Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6Co-88-2018.pdf
PDF · 91.71 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/88/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcov: 1. C. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. - Y., Y. XXXXX/XX a 2. E. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom X., L. XXX/XX, zastúpených JUDr. Vladimírom Lamačkom ml., advokátom so sídlom Nové Zámky, Hlavné nám. 7, proti žalovaným: 1. V. O., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom F. a 2. F. O., rod. P., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom F., o zaplatenie 10.077,85 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Komárno z 11. januára 2018, č. k. 13C/480/2014-170, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaným nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým), súd prvej inštancie žalobu žalobcov v 1. a 2. rade (ďalej len žalobcovia) voči žalovaným v 1. a 2. rade (ďalej len žalovaní) o zaplatenie sumy 10.077,85 eura s 5,75 % ročným úrokom z omeškania od 07. 02. 2013 do zaplatenia zamietol a žalovaným náhradu trov konania nepriznal. Právne vec odôvodnil s poukazom na ust. § 685 ods. 1, § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali uloženia povinnosti žalovaným zaplatiť im spoločne a nerozdielne sumu 10.077,85 eura s 5,75 % ročným úrokom z omeškania od podania žaloby do zaplatenia, titulom nedoplatku vykázaného vo vyúčtovaní nákladov za služby spojené s bývaním za roky 2008, 2009, 2010 a 2011. I napriek právnemu názoru odvolacieho súdu vyslovenému v zrušujúcom uznesení, žalobcovia ani do vyhlásenia dokazovania za skončené, nepreukázali uzavretie platnej nájomnej zmluvy so žalovanými k bytu nachádzajúcemu sa v F. na L. ulici, č. bytu XX, vchod XX, obytného domu súp. č. XXXX. Preto tento skutkový stav neumožnil súdu dospieť k záveru o existencii uplatneného nároku, keď s poukazom na § 494 OZ, len z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať, alebo niečo strpieť a ako veriteľ je oprávnený niečo požadovať. V zmysle § 495 OZ je veriteľ povinný preukázať dôvod záväzku. Ani uznanie záväzku nie je možné považovať za listinu, ktorou žalovaný v l. rade mal uznať záväzok za dlh žalobcov a zaviazať sa plniť spoločnosti Alternatíva s.r.o. do 31.12.2011. Ani žalobcovia netvrdili, že žalovaný v l. rade s poukazom na § 531 ods. 1, 2, 3 OZ prevzal ich dlh voči uvedenej spoločnosti. Taktiež netvrdili, že spoločnosť Alternatíva s.r.o., dala súhlas s prevzatím dlhu žalobcov žalovaným v l. rade. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil s poukazom na ust. § 262 ods. 1, § 396 ods. 3 a § 255 ods. 1 CSP a i napriek úspešnosti žalovaných v spore, im nepriznal náhradu trov konania, hoci im vznikol nárok, pretože zo spisu nevyplynulo, že im trovy konania vznikli.
2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadli v zákonnej lehote odvolaním žalobcovia, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V dôvodoch svojho odvolania uviedli,
že v žalobnom návrhu sa nepojednáva o existencii nájomnej zmluvy, ale o dohode o nájme, ktorá vznikla verbálne a je preukázaná listinou označenou ako „Uznanie záväzku zo dňa 29. 04. 2011“, ďalšími priloženými listinami, z ktorých vyplýva, že žalovaný v 1. rade uhradil štyri splátky tzv. SIPO, ktoré by bez existencie dohody o nájme bytu a bez existencie jeho reálneho užívania bytu s určitosťou neplatil a ani by neučinil uznanie záväzku. Tieto listinné dôkazy súd prvej inštancie neuznal a účelovo ich vyhodnotil v neprospech žalobcov. Napadnuté rozhodnutie je teda zmätočné, nesprávne a nezákonné. Žalovaní preukázateľne užívali po dlhšiu dobu sporný byt č. XX, spoluvlastnícky patriaci žalobcom. Tieto rozhodné skutočnosti prvoinštančný súd nevzal do úvahy a vo svojom meritórnom rozhodnutí ich ani nezohľadnil, ani nezdôvodnil, a to ani negatívne.
3. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcov písomne nevyjadrili.
4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.
5. V danej veci sa žalobcovia svojou žalobou voči žalovaným domáhali zaplatenia spoločne a nerozdielne sumy 10.077,85 eura s 5,75 % ročným úrokom z omeškania od podania žaloby do zaplatenia. Žalobu odôvodnili tým, že v marci 2007 uzavreli so žalovanými dohodu o nájme, na základe ktorej žalovaní užívali byt č. 45 vo vchode XX obytného domu súp. č. XXXX na L. ulici v F. (ďalej len byt, predmetný byt) do 15. 12. 2011 a neplatili mesačné úhrady za užívanie bytu, v dôsledku čoho vznikol žalovaným nedoplatok v žalovanej výške. Súd prvej inštancie svojím prvým rozsudkom zo dňa 24. 05. 2016, č.k. 13C/480/2014-100 žalobu zamietol. V dôsledku podaného odvolania žalobcami odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom zvýraznil, že nájomnú zmluvu je možné uzavrieť aj ústne, čo v danom prípade tvrdili aj žalobcovia. Z obsahu spisu a predložených listinných dôkazov nebolo možné dospieť k jednoznačnému záveru o uzavretí ústnej nájomnej zmluvy medzi stranami sporu. Súd prvej inštancie sa s existenciou nájomnej zmluvy nedostatočne vysporiadal. Ďalej absentovalo uznanie záväzku z titulu dlžného nájomného zo strany žalovanej v 2. rade. Absentovali listiny týkajúce sa vyúčtovania za jednotlivé obdobia. Nebolo zistené obdobie, počas ktorého sporný byt mali žalovaní užívať. Z toho je zrejmé, že prvoinštančný súd nemal dostatok podkladov pre rozhodnutie vo veci a v ďalšom konaní bolo potrebné odstrániť rozpornosti v skutkových zisteniach. Preskúmavaný rozsudkom súd prvej inštancie opätovne žalobu zamietol majúc za to, že ani po zrušení veci odvolacím súdom a vyslovenému názoru, odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení, súdu prvej inštancie zistený skutkový stav neumožnil dospieť k záveru o existencii žalobcami uplatneného nároku.
6. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.
8. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, vec správne posúdil po právnej stránke, preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi
súdu prvej inštancie uvedenými v napadnutom rozsudku, na tieto poukazuje ako na správne, a preto ich nebude opakovať (§ 387 ods. 2 CSP). Na potvrdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, z ktorých vyvodil svoje právne závery a tieto i primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalobcovia sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňujú neznamená, že jeho zdôvodnenie nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto časť rozhodnutia kladie vyššie citované zákonné ustanovenie. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobu zamietol.
9. Podľa ustálenej právnej teórie súdnej praxe je sporové konanie ovládané prejednávacou zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať (§ 132 ods. 1 CSP). Predmetné ustanovenie stanovuje aj dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Zásadne na stranách sporu leží iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Totožné následky postihujú tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určený výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie.
10. Posudzujúc povinnosť dôkazného bremena žalobcov v sporovom konaní, ktoré je konaním sporovým, v ktorom platí prejednacia zásada, so zreteľom na kontradiktórnosť tohto konania súd prvej inštancie prejednal vec a rozhodol po vykonaní pojednávaní na ktorých vykonal dokazovanie navrhnuté stranami, ktoré po poučení nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Odvolací súd plne sa stotožňujúc so skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie na zvýraznenie správnosti jeho zamietajúceho rozhodnutia dodáva, že súd prvej inštancie správne postupoval v zmysle cit. ust. § 139, § 140 ods. 2 a § 294 CSP. Je nutné súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca si uplatnil žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 07. 02. 2013 nárok na zaplatenie žalovanej sumy vo výške 10.077,85 eura s príslušenstvom titulom nedoplatku za užívanie bytu č. XX na 2. poschodí, vchod XX obytného domu súp. č. XXXX v F. na L.. Po skutkovej stránke žalobca v žalobe vymedzil predmet konania.
11. Odvolací súd poukazuje na právne závery v uvedené v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení a na týchto zotrváva. Z obsahu spisu je zrejmé, že prvoinštančný súd žalobu o zaplatenie 10.077,85 eur s prísl., zamietol z dôvodu, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, ktoré ich zaťažovalo a nepreukázali opodstatnenosť svojej pohľadávky. Vec po právnej stránke súd prvej inštancie posúdil s odkazom na ustanovenie § 685 ods. 1 a § 686 ods. 1 OZ.
12. Podľa § 132 ods. 1, 2, 3 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
13. Podľa § 185 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
14. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
15. Podľa čl. 9 CSP strany sporu majú právo sa oboznámiť s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a môžu k nim vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon.
16. Súd vykonáva dôkazy na pojednávaní (§ 188 ods. 1 CSP), ktoré je súčasťou civilného sporového konania, v ktorom si súd utvára poznatky potrebné pre rozhodnutie vo veci. Podklady rozhodnutia tvoria výsledky konania, ktoré súd vedie tak, aby boli pravdivo zistené skutočnosti významné pre posúdenie veci z hľadiska hmotného práva. Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov (§ 187 ods. 1 CSP). Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a ohliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd (§ 187 ods. 2 CSP). Dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oboznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený, a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené (§ 204 CSP).
17. Podľa § 191 ods. 1, 2 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
18. Súd prvej inštancie správne založil svoje rozhodnutie na zákonných ustanoveniach § 685 ods. 1 a § 686 ods. 1 OZ. Nebolo preukázané medzi stranami sporu uzavretie písomnej ani ústnej dohody o nájme vyššie špecifikovaného bytu. Žalobcovia v odvolaní namietali, že prvoinštančný súd aplikoval príliš voľné hodnotenie dôkazov, čo malo za následok zmätočnosť konania v príčinnej súvislosti s tým aj nesprávnosť a nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalovaní užívali preukázateľne dlhšiu dobu sporný byt a dokonca aj určité platby zaplatili. I z podaného odvolania je zrejmé, že žalobcovia nevedeli preukázať nielen uzavretie nájomnej zmluvy, ale ani počas akej doby sporný byt užívali žalovaní užívali. Zásadne na stranách sporu leží iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Táto dôkazná situácia mala odozvu v tom smere, že správne súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol.
19. Z vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcov nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie, a preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil, vrátane rovnako vecne správneho závislého výroku o náhrade trov konania.
20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že v odvolacom konaní úspešným žalovaným náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodu, že žalovaným v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, čím bol daný dôvod pre aplikáciu čl. 4 CSP.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).