Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-348-2015.pdf
PDF · 92.79 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-15C/348/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Dominikou Horváthovou v spore žalobcu: SWAN, a.s, IČO: 47 258 314, so sídlom Borská 6, 841 04 Bratislava, právne zastúpený: Tomáš Kušnír, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému: C. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX, XXX XX D., o zaplatenie 157,50 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému súd náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na súde dňa 20.06.2014 sa pôvodný žalobca (SWAN, a.s., IČO: 35 680 202, so sídlom Borská 6, 841 04 Bratislava) domáhal zaplatenia sumy vo výške 157,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 292,50 eur od 15.03.2013 do 12.07.2013, 8,75% ročne zo sumy 277,50 eur od 13.07.2013 do 13.08.2013, 8,75% ročne zo sumy 217,50 eur od 14.08.2013 do 12.09.2013, 8,75% ročne zo sumy 157,50 eur od 13.09.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. 2. Žalobu odôvodnil tým, že pôvodný žalobca uzavrel so žalovaným Zmluvu o poskytovaní verejných služieb zo dňa 09.08.2012 (ďalej len „Zmluva“). V zmysle čl. 10, bod 10.2 Všeobecných podmienok na poskytovanie verejných služieb spoločnosti SWAN, a.s. (ďalej len „VOP“): V prípade, ak účastník bez zavinenia spoločnosti Swan nedodrží dobu viazanosti služieb uvedenú v zmluve a/alebo v objednávke alebo v prípade , ak spoločnosť Swan odstúpi od zmluvy z dôvodov uvedených v bode 12.4 všeobecných podmienok, má spoločnosť Swan nárok na zaplatenie poplatku vo výške sumy , ktorá sa určuje nasledujúcim spôsobom: celkový mesačný poplatok za služby vynásobený počtom mesiacov, ktoré zostávajú do konca dohodnutej doby viazanosti. Žalobca vystavil žalovanému faktúru za predmetný poplatok č. XXXXXXXXXX na sumu 292,50 eur, splatnú dňa 14.03.2013 (ďalej len „Faktúra“). Žalovaný uhradil z faktúry dňa 12.07.2013 sumu vo výške 15,- eur, dňa 13.08.2013 sumu vo výške 60,- eur, dňa 12.09.2013 sumu vo výške 60,- eur. Dlžná suma preto predstavuje 157,50 eur. K žalobe pripojil nasledovné listiny, ktoré žiadal vykonať ako dôkaz: Zmluva, Objednávka služby aDSL č. 1 zo dňa 09.08.2012, Odovzdávací protokol zo dňa 09.08.2012, VOP, Faktúra, Odstúpenie od zmluvy zo dňa 04.03.2013, Pokus o zmier zo dňa 25.04.2014. 3. Písomným podaním doručeným súdu dňa 13.06.2016 pôvodný žalobca navrhol súdu zmenu účastníka konania na strane žalobcu, lebo na základe rozhodnutia jediného akcionára zo dňa 11.11.2015 o vklade časti podniku do základného imania spoločnosti SWAN, a.s, IČO: 35 680 202, so sídlom Borská 6, 841 04 Bratislava (pôvodné obchodné meno: SWAN Mobile, a.s.) sa súčasťou imania spoločnosti SWAN, a.s, IČO: 47 258 314, so sídlom Borská 6, 841 04 Bratislava (pôvodné obchodné meno: SWAN plus, a.s.) stala aj pohľadávka, ktorá súvisí s predmetom sporu. Predložil výpis z obchodného registra, Notársku zápisnicu N 605/2015, Nz 42249/2015 zo dňa 11.11.2015, Potvrdenie o vykonaní zápisu vydaného Okresným súdom Bratislava I sp. zn.: 11Re/51/2016., Príloha k Notárskej zápisnici N 605/2015 zo dňa 11.11.2015. Uznesením zo dňa 15.06.2017 súd pripustil, aby z konania vystúpil
pôvodný žalobca a na jeho miesto vstúpil nový žalobca: SWAN, a.s, IČO: 47 258 314, so sídlom Borská 6, 841 04 Bratislava. 4. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. 5. Podľa § 290 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. 6. Podľa § 297 písm. b) CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur. 7. Súd prejednal spor v zmysle § 297 písm. b) CSP bez nariadenia pojednávania, nakoľko ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné (pozn. žalovaný sa nevyjadril), hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur. 8. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav veci: zo Zmluvy je zrejmé, že Pôvodný žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu v zmysle § 44 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, predmetom ktorej bolo poskytovanie verejnej telekomunikačnej služby za dohodnutú cenu. V zmysle čl. 10, bod 10.2 VOP: V prípade, ak účastník bez zavinenia spoločnosti Swan nedodrží dobu viazanosti služieb uvedenú v zmluve a/alebo v objednávke alebo v prípade , ak spoločnosť Swan odstúpi od zmluvy z dôvodov uvedených v bode 12.4 všeobecných podmienok, má spoločnosť Swan nárok na zaplatenie poplatku vo výške sumy , ktorá sa určuje nasledujúcim spôsobom: celkový mesačný poplatok za služby vynásobený počtom mesiacov, ktoré zostávajú do konca dohodnutej doby viazanosti. Z faktúry vyplynulo, že ňou pôvodný žalobca účtoval žalovanému sumu vo výške 292,50 eur za „peňažnú náhradu škody“. 9. Podľa § 2 ods. 2 a § 3 ods. 2 zák. č. 351/2011 o elektronických komunikáciách, účinného ku dňu uzavretiu Zmluvy, (ďalej len „ZoEK“), verejná sieť je sieť, ktorá sa úplne alebo prevažne používa na poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb, ktoré podporujú prenos signálov medzi koncovými bodmi siete. Verejná služba je verejne dostupná služba, o ktorej používanie sa môže uchádzať každý záujemca. Verejná telefónna služba je verejná služba na priame alebo nepriame vytváranie a prijímanie národných a medzinárodných volaní prostredníctvom jedného alebo viacerých čísel národného alebo medzinárodného číslovacieho plánu. 10. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) ZoEK, účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry. 11. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 12. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 13. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 14. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. 15. Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 16. Podľa smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné
pravidlo a ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm. a) nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3. 17. Podľa čl. 3 bod 1 cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty, podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať. 18. Podľa § 544 ods. 1 a 2 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. 19. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že Zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou a vzťahuje sa na ňu § 52 a nasledujúce ustanovenia Občianskeho zákonníka. Z obsahu Zmluvy je zrejmé, že ide o formulárovú zmluvu pripravenú vopred žalobcom, ktorý pri jej uzavretí konal v rámci predmetu svojej činnosti, pričom žalovaný uzatvoril Zmluvu ako fyzická osoba a nekonal v rámci podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľské zmluvy sú zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv. 20. Podľa § 544 ods. 2 OZ zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne. Aplikačná prax už štandardne zotrváva na závere, že táto kvalifikovaná (písomná) forma je zachovaná len vtedy, ak je príslušný údaj o zmluvnej pokute (už vzhľadom na jej význam a dôsledky) obsiahnutý v dokumente podpísanom adresátom (príjemcom) informácie, nie odkazom na všeobecné obchodné podmienky, sadzobníky a prílohy. V spotrebiteľských zmluvách je tiež možné využiť všeobecné obchodné podmienky, avšak takáto aplikácia má formálne i obsahové obmedzenia. Všeobecné obchodné podmienky majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru, ale nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej zložito formulovanej (malým písmom) podobe, dodávateľ skryl dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že jeho pozornosti uniknú. Pokiaľ tak dodávateľ urobí, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu nemožno priznať právnu ochranu. Dojednanie o zmluvnej pokute v rámci spotrebiteľskej zmluvy preto zásade nemôže byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale priamo v samotnej zmluve, teda na listine, na ktorej spotrebiteľ pripojí svoj podpis (por. rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 3512/11, por. aj rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn.: 10Co/367/2016 v obdobnej veci). 21. Zmluvnú podmienku, zaväzujúcu žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty súd považuje pre rozpor s ustanovením § 53 Občianskeho zákonníka za neplatnú, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa. Zmluvná podmienka, týkajúca sa zmluvnej pokuty nebola ani individuálne dojednaná. Hoci zo žalobného návrhu je zrejmé, že žalobca prezentuje zmluvnú pokutu ako „poplatok“, vo Faktúre ako „peňažnú náhradu škody“, sankčný charakter žalovanej sumy ako zmluvnej pokuty je nepochybný. O.i. základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú protiprávny úkon, existencia škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie. Žalobca v konaní nepreukázal uvedené atribúty zodpovednostného vzťahu žalovaného za škodu spôsobenú žalobcovi. Opis rozhodujúcich skutočností v spojení s predloženými listinnými dôkazmi preukazujúcimi tvrdenia žalobcu, vymedzujú skutkový rámec uplatňovaného nároku, ktorý následne súd subsumuje pod príslušné ustanovenia právnej normy. V danom prípade uplatňovaný nárok žalobcu vo výške 157,50 eur predstavoval nárok na zmluvné plnenie (zmluvnú pokutu za porušenie zmluvnej povinnosti dodržať dobu viazanosti), pričom žalobca súdu nijako nepreukázal, že by žalobca zavinil porušenie zmluvnej povinnosti a v tejto súvislosti vznik škody. Z uvedených dôvodov súd žalobu v celosti ako nedôvodnú zamietol, pričom na dôvodnosť uplatňovaného nároku nemá vplyv ani tá skutočnosť, či žalovaný čiastočne žalobcovi plnil alebo nie. 22. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Podľa čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. 25. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a čl. 17 CSP tak, že síce úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalobcovi, ale nakoľko zo spisu nevyplýva, že by žalovanému akékoľvek trovy vznikli (úplná pasivita žalovaného), náhradu trov konania voči žalobcovi mu nepriznal s prihliadnutím na čl. 17 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP). Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).