Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (16)Rozsudok_13C-134-2014.pdf
PDF · 110.97 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/134/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou Mgr. Annou Monokovou v spore žalobcu: O. V., P.. XX.XX.XXXX, Y. H., G. Y. XXXX/XX, zastúpení. JUDr. Ján Sopiak, advokát, Advokátska kancelária Štefánikova 17, Humenné, proti žalovaným : 1. D. U., 2. X. U., 3a. E. G. U., P.. XX.XX.XXXX, Y. XXXX H. XXth. X., I. Y., A. Y., Š. B., XXXXX, S., 3b. N. D. Q., Z.. U., P.. XX.XX.XXXX, Y. XXXX X. W. I., B., A. H., Š. J., XXXXX S. 4. N. U., žalovaní v 1., 2. a 4. rade zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, Búdkova 36, Bratislava, žalovaní v 3a. a 3b. rade zastúpení M.. N. O.A., P.. XX.XX.XXXX, Y. I. XXXX/ XX, Ľ., 5a. M.. G. L., P.. XX.XX.XXXX, Y. G..U. XXXX/XX, Ľ., 5b. M.. N. O., P.. XX.XX.XXXX, Y. I. XXXX/ XX, Ľ., 5c. G.Á. Č., P.. XX.XX.XXXX, Y. H. XX, 5d. G. Č., P.. XX.XX.XXXX, Y. H. XX, žalovaní v 5c. a 5d. rade zastúpení IP.. N. O., P.. XX.XX.XXXX, Y. I. XXXX/XX, Ľ., 5e. D. I., P.. XX.XX.XXXX, Y. N. XXX, zastúpená M.. G. L., P.. XX.XX.XXXX, Y. G.. U. XXXX/XX, Ľ., 6. D.. D. U., P.. X.X.XXXX, Y. U. XXXX/ XX, Ľ., o zrušenie a vyporiadania podielového spoluvlastníctva takto
rozhodol:
Z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných k parcele registra T., parcelné číslo XXX, orná pôda vo výmere 1074 m2, katastrálne územie L. zapísanej na LV č. XXXX a v y p o r i a d a v a tak, že parcelu registra T., parcelné číslo XXX, orná pôda vo výmere 1074 m2, katastrálne územie L. zapísanej na LV č. XXXX p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobcu.
Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť z titulu náhrady za jeho podiel
žalovanej v 1.rade, žalovanej v 2. rade a žalovanej v 4. rade každej sumu po 1476,75 eur na osobitný depozičný účet Slovenského pozemkového fondu IBAN: H. XXXXXXXXXXXXXXXX, vedený v štátnej pokladnici, variabilný symbol XXXXXXXXX,
žalovanému v 3a. rade a žalovanej v 3b. rade každému sumu po 738,375 eur,
žalovanému v 5a. rade, žalovanej v 5b. rade, žalovanému v 5c. rade a žalovanému v 5d. rade každému sumu po 492,25 eur,
žalovanej v 5e. rade a žalovanej v 6. rade každej sumu po 984,50 eur
a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Stranám konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa pôvodne podanou žalobou domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k parcele T.-U. XXX, orná pôda o výmere 1074 m2, kat. územie L., zapísaná na LV č.
XXXX ( ďalej len „predmetná nehnuteľnosť“ ) a to tak, aby túto súd prikázal do jeho výlučného vlastníctva za súčasnej povinnosti výplaty ustupujúcim spoluvlastníkom. Žalovanými spoluvlastníkmi boli 1. D. U., 2. X. U., 3. G. U., 4. N. U., 5. N. L., rod. U., všetci nezvestní a D.. D. U..
Svoju žalobu odôvodnil tým, že je podielovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti v podiele 14/24, rovnako aj žalovaní v 1. až 5. rade sú podielovými spoluvlastníkmi v podiele 1/16 a žalovaná v 6. rade v podiele 1/24, pričom žalovaní v 1. až 5. rade sú nezvestní. V ďalšom uviedol, že žalované v 6. rade oslovil s jeho záujmom o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, no k mimosúdnej dohode nedošlo a z dôvodu nezvestnosti žalovaných v 1. až 5. rade mimosúdna dohoda nie je možná. Citoval ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka s tým, aby súd podielové spoluvlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti zrušil a po zrušení prikázal do jeho výlučného vlastníctva s povinnosťou zaplatiť náhradu ustupujúcim spoluvlastníkom za ich spoluvlastnícke podiely s tým, že pokiaľ sa týka náhrady, nebráni sa ani znaleckému dokazovaniu.
2. V priebehu konania žalovaná v 6. rade oznámila skutočnosti ohľadom prípadných právnych nástupcov po žalovanej v 5. rade a následne žalovaná v 5a. rade po žalovanom v 3. rade.
Zo spisu Okresného súdu Prešov, v ktorom konaní sa viedlo dedičské konanie po neb. N. L., P.. XX.X.XXXX, naposledy bytom Ľ., zomrelej dňa XX.X.XXXX pod sp. zn. 26D/708/2015 bolo zistené, že bolo právoplatne skončené a súd uznesením zo dňa 12.09.2016 rozhodol tak, že uznesením zo dňa 22.09.2016 konanie voči žalovanej v 5.rade zastavil a pripustil, aby vstúpili do konania na strane žalovaných M.. G. L. ako žalovaný v 5a.rade, M.. N. O. ako žalovaná v 5b.rade, G. Č. ako žalovaný v 5c.rade, G. Č. ako žalovaný v 5d.rade a D. I. ako žalovaná v 5e.rade, pričom predmetom dedenia po nebohej bola aj predmetná nehnuteľnosť.
V ďalšom priebehu konania zo spisu sp. zn. 5D/57/2017 Okresného súdu Vranov nad Topľou bolo zistené, že pôvodne žalovaný v 3.rade zomrel dňa XX.XX.XXXX, pričom podľa uznesenia č.k. 5D/57/2017-67 zo dňa 25.07.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.08.2017, dedičia sa medzi sebou vyporiadali dohodou tak, že pozemky, medzi inými aj predmetnú nehnuteľnosť na LV č. XXXX nadobudli E. G. U. a N. D. Q., rod. U., ktorých súd následne uznesením zo dňa 8.1.2018 pripustil do konania po pôvodne žalovanom v 3. rade ako žalovaných v 3a. a 3b. rade..
3. Žalovaní navrhli prikázať predmetnú nehnuteľnosť do vlastníctva žalobcu a žalovaným vyplatiť za ustupujúce podiely primeranú náhradu.
Zástupca za žalovaných v 1., 2. a 4. rade Slovenský pozemkový fond navrhol, aby súd vyporiadal spoluvlastníctvo spôsobom navrhovaným žalobcom a v mene nezistených vlastníkov, ktorých zastupoval v priebehu celého konania, navrhol určiť primeranú náhradu s tým, že z hľadiska stanovenia primeranej ceny je potrebné vychádzať z trhovej hodnoty predmetnej parcely, ktorou je pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti príslušný podiel všeobecnej ceny veci, teda takej ceny, za ktorú by sa nehnuteľnosť mohla predať v mieste, kde sa nachádza a v čase nadobudnutia vlastníctva, teda cena určená podľa ponuky a dopytu. V ďalšom uviedol, že podkladom pri určení všeobecnej ceny môžu byť informácie príslušného orgánu miestnej správy, informácie spoločnosti, ktoré sa zaoberajú sprostredkovaním kúpy a predaja nehnuteľnosti, vrátane takýchto poznatkov a informácií samotných účastníkov konania o kúpe a predaji porovnateľných nehnuteľností v časovo rovnakom období.
Priložil aj cenovú mapu nehnuteľnosti, ktorá poskytuje informácie o cenách nehnuteľnosti na realitnom trhu ako aj fotografiu predmetnej nehnuteľnosti.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, znaleckými posudkami a listinami predloženými stranami sporu, pripojenými spismi tunajšieho súdu a Okresného súdu Prešov a zistil tento skutkový stav.
Podľa potvrdenia Obce L. zo dňa 26.2.2014 obec potvrdila, že pôvodne žalovaní v 1. až 5. rade nie sú zapísaní v evidencii obyvateľov a v obci sa nezdržiavajú a ich pobyt obci nie je známy.
Z listu vlastníctva č. XXXX vedeného Úradom geodézie, kartografie a katastra, obec L., katastrálne územie L. je nepochybné, že vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti sú žalovaná v 1., 2. a 4. rade v pomere 1/16 s tým, že správu vykonáva Slovenský pozemkový fond, žalovaní v 3a. a 3b. rade v pomere 1/32, žalovaní v 5a., 5b., 5c. a 5d. rade v pomere 1/48 a žalovaná v 5e. rade v pomere 1/24. Podiel žalobcu predstavuje spolu 7/12. Podľa zápisu ku dňu podania žaloby podielovými spoluvlastníkmi boli žalobca v podiele 14/24 a pôvodne žalovaní v 1. až 4. rade v podiele 1/16 a pôvodne žalovaná v 5. rade v podiele 1/8 a podiel žalovanej v 6. rade predstavoval 1/24.
Žalobca predložil súdu aj rozhodnutie Správy katastra Vranov nad Topľou o povolení vkladu J. XXXX/ XX zo dňa 4.10.2010, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva pre žalobcu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20.8.2010 uzavretej medzi žalobcom ako kupujúcom a C. Š. ako predávajúcim, pričom predmetom prevodu bol podiel predávajúceho 1 na predmetnej nehnuteľnosti s tým, že kúpna cena bola dojednaná na sumu 100 eur. Taktiež predložil aj rozhodnutie Správy katastra Vranov nad Topľou o povolení vkladu J. XXXX/XX zo dňa 24.10.2013, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva pre žalobcu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25.9.2013 uzavretej medzi žalobcom ako kupujúcom a D. E. ako predávajúcim, pričom predmetom prevodu bol podiel predávajúceho 1/24 na predmetnej nehnuteľnosti s tým, že kúpna cena bola dojednaná na sumu 300 eur.
5. V priebehu konania boli predložené ohľadom ceny predmetnej nehnuteľnosti stranami konania dva znalecké posudky, ktoré oba boli znalcami podané spolu s doložkou obsahujúcou vyhlásenie znalca podľa § 209 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Žalobcom bol predložený znalecký posudok znalca M.. T. Z., znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľnosti a to posudok č. 18/2017 zo dňa 3.3.2017, v ktorom znalec uvádza, že ohodnotenie je vykonané v súlade s vyhláškou MS SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku a že všeobecná hodnota je vypočítaná metódou polohovej diferenciácie s tým, výpočet všeobecnej hodnoty porovnávaním nie je možné vykonať, pretože pre daný typ nehnuteľnosti nemal znalec k dispozícii podklady pre porovnanie a výnosová hodnota nie je počítaná, nakoľko predmetom ohodnotenia je nehnuteľnosť bez možnosti dosahovania výnosu formou prenájmu. Všeobecnú hodnotu predmetnej nehnuteľnosti znalec určil na sumu 5.300 eur.
Zo znaleckého posudku znalca M.. J. D., znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad nehnuteľnosti č. 88/2018 zo dňa 26.9.2018 vyplýva, že znalec určil všeobecnú cenu predmetnej nehnuteľnosti s tým, že túto stanovil s využitím metodických postupov uvedených v prílohe č. 3 vyhlášky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku a túto určil na sumu 37.900 eur. Z bodu II., 1. Všeobecné údaje, bod. a2) vyplýva, že znalec použil na stanovenie všeobecnej hodnoty metódu polohovej diferenciácie, ktoré použitie zdôvodnil tým, že použitie výnosovej metódy nie je možné, pretože nehnuteľnosť nie je schopná dosahovať priemerný výnos formou prenájmu a porovnávacia metóda je vylúčená z dôvodu nedostatku podkladov pre danú lokalitu a typ nehnuteľnosti. V ďalšom znalec ohľadom stanovenia všeobecnej hodnoty uviedol, že sa jedná o pozemok v zastavanom území sídelného útvaru Obec L., v rekreačnej oblasti J. I.Š. - E., že pozemok je mierne svahovitý a je z neho priamy prístup k vodnej nádrži, že v zmysle platného územného plánu Obce L. je predmetný pozemok určený na výstavbu prístaviská, záchranného systému, verejných športovísk a verejnej pláže.
6. Slovenský pozemkový fond predložil ohľadom navrhovanej ceny primeranej náhrady kúpne zmluvy pozemkov porovnateľných so sporným pozemkom, pri ktorých kúpna cena predstavuje dumu 25 - 30,36 eur za 1 m2, z ktorých zmlúv súd zistil, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 22.9.2016 bol pozemok, zastavané plochy a nádvoria v k. ú. P. U. predaný za cenu za 1 m2 v sume 25 eur a taktiež pozemok rovnakého druhu a v uvedenom katastrálnom území na základe zmluvy zo dňa 14.8.2015 za cenu 30,36 eur za 1 m2, ale aj zmluvu zo dňa 25.6.2013, kde kúpna cena za 1 m2 predstavovala sumu 25 eur a na základe zmluvy zo dňa 26.10.2016 pozemok druhu orná pôda v k. ú. P. U. za sumu 30 eur.
Taktiež bolo SPF predložené vyjadrenie Obce L. zo dňa 28.7.2014, v ktorom k využitiu predmetnej nehnuteľnosti obec uviedla, že táto sa nachádza v rekreačnej oblasti L., časť E. a podľa ÚPD je využitie pre plochy športu, prístavisko, záchranný systém, verejnú pláž - šport. Taktiež obec uviedla, že má schválený OZ predaj obecných pozemkov v sume od 17 - 40 eur za 1 m2.
7. Žalovanou v 6. rade boli predložené cenové ponuky na predaj pozemkov v rekreačnej oblasti I., časť D. - E. a to na predaj stavených pozemkov pre bytovú výstavbu, kde cena za 1 m2 predstavuje 35,03 eur, 41 eur a 47 eur, no jednalo sa o pozemky, ktoré mali spevnenú cestu, pri pozemku, resp. v blízkosti inžinierske siete a to elektrinu, vodovod.
Aj zástupcom žalovaných v 1., 2 a 4. rade boli predložené cenové ponuky realitných kancelárii na predaj pozemkov v rekreačnej oblasti E. - D., L. a to na pozemok vo výmere 280 m2 za sumu 7.000 eur so vstupom z asfaltovej cesty a dosahom inžinierskych sietí, v lokalite T., L. na pozemok vo výmere 272 m2 za sumu 12.500 eur rovnako s dosahom inžinierskych sietí, na pozemok v lokalite T. vo výmere 371 m2 za sumu 21.000 eur, pozemok vhodný na výstavbu chaty s dobrou dostupnosťou inžinierskych sietí ak aj na pozemok v lokalite E. za sumu 11.000 eur pri výmere 232 m2, taktiež v lokalite L. pozemok na chatu za sumu 8.000 eur, ktorého výmera predstavuje 296 m2 a na pozemok v lokalite E. vo výmere 571 m2 za sumu 20.000 eur rovnako s blízkosťou inžinierskych sietí.
8. Obec L. v stanovisku zo dňa 15.5.2018 vystavenou pre žalobcu k predmetnej nehnuteľnosti uviedla, že podľa územného plánu sa predmetná nehnuteľnosť nachádza v priestore určenom na výstavbu prístaviska, záchranného systému, verejnej pláže - športu, v tomto priestore nie je možná výstavba rekreačných chát. Taktiež uviedla, že podiely v podobnom pozemku v tom istom priestore predáva za sumu 11,60 eur, no v poslednej dobe neodkupovala podobné pozemky, pričom v takýchto prípadoch sa vyhovuje znalecký posudok. V správe zo dňa 25.5.2018 vydanej pre žalovanú v 5b. rade obec uviedla, že v prípadoch priameho predaja sa vyhotovuje znalecký posudok na určenie minimálnej všeobecnej ceny, pričom minimálne ceny stanovené podľa posledných znaleckých posudkov sa pohybujú v rozpätí cca od 28 do 34 eur za m2 pre pozemky určené na výstavbu rekreačných chát. Cena za dokúpenie pozemku k rekreačnej chate, ktorú vlastník užíva, bola určená uznesením OZ v L. v rozpätí od 8,30 do 11,60 eur za m2 podľa lukratívnosti daného pozemku. V ďalšom uviedli, že čo sa týka predmetnej nehnuteľnosti, obec odpredávala v roku 2017 podiely v podobnom pozemku v tom istom priestore za sumu 11,60 eur za m2 ako prípad hodný osobitného zreteľa z dôvodu, že na predmetnom pozemku boli vybudované budovy verejných WC a spŕch vo vlastníctve kupujúceho a kupujúci si takto vysporiadava právny stav so skutkovým.
9. Z pripojených spisov Okresného súdu Prešov sp. zn. 26D/708/2015 a 26D/2815/2008 a Okresného súdu Vranov nad Topľou súd zistil skutočnosti ohľadom vlastníctva žalovaných a s tým súvisiaceho postavenia ako strán konania.
10. Právny zástupca v záverečnom prednese uviedol, že trvajú na žalobnom návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva i na spôsobe vyporiadania, teda zrušiť podielové spoluvlastníctvo a nehnuteľnosť prikázať do výlučného vlastníctva žalobcu za primeranú náhradu, ktorú musí určiť súd. Majú však za to, že i vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že ponúkaná cena v rámci mimosúdnej pokonávky 7 eur za m2 za podiel ustupujúcim spoluvlastníkom je a bola primeraná, ktoré toto tvrdenie pramení z toho, že v priebehu dokazovania bolo vykonané rozsiahle znalecké dokazovanie na určenie výšky ceny nehnuteľností a teda aj výšky odplaty za zaniknuvšie podiely, pričom na konkrétnu parcelu boli urobené dva znalecké posudku diametrálne rozličné. Znalecký posudok znalca Z. určil cenu za m2 5,36 eur a znalecký posudok znalca D. cca 39 eur. Teda zostáva na zvážení súdu, ktorý znalecký posudok je smerodajný a na to, aby súd mohol posúdiť objektívnosť týchto posudkov, majú za to, že je smerodajné stanovisko obce, ktoré hovorí, že obdobný pozemok v tejto lokalite bol odpredaný ale už aj so spevnenými plochami za cenu 11,60 eur za m2, teda toto je podľa nich priamy dôkaz, ktorý poukazuje na objektívnosť znaleckých posudkov. A z toho teda pramení aj ich tvrdenie, že navrhujú náhradu 7 eur, ktorá je primeraná a túto sú ochotní aj platiť, ináč samozrejme by považovali rozsudok za nesprávny a nespravodlivý i vzhľadom na vykonané dokazovanie. Uplatnil náhradu trov konania v celom rozsahu.
11. Zástupkyňa za Slovenský pozemkový fond, zástupcu žalovaných v 1., 2. a 4. rade uviedla, že nerozporujú zrušenie podielového spoluvlastníctva v tomto konaní, ani spôsob vyporiadania, teda prikázaním celej nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu. Avšak sporná bola primeraná náhrada. Majú za to, že v tomto konaní bolo vykonané rozsiahle dokazovania a keďže pre stanovenie trhovej ceny ako primeranej náhrady za spornú nehnuteľnosť nie je len cena určená v znaleckých posudkoch alebo nie je ním ani cena podľa cenového predpisu, v tomto konaní boli predkladané aj kúpne zmluvy, aj keď nie presne v tomto katastrálnom území, ale obdobných porovnateľných pozemkov týkajúcich sa rekreačnej oblasti, preto majú za to, že v priemere aj v súvislosti so stanoviskom obce, pretože predkladali aj stanovisko obce, kde pozemky, ich cena, bola určovaná približne v rozpätí od 17 do 40 eur majú za to, že v priemere primeraná náhrada za sporný pozemok za podiely žalovaných sa môže pohybovať okolo 24 eur za m2. Pokiaľ ide o trovy konania, ako zákonný zástupca žalovaných, ktorí sú neznámi vlastníci a ich pobyt nie je známy, tento stav nezapríčinil a nemá teda zákonnú povinnosť vyplácať trovy konania žalobcovi
12. Žalovaný v 5a. rade a aj za žalovanú v 5e. rade uviedol, že rozhodne nesúhlasia s cenou navrhovanou žalobcom, súhlasia skôr s cenou prezentovaná zástupkyňou za Slovenský pozemkový fond, teda aby primeraná náhrada bola priznaná v sume okolo 24 eur. Uplatnil si nárok na náhradu trov konania aj za žalovanú v 5e. rade.
Žalovaná v 5b. rade uviedla aj za všetkých spoluvlastníkov, ktorých zastupuje, že sa prikláňa k názoru prezentovanému zástupkyňou Slovenského pozemkového fondu, ale nesúhlasí s cenou, ktorá odoznela a navrhla, aby primeraná náhrada bola poskytnutá v sume okolo 40 eur, nakoľko sa jedná o lukratívnu lokalitu v rekreačnej oblasti. Za žalovaných, ktorých zastupuje, uplatnila náhradu trov konania.
Žalovaná v 6. rade uviedla, že na rozdiel od niektorých strán, pozná prácu jej rodičov a preto taktiež navrhuje, aby primeraná náhrada bola určená v sume okolo 40 eur. Uplatnila si náhradu trov konania.
Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť dohoda musí byť písomná.
13. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Z § 142 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka vyplýva právo každého spoluvlastníka obrátiť sa kedykoľvek na súd s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Občiansky zákonník upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne ustanovuje ich poradie. Ako prvý spôsob prichádza do úvahy reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov, ktorý prichádza do úvahy iba tam, kde je predmet spoluvlastníctva deliteľný. Druhý spôsob zrušenia a vyporiadnia prichádza do úvahy v prípade, že rozdelenie nie je dobré možné a to jej prikázaním za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom prihliadnuc na účelné využitie veci, na to, ktorý zo spoluvlastníkov spornú nehnuteľnosť užíval a na bytovú odkázanosť účastníkov. Primeranou náhradou je príslušný podiel všeobecnej ceny veci ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch. Keď sa vec nedá rozdeliť na reálne časti zodpovedajúce spoluvlastníckym podielom, možno podielové spoluvlastníctvo vyporiadať aj kombináciou rozdelenia veci s jej prikázaním za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Tretí spôsob je nariadenie predaja spoločnej veci v prípade, že žiaden zo spoluvlastníkov ju nechce.
14. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že všetky strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, pričom podiel toho ktorého spoluvlastníka je uvedený vyššie.
Pokiaľ sa týka vyporiadania tohto spoluvlastníctva, súd musí pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, ktoré súd pre súd záväzné. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych podielov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov, no predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia je, že ide o vec deliteľnú ( z technického hľadiska ) a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. keď rozdelením veci vzniknú veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu. Pri reálnom rozdelení nehnuteľností musí súd dbať aj na to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle a aby rozdelenie bolo možné zapísať vkladom do katastra nehnuteľnosti. Vzhľadom na celkovú výmeru predmetnej nehnuteľnosti a vzhľadom na výšku podielov jednotlivých spoluvlastníkov mal súd za jednoznačne preukázané, že vyporiadanie reálnym rozdelením neprichádza do úvahy. Tretí spôsob vyporiadania spoluvlastníctva a to nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku medzi spoluvlastníkov podľa podielov taktiež neprichádza do úvahy, pretože je možné vyporiadať spoluvlastníctvo druhým spôsobom, t.j. prikázaním predmetnej nehnuteľnosti za primeranú jednému spolvlastníkovi a to žalobcovi, ktorý prejavil záujem stať sa výlučným vlastníkom. Preto súd riadiac sa vyššie uvedeným a berúc do úvahy aj zhodné návrhy všetkých strán sporu o zrušení a vyporiadaní ich spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti podielové spoluvlastníctvo zrušil a toto vyporiadal tak, že predmetnú nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu.
Tak ako je to zrejmé z vyššie uvedeného, medzi stranami sporu nebol sporný spôsob vyporiadania, keďže všetky strany zhodne navrhli ich podielové spoluvlastníctvo vyporiadať tak, že predmetnú nehnuteľnosť súd prikáže do vlastníctva žalobcovi, ktorý s prikázaním súhlasil, no sporná zostala suma primeranej náhrady, ktorú by bol žalobca povinný vyplatiť žalovaným ako ustupujúcim spoluvlastníkom.
15. Ako už súd uviedol vyššie, podiel žalovaných v 1., 2 a 4. rade predstavuje 1/16, čo pri celkovej výmere 1074 m2 predmetnej nehnuteľnosti predstavuje 67,125 m2, podiel žalovaných v 3a. a 3b. rade predstavuje 1/32, čo vo výmere predstavuje 33,5625 m2, pri podiele 1/48 u žalovaných v 5a. až 5d rade predstavuje výmera 22,375 m2 a podiel žalovanej v 5e. rade a v 6. rade predstavuje 1/24 a teda výmeru 44,75 m2 a podiel žalobcu 14/24 ( 7/12 ) tak predstavuje 626,5 m2.
Primeranou náhradou pri vyporiadaní zrušeného podielového spoluvlastníctva je príslušný podiel všeobecnej ceny veci. Všeobecná cena veci je taká cena, za ktorú by sa nehnuteľnosť mohla predať z voľnej ruky v mieste, kde sa nachádza a v čase nadobudnutia vlastníctva, teda cena určená podľa ponuky a dopytu. V tomto prípade nie je žiadny zo spoluvlastníkov rozhodnutím súdu zvýhodnený alebo znevýhodnený, pretože nadobúdateľ musí zaplatiť skutočnú hodnotu získanej veci a odstupujúci vlastník za svoj podiel dostane taký finančný ekvivalent, za ktorý si môže v prípade potreby zaobstarať podobnú vec alebo podiel na nej, ktorý v tomto konaní stratil.
Na ustálenie sumy všeobecnej ceny nehnuteľnosti sa súd oboznámil jednak so znaleckými posudkami predložený stranami sporu, pričom cena bola stanovená diametrálne odlišne, keď podľa znaleckého posudku predloženého stranou žalovaných bola všeobecná hodnota predmetnej nehnuteľnosti viac 7- násobne vyššia ako bola určená znalcom v znaleckom posudku predloženom žalobcom, taktiež sa súd oboznámil s cenovými ponukami realitných kancelárii na predaj pozemkov, no zväčša sa jednalo o stavebné pozemky s dostupom inžinierskych sietí ako aj so zmluvami predloženými Slovenským pozemkovým fondom ohľadom prevodu obdobných nehnuteľností a v neposlednom rade aj so stanoviskom obce L., kde potom berúc do úvahy, že sa jedná síce o nehnuteľnosť, ktorá podľa územného plánu nie je určená na výstavbu rekreačných chát, no je primárne určená na výstavbu športoviska, či prístaviska, resp. miesta pre záchranného zložky, teda o priestor určený na verejné využitie berúc do úvahy, že sa jedná o nehnuteľnosť v rekreačnej oblasti, s prístupom k vodnej ploche, keďže je tam plánované aj prístavisko, mal potom súd za to, že primeranou náhradou bude sume 22 eur za 1 m2.
Nestotožnil sa teda súd s návrhom žalobcu, aby pri určení primeranej náhrady primárne vychádzal vzhľadom na značne diametrálnu rozdielnosť záverov znaleckých posudkov zo stanoviska obce. Stanovisko obce je len jedným z podkladov, z ktorých súd pri určení primeranej náhrady vychádza, rovnako ako je to aj pri znaleckých posudkoch.
16. Teda suma za podiel 1/16, ktorý predstavuje výmeru 67,125 m2, predstavuje pri sume 22 eur za 1 m2 sumu za podiel 1.476,75 eur, za podiel 1/32 pri výmere 33,5625 m2 sumu 738,375 eur, za podiel 1/48 pri výmere 22,375 m2 sumu 492,25 eur a za podiel 1/24 pri výmere 44,75 m2 sumu 984,50 eur, preto súd zaviazal žalobcu zaplatiť každému zo žalovaných spoluvlastníkov z titulu náhrady berúc do úvahy podiel toho ktorého spoluvlastníka sumu tak ako je uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku, u žalovaných v 1., 2. a 4. rade na depozitný účet zástupcu žalovaných.
17. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ( § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku ). Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 257 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa súd vzhliadol v tom, že v súvislosti s uplatneným nárokom žalobcom bolo vykonané rozsiahle dokazovanie a rozhodnutie záviselo aj od znaleckého dokazovania, pričom obe strany predložili znalecké posudky za účelom určenie primeranej náhrady súdom, teda znášali trovy konania na toto znalecké dokazovanie, ktoré určenie v neposlednom rade záviselo aj od úvahy súdu, jednak berúc do úvahy, že v priebehu konania prebehli aj dedičské konania za účelom určenia strán sporu, preto súd stranám náhradu trov konania nepriznal.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.