Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Cob-69-2018.pdf
PDF · 74.9 KB
Case nature
Subarea
1Cob/69/2018
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka v právnej veci žalobcu: INFORAMA a.s., Mlynské nivy 54, 821 05 Bratislava, IČO: 35 729 864, právne zastúpeného JUDr. Zuzanou Majcherovou, advokátkou, Mlynské nivy 54, 821 05 Bratislava, IČO: 42133190, proti žalovanému: Pharmacy, spol. s r.o., Oravská 2, 080 01 Prešov, IČO: 31 710 018, právne zastúpenému JUDr. Lýdiou Farbakyovou, advokátkou, Floriánova 12, 080 01 Prešov, IČO: 37783319, o zaplatenie 2.088,93 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 21Cb/558/2015-310 zo dňa 9.3.2018, takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku č. II.
Sporovým stranám nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením v konaní o zaplatenie 2.088,93 eur s príslušenstvom rozhodol tak, že:
I. Konanie zastavuje.
II. Žalovaný má nárok voči žalobcovi na náhradu 100 % trov konania.
3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že písomným podaním doručeným súdu dňa 22.9.2016 podal žalobca podnet na zastavenie konania z dôvodu litispendencie podľa § 159 CSP z dôvodu, že je zrejmé, že na Okresnom súde Prešov prebiehajú dve konania, ktorých predmetom sú totožné pohľadávky a zároveň ide o totožné strany sporu. Žiadal, aby konanie, ktoré sa začalo neskôr, teda konanie vedené pod sp. zn. 21Cb/558/2015 v súlade s ust. § 159 CSP súd zastavil. Súd prvej inštancie preto konanie vedené pod sp. zn. 21Cb/558/2015 v súlade s návrhom žalobcu pre neodstrániteľnú prekážku litispendencie zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania proti strane. Keďže súd nezistil žiadny dôvod pre použitie ust. § 257 CSP, rozhodol o nároku na náhradu tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu 100 % trov konania. O výške týchto trov rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia, ktoré vydá súdny úradník. Okrem iného, súd prvej inštancie uviedol, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania v danom prípade platí, že žalobca podaním viacerých totožných návrhov zavinil, že toto konanie sa muselo pre prekážku už začatej veci zastaviť.
4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa vo výroku č. II. podal odvolanie žalobca. Uviedol, že keď podal návrh na začatie konania o zaplatenie 2.088,93 eur, na základe ktorého sa začalo konanie pod sp. zn. 21Cb/558/2015, nebol žalobca účastníkom žiadneho iného konania, a teda nebolo možné hovoriť o litispendencii. Žalobcovi bolo súdom právoplatne zamietnuté byť účastníkom konania vo veci sp. zn. 19Cb/78/2012, a teda, ak chcel ochrániť aspoň časť svojho nároku na zaplatenie svojej pohľadávky voči žalovanému (nepremlčanej časti) nemal inú možnosť, ako podať nový návrh na začatie konania, a tak v záujme ochrany svojho práva aj urobil. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2Obdo/4/2015 z 15.3.2016 a predovšetkým na uznesenie Krajského súdu v Prešove vo veci zmeny účastníka konania na strane žalobcu č. k. 3Cob/20/2016-198 z 19.5.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 17.6.2016, a to tak, že tento zmenil uznesenie prvoinštančného súdu a pripustil, aby do konania na strane žalobcu vstúpila ako žalobca namiesto FINIMO a.s. spoločnosť INFORAMA a.s., a to v dôsledku medzitým vydaného rozhodnutia Ústavného súdu SR - nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS392/2015-56 z 13.1.2016. Až dňa 17.6.2016 sa INFORAMA a.s. stala účastníkom konania sp. zn. 19Cb/78/2012 o zaplatenie 3.772,12 eur. Ďalej uviedol, že pokiaľ by v prvších konaniach bol žalobca pripustený do konania, teda v riadnom prvoinštančnom alebo odvolacom konaní, nemal žiadny dôvod podávať dňa 20.10.2014 na súde žalobu, na základe ktorej sa začalo konanie sp. zn. 21Cb/558/2015. Žalobca žalobu, na základe ktorej sa začalo konanie vo veci sp. zn. 21Cb/558/2015, podal preto, že bola nevyhnutným krokom smerujúcim k ochrane jeho vlastníckeho práva na zaplatenie pohľadávky. Mal za to, že v danom prípade nezavinil litispendenciu a nezavinil to, že konanie muselo byť zastavené. Dôvodom späťvzatia návrhu na začatie konania bola litispendencia nezavinená žalobcom, ale postupom súdov, v dôsledku ktorých nebolo umožnené žalobcovi vstúpiť už do začatých konaní a stalo sa tak až na základe mimoriadnych opravných prostriedkov. Nemožno mu preto vyčítať zavinenie litispendencie ani procesné zavinenie zastavenia konania. Žiadal preto, aby odvolací súd prihliadol na ust. § 257 CSP a keďže sú tu preukázané dôvody hodné osobitého zreteľa spočívajúce jednak v okolnostiach a vzniku litispendencie, povahe námietok žalovaného a dobrovoľnej úhrade žalovanej pohľadávky ako aj okolnostiach priebehu konania, ktoré mali byť a neboli súdom pri rozhodovaní o náhrade trov konania vzaté do úvahy, a žiadal aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania zmenil tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania neprizná.
5. K uvedenému odvolaniu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že sám žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa 22.9.2016 podal podnet na zastavenie konania z dôvodu litispendencie podľa § 159 CSP, keď na okresnom súde v tom čase prebiehali dve konania, ktorých predmetom boli totožné pohľadávky a zároveň išlo o totožné strany sporu. Vo svojom odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zastavení konania však už žalobca tvrdí, že nie je možné hovoriť o litispendencii, pretože v čase, keď žalobca podal návrh na začatie konania o zaplatenie 2.088,93 eur s príslušenstvom, na základe ktorého sa začalo konanie sp. zn. 21Cb/558/2015 nebol žalobca účastníkom žiadneho iného konania. Vzhľadom na prekážku litispendencie rozhodol súd prvej inštancie podľa § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane, a tak priznal žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %. Žalovaný je toho názoru, že súd prvej inštancie rozhodol v súlade so zákonom, nakoľko jedine z dôvodov na strane žalobcu prebiehali dve totožné konania na súde. Pojem procesné zavinenie by sa malo posudzovať výlučne z procesného hľadiska vo vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu, t.j. prejav vôle žalobcu, ktorý podal podnet na zastavenie konania z dôvodu litispendencie. Je preto nepodstatné, že žalobca podal druhú žalobu údajne v záujme ochrany svojho práva, pretože výlučne sám svojím konaním (podaním druhej žaloby týkajúcej sa totožných strán a totožného predmetu sporu) litispendenciu spôsobil. Žalovanému teda nemôže byť pričinené na ťarchu, že neskôr začaté konanie muselo byť zastavené, a to navyše za stavu, keď už v pôvodnom konaní bol povinný žalobcovi nahradiť trovy konania. Žiadal preto, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.
6. K uvedenému vyjadreniu sa už žalobca nevyjadril.
7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací príslušný v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP na rozhodnutie o odvolaní vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a to bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.
8. Odvolací súd poukazuje na to, že súčasťou základného práva na súdnu ochranu je podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nepochybne nárok na náhradu trov konania. Obsahom práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je ratione materiae aj právo na rozhodnutie o trovách, resp. o náhrade trov konania v súlade so zákonom.
9. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania v spojení s ust. § 256 ods. 1 CSP je súd povinný skúmať, či niektorá zo strán zavinila, že konanie sa muselo zastaviť. Záver súdu o tom, že je splnený predpoklad na náhradu trov konania nevylučuje, aby súd súčasne nedospel k záveru, že sú splnené podmienky na aplikáciu ust. § 257 CSP.
10. V preskúmavanej veci súd z obsahu spisu zistil, že konanie bolo zastavené pre litispendenciu. Odvolací súd však poukazuje na to, že zavinenie môže existovať na strane žalobcu, ale aj na strane žalovaného. Na strane žalobcu existuje procesné zavinenie, napríklad, ak podal vo veci totožnú žalobu. Je nepochybné, že v danom prípade žalobca podal totožnú žalobu, t.j. týkajúcu sa rovnakého predmetu sporu a týkajúcu sa tých istých strán sporu. Je tak nepochybné, že v danom prípade sa jedná o zásadu procesnej zodpovednosti za zavinenie a znamená to, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom použitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktorá by pri riadnom priebehu konania nevznikla, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Je teda zrejmé , že žalobca podal novú žalobu a súčasne sa cestou mimoriadnych opravných prostriedkov domáhal nárokov uplatnených pôvodnou žalobou. Je tak zrejmé, že sám spôsobil to , že prebiehali a to výlučne na jeho podnet súčasne dve totožné konania.
11. Z tohto pohľadu sa javí rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správnym.
12. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
13. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
14. Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.
15. Žalobca nepreukázal ani odvolaciemu súdu, že zastavenie konania zavinil žalovaný, resp. že ho nezavinil žalobca sám. Súčasne odvolací súd má za to, že nejde o situáciu, kedy by bolo možné aplikovať ust. § 257 CSP, pretože prípadná aplikácia tohto ustanovenia, t.j. dôvodov hodných osobitného zreteľa, nezodpovedá osobitným okolnostiam tohto prípadu.
16. Žalobca v odvolacom konaní úspešný nebol. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný. Ten si však neuplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania, a preto odvolací súd vyslovil, že nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania sporovým stranám, čo je v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP.
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).