Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Csp-205-2017.pdf
PDF · 103.82 KB
Case nature
Area
Subarea
18Csp/205/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza, sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou, v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., so sídlom Hradec Králové, Československé armády č. 954/7, Česká republika, IČO: 247 85 199, právne zastúpený ŠMÍDA advokátska kancelária, IČO: 47255773, so sídlom organizačnej zložky v Bratislave, Ul. Svornosti 43 proti žalovanej: T. W., narodená XX.X.XXXX, trvale bytom D., M. XX/XX, občan SR, o zaplatenie 391,00 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 17,24 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 17,24 EUR od 23.11.2014 do zaplatenia všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a.
III. Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou, podanou dňa 16.11.2017 na Okresný súd Banská Bystrica domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 391,- EUR. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná a právny predchodca žalobcu spoločnosť Provident Financial, s.r.o., dňa 28.09.2013 uzatvorili Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 1.000,- EUR v hotovosti pri podpísaný zmluvy, prevzatie finančných prostriedkov žalovaná potvrdila svojim podpisom zmluvy. Zaviazala sa úver splácať v týždenných splátkach v celkovom počte 60 splátok, pričom prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy ( dňa 05.10.2013) a posledná splátka bola splatná dňa 22.11.2014. Žalovaná sa za poskytnutie úveru zaviazala uhradiť náklady spojené s úverom, ktoré zahŕňajú zmluvný úrok a administratívny poplatok, ktorý zahŕňa najmä spracovateľský poplatok a služby obchodného zástupcu spoločnosti Provident Financial, s.r.o.. Súčasne so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere žalovaná uzatvorila dňa 28.09.2013 Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, o službe Komfort. Ide o dobrovoľnú doplnkovú službu, kedy pôvodný veriteľ sa zaviazal poskytovať za poplatok klientovi službu, ktorá spočíva najmä vo výbere splátok priamo v mieste bydliska klienta, alebo v inom mieste podľa určenia klienta prostredníctvom obchodného zástupcu veriteľa. Za túto službu sa klient zaviazal uhradiť sumu, ktorá bola priamo úmerná počtu splátok tak, aby pokryla náklady pohonným hmôt a čas obchodného zástupcu. Celková čiastka, ktorú sa žalovaná zaviazala uhradiť bola 1.860,- EUR ( istina 1000,- EUR, úrok a administratívny poplatok 8,- EUR, odmena za služby zo zmluvy o zabezpečení vo výške 0,- EUR), v týždenných splátkach v celkovom počte 60 splátok po 31,- EUR, žalovaná pôvodnému veriteľovi uhradila celkom sumu 609,- EUR, teda riadne uhradila 19 splátok a 20. splátku uhradila len sumou 20,- EUR, konečná splatnosť úveru nastala 60 týždňov po podpísaný zmluvy t.j. dňa 22.11.2014. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 došlo k postúpeniu pohľadávok z pôvodného veriteľa na žalobcu. Táto zmena bola žalovanej oznámená listom z 16.12.2016. Hodnota postúpenej pohľadávky činila ku dňu postúpenia pohľadávky celkovo sumu 391,- EUR. Poslednú výzvu na zaplatenie pred podaním žaloby žalobca odoslal žalovanej dňa 05.10.2017, žalobca si neuplatňuje ďalšie nároky, ktoré mu boli postúpené od pôvodného veriteľa. Žalobca požaduje od žalovanej iba istinu a zákonný úrok z omeškania a náhradu trov konania.
2.Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz sp. zn. 8Up/498/2017, zo dňa 27.11.2017, proti ktorému podala žalovaná odpor, v ktorom namietla, že zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti v zmysle zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti úveru ani výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Taktiež poukázala na to, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky ( úrokovú sadzbu a RPMN) a to dohodu o zrážkach zo zmluvy alebo zmluvné podmienky, ktoré majú za následok nerovnosť medzi právami a povinnosťami jednotlivých strán. Zmluvu o zabezpečení splátok úveru považuje za neplatnú. Preto má za to, že úver je na základe spotrebiteľskej zmluvy bezúročný a bez poplatkov, pričom istinu už žalobcovi celú zaplatila.
3. Vo vyjadrení k podanému odporu žalobca uviedol, že zmluva jednoznačne uvádza, že spotrebiteľský úver je zjednaný na dobu určitú, termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je siedmy deň 60 týždňa po dni uzavretí zmluvy o úvere. Je jednoznačne zrejmé, že zmluva obsahuje presný a nezameniteľný deň, kedy dôjde k termínu konečnej splatnosti ako aj k ukončeniu zmluvy, ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) Zák. č. 129/2010 Z.z. neobsahuje presný formát pre naplnenie zákonnej náležitosti. Dlžník nemohol nijako zameniť deň a dátum bol pevne stanovený, pričom pôvodný veriteľ s ohľadom na absenciu konkrétneho výkladu zvolil túto formu vyjadrenia a pre zákazníkov je podľa neho dostatočne pochopiteľná. Zmluva tiež jasne a zrozumiteľne obsahuje výšku, počet a termíny splátok úveru, uvádza presnú čiastku, ktorá bola zákazníkovi požičaná, zmluvný úrok je vyjadrený aj úrokovou sadzbou ako aj pevnou sumou. Ustanovenie zák. o spotrebiteľských úveroch tak bolo pravdepodobne nesprávne vyložené a to tak, že je nutné uvedenie konkrétneho rozpisu čiastok na každú jednotlivú splátku. Celková výška úveru je uvedená presnou sumou. Žalobca poukázal na stanovisko Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 9.11.2016 vo veci Home Credit Slovakia C-42/15, ktorý vyslovil názor, že vyjadrenie termínu splátok má umožniť spotrebiteľovi identifikovať, kedy sú splatné splátky úveru.
4.Upomínací súd postúpil spor Okresnému súdu Prievidza, ktorý vytýčil pojednávanie. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť aj neúčasť svojho klienta. Preto súd pojednával v ich neprítomnosti podľa § 180 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej ako ,,CSP“).
5.Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej a oboznámením s obsahom listinných dôkazov najmä žaloby, Zmluvy o postúpení pohľadávok z 16.12.2016, predžalobnou výzvou z 05.10.2017, oznámením o postúpení pohľadávok, Zmluvou o spotrebiteľskom úvere z 28.09.2013, výpisom splátok a úhrad, Zmluvou o zabezpečení splátok úveru z 28.09.2013, výpisom z obchodného registra žalobcu, platobný rozkazom, odporom proti platobnému rozkazu, vyjadrením žalobcu k odporu, upovedomením o postúpení veci príslušnému súdu, vyjadrením žalobcu na výzvu súdu a ostatným obsahom súdneho spisu.
6. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:
-Právny predchodca žalobcu - spoločnosť Provident Financial, s.r.o., IČO a žalovaný uzatvorili dňa 28.09.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 1.000,- EUR. V zmluve si dohodli, že celkové náklady žalovanej sú tvorené súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu, pričom úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou 22,38 % ročne zo sumy úveru, t.j. vo výške 144,- EUR a poplatok za garantovanú službu vo výške 201,- EUR. V zmluve sú ďalej uvedené tieto údaje: RPMN: 70,38 %, celková čiastka, ktorú je žalovaná povinná zaplatiť 1.345,- EUR, priemerná hodnota RPMN 46,06 %, počet týždenných splátok: 60, výška prvej až predposlednej splátky 22,42 EUR, výška poslednej splátky 22,22 EUR, termín konečnej splatnosti úveru 7. deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy, splatnosť prvej splátky: 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy, splatnosť každej ďalšej splátky: 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. V ten istý deň zmluvné strany uzatvorili aj Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytovať žalovanému službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru poskytnutého na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 570147859.
Bola dohodnutá služba na individuálnom prístupe k zákazníkovi, prevzatie peňažnej hotovosti sa bude uskutočňovať v mieste trvalého pobytu zákazníka alebo na inom mieste, určenom predchádzajúcou vzájomnou dohodou zmluvných strán. Žalovaná ( zákazník) sa zaviazala za poskytnutie tejto služby zaplatiť celkovú odmenu vo výške 515,- EUR v 60 pravidelných splátkach, a to v 59 týždenných splátkach po 8,58 EUR a poslednú splátku vo výške 8,78 EUR počas doby splácania spotrebiteľského úveru uvedenej v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Odmena je splatná v hotovosti pri prevzatí splátky poskytovateľom. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. Podľa výpisu splátok a úhrad žalovaná uhradila na úvere spolu sumu 609,- EUR.
-Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 uzavretou medzi právnym predchodcom žalobcu (spoločnosťou Provident Financial, s.r.o., IČO: 35 805 731) a žalobcom bola postúpená aj pohľadávka voči žalovanej. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanej oznámené právnym predchodcom žalobcu listom zo dňa 16.12.2016.
-Žalobca listom zo dňa 05.10.2017 vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 1.263,35 EUR do 16.10.2017, list bol žalovanej odoslaný dňa 09.10.2017.
-Žalovaná súdu na pojednávaní dňa 07.11.2018 uviedla, že so žalobou nesúhlasí. Pridržala sa ňou podaného odporu a zároveň vzniesla námietku premlčania. Tvrdila, že sa stále menili ľudia, ktorým mala splátky platiť a keď prišli nemali ani jej kartičku, na ktorú mali splátku pripísať. Raz pripísali, raz nepripísali. Keď to chcela platiť na účet spoločnosti Provident Financial s.r.o., tak s tým oni nesúhlasili. Nenašla listinné dôkazy k tejto zmluve, trvá však na tom, že celú sumu 1.000,- EUR, ktorá jej bola na základe zmluvy poskytnutá už vrátila, dôkaz k tomu nemá. Zmluvu o zabezpečení splátok úveru si nečítala, len ju podpísala, sumu 1.000,- EUR minula na lieky pre svojho chorého otca, v prípade, že jej súd uloží povinnosť platby, požiadala o mesačné splátky maximálne po 20,- EUR, pretože jej príjmom je len opatrovateľský príspevok vo výške 300,- EUR.
7. Po právnej stránke súd vec posúdil podľa týchto ustanovení zákonov:
-Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
-Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
-Podľa § 2 písm. a), b), d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
-Podľa § 9 ods. 2 písmeno f) a j) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
-Podľa § 11 ods. 1 písm. b), d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
-Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
-Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
-Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
-Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
-Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., v znení platnom od 01.02. 2013 (záväzkový vzťah vznikol po 01. 02. 2013), výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
8.Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona, považoval súd žalobu za čiastočne dôvodnú. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzatvorená Zmluva, ktorú možno právne kvalifikovať ako zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá sa ako spotrebiteľský právny vzťah spravuje aj ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako aj ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských právnych vzťahoch. V rovnaký deň uzavreli zmluvné strany aj Zmluvu o zabezpečení splátok úveru. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvou spotrebiteľskou, na ktorú treba aplikovať zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení platnom v čase jej uzatvorenia. Zákon č. 129/2010 Z.z. v znení v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy upravoval okrem iného pojem spotrebiteľského úveru a zmluvy o spotrebiteľskom úvere, definoval osobu veriteľa i osobu spotrebiteľa. V tomto prípade niet pochýb, že predchodca žalobcu ako veriteľ predmetnej pohľadávky bol veriteľom podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., teda osobou, ktorá poskytovala spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná bola spotrebiteľom - fyzickou osobou, ktorá nekonala v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Podporne platí na daný vzťah aj právna úprava podľa § 52 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ predmetnej pohľadávky bol veriteľom podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., teda osobou, ktorá poskytovala spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný bol spotrebiteľom - fyzickou osobou, ktorá nekonala v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. V rovnaký deň bola medzi stranami sporu uzavretá aj Zmluva o zabezpečení splátok úveru. Súd skúmal, či predmetná zmluva má náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd zistil, že v zmluve chýba údaj o konečnej splatnosti úveru. V zmluve je síce uvedené, že termín konečnej splatnosti úveru je siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy, ale takto uvedený konečný termín splatnosti úveru podľa názoru súdu nie je jednoznačným údajom, na základe ktorého spotrebiteľ môže bez ťažkostí a s istotou identifikovať, kedy konkrétne nastane konečná splatnosť úveru. V súvislosti s touto formuláciou je potrebné, aby spotrebiteľ odpočítaval jednotlivé týždne, navyše tu môže byť pochybnosť, či siedmy deň 60. týždňa znamená v poradí siedmy deň (t.j. nedeľu), alebo je ním mienený siedmy deň počítaný iným spôsobom, a to v súvislosti s ustanovením o splatnosti jednotlivých splátok (prvá splátka je splatná 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy; splatnosť každej ďalšej splátky nastane 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky). Súd má za to, že právnemu predchodcovi žalobcu pritom nič nebránilo, aby termín konečnej splatnosti úveru uviedol jednoznačným spôsobom, ktorý nevzbudzuje akékoľvek pochybnosti o tom, kedy nastane konečná splatnosť úveru. Súd preto dospel k záveru, že v zmluve nie je termín konečnej splatnosti úveru uvedený určitým a riadnym spôsobom. Taktiež podľa názoru súdu nie je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená správna výška RPMN, a je uvedená v neprospech spotrebiteľa. Na účely výpočtu výšky RPMN sa majú použiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. V danom prípade vznikajú v súvislosti s úverom aj náklady spojené s úhradou odmeny za službu, ktorá bola dohodnutá na základe Zmluvy o zabezpečení splátok úveru vo výške 515,- EUR. Obidve zmluvy Zmluva o spotrebiteľskom úvere aj Zmluva o zabezpečení splátok úveru boli uzatvorené zmluvnými stranami v rovnaký deň. Zmluva o zabezpečení splátok úveru je závislá zmluva, teda jej platnosť závisí od platnosti hlavnej zmluvy, t.j. zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Túto zmluvu (zmluvu o zabezpečení splátok úveru) treba posudzovať spoločne so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Ak by mala žalovaná uhradiť úrok a poplatok podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere a poplatok podľa zmluvy o zabezpečení splátok úveru, uhradila by žalobcovi okrem istiny ešte sumu vo výške 51,50 % istiny, čo súd považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Okrem toho žalobca nepreukázal, že služba, ktorá mala byť poskytovaná na základe tejto zmluvy o zabezpečení splátok úveru, bola zároveň aj žalovanej riadne poskytnutá. Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že aj suma 515,- EUR mala byť zahrnutá do celkových nákladov, spojených so spotrebiteľským úverom a aj táto suma mala byť zohľadnená pri výpočte RPMN. Výška RPMN je potom 228,66 % (www.openiazoch.zoznam.sk) a nie 70,38 %, ako je uvedené v predmetnej zmluve. RPMN je tak v predmetnej zmluve o úvere uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú uvedené obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) a j) zákona č. 129/2010 Z.z. a teda podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) citovaného zákona sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
9. Na základe uvedeného súd považuje poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov, žalovaná je tak povinná zaplatiť žalobcovi sumu rozdielu poskytnutého úveru 1.000,- EUR a žalovanou doposiaľ zrealizovaných úhrad na úvere 609,- EUR ( podľa predloženej platobnej histórie ) a teda bola by povinná zaplatiť žalobcovi sumu 391,00 EUR. Žalovaná v spore však namietla premlčanie nároku, preto sa súd musel zaoberať aj otázkou premlčania. Jednotlivé mesačné splátky úveru tak, ako boli dohodnuté, sa premlčujú v súlade s § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka v trojročnej premlčacej dobe od splatnosti jednotlivých splátok. To znamená, že splátky splatné tri roky pred podaním žaloby dňa 16.11.2017, t.j. splatné ku dňu 16.11.2014, a ktoré neboli uhradené, sú premlčané. Z prehľadu splátok vyplýva, že žalovaná neuhrádzala splátky v zmysle splátkového kalendára a všetky týždenné splátky, splatné do 15.11.2014 sú s poukazom na vyššie uvedené ustanovenia Občianskeho zákonníka premlčané, pretože ich splatnosť nastala viac ako 3 roky pred podaním žaloby na Okresný súd Banská Bystrica. Posledná splátka ( 60. - ta splátka v poradí) bola splatná dňa 22.11.2014, jej výška bola v zmluve dohodnutá na sumu 22,22 EUR, pričom úver je bezúročný, preto z tejto sumy patrí žalobcovi len suma, pripadajúca na istinu vo výške 17,24 EUR pri dohodnutej úrokovej sadzbe 22,38 % ročne, kedy úrok v tejto splátke predstavuje sumu 4,9728 EUR. Potom posledná nepremlčaná splátka istiny je v sume 17,24 EUR, ktorá suma bola žalobcovi ako jediná nepremlčaná splátka ako dôvodná priznaná.
10.Žalobcovi patrí z priznanej sumy aj úrok z omeškania 5,05 % ročne s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v platnom znení, keď súd pre posúdenie úrokovej sadzby ako prvý deň vzniku omeškania ustálil deň 23.11.2014, ako deň nasledujúci po dni splatnosti poslednej splátky podľa obsahu žaloby, kedy základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola 0,05%.
11. Na základe vyššie uvedeného súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 17,24 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 17,24 EUR od 23.11.2014 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú titulom premlčania zamietol.
12. O náhrade trov konania žalovanej súd rozhodol podľa § 255 a § 256 ods. 1 CSP tak, že v rozsahu 91,18 % úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si trovy konania neuplatnila a ani jej vyplynuli zo súdneho spisu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trenčíne.
Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( Exekučný poriadok).