Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5T/82/2018

Potvrdené rozhodnutím 3To/36/2019
„Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr. Petra Tobiaša a JUDr. Moniky Halkociovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 18.06.2020, v trestnej veci proti obžalovanej H.. U. I. pre pokračovací zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/82/2018 zo dňa 28.11.2018, takto rozhodol: Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovanej H.. U. I.."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28. novembra 2018 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Márie Petruškovej a prísediacich Marty Vilčkovej a Boženy Budziňákovej v trestnej veci proti obžalovanej H.. U. I. takto

r o z h o d o l

rozhodol:

O b ž a l o v a n á :

H.. U. I. Y. R. V. A. S. R. B. Á. - rod. I., K.. XX.XX.XXXX B. I., R. I., I. O. Y. XXX, R. K.,

s a u z n á v a z a v i n n ú

- z pokračovacieho zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona,

p r e t o ž e

- vystupujúc pod svojim vlastným menom i menom jej švagriny A. I. v dobe od 13.07.2017 do 12.09.2017 postupne a prostredníctvom telefonickej komunikácie vylákala od poškodeného Š. S. požičanie peňazí v celkovej sume 45 000,--eur, ktoré jej Š. S. zasielal poštovými šekovými poukážkami alebo vkladal na jej účet vedený v Tatra banke, a.s., odštepný závod Raiffeisen banka, číslo W. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a to pod zámienkou buď finančného uspokojenia svojich veriteľov, ktorí sa jej mali vyhrážať spôsobením majetkovej škody alebo pod zámienkou zaplatenia život zachraňujúcich lekárskych operačných zákrokov pre ňu a jej otca X. I. na území Slovenskej republiky a území Rakúskej republiky, pričom poškodenému Štefanovi Kunovi mala peniaze vrátiť po ich preplatení Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s., čo však nebola pravda, pretože od začiatku vedela, že tieto peniaze nevráti, čím takto svojim konaním uviedla poškodeného Š. S., K.. XX.XX.XXXX, O. B., T.. J. Č.. X, R. V. do omylu a spôsobila mu škodu v celkovej výške 45 000,--eur,

t e d a

- pokračovacím konaním na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uviedla niekoho do omylu a spôsobila tak na cudzom majetku značnú škodu.

Za to jej

u k l a d á

Podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 /troch/ rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona jej výkon trestu podmienečne o d k l a d á a zároveň u k l a d á probačný dohľad nad jeho správaním.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona jej u r č u j e skúšobnú dobu vo výmere 3 /troch/ rokov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. c/ Trestného zákona jej u k l a d á povinnosť zaplatiť poškodenému Š. S., K.. XX.XX.XXXX, O. B., T.. J. Č.. X, R. V. škodu vo výške 25 000,--eur.

Podľa § 51 ods. 4 písm. g/ Trestného zákona jej u k l a d á povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

Podľa § 51 ods. 4 písm. i/ Trestného zákona jej u k l a d á povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku jej u k l a d á povinnosť zaplatiť poškodenému Š.K. S., K.. XX.XX.XXXX, O. B., T.. J. Č.. X, R. V. škodu vo výške 25 000,--eur.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad podal na obžalovanú H.. U. I. obžalobu pre pokračovací zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v obžalobnom návrhu zo dňa 06.08.2018. Súd predmetnú obžalobu prijal a vo veci vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej H.. X. I.j, svedkov Š. S., A. I., X. I. Q.., U. I., znalkyne Q.. O. S. a prečítaním listinných dôkazov v zmysle § 269 Trestného poriadku a zistil nasledovné. Obžalovaná H.. U. I. na hlavnom pojednávaní dňa 17.10.2018 k podstatným okolnostiam žalovaného skutku uviedla, že od roku 2015 „začala počuť hlasy“, ktoré jej hovorili, že dostala viac ako ostatní, že za všetko sa platí a že vtedy spálila svoje aj dovtedy požičané peniaze. Obžalovaná ďalej uviedla, že od roku 2016 sa liečia na schizofréniu, že liečba jej pomohla chorobu čiastočne utlmiť, ale hlasy počula i naďalej a preto sa po hospitalizácii rozhodla „prestať ľutovať“ a začala si dávať život do poriadku tým, že žiadala o finančnú pomoc najprv svojich známych a neskôr aj cudzích ľudí a to prostredníctvom Zlatých stránok, že na jej prosby zareagoval poškodený Š. S., s ktorým sa najprv rozprávala o svojich osobných i zdravotných problémoch, o viere a o Bohu a že ho potom požiadala o pôžičku dodajúc, že mu povedala i o tom, že „pálila peniaze“, ktoré si požičala predtým. Obžalovaná tvrdila, že „hlasy“, ktoré počula jej hovorili, čo má povedať a urobiť a že peniaze, ktoré jej Š. S. požičal spálila na Železnej studničke, pretože „hlasy“ jej povedali, že „je to dôležité, že tak musí urobiť, že bude koniec sveta a že ona neujde predtým, kvôli čomu prišla na túto zem“. Poškodenému pri ďalších rozhovoroch však už nepovedala, že peniaze, ktoré jej požičal spálila, pretože jej to „hlasy zakázali“. Obžalovaná zároveň sľúbila poškodenému Š. S. požičané peniaze vrátiť a jej prísľubu mala svedčiť aj existencia zmluvy o vrátení dlhu, ktorú s poškodeným uzatvorila. Súd na návrh prokurátora prečítal výpoveď obžalovanej z prípravného konania zo dňa 03.05.2018, pri splnení zákonných podmienok uvedených v § 258 ods. 4 Trestného poriadku a zistil, že obžalovaná v prípravnom konaní uviedla, že v roku 2017 našla v Zlatých stránkach telefónne číslo poškodeného Š. S. a poprosila ho o finančnú pomoc, keďže v tom čase trpela schizofréniou a že poškodenému povedala o „hlasoch v jej hlave“, ktoré jej kázali požičiavať peniaze a tieto následne páliť na Železnej studničke. Obžalovaná nevedela uviesť koľkokrát jej poškodený peniaze poslal najprv poštou a potom i na účet, ktorý jej zriadila matka v Raiffeisen Bank, pobočka Námestovo dodajúc, že peniaze, ktoré jej poškodený poslal asi vo výške 48 000,--eur tiež spálila na Železnej studničke. Obžalovaná priznala, že poškodenému Š. S. na pokyn „hlasov“ povedala, že peniaze potrebuje na operáciu svojho otca, že mu volala aj pod menom svojej švagriny U. I. a že mu povedala i to, že zdravotný stav jej otca sa zhoršil a že jeho operácie si vyžadujú požičanie ďalších peňazí. Obžalovaná zároveň priznala, že niekedy v jeseni roku 2017 poškodenému u nej doma povedala, že všetko si vymyslela, že nebola chorá ani ona ani jej otec a že peniaze nemá, pretože ich „požičala“ ľuďom, ktorí ju vydierali pre peniaze, ktoré bola dlžná im. Obžalovaná potvrdila podpísanie zmluvy o pôžičke, ktorú uzatvorila s poškodeným a v ktorej sa zaviazala požičané peniaze vrátiť do 31.12.2017, ktoré však poškodenému nevrátila. Z jej výpovede

vyplynulo aj to, že poškodený jej v tom čase povedal, že vo veci podá trestné oznámenie na ňu i na jej švagrinu U. I., pretože sa domnieval, že do pôžičiek peňazí je „zapletená“ aj ona a preto mu povedala, že číslo, z ktorého mu volala „v mene svojej švagriny U. I. patrí bezdomovkyni z Bratislavy. Obžalovaná sa nevedela vyjadriť k výške svojich dlhov, ktoré mala v tom čase a ani k výške pôžičiek poskytnutých jej inými fyzickými osobami alebo bankami a opätovne tvrdila, že všetky takto získané peniaze spálila na pokyn „hlasov“, ktoré začala počuť niekedy v roku 2015, o čom sa mala zdôveriť i svojmu vtedajšiemu snúbencovi. Obžalovaná zároveň uviedla, že o zriadenie bankového účtu v Raiffeisen Bank, pobočka Námestovo požiadala svoju matku s tým, že jej uviedla, že na tento účet jej budú dobrovoľne prispievať iní ľudia ako aj to, že z účtu vyberala peniaze ona i matka, ktorá jej však vybraté peniaze odovzdala. Rozpory vo výpovediach obžalovaná odôvodnila len tým, že v ambulancii MUDr. E. sa už v súčasnosti nelieči, že o zriadení účtu v Raiffeisen Bank, pobočka Námestovo a o tom, že poškodenému volala z dvoch rôznych čísel aj pod menom svojej „švagriny“ a pre potreby pôžičiek, či o údajných operáciách a skomplikovania svojho zdravotného stavu i stavu svojich blízkych sa v konaní pred súdom nezmienila len preto, že nevedela, „že má ísť až do takých podrobností“. Obžalovaná obdobným spôsobom alebo tým, že „nato zabudla“ zdôvodnila aj to, prečo sa v konaní pred súdom nezmienila o tom, že ochorenie si pred poškodeným vymyslela, rovnako tak ako aj svoje „vydieranie“ inými osobami, od ktorých si peniaze požičala predtým, o existencii a manipulácii s bankomatovou kartou a o výbere finančných prostriedkov z účtu v Raiffeisen Bank, pobočka Námestovo buď ňou alebo jej matkou dodajúc len to, že pravdivá je výpoveď, ktorú urobila v prípravnom konaní. Hodnotiac predmetné rozpory mal súd zato, že hodnovernejšou a objektívnejšou sa javí byť výpoveď obžalovanej z prípravného konania, pretože obžalovaná v nej popísala okolnosti žalovaného skutku a svojho konania podrobnejšie a detailnejšie než v konaní pred súdom, keďže aj sama obžalovaná tieto rozpory zdôvodňovala len tým, že na niektoré okolnosti skutku buď zabudla alebo ich uviesť opomenula, aj keď táto výpoveď oproti výpovedi pred súdom neobsahovala podstatné rozpory a ani relevantnú zmenu pôvodnej výpovede. Svedok Š. S. k podstatným okolnostiam žalovaného skutku a konania obžalovanej H.. U. I. v konaní pred súdom dňa 17.10.2018, zhodne so svojou výpoveďou urobenou v prípravnom konaní dňa 28.06.2018 uvádzal, že obžalovaná ho o pomoc telefonicky požiadala niekedy v júli 2017, čo najprv odmietol, ale potom sa jej ozval sám a pri rozhovore sa dozvedel o tom, že obžalovaná má zdravotné problémy, že trpí schizofréniou a že je veriacou, čo ho „oslovilo“, pretože sám je hlboko veriacim. Obžalovaná ho vtedy požiadala aj o finančnú pomoc vo výške 300,--eur, ktoré jej poskytol, pretože jej chcel pomôcť aj preto, že sám mal predtým zdravotné i osobné problémy. Svedok ďalej tvrdil, že obžalovaná ho následne viackrát a opakovane žiadala o požičanie ďalších finančných prostriedkov s tým, že mu tvrdila, že je „vydieraná“ a ohrozovaná na živote a zdraví, načo jej poslal poštou alebo priamo na bankový účet v Raiffeisen Bank, pobočka Námestovo čiastky 700,--eur, 2 000,--eur a 3 500,--eur aj preto, že mu obžalovaná už v tom čase tvrdila, že jej otec je smrteľne chorý, že má embóliu pľúc a že potrebuje nutnú operáciu srdca a transplantáciu pečene na Slovensku alebo v Rakúsku a že peniaze potrebuje požičať aj pre svoju chorú matku na jej protónovú liečbu v Prahe. Z jeho výpovede vyplynulo aj to, že po obžalovanej mu začala opakovane telefonicky vyvolávať aj jej „údajná švagrina“, ktorá od neho požadovala ďalšie peniaze aj prostredníctvom SMS správ, ale tie už mali byť požičané za účelom „záchrany“ samotnej obžalovanej, ktorá bola v kóme v Rakúsku. Požadované peniaze poškodený posielal na účet Raiffeisen Bank, pobočka Námestovo aj preto, že mu najprv obžalovaná a potom i jej „švagrina“ tvrdili, že požičané peniaze vo výške cca 40 000,--eur mu po ich preplatení Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s. vrátia. Svedok potvrdil, že obžalovaná mu povedala aj to, že pod vplyvom schizofrénie spálila všetky svoje peniaze, že sa mu zmienila aj o svojich predchádzajúcich dlhoch, o svojom nezamestnaní, o strate bývania i o tom, že obžalovaná dodatočne podpísala zmluvu o pôžičke, podľa ktorej mu požičané peniaze mala vrátiť do konca roka 2017. V ďalšej časti svojej výpovede svedok podrobnejšie popísal svoj vtedajší psychický stav ovplyvnený správaním a konaním obžalovanej, ktoré označil za psychický teror a traumu aj preto, že o požičanie peňazí zo strany obžalovanej i jej „údajnej švagriny“ bol žiadaný často v nočných hodinách, opakovane, cez rôzne telefónne čísla a pod ďalšími rôznymi zámienkami, napr. prehratými súdnymi spormi a predajom vlastných pozemkov. Vzhľadom na celkovú sumu požičaných peňazí, ktoré mu neboli vrátené napriek telefonickým i osobným prísľubom obžalovanej, jej otca a hrozbe podania trestného oznámenia, mal dokonca samovražedné sklony. Súd na návrh prokurátora prečítal výpoveď svedka Š. S. z prípravného konania zo dňa 16.01.2018 pri splnení zákonných podmienok uvedených v § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku a zistil, že svedok v tejto výpovedi uvádzal, že obžalovaná ho po prvýkrát telefonicky kontaktovala na jeho telefónnom čísle v júni 2017 s tým, že si ho našla ako podnikateľa v Zlatých stránkach, že má zdravotné problémy

súvisiace so schizofréniou v dôsledku, ktorých spálila všetky svoje peniaze a že potrebuje finančne pomôcť, čo najprv odmietal, ale po dlhých a opakovaných telefonických rozhovorov o zdravotných a osobných problémov, o viere a o biblii poškodenej poslal 700,--eur poštou, hoci ho obžalovaná pôvodne žiadala o pôžičku vo výške 2 000,--eur. Svedok ďalej tvrdil, že obžalovaná sa mu ozvala aj krátko nato s tým, že potrebuje ďalšie peniaze, pretože sa jej vyhrážajú veritelia a preto jej poštou zaslal ďalšiu čiastku vo výške 300,--eur a potom na jej žiadosť i sumu 2 000,--eur, v dvoch čiastkach po 1 000,-- eur. Z jeho výpovede vyplynulo aj to, že obžalovaná časom zmenila taktiku a o ďalšie peniaze spolu vo výške 4 000,--eur ho žiadala už údajne preto, že rakúskym špecialistom má byť v Bratislave operovaný jej otec a že ďalšie peniaze spolu vo výške 3 000,--eur mali slúžiť aj na ďalšiu operáciu jej otca, resp. že obžalovaná od neho požadovala i ďalšiu pôžičku spolu vo výške 3 500,--eur určenú na transplantáciu pečene otca, ktoré jej zaslal priamo na účet v Raiffeisen Bank, pobočka Námestovo. Svedok potvrdil, že obžalovaná ho žiadala požičať aj ďalšiu čiastku vo výške 2 500,--eur na „možný úplatok“ pre lekárov, ktorú jej bankovým prevodom zaslal na účet v Raiffeisen Bank, pobočka Námestovo. Poškodený uviedol, že obžalovaná mu požičané peniaze prisľúbila vrátiť po tom, čo budú príslušnou zdravotnou poisťovňou preplatené náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Z výpovede svedka vyplývalo aj to, že keď sa neskôr s obžalovanou pokúsil skontaktovať telefonicky nepodarilo sa mu to, pretože telefón dvihla „údajná švagrina“ obžalovanej, ktorá mu povedala, že vie o tom, ako pomáha obžalovanej, že však obžalovaná „upadla do kómy“, že potrebuje požičať ďalšie peniaze spolu vo výške 5 500,--eur na jej operáciu v Rakúsku. V snahe pomôcť obžalovanej zareagoval tiež a v domnení, že peniaze mu budú vrátené, zaslal požadovanú čiastku bankovým prevodom na účet v Raiffeisen Bank, pobočka Námestovo, resp. že „údajná švagrina“ obžalovanej mu povedala, že obžalovanej zlyhalo srdce a že potrebuje požičať ďalších 8 000,--eur, ktoré opäť zaslal prevodom na bankový účet vedený v Raiffeisen Bank, pobočka Námestovo. Svedok ďalej tvrdil, že „údajná švagrina“ obžalovanej ho mala telefonicky kontaktovať i v nasledujúcich dňoch s tým, že potrebuje požičať i ďalšiu čiastku spolu vo výške 7 000,--eur určenú na operáciu a prevoz obžalovanej z Viedne do Insbrucku, čo aj urobil a bankovým prevodom na účet v Raiffeisen Bank, pobočka Námestovo požadovanú čiastku uhradil v domnení, že požičané peniaze mu budú vrátené po ich preplatení príslušnou zdravotnou poisťovňou tak, ako mu to bolo prisľúbené. Svedok ďalej tvrdil, že „údajná švagrina“ obžalovanej ho kontaktovala opätovne a žiadala od neho ďalších 3 000,--eur a to na strojček pre srdce obžalovanej a ktoré jej tiež požičal. Neskôr mu za požičané peniaze poďakovala už samotná obžalovaná, ktorá však od neho opäť žiadala požičať čiastku 3 500,--eur, ale už z dôvodu potreby operácie nádoru na mozgu jej matky v Prahe, čo najprv odmietol, ale keď mu znova zavolala „údajná švagrina“ obžalovanej s tým, že obžalovaná „upadla do kómy“, zaslal jej sumu 3 500,--eur a neskôr aj sumu 2 000,--eur s tým, že požičané peniaze mali byť použité podľa jej tvrdenia na operáciu obžalovanej v Insbrucku v Rakúsku. Poškodený potvrdil, že keď v septembri 2017 obžalovanú osobne navštívil v mieste jej trvalého bydliska, obžalovaná ho žiadala, aby vec neoznamoval polícii, že „všetko je inak“ a že mu peniaze do týždňa vráti, o čom spísali aj zmluvu o vrátení dlhu. Od otca obžalovanej sa vtedy dozvedel, že dcéra ho pripravila „o veľké peniaze“ a preto podal vo veci trestné oznámenie dodajúc, že podvodným konaním obžalovanej mu bola spôsobená škoda vo výške 45 000,--eur. Rozpory vo výpovediach svedok Š. S. odôvodnil len tým, že pravdivá je prečítaná výpoveď a že keď v konaní pred súdom neuvádzal presné sumy požičaných peňazí, dátumy pôžičiek, spôsob požičania peňazí obžalovanej alebo jej „údajnej švagrine“, či dôvody a účel pôžičiek, ktoré mali slúžiť buď pre obžalovanú alebo jej príbuzných tak len preto, že si na niektoré okolnosti skutku už spomenúť nevedel, že pred vyšetrovateľom vypovedal k všetkým okolnostiam skutku a konania obžalovanej podrobne, s popísaním všetkých rozhodujúcich detailov a reálnych skutočností, za ktorých dochádzalo k požičiavaniu peňazí. Hodnotiac predmetné rozpory mal súd zato, že hodnovernejšou sa javí byť výpoveď svedka z prípravného konania, bez súčasne zistených relevantných skutočností, ktoré by svedčili pre úmysel svedka vypovedať voči obžalovanej nepravdivo, s úmyslom ju krivo obviniť a privodiť jej tým následky trestného stíhania alebo skutočnosti, ktoré by robili túto výpoveď svedka relevantným spôsobom nedôveryhodnou. Svedok v pôvodnej výpovedi popísal okolnosti žalovaného skutku a konania obžalovanej podrobne a detailne a rozpory zdôvodnil len tým, že na niektoré okolnosti už zabudol, alebo si na ne s odstupom času nespomenul, čo sa súdu javilo ako objektívne zdôvodnenie korešpondujúce s podstatnými okolnosťami, o ktorých vypovedala aj samotná obžalovaná. Vo veci je potrebné poukázať aj nato, že poškodený sa s obžalovanou pred spáchaním skutku nepoznal a nemal k nej žiadny kladný alebo negatívny vzťah. Svedkyňa U. I. - matka obžalovanej v konaní pred súdom aj v prípravnom konaní využila svoje právo a vo veci nevypovedala.

Svedkyňa A. I. - švagrina obžalovanej v prípravnom konaní využila svoje právo a vo veci nevypovedala, v konaní pred súdom uviedla, že obžalovaná poškodeného oklamala okrem iného aj tým, že sa pri komunikácii s poškodeným Š. S. vydávala za ňu, že s poškodeným vo veci pôžičiek telefonicky nikdy nekomunikovala a že bližšie okolnosti žalovaného skutku a konania obžalovanej sa dozvedela až počas šetrenia veci políciou. Svedkyňa nevedela uviesť, či obžalovaná v rozhodujúcom období disponovala väčšou sumou peňazí, ale tvrdila, že obžalovaná sa zdržiavala prevažne doma, zatvorená v izbe, že v tom čase nikde nepracovala, že občas niekam odišla i to, že v tomto období obžalovaná bola aj práceneschopná, bez bližšej vedomosti o dôvodoch práceneschopnosti alebo zdravotnom stave obžalovanej dodajúc len to, že v tom čase nik z jej príbuzných nebol vážne chorý, či operovaný alebo podrobený vážnejším lekárskym zákrokom. Svedkyňa potvrdila, že poštárka „nosila“ obžalovanej peniaze alebo poštové poukážky na peniaze. Obžalovaná sa svedkyni o okolnostiach žalovaného skutku nezverila a bližšie nezdôverila, pretože jej tvrdila, „že sa do týchto vecí nemá starať“. Svedok X. I. Q.. - brat obžalovanej v prípravnom konaní využil svoje právo a vo veci nevypovedal, v konaní pred súdom uviedol, že o žalovanom skutku a konaní obžalovanej sa dozvedel až z vyšetrovania veci dodajúc, že má vedomosti iba o tom, že obžalovaná prijímala peniaze, ktoré jej boli doručované poštou. Svedok nemal vedomosť o psychických problémoch obžalovanej napriek tomu, že bývali a bývajú v jednej domácnosti, keďže sa o obžalovanú a o to, čo robila nezaujímal. Svedok dodal, že „pre problémy“, ktoré spôsobila obžalovaná museli ich rodičia predať pozemky, ale tieto „problémy“ však svedok bližšie nepopísal. Hodnotiac predmetné výpovede svedkov A. I. U. X. I. ml. ako príbuzných obžalovanej konajúci súd zistil, že svedkovia zaujali k obžalovanej negatívny vzťah, ale ten podľa jeho názoru vznikol až pod vplyvom a dôsledkov vyšetrovania obžalovanej v danej trestnej veci, bez súčasne zisteného objektívneho dôkazu o tom, aby svedkovia mali úmysel vypovedať v neprospech obžalovanej, v snahe privodiť jej tým bezdôvodne následky trestnoprávnej zodpovednosti. Znalkyňa MUDr. O. S. v konaní pred súdom potvrdila závery svojho znaleckého posudku, podľa ktorého obžalovaná v čase skutku netrpela duševnou chorobou a mohla rozpoznať protiprávnosť svojho konania a svoje konanie aj ovládať. U obžalovanej bola znalkyňou zistená zmiešaná porucha osobnosti, pri ktorej je osobnosť disharmonicky štruktúrovaná, s rysmi emočnej instability a schizoidnými a antisociálnymi rysmi. Obžalovanú znalkyňa zároveň popísala ako osobnosť impulzívnu, egocentrickú, so snahou javiť sa v lepšom svetle a s antisociálnymi prejavmi, ktoré sa prejavujú tým, že bez výčitiek svedomia alebo pocitov viny dokáže zmanipulovať iných a pripraviť ich o finančné čiastky. Znalkyňa u obžalovanej nevylúčila ani účelovosť udávaných sluchových halucinácií aj preto, že oblasť psychotickej poruchy a symptomatológie nevznikne a ani nezanikne bez liečby i s poukazom na vyšetrenie obžalovanej zo dňa 29.03.2016, ktoré nezistilo halucinácie obžalovanej, resp. na vyšetrenie zo dňa 18.04.2016, ktoré nepreukázalo žiadnu prítomnosť závažnej psychopatie ani prítomnosť prejavov psychotickej symptomatológie, typickej zmenou rysov osobnosti, zmenou správania alebo zhoršením intelektu. Znalkyňa zároveň uviedla, že hoci obžalovaná bola podľa zdravotnej dokumentácie hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení, neboli u nej zistené príznaky psychotického ochorenia napriek tomu, že obžalovaná i jej ošetrujúca lekárka v zdravotnej dokumentácii uvádzali, že obžalovaná počuje „hlasy“, čo bolo zdiagnostikované len ako schizofrénia bližšie neurčená. Následné vyšetrenia obžalovanej nezodpovedali znakom typickej schizofrénie aj s poukazom nato, že podľa znalkyne sú pre schizofréniu typické poruchy vnímania a roztriešteného, nelogického myslenia, čo u obžalovanej nebolo konštatované, keďže pri vyšetrení sama detailne uvádzala niektoré okolnosti žalovaného skutku a konania - napr. stíhanie za podvod, požičanie čiastky 30 000,--eur i meno poškodeného, od ktorého si požičala peniaze a ktorého meno našla v telefónnom zozname a pod. Listinné dôkazy, ktoré súd v konaní pred súdom prečítal v zmysle § 269 Trestného poriadku v podobe zápisnice o trestnom oznámení poškodeného Š. S., dokladov o vklade finančných prostriedkov, kópií poštových poukážok, fotokópie SMS správ, zmluvy o pôžičke, lustrácií telefónnych čísel, správ peňažných ústavov, výpisov z účtov peňažného ústavu Tatrabanka, a.s. a Slovenskej pošty, a.s. korešpondovali vzájomne tak medzi sebou, ako aj s výpoveďami poškodeného Š. S. a nepriamo aj so svedeckými výpoveďami A. I. U. X. I. ml.. Listinné dôkazy však zodpovedali aj samotným výpovediam obžalovanej H.. U. I., ktorá spáchanie skutku ani nepoprela brániac sa len s poukazom na zlý psychický stav a „hlasy“, ktoré jej mali prikazovať požičiavať si peniaze od poškodeného a ktoré jej mali súčasne hovoriť čo má poškodenému povedať“ a „čo má urobiť s požičanými peniazmi“ i to, že „ich má spáliť, pretože je to dôležité pre ňu a pre to, načo prišla na túto zem“. Predmetným dokazovaním bol podľa názoru konajúceho súdu skutkový stav veci zistený spoľahlivo a tak, že o ňom dôvodne pochybnosti nemal, že mu rozsah dokazovania postačuje na rozhodnutie v danej

veci a preto návrh obhajcu obžalovanej na doplnenie dokazovania kontrolným znaleckým posudkom znalcom z odboru psychiatrie na opätovné preskúmanie duševného stavu obžalovanej zamietol.

Súd dospel k záveru, že predmetné dôkazné prostriedky boli zabezpečené, vykonané a následne aj vyhodnotené zákonným spôsobom v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 10, ods. 12 Trestného poriadku a k záveru, že žalovaný skutok sa stal a že ho spáchala obžalovaná H.. U. I. na tom skutkom základe, že vystupujúc pod svojim vlastným menom i menom jej švagriny A. I. v dobe od 13.07.2017 do 12.09.2017 postupne a prostredníctvom telefonickej komunikácie vylákala od poškodeného Š. S. požičanie peňazí v celkovej sume 45 000,--eur, ktoré jej Š. S. zasielal poštovými šekovými poukážkami alebo vkladal na jej účet vedený v Tatra banke, a.s., odštepný závod Raiffeisen banka, číslo SK29 XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a to pod zámienkou buď finančného uspokojenia svojich veriteľov, ktorí sa jej mali vyhrážať spôsobením majetkovej škody alebo pod zámienkou zaplatenia život zachraňujúcich lekárskych operačných zákrokov pre ňu a jej otca X. I. na území Slovenskej republiky a území Rakúskej republiky, pričom poškodenému Š. S. mala peniaze vrátiť po ich preplatení Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s., čo však nebola pravda, pretože od začiatku vedela, že tieto peniaze nevráti, čím takto svojim konaním uviedla poškodeného Š. S., K.. XX.XX.XXXX, O. B., T.. J. Č.. X, R. V.d do omylu a spôsobila mu škodu v celkovej výške 45 000,--eur a že tento vykazuje všetky znaky pokračovacieho zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona, pretože obžalovaná pokračovacím konaním na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uviedla niekoho do omylu a spôsobila tak na cudzom majetku značnú škodu. Pri skutkových a právnych záverov konajúci súd vychádzal tak z výpovede obžalovanej H.. U. I., ako aj z výpovede poškodeného Š. S., svedkov A. I. U. X. I. ml., ale aj z vyššie uvedených listinných dôkazov, keďže predmetné dôkazné prostriedky na seba vzájomne nadväzovali a medzi sebou korešpondovali do takej miery, že o nich súd žiadne relevantné pochybnosti nemal, čím sa zároveň stotožnil so skutkovým tvrdením obžaloby, na rozdiel od tvrdenia obžalovanej spočívajúceho iba v tom, že požičiavaním peňazí nemala úmysel podviesť poškodeného Š. S. a v tom, že konala na pokyn hlasov a na rozdiel od tvrdenia obhajcu obžalovanej, že konanie obžalovanej nenapĺňa znaky trestného činu preto, že medzi obžalovanou a poškodeným ide len o pôžičku, ktorá je upravená v príslušných ustanoveniach Občianskeho zákonníka a že obžalovaná nemala v čase prijatia finančných prostriedkov podvodný úmysel vo vzťahu k osobe poškodeného Š. S. aj s poukazom na všeobecnú prevenčnú povinnosť každej osoby vykonávajúcej majetkovú dispozíciu. Obžalovaná sa vzhľadom na objektívne zistené okolnosti skutku a spôsob jeho spáchania nemohla pred konajúcim súdom úspešne ubrániť vyššie uvedeným tvrdením o tom, že nekonala v podvodnom úmysle, ale pod vplyvom „hlasov“ a svojho ochorenia, keďže znaleckým posudkom a výpoveďou znalkyne MUDr. O. S. nebola zistená okolnosť vylučujúca trestnoprávnu zodpovednosť obžalovanej v zmysle § 23 Trestného zákona. Súd sa stotožnil s tvrdením poškodeného Š. S. a znalkyne Q.. O. S., že obžalovaná konala uvážene, s vopred premyslenou pohnútkou a legendou, využijúc pritom i mená svojich blízkych napr. švagrinu, alebo údajne ich zlý zdravotný stav, ale aj samotnú osobu poškodeného, jeho vieru, náboženské presvedčenie a cítenie a aj jeho snahu pomôcť obžalovanej pri problémoch, ktoré mu pred požičaním peňazí uvádzala, vopred vediac o tom, že poskytnuté finančné prostriedky poškodenému nevráti a že ich nepoužije ani na poškodenému deklarovaný účel - lekárske a operačné zákroky, či svoju alebo hospitalizáciu svojich blízkych v nemocničných zariadeniach na území Slovenska, Česka alebo Rakúska, čo je zrejme tak z okolností žalovaného skutku ako aj z konania obžalovanej, ktoré predchádzalo žalovanému skutku, rovnako tak ako zo spôsobu správania a konania obžalovanej po spáchaní skutku, kedy poškodeného žiadala, aby vo veci trestné oznámenie nepodal a že mu peniaze vráti do konca roka 2017, k čomu však nedošlo ani doposiaľ. Obžalovaná bola v tom čase nezamestnaná a nemala stály príjem, výška peňazí, ktorú si v tak krátkej dobe požičala od poškodeného, spolu s ďalšími pôžičkami od iných osôb alebo bánk, o ktorých sa sama zmienila jednoznačne nasvedčujú tomu, že od začiatku musela vedieť, že požičané peniaze poškodenému nevráti aj preto, že časť peňazí údajne spálila a časť z nich údajne vrátila iným veriteľom. To, že obžalovaná navonok nedisponovala väčším obnosom peňazí alebo majetkom ešte neznamená, že sa voči poškodenému nedopustila protiprávneho podvodného konania, pretože poškodený uveril obžalovanou udávaným účelom pôžičiek peňazí, ktoré mali slúžiť údajne na záchranu jej života a zdravia a na záchranu života a zdravia jej blízkych osôb aj preto, že mu zároveň tvrdila aj to, že požičané peniaze mu vráti, lebo jej ich preplatí príslušná zdravotná poisťovňa, čo sa však objektívne nezakladalo na žiadnych pravdivých dôvodov. Obžalovaná jednoducho využila a zneužila povahu poškodeného, jeho náboženské a ľudské cítenie takým spôsobom, že to absolútnou mierou

prekročilo všetky povinnosti obyčajnej a bežnej pôžičky, ktorej vzťahy upravujú príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona sa dopustí ten, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl písm. a/ spôsobí ním značnú škodu. Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok sumy 266,--eur. Podľa § 124 ods. 1 Trestného zákona škodou sa na účely tohto zákona rozumie ujma na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Cudzím majetkom sa rozumejú veci, pohľadávky, ako aj iné majetkové práva a hodnoty, ktoré vlastnícky nepatria páchateľovi. Škodou na takomto majetku je majetková ujma alebo reálny úbytok z hmotnej podstaty, ako aj ujma na zisku. Obohatením sa rozumie neoprávnené zväčšenie svojho majetku alebo majetku iného. Omylom je nezhoda vedomostí alebo predstáv poškodeného so skutočným stavom veci, páchateľ uvádza niekoho do omylu spravidla aktívnym konaním, keď predstiera existenciu určitých okolností, ktoré sú v rozpore so skutočným stavom veci.

Súd konanie obžalovanej z hľadiska subjektívnej stránky kvalifikoval ako konanie vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona, pretože chcela spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom a ako je zrejme z následku jej konania tento záujem aj porušila. Z listinných dôkazov, prečítaných v zmysle § 269 Trestného poriadku vo vzťahu k osobe obžalovanej a to - lustrácií GP SR, súdov a MV SR, charakteristík a odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaná doposiaľ súdne trestaná nebola, že v evidencii priestupkov nemá záznam a že z miesta trvalého bydliska je hodnotená len všeobecne. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vzal súd do úvahy všetky všeobecné aj individuálne zásady platné pre ukladanie trestov, prihliadol nato, aby uložený trest zabezpečil ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, že mu vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život a súčasne, aby trest iných odradil od páchania trestných činov a aby vyjadril aj morálne odsúdenie páchateľa. Súd prihliadol aj na spôsob spáchania činu, jeho následky, formu zavinenia, pohnútku, samotnú osobu obžalovanej, jej pomery, možnosť nápravy, bez zistenia poľahčujúcich okolností v zmysle ustanovenia § 36 Trestného zákona a bez zistenia priťažujúcich okolností v zmysle ustanovenia § 37 Trestného zákona a po takto vykonaných a vyhodnotených zásadách dospel k záveru, že u obžalovanej H.. U. I. sa tento účel trestu dosiahne uložením trestu odňatia slobody vo výmere 3 rokov, s probačným dohľadom nad jej správaním v skúšobnej dobe vo výmere 3 rokov a povinnosťami podrobiť sa sociálnemu alebo inému výchovnému programu, resp. psychoterapií alebo psychologickému poradenstvu. Súd nebol toho názoru, aby sa u obžalovanej dosiahol účel trestu a jej náprava uložením iného druhu trestu, či inej výmery trestu odňatia slobody alebo skúšobnej doby, pretože podľa neho len vyššie uložený trest bude zodpovedať tak konkrétnym okolnostiam prípadu - po zhodnotení závažnosti činu, povahy a rozsahu spôsobených následkov ako aj samotnej osobe obžalovanej. Obžalovaná pri uloženom druhu trestu bude musieť preukázať počas plynutia skúšobnej doby svoju schopnosť viesť riadny život, ale i trvalosť svojho polepšenia. Uložené povinnosti spočívajúce v podrobení sa sociálnemu alebo inému výchovnému programu, resp. psychoterapií alebo psychologickému poradenstvu by jej mali podľa názoru konajúceho súdu pomôcť v náprave doterajšieho spôsobu života aj preto, že konajúci súd nerozhodoval o uložení niektorého z druhov ochranného liečenia pre absenciu takéhoto návrhu zo strany znalkyne. Poškodený Š. S. si v predmetnej trestnej veci uplatnil nárok na náhradu škody len vo výške 25 000,-- eur a preto súd obžalovanej uložil povinnosť nahradiť poškodenému predmetnú výšku škody v zmysle ustanovenia § 287 ods. 1 Trestného poriadku.

- pokračovacím konaním na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uviedla niekoho do omylu a spôsobila tak na cudzom majetku značnú škodu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby oznámením bolo až doručenie rozsudku.