Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-13C/16/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie sudkyňou JUDr. Ľubicou Adamčíkovou v právnej veci žalobcu: THERMICAL s.r.o., Moyzesova 18, Košice, IČO: 45 563 586, zast. Mgr. Radovanom Spišákom, advokátom so sídlom v Košiciach, Petzvalova 5 proti žalovanej: K.. Y. V., nar. X.X.XXXX, bytom U. T., N. X, zast. JUDr. Kristínou Rigovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova 44, o zaplatenie 937,82 eur s prísl. takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 937,82 eur s 5,5 % úrokom z omeškania ročne, od 5.6.2013 až do zaplatenia.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 937,82 eur s prísl.. Žalobu odôvodnil tým, že je prevádzateľom motorového vozidla zn. KIA Magentis, EČV: V. XXX J.. Dňa 7.9.2011 na ul. Moyzesovej 18 v Košiciach, na súkromnom parkovisku došlo ku škodovej udalosti, ktorú spôsobila žalovaná svojím motorovým vozidlom zn. Toyota Avensis, EVČ: V. XXX Z., keď pri cúvaní narazila do žalobcovho tam odparkovaného vozidla, čím mu poškodila predný nárazník pod ľavým svetlometom, ako aj stredovej časti. Žalobca privolal príslušné oddelenie PZ, ktoré miesto priestupku, ako aj vozidlo ohliadli a v zápisnici o ohliadke konštatovali vznik škody. Žalobca si nechal predmetné motorové vozidlo, poškodené zapríčinením žalovanej, opraviť v servise, pričom za opravu bola vyčíslená suma 937,82 eur bez DPH vo faktúre č.XXX/XXXX. Žalobca si prostredníctvom D.A.S. poisťovňa právnej ochrany a.s. uplatnil nárok na náhradu škody listom zo dňa 20.5.2013, pričom žalovaná listom zo dňa 5.6.2013 oznámila, že nepoškodila motorové vozidlo žalobcu a že na jej vozidle Toyota Avensis nebola žiadna škoda, a preto nemohla spôsobiť žalobcovi vyčíslenú škodu.

2. Žalovaná so žalobou nesúhlasila, žiadala ju zamietnuť z dôvodu, že nebolo preukázané, že ona spôsobila nehodu.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov, oboznámením sa s pripojeným spisom OO PZ Košice-Staré Mesto, ČVS: ORP-831/SM-KE-2012, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav: Dňa 7.9.2011 na súkromnom parkovisku v Košiciach na Moyzesovej 18 došlo ku škodovej udalosti, v zmysle ktorej žalovaná mala pri cúvaní svojím motorovým vozidlom poškodiť motorové vozidlo žalobcu. Privolaná hliadka polície konštatovala po ohliadke vznik škody, a to viditeľné poškodenie predného nárazníka pod ľavým svetlometom a v stredovej časti na motorovom vozidle žalobcu.

4. Štatutárny zástupca žalobcu uviedol, že v predmetný deň bol upovedomený pracovníkom ostrahy, že zamestnanec budovy Lesov SR mu oznámil, že na parkovisku bolo poškodené vozidlo zn. KIA Magentis, čiernej farby patriace žalobcovi. V zapätí vyhľadal pracovníka Lesov, ktorého poznal z videnia a ktorý mu oznámil, že bol pri okne a videl, ako strieborné motorové vozidlo pri cúvaní narazilo svojou zadnou časťou do prednej časti vozidla patriaceho žalobcovi. Nevedel uviesť presný typ motorového vozidla, ale zapísal si evidenčné číslo. Na základe tohto evidenčného čísla vedel, že motorové vozidlo patrí žalovanej, ktorú pozná taktiež z videnia, keďže pracuje u poisťovacieho makléra na spoločnej chodbe. Privolal políciu, prišla dopravná hliadka a vzhľadom na to, že išlo o súkromné parkovisko, polícia uviedla, že to nebude riešiť. Zároveň požiadal majiteľa poisťovacej kancelárie, aby kontaktoval žalovanú, ktorá poškodila vozidlo žalobcu. Žalovaná asi po 2 hodinách prišla a tvrdila, že škodu nespôsobila. Túto skutočnosť žalobca oznámil na Obvodnom odd. polície na Pribinovej ul., kde bol vypovedať a zároveň bolo začaté trestné stíhanie, ktoré bolo zastavené, keďže sa nepreukázal úmysel a žalobca bol odkázaný na škodu v občiansko-právnom konaní. Ďalej uviedol, že žalovaná asi po 2,5 hod. po inkriminovanej udalosti prišla motorovým vozidlom v sprievode nejakej ženy, pričom on si prezrel jej motorové vozidlo avšak uviedol, že on to posúdiť nevie, videl iba nejaký odtlačok na nárazníku, avšak vzhľadom na to, že žalovaná narazila zadnou časťou do vozidla žalobcu v prednej časti, pričom predná časť je vždy náchylnejšia na poškodenie ako zadná časť, pretože ide o deformačnú zónu vozidla. Žalovaná tvrdila, že škodu nespôsobila, pričom on jej uviedol, že ide o škodu, ktorá by mala byť krytá z povinného zmluvného poistenia, a preto by mala túto skutočnosť oznámiť svojej poisťovni. Žalovaná však uviedla, že ona nič ohlasovať nebude, pretože ona túto škodu nespôsobila. Ďalej uviedol, že zistil v registri, že vozidlo žalovanej je poistené v poisťovni Wüstenrot a túto škodovú udalosť nahlásil v tejto poisťovni, pričom poisťovňa vykonala ohliadku motorového vozidla žalobcu v priebehu asi 1 týždňa až 10 dní. Uviedol, že vozidlo žalobcu malo prasknutý predný nárazník a nechal si ho opraviť v Autoservise, ktorý patrí jeho bratovi, a to asi po mesiaci od ohliadky poisťovňou Wüstenrot. Týmto vozidlom naďalej jazdil, keďže bolo prevádzkyschopné. Na vozidle bol vymenený a lakovaný nárazník. Pri ohliadke pracovníkom poisťovne bolo uvedené, že je potrebná výmena a lakovanie predného nárazníka, čo aj bolo urobené. Žalobcovi bola vyfakturovaná cena za opravu, ktorú žalobca aj uhradil. Keďže sa jednalo o 8-ročné vozidlo, nevidel zmysel nechať ho opraviť v autorizovanom servise, keďže nechcel navyšovať náklady opravy.

5. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že v inkriminovaný deň bola na parkovisku, že si to pamätá, bol september, ale presný dátum uviesť nevedela a priznala, že odchádzala svojím motorovým vozidlom. Uviedla, že nie je si vedomá toho, aby pri nacúvaní narazila do vozidla žalobcu. Asi po hodine jej kolega oznámil, že spôsobila nehodu, tak sa vrátila na parkovisko a bolo jej štatutárnym zástupcom žalobcu povedané, že na mieste už bola dopravná polícia, ktorá nič neriešila, pričom opätovne zavolal políciu, táto aj odfotila jej motorové vozidlo a bolo jej povedané, že jej vozidlo je nepoškodené, pričom štatutárny zástupca žalobcu jej povedal, že už bola v servise a nechala si opraviť auto a že ušla z miesta činu. Poukázala na to, že vlastne ešte v ten deň keď malo dôjsť ku škodovej udalosti, v priebehu 2 hodín sa vrátila na parkovisko a uviedla, že vlastní osobné motorové vozidlo zn. Toyota Avensis, šedá metalíza. Ďalej uviedla, že vozidlo žalobcu videla, keďže stálo na parkovisku a že išlo o vozidlo zn. KIA Sorento a malo poškodený nárazník. Poprela, že by mohla spôsobiť túto nehodu, pretože ak by narazila do nejakého vozidla, musela by to cítiť, ona však nič necítila. Taktiež uviedla, že pred touto škodovou udalosťou mala vedomosť o tom komu toto vozidlo patrí, a to žalobcovi. Uviedla, že ona si toto vozidlo všimla z dôvodu, že bolo čierne a malo poškodený nárazník, to znamená, že už pred touto udalosťou bol poškodený. Po nehode videla toto vozidlo, aj jej sa nezdalo, že by malo viac poškodený nárazník, ako pred nehodou.

6. Vypočutý svedok K.. S. Y. uviedol, že štatutárneho zástupcu žalobcu, ako aj žalovanú pozná iba z videnia, keďže robia v budove kde pracuje aj on a majú prenajaté priestory, pričom sa s nimi stretával v tejto budove. Osobne sa s nimi nepozná. Nevedel uviesť kedy sa predmetná udalosť stala vzhľadom na odstup času, ale práve vtedy stál pri okne a v priestore na dvore kde je altánok, videl stáť žalovanú ako fajčila, potom nasadla do svojho vozidla, vycúvala svojím vozidlom a v druhom rade kde stálo motorové vozidlo videl, ako sa toto vozidlo zakolísalo, keď doňho „ťukla“ a vlastne obidve vozidla sa zakolísali. Nepamätal si, či žalovaná vystúpila z vozidla alebo nie, ale jednoducho odišla. Nebol to silný náraz, ale bolo evidentné, že tie autá sa dotkli, tak zavolal na vrátnicu, že ak by na aute, do ktorého narazila žalovaná svojím motorovým vozidlom bola nejaká škoda, aby to oznámili majiteľovi tohto vozidla a že videl, že žalovaná týmto vozidlom narazila do tohto vozidla. V prípade ak by niečo poškodila, že má na to zákonnú poistku a v podstate si to ani nemusela uvedomiť. Vrátnik túto skutočnosť oznámil štatutárnemu zástupcovi žalobcu a potvrdil, že vec bola riešená aj na polícií, pretože aj tam vypovedal. Potvrdil, že

zreteľne videl vozidlo aj žalovanú, ako aj značku motorového vozidla. Aj na pojednávaní potvrdil, že zreteľne videl žalovanú, aj vozidlo, ktoré stálo na parkovisku. Uviedol, že žalovaná zadnou časťou svojho vozidla narazila do stojaceho vozidla a že vozidlo žalovanej malo bielu farbu. Uviedol, že podstatné je, že videl ako žalovaná nacúvala, autami to zakývalo, teda bol tam náraz. Vypočutá svedkyňa (suseda žalovanej) uviedla, že vzhľadom na to, že Košice nepozná, ale pamätá si kde sa udalosť stala, bolo to vo firme na dvore, keď prišiel jeden pán s tým, že žalovaná poškodila auto. Ona aj so žalovanou medzitým odišli do Šace, kde mala žalovaná svokru a vtedy volal nejaký pán, ktorý oznámil, že žalovaná narazila do auta. Na to žalovaná zastavila a spoločne kontrolovali vozidlo žalovanej s tým, že toto vozidlo poškodené nebolo a vrátili sa naspäť na dvor do firmy, kde prišli policajti a začali fotiť a riešiť. Uviedla, že sedela so žalovanou v aute na prednom sedadle pri vodičovi a nepamätala si, či žalovaná išla vozidlom dopredu alebo cúvala, avšak nepočula žiadny náraz vozidla.

7. V priebehu konania žalovaná namietala aj uplatňovanú výšku nároku a uviedla, že suma požadovaná za opravu vozidla je navýšená nedôvodne. Na túto okolnosť súd vypočul svedka Y. Š., majiteľa Autoservisu, v ktorom bolo opravené vozidlo žalobcu. Svedok uviedol, že štatutárny zástupca žalobcu je jeho bratom a on je majiteľom firmy Autocentrum, kde bolo opravované poškodené vozidlo žalobcu. Uviedol, že jeho servis sa špecializuje na opravy po poistných udalostiach. Poukázal na to, že faktúra bola vystavená v roku 2012 a opravovali v jeho servise vozidlo zn. KIA, ktoré malo poškodenú prednú časť od nárazu iného vozidla. Keďže od vzniku nehody až do opravy vozidla uplynul nejaký čas, zabezpečovali náhradné diely a čakali na vyjadrenie, či ide o udalosť, ktorú bude riešiť poisťovňa, preto s opravou bolo začaté s odstupom času. Presne uviesť nevedel, aká doba uplynula, odkedy mu jeho brat (štatutárny zástupca žalobcu) ukázal vozidlo a čo bolo na ňom poškodené a že do opravy vozidla, ale mohli prejsť asi 2 až 3 mesiace. Čakali kým poisťovňa bude poistnú udalosť dokumentovať a následne vozidlo rozobrali, zistili rozsah poškodenia, objednali náhradné diely, a to predný nárazník a výstuhy nárazníka, resp. absorbér. Nový náhradný diel nalakovali a potom ho vymenili. Poškodené vozidlo od havárie po opravu nebolo v servise, bolo pojazdné. Uviedol, že on nemá vedomosť o tom, či jeho brat týmto vozidlom jazdil. Čo sa týka výšky škody, poukázal na tzv. kalkulačný program firmy Audatext, ktorá je medzinárodne uznávanou spoločnosťou, ktorá podľa typu vozidla priradí vždy aktuálnu cenu za náhradné diely a k tomu súvisiace práce, ako aj lakový materiál. Túto kalkuláciu on vypracoval s aktuálnymi cenami, kde podľa vyúčtovania na konci tejto kalkulácie náklady na náhradné diely sú podľa aktuálneho cenníka z októbra 2017 v celkovej výške 423,00 eur, mzda za mechanické práce je vo výške 41,00 eur, mzda za lakovacie práce je vo výške 144,00 eur a cena za lakový materiál je vo výške 336,00 eur. Celkové náklady na opravu, pokiaľ by takéto vozidlo dnes opravovali v jeho servise, je 945,00 eur bez DPH. Uviedol, že vozidlo žalobcu malo poškodený predný nárazník, avšak vzhľadom na to, že ročne robí od 150 do 200 poistných udalostí nevedel uviesť presne či išlo o pravú alebo ľavú stranu. Toto poškodenie na vozidle bolo zjavné, že vzniklo nárazom iného vozidla, pretože tam boli zvyšky laku na nárazníku. Nevedel však uviesť akého laku. Keďže nárazník bol prasknutý a po demontáži nárazníka sa zistilo, že je deformovaná aj jeho výstuha, čiže absorbér, bola nutná výmena týchto dielov. Mohlo sa to stať pri cúvaní, keď iné vozidlo cúvalo a narazilo do tohto nárazníka. Uviedol, že jeho servis nie je autorizovaným servisom, ale špecializovaným na poistné udalosti. Poukázal na to, že oprava v autorizovanom servise by bola určite vyššia a uviedol, že v Košiciach je veľa autorizovaných servisov, ktoré nemajú svoju lakovňu a sú zadávateľom prác pre jeho prevádzku, kde oni v subdodávke pre nich opravia vozidlo, následne autorizovaný servis si na to pridá svoj koeficient navýšenia a takto fakturujú konečnému zákazníkovi, resp. poisťovni. Poukázal na to, že neznačkové diely si nemôže dovoliť, pretože ručí kvalitou a svojmu bratovi by neoriginálny čínsky diel na vozidlo nenamontoval, keďže nespĺňa základné predpoklady bezpečnosti. Takže montujú len originálne diely a samozrejme ide o nové diely. Ďalej uviedol, že nič naviac na predmetnom vozidle nebolo robené, odstraňovali sa len následky škody, ktorá vznikla na vozidle. Skutočnosť, že vozidlo bolo opravené až po nejakom čase vzhľadom na to, že sa čakalo na náhradné diely, nemalo vplyv na cenu opravy vozidla.

8. Žalovaná poukázala na to, že žalobca v poisťovni Wüstenrot Košice nahlásil poistnú udalosť poisťovni žalovanej dňa 5.12.2011, pričom ohliadka vozidla žalobcu bola vykonaná dňa 8.12.2011 a doohliadka bola vykonaná dňa 12.1.2012. Dňa 28.3.2014 oznámila poisťovňa žalobcovi, že právo na plnenie je premlčané. Ďalej poukázal na to, že žalobca do dvoch rokov od vzniku poistnej udalosti nepredložil faktúru za opravu motorového vozidla a ani rozpočet opravy a za toto obdobie ani s poisťovňou nekomunikoval žiadnym spôsobom. Podľa žalovanej žalobca zavádza súd, keď po celý čas konania neuviedol, že poisťovňa ho vyzvala k predloženiu dokladov potrebných k uplatneniu náhrady škody, ako aj skutočnosť, že mu oznámila premlčanie poistnej udalosti.

9. Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že v prvom rade bol to on, ktorý škodovú udalosť nahlásil do poisťovne žalovanej, nakoľko žalovaná odmietla čokoľvek vykonať. Túto skutočnosť potvrdila aj žalovaná. Hoci malo byť v záujme žalovanej, aby škodovú udalosť riešila a nahradila aj poisťovňa, tak nároky z PZP voči poisťovateľovi, a to hoci sa žalovaná bráni tým, že ho mala uzavreté a hradené, nemala záujem uplatniť, čo je však len na jej škodu. Táto skutočnosť je zásadným rozporom v tvrdeniach žalovanej, ktorá na jednej strane sa bráni tým, že sa mala hradiť škoda z jej PZP, no na druhej strane si ju u poisťovateľa neuplatnila, preto takáto obrana je zjavne účelová, keďže až teraz žalovaná zistila, že by mala povinnosť škodu uhradiť poškodenému na základe rozhodnutia súdu, tak sa začala brániť PZP, ktoré sama neuplatňovala. Ďalej žalobca poukázal na zák. č.381/2001 Z.z., okrem iného aj na ust. § 15, v zmysle ktorého poškodený je oprávnený uplatniť si svoj nárok priamo proti poisťovateľovi, avšak nie je povinný, je to jeho právo, naviac oproti právam podľa OZ, ktoré ak poškodený nevyužije, nevzdáva sa nároku voči žalovanej. Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi sa použije obdobná úprava podľa § 106 OZ. Je to teda samostatný nárok. Poisťovňa a škodca (žalovaná) zodpovedajú na základe rôznych právnych titulov. Zároveň poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 25Cdo 895/2008. Ďalej uviedol, že poškodený žalobca má teda právo na náhradu škody uplatniť buď u osoby, ktorá zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (prevádzateľ a vodič) alebo priamo u poisťovateľa škodcu (§ 15 PZP) alebo u škodcu a jeho poisťovateľa súčasne. Uvedené vyplýva zo zák.č.381/2001 Z.z., Občianskeho zákonníka, ako aj judikatúry (Najvyšší súd SR sp.zn. 3Cdo 256/2012).

10. To, že škodu spôsobila žalovaná potvrdil jednoznačne svedok K.. S. Y., ktorý ako na polícií, tak aj na súde na pojednávaní jednoznačne potvrdil, že zreteľne videl zakolísanie vozidiel a zreteľne videl žalovanú, ako svojím motorovým vozidlom pri cúvaní narazila do vozidla žalobcu.

11. Žalobca ako listinný dôkaz do spisu predložil zápisnicu o ohliadke miesta priestupku zo dňa 7.9.2011 (č.l.6), čestné vyhlásenie - dotazník pre D.A.S. poisťovňu právnej ochrany svedka K.. S. Y. (č.l. 7), faktúru č. XXX/XX vystavenú M.Š. - Autocentrum Ruskov pre žalobcu zo dňa 31.1.2012 (č.l.8), servisný list (č.l.9), uplatnenie nároku na náhradu škody (č.l.10), odpoveď žalovanej (č.l.11), predžalobnú výzvu (č.l.12).

12. Na návrh žalovanej súd si vyžiadal od poisťovne Wüstenrot originály zápisu o poškodení motorového vozidla žalobcu z vykonanej ohliadky zo dňa 8.12.2011 a doohliadky zo dňa 12.1.2012 (č.l.93, 94a), z ktorých zistil, že na motorovom vozidle žalobcu bol poškodený predný nárazník, kde v poznámke je uvedená výmena a pri doohliadke je uvedené, že výstuha je prasknutá kompozit pretlačená.

13. Podľa § 2 písm. h/ a písm. i/ zák.č.381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, na účely tohto zákona sa rozumie, škodovou udalosťou skutočnosť, ktorá môže byť dôvodom vzniku práva poškodeného na plnenie poisťovateľa alebo kancelárie, poistnou udalosťou vznik povinnosti poisťovateľa alebo kancelárie nahradiť vzniknutú škodu.

14. Podľa § 4 ods. 2 písm. b/ cit. zákona, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

15. Podľa § 10 ods. 1 cit. zákona, poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky.

16. Podľa § 10 ods. 3 cit. zákona, poistený je povinný bez zbytočného odkladu poisťovateľovi písomne oznámiť, že a) bol proti nemu uplatnený nárok na náhradu škody a vyjadriť sa k požadovanej náhrade a jej výške, b) v súvislosti so škodovou udalosťou sa začalo trestné stíhanie alebo konanie o priestupku a zabezpečiť, aby bol poisťovateľ informovaný o ich priebehu a výsledkoch; ak má poistený právneho zástupcu, je povinný oznámiť poisťovateľovi jeho meno, priezvisko trvalý pobyt alebo jeho obchodné meno a sídlo, c) právo na náhradu škody bolo riadne uplatnené; v takomto prípade je poistený povinný postupovať podľa pokynov poisťovateľa.

17. Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

18. Podľa § 415 OZ, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

19. Podľa § 427 ods. 1 OZ, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

20. Podľa § 428 OZ, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

21. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

22. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca mal odparkované svoje osobné motorové vozidlo zn. KIA Magentis EČV: V. XXX J. na súkromnom parkovisku na ul. Moyzesova 18 v Košiciach. Dňa 7.9.2011 žalovaná svojím osobným motorovým vozidlom zn. Toyota Avensis EVČ: V. XXX Z. pri cúvaní narazila do motorového vozidla žalobcu. Túto skutočnosť jednoznačne potvrdil svedok K.. S. Y. ako očitý svedok. Žalobca si nárok na náhradu škody z poistnej udalosti uplatnil u žalovanej, pričom žalovaná odmietla plniť, pretože popierala, že by k vzájomnému kontaktu vozidiel mohlo dôjsť. Tvrdila, že škodová udalosť nemohla byť spôsobená jej motorovým vozidlom, nakoľko stopy po kontakte na jej motorovom vozidle nie sú žiadne, čo potvrdila aj privolaná polícia, ktorá túto udalosť riešila a zároveň ju aj zadokumentovala. Následne trestné stíhanie voči nej bolo zastavené. Tvrdenie žalovanej o neexistencií škody na jej vozidle, ktorá má preukázať skutočnosť, že na vozidle žalobcu nemohla spôsobiť škodu, je právne irelevantné. Súd sa stotožňuje s argumentáciou žalobcu, že otázka vzniku poškodenia na jednom vozidle a zároveň nepoškodenia iného vozidla závisí od viacerých aspektov, akým je kvalita nárazníkov tej ktorej značky vozidla, výška v ktorej sa nárazník nachádza, uhol, pod akým sa nárazníky vozidla stretli a pod.. Taktiež v praxi sa stretávame s prípadmi, kde škoda na jednom vozidle výrazne prevyšuje škodu druhého vozidla, resp. kde škoda na jednom z vozidiel havárie úplne absentuje. Škoda na vozidlách teda nemusí byť rovnaká a ani tvrdenie žalovanej, že necítila náraz nie sú pre rozhodnutie relevantné, ide o subjektívne tvrdenia žalovanej, ktoré nijako nepreukázala. Taktiež sa súd stotožňuje s vyjadrením žalobcu, že zastavenie trestného stíhania voči žalovanej nijako nepreukazuje, že žalovaná za škodu nie je zodpovedná a že žalovaná škodu nespôsobila. Uznesenie o zastavení trestného konania je uvedené, že k zastaveniu došlo z dôvodu, že nejde o trestný čin a že sa jedná o občiansko-právnu vec. V trestnom konaní sa neprejednával dopravný priestupok, ale trestný čin. Čo sa týka námietky žalovanej, že žalobca si náhradu spôsobenej škody neuplatnil u poisťovni, ktorá je zo zákona povinná uhradiť spôsobenú a preukázateľnú škodu, ak je preukázané zavinenie zo strany poisteného, k tomu súd uvádza, že v tomto prípade ide o osobitný druh zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 427 a nasl. a že zodpovednosť za škodu podľa § 427 spočíva v tom, že ide o zodpovednosť za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku a subjektom tejto zodpovednosti môže byť len prevádzkovateľ motorového vozidla, ktoré spôsobilo škodu. Zodpovednosť prevádzkovateľa vozidla podľa tohto ustanovenia je zodpovednosť založená na princípe objektívnej zodpovednosti (judikát Najvyššieho súdu SR č.29/1979). Predpokladmi vzniku zodpovednosti prevádzkovateľa pri škodách spôsobených prevádzkou motorového vozidla sú: 1. udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky, 2. vznik škody a 3. príčinná súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody.

23. Keďže zodpovednosť prevádzkovateľa pri škodách spôsobených prevádzkou motorového vozidla je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, to znamená, bez ohľadu na zavinenie nie je podmienkou jej vzniku protiprávny úkon osoby, ktorá za škodu zodpovedá.

24. Ako to vyplýva z ust. § 442 ods. 1 OZ, poškodenému sa uhrádza skutočná škoda. Žalobca riadne preukázal výšku škody, a to predloženou faktúrou a servisným listom, ako aj výsluchom svedka Y. Š., ktorý potvrdil, že rozsah opravy je v súlade s priloženou faktúrou a servisným listom, že bola nutná výmena dielcov, že nič viac sa na vozidle nerobilo, len nevyhnutné odstránenie následkov škody a že sa jedná o cenu riadne vypočítanú v zmysle cenovej kalkulácie programov používaných autoservismi.

25. Náhrada škody je viazaná na splnenie niekoľkých predpokladov, medzi ktoré patrí existencia zodpovednosti za škodu. Pokiaľ nie je preukázané, že za danú škodu zodpovedá škodca, nie je možné ho na náhradu škody zaviazať. V tomto prípade žalobca preukázal súdu, že škoda na jeho motorovom vozidle v uvedenom rozsahu vznikla v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla žalovanej, čím bol naplnený základný predpoklad pre priznanie nároku na náhradu škody, a to príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti žalovanou a vzniknutou škodou na motorovom vozidle žalobcu.

26. V sporovom konaní, o ktoré ide i v posudzovanej veci, platí zásada dispozičná a prejednacia. Prejednacia zásada spočíva v tom, že tvrdenie skutočnosti a navrhovanie dôkazov k nim je zásadne vecou strán sporu. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov teda leží zásadne na nich a ukladá im povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Strana sporu má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť unesenia dôkazného bremena. K splneniu tejto povinnosti je zaviazaná každá sporová strana. Žalobca je povinný preukázať, že stav zakladajúci právo nastal. Rozsah dôkazného bremená (okruh skutočností, ktoré musí strana sporu preukázať) zásadne určuje hmotno-právna norma, ktorá má byť na daný vzťah aplikovaná. Dôkazná povinnosť žalovaného sa potom odvíja od dôkazov predložených žalobcom. Dôkazné bremeno neleží na žalovanom za situácie, ak iba popiera pravdivosť tvrdení žalobcu. Musí však uniesť dôkazné bremeno, ak toto dôkazné bremeno uniesol už žalobca, t.j. ak pre jeho úspech v konaní je potrebné uniesť dôkazné bremeno o svojom tvrdení, ktorý dôvodnosť žaloby napriek splneniu dôkaznej povinnosť žalobcom namieta.

27. V posudzovanej veci žalobca uniesol dôkazné bremeno o svojom tvrdení o existencií škody na svojom motorovom vozidle, ktorá bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla žalovanej, ako aj o jej výške v súdom priznanej časti. Unesenie dôkazného bremená o týchto tvrdeniach žalobcom žalovaná namietala, keď len tvrdila neexistenciu poškodenia jej motorového vozidla, ktorý argument súd neakceptoval z dôvodu uvedeného v ods. 22. Taktiež žalovaná tvrdila, že suma za opravu motorového vozidla žalobcu je neprimeraná, avšak uvedené tvrdenie žalovaná žiadnym dôkazným prostriedkom nepreukázala.

28. Čo sa týka výpovede svedkyne Rickovej (suseda žalovanej) súd považuje túto výpoveď za účelovú, keďže táto svedkyňa si ani nepamätala presne, kde sa mala udalosť stať, túto svedkyňu nevidel ani očitý svedok Ing. Mižák a nebola ani vypočutá políciou.

29. Na základe vyššie uvedeného rozhodol súd tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

30. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

31. Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ust. Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 % bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1.dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

32. Výšku úrokov z omeškania súd určil podľa vyššie cit. ustanovenia § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z.. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1.dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške 0,5 % ročne; po zvýšení o 5 % bodov výška úrokov z omeškania činí 5,5 % ročne. Žalobca si výšku úrokov z omeškania uplatnil vo vyššom rozsahu, preto súd v prevyšujúcom rozsahu žalobný návrh zamietol.

33. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. Žalobca bol v spore plne úspešný, žalovaná neúspešná, preto žalobcovi vzniklo voči žalovanej právo na plnú náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 2 rovnopisov s prílohami. U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví na náklady odvolateľa. Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.