Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Cpr-30-2017.pdf
PDF · 105.96 KB
Case nature
Area
Subarea
17Cpr/30/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Dašou Onuferovou, v právnej veci žalobkyne: F.. S. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/X, K., v konaní zastúpená: advokátska -kancelária E - S attorneys-at-law, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 51, IČO: 50 821 440, proti žalovanému: Univerzitná nemocnica Bratislava, so sídlom Pažítkova 4, Bratislava, IČO: 31 813 861, o 6.881,43 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 6.881,43 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6.881,43 Eur od 15.11.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 20.12.2017 žalobkyňa žiadala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatením sumy 6.881,43 Eur titulom nevyplatenia odstupného podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, keď pracovný pomer žalobkyne vznikol v roku 2008 a trval 9 rokov. Svoju žalobu odôvodnila tým, že pracovný pomer medzi stranami sporu bol založený pracovnou zmluvou zo dňa 05.06.2008, bol dohodnutý na dobu neurčitú s dohodnutým druhom práce „Poradca riaditeľa - špecialista pre zmluvné vzťahy so zdravotnými poisťovňami“. Dňa 30.01.2017 bola žalobkyňa dočasne vymenovaná do funkcie „Riaditeľka úseku manažmentu zdravotných výkonov“ na dobu 6 mesiacov od vymenovania, t. j. do 31.07.2017, týmto dňom bola medzi stranami sporu uzatvorená dohoda o zmene pracovnej zmluvy, ktorou došlo s platnosťou od 01.02.2017 k zmene pracovnej zmluvy zo dňa 05.06.2008 v časti dojednaný druh práce, kde sa pôvodný druh práce „Poradca riaditeľa - špecialista pre zmluvné vzťahy so ZP“ zmenil na „Riaditeľka úseku manažmentu zdravotných výkonov“. Platnosť dohody o zmene pracovnej zmluvy bola podmienená platnosťou menovacieho dekrétu zo dňa 30.01.2017, najdlhšie však mala byť dohoda o zmene pracovnej zmluvy platná do 31.07.2017. Dňa 31.07.2017 bola však žalobkyni doručená výpoveď z pracovného pomeru podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. d) a bod 2 Zákonníka práce, odôvodnená tým, že dňom 31.07.2017 skončilo pracovné zaradenie žalobkyne vo funkcii Riaditeľky úseku manažmentu zdravotných výkonov Univerzitnej nemocnice Bratislava, dohodnuté na dobu určitú, najdlhšie do 31.07.2017, a preto žalobkyňa prestala spĺňať požiadavky podľa ustanovenia § 42 ods. 2 Zákonníka práce na výkon funkcie. Výpovedná doba uplynula dňa 31.10.2017. Žalobkyňa netrvá na ďalšom zamestnávaní u žalovaného, ale dôvod výpovede považuje za nesprávny a výpoveď za neplatnú, keď žalobca mal s ňou ukončiť pracovný pomer výpoveďou podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z organizačných dôvodov. Skutočnosť, že u žalovaného došlo k organizačným zmenám a zrušeniu pozície žalobkyne dosvedčuje dokument - Ponuka iného vhodného pracovného miesta, ktorým žalovaný ponúkol dňa 31.07.2017 žalobkyni voľné pracovné miesto, a v rámci ktorého žalovaný konštatuje, že u neho došlo k organizačným zmenám a zrušeniu pozície žalobkyne. V prípade, ak by bol žalovaný dal žalobkyni výpoveď správne podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, bol by povinný vyplatiť jej odstupné podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písmeno b) Zákonníka práce z dôvodu, že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného trval 9 rokov.
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril svojím podaním doručeným súdu dňa 27.03.2018 a žiadal žalobu zamietnuť. Vyjadril presvedčenie, že pôvodne dohodnutý druh práce žalobkyne „ Poradca riaditeľa - špecialista na zmluvné vzťahy so ZP“ sa dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 05.03.2009 zmenil na menovaciu funkciu „§ 76 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce „Vedúca sekcie manažmentu zdravotných výkonov“ a pôvodná funkcia Poradca, na ktorú sa menovanie nevyžadovalo, zanikla. V pracovnej zmluve došlo k zmene druhu práce žalobkyne na základe menovania štatutárnym orgánom. Počnúc dňom 05.03.2009 tak žalobkyňa pracovala po vzájomne uzavretých písomných dohodách o zmene pracovnej zmluvy už na funkciách, na ktoré sa vyžadovalo vymenovanie ako predpoklad ich výkonu, a to až do skončenia jej pracovného pomeru. Zamestnankyňa bola uzrozumená s tým, že zmenou druhu práce v pracovnej zmluve písomnými dohodami na základe menovaní štatutárnym orgánom môže kedykoľvek prísť k odvolaniu, pričom dôvod nebol rozhodujúci, a toto odvolanie mohlo viesť k výpovednému dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce bez nároku na odstupné. Žalovanému nikdy nevznikla povinnosť zaradiť žalobkyňu na pracovnú pozíciu podľa pôvodnej pracovnej zmluvy, lebo tá zanikla ešte 05.03.2009 zmenou pracovnej zmluvy. Podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. d) bod 1 Zákonníka práce, môže zamestnávateľ dať zamestnancovi výpoveď z dôvodu, že zamestnanec prestal spĺňať požiadavky, a to voľbu alebo vymenovanie ako podmienku uzatvorenia pracovnej zmluvy. Nesplnením tejto požiadavky je práve odvolanie z funkcie podľa vnútorných predpisov zamestnávateľa alebo podľa osobitných predpisov. Dôvod nesplnenia požiadaviek tohto druhu nie je pritom právne významný. V zmysle ustanovenia § 76 Zákonníka práce patrí odstupné len zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončil pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou z dôvodov uvedených v ustanovení § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Pri výpovedi podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. c) bod 2 Zákonníka práce odstupné zamestnancovi neprináleží, preto je žalovaný presvedčený, že postup zo strany zamestnávateľa pri skončení pracovného pomeru so žalobkyňou bol správny a uvedený výpovedný dôvod vo výpovedi podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce bol daný. Na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu výpis pracovného poriadku žalovaného, výpis z organizačného poriadku žalovaného, pracovnú zmluvu s vyznačením zmien pracovnej zmluvy žalobkyne, menovacie dekréty a odvolací dekrét žalobkyne. 3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov: pracovná zmluvou zo dňa 05.06.2008, menovací dekrét zo dňa 30.01.2017, dohoda o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 30.01.2017, menovacie dekréty, Ponuka iného vhodného pracovného miesta zo dňa 31.07.2017, odvolanie z funkcie Riaditeľky úseku manažmentu zdravotných výkonov zo dňa 27.07.2017, výplatné pásky, vypočul žalobkyňu, oboznámil sa s vyjadrením žalovaného a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
4. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že podľa jej názoru nezanikol dohodnutý druh práce zmenou v dohode o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 05.03.2009, táto pracovná pozícia nezanikla a je trvalého charakteru, čo odôvodňuje tým, že všetky dohody o zmene pracovnej zmluvy odvtedy uzavreté (spolu päť) boli len dočasného charakteru, čo výslovne vyplýva zo znenia menovacích dektéroch vetou„ žalobkyňa je dočasne vymenovaná“. Nie je pravdivé ani tvrdenie žalovaného, že bola uzrozumená s tým, že zmenou druhu práce v pracovnej zmluve, písomnými dohodami na základe menovaní štatutárnym orgánom môže kedykoľvek prísť k jej odvolaniu, čo nie je pravdivé, pretože žalobkyňa nikdy nebola uzrozumená s tým, že by mala prísť o svoju pôvodnú pracovnú pozíciu na dobu neurčitú. Bola presvedčená, že pôvodná pracovná pozícia na dobu neurčitú sa nijako nezmenila, bola si síce vedomá toho, že keď bola vymenovaná na riadiacu pozíciu menovacím dekrétom, môže byť aj odvolaná z takejto funkcie, takýchto riadiacich pozícií mala u žalovaného niekoľko, ale bola si istá, že sa prípadné odvolanie z riadiacej funkcie jej pôvodnej pracovnej pozície na dobu neurčitú nijako netýka.
5. K Ponuke inej vhodnej práce (č.l. 40) uviedla, že Úsek manažmentu zdravotných výkonov je pre fungovanie nemocnice veľmi podstatný, učí lekárov a zdravotnícky personál, ako správne zaznamenávať jednotlivé výkony, pretože v prípade ich nesprávneho záznamu prichádza nemocnica o peniaze od poisťovní. Preto si pri každej politickej zmene a zmene manažmentu každý konateľ nemocnice nechal tento úsek vo svojom priamom riadení. Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 30.01.2017 došlo len k premenovaniu funkcie z námestníčky na riaditeľku úseku, najdlhšie do 31.07.2017, kedy počas tohto obdobia žalovaný nevyhlásil výberové konanie, a preto sa logicky nemohla o túto funkciu uchádzať ani vo výberovom konaní. Od 01.05.2017 vstúpila do platnosti organizačná zmena, kde úsek manažmentu zdravotných výkonov zostal v priamom riadení štatutára, 28.07.2017 v piatok popoludní, dva dni pred ukončením platnosti dohody, jej bola ukázaná zmena schválená vedením (teda nemenná), kde sa Úsek manažmentu zdravotných výkonov presunul zo zložky samostatného úseku do podriadenosti generálneho riaditeľa a jej pozícia sa zmenila z riaditeľky na vedúcu, bez toho, aby zostala naďalej zachovaná podriadenosť priamo štatutárovi a tým aj vážnosť tohto úseku. Generálny riaditeľ nie je štatutárny orgán, tým je Rada riaditeľov. Dňa 31.07.2017 v pondelok, v posledný deň, kedy jej aj podľa dohody zanikla pozícia riaditeľky úseku manažmentu zdravotných výkonov, jej bola ponúknutá pracovná pozícia vedúcej tohto úseku, čo už z vyššie uvedených dôvodov odmietla. Bola presvedčená, že sa môže vrátiť na svoju pôvodnú pracovnú pozíciu v zmysle pracovnej zmluvy z roku 2008. Na zdôraznenie skutočnosti, že si bola istá svojou pracovnou zmluvou zo dňa 05.06.2008 poznamenala, že v každej dohode, napr. v Dohode o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 05.03.2009 (č.l. 55), kde je uvedené, že dohoda sa uzatvára na dobu určitú do ukončenia výberového konania na funkciu vedúca sekcie manažmentu zdravotných výkonov, najdlhšie na dobu 6 mesiacov, t.j. do 05.09.2009, čo znamená, že ak by vo výberovom konaní neuspela, dôvodne predpokladala, že jej pracovný pomer tým nezanikne, ale vráti sa na svoju pôvodnú pracovnú pozíciu Špecialitu podľa pracovnej zmluvy na dobu neurčitú zo dňa 05.06.2008.
6. Žalovaný vo svojom vyjadrení na pojednávaní namietal, že ak by pôvodná pracovná pozícia nezanikla, keď bola žalobkyňa menovaná na inú funkciu, čo sa potom stalo s pôvodnou pracovnou pozíciou, či by táto „spočívala“. Podľa žalovaného nemohla žalobkyňa zároveň vykonávať dve pracovné pozície, jednu reálnu a jednu fiktívnu, to nie je možné, vychádzajúc z uvedenej premisy nesúhlasil s argumentáciou žalobkyne, že nemohla mať vedomosť o skončení pracovného pomeru, pretože jej to naopak muselo byť z obsahu dohôd zrejmé, že ukončením pozície získanej menovaním, teda jej odvolaním z takejto funkcie, končí aj jej pracovný pomer. Za podstatné považuje, že žalobkyňa bola menovaná dňa 30.01.2017 do funkcie Riaditeľky úseku manažmentu zdravotných výkonov a z tejto funkcie bola dňa 28.07.2017 odvolaná. Týmto úkonom prestala spĺňať podmienky na výkon danej pracovnej pozície v zmysle § 42 ods. 2 Zákonníka práce, čo je pre zamestnávateľa výpovedný dôvod. Zdôraznil, že zamestnávateľ bol s prácou žalobkyne spokojný a chcel si ju ako zamestnanca nechať, ale kvôli administratívnemu rozhodnutiu UNB na podnet MZ SR sa jej pôvodná funkcia premenovala na Vedúci úseku manažmentu zdravotných výkonov, hoci obsahovo išlo o to isté, čo vykonávala predtým, v tomto zmysle jej bola predložená Ponuka iného vhodného pracovného miesta (č.l. 40). Žalobkyňa výslovne uviedla, že o ponuku nemá záujem, čo už zamestnávateľ nemohol a nevedel ovplyvniť. Všetky úseky boli zmenené na odbory a oddelenia, jediné, čo bolo ponechané v pôvodnej verzii, bol práve úsek manažmentu zdravotných výkonov, pretože chceli vyjsť v ústrety žalobkyni a ako zamestnanca si ju ponechať. Nové zaradenie v rámci organizačnej štruktúry vyplýva zo zriaďovacej listiny žalovaného z roku 2017, kedy boli stanovení traja riaditelia - generálny riaditeľ, medicínsky riaditeľ a ekonomický riaditeľ, žalobkyňa bola zaradená pod generálneho riaditeľa, čo bol normálny postup v rámci novej organizačnej štruktúry.
7. Z pracovnej zmluvy zo dňa 05.06.2008 vyplýva, že pracovný pomer medzi žalobkyňou ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom bol dohodnutý na dobu neurčitú, so skúšobnou dobou 3 mesiace, s miestom výkonu práce Bratislava, s dohodnutým druhom práce, na výkon ktorého sa zamestnanec prijímal: poradca riaditeľa - špecialista pre zmluvné vzťahy so zdravotnými poisťovňami. Dňa 30.01.2017 bola žalobkyňa menovaná do funkcie riaditeľka úseku manažmentu zdravotných výkonov a v ten istý deň 30.01.2017 bola podpísaná stranami sporu Dohoda o zmene pracovnej zmluvy, ktorou sa mení pracovná zmluva uzavretá medzi zamestnávateľom a zamestnancom zo dňa 05.06.2008 v znení neskorších dohôd o zmene pracovnej zmluvy v súlade s ustanovením § 54 Zákonníka práce v platnom znení súčinnosťou od 01.02.2017 tak, že dojednaný druh práce sa mení na Riaditeľka úseku manažmentu zdravotných výkonov, s dojednaným miestom výkonu práce v Bratislave, a s ďalšími dojednanými podmienkami, s tým, že platnosť tejto dohody o zmene pracovnej zmluvy je viazaná platnosťou dočasného menovacieho dekrétu zo dňa 30.01.2017, najdlhšie do 31.07.2017, účinného do 01.02.2017. Súčasťou tejto dohody o zmene pracovnej zmluvy bolo ustanovenie, že popis pracovného miesta a ostatné dohodnuté podmienky sa nemenia.
8. Z výpovede z pracovného pomeru zo dňa 31.07.2017 súd zistil, že dôvodom pre výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce podľa článku I. tejto výpovede bol dôvod, že dňom 31.07.2017 skončilo pracovné zaradenie žalobkyne v pozícii Riaditeľky úseku manažmentu zdravotných výkonov Univerzitnej nemocnice Bratislava odvolaním. Dňa 31.07.2017 bola žalobkyni predložená ponuka aktuálnych voľných pracovných miest v zmysle § 63 ods. 2 Zákonníka práce, ponúknuté miesta neboli žalobkyňou prijaté, preto jej zamestnávateľ dal výpoveď v súlade s ustanovením § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce, a to z dôvodu, že prestala spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2 Zákonníka práce. Skončenie pracovného pomeru bolo prerokované v súlade s ustanovením § 74 ZP odborovou organizáciou dňa 31.07.2017. Podľa § 62 Zákonníka práce bola výpovedná doba žalobkyne 3 mesiace a začala plynúť od 1. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Táto výpoveď nadobudla platnosť a účinnosť dňom doručenia.
9. Z ponuky iného vhodného pracovného miesta zo dňa 31.07.2017 pre žalobkyňu súd zistil, že žalobkyni bola v súlade s ustanovením § 63 ods. 2 Zákonníka práce z dôvodu organizačných zmien a zrušenia predchádzajúcej pracovnej pozície podaná písomná informácia o voľných pracovných miestach u žalovaného na druh práce Vedúca úseku manažmentu zdravotných výkonov, priamo na listinu Ponuky iného vhodného pracovného miesta žalobkyňa uviedla, že o uvedenú ponuku nemá záujem. Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná.
10. Podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na dobu určitú. Organizačná zmena vykonaná zamestnávateľom nemá povahu právneho úkonu, z čoho vyplýva ten právny dôsledok, že sa zamestnanec nemôže žalobou na súde domáhať vyslovenia neplatnosti takéhoto rozhodnutia. Zákonník práce vyžaduje iba písomnú formu rozhodnutia o organizačnej zmene, ale jej nedodržanie nepostihuje neplatnosťou. Medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca musí byť príčinný vzťah, ktorý v prípade súdneho sporu preukazuje zamestnávateľ. Výber zamestnanca patrí výlučne zamestnávateľovi, ani súd nemôže preskúmavať správnosť tohto výberu zamestnávateľom. Pri uplatnení tohto výpovedného dôvodu platí povinnosť zamestnávateľa ponúknuť zamestnancovi inú vhodnú prácu podľa ustanovenia § 63 ods. 2 Zákonníka práce, ako aj ochranná doba podľa ustanovenia § 64 Zákonníka práce.
11. K ponukovej povinnosti zamestnávateľa súd uvádza, že ponúkaná práca nemusí nevyhnutne zodpovedať druhu doteraz vykonávanej práce podľa pracovnej zmluvy. Môže ňou byť aj práca na kratší pracovný čas, aj keď zamestnanec doteraz pracoval na týždenný pracovný čas. Povinnosť zamestnávateľa ponúknuť zamestnancovi iné vhodné zamestnanie platí pre všetky výpovedné dôvody, okrem výpovedného dôvodu neuspokojivých pracovných výsledkov a výpovedného dôvodu porušenia pracovnej disciplíny. Pretože ide o hmotnoprávnu podmienku výpovede zo strany zamestnávateľa, jej nesplnenie spôsobuje neplatnosť výpovede. Aj keď Zákonník práce neustanovuje pre ponuku vhodného zamestnania písomnú formu, z hľadiska právnej istoty oboch účastníkov pracovného pomeru, ako aj preukazovacej povinnosti zamestnávateľa v prípade súdneho sporu je správne, ak ponuku vhodného zamestnania urobí zamestnávateľ v písomnej forme a ešte predtým, než dá zamestnancovi výpoveď. Ak by zamestnancovi ponúkol vhodné zamestnanie až po uplatnení výpovede, výpoveď by bola neplatná.
12. Podľa ust. § 74 Zákonníka práce, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo. Túto povinnosť si žalovaný splnil, v tomto zmysle žalobkyňa ani neplatnosť výpovede nenamietala.
13. Podľa ust. § 76 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v paragrafe 63 ods. 1 písm. a) alebo písmenom b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné najmenej v sume dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, pracovný pomer zamestnanca trval najmenej 5 rokov a menej ako 10 rokov.
14. Súd sa najprv zaoberal prejudiciálnou otázkou posúdenia platnosti výpovede danej žalovaným žalobkyni, keďže jej výsledok bol predpokladom na rozhodnutie o uplatnenom nároku žalobkyne na odstupné.
15. Súd, vychádzajúc zo znenia Ponuky inej vhodnej práce zo dňa 31.07.2017, kde je výslovne uvedené, že táto ponuka je vo vzťahu k žalobkyni realizovaná z dôvodu organizačných zmien a zrušenia jej pracovnej pozície, čo znamená, že sa žalobkyňa na základe svojej pracovnej zmluvy uzavretej dňa 05.06.2008 na pozíciu Poradca riaditeľa - špecialista pre zmluvné vzťahy so ZP, po odvolaní z funkcie riaditeľky dňom 31.07.2017, nemohla vrátiť na svoju pôvodnú pracovnú pozíciu, pretože táto bola z organizačných dôvodov zrušená, išlo nepochybne o výpovedný dôvod podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, t. j. o výpoveď z organizačných dôvodov, za ktoré prináleží žalobkyni odstupné v zmysle citovaného ust. § 76 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Súd sa stotožňuje s právnym názorom žalobkyne, že v každej dohode o zmene pracovnej zmluvy je výslovná zmienka o tom, že sa mení pôvodná pracovná zmluva zo dňa 05.06.2008 a zároveň je uvedená platnosť dočasného menovacieho dekrétu, v poslednom prípade podľa Dohody zo dňa 31.01.2017, najdlhšie do 31.07.2017 (č.l. 43), z čoho je zrejmá pretrvávajúca platnosť pôvodnej pracovnej zmluvy.
16. Súd dospel k záveru, že v prípade žalobkyne mal žalovaný postupovať v zmysle ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a dať zamestnankyni výpoveď z dôvodu organizačných zmien a zabezpečiť tak súlad skutkového stavu so stavom právnym v zmysle jej pracovnej zmluvy zo dňa 05.06.2008. Súd zdôrazňuje, že trvalú zmenu pôvodnej pracovnej zmluvy, týkajúce sa času, na ktorý bola uzavretá alebo pracovnej pozície žalobkyne, žalovaný súdu nepreukázal ani nevyvrátil tvrdenia a skutočnosti uvádzané žalobkyňou počas celého konania. Námietka žalovaného, že žalobkyňa neprijala ponúknutú pracovnú pozíciu, sú pre posúdenie predmetu sporu irelevantné, keď neprijatím ponuky novej pracovnej pozícii nestráca zamestnanec svoje nároky vyplývajúce mu zo skončenia pracovného pomeru. Ak tak zamestnávateľ neurobil, hoci tak mal zákonne postupovať, súd túto výpoveď danú zamestnankyni - žalobkyni posúdil ako prejudiciálne neplatnú a v zmysle aplikácie správneho zákonného ustanovenia podľa § 76 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce dospel k záveru, že jej prináleží odstupné v rozsahu dvoch mesiacov. Žalobkyňa uviedla, že netrvá na ďalšom zamestnávaní žalovaným. U žalovaného pracovala 9 rokov, keď jej pracovný pomer vznikol 05.06.2008 a trval do 31.07.2017.
17. V zmysle ustanovenia § 134 ods. 1 Zákonníka práce priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, je rozhodujúcim obdobím kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období používa sa počas celého štvrťroka, ak zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia, ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 20 dní alebo 168 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol. Podľa ods. 4 tohto ustanovenia sa priemerný zárobok zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.
18. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 134 Zákonníka práce, rozhodným obdobím u žalobkyni je 3. kalendárny štvrťrok - mesiace júl, august a september 2017. Žalobkyňa bola v mesiacoch august a september 2001 vo výpovednej dobe a žalobca z dôvodu prekážok na jeho strane (zrušenie jej pracovného miesta) neprideľoval prácu. Táto skutočnosť sa na výplatnej páske za mesiace 8/2017 a 9/2017 odrazila tak, že žalobkyňa vo výplatných páskach nemá uvedené odpracované hodiny, ale v časti výplatnej pásky „ostatné“ sú uvedené v súlade s ustanovením § 134 ods. 3 Zákonníka práce pravdepodobne odpracované hodiny a pravdepodobný zárobok.
19. Pri výpočte odstupného u žalobkyne súd vychádzal z 3. štvrťroku 2017:
- mzda žalobkyne bola určená za odpracované hodiny takto: 1.542,86 Eur + 400,- Eur (mzda + osobné ohodnotenie za odpracované hodiny v júli 2017) + 2.831,01 Eur za 8/2017 + 3.302,85 Eur za 9/2017 = 8.076,72 Eur;
- počet odpracovaných hodín: za mesiac 7/2017 - 96 hodín, mesiac 8/2017 - 168 hodín a mesiac 9/2017
- 144 hodín, spolu 408 hodín;
- priemerný hodinový zárobok za 3. štvrťrok 2017 - 8.076,72 Eur : 408 hodín = 19,7959 Eur/hodinu;
- priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času žalobkyne: 365 dní : 12 mesiacov : 7 dní v týždni x 5 pracovných dní v týždni = 21,7262 (pracovných dní v mesiaci) x 8 ( 8 - hodinový pracovný čas zamestnanca) = 173, 8096 (pracovných hodín za mesiac).
20. Dvojmesačné odstupné súd vypočítal nasledovne: 2 mesiace x 173,8096 (hodín/mesiac) x 19,7959 Eur (priemerný zárobok dosiahnutý žalobkyňou za jednu hodinu v 3. štvrťroku 2017) = 6.881,43 Eur.
21. Súd mal listinnými dôkazmi preukázanú dôvodnosť žaloby v plnom rozsahu, preto priznal žalobkyni uplatnený nárok v sume 6.881,43 Eur titulom nevyplatenia odstupného podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, spolu s úrokom z omeškania uplatneným v zákonnej výške 5 % ročne od 15.11.2017, od dátumu, ako si ich v žalobe uplatnila, do zaplatenia.
22. Základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu; v zmysle § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, je výška úrokovej sadzby o 5 percentuálnych bodov vyššia než úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania.
23. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a trovy konania priznal žalobkyni ako úspešnej strane sporu podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom o ich výške bude súd rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 362 C.s.p.). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) podľa ust. § 363 C.s.p.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 364 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.