Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11S-15-2018.pdf
PDF · 251.05 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/15/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu Evy Šiškovej a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: S. H. X., S. J. XXX/XX, I., zastúpeného advokátom Mgr. Kamilom Haťapkom, Drieňová 34, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o správnej žalobe zo dňa 12. 01. 2018 proti rozhodnutiu žalovaného č. 102279668/2017 zo dňa 31. 10. 2017, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. V predloženom administratívnom spise žalovaného sa nachádza riadne daňové priznanie žalobcu k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2010 (podané dňa 27. 09. 2010), v ktorom žalobca uviedol daň celkom v sume 26.019,76 eur, odpočítanie dane celkom v sume 25.784,04 eur, vlastnú daňovú povinnosť v sume 235,72 eur, nadmerný odpočet odpočítaný od vlastnej daňovej povinnosti v sume 235,72 eur a vlastnú daňovú povinnosť na úhradu v sume 0,- eur.
2. Na základe oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 25. 10. 2013 sa dňa 28. 11. 2013 začala u žalobcu daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2010, o čom bola spísaná dňa 28. 11. 2013 zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom žalobca okrem iného uviedol, že dopravu tovaru zabezpečovali prevažne dodávatelia.
3. Predmetom daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie august 2010 boli i 3 faktúry vystavené spoločnosťou EUROWORK s.r.o. ako dodávateľom pre žalobcu ako odberateľa v mesiaci august 2010, a to pod č. 1100332 zo dňa 25. 08. 2010 v sume 7.111,44 eur (z toho daň z pridanej hodnoty v sume 1.135,44 eur) s predmetom fakturácie „pomocné kúrenárske práce akcia KD Solčany“, pod č. 1100336 zo dňa 27. 08. 2010 v sume 2.362,15 eur (z toho daň z pridanej hodnoty v sume 377,15 eur s predmetom fakturácie „prevedené inštalačné a montážne práce za III. štvrťrok na prípojkách SPP“ (k tejto faktúre bola predložená listina, kde je uvedený zoznam prác, miesto stavby a priezviská troch osôb bez podpisu dodávateľa a odberateľa prác) a faktúra č. 1100352 zo dňa 31. 08. 2010 v sume 11.287,15 eur (z toho daň z pridanej hodnoty v sume 1.802,15 eur), ktorá je opatrená pečiatkou dodávateľa a odberateľa a nečitateľnými podpismi, s predmetom fakturácie „uskutočnené stavebné práce: - odvoz sutiny areál liehovaru - zemné práce úprava terénu - oddrenážovanie budovy - oprava strechy, osadenie žľabov a zvodov - oprava komína - vnútorné a vonkajšie omietky - maliarske práce - sekacie a búracie práce“.
Predmetom daňovej kontroly bolo i dodanie tovaru podľa faktúry vystavenej dodávateľom A. K. pod č. 2010030 zo dňa 26. 08. 2010 v sume 6.489,60 eur (z toho daň z pridanej hodnoty v sume 1.036,15 eur) s predmetom fakturácie „Beta RR AT 400 cc v.č. ZD3E30100A0100164, cycra obruč chrániče riaditiek, cykra držiak, cykra šrob obruč chrániče riad., cykra chránič plast. Enduro orange, kit impianto elektr. con avviamento“, pričom prílohou faktúry bol i dodací list, opatrený pečiatkou dodávateľa a nečitateľným podpisom.
Správca dane preveroval i zdaniteľné plnenie podľa faktúry č. 1002002008 zo dňa 31. 08. 2010 vystavenej spoločnosťou M.R.T. Slovakia, s.r.o. ako dodávateľom s predmetom fakturácie „prenájom strojov s poskytnutými službami podľa uzatvorenej zmluvy“ v sume 17.850.- eur (z toho daň z pridanej hodnoty v sume 2.850,- eur), ku ktorej bola predložená zmluva zo dňa 05. 01. 2010 o nájme hnuteľných vecí, pričom ako predmet zmluvy sú uvedené stroje (strihací, lisovací, zvárací) podľa konkrétneho označenia.
4. Výzvou zo dňa 18. 02. 2014 správca dane žalobcu vyzval, aby predložil dôkazy preukazujúce uskutočnenie zdaniteľných plnení podľa predložených dodávateľských faktúr (okrem iných i od spoločnosti Britterm Slovakia s.r.o., EUROWORK s.r.o., A. K. a M.R.T. Slovakia, s.r.o.). Následne žalobca predložil ďalšie listinné doklady, medzi nimi i kúpnu zmluvu uzavretú dňa 02. 11. 2009 medzi predávajúcim: Obec Solčany a kupujúcim: žalobca, v zmysle ktorej žalobca kúpil nehnuteľnosti v katastrálnom území I. zapísané ako parc. č. XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/ XXX zastavané plochy a nádvoria, kotolňa súp. č. XXX na uvedenej parcele, parc. č. XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria, výrobná budova liehovaru súp. č. XXX na uvedenej parcele, ďalej predložil osvedčenie o registrácii vozidla (technický preukaz) č. UD 146150 vystavené dňa 23. 08. 2010 s pečiatkou spoločnosti MOTO PALIČ s.r.o.
5. Daňový úrad Žilina na základe dožiadania správcovi dane v podaní zo dňa 04. 03. 2014 okrem iného oznámil, že daňový subjekt EUROWORK s.r.o. bol dňa 04. 09. 2012 vymazaný z obchodného registra.
6. V podaní zo dňa 27. 03. 2014 sa žalobca vyjadril k jednotlivým jeho dodávateľom a obchodným transakciám s nimi, resp. k plneniam, ktoré mu títo dodávatelia (okrem iných spoločnosť Britterm Slovakia s.r.o., EUROWORK s.r.o., A. K. a M.R.T. Slovakia, s.r.o.) mali podľa predložených faktúr dodať a predložil i ďalšie doklady (prehľad využívania strojov prenajatých ku dňu 31. 08. 2010 s uvedením, že sa jedná o strihací, lisovací a zvárací stroj konkrétneho značenia).
7. Daňový úrad Trenčín v podaní zo dňa 28. 04. 2014 zaslal odpoveď na dožiadanie, prílohou ktorého bola zápisnica o ústnom pojednávaní spísaná dňa 25. 04. 2014, ktorého sa zúčastnil A. K., ktorý potvrdil vystavenie faktúry č. 2010030 zo dňa 26. 08. 2010 a dodanie fakturovaného tovaru pre žalobcu, pričom sa jednalo o tovar, ktorý nakúpil od svojho dodávateľa MOTO PALIČ s.r.o. na základe faktúry č. FVZ2010169 zo dňa 23. 08. 2010, zabezpečil i prepravu, pričom tovar bol naložený v Bošanoch a vyložený u žalobcu.
8. Dňa 05. 06. 2014 bola spísaná u správcu dane zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom bol ako svedok vypočutý T. Z. (žalobca bol o termíne výsluchu svedka upovedomený, ale nedostavil sa), bývalý konateľ spoločnosti EUROWORK s.r.o. v období od 12. 05. 2010 do 30. 11. 2010.
9. Dňa 08. 07. 2014 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom bol vypočutý svedok N. K. (bývalý konateľ spoločnosti M.R.T. Slovakia, s.r.o.), pričom žalobca bol o termíne výsluchu tohto svedka upovedomený a na pojednávanie sa nedostavil.
10. Správca dane opakovane požiadal Obvodné oddelenie PZ SR Partizánske o predvedenie K. P., a to na deň 24. 07. 2014 (predvedenie na deň 11. 07. 2014 nebolo úspešné) na výsluch a o tomto termíne bol upovedomený i žalobca. K. P. bol dňa 24. 07. 2014 predvedený a bola s ním písaná zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom bol vypočutý ako svedok, pričom žalobca sa nedostavil na pojednávanie, napriek tomu, že bol o ňom upovedomený.
11. Dňa 19. 08. 2014 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní so žalobcom, ktorý bol oboznámený s doterajšími zisteniami správcu dane a ohľadne deklarovaného nákupu motocykla uviedol, že motocykel kúpil od A. K., ale zákazník (jeho meno neuviedol), pre ktorého bol objednaný, si motocykel neprevzal, a preto ostal ako reklamný predmet, ktorý na výstavách prezentuje firmu, jazdia na ňom všetci zamestnanci. Pri ohliadke bolo zistené, že je používaný, nemá pridelené evidenčné číslo a bolo na ňom najazdených 306 motohodín.
12. Daňová kontrola bola rozhodnutím zo dňa 23. 09. 2014 prerušená z dôvodu, že je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu a prerušuje sa dňom 25. 09. 2014 do dňa obdržania odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií (jednalo sa o žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií na finančnú správu Českej republiky o vykonanie preverenia v spoločnosti CYPRIÁN, s.r.o., ktorá mala byť dodávateľom spoločnosti Britterm Slovakia, s.r.o. (dodávateľ žalobcu). Rozhodnutie bolo doručené žalobcovi dňa 14. 10. 2014. Odpoveď na medzinárodné dožiadanie bola doručená správcovi dane dňa 14. 10. 2014, ktorý obratom požadoval jej doplnenie. Správca dane urgoval žiadosť o doplnenie odpovede v podaní zo dňa 04. 05. 2015, 18. 09. 2015 a 19. 01. 2016, pričom odpoveď s doplnením bola doručená správcovi dane dňa 17. 02. 2016.
13. Správca dane v podaní zo dňa 18. 02. 2016 žalobcovi oznámil, že dňa 17. 02. 2016 pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená a pokračuje sa v jej výkone.
14. Následne správca dane zo svojich informačných systémov zistil, že v spoločnosti M.R.T. Slovakia, s.r.o. bolo dňa 03. 09. 2013 vykonané miestne zisťovanie z dôvodu preverovania podnikateľskej činnosti, z ktorého bol v uvedený deň spísaný úradný záznam a tento si zadovážil.
15. Žalobca bol predvolaný k správcovi dane na deň 14. 03. 2016 za účelom oboznámenia sa s priebehom a zisteniami v rámci daňovej kontroly, pričom na tento deň sa nedostavil a dňa 15. 03. 2016 doručil správcovi dane potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti od 14. 03. 2016 s povolenými vychádzkami od 17. 03. 2016 dopoludnia a odpoludnia v určených hodinách.
16. Dňa 22. 03. 2016 bol spísaný protokol z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie marec, máj jún, júl, august, september, október, november a december 2010, ktorý bol spolu s výzvou zo dňa 22. 03. 2016 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený žalobcovi dňa 08. 04. 2016 a týmto dňom bola ukončená daňová kontrola u žalobcu. K zdaňovaciemu obdobiu august 2010 a k žalobcom deklarovaným dodávkam od spoločnosti EUROWORK s.r.o., od A. K. a od spoločnosti M.R.T. Slovakia, s.r.o. správca dane uviedol, že v prípade týchto deklarovaných dodávok nebolo možné uznať dôvodnosť odpočítania dane z pridanej hodnoty.
V prípade spoločnosti EUROWORK s.r.o. správca dane konštatoval, že nedošlo k reálnemu dodaniu tovaru podľa predložených faktúr, nakoľko žalobca nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu osobou uvedenou na faktúre ako dodávateľ a k preukázaniu dôvodnosti odpočítania dane z pridanej hodnoty neviedlo ani vykonané dokazovanie.
K deklarovanej dodávke motocykla správca dane uviedol, že tento bol žalobcovi dodaný dodávateľom uvedeným na faktúre, ale žalobca nepreukázal, že táto dodávka tovaru má priamu väzbu na jeho zdaniteľné plnenie, teda nepreukázal použitie tohto motocykla v rámci svojej podnikateľskej činnosti pre dodávku tovarov a služieb a vykonané dokazovanie taktiež neviedlo k preukázaniu dôvodnosti uplatnenia odpočítania od dane z pridanej hodnoty. Podmienkou odpočítania dane z pridanej hodnoty je použitie prijatého plnenia na účely svojej podnikateľskej činnosti.
K spoločnosti M.R.T. Slovakia, s.r.o. správca dane uviedol, že ani v toto prípade žalobca nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného obchodu podľa predloženej faktúry, pričom poukázal na rozdielne vyjadrenia žalobcu a konateľa deklarovaného dodávateľa ohľadne dodania strojov. Nebola preukázaná ani fyzická existencia strojov, a to ani zo strany spoločnosti M.R.T. Slovakia, s.r.o., ani zo strany žalobcu. Vyjadrenie k protokolu žalobca podal v podaní zo dňa 28. 04. 2016 a dňa 30. 06. 2016 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, predmetom ktorého bolo vyjadrenie sa žalobcu k zisteniam uvedeným v protokole, s ktorými nesúhlasil. Uviedol, že v čase predvolávania svedkov bol dlhodobo práceneschopný, a preto sa nezúčastňoval dokazovania.
17. Dňa 12. 07. 2016 vydal správca dane rozhodnutie, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 7.200,89 eur za zdaňovacie obdobie august 2010 s tým, že daň vyrubená daňovým priznaním bola v sume 235,72 eur a daň zistená správcom dane vo vyrubovcom konaní je v sume 7.436,61 eur. Na základe odvolania žalobcu zo dňa 12. 08. 2016 žalovaný rozhodnutím zo dňa 03. 11. 2016 rozhodnutie správcu dane zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že bude potrebné opätovne vypočuť svedkov A. K., bývalého konateľa spoločnosti EUROWORK s.r.o. S. P., preveriť odlišné podpisy T. Z. na zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 05. 06. 2014 a na predložených faktúrach, na splnomocnení a ďalších dokladoch, resp. v prípade zistenia nových skutočností bude potrebné preveriť i tieto. 18. Následne si správca dane zadovážil zo spisu týkajúceho sa spoločnosti EUROWORK s.r.o. z Daňového úradu Žilina plnomocenstvo (generálna plná moc), ktoré mala udeliť dňa 12. 05. 2010 uvedená spoločnosť zastúpená konateľom T. Z. (konateľ od 12. 05. 2010 podľa výpisu z obchodného registra) S. P. (konateľ spoločnosti do 12. 05. 2010). Plnomocenstvo bolo doručené správcovi dane (Daňový úrad Topoľčany) dňa 18. 06. 2010. S. P.iadosťou zo dňa 10. 01. 2011 doručenej tonuto správcovi dane dňa 11. 01. 2011 žiadal o zrušenie výkonu funkcie daňového zástupcu pre spoločnosť EUROWORK s.r.o.
19. Dňa 24. 01. 2017 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom bol vypočutý A. K. (žalobca bol upovedomený o výsluchu, ale sa nedostavil), ktorý potvrdil dodanie terénnej motorky s príslušenstvom žalobcovi podľa faktúry č. 2010030 zo dňa 26. 08. 2010.
20. Výzvou zo dňa 25. 01. 2017 správca dane vyzval žalobcu, aby preukázal, že zdaniteľné obchody podľa faktúry č. 1100332 zo dňa 25. 08. 2010, č. 1100336 zo dňa 27. 08. 2010 a č. 1100352 zo dňa 31. 08. 2010, ktoré vystavila spoločnosť EUROWORK s.r.o. zrealizoval S. P.. Následne správca dane predvolal na výsluch svedka S. P. a T. Z. na deň 21. 02. 2017, pričom žalobca bol o výsluchu oboch svedkov upovedomený.
21. Dňa 07. 02. 2017 sa k správcovi dane dostavil T. Z., ktorý oznámil, že dňa 21. 02. 2017 o 13,30 hod. sa nemôže dostaviť zo zdravotných dôvodov. Správca dane dňa 07. 02. 2017 spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní so svedkom T. Z. (v neprítomnosti žalobcu).
Dňa 07. 02. 2017 bol spísaný úradný záznam z telefonického hovoru so žalobcom, s ktorým bol dohodnutý nový termín výsluchu svedka T. Z. na 14. 02. 2017 a tento termín výsluchu svedka bol žalobcovi oznámený i mailom. Správca dane svedkovi oznámil, že bude vypočutý i dňa 14. 02. 2017 za prítomnosti žalobcu. V tento deň bola spísaná zápisnica o výsluchu tohto svedka, ktorý bol vypočutý v prítomnosti žalobcu.
22. Ďalšia zápisnica o ústnom pojednávaní bola spísaná dňa 21. 02. 2017, na ktorom bol vypočutý svedok S. P. za účasti žalobcu. Žalobca nemal na svedka otázky, resp. pripomienky k jeho výpovedi, ale predložil čestné prehlásenie S. P. (bez uvedenia dátumu spísania, ale s dátumom osvedčenia podpisu dňa 20. 02. 2017) o tom, že v roku 2010 boli dohodnuté a následne realizované obchodné prípady pre žalobcu podľa tam uvedených faktúr.
Správcovi dane bola dňa 22. 02. 2017 predložená zmluva o prevode obchodných podielov zo dňa 12. 05. 2010 uzavretá medzi prevodcom (S. P.) a nadobúdateľom (T. Z.) ako i plnomocenstvo (generálna plná moc) zo dňa 12. 05. 2010, pričom pravosť podpisu T. Z. bola osvedčená na notárskom úrade dňa 12. 05. 2010 a v ten istý deň bol osvedčený i podpis T. Z. aj na plnomocenstve.
23. Správca dane vydal dňa 26. 07. 2017 rozhodnutie, ktorým opätovne vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2010 v sume 7.200,89 eur, proti ktorému podal žalobca odvolanie zo dňa 16. 08. 2017, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 31. 10. 2007 (žalobou napadnuté rozhodnutie) tak, že potvrdil rozhodnutie správcu dane ako vecne správne.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia
24. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia zo dňa 31. 10. 2017 uviedol, že správca dane na základe predložených dokladov zistil, že žalobca si v zdaňovacom období august 2010 uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe dodávateľskej faktúry č. 1100332 zo dňa 25. 08. 2010, č. 1100336 zo dňa 27. 08. 2010 a č. 1100352 zo dňa 31. 08. 2010 od spoločnosti EUROWORK s.r.o., ďalej na základe faktúry č. 20100030 zo dňa 26. 08. 2010 od dodávateľa A. K. a na základe faktúry č. 1002002008 zo dňa 31. 08. 2010 od dodávateľa M.R.T. Slovakia, s.r.o., pričom podrobne opísal rozsah a výsledky vykonaného dokazovania (tak ako sú uvedené vyššie v bode 1 až 22 tohto rozsudku) pri žalobcom deklarovaných dodávkach podľa uvedených faktúr, a to v priebehu daňovej kontroly ako i následného vyrubovacieho konania. Správca dane dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď sa mu právne relevantným spôsobom nepodarilo vyvrátiť pochybnosti, pretože hodnovernými a nespochybniteľnými dôkazmi nepreukázal právo na odpočítanie dane podľa ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a / a ust. § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
25. Na základe správcom dane vykonaného dokazovania žalovaný konštatoval, že správca dane vydal rozhodnutie na základe získaných relevantných zistení pri výkone daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania.
26. K jednotlivým námietkam žalobcu uviedol, že dožiadaný správca dane, t. j. Daňový úrad Trenčín pobočka Partizánske, spísal zápisnicu ústnom pojednávaní dňa 25. 04. 2014 s A. K., ktorý bol opätovne vypočutý správcom dane dňa 24. 01. 2017, ktorý o tomto výsluchu upovedomil aj žalobcu. Tento sa ústneho pojednávania nezúčastnil a teda nevyužil svoje právo byť prítomný na ústnom pojednávaní. Svedok A. K. priniesol doklady, ktoré boli predmetom ústneho pojednávania a už boli predložené. V predmetnom obchode medzi nám ako dodávateľom a žalobcom ako odberateľom sa jednalo o dodávku terénneho motocykla s príslušenstvom, pričom rokovania viedol so žalobcom a tento motocykel bol uhradený v hotovosti, cena prepravy bola zahrnutá v kúpnej cene. V preverovanom zdaňovacom období žalobca viedol jednoduché účtovníctvo a definícia tovaru je uvedená v postupoch účtovania pre podnikateľov účtujúcich v jednoduchom účtovníctve a v zmysle tejto definície sa ako tovar účtuje všetko, čo sa obstaráva za účelom predaja, pričom obstaraný tovar sa zachováva v nezmennej podobe, nepoužíva sa, ani sa neprenajíma. Táto skutočnosť sa však netýka žalobcu, nakoľko podľa jeho vyjadrenia na motocykli jazdili všetci zamestnanci v teréne, na vyznačených motokrosových trasách, ale nevedel sa vyjadriť, či sa motocykel zúčastňoval aj na súťažiach a nepredložil dôkazy o jeho využívaní na reklamné účely. Ohliadkou motocykla bolo zistené, že je používaný, nemá pridelené evidenčné číslo a má najazdených 306 motohodín, k čomu sa žalobca nevedel vyjadriť, rovnako ako k účelu jazdy.
27. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie i pokiaľ ide o ďalšieho dodávateľa žalobcu, t. j. spoločnosti EUROWORK s.r.o.. Svedok T. Z. nepotvrdil, že pracoval v tejto spoločnosti a počas doby, kedy mal vykonávať funkciu konateľa, nikomu neudelil plnú moc, nepozná S. P., ani K. P.. Z dôvodu predchádzajúceho rozhodnutia žalovaného, (ktorý zrušil rozhodnutie správcu dane) bol T. Z. opakovane vypočutý a opakovane bol vypočutý i S. P., ktorý nepredložil žiadne relevantné dôkazy k svojim tvrdeniam. K podpisom T. Z.alovaný uviedol, že správca dane preveroval pravosť podpisu tejto osoby v tom zmysle, že predvolaný svedok sa do zápisnice o ústnom pojednávaní podpísal pred správcom dane a tento porovnal jednotlivé podpisy. V podpisoch na plnomocenstve zo dňa 12. 05. 2010, na faktúrach a na príjmových pokladničných dokladoch spoločnosti EUROWORK s.r.o. je rozdiel viditeľný voľným okom a tento svedok opakovane nepotvrdil podpisy a nevzal ich za svoje. Podpisy Tibora Grmana uvedené na predmetnej zápisnici podpísanej pred správcom dane a na žiadosti prijatej zamestnancom Okresného riaditeľstva PZ sú nespochybniteľné. Predložené doklady teda za spoločnosť EUROWORK s.r.o. podpisovala iná, neznáma osoba, nie T. Z.. Žalovaný považoval námietky žalobcu v súvislosti s dodávkami od uvedenej spoločnosti za irelevantné.
28. Správca dane vykonal daňovú kontrolu u žalobcu štandardným spôsobom, vykonal rozsiahle dokazovanie v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, zisťoval a preveroval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, pričom sa dožadoval relevantných dôkazov, ktoré by potvrdili uskutočnenie zdaniteľných obchodov žalobcu. Tým, že si žalobca uplatnil odpočítanie dane na základe faktúr, splnil iba jednu zo základných podmienok oprávňujúcich ho daň si odpočítať, a to ust. § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, teda mal faktúru vyhotovenú podľa ust. § 71 tohto zákona. Druhú zákonnú podmienku však žalobca nesplnil, pretože nepreukázal, že dodávateľovi tovaru vznikla daňová povinnosť podľa ust. § 19 ods. 2 vyššie citovaného zákona. Správca dane nemusí z úradnej povinnosti vyhľadávať a zisťovať skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom k tomu, aby si žalobca mohol uplatniť nárok na odpočítanie dane. V priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania sa však snažil získať relevantné informácie vypočutím svedkov, upovedomením žalobcu o ich vypočutí, zaslaním dožiadaní na miestne príslušných správcov dane, a to z dôvodu, že povinnosťou správcu dane je nároky uplatnené platiteľom dane prerokovať a umožniť žalobcovi ako platiteľovi dane preukázať dôvodnosť uplatnenia odpočítania dane. Samotné preukázanie dodávok tovarov a služieb len faktúrami nie je postačujúce a splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom toto nespočíva len v ich formálnej deklarácii a predložení dokladov s predpísaným obsahom. Dôkazné bremeno je na žalobcovi, ktorý si nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty uplatnil.
29. Za irelevantnú považoval žalovaný i ďalšiu námietku žalobcu (spočívajúcu v tom, že svedok nemá povinnosť listinnými dôkazmi preukazovať skutočnosti, o ktorých vypovedá). Správca dane sa snažil zabezpečiť dôkazy preukazujúce tvrdenia žalobcu, a preto predvolával svedkov na pojednávanie, aby verifikoval údaje deklarované žalobcom. Predloženie relevantných dôkazov preukazujúcich uskutočnenie zdaniteľných obchodov by bolo v prospech žalobcu, nakoľko by správcu dane viedlo k záverom potvrdzujúcim správnosť uplatneného odpočítania dane. K vykonaniu dokazovania, ktoré navrhol žalobca, žalovaný uviedol, že žalobca ani jeho splnomocnený zástupca nie sú osobami oprávnenými oboznamovať sa s daňovým tajomstvom a s informáciami o inom daňovom subjekte, ktoré boli získané správcom daní pri správe daní.
30. K námietke, že sporné faktúry boli uhradené, čo potvrdil i dodávateľ a čo správca dane nespochybňoval, žalovaný uviedol, že podľa zistenia správcu dane bývalý konateľ spoločnosti M.R.T. Slovakia s.r.o. (N. K.) nepreukázal existenciu strojov, resp. ich existenciu na území Slovenskej republiky. Od spoločnosti MELICO s.r.o. mala spoločnosť M.R.T. Slovakia s.r.o. prenajaté administratívne priestory, stroje boli uskladnené v spoločnosti MELICO s.r.o. bezodplatne. Správca dane vykonal v sídle spoločnosti M.R.T. Slovakia s.r.o. miestne zisťovanie dňa 03. 09. 2013, kde zistil, že sídlo spoločnosti je dom, na ktorom ani na zvončeku nebol uvedený názov tejto spoločnosti, ani žiadna adresa súvisiaca so spoločnosťou. Správcovi dane neboli predložené žiadne požadované doklady (o zapožičaní strojov od dodávateľa z Turecka, doklady o účasti na výstave, ani doklady preukazujúce vrátenie strojov tureckému majiteľovi a pod.) Taktiež neboli predložené doklady o tom, že majiteľ strojov povolil spoločnosti M.R.T. Slovakia s.r.o., aby tieto za odplatu prenajala iným subjektom. Rovnako nebol predložený ani záznam o vykonanom preškolení obsluhy stroja.
31. Bývalý konateľ uvedenej spoločnosti N. K. vo svojej výpovedi uviedol, že originálmi, ani kópiami nedisponuje, písomnosti odovzdal novému konateľovi spoločnosti a že predmetné stroje nikdy neboli vlastníctvom spoločnosti. Nepreukázal správcovi dane ani tú skutočnosť, že tieto stroje sa v roku 2010 nachádzali na území Slovenskej republiky a že spoločnosť M.R.T. Slovakia s.r.o. mala právo tieto stroje využívať na svoje podnikanie a ďalej prenajímať. Vo veci prepravy predmetu prenájmu - strojov od spoločnosti M.R.T. Slovakia s.r.o. k nájomcovi sa žalobca vyjadril, že dopravu strojov, ich vykládku a inštaláciu zabezpečil dodávateľ, t. j. spoločnosť M.R.T. Slovakia s.r.o. Svedok sa však vyjadril, že stroje boli prevezené odberateľom, t. j. žalobcom na jeho náklady, pričom zabezpečil i prepravné vozidlá.
32. Správca dane pri daňovej kontrole nevykonal iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa na skutkový stav veci a na realitu vecného plnenia, a to vo všetkých vzájomných súvislostiach. Dodanie tovaru, resp. služby na základe ktorého vznikla daňová povinnosť, je základnou podmienkou uplatnenia odpočtu. Žalobca ako platiteľ dane, uplatňujúci si odpočítanie dane, je zaťažený dôkazným bremenom preukázateľnosti, že pri tomto tovare, resp. službe vznikla daňová povinnosť nielen po formálnej, ale aj obsahovej stránke. Pri dôkaznej povinnosti žalobcu ako platiteľa dane to znamená, že ak správca dane na základe zistených informácií nadobudol závažné pochybnosti o pravdivosti a hodnovernosti, predložených dokladov, či vyjadrení, nemusí tieto uznať ako relevantné, ak žalobca ich hodnovernosť nepreukázal, resp. neodstránil pochybnosti.
33. V závere svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal pravdivosť údajov uvedených v daňovom priznaní a rozdiel dane v sume 7.200,89 eur je správny.
III. Zhrnutie argumentov žalobcu v podanej žalobe
34. Žalobca v podanej žalobe zo dňa 12. 01. 2018 žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 31. 10. 2017 ako aj rozhodnutie Daňového úradu Nitra pobočka Topoľčany zo dňa 26. 07. 2017 a vec vrátil Daňovému úradu Nitra na nové konanie.
Zhrnul procesný priebeh daňovej kontroly, vyrubovacieho konania a odvolacieho konania, pričom namietal, že protokol z predmetnej daňovej kontroly je nezákonne získaný dôkaz, a to z dôvodu, že daňová kontrola bola celkovo vykonávaná 862 dní, čo je viac ako dva roky a 3 mesiace. V dôsledku neprimerane dlhej doby trvania sa daňová kontrola stala po uplynutí ročnej lehoty nezákonnou a protokol z predmetnej kontroly nadobudol charakter nezákonne získaného dôkazu, ktorý v následnom daňovom (vyrubovacom) konaní nemohol byť použitý. Protokol bol získaný v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, preto ho nebolo možné použiť ako dôkaz a použitím protokolu z nezákonnej daňovej kontroly bolo celé daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti.
Žalobca v predmetnom zdaňovacom období nadobudol tovar, resp. služby od slovenských dodávateľov: EUROWORK s.r.o., A. K. a M.R.T. Slovakia, s.r.o.. Disponuje existujúcim materiálnym plnením, napr. k dodaniu tovaru od spoločnosti M.R.T. Slovakia, s.r.o.. je to preberací a odovzdávací protokol, prehľady využívania prenajatých strojov, odberateľské faktúry potvrdzujúce využitie strojov pre firmu MELICO, s.r.o.. Ohľadne dodania služieb od spoločnosti EUROWORK s.r.o. poukázal na odberateľské faktúry, ktorými fakturoval dodanie služby a na doklady o hotovostnej úhrade. K dodaniu tovaru od A. K. predložil odberateľskú faktúru, faktúru od dodávateľa tovaru, dodacie listy, príjmové a pokladničné doklady. Všetky doklady boli riadne zaúčtované v účtovníctve, čím zo strany žalobcu bolo splnené dôkazné bremeno a preukázané splnenie základnej podmienky vzniku práva na odpočítanie dane. Správca dane neuznal odpočet z toho dôvodu, že spoločnosť EUROWORK s.r.o. a A. K. nevedeli preukázať nadobudnutie a dodanie tovaru/služieb a nesplnili si tým dôkazné bremeno.
35. K spoločnosti EUROWORK s.r.o. žalobca uviedol, že správca dane svoje tvrdenia založil iba na výsledkoch z miestnych zisťovaní a tým dospel k záveru, že spochybnil doklady o kúpe materiálu (?) dodávateľa, ktorého podozrieva z podvodu v celom protokole. Správca dane v predmetnej veci postupoval v rozpore s ust. § 25 ods. 4 a § 45 ods. 1 písm. e/ daňového poriadku, keď dňa 07. 02. 2017 vykonal vo veci ústne pojednávanie, na ktorom bol vypočutý svedok T. Z. a žalobca o tejto skutočnosti nebol informovaný. Namietal, že výpoveď tohto svedka je nezákonne získaný dôkaz, pretože má charakter svedeckej výpovede a o takejto výpovedi nebol žalobca upovedomený, čím bolo porušené jeho procesné právo byť prítomný pri výsluchu a klásť svedkovi otázky (rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 2Sžf/86/2013 zo dňa 15. 04. 2015). Správca dane v priebehu daňovej kontroly zistil, že svedok T. Z. a K. P. ako bývalí konatelia spoločnosti EUROWORK s.r.o. nepotvrdili preverované obchody, svedok S. P. vo svojej výpovedi potvrdil preverované obchody, vysvetlil ich okolností a na ústnom pojednávaní nepredložil doklady požadované správcom dane. Na základe tohto správca dane konštatoval, že vznikli pochybnosti o dôveryhodnosti dokladov vystavených týmto podnikateľským subjektom ako aj o uskutočnení reálnych zdaniteľných obchodov. Správca dane konštatoval, že nebolo preukázané, že v kontrolovanom zdaňovacom období august 2010 žalobca predmetné služby skutočne nadobudol od spoločnosti EUROWORK s.r.o.. Bývalý konateľ tejto spoločnosti S. P. vo svojej výpovedi dňa 21. 02. 2017 preverované obchody potvrdil výpoveďou u správcu dane ako svedok v daňovom konaní a jeho výpoveď má priamy vzťah k preverovaným obchodom, pretože konal za dodávateľa v čase realizácie predmetných obchodov. Svedok nemá povinnosť skutočnosti, o ktorých je zo zákona povinný pravdivo vypovedať, preukazovať listinnými, ani inými dôkazmi. Žalobca nemôže niesť zodpovednosť za negatívne okolnosti, ktoré nastali na strane jeho dodávateľa, t. j. spoločnsoti EUROWORK s.r.o.. Tieto skutočnosti nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť. Ani jeden z vyššie uvedených dôkazov, nie je dôkazom o tom, že by služby neboli v roku 2010 dodané.
36. K dodávateľovi A. K. správca dane zistil, že dodávateľ preverovaný obchod potvrdil ako svedok dňa 25. 04. 2014 a v čase fyzického preverovania zamestnanci správcu dane zistili, že tovar (motocykel) je použitý. Na základe týchto zistení správca dane vyvodil záver, že sa nejedná o tovar, ktorý žalobca použije na dodávku tovarov a služieb ako platiteľ. Tovar bol zakúpený od dodávateľa s cieľom predaja, ktorý sa neuskutočnil. Skutočnosť, že žalobca povolil vyskúšať si motocykel svojim zamestnancom, nie je skutočnosťou, ktorá by preukazovala to, že tento tovar žalobca nepoužije na dodávku tovarov a služieb ako platiteľ. Ustanovenie § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov nedáva žalobcovi žiadnu lehotu, do ktorej je povinný tovar predať, ale dáva mu povinnosť použiť ho na ďalší predaj - dodanie tovarov alebo službu - možnosť jeho prenájmu. Lehotu, dokedy tak má platiteľ vykonať, mu však neustanovuje. Právny názor správcu dane o porušení ust. § 49 ods. 2 tohto zákona, by bol v súlade so zákonom jedine v prípade zistenia, že by motocykel v čase kontroly fyzicky neexistoval, a teda už by zo strany žalobcu nemohol byť použitý na dodávku tovarov alebo služieb. Správca dane aplikoval vyššie citovaný zákon arbitrárne a jeho záver je nezákonný.
37. K ďalšiemu dodávateľovi, t. j. k spoločnosti M.R.T. Slovakia, s.r.o. žalobca uviedol, že správca dane vychádzal zo zistení, že konateľ spoločnosti konajúci za spoločnosť v čase preverovaných obchodov predmetné obchody potvrdil ako svedok v daňovom konaní dňa 08. 07. 2014, ale nevedel predložiť listinné dôkazy, nakoľko už nimi objektívne nedisponoval. V čase preverovania, t. j. 03. 09. 2013 spoločnosť nemala na adrese svojho sídla žiadne označenie, ani na zvončeku a v júni 2014 bola zrušená registrácia tejto spoločnosti. Na základe týchto zistení správca dane konštatoval, že vznikli pochybnosti o dôveryhodnosti dokladov vystavených týmto dodávateľom ako aj uskutočnenie reálnych zdaniteľných obchodov. Správca dane uviedol, že nebolo preukázané, že žalobca nadobudol tovar od spoločnosti M.R.T. Slovakia, s.r.o. Správca dane vykonané dôkazy nevyhodnotil objektívne, keď poukazoval na to, že svedok nevedel preukázať svoje tvrdenia listinnými dôkazmi a dodávateľ nevlastnil hnuteľný majetok, ktorý bol predmetom nájmu a nepreukázal oprávnenosť prenajať cudzí majetok.
Bývalý konateľ dodávateľa vo svojej výpovedi zo dňa 30. 05. 2014 preverované obchody potvrdil, keď u správcu dane vypovedal ako svedok v daňovom konaní a jeho výpoveď má priamy vzťah k preverovaným obchodnom. Svedok nemal povinnosť skutočnosti, o ktorých je zo zákona povinný pravdivo vypovedať, preukazovať listinnými a ani inými dôkazmi. Požiadavka správca dane na preukázanie svedeckých výpovedí listinnými alebo inými dôkazmi je nezákonná. V súvislosti s tvrdením správcu dane, že dodávateľ nevlastnil predmetné stroje a nie je jasné, či bol alebo nebol oprávnený tieto prenajať, žalobca uviedol, že ako nájomca nemal povinnosť ani oprávnenie toto skúmať V prípade, ak by nastala skutočnosť, že dodávateľ nebol oprávnený tovar prenajať, nemalo by to žiaden vplyv na režim dane z pridanej hodnoty ani u dodávateľa, ani u žalobcu ako nájomcu. Ani jeden z uvedených dôkazov, nie je dôkazom o tom, že by tovar a služby neboli v roku 2010 dodané.
38. Správca dane žiadnym spôsobom nepreukázal, že plnenia deklarované preverovanými faktúrami by neboli dodané dodávateľmi deklarovanými na predložených faktúrach. Naopak, správca dane tvrdil, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať, že tovar/služby dodali konkrétni dodávatelia, ale nikde na žiadnom mieste netvrdil, že správca dane by akýmkoľvek spôsobom preukázal, že tovar/služby by deklarovanými dodávateľmi nebol býval dodaný. Žalobca mal za to, že si splnil svoju dôkaznú povinnosť a v dostatočnej miere preukázal uskutočnenie obchodov tak, ako ich deklaroval.
39. V záverečnej časti žaloby žalobca uvádzal rozhodnutia viacerých súdov, ktoré je potrebné v predmetnej vec aplikovať, a to Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 3 Sžf 1/2011, 6 Sžf 10/2012), Európskeho súdneho dvora vo veci Netto Supermarkt GmbH & Co. OHG proti Finanzamt Malchin (C-271/06), Optigen Ltd (C-354/03, Fulcrun Electronics Ltd (C-353/03 a Bond House Systems Ltd (C-484/03), Bonik EOOD (C-285/11), Mahagében Kft. (C-78/12), Mecsek-Gabona Kft. Transport Service (C-395/02) bod 26, Najvyššieho správneho súdu ČR (č.k. 5 Afs 131/2004-45 zo dňa 25. 03. 2005), resp. i Ústavného súdu SR (IV. ÚS 402/99), pričom časti týchto rozhodnutí citoval.
IV. Vyjadrenie žalovaného
40. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 04. 06. 2018 k podanej žalobe uviedol, že trvá na výroku žalobou napadnutého rozhodnutia a poukazuje na jeho odôvodnenie ako i na iné dôkazy, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu.
Ďalej sa vyjadril k jednotlivým námietkam žalobcu. K žalobcom namietanej dĺžke daňovej kontroly uviedol, že daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január - december 2010 (nie daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty a zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie august 2010, ako to uvádza žalobca) sa začala u žalobcu dňa 28. 11. 2013 na základe oznámenia o výkone daňovej kontroly. Z dôvodu, že v rámci daňovej kontroly bola správcovi dane predložená i faktúra od dodávateľa Britterm Slovakia, s.r.o., zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií do Českej republiky a požadoval zistiť okolnosti dodania tovaru. Na základe tejto skutočnosti prerušil daňovú kontrolu od 25. 09. 2014 až do doručenia odpovede na predmetnú žiadosť a nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly bolo nezákonné. Odpoveď bola doručená správcovi dane dňa 17. 02. 2016, kedy pominuli dôvody prerušenia daňovej kontroly. Následne správca dane pokračoval vo výkone daňovej kontroly, čo oznámil žalobcovi. Protokol z daňovej kontroly bol doručený žalobcovi dňa 08. 04. 2016. Daňová kontrola nebola vykonávaná 862 dní, ako tvrdí žalobca, ale trvala 352 dní, teda bola ukončená v zákonom stanovenej lehote.
V tejto súvislosti žalovaný konštatoval, že rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici a rozsudky Krajského súdu v Trnave, na ktoré poukazoval žalobca v podanej žalobe, nemožno aplikovať (z dôvodov, ktoré žalovaný konkrétne uviedol) v predmetnej veci, pretože tieto riešili inú skutkovú situácia ako bola zistená v rámci daňovej kontroly u žalobcu.
Žalovaný bol toho názoru, že správca dane vydal rozhodnutie na základe relevantných zistení pri výkone daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania, pričom sa zameral na preverene získaných dôkazov s poukazom na prejednaciu zásadu uplatňovanú v daňovom konaní.
V ďalšej časti svojho vyjadrenia žalovaný v súlade s odôvodnením svojho rozhodnutia uviedol konkrétne dôkazy vykonané v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania pri deklarovaných dodávkach od jednotlivých dodávateľov žalobcu (EUROWORK s.r.o., A. K., M.R.T. Slovakia, s.r.o.) v mesiaci august 2010 a na ich vyhodnotenie.
Správca dane v predmetnej veci nevykonal iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa predovšetkým na skutkový stav veci a na realitu vecného plnenia, pretože splnenie formálnej stránky, teda existencia dokladov je jednou z podmienok uplatnenia odpočítania dane, ale aby mohlo byť odpočítanie dane uznané, doklady musia byť odrazom reálneho plnenia. Daňovú kontrolu a vyrubovacie konanie vykonal správca dane u žalobcu štandardným spôsobom, zisťoval a preveroval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, dožadoval sa relevantných dôkazov, ktoré by potvrdili uskutočnenie zdaniteľných obchodov žalobcu. Tým, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane na základe faktúr, splnil iba jednu zo základných podmienok oprávňujúcich ho daň si odpočítať, a to podmienku v zmysle ust. § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, teda mal faktúru. Druhú zákonnú podmienku, teda podmienku v zmysle ust. § 49 ods. 1 citovaného zákona však žalobca nesplnil, pretože nepreukázal, že jeho dodávateľovi tovaru vznikla daňová povinnosť podľa ust. § 19 ods. 2 tohto zákona z titulu dodania tovaru, resp. služby a nebola naplnená podstata, teda predmet dane z pridanej hodnoty. Správca dane nemusí z úradnej povinnosti vyhľadávať a zisťovať skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom k tomu, aby si žalobca mohol uplatniť nárok na odpočítanie dane, pretože primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno a dôkaznú povinnosť na strane žalobcu ako daňového subjektu a dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predložených žalobcom.
Ak správca dane na základe zistených informácií nadobudol závažné pochybnosti o pravdivosti a hodnovernosti predložených dokladov, resp. vyjadrení, nemusí tieto uznať ako relevantné, ak daňový subjekt ich hodnovernosť nepreukázal, resp. neodstránil pochybnosti. V predmetnej veci žalobca v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nevyvrátil závery správcu dane a nepredložil žiadne relevantné dôkazy pre svoje tvrdenia. Správca dane v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vykonal rozsiahle dokazovanie, ktoré je podrobne uvedené v jeho rozhodnutí ako i v rozhodnutí žalovaného, pričom závery z dokazovania iba potvrdili, že správca dane postupoval správne v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov ako i zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Žalobca v podanej žalobe poukazuje na tam uvedené rozsudky a ich časti i cituje. Neuvádza však, ktoré spoločné znaky majú spomínané rozsudky s prejednávanou vecou. Nemožno opomínať ani povinnosť prihliadať na osobitné okolnosti každého prípadu a účel zákona, ktoré ovplyvňujú i konečné rozhodnutie, v tej ktorej veci. Súdny dvor vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Európskej únie požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré možno od neho spravodlivo požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom úniku, resp. podvode. Určenie týchto opatrení závisí predovšetkým od okolností, toho ktorého prípadu.
V závere svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že preskúmal rozhodnutie správcu dane, odvolanie žalobcu a všetky dôkazy nachádzajúce sa v administratívnom spise a dospel k záveru, že správca dane postupoval v zmysle procesného a hmotnoprávneho zákona, neukrátil žalobcu na jeho právach a dbal o to, aby skutočnosti nevyhnutné pre účely správy daní boli zistené, čo najúplnejšie, pričom nebol viazaný iba návrhmi žalobcu.
Žalovaným navrhol, aby súd podanú žalobcu zamietol ako bezdôvodnú.
V. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
41. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 31. 10. 2017 bez nariadenia pojednávania (nakoľko nebola splnená ani jedna z podmienok uvedených v ust. § 107 ods. 1 SSP na to, aby súd vec prejednal s nariadením pojednávania) a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol, pričom rozsudok vyhlásil dňa 28. 11. 2018 v zmysle ust. § 137 ods. 4 SSP. 42. Podľa § 134 ods. 1, 2 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a/ rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b/ rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c/ ide o veci podľa § 192, d/ ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e/ ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f/ vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
43. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 5, 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase vykonávania daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti. Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.
Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje
a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 25 ods. 1, 4 vyššie citovaného zákona, každý je povinný vypovedať na účely správy daní ako svedok o dôležitých okolnostiach, ak sú mu známe; musí vypovedať pravdivo a nič nezamlčať. Správca dane môže svedkovi uložiť povinnosť, aby sa dostavil osobne a vypovedal; ak sa svedok nedostaví, správca dane môže postupovať podľa § 20. Ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu.
Podľa § 26 ods. 7 vyššie citovaného zákona, každý, kto má písomnosti, listiny a iné veci, ktoré môžu byť dôkazom pri správe daní, je povinný na výzvu správcu dane písomnosti, listiny a iné veci vydať alebo zapožičať.
Podľa § 46 ods. 1 veta prvá, ods. 9 písm. a/, ods. 10 vyššie citovaného zákona, daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Daňová kontrola je ukončená dňom a/ doručenia protokolu podľa odseku 8. Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, 36b) druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, 3, 4, 5 vyššie citovaného zákona, správca dane daňové konanie a/ preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, b/ môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. 21a) Konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania. Tento deň nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. Správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania. Ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. ___________________________ 21a) Napríklad zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010.
44. Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2010, dodaním tovaru je a/ prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.
Podľa § 9 ods. 1 vyššie citovaného zákona, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a/ prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b/ poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c/ prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d/ služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.
Podľa § 19 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a/ voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
Podľa § 51 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo.
45. Medzi účastníkmi konania bol sporný výklad vyššie citovaných ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (bod 44 tohto rozsudku) a to, či žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2010 pri ním tvrdených dodávkach služieb, resp. prác a tovaru podľa faktúr uvedených v bode 3 tohto rozsudku od dodávateľov EUROWORK s.r.o., A. K. a M.R.T. Slovakia, s.r.o.. Vzhľadom na námietku žalobcu týkajúcu sa trvania daňovej kontroly sa súd v predmetnej veci prioritne zameral na zistenie, či bola dodržaná zákonom stanovená lehota na vykonanie daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január - december 2010, v rámci ktorej bolo preverované i zdaňovacie obdobie august 2010.
46. Daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január - december 2010 sa u žalobcu začala dňa 28. 11. 2013 na základe oznámenia správcu dane zo dňa 25. 10. 2013 o daňovej kontroly, ktoré bolo žalobcovi preukázateľne doručené dňa 29. 10. 2013 (doklad o doručení - doručenka). Rozhodnutím zo dňa 23. 09. 2014 správca dane podľa ust. § 61 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov prerušil predmetnú daňovú kontrolu u žalobcu z dôvodu, že je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu, a to od 25. 09. 2014 do obdržania odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií. V odôvodnení tohto rozhodnutia, ktoré bolo preukázateľne doručené žalobcovi dňa 14. 10. 2014, správca dane citoval ust. § 61 ods. 1 a ust. § 46 ods. 10 vyššie citovaného zákona a uviedol, že odoslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií a prostredníctvom oddelenia medzinárodnej administratívnej spolupráce požiadal inú daňovú správu o objasnenie skutočností zistených pri výkone kontroly, pričom odpoveď mu zatiaľ nebola doručená.
V predloženom administratívnom spise sa nachádza vyplnený formulár tlačiva „výmena informácií podľa článkov 7, 15, 16 a 25-27 Nariadenia 904/2010/ES“ adresovaný českej finančnej správe, ktorým správca dane požiadal o informácie, resp. o preverenie informácií ohľadne daňového subjektu CYPRIÁN, s.r.o. so sídlom v Českej republike, ktorý podľa predloženej faktúry vystavenej v júli 2010 mal byť dodávateľom spoločnosti Britterm Slovakia, s.r.o. a táto spoločnosť mala byť dodávateľom žalobcu v zdaňovacom období júl 2010 podľa faktúry č. 2010011 zo dňa 25. 07. 2010.
Daňová kontrola u žalobcu začatá dňa 28. 11. 2013 bola teda vykonávaná do 24. 09. 2014 vrátane (t. j. 301 dní), nakoľko dňa 23. 09. 2014 správca dane vydal rozhodnutie o jej prerušení od 25. 09. 2014 až do doručenia odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií.
Odpoveď českej finančnej správy na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií bola správcovi dane doručená podľa prezentačnej pečiatky dňa 14. 10. 2014. Ešte v ten istý deň však správca dane žiadal o doplnenie informácií a predloženie dokladov, čo opakovane urgoval (dňa 04. 05. 2015, 18. 09. 2015 a 19. 01. 2016). Dňa 17. 02. 2016 bola správcovi dane preukázateľne doručená doplnená odpoveď na dožiadanie a zaslané i doklady a v tento deň pominula prekážka, pre ktorú bola daňová kontrola prerušená, čo znamená, že dňom 18. 02. 2016 začala opätovne plynúť zákonom stanovená lehota na vykonanie daňovej kontroly. Pokračovanie vo vykonávaní daňovej kontroly bolo žalobcovi oznámené v podaní zo dňa 18. 02. 2016, ktoré mu bolo doručené dňa 25. 02. 2016. Lehota na vykonávanie daňovej kontroly teda opätovne plynula od 18. 02. 2016 až do 08. 04. 2016, kedy bol žalobcovi doručený protokol z daňovej kontroly a týmto dňom bola v zmysle ust. 46 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v tom čase ukončená daňová kontrola u žalobcu.
V skutočnosti teda daňová kontrola u žalobcu prebiehala od 28. 11. 2013 do 24. 09. 2014 vrátane (t. j. 301 dní), prerušená bola od 25. 09. 2014. do 17. 02. 2016 vrátane a potom po skončení jej prerušenia pokračovala od 18. 02. 2016 do 08. 04. 2016 (t. j. 51 dní), teda spolu trvala 352 dní, čo nepresahuje jednoročnú lehotu, v ktorej bolo možné daňovú kontrolu u žalobcu vykonávať. V dôsledku prerušenia daňovej kontroly lehota neplynula od 25. 09. 2014 do 17. 02. 2016 vrátane a toto obdobie potom nemožno započítať do obdobia trvania daňovej kontroly. V predmetnej veci je podľa názoru súdu podstatná tá skutočnosť, že lehota na vykonanie daňovej kontroly u žalobcu neprekročila, s prihliadnutím na jej prerušenie, jeden rok, teda zákonom stanovenú maximálnu lehotu. Vzhľadom na žalobcom predložené listinné doklady, týkajúce sa zdaňovacieho obdobia júl 2010 (ktoré bolo súčasťou vykonávanej daňovej kontroly), bolo potrebné získať informácie z daňovej správy iného členského štátu, pričom v období, počas ktorého správca dane tieto informácie získaval, bola daňová kontrola v súlade so zákonom riadne prerušená, t. j. obdobie od 25. 09. 2014 do 17. 02. 2016 nemožno započítať do trvania daňovej kontroly, a to v zmysle ust. § 61 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Správca dane opakovane urgoval doplnenie poskytnutia informácií týkajúcich sa spoločnosti CYPRIÁN, s.r.o., ktorá bola dodávateľom spoločnosti Britterm Slovakia, s.r.o. a táto spoločnosť bola dodávateľom žalobcu, pričom iným spôsobom nemohol ovplyvniť obdobie, kedy mu budú informácie poskytnuté, resp. doplnené. I keď sa žiadosť o poskytnutie daňových informácií týkala iného zdaňovacieho obdobia (júl 2010), správca dane nemohol pokračovať v daňovej kontrole zdaňovacieho obdobia august 2010, nakoľko sa jednalo o jednu daňovú kontrolu, ktorá bola prerušená do doby, kým správcovi dane nebude doručená odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, čo sa preukázateľne stalo až dňa 17. 02. 2016 a následne v súlade so zákonom začala lehota na vykonanie daňovej kontroly plynúť. Správca dane teda postupoval pri výkone daňovej kontroly účelne a ukončil ju v zákonom stanovenej lehote jedného roka s prihliadnutím na jej prerušenie v období od 25. 09. 2014 do 17. 02. 2016.
47. Správny súd je v predmetnej veci viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby v zmysle ust. § 134 ods. 1 SSP, a preto sa v súvislosti s námietkou žalobcu o dĺžke vykonávania daňovej kontroly zaoberal výlučne jej dĺžkou, resp. jej trvaním, pričom zistil, že táto jeho námietka sa s poukazom na obsah administratívneho spisu ukázala ako nedôvodná. Žalobca bol preukázateľne informovaný o prerušení daňovej kontroly a o dôvode jej prerušenia a túto skutočnosť v podanej žalobe ani neuviedol, resp. prerušenie daňovej kontroly a jeho dôvodnosť žiadnym spôsobom nenamietal, preto sa týmito okolnosťami správny súd ani nemohol zaoberať a nemohol ich posudzovať. Taktiež bol žalobca riadne upovedomený o tom, že pominuli dôvody prerušenia daňovej kontroly a kedy sa tak stalo.
48. Následne po zistení, že daňová kontrola u žalobcu po jej prerušení (od 25. 09. 2014 do 17. 02. 2016 vrátane) neprekročila zákonom stanovenú lehotu (t. j. jeden rok) sa súd zaoberal námietkami žalobcu uvedenými v podanej žalobe, teda tým, či žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2010 pri ním tvrdených dodávkach služieb, resp. prác a tovaru od dodávateľov EUROWORK s.r.o., A. K. a M.R.T. Slovakia, s.r.o.
49. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov stanovil pre dokazovanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty prísnejšie podmienky ako pri iných druhoch daní a tieto podmienky sú uvedené v ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a/ ako i v ust. § 51 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona. Jedná sa o hmotno-právne podmienky a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť tohto nároku zákonodarca požaduje, aby platiteľ tejto dane, ktorý si podľa daňového priznania uplatňuje nárok na odpočítanie dane, bol schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako sú deklarované v daňových dokladoch, teda v tomto prípade na faktúrach uvedených v bode 3 tohto rozsudku, vystavených dodávateľmi, t. j. spoločnosťou EUROWORK s.r.o., A. K. a spoločnosťou M.R.T. Slovakia, s.r.o. pre žalobcu ako odberateľa. Z ust. § 49 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona jednoznačne vyplýva, že právo odpočítať daň z tovaru vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť inému daňovému subjektu. Uvedené znamená, že žalobca by si mohol odpočítať daň z pridanej hodnoty v prípade preukázaných dodávok služieb (prác), ktoré mu mali dodať ním deklarovaní a vyššie uvedení dodávatelia, resp. v prípade tovaru (motocykel), ktorý kúpil od A. K. by si mohol odpočítať daň, ak by tento tovar použil v rámci svojej podnikateľskej činnosti na dodávku tovarov a služieb ako platiteľ dane. V tomto smere podľa názoru súdu správca dane vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie, a to vyžiadaním si listinných dokladov od žalobcu a jeho bezprostredných dodávateľov, výsluchom žalobcu a svedkov (bývalých konateľov v dodávateľských spoločnostiach a A. K.) a využil i listinné doklady, ktoré si zadovážil zo spisu týkajúceho sa spoločnosti M.R.T. Slovakia, s.r.o.
50. V priebehu daňovej kontroly žalobca predložil správcovi dane tri faktúry uvedené v bode 3 tohto rozsudku vystavené spoločnosťou EUROWORK s.r.o. ako dodávateľom pre žalobcu ako odberateľa v mesiaci august 2010, predmetom ktorých bola dodávka prác (pomocné kúrenárske práce na akcii KD Solčany, inštalačné a montážne práce za III. štvrťrok na prípojkách SPP, stavebné práce), ku ktorým nepripojil žiadne relevantné doklady preukazujúce, kto, kedy a v akom rozsahu tieto práce vykonal, kto a kedy ich odovzdal a prevzal. Za takýto doklad nie je možné považovať nepodpísanú listinu bez označenia názvu, na ktorej je uvedené č. 1100336, zoznam prác, miesto stavby a priezviská troch osôb bez podpisu dodávateľa a odberateľa prác, suma a táto listina zrejme (podľa čísla) súvisí s faktúrou č. 1100336, ktorou boli žalobcovi fakturované inštalačné a montážne práce za III. štvrťrok na prípojkách SPP.
Predloženie týchto faktúr, tak ako sú uvedené v bode 3 tohto rozsudku, listiny s označením 1100336, príjmových a výdavkových pokladničných dokladov, je však len jednou z podmienok pre uznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty, ale nie je tým ešte preukázaná reálnosť a realizácia obchodnej transakcie, teda skutočnej realizácie prác dodávateľským subjektom, pretože technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či plnenie deklarované v dokladoch bolo i reálne dodávateľom uskutočnené alebo nie. Teda akékoľvek doklady bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia nie sú dôkazom o tom, že určité plnenie bolo i reálne uskutočnené.
Za účelom zistenia skutkového stavu v súvislosti s deklarovanými dodávkami prác pre žalobcu (odberateľ) spoločnosťou EUROWORK s.r.o. (dodávateľ) v zdaňovacom období august 2010, správca dane vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie, pričom využil i poznatky získané Daňovým úradom Žilina, ktorý v podaní zo dňa 04. 03. 2014 správcovi dane oznámil, že daňový subjekt EUROWORK s.r.o. bol vymazaný z obchodného registra dňa 04. 09. 2012, pričom so správcom dane nekomunikoval, poštu nepreberal a táto sa vracala s poznámkou „adresát neznámy“.
V kontrolovanom zdaňovacom období, t. j. august 2010 bol konateľom spoločnosti T. Z. (od 12. 05. 2010), ktorého správca dane vypočul ako svedka dňa 05. 06. 2014, o čom bola v tento deň spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, (žalobca bol o termíne výsluchu svedka upovedomený, ale nedostavil sa). Bývalý konateľ spoločnosti EUROWORK s.r.o. na pojednávaní vysvetlil svoju situáciu v roku 2010, oznámil, že bol podvedený, o spoločnosti nemal žiadne informácie, žiadnu činnosť nevykonával, nerobil obchody, nikoho nezamestnával. Po predložení predmetných faktúr, dodacích listov a pokladničných dokladov uviedol, že podpis ani na jednom z týchto dokladov nie je jeho, nevie kto doklady vystavil, nemal pečiatku spoločnosti EUROWORK s.r.o., bývalého konateľa spoločnosti S. P. nepozná, rovnako ako nepozná K. P. (taktiež bývalý konateľ spoločnosti nasledujúci po T. Z.) a nepozná ani odberateľa uvedeného na faktúrach, t.j. S. H..
Správca dane dňa 24. 07. 2014 spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní, na ktorom vypočul ako svedka K. P., pričom žalobca sa nedostavil na pojednávanie, napriek tomu, že bol o ňom upovedomený. Svedok uviedol, že nebol zamestnancom spoločnosti EUROWORK s.r.o., ani jej konateľom, resp. spoločníkom. O tom, že by mal byť konateľom spoločnosti sa dozvedel z predvolaní daňového úradu a polície (podľa výpisu z obchodného registra mal byť konateľom spoločnosti od 22. 11. 2010 do 03. 09. 2010). Nepozná T. Z., ani S. P. a ani žalobcu. Žiadne doklady týkajúce sa tejto spoločnosti neprevzal, nevystavil a ani nikomu neodovzdal.
Tibor Grman bol na ďalší výsluch predvolaný na deň 21. 02. 2017 (s poukazom na právny názor žalovaného vyjadrený v jeho rozhodnutí zo dňa 03. 11. 2016), pričom sa dostavil dňa 07. 02. 2017 a oznámil, že zo zdravotných dôvodov sa v termíne 21. 02. 2017 nemôže dostaviť. Správca dane dňa 07. 02. 2017 spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní so svedkom T. Z. (v neprítomnosti žalobcu), ktorý po predložení plnomocenstva (generálna plná moc) zo dňa 12. 05. 2010 uviedol, že tento dokument nepozná, nepodpísal ho a trvá na svojich vyjadreniach zo zápisnice zo dňa 05. 06. 2014, teda i na tom, že nepozná S. P., ani K. P..
Ďalšia zápisnica o výsluchu svedka T. Z. bola spísaná dňa 14. 02. 2017, ktorý už v prítomnosti žalobcu (ktorý si svedka odfotil na pojednávaní) zopakoval svoje vyjadrenia z predchádzajúcich výsluchov zo dňa 05. 06. 2014 a dňa 07. 02. 2017, pričom jednoznačne uviedol, že plnomocenstvo zo dňa 12. 05. 2010 nepodpísal, faktúry v mesiaci august 2010 nevystavil a nepodpísal, nepozná S. P., K. P. a nepozná ani žalobcu, ktorý nemal na svedka žiadne otázky.
Dňa 21. 02. 2017 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom bol vypočutý svedok S. P. za účasti žalobcu. Svedok uviedol, že bol konateľom spoločnosti EUROWORK s.r.o. do 12. 05. 2010 a konal v jej mene i po tomto dátume na základe plnomocenstva zo dňa 12. 05. 2010, ktoré mu udelil T. Z.. Potvrdil, že vystavil faktúry v auguste 2010 pre žalobcu ako odberateľa, prevzal hotovosť na ich úhradu, ale faktúry podpísal T. Z., ktorý taktiež podpísal i príjmový pokladničný doklad. Žalobca nemal na svedka otázky, resp. pripomienky k jeho výpovedi, ale predložil čestné prehlásenie S. P. (bez uvedenia dátumu spísania, ale s dátumom osvedčenia podpisu dňa 20. 02. 2017) o tom, že v roku 2010 boli dohodnuté a následne realizované obchodné prípady pre žalobcu podľa tam uvedených faktúr. Správcovi dane bola dňa 22. 02. 2017 predložená zmluva o prevode obchodných podielov zo dňa 12. 05. 2010 uzavretá medzi prevodcom (S. P.) a nadobúdateľom (T. Z.), pričom pravosť podpisu T. Z. bola osvedčená na notárskom úrade dňa 12. 05. 2010. V ten istý deň bol osvedčený i podpis T. Z. aj na plnomocenstve (generálna plná moc) zo dňa 12. 05. 2010.
S poukazom na tieto vyjadrenia bývalých konateľov spoločnosti EUROWORK s.r.o. a predložené listinné doklady je i podľa názoru súdu dôvodné konštatovanie správcu dane a žalovaného o tom, že dodanie kúrenárskych prác na akcii KD Solčany, inštalačných a montážnych prác za III. štvrťrok na prípojkách SPP a stavebných prác žalobcovi podľa predložených faktúr zo strany spoločnosti EUROWORK s.r.o. nebolo žiadnym spôsobom preukázané. Uzavretie zmluvy o prevode obchodných podielov zo dňa 12. 05. 2010 medzi prevodcom S. P. a nadobúdateľom T. Z., na základe ktorej sa T. Z. stal spoločníkom spoločnosti a následne i jej konateľom, ani plnomocenstvo (generálna plná moc) zo dňa 12. 05. 2010, podľa ktorého T. Z. ako konateľ spoločnosti splnomocnil na konanie S. P. a skutočnosť, že podpis T. Z. na týchto listinách bol osvedčený dňa 12. 05. 2010 taktiež nepreukazujú dodanie prác pre žalobcu zo strany spoločnosti EUROWORK s.r.o.. T. Z. na pojednávaní dňa 05. 06. 2014 vysvetlil svoju osobnú situáciu, v akej sa nachádzal v roku 2010 a okolnosti, za akých sa stal konateľom spoločnosti, ale jednoznačne poprel vykonávanie akejkoľvek činnosti za túto spoločnosť, poprel podpísanie faktúr v auguste 2010 a na tomto zotrval i vo výpovedi zo dňa 07. 02. 2017 a dňa 14. 02. 2017 za prítomnosti žalobcu.
S. P., ktorý bol konateľom spoločnosti od 29. 04. 2004 do 12. 05. 2010 a ďalej mal konať za spoločnosť na základe plnomocenstva (generálnej plnej moci) zo dňa 12. 05. 2010 v tam uvedenom rozsahu, bol vypočutý správcom dane dňa 21. 02. 2017 za prítomnosti žalobcu a k vykonaniu fakturovaných prác sa žiadnym spôsobom nevyjadril. V zmysle predloženého plnomocenstva mal konať za spoločnosť vo všetkých veciach týkajúcich sa splnomocniteľa v plnom rozsahu, vo všetkých úkonoch, právnych úkonoch, vrátane podpisovania a zastupovania vo vzťahu k zamestnancom. Napriek takto širokému rozsahu zastupovania sa však nevedel vyjadriť ani k tomu, či spoločnosť mala v roku 2010 zamestnancov, či práce vykonala vlastnými zamestnancami, resp. či ich vykonali subdodávatelia a ktorí, meno účtovníčky si nepamätal a k faktúram týkajúcim sa zdaňovacieho obdobia august 2010 uviedol, že on ich vystavil, podpísal ich T. Z., on prevzal hotovosť, ale príjmový pokladničný doklad podpísal taktiež T. Z..
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je potom celkom nedôvodné tvrdenie žalobcu a jeho námietka v podanej žalobe, že svedok S. P. potvrdil preverované obchody a vysvetlil ich okolnosti. Podľa názoru súdu, osoba ktorá bola v určitom časovom období konateľom spoločnosti a ďalej konala za spoločnosť na základe splnomocnenia v podstate v rozsahu oprávnení konateľa a vystavovala za spoločnosť faktúry za vykonané práce, musí mať vedomosti o činnosti tejto spoločnosti v inom rozsahu, aký prezentoval svedok, najmä pokiaľ tvrdil, že si všetky doklady zálohuje. S. P. sa taktiež vyjadril, že on doťahoval obchodné veci začaté v čase, keď bol ešte konateľom spoločnosti a do týchto vecí nebol T. Z. zainteresovaný, čo bol zrejme dôvod jeho tvrdenia, že faktúry nepodpisoval.
K podpisovaniu, resp. nepodpisovaniu faktúr (vystavených S. P.) T. Z. je potrebné uviesť, že tento opakovane poprel ich podpísanie. Za daného skutkového stavu v predmetnej veci, ktorý vyplýva z predloženého administratívneho spisu, je však súd toho názoru, že ani v prípade, ak by T. Z. podpísal predmetné faktúry vystavené S. P., táto skutočnosť by nebola dôkazom o vykonaní a dodaní fakturovaných prác spoločnosťou EUROWORK s.r.o. žalobcovi, nakoľko vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, či deklarovaný dodávateľ práce vykonal a dodal sám alebo cez subdodávateľov, ktorí neboli ani označení.
Predmetom fakturácie bolo dodanie prác podľa faktúr vystavených spoločnosťou EUROWORK s.r.o. ako dodávateľom v mesiaci august 2010. V priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania sa však preukázalo, že deklarovaný dodávateľ žalobcu nevedel, či práce vykonal sám svojimi zamestnancami alebo práce vykonali jeho dodávatelia (subdodávatelia žalobcu), ktorých nevedel identifikovať. Za danej situácie dôkazné bremeno preukázania zdaniteľných plnení zaťažuje žalobcu ako platiteľa. Právo na odpočítanie dane možno uplatniť len vo vzťahu ku skutočne splatným daniam, t.j. daniam zodpovedajúcim plneniu podliehajúcemu dani z pridanej hodnoty. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá by mala byť splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre, pričom uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie jej zaplatenia, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
K námietke žalobcu ohľadne výsluchu svedka T. Z. dňa 07. 02. 2017 v neprítomnosti žalobcu je potrebné uviesť, že tento bol vypočutý ako svedok už dňa 05. 06. 2014, o čom bola v tento deň spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní (žalobca bol o termíne výsluchu svedka upovedomený v podaní zo dňa 16. 05. 2014, ktoré mu bolo doručené dňa 03. 06. 2014, čo preukazuje doručenka, ale bez uvedenia dôvodu sa nedostavil). Opakovane bol predvolaný na termín dňa 21. 02. 2017, dostavil sa však už dňa 07. 02. 2017 s odôvodnením, že v stanovený termín zo zdravotných dôvodov sa výsluchu nemôže zúčastniť, čo bol dôvod jeho vypočutia dňa 07. 02. 2017 i v neprítomnosti žalobcu, kedy svedok potvrdil, že trvá na svojej výpovedi zo dňa 05. 06. 2014. Tento svedok však bol opakovane vypočutý dňa 14. 02. 2017 v prítomnosti žalobcu, kedy opakovane potvrdil svoju výpoveď na pojednávaní konanom dňa 05. 06. 2014, ktorého sa žalobca nezúčastnil napriek tomu, že bol o výsluchu upovedomený. Námietku žalobcu o nezákonne získanom dôkaze dňa 07. 02. 2017, podľa názoru súdu s poukazom na vyššie uvedené okolnosti potom nemožno považovať za dôvodnú, nakoľko svedok v tento deň len potvrdil svoju výpoveď na pojednávaní konanom dňa 05. 06. 2014 (v neprítomnosti žalobcu, ktorý bol o termíne výsluchu upovedomený) a dňa
14. 02. 2017 (už v prítomnosti žalobcu) opakovane potvrdil výpoveď zo dňa 05. 06. 2014, pričom žalobca nemal na svedka žiadne otázky. V súvislosti s touto námietkou správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 1Sžf/80/2016 zo dňa 25. 04. 2017.
K tvrdeniam žalobcu o tom, že svedok nemá povinnosť preukazovať skutočnosti, o ktorých vypovedá, listinnými lebo inými dôkazmi, správny súd uvádza, že s takýmto tvrdením možno súhlasiť. Zároveň je však potrebné poukázať na ust. § 26 ods. 7 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, teda na povinnosť každého, kto má písomnosti, listiny a iné veci, ktoré môžu byť dôkazom pri správe daní, tieto na výzvu správcu dane vydať alebo zapožičať. Nakoľko spoločnosť EUROWORK s.r.o., teda deklarovaný dodávateľ žalobcu, bola vymazaná z obchodného registra príslušného súdu dňa 04. 09. 2012, nebolo možné žiadať doklady týkajúce sa obchodov so žalobcom od tejto spoločnosti. Správca dane preto žiadal predloženie dokladov od jej bývalého konateľa K. P., nakoľko možno dôvodne predpokladať, že ako posledný konateľ spoločnosti pred jej vymazaním z obchodného registra, by potrebnými dokladmi mohol disponovať. Na pojednávaní konanom dňa 24. 07. 2014 v neprítomnosti žalobcu (ktorý bol o výsluchu upovedomený) však jednoznačne uviedol, že žiadne doklady nemá a o tom, že je konateľ spoločnosti sa dozvedel z predvolania správcu dane a od polície. Účtovné doklady týkajúce sa spoločnosti EUROWORK s.r.o. nepredložil ani S. P. (bývalý konateľ spoločnosti od 29. 04. 2004 do 12. 05. 2010), a to napriek jeho tvrdeniu, že si všetky doklady zálohuje.
S poukazom na tieto zistenia správca dane v priebehu daňovej kontroly spochybnil žalobcom predložené listinné doklady (faktúry), ktorými preukazoval dodanie prác spoločnosťou EUROWORK s.r.o. a bolo dôkaznou povinnosťou žalobcu preukázať, že ním deklarované obchodné transakcie sa uskutočnili podľa ním predložených listinných dokladov. V priebehu daňovej kontroly, vyrubovacieho konania a ani odvolacieho konania žalobca nepredložil (okrem faktúr, príjmových a výdavkových pokladničných dokladov, listiny s číslom 1100336) a ani neoznačil žiadny dôkaz preukazujúci vykonanie a dodanie fakturovaných prác spoločnosťou EUROWORK s.r.o., napriek tomu, že táto dôkazná povinnosť bola jednoznačne na jeho strane, nakoľko si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty práve pri deklarovaných dodávkach prác od tejto spoločnosti.
Konštatovanie žalobcu, že správca dane nepreukázal svoje tvrdenia o neuskutočnení dodania služieb je celkom nedôvodné, nakoľko je to žalobca ako daňový subjekt, ktorý si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri deklarovanom dodaní služieb od spoločnosti EUROWORK s.r.o., čo znamená, že dôkazná povinnosť preukázania správnosti a zákonnosti tohto postupu je na strane žalobcu. Vykonaným dokazovaním však bolo preukázané, že žalobca si svoju dôkaznú povinnosť nesplnil, a preto mu nebolo možné uznať uplatnené odpočítanie dane z pridanej hodnoty.
51. Žalobca si v zdaňovacom období august 2010 uplatnil i odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodávke motocykla od A. K. podľa faktúry č. 2010030 zo dňa 26. 08. 2010. Vykonaným preverovaním bolo preukázané, že k dodaniu tohto tovaru skutočne došlo a dodávateľovi žalobcu vznikla daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty. Ďalšou podmienkou na odpočítanie dane z pridanej hodnoty je použitie prijatého plnenia (v danom prípadne tovaru) na účely svojej podnikateľskej činnosti. V rámci daňovej kontroly žalobca tvrdil, že motocykel bol kúpený pre konkrétneho zákazníka, ktorý si to rozmysel a neprevzal ho, pričom ďalší zákazník sa nenašiel, že motocykel ostal ako reklamný predmet, používajú ho jeho zamestnanci, resp. že je používaný na výstavách na reklamné účely a prezentuje firmu. Nesporné bolo, že motocykel sa nachádza u žalobca a je používaný (mal najazdených 306 motohodín).
Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky svojich tovarov a služieb ako platiteľ. V konaní nebolo sporné, že žalobcovi bol dodaný tovar (motocykel), avšak bolo sporné, či a ako žalobca použil toto plnenie na dodávky svojich tovarov alebo služieb ako platiteľ dane z pridanej hodnoty v zmysle ust. § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. S poukazom na zistenia správcu dane v priebehu daňovej kontroly o používaní motocykla zamestnancami žalobcu i súd (rovnako ako správca dane a žalovaný) dospel k tomu záveru, že toto nie je dôkazom preukazujúcim použitie tohto plnenia (tovaru) prijatého od A. K. na dodávky tovarov a služieb žalobcu ako platiteľa dane z pridanej hodnoty, a teda následne dostatočným dôkazom odôvodňujúcim uplatnenie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Žalobca mal v priebehu daňovej kontroly a daňového konania preukázať, že pokiaľ prijal zdaniteľné plnenie (tovar) od A. K., toto plnenie použil pre účely svojich konkrétnych dodávok tovarov alebo služieb. Dôkazné bremeno preukázania použitia prijatého plnenia pre svoju podnikateľskú činnosť a pre dodávky svojich tovarov alebo služieb teda jednoznačne zaťažovalo žalobcu, pričom z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že žalobca toto bremeno neuniesol. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal tvrdenie, že motocykel používa na reklamné účely, resp. že ho používa na výstavách. S poukazom na uvedené potom žalobca nepreukázal, že si nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri faktúre vystavenej A. K. uplatnil dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Z uvedených dôvodov teda správca dane nemohol uznať žalobcom uplatnený nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty ako oprávnený. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Žalobca ako daňový subjekt uplatňujúci si právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty jednoznačným a vierohodným spôsobom nepreukázal použitie prijatého tovaru na dodávku svojich tovarov a služieb ako platiteľ dane z pridanej hodnoty, čím nesplnil jednu z dvoch zákonných podmienok zakotvených v ust. § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Žalobcovi teda nevzniklo právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, čo správne zistil a vyhodnotil i správca dane a žalovaný vo svojich rozhodnutiach.
52. V zdaňovacom období august 2010 si žalobca uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty i pri faktúre č. 1002002008 zo dňa 31. 08. 2010 vystavenej spoločnosťou M.R.T. Slovakia, s.r.o. ako dodávateľom, predmetom ktorej bol „prenájom strojov s poskytnutými službami podľa uzatvorenej zmluvy“. K tejto faktúre žalobca predložil zmluvu zo dňa 05. 01. 2010 o nájme hnuteľných vecí, uzavretú medzi prenajímateľom (M.R.T. Slovakia, s.r.o.) a nájomcom (žalobca), pričom ako predmet zmluvy sú uvedené stroje (strihací, lisovací, zvárací) podľa konkrétneho označenia. Taktiež predložil i listinu označenú ako prehľad využívania strojov prenajatých ku dňu 31. 08. 2010 s uvedením, že sa jedná o strihací, lisovací a zvárací stroj konkrétneho značenia.
Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 27. 03. 2014 uviedol, že doprava strojov, ich vykládka a inštalácia bola vykonaná dodávateľom a pracovníci dodávateľa zaškolili jeho zamestnancov. V rozpore s týmito tvrdeniami žalobcu je výpoveď N. K. (bývalý konateľ spoločnosti M.R.T. Slovakia, s.r.o.) na pojednávaní konanom dňa 08. 07. 2014. Svedok okrem iného uviedol, že spoločnosť v roku 2010 nemala zamestnancov, nevlastnila, ani nemala prenajaté skladové, resp. výrobné priestory a stroje, ktoré predávala alebo prenajímala, boli uskladnené bezodplatne v spoločnosti MELICO, s.r.o.. Stroje nakupovali od spoločnosti MURAT z Turecka a tieto potom predávali alebo prenajímali. Potvrdil vystavenie faktúry č. 10002002008 zo dňa 31. 08. 2010 pre žalobcu za prenájom strojov na pílenie, ohýbanie a zváranie v sume 17.850,- eur (z toho daň z pridanej hodnoty v sume 2.850,- eur). Tieto stroje nikdy nepatrili spoločnosti M.R.T. Slovakia, s.r.o., boli dodané, resp. zapožičané do Bratislavy na výstavu CONECO, potom boli odvezené do Topoľčian do priestorov spoločnosti MELICO, s.r.o., následne prenajaté žalobcovi a ním na jeho náklady prevezené, pričom na tieto stroje žalobcu (nie jeho zamestnancov) aj zaškolil. Keď spoločnosť ukončila činnosť, stroje boli vrátené tureckému dodávateľovi. Všetky doklady týkajúce sa spoločnosti odovzdali novému konateľovi O.-X. P. (Rumunsko), a to podľa potvrdenia zo dňa 05. 06. 2013, ktoré predložil. Doklady o zapožičaní strojov pre účely výstavy, o účasti na výstave, doklady o súhlase vlastníka s ich prenajatím a doklady preukazujúce vrátenie majiteľovi nepredložil ani na výzvu správcu dane s tým, že tieto ako súčasť dokumentácie boli odovzdané novému konateľovi, čo správcovi dane oznámil v podaní zo dňa 13. 08. 2014. Doklady neboli predložené ani na základe výzvy zo dňa 25. 08. 2014 adresovanej spoločnosti M.R.T. Slovakia, s.r.o.
Správca dane v zmysle ust. § 26 ods. 7 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyzval výzvou zo dňa 25. 08. 2014 spoločnosť M.R.T. Slovakia, s.r.o. na predloženie tam uvedených dokladov, pričom zásielka sa vrátila správcovi dane ako neprevzatá v odbernej lehote. Požadované listinné doklady nepredložil ani N. K. (konateľ spoločnosti v období august 2010 až do 06. 06. 2013). Správca dane dôvodne požadoval predloženie dokladov od bývalého konateľa spoločnosti, nakoľko súčasný konateľ spoločnosti Alexandru-Iosif Costin je osoba s pobytom v Rumunsku. Požadované doklady neboli správcovi dane predložené a s poukazom na rozporné tvrdenia žalobcu a N. K. ohľadne dodania, dopravy strojov a zaškolenia ich obsluhy, správca dane oprávnene nadobudol pochybnosti o reálnom poskytnutí, resp. zapožičaní predmetných strojov žalobcovi. S poukazom na tieto rozporné tvrdenia podľa názoru súdu nemožno konštatovať, že predmetný obchod prebehol tak, ako je to uvedené na faktúre, ale je potrebné zdôrazniť, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu strojov, ktoré mu mala zapožičať spoločnosť M.R.T. Slovakia, s.r.o., nepreukázal ani spôsob prepravy týchto strojov do jeho sídla, spôsob ich využitia na svoje podnikateľské účely, spôsob odvezenia strojov a pod., i keď dôkazná povinnosť bola jednoznačne na jeho strane.
Z informačných systémov daňovej správy správca dane zistil, že v spoločnosti M.R.T. Slovakia, s.r.o. bolo dňa 03. 09. 2013 vykonané miestne zisťovanie z dôvodu preverovania podnikateľskej činnosti, z ktorého bol v uvedený deň spísaný úradný záznam a tento si zadovážil. Z jeho obsahu vyplýva, že sídlo spoločnosti je v bytovom dome, pričom obchodný názov spoločnosti nebol nikde uvedený, a preto nebolo možné zabezpečiť doklady týkajúce sa tejto spoločnosti, ktorá nereagovala ani na písomné žiadosti a tieto sa správcovi dane vracali ako neprevzaté v odbernej lehote.
S poukazom na tieto tvrdenia zistenia správcu dane potom možno dôvodne pochybovať o tom, či spoločnosti M.R.T. Slovakia, s.r.o. vznikla v súvislosti s deklarovanou dodávkou (prenajatie strojov) žalobcovi daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty. Nie je totiž zrejmé (žalobca nepredložil žiadne dôkazy) s poukazom na rozporné tvrdenia žalobcu a N. K., kto tieto stoje dodal, spôsob ich prepravy, kto ich prevzal, či vôbec a komu vznikla daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty.
53. Za danej dôkaznej situácie potom treba prisvedčiť tvrdeniu správcu dane a žalovaného, že žalobca nepreukázal ním deklarované obchodné transakcie (dodanie prác od spoločnosti EUROWORK s.r.o., prenajatie strojov od spoločnosti M.R.T. Slovakia, s.r.o.) podľa predložených faktúr. S poukazom na výsledky dokazovania vykonaného správcom dane je i súd toho názoru, že žalobcom deklarovaným dodávateľom nemohla vzniknúť daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty, a preto nemohlo ani žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie tejto dane. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 06. 2012 v konaní pod sp. zn. 5Sžf/63/2011 ako i na ďalší jeho rozsudok zo dňa 23. 06. 2010 v konaní pod sp. zn. 2Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23. 02. 2011 v konaní pod sp. zn. III. ÚS 78/2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že si nárok uplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako dôvodný“.
V prípade dodávky motocykla od A. K., tento bol žalobcovi dodaný, ale žalobcovi ani v tomto prípade nevzniklo právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, nakoľko nepreukázal použitie tohto prijatého tovaru na dodávku svojich tovarov a služieb ako platiteľ dane z pridanej hodnoty.
54. Dôležitou právnou otázkou v tomto konaní bolo teda posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom vyplývajúcim z ust. § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keď z vykonaného dokazovania správca dane vyvodil správny právny záver, že žalobca nepreukázal zákonnosť uplatneného odpočítania dane pri deklarovaných dodávkach služieb (prác) od spoločnosti EUROWORK, s.r.o., pri deklarovanom zapožičaní strojov od spoločnosti M.R.T. Slovakia, s.r.o. ako i pri dodaní tovaru od A. K.. Dôkazné bremeno bolo jednoznačne na strane žalobcu, nakoľko skutočnosti vymedzené v ust. § 49 ods. 2 písm. a/ a v ust. § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení však nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa. Tu je však potrebné zdôrazniť, že žalobca bol priamo účastný ním deklarovaného zdaniteľného plnenia (dodávok prác, tovaru a prenájmu strojov) ako odberateľ a takýto subjekt nemá možnosť obhajovať sa nemožnosťou dosahu a preverenia zákonom vyžadovaných náležitostí, vyplývajúcich z danej obchodnej transakcie a bolo jeho povinnosťou zachovať zákonnosť tohto postupu, ako aj zabezpečiť potrebné podklady na preukázanie oprávnenosti uplatnenia dane z pridanej hodnoty (rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa 29. 02. 2016 v konaní pod sp. zn. 5Sžf/94/2014).
Vo vzťahu k argumentácii žalobcu ohľadne zaťaženia dôkazným bremenom správny súd zdôrazňuje, že žalobca okrem faktúr, resp. ďalších listinných dôkazov nepredložil také relevantné dôkazy, napr. vo vzťahu k vykonaniu a prevzatiu kúrenárskych, inštalačných a montážnych prác, stavebných prác, ako i vo vzťahu k deklarovanému prenajatiu strojov, ktorými by odstránil pochybnosti o dodaní služieb (prác) podľa predložených faktúr, a preto neboli splnené podmienky na presun dôkazného bremena zo žalobcu na správcu dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou vnútroštátnych súdov na základe judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR č.k. I. ÚS 269/2014-13 zo dňa 04. 06. 2014, v ktorom konštatoval, že dôkazné bremeno pri dokazovaní v daňovom konaní vo väčšej miere spočíva na daňovom subjekte. Správca dane preukazuje najmä existenciu skutočností rozhodujúcich pre určenie výšky dane, daňový subjekt preukazuje pravdivosť údajov uvedených v daňovom priznaní a iných podaní, dokladov a výpovedí ovplyvňujúcich priebeh daňového konania. 55. Uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na uvedené, daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia vo vzťahu k správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré je však spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane.
56. Bolo povinnosťou žalobcu v prípade, ak si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodávke prác a pri prenájme strojov, ktoré mu mali podľa predložených faktúr dodať deklarovaní dodávatelia, t. j. spoločnosť EUROWORK s.r.o. a spoločnosť M.R.T. Slovakia, s.r.o., aby preukázal, že práce mu boli dodané, resp. stroje mu boli prenajaté práve dodávateľom uvedeným na faktúrach, vrátane pôvodu týchto strojov a ich prepravy a taktiež, aby preukázal skutočné vykonanie a dodanie služieb zo strany ním deklarovaného dodávateľa. V prípade dodávky motocykla bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že tento tovar použil v rámci svojej podnikateľskej činnosti na dodávku tovarov a služieb. Je povinnosťou každej zmluvnej strany, aby sa pri úprave obchodných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, pričom toto zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadne obchodného partnera ako i osoby (fyzickej alebo právnickej), ktorá práce vykonala, resp. tovar dodala. Žalobca si zrejme tieto informácie neoveril dostatočne, a preto je možné dôvodne pochybovať, či mu fakturované služby, resp. práce reálne dodal ním tvrdený dodávateľ a platiteľ dane z pridanej hodnoty a či faktúry uvedené v bode 3 tohto rozsudku, pri ktorých si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty boli vôbec vystavené platiteľom tejto dane. Jednoznačne však treba pričítať na ťarchu žalobcu tú skutočnosť, že si dostatočne neoveroval deklarované dodávky prác, resp. prenajatie strojov od vyššie uvedených spoločností v mesiaci august 2010. Overovanie si obchodných partnerov nie je povinnosťou daňového subjektu, ale v prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, napr. uplatnenie si nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí byť schopný preukázať reálnosť deklarovaného obchodu a v prípade nepreverenia si obchodného partnera sa dostáva do dôkaznej núdze, ako to bolo v tomto prípade, keď žalobca nevedel preukázať reálne naplnenie deklarovaného obchodu medzi ním a deklarovaným dodávateľom prác, resp. prenajatia strojov. V tejto súvislosti súd poukazuje na vyjadrenie žalobcu v odvolaní zo dňa 12. 08. 2016, v ktorom ohľadne dodania prác od spoločnosti EUROWORK s.r.o. uviedol, že konateľ, ktorý vypovedal nebol osobou, s ktorou preverované obchody dojednal a táto osoba (S. P.) ho ani neupozornila na zmenu konateľa spoločnosti. Uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou pod kontrolou daňového subjektu a odpočítanie dane z pridanej hodnoty nenastáva ex lege podľa ust. § 49 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ale je iba právom platiteľa tejto dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou daňového subjektu, ktorý je platiteľom dane. Daň z pridanej hodnoty je ľahko zneužiteľná, preto každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť dostatočne predvídavý a obozretný, aby reálny obsah faktúr mohol preukázať aj inými dôkazmi pred daňovými orgánmi, čo žalobca nesporne nepreukázal. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia vo faktúre.
Daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti (rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 5 Sžf 66/2016 zo dňa 31. 05. 2018). V prípade dodávky motocykla treba konštatovať, že bola preukázaná jej reálnosť a vznik daňovej povinnosti u dodávateľa, no napriek tomu žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, nakoľko nepreukázal, že tento tovar použil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
57. V predloženom administratívnom spise sa nachádzajú žalobcom predložené listinné doklady, z ktorých ale nemožno vyvodiť záver o reálnom dodaní prác a prenajatí strojov žalobcovi zo strany deklarovaných dodávateľov. Nenachádzajú sa tu však žiadne relevantné doklady preukazujúce dodanie prác, resp. služieb alebo prenajatie strojov žalobcovi, pričom reálnosť dodania týchto prác a reálnosť prenajatia strojov nemožno podľa názoru súdu preukazovať predložením faktúr.
58. Je právom a povinnosťou správcu dane preveriť hodnovernosť žalobcom predložených dokladov. O výsledkoch vykonaného dokazovania, bol žalobca správcom dane podrobne oboznamovaný a mal možnosť sa k nim vyjadrovať, čo žalobca i využil. Správca dane nie je povinný preukazovať, že plnenia neboli dodané dodávateľmi uvedenými na faktúrach, ale bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že ním deklarované obchodné transakcie sa uskutočnili tak, ako je to uvedené v dokladoch, na základe ktorých si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty. V daňovom konaní správca dane nevyhľadáva dôkazy za kontrolovaný daňový subjekt, pretože ich označenie, resp. predloženie tvorí dôkaznú povinnosť daňového subjektu, nakoľko daňové konanie je ovládané zásadou prejednacou, nie vyhľadávacou. Povinnosťou správcu dane je zvážiť vykonanie navrhovaného dôkazu, resp. navrhovaný dôkaz vykonať, alebo zdôvodniť, prečo vykonanie navrhovaného dôkazu považuje s poukazom na poznatky získané v priebehu daňovej kontroly za irelevantné.
59. V podanej žalobe žalobca uvádzal niektoré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a viaceré rozhodnutia Európskeho súdneho dvora, pričom z nich i citoval, ale bez toho, aby preukazoval, v čom je zhoda skutkového stavu v predmetnej veci so skutkovým stavom v ním uvádzaných rozhodnutiach. Súd je toho názoru, že žalobca si nesprávne vysvetľuje závery týchto rozsudkov na jeho obchodnú transakciu s deklarovanými dodávateľmi a naviac ani neuviedol, v ktorých bodoch by bolo možné závery týchto rozsudkov aplikovať na jeho obchodný prípad podľa predložených faktúr a v kontrolovanom zdaniteľnom období.
V súvislosti s judikatúrou Súdneho dvora EU, na ktorú poukazoval žalobca, správny súd považuje za potrebné uviesť, že vnútroštátnu právnu úpravu dane z pridanej hodnoty je potrebné vykladať v súlade s právom Európskej únie a Smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Z tejto judikatúry vyplýva právo členských štátov vnútroštátnym právom zabezpečiť v záujme ochrany oprávnených nárokov štátov na inkaso dane z pridanej hodnoty podmienky na zamedzenie zneužívania jednotného systému dane z pridanej hodnoty, avšak s prihliadnutím na zásadu proporcionality so zamedzením neprimeraného zásahu do práv platiteľov tejto dane na vrátenie dane z pridanej hodnoty nimi zaplatenej v súvislosti so zabezpečovaním ich zdaniteľných plnení na vstupe. V tomto ohľade je právna úprava dane z pridanej hodnoty vnímaná ako právo každého platiteľa tejto dane na odpočet dane z pridanej hodnoty zaplatenej ním na vstupe a vzťahujúcej sa na všetky operácie výroby a distribúcie po odpočítaní dane, ktorou boli priamo zaťažené jednotlivé nákladové prvky tvoriace cenu, pričom otázka, či daň z pridanej hodnoty splatná vo vzťahu k predchádzajúcim alebo nasledujúcim predajom dotknutého tovaru bola alebo nebola zaplatená do štátnej pokladnice, nemá vplyv na právo platiteľa dane na odpočet dane z pridanej hodnoty zaplatenej na vstupe. Uvedený výklad zásady neutrality dane z pridanej hodnoty vyplýva z judikatúry Súdneho dvora EÚ, na ktorú poukazoval i žalobca v podanej žalobe, napr. rozsudky v spojených veciach Kittel (C-439/04) a obchodná spoločnosť Recolta Recycling (C-440/04) a v spojených veciach Optigen Ltd (C-354/03), Fulcrum Electronics Ltd (C-355/03), Bond House Systems (C-484/03).
Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre taktiež konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty, a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. Taktiež Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode - rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veciach napr. Teleos plc. a spol. (C-409/04), Vlaamse Oliemaatschappij NV (C-499/10). V tomto smere dôkazná povinnosť v daňovom konaní jednoznačne spočíva na daňovom subjekte - žalobcovi, ktorému daňové orgány poskytli dostatok priestoru, aby svoje tvrdenia a dôvodnosť odpočítania dane z pridanej hodnoty i preukázal (nielen formálnymi dokladmi), čo žalobca neurobil. Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov bude spochybnené.
60. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 26. 07. 2017 vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2010 v sume 7.200,89 eur s tým, že daň vyrubená daňovým priznaním bola v sume 235,72 eur, daň zistená správcom dane je v sume 7.436,61 eur, čo je rozdiel dane v sume 7.200,89 eur. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie správcu dane zo dňa 26. 07. 2017 potvrdil podľa ust. § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť.
Skutkový stav zistený správcom dane a žalovaným je dostatočný, vychádza nielen z daňových dokladov predložených daňovým subjektom, ale predovšetkým zo zistení, že týmto dokladom (v prípade deklarovaného dodania prác a prenajatia strojov) absentuje materiálny podklad. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať k nim stanovisko, čo i využil a na svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom poškodený. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia, pričom súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať.
61. Žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti žalobcu, že v zmysle konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19. 04. 1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu SR (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, zn. III. ÚS 260/06) nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto postupoval a jeho žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi námietkami žalobcu. Taktiež i po hmotnoprávnej stránke vysvetlil podstatu podmienok uplatnenia práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa ust. § 49 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pričom postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou.
62. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.
63. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.
64. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.