Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/45/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Evy Pirkovskej a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 28.11.2018 v Prešove takto

rozhodol:

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr. poriadku na podklade odvolania prokurátora z r u š u j e v rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T/166/2017 zo dňa 31.07.2018 výrok o treste u obžalovaných B. U. a M. O..

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obžalovanému B. U. - nar. XX.XX.XXXX v A. E., okr. C., trvale bytom O. XXXX/XX, E., okr. C.,

u k l a d á

podľa § 211 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l/, § 38 ods. 3 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona u r č u j e skúšobnú dobu na 3 (tri) roky.

obžalovanej M. O. - nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom O. č. XXX/XX, E., okr. C.,

u k l a d á

podľa § 211 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l/, § 38 ods. 3 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona u r č u j e skúšobnú dobu na 3 (tri) roky.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T/166/2017 zo dňa 31.07.2018 boli obžalovaní B. U. a M. O. uznaní vinnými z prečinu ohrozovania mravnej výchovy podľa § 211 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

ako zákonití rodičia maloletého P. O., nar. XX.XX.XXXX, žiaka Základnej školy Toporec, okr. Kežmarok, si voči nemu zanedbávali svoje zákonné povinnosti rodičov tým, že ich synovi maloletému P. O., nar. XX.XX.XXXX, počas školského roka 2016/2017 v dobe od 05.09.2016 do 30.06.2017 umožnili bezdôvodne a bez ospravedlnenia vymeškať 112 vyučovacích hodín, pričom napriek upozorneniam školy k náprave nedošlo a o výchovu a zabezpečenie dochádzky svojho syna do školy sa nestarali,

za čo im bol uložený

obž. B. U. podľa § 211 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a § 50 ods. 1 Tr. zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu 3 rokov, a

obž. M. O. podľa § 211 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov, výkon ktorého jej bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a § 50 ods. 1 Tr. zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu 3 rokov.

Proti tomuto rozsudku, ktorý bol vyhlásený v prítomnosti obžalovaných a prokurátora, podal odvolanie prokurátor dňa 01.08.2018 v neprospech obžalovaných proti výroku o treste. Dôvody odvolania predložil písomne dodatočne a z nich vyplynulo, že nesúhlasí s podmienečným odkladom výkonu uloženého trestu odňatia slobody. Obaja obžalovaní skutok kvalifikovaný ako úmyselný prečin spáchali v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 6T/105/2015 zo dňa 20.11.2015, čo je v dôsledku započítania doby výkonu trestu potrebné vziať do úvahy aj napriek tomu, že výrok o treste z uvedeného rozhodnutia bol zrušený trestným rozkazom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 6T/22/2016 zo dňa 25.10.2017, právoplatným dňa 28.12.2017 z dôvodu uloženia súhrnného trestu odňatia slobody. Ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zákona vylučuje možnosť podmienečného odloženia výkonu trestu odňatia slobody v prípade, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. V tomto prípade vzhľadom na odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 6T/105/2015 zo dňa 25.11.2015 tak u obžalovaného B. U. ako aj u obž. M. O. bolo jednoznačne preukázané, že prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona sa dopustili v čase od 05.09.2016 do 30.06.2017, teda v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia vyššie uvedeným trestným rozkazom, pričom je potrebné zdôrazniť, že išlo o odsúdenie za rovnakú trestnú činnosť, aká sa im kladie za vinu v tejto trestnej veci. Navyše u oboch obžalovaných sú evidované ďalšie odsúdenia za rovnakú trestnú činnosť, aj keď vo vzťahu k nim platí fikcia neodsúdenia, na ktoré treba prihliadať, pretože nasvedčujú ich sklonom k páchaniu trestnej činnosti, z čoho je zrejmé, že postihy uložením podmienečných trestov odňatia slobody ich neodrádzajú od páchania ďalšej trestnej činnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je teda zrejmé, že okresný súd pri ukladaní trestov obom obžalovaným náležite nevyhodnotil a nezohľadnil okolnosti významné pre určenie druhu trestu za prejednávanú trestnú činnosť. Preto navrhol, aby krajský súd zrušil v napadnutom rozsudku výroky o treste u oboch obžalovaných a aby sám rozhodol o uložení trestu.

Na podklade takto riadne a včas podaného odvolania prokurátorom ako osobou na to oprávnenou, krajský súd, nezistiac dôvody zrušenia napadnutého rozsudku postupom podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, v zmysle § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania predchádzajúceho napadnutému rozsudku, prihliadajúc pritom i na chyby odvolaním nevytýkané, pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1, a zistil, že odvolanie je dôvodné, aj keď z iných ako namietaných dôvodov.

V rámci prieskumného konania odvolací súd v prvom rade posudzoval procesný postup konajúceho súdu pred vyhlásením rozsudku, či tento netrpí takými podstatnými chybami, v dôsledku ktorých by bolo nevyhnutné napadnutý rozsudok zrušiť. Zistil pritom, že konajúci súd dodržal zákonom predpísaný postup pri prijatí vyhlásenia oboch obžalovaných o vine a dôkazy, ktoré boli podkladom pre výrok o treste, vykonal podľa pravidiel stanovených procesným predpisom. Obžalovaní mali možnosť sa vyjadriť k vykonávaným dôkazom, navrhovať doplnenie dokazovania a taktiež aj predniesť argumenty vo vzťahu k výroku o treste, čo preukazuje, že ich právo na obhajobu bolo dodržané.

Vzhľadom k tomu, že výrok o vine odvolaním napadnutý nebol, odvolací súd svoj prieskum zameral na výrok o treste, ktorý považoval prokurátor za neprimeraný, keďže obžalovaní spáchali skutok v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.

Konajúci súd pri ukladaní trestu vychádzal z hodnotenia osôb obžalovaných Obcou Toporec, kde obaja žijú a v ktorej požívajú dobrú povesť, akurát majú poznatky o tom, že v minulosti bolo u nich evidované zanedbávanie školskej dochádzky ich maloletých detí. Podľa evidencie priestupkov boli obaja jedenkrát postihnutí za majetkový priestupok v roku 2017 a podľa odpisu registra trestov bol obžalovaný B. U. trikrát súdne trestaný, pričom na prvé odsúdenie sa hľadí, ako keby nebol odsúdený, a druhé odsúdenie bolo zrušené pre ukladanie súhrnného trestu v trestnej veci Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 6T/22/2016. Obdobná situácia je aj u obž. M. O., ktorá má v registri trestov štyri záznamy, pričom v prvých dvoch prípadoch má odsúdenia zahladené, v treťom prípade uloženie trestu bolo u nej zrušené pre ukladanie súhrnného trestu vo veci Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 6T/22/2016.

Zistené skutočnosti premietol konajúci súd do priznania jednej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona, že obaja obžalovaní boli už za trestný čin odsúdení, a súčasne im priznal aj jednu poľahčujúcu okolnosť, ktorou je priznanie sa a oľutovanie spáchania trsteného činu v zmysle § 36 písm. l/ Tr. zákona. Pri rovnakom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností ukladal trest v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby prihliadajúc pritom i na okolnosti prípadu, na spôsob spáchania činu a jeho následok, na zavinenie a pohnútku, ako aj na osoby obžalovaných, ich pomery a možnosť ich nápravy, na účel trestu a dospel k záveru, že trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov, ktorého výkon im podmienečne odložil na skúšobnú dobu 3 rokov, je trestom dostatočným na nápravu oboch obžalovaných a ochranu spoločnosti.

Trestným rozkazom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 6T/22/2016 vydaným dňa 25.10.2017, ktorý bol doručený obž. J. U. dňa 18.12.2017 a obž. M. O. dňa 13.11.2017 a ktorý nadobudol právoplatnosť u obž. J. U. dňa 28.12.2017 a obž. M. O. dňa 22.11.2017, boli obaja obžalovaní uznaní vinnými zo spáchania prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona za skutok spáchaný v období od 02.09.2015 do 22.12.2015, za čo im bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, výkon ktorého im bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 24 mesiacov, za súčasného zrušenia výroku o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 6T/105/2015 zo dňa 20.11.2015.

Aj trestným rozkazom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 6T/105/2015 boli obžalovaní uznaní vinnými zo spáchania prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona za skutok spáchaný v období od 02.09.2014 do 30.06.2015, pričom trestný rozkaz bol doručený obž. J. U. dňa 29.12.2015 a M. O. dňa 28.12.2015.

Odvolací súd sa nestotožnil s priznaním priťažujúcej okolnosti u oboch obžalovaných podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona, pretože na to neboli splnené podmienky. Ako to plynie z vyššie uvedených zistení ohľadne ukladania súhrnného trestu, obaja obžalovaní spáchali teraz prerokúvaný prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže pred právoplatným odsúdením vo veci konajúceho súdu sp. zn. 6T/22/2016, ktorým bol zrušený výrok o treste v trestnom rozkaze konajúceho súdu pod sp. zn. 6T/105/2015. Inak povedané, ak u oboch obžalovaných sa má prihliadať iba na právoplatné odsúdenie vo veci konajúceho súdu pod sp. zn. 6T/22/2016 zo dňa 25.10.2017, pretože predchádzajúce odsúdenia oboch obžalovaných sú zahladené a výrok o treste v trestnom rozkaze sp. zn. 6T/105/2015 bol zrušený, niet rozhodnutia, ktoré by predchádzalo konaniu obžalovaných, na ktoré by sa malo prihliadať ako na odsúdenie za trestný čin. Práve z toho dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že priznanie priťažujúcej okolnosti nie je v súlade so zákonom.

Obaja obžalovaní vyhlásili, že sú vinnými zo spáchania skutku, a svoje konanie ľutujú, preto priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona zodpovedá zákonu.

Pri nesprávnej aplikácii ustan. § 37 písm. m/ Tr. zákona došlo k uloženiu nezákonného trestu mimo hranice trestnej sadzby. Za prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 zákon ustanovuje sankciu odňatia slobody až na dva roky. Pri prevahe poľahčujúcich okolnosti sa aplikuje zmierňovacie ustanovenie § 38 ods. 3 Tr. zákona, následkom čoho je zníženie hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu z rozdielu hornej a dolnej hranice trestnej sadzby. V danom prípade jednou tretinou z 2 rokoch (24 mesiacov) je 8 mesiacov, o čo bolo potrebné znížiť hornú hranicu trestnej sadzby. Ak podľa zákona pri prevahe priznaných poľahčujúcich okolností je horná hranica trestnej sadzby 16 mesiacov, uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 2 rokov je nad rámec zákonom stanovenej trestnej sadzby.

Následne odvolací súd posudzoval, či podmienečné odloženie výkonu uloženého trestu odňatia slobody je správne a zodpovedá zákonu.

Je nesporným, že časť teraz prerokúvaného skutku bola spáchaná v dobe od 05.09.2016 do 30.06.2017, teda v čase plynutia skúšobnej doby určenej pri podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody uloženého obom obžalovaným vo veci konajúceho súdu pod sp. zn. 6T/105/2015. Ako to už z vyššie rozvedeného plynie, trestný rozkaz v tejto veci bol vydaný dňa 20.11.2015 a nadobudol právoplatnosť dňa 06.01.2016, preto skúšobná doba obom obžalovaným plynula od 07.01.2016 do 07.01.2017.

Je ale tiež faktom, že výrok o treste v tomto rozkaze sp. zn. 6T/105/2015 bol zrušený trestným rozkazom konajúceho súdu sp. zn. 6T/22/2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.11.2017, z dôvodu ukladania súhrnného trestu a o započítaní skúšobnej doby určenej vo veci sp. zn. 6T/105/2015 do nanovo určenej skúšobnej doby vo veci sp. zn. 6T/22/2016 konajúcim súdom nedošlo. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd posudzoval, či boli splnené podmienky na započítanie skúšobnej doby v zmysle § 50 ods. 3 Tr. zákona.

Podľa § 45 ods. 2 Tr. zákona ak bol páchateľ súdom alebo iným orgánom potrestaný a došlo k jeho odsúdeniu pre ten istý skutok, započíta sa mu vykonaný trest do uloženého trestu, ak je vzhľadom na druh uloženého trestu započítanie možné. Rovnako postupuje súd, ak páchateľovi uložil úhrnný alebo súhrnný trest odňatia slobody.

Podľa § 50 ods. 3 Tr. zákona skúšobná doba, ktorá už uplynula, sa započítava do skúšobnej doby nanovo určenej pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody uloženého za ten istý skutok, alebo do skúšobnej doby určenej pri uložení súhrnného trestu alebo spoločného trestu.

Zistenie, že obaja obžalovaní páchali počas skúšobnej doby určenej im vo veci sp. zn. 6T/105/2015 časť skutku teraz posúdeného ako prečin podľa § 211 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona, opodstatňuje postup podľa § 50 ods. 3 Tr. zákona v tom smere, že sa im táto skúšobná doba nezapočíta do skúšobnej doby určenej trestným rozkazom sp. zn. 6T/22/2016 zo dňa 25.10.2017, ktorým bol ukladaný súhrnný trest a teda ktorým bol zrušený i výrok o uloženom treste v trestnom rozkaze sp. zn. 6T/105/2015 zo dňa 20.11.2015. V dôsledku uvedeného potom formálne z hľadiska použitia hmotnej trestnoprávnej normy nemožno konštatovať, že obaja obžalovaní spáchali časť prečinu, ktorý je predmetom obžaloby a predmetom tohto konania, v skúšobnej dobe, i keď jeho časť reálne v skúšobnej dobe spáchali.

Namietaná skutočnosť prokurátorom spočívajúca v tom, že obaja obžalovaní spáchali prečin v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a trest je potrebné ukladať aj za použitia ustan. § 49 od. 2 Tr. zákona tak bola vyhodnotená ako nedôvodná.

Vyššie konštatované zistenie o uložení trestu obom obžalovaným nad rámec zákonnej sadby viedlo odvolací súd k postupu podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr. poriadku na podklade podaného odvolania prokurátorom, teda k zrušeniu napadnutého rozsudku vo výroku o treste, o ktorom odvolací súd rozhodol sám, pretože mu to umožňoval skutkový stav, ktorý konajúci súd správne zistil.

Obžalovaným J. U. a M. O. uložil odvolací súd tresty odňatia slobody na hornej hranici trestnej sadzby vo výmere 16 mesiacov, pretože obaja obžalovaní sa opakovane dopúšťajú prečinov ohrozovania mravnej výchovy podľa § 211 Tr. zákona, obž. M. O. od roku 2005 a obž. J. U. od roku 2015, ktorá skutočnosť bola právne významná a odvolací súd na ňu aj prihliadal. Z dôvodu, že pri ukladaní súhrnného trestu bol zrušený výrok o treste, v rámci výkonu ktorého bol páchaný teraz prerokúvaný skutok, a časť skúšobnej doby, počas ktorej obžalovaní páchali skutok, nemožno započítať do novourčenej skúšobnej doby, odvolací súd uzavrel, že výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutným pre nápravu obžalovaných a ochranu spoločnosti a výkon trestu odňatia slobody im podmienečne odložil podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona. Rozhodol tak aj na podklade zistenia, že obž. J. U. pracuje, obž. M. O. je invalidnou dôchodkyňou, pričom obaja majú v obci, kde žijú, dobrú povesť. Okrem toho prihliadal aj na zistenie, že v školskom roku 2018-2019 sa starostlivosť o školskú dochádzku zo strany obžalovaných ešte počas prebiehajúceho trestného stíhania podľa vyjadrenia školy výrazne zlepšila, čo dáva predpoklad pre dosiahnutie účelu trestu u oboch obžalovaných aj uložením trestu odňatia slobody bez obmedzenia ich osobnej slobody. Už je len na rozhodnutí obžalovaných, či počas skúšobnej doby povedú riadny život a budú si plniť svoje povinnosti aj k mal. dieťaťu a nezanedbávať jeho školskú dochádzku a neumožňovať mu viesť záhaľčivý život. V opačnom prípade, pokiaľ v skúšobnej dobe sa budú dopúšťať protiprávneho konania, teda nielen trestnej činnosti ale aj priestupkov, môže súd nariadiť výkon podmienečne odloženého trestu a to aj počas plynutia skúšobnej doby, ktorá bola stanovená na dlhšiu dobu 3 rokov.

S poukázaním na rozhodné zistenia a z nich plynúce úvahy odvolací súd na podklade odvolania podaného prokurátorom v neprospech obžalovaných zrušil napadnutý výrok o treste a pre zistené chyby v napadnutom výroku rozsudku rozhodol v prospech obžalovaných zmiernením trestu u oboch obžalovaných.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.