Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/156/2018

Uznesenie

Krajský súd Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Slavoja Sendeckého, na verejnom zasadnutí dňa 28. novembra 2018, prejednal odvolania okresného prokurátora a obžalovaného F. Q., proti rozsudku Okresného súdu Revúca zo 17.09.2018 sp.zn. 1T/73/2017 a takto

rozhodol:

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bolo obžalovanému uložené ochranné opatrenie - ochranný dohľad, ako aj vo výroku, ktorým bolo uložené obžalovanému obmedzenie v zmysle nepribližovať sa k poškodenej a k jej dcére na vzdialenosť menšiu ako 5 m, resp. k jej obydliu. Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného F. Q. z a m i e t a.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa uznal obžalovaného F. Q. za vinného v bode 1/ obžaloby zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. a), písm. b) Tr. zák., v bode 2/ obžaloby zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) a písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. a § 127 ods. 5 Tr. zák. a v bode 3/ zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na ust. § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. a § 127 ods. 5 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

od konca mesiaca august roku 2015 (po 28. auguste 2015) do 8. januára 2017 v obci M., v okrese H., predovšetkým v rodinnom dome č. XXX, patriacom poškodenej B. S., nar. XX. X. XXXX, ale aj mimo neho a na ostatných miestach, hlavne po požití alkoholických nápojov, ale aj v čase, keď bol triezvy opakovane vrieskal na poškodenú, svoju vtedajšiu družku, že „ju zabije“, vypisoval jej to aj formou sms správ, opakoval, že „zabije aj sám seba, ak s ním nebude žiť a opustí ho“ a presne koncom mesiaca august roku 2015 (najskôr po 28. auguste 2015), v rodinnom dome poškodenej po tom, čo nesúhlasila, aby k nim prišli jeho deti, strčil ju na sedačku, začal ju škrtiť a to až kým do izby neprišla jej dcéra W. T., nar. XX. Y. XXXX, pred ktorou na poškodenú kričal, že „Tvoja mama je kurva.“, čím jej spôsobil silné krvácanie zo stehov po operácii štítnej žľazy, ktoré si ošetrila sama bez vyhľadania lekárskeho ošetrenia,

koncom roka 2015, vo rodinnom dome poškodenej na ňu minimálne v dvoch až troch prípadoch vrieskal, nadával jej, že „ho chce rozdeliť s jeho deťmi, že je špina, zlá matka, horšia ako macocha“, vyhrážal sa, že „sa zabije a obesí“, zobral si aj opasky zo skrine a zatvoril sa do izby s tým, že sa ide obesiť a napísal aj listy na rozlúčku,

16. januára 2016, v rodinnom dome poškodenej, po tom ako táto vypla televízor hlavným vypínačom, strčil ju na posteľ a chcel ju udrieť päsťou, ale neurobil to, pričom jej povedal, že „ešte raz a zabije ju“, na čo napísala svojej matke list na rozlúčku, následne bez jeho vedomosti zo strachu pred ním odišla

v neskorých večerných hodinách z domu ku svojej kamarátke P. W. za pomoci N. X. a jeho bratranca do obce W., v okrese H., na čo ju obvinený telefonicky kontaktoval, pričom na telefonáty nereagovala, následne jej písal sms správy, s obsahom „kde sa nachádza, že ak sa do hodiny neozve, vyhlási po nej pátranie“, na čo aj dal 17. januára 2016 podnet na Obvodnom oddelení PZ v Jelšave,

17. januára 2016 po zistení, že by sa poškodená mohla nachádzať u svojej kamarátky, na ceste z W. do M. skrížil cestu svojim vozidlom vozidlu P. W., pristúpil k vozidlu, otvoril zadné dvere, kde sedela poškodená, vytiahol ju za kabát z vozidla P. W., kričal na ňu, „aby si presadla do jeho vozidla, čo si myslí, kde bola“ a do vozidla obvineného nasadla zo strachu pred ním len za prítomnosti P. W. a jej syna Q. F., pričom obvinený aj počas cesty do M. na ňu kričal a ona plakala, v marci roku 2016, v rodinnom dome poškodenej opakovane vykrikoval, že „sa zabije, že ju zabije a že bude mať na svedomí jeho deti“, následne ju aj naháňal na vozidle po obci M. a kričal, že „keď ju chytí, tak to neprežije“ a minimálne dvakrát ju nevpustil ani do jej domu,

19. marca 2016, v rodinnom dome poškodenej opäť po nej vykrikoval za prítomnosti jej dcéry W. T., búchal do steny päsťou, hodil po nej kvetináč a fľašu, následkom čoho dostala záchvat a bola privolaná RZP,

20. marca 2016, po tom ako jeho konanie v rodinnom dome poškodenej pokračovalo, zatelefonovala poškodená v čase o 13.49 h na telefónne číslo XXXX XXX XXX (Národná linka pre ženy zažívajúce násilie), pričom hovor trval celkom 1:11:37 h a po poučení odišla prespať s dcérou W. T. na bezpečné miesto, do hotela C. v H. D.,

na Veľkú noc v roku 2016 (od 25. marca 2016 do 28. marca 2016), v rodinnom dome poškodenej kričal na ňu a jej dcéru W. T., že „dá ju zatvoriť a jej dcéru dá do detského domova“, následne obe naháňal a do poškodenej sotil, pričom zo strachu pred ním pred ním v nočných hodinách utiekli k sesternici poškodenej L. Q. do bytovky v M. č. XXX,

31. júla 2016 v čase okolo o 02.15 h., v obci L. M., v okrese H. napadol po požití alkoholických nápojov poškodenú tak, že jej vytrhol obe náušnice z uší, strčil ju k stene a ťahal ju popri stene za ruky na miesto, kde bola tma, a tam ju buchol o stenu a začal ju škrtiť a hovoril jej, že „mu robí hanbu“, na čo verbálne zasiahol F. C. s tým, čo jej robí, ktorého následne obvinený fyzicky napadol, následne poškodená utekala za obvineným na hlavnú cestu, kde do nej strčil, v dôsledku čoho padala a jej pád zastavilo zábradlie pri základnej škole, obvinený ju bil päsťami do rebier, do ruky a párkrát ju vyfackal, v dôsledku čoho utrpela pomliaždenie hrudníka vľavo, iné povrchové poranenie brucha, drieku a panvy, obojstranné pomliaždenie pleca a ramena, povrchové poranenie inej časti hlavy, pomliaždenie oblasti mandibuly vľavo, pomliaždenie iných a bližšie neurčených častí predkolenia vľavo, pomliaždenie členka vľavo, čo sú zranenia ľahké s dobou liečenia od 7 do 10 dní, začiatkom októbra roku 2016, v rodinnom dome poškodenej kopal do dverí a vykrikoval po nej a jej dcére W. T., pričom poškodená privolala kamarátku P. W., odišla z domu pred Obvodné oddelenie PZ v Jelšave, odkiaľ zatelefonovala obvinenému, že „buď na neho podá trestné oznámenie alebo vypadne z jej domu, že to sa už nedá zvládnuť, čo s nimi robí“, na čo jej odpísal sms správu, že „môže ísť domov, že on ju u nej nie je“, od konca mesiaca október roku 2016 (po 24. októbri 2016), po tom čo obvineného matka poškodenej B. P. vyhodila z vyššie uvedeného rodinného dome až do 5. januára 2017 zaslal poškodenej veľké množstvo sms správ aj obsahovo bezvýznamných a otravných, v ktorých sa jej vyhrážal aj tým, že „ju zabije, že ublíži jej sesternici za to, že povedala jej mame, že sa u nej skrývali, keď ich vyhnal z domu“ a zároveň jej vyčítal, že „za všetko môže ona, že odišla od neho, že ju obviní z krivej výpovede a že zariadi, aby išla sedieť“, na ktoré mu aj odpovedala zo strachu, aby za ňou už nechodil,

v posledný vianočný deň v roku 2016, v byte obvineného na adrese M. č. XXX kričal na poškodenú, že „za čo chce peniaze, že všetko sám nezvládne“, pristúpil k nej, priložil jej svoj prst k hlave a urobil „pif“ a povedal, že „najprv pištoľou, ktorú si prinesie z práce zastrelí ju a potom zastrelí aj seba a spolu odídu z tohto sveta, alebo budú žiť spolu na tomto svete, že iná možnosť nie je“

a 8. januára 2017, po tom, ako sa poškodená s ním odmietla stretnúť, tak sa prechádzal okolo rodinného domu poškodenej, bol aj vo dvore, z čoho mala strach a následne k nej okolo o 23.00 h. prišiel domov

sused N. X. s tým, aby išla do bytu obvineného, že si drží pri krku nôž a keď nepríde, tak sa zabije a že už má nachystané aj rozlúčkové listy,

čím počas tohto obdobia poškodenej spôsobil vyššie uvedené zranenia, ktoré sa zhojili bez následkov, spustil v nej úzkostné a depresívne obranné mechanizmy, vrátene porúch spánku, zníženia sebavedomia, prežívania pocitov viny a zúženej záujmovej sféry a vyvolával v nej strach o život a zdravie svoj ako aj svojej dcéry W. T. a W. T. spôsobil akútne reakcie na stres a zvýšenú úzkosť a napätie a vyvolával strach,

2. v presne nezistenom dni v mesiaci september 2015 v čase okolo po 15.00 h., po incidente z konca mesiaca august roku 2015, kde ju fyzicky napadol, v rodinnom dome poškodenej si k nej na terase prisadol, pričom bol s ňou v tom čase pohádaný a povedal jej „a teraz sa rozhodni, buď budeme spolu tu alebo tam“, čím myslel druhý svet, a ukázal jej služobnú zbraň, ktorú mal pod mikinou, do ktorej pred ňou vložil zásobník s nábojmi, čím v nej vzbudil obavu o svoj život a život jej dcéry W. T. a podvolila sa mu a viac mu neodporovala,

3. po napadnutí poškodenej na Dňoch obce L. M., teda niekedy po 31. júli 2016, v rodinnom dome poškodenej tejto povedal, aby v danej veci podala oznámenie na F. C. a nepravdivo vypovedala, lebo ak to neurobí a jeho prepustia z polície, tak ju zabije, v dôsledku čoho poškodená podala na F. C. 2. augusta 2016 na Obvodnom oddelení PZ v Plešivci oznámenie, v ktorom zo strachu pred obvineným neuviedla pravdivé skutočnosti. Za to bol odsúdený podľa § 208 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1,2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere osem rokov a podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. bol pre výkon tohto trestu zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. mu bol uložený ochranný dohľad na dobu dvoch rokov. Podľa § 77 ods. 2 Tr. zák. bola obžalovanému uložená povinnosť podľa § 51 ods. 4 písm. a) Tr. zák. v zmysle príkazu nepribližovať sa k poškodeným na vzdialenosť menšiu ako 5 m a nezdržiavať sa v blízkosti ich obydlia. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodenú B. S. odkázal s nárokmi na náhradu škody na civilný proces. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie okresný prokurátor, ako aj obžalovaný. Okresný prokurátor sa domáhal preskúmania napadnutého rozsudku a jeho zrušenia v prvom rade vo výroku o ochrannom opatrení a následne aj vo výroku o náhrade škody a priznanie práva poškodenej na náhradu škody v zmysle nemajetkovej ujmy spôsobenej trestným činom obžalovaného v sume 5.000,- Eur. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že výrok o ochrannom dohľade nemá základ v žiadnom ustanovení Trestného zákona, nakoľko sa v danej veci nejednalo o konanie o obzvlášť závažnom zločine v zmysle § 76 ods. 1 Tr. zák. a ani nešlo o recidivujúceho obžalovaného, ale o tzv. prvotrestaného obžalovaného a tiež nešlo o ukladanie ochranného dohľadu už odsúdenému páchateľovi v zmysle § 76 ods. 3 Tr. zák. Rovnako nebolo potom namieste ukladanie povinnosti v zmysle § 77 ods. 2 Tr. zák. Pokiaľ ide o výrok o uplatnenom nároku poškodenej B. S. na náhradu škody, tento je nezákonný, pretože poškodená si riadne a včas do ukončenia vyšetrovania uplatnila nárok na náhradu škody, ktorý spočíval v nemajetkovej ujme, ktorá vznikla poškodenej v dôsledku prekonanej traumy a strachu a obáv o svoj život a zdravie v dôsledku konania, ktorého sa voči nej dopustil obžalovaný. Túto ujmu vyčíslila na sumu 5.000,- Eur, pritom za škodu v zmysle § 46 ods. 1 Tr. por. treba považovať škodu, ktorá sa prejaví v oblasti osobnostných prác (§ 11 a nasledujúce Občianskeho zákonníka). Túto škodu je možné vyčísliť a teda aj priznať. Kritériá na jej vyčíslenie sú uvedené v § 13 ods. 2,3 Občianskeho zákonníka. Navrhol teda napadnutý rozsudok v tejto časti zrušiť a priznať poškodenej nárok na nemajetkovú ujmu v sume 5.000,- Eur. Pokiaľ ide o odvolanie obžalovaného, ide o obsiahle elaboráty, vypracované jednak obhajcom obžalovaného, ako aj obžalovaným, kde sa v ich obsahu možno dočítať opakovane tých istých tvrdení a opakujúcich sa úvah z pohľadu poukazovania na dôkazy a ich hodnotenia. Z obsahu týchto odvolaní, odvolací súd vyberá nasledovné podstatné skutočnosti. Obžalovaný sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku v celom rozsahu a oslobodenia spod obžaloby, alternatívne za týmto účelom zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie s tým, že súčasne bude aj prepustený z väzby na slobodu. Obžalovaný považuje v celom rozsahu napadnutý rozsudok za nezákonný, citujúc a poukazujúc na ust. § 208 Tr. zák., podľa ktorého musí ísť o špeciálny subjekt, uvedený v citovanom trestnom čine, on však

s poškodenou nikdy nebol v takom vzťahu, čo potvrdila aj ona sama, keď ohľadne ich vzťahu uviedla, že boli len priateľmi, nežili nikdy v konkubináte, ktorá skutočnosť musí mať podstatný vplyv na kvalifikáciu samotného skutku. Súd si náležite nevyjasnil pojem spoločná domácnosť, pretože to je v podstate širší pojem, než bývanie pod jednou strechou, s touto skutočnosťou sa súd vôbec nevysporiadal. V ďalšom poukazuje na skutočnosť, že keď zariaďoval byt v obci M., práve poškodená mu požičala peniaze na jeho zariadenie a ak by viedli spoločnú domácnosť, bolo by vylúčené uzatvárať takýto občianskoprávny vzťah v zmysle pôžičky. V ďalšom sa zaoberá otázkou, že v spisovom materiáli je vykonané dokazovanie a v rozsudku nebolo ustálené, v akom vzťahu bola v tejto veci k nemu maloletá W. S., dcéra poškodenej, prípadne jej postavenie poškodeného by mohlo byť odvedené od rovnakého postavenia jej matky. Nie je zrejmé teda z rozsudku, ani z dokazovania, či poškodená je vo veci aj maloletá W.. Myslí tým procesne poškodená. Za ďalšie pochybenia považuje konanie súdu to, že on prednášal desiatky návrhov a na vykonanie dokazovania na preukázanie svojej neviny, ale tieto neboli súdom rešpektované, boli vykonávané len dôkazy svedčiace v jeho neprospech, až na určité výnimky. Keďže neboli rešpektované jeho práva, vzniesol aj námietku zaujatosti súdu, ale nebolo mu vyhovené, čím sa dopustil súd protizákonného konania, ktoré potom nasledovalo. Tiež nereagoval na námietku, že poškodená si celé obvinenie vymyslela, lebo sa ho potrebovala zbaviť kvôli tomu, že nadviazala vzťah so svedkom X., ale aj kvôli financiám, keďže spoločne nehospodárili a ona mala na neho neprimerané finančné požiadavky. Podľa jeho názoru tiež vo veci konal a rozhodol o vylúčení sudca, keďže svedkyňa P., matka poškodenej, potvrdila, že ona bola prísediaca na konajúcom súde a dokonca aj v minulosti členkou senátu, ktorému predsedal práve U.. S.. Za protizákonné považuje aj uznesenie okresného súdu, ktorým bola zamietnutá jeho námietka, bolo porušené jeho práva na obhajobu, pretože na sťažnosť proti uvedenému uzneseniu bola vec prejednaná odvolacím súdom skôr, ako sa on stihol písomne k takémuto rozhodnutiu vyjadriť. Súd sa dostatočne nevysporiadal ani s otázkou, či jednotlivé čiastkové skutky je možné považovať pre ich povahu a ich intenzitu za také, ktoré by mohli tvoriť základ pre jeden trvajúci trestný čin. Išlo o skutky, kedy došlo k vzájomným verbálnym nedorozumeniam a hádkam, v rámci ktorých v zmysle napadnutého rozsudku mal na poškodenú nakričať a podobne. Súd prvého stupňa tiež nepostupoval zákonne v súlade so Zákonom o znalcoch a tlmočníkoch a prekladateľoch, pretože do konania bol pribratý znalec, ktorý nie je v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, pritom pokiaľ v danom odbore existuje znalec zapísaný v zozname znalcov, má byť v prvom rade pribratý do konania takýto znalec. Pribratý znalec G.. F. na hlavnom pojednávaní 29.01.2018 predniesol znalecký posudok a podľa jeho názoru tiež na území SR sú viacerí znalci v jeho odbore, okrem iného aj pri KEÚ PPZ, ktorý má akreditáciu na podanie takéhoto znaleckého posudku. Za nezákonný považuje aj spôsob zabezpečenia počítača - notebooku, keď zo zápisnice o hlavnom pojednávaní 29.01.2018 vyplýva, že po konzumácii so znalcom poškodená predkladá notebook, ktorý patrí N. X. a má sa z neho zistiť, či sa tam nachádza súbor, ktorý mal byť vytvorený vlastníkom ,,modlitba

- IMA „. Je pritom zrejmé, že tento počítač nebol zabezpečený pre potreby znalca súdom zákonným spôsobom. Tiež po formálnej stránke jednotlivé čiastkové skutky nie sú vymedzené tak, aby bolo možné ustáliť ich totožnosť z hľadiska času, kedy mali byť spáchané, nie sú dostatočne ohraničené pre nedostatočnú špecifikáciu, kedy sa mali odohrať, ustálenie len časom z hľadiska mesiaca a roka nemôže byť dostatočne presný, takýto skutok je potom možné zameniť s iným skutkom, zvlášť za situácie, keď medzi stranami dochádzalo opakovane k nedorozumeniam. Tiež bolo porušené jeho právo na obhajobu v prípravnom konaní, keď počas väzby mu bolo zakázané telefonovať s obhajcom a až na zásah verejnej ochrankyne práv bolo ustálené, že toto právo bolo porušené, keď v rozpore so zákonom vo veci činná vyšetrovateľka zakázala, aby sa mohol telefonicky spojiť s obhajcom, čo ústav na výkon väzby aj rešpektoval. Takto mu nebolo možné brániť sa dostatočne proti lživým obvineniam poškodenej, a to ani vykonaním konfrontácie, keď poškodená odmietla vykonať konfrontáciu a nebola prinútená procesným spôsobom, aby sa zúčastnila, resp. rešpektovala procesný úkon konfrontácie s obžalovaným. V ďalšom poukazuje na znalecký posudok P.. X., znalkyne, ktorá vyšetrila poškodenú a zistila niektoré príznaky, svedčiace pre údajné násilie voči nej, ale táto netrpela syndrómom týranej osoby. Tu sa natíska otázka, prečo sa uvedený syndróm celkom nerozvinul do všetkých znakov, keď poškodená mala byť týraná dlhú dobu, a to dokonca aj so zbraňou. Nepochybne preto, lebo nebola týraná a nebola obeťou žiadneho domáceho násilia. Rovnako to platí aj o maloletej W. S., ak má byť poškodenou aj ona v predmetnej veci. Zvýrazňuje tiež, že prijateľnosť tvrdení poškodenej nepodporujú ani závery znaleckého posudku F.. I., ktorý ho psychologicky vyšetril a vypracoval na neho posudok z odboru psychológie a znalec uvádza, že

obvinený nevykazuje znaky zvýšenej agresivity a podľa výsledkov vykonaného vyšetrenia nemal sklony ku konfabulácii. Tvrdenie poškodenej nie je objektivizované ani závermi posudku znalca P.. P., ktorý potvrdil, že obžalovaný netrpí žiadnou duševnou chorobou, ktorá by mohla mať za následok konanie, ktoré sa mu pripisuje. V ďalšom poukazuje na výpoveď svedkov N. U., starostu obce L., ktorý potvrdil, že v jeho vzťahu s poškodenou mala dominanciu práve poškodeného a on nie je práve tou osobou, ktorá by mala snahu ponížiť niekoho iného. Tiež P.. T. v lekárskej správe zo 16.02.2017 uvádza, že zo zdravotnej dokumentácie poškodenej nevyplýva, že by bola bývala napadnutá kedykoľvek druhou osobou, resp. poškodená by bola bez poranenia pooperačnej rany a pooperačné hojenie bolo bez komplikácií, poškodená sa nikdy nezmienila o žiadnej fyzickej inzoltácii voči jej osobe. On mal poškodenú prv veľmi rád, mal o ňu strach, čo je prejavil aj tým, že on kontaktoval aj políciu, keď ona odišla z domu a požiadal aj o vyhlásenie pátrania po nej. Ďalším dôkazom je jeho zápis v knihe, publikovaný M. C., z ktorého vyplýva, že dôvodom ubytovania sa poškodenej v čase úteku bola rekreácia, teda nie útek pred obžalovaným. Navyše ohľadom tohto skutku poškodená nevypovedala pravdivo, a to nielen v tom, že tam sa ubytovala z dôvodu rekreácie, ale aj preto, že sa tak stalo z 20.03. na 21.03.2016, kým konflikt medzi nimi bol podľa jej tvrdení až po Veľkej noci, cca 2 - 3 týždne neskoršie. Tvrdenia poškodenej nepotvrdili ani svedkovia A.. N. D., policajt z OO PZ Jelšava, ani C. či P. pri konflikte s C., policajti D. a L., ktorí ju vypočúvali, ale spochybňuje ich aj jej matka, ktorá opakovane vypovedala, že sa jej dcéra počas vzťahu s obžalovaným nikdy nesťažovala, a to i napriek tomu, že mali mať medzi sebou dôverný vzťah. Slová poškodenej o jeho nadmernom užívaní alkoholických nápojov nepotvrdzuje ani potvrdenie o dychovej skúške každý deň z jeho pracoviska. Rovnako z OO PZ Plešivec vyplýva, že on v kritickom období nemal služobnú zbraň doma, ale ju odovzdával pri odchode zo služby na pracovisku, pritom poškodená tiež pri skutku vo vzťahu k tejto zbrani nevedela ani popísať, ako táto zbraň vyzerala. Pokiaľ by však súd mal pochybnosti o takomto tvrdení a záznamoch, mal možnosť vykonať na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom riaditeľa OO PZ Plešivec, alebo riaditeľa OR PZ Rožňava za účelom oznámenia, či je možná akákoľvek manipulácia s nábojmi, zbraňou, či knihou výdaja zbraní a streliva. Súd sa opiera o jeho výpoveď v tom smere, že na inom mieste tvrdil, že nosil domov pridelenú služobnú zbraň 16 rokov a nebol žiadny problém, že tento výrok sa vzťahoval práve na obdobie, ktorým, kým on nebýval v obci M., ale na iné obdobie. Niekedy v januári 2016, keď sa stratila poškodená, pýtali sa vnučky W., že čo sa stalo, pritom ona odvetila, že sa iba doma hádajú, nič viac, teda jej výpoveď tiež nenasvedčuje o tom, že by bola svedkom nejakého týrania. Súd nemal rovnaký meter na poškodenú, ani na obžalovaného ani pri hodnotení rozlúčkových listov, keď listy poškodenej považoval za prejav týrania jej osoby, kým listy obžalovaného obdobného ducha považoval za tyranizujúce. Bolo tomu tak i napriek tomu, že on tieto listy ani neadresoval poškodenej. Za povšimnutie stojí tiež výpoveď policajta L., ktorý potvrdil to, že on v podstate vyzval poškodenú, aby podala na obžalovaného trestné oznámenie, že ho nemá problém prijať, čo však ona odmietla s tým, že ona nič podávať nebude. Ak teda bola týraná, potom pri priamom styku s policajtom neoznámila túto skutočnosť a nepodala trestné oznámenie, zjavne preto, že nebola týraná. V ďalšom poukazuje na správanie poškodenej a skutočnosť, že na hlavné pojednávanie 13.11.2017 sa dostavil svedok F., ktorý vyšiel do pojednávacej miestnosti, držiac v ruke zápisnicu o jeho výsluchu z prípravného konania, pričom na námietku obhajoby potvrdil, že túto mu dala práve poškodená, ktorá bola u nich prejednať, čo bude na hlavnom pojednávaní. Potvrdil aj to, že zápisnicu o svojom výsluchu od poškodenej dostala aj jeho matka. Ani tieto fakty neprinútili súd k tomu, aby si položil otázku, prečo takto poškodená robila a ak ona neklame, každý svedok jej blízky hovorí pravdu, na čo to bolo potrebné. Pravdu si predsa každý pamätá a nie je potrebné si ju čítať z papiera. Vysvetlenie poškodenej pritom, že ona bola pri svedkovi a jeho matke len preto, aby vysvetlila, že on má právo si žiadať tlmočníka, vyznieva úplne smiešne. Pokiaľ ide o trest, hoci odmieta, že sa dopustil akejkoľvek trestnej činnosti, ale na druhej strane mu bol uložený zjavne neprimeraný tvrdý trest, keďže je on bezúhonný, pracoval desiatky rokov ako policajt a vždy patril medzi najlepších na útvare, na ktorom slúžil. Jeho priamy nadriadený ho nie raz vyhlásil za najlepšieho policajta OO PZ Plešivec. Povahové vlastnosti poškodenej, znemožnenie mu z jej strany, aby sa mohol s jej deťmi stretnúť ako ich biologický otec, podľa jeho presvedčenia indikovali, aby súd rozhodol o otázke trestu za jeho mimoriadneho zníženia. Tu bolo potrebné zohľadniť aj to, že vďaka tejto kauze bolo rozhodnuté o jeho prepustení zo služobného pomeru, i keď táto otázka ešte nebola definitívne rozhodnutí. Namieste je konštatovať, že aj to je pre neho určitý, veľmi významný postih. To isté platí aj o jeho pobyte vo väzbe bez mála dva roky, pritom boli porušené jeho práva vo väzbe. Za

týchto okolností, keď už mal súd naozaj za preukázané, že sa dopustil nejakej trestnej činnosti, mal mu uložiť len podmienečný trest s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti významné pre mimoriadne zníženie trestu. Nezákonne mu bol uložený aj ochranný dohľad, keďže nebol súdený za obzvlášť závažný zločin a v minulosti taktiež nebol odsúdený. Nemal oporu v zákone, potom aj uloženie obmedzení v zmysle § 77 ods. 2 Tr. zák. s poukazom na § 51 ods. 4 písm. a) Tr. zák., pretože predpokladá uloženia tejto povinnosti aj uloženie ochranného dohľadu. Krajský súd na základe odvolaní odvolateľov preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré odvolaniami neboli vytýkané a zistil, že odvolanie okresného prokurátora je dôvodné vo vzťahu k uloženému ochrannému dohľadu a obmedzeniu s ním súvisiacemu, naproti odvolanie obžalovaného, ktorý sa domáhal oslobodenia spod obžaloby, dôvodné nie je. Okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazné prostriedky v záujme ustálenia skutočného stavu veci, a to pri plnom rešpektovaní všetkých základných zásad trestného konania pri vykonávaní dôkazov. V dôvodovej časti rozsudku vysvetlil, ktoré skutočnosti mal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové a právne závery a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov jednotlivo i v ich súhrne, a to v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr. por. Súhrn priamych dôkazov, a to výpovede poškodenej, svedkov a listinných dôkazov a tiež nadväzujúcich nepriamych dôkazov, vytvárajúcich súvislú reťaz dôkazov, svedčiacich v neprospech obžalovaného, bol vyhodnotený v súlade s ust. § 2 ods. 12 Tr. por. na základe zásad správneho myslenia a vnútorného presvedčenia a vedie aj odvolací súd k záveru, že obžalovaný je páchateľom jednotlivých skutkov tak, ako ich ustálil vo výrokovej časti súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku. Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa podrobne rozobral jednotlivé dôkazy, ich vzájomné súvislosti a priradil ich k jednotlivým celkovým alebo čiastkovým skutkom predmetnej trestnej činnosti obžalovaného v zmysle výrokovej časti skutkového základu rozsudku, a to na základe zásad správneho myslenia a vnútorného presvedčenia, odvolací súd si takéto hodnotenie dôkazov a odôvodnenie jednotlivých výrokov osvojil, stotožňuje sa s ním a v ďalšom preto na ne iba poukazuje, pretože by v podstate opakoval takéto hodnotenie dôkazov prvostupňovým súdom v zmysle písomného vyhotovenia rozsudku. Nad rámec toho odvolací súd musí konštatovať, že je v podstate nadbytočné reagovať na dôvody odvolania obžalovaného, pretože s údajnými pochybeniami prvostupňového súdu sa v podrobnom odôvodnení rozsudku vysporiadal už prvostupňový súd a k jednotlivým týmto či hmotnoprocesných alebo trestnoprocesných údajným pochybeniam zaujal stanovisko. Napriek tomu odvolací súd musí konštatovať, že obžalovaný sa snažil dokazovať, už v priebehu celého konania v otázke väzby, že súd prvého stupňa rozhodol nezákonným sudcom pri jednotlivých jeho žiadostiach o prepustenie z väzby na slobodu v čase, keď zákonný sudca, ktorému bola vec pridelená zákonným spôsobom elektronickou podateľňou, U.. S., počas neprítomnosti na súde z dôvodov pracovnej neschopnosti bol zastupovaný údajne nezákonným sudcom alebo sudcami. Tu odvolací súd musí konštatovať, že súd prvého stupňa pri riešení tak otázky zákonnosti postupu súdu prvého stupňa, namietanej v časti o väzbe, ale aj v súvislosti s údajným nezákonným postupom súdu pri uznaní jeho viny v dôsledku procesných pochybení aj pri väzbe, dospel k záveru, že tieto námietky sú neopodstatnené. Odvolací súd si pred rozhodnutím vo veci samej vyžiadal opätovne správu o postupe a dôvode postupu rozhodovania inými sudcami ako U.. S. v predmetnej veci v otázke väzby, písomnú správu, kde jednoznačne boli potvrdené závery o neopodstatnenosti námietok obžalovaného v tejto otázke údajného procesného pochybenia a nezákonnosti, ktoré boli podložené aj písomnými podkladmi rozvrhu práce a rozvrhu služieb v kritickom období rozhodovania o väzbe zastupovaním U.. S. iným sudcom, ktorý v tom čase mal podľa rozvrhu službu pre rozhodovanie v trestných veciach v otázke väzby, ale aj iných veciach. Navyše odvolací súd nezistil ani iné procesné pochybenia, ktoré spochybňoval obžalovaný už v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní, tieto boli odmietnuté a neprijaté súdom prvého stupňa hlavne z toho dôvodu, že boli neopodstatnené a nepotvrdené, s ktorým názorom sa odvolací súd stotožňuje. Neobstojí ani argumentácia obžalovaného o údajnom nepreskúmateľnom postupe pri odôvodňovaní rozsudku okresného súdu, pretože súd prvého stupňa sa zaoberal všetkými skutkami, pri prvom skutku aj čiastkovými skutkami a dôkazmi k nim priradenými, ktoré viedli súd k ustáleniu viny obžalovaného a vysporiadal v dostatočnej miere aj s obhajobou obžalovaného a námietkami o nezákonnosti postupu súdu prvého stupňa v otázke rozhodnutia vo veci samej či už vo výroku o vine alebo vo výroku o treste a v ďalších výrokoch. Odvolací súd zistil pochybenie jedine v tej časti, kde rozsudok prvého stupňa napadol odvolaním v prospech obžalovaného okresný prokurátor, v ktorom smere bolo v konečnom dôsledku smerované do tejto časti aj čiastočne odvolanie obžalovaného, že súd prvého stupňa rozhodol absolútne nezákonne,

pokiaľ obžalovanému ukladal ochranný dohľad, pretože podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. sa ukladá obligatórne ochranný dohľad pri odsúdení pre obzvlášť závažný zločin a podľa § 76 ods. 2 Tr. zák. sa ukladá ochranný dohľad podľa úvahy súdu spolu s obmedzeniami alebo povinnosťami podľa § 51 ods. 3,4 Tr. zák. V ďalšom, teda s výnimkou § 76 ods. 1 Tr. zák., kedy sa ukladá obligatórne ochranný dohľad osobe odsúdenej za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody, možno podľa ods. 2 a ods. 3 § 76 Tr. zák. uložiť v tých prípadoch, keď ods. 2/ Ochranný dohľad môže súd uložiť aj páchateľovi úmyselného trestného činu, ktorý bol už v minulosti najmenej dvakrát vo výkone trestu odňatia slobody za takýto trestný čin a ktorému znovu ukladá nepodmienečný trest odňatia slobody, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší spôsob života, na prostredie, v ktorom žije, a na povahu spáchanej trestnej činnosti, sa nedá očakávať, že po výkone trestu povedie riadny život. ods. 3/ Súd môže na návrh prokurátora alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu uložiť odsúdenému pred skončením výkonu trestu odňatia slobody ochranný dohľad aj bez splnenia podmienok uvedených v odseku 2, ak vzhľadom na správanie počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody nemožno od neho očakávať, že po prepustení z výkonu trestu povedie riadny život. Vychádzajúc z uvedených zákonných ustanovení a samotného rozsudku súdu prvého stupňa, z vykonaného dokazovania a výrokovej časti rozsudku možno jednoznačne konštatovať nezákonnosť postupu súdu prvého stupňa, pretože neboli splnené podmienky citovaných zákonných ustanovení Trestného zákona pre uloženie ochranného dohľadu a v tej súvislosti potom aj obmedzenie, resp. povinnosti nadväzujúcich na uložený ochranný dohľad. Preto odvolací súd v tejto časti napadnutý rozsudok zrušil s tým, že v ostatných častiach považuje napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa za zákonný. Konanie obžalovaného bolo správne podradené pri jednotlivých skutkoch pod príslušné ustanovenia Trestného zákona, teda v bode 1 rozsudku spáchal zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. a), písm. b) Tr. zák., pretože blízkej osobe spôsobil fyzické a psychické utrpenie bitím, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, citovým vydieraním a spáchal čin závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a po dlhší čas, v bode 2 rozsudku spáchal zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) a písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. a § 127 ods. 5 Tr. zák., pretože iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal a spáchal čin závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a na chránenej osobe - družke, v bode 3 rozsudku spáchal zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) a § 127 ods. 5 Tr. zák., pretože iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal a spáchal čin na chránenej osobe - družke. Pokiaľ ide o výrok o treste, odvolací súd nezistil žiadne pochybenie v napadnutom rozsudku, pretože súd prvého stupňa vzal v úvahu pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu všetky významné skutočnosti, majúce vplyv na uloženie trestu v zmysle § 34 a ďalších ustanovení súvisiacich s ustanovením Trestného zákona, súvisiacich s ukladaním trestu. V prvom rade treba konštatovať, že obžalovaný sa dopustil tromi skutkami troch zločinov a len vďaka tomu, že trestná činnosť obžalovaného nemala trvalé následky v neprospech poškodenej pre ďalší život, odvolací súd považuje uloženie trestu pri dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby v rozmedzí sedem až pätnásť rokov pri trestnom čine podľa ods. 3 § 208 Tr. zák. za trest primeraný, keď v danom prípade nemožno prehliadnuť, že bola horná hranica trestnej sadzby v zmysle § 41 ods. 2 Tr. zák., upravená o jej zvýšenie o jednu tretinu a takto upravená horná hranica trestu odňatia slobody predstavuje 17 rokov a 8 mesiacov, do ktorej hranici mohol byť obžalovanému pre uvedené zločiny uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Za týchto okolností uloženie trestu len rok nad dolnou hranicou trestnej sadzby považuje odvolací súd skôr za zhovievavé voči obžalovanému, pritom však tiež nie je možné prehliadnuť skutočnosť, že obžalovaný doteraz viedol riadny život, na svojom pracovisku bol hodnotený doteraz veľmi kladne, nebol súdne trestaný, neboli zistené nedostatky v zmysle trestania pre priestupky, a preto aj odvolací súd je toho názoru, že uložený trest z hľadiska druhu a výmery zodpovedá všetkým základným hľadiskám, a to aj z pohľadu individuálnej i generálnej prevencie. Odvolací súd zastáva názor, že odvolanie okresného prokurátora proti rozsudku okresného súdu aj vo výroku o náhrade škody je neopodstatnené, pretože v tomto smere dôkazná situácia čo aj len v minimálnej miere pre spravodlivé rozhodnutie nebola postačujúca na to, aby poškodenej v tomto konaní bol priznaný nárok na náhradu škody v zmysle nemajetkovej ujmy, ktorého sa domáhala poškodená, inak pri riadnom a včasnom uplatnení svojho nároku.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd s výnimkou uvedených pochybení, ktoré sám napravil, nezistil v napadnutom rozsudku žiadne iné pochybenie, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.