § 366 k týmto dôkazom neprihliadal.

22. K žalovaným namietanému, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku nevysporiadal so skutočnosťou, že žalovaný v roku 2015 vôbec priestory neužíval a v roku 2014 bola najslabšia zima za celé obdobie od kedy bol v zmluvnom vzťahu so žalobcom, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa v dostatočnom rozsahu v napadnutom rozsudku vysporiadal s podstatnými otázkami pre posúdenie oprávnenosti uplatneného nároku. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že nie je povinnosťou súdu dať odpoveď v rámci rozsudku na všetky v konaní nastolené otázky, ale len na tie, ktoré sú pre právne posúdenie veci potrebné. Odvolací súd teda nezistil dôvod, pre ktorý by bol napadnutý rozsudok nepreskúmateľný, nakoľko súd prvej inštancie dostatočným spôsobom odôvodnil, akým myšlienkovým postupom sa pri rozhodovaní riadil a čo považoval za podstatné pre rozhodnutie sporu. Z týchto dôvodov považoval odvolací súd námietku žalovaného v tejto časti za nedôvodnú.

23. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovanému sa v konaní nepodarilo vierohodne preukázať, že hodnoty namerané na elektromery sú nesprávne a žalobca vierohodnými dôkazmi preukázal oprávnenosť uplatneného nároku, odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s rozsudkom okresného súdu, ktorý žalobe v celom rozsahu vyhovel.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP, ako vecne správny potvrdil.

25. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa ustanovenia § 396 a § 262 ods. 1 a § 255 tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

26. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428