Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

50C/177/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II sudkyňou JUDr. Ivanou Dančovou v právnej veci žalobcu: J. E., X.. XX.XX.I., G. XX, J., B.. E.. Z. Z., C., P. XX, J., proti žalovanému: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Dúbravská cesta 14, Bratislava, IČO: 35919001, zast. E.. K. L., advokát, Štúrova 13, Bratislava, o náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 118,10 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne od 10.07.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 99,72 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 10.07.2013 sa žalobca domáhal voči žalovanému náhrady vo výške 86.471,08 Eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia za neoprávnené užívanie pozemku, resp. titulom náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom viaznucim na pozemku.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 19.03.2013 v znení dodatku č. 1 zo dňa 20.03.2013 a dňa 22.03.2013 ako postupník uzavrel s postupcami ako podielovými spoluvlastníkmi parcely F. - M. Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o Y. XXXX m2, nachádzajúcej sa v F.. Ú.. R., S. J.S., U. na Z. Č.. XXXX R. F. J. (ďalej aj „nehnuteľnosť“ alebo „pozemok“) zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú majú postupcovia voči žalovanému a Prešovskému samosprávnemu kraju z titulu užívania pozemku stavbou pozemnej komunikácie vo vlastníctve žalovaného. Postupcovia nadobudli vlastnícke právo k pozemku na základe rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 13C/204/2006 zo dňa 05.12.2012 a následného prejednania dedičstva, ako to vyplýva z uznesení o dedičstve č. 26D/1/2013, Dnot 2/2013 zo dňa 12.03.2013 a č. 26D/46/2013, Dnot 20/2013 zo dňa 12.03.2013. Následne na základe kúpnych zmlúv uzavretých medzi postupcami a žalobcom, došlo k zmene vlastníckeho práva k pozemku, čo vyplýva z rozhodnutí o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech žalobcu vydaných Správou katastra Prešov č. Y. XXXX/ XX zo dňa 05.04.2013 a Y. XXXX/XX zo dňa 05.04.2013. Podľa znaleckého posudku má postupca v 1. rade, ako podielový spoluvlastník pozemku v období od 11.07.2010 do 04.04.2013, nárok na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom, čo za žalované obdobie predstavuje ročne sumu 31.429,75 Eur. Podľa znaleckého posudku má postupca v 2. rade, ako podielový spoluvlastník pozemku v období od 11.07.2011 do 04.04.2013, nárok na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom, čo za žalované obdobie predstavuje ročne sumu 4.983,69 Eur. Podľa znaleckého posudku má postupca v 3. rade, ako podielový spoluvlastník pozemku v období od 11.07.2010 do 04.04.2013, nárok na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom, čo za žalované obdobie predstavuje ročne sumu 11.786,19 Eur. Podľa znaleckého posudku má postupca v 4. rade, ako podielový spoluvlastník pozemku v období od 11.07.2010 do 04.04.2013, nárok na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom, čo za žalované obdobie predstavuje ročne sumu 11.786,19 Eur. Podľa znaleckého posudku má postupca v 5. rade, ako podielový spoluvlastník pozemku v období od 11.07.2010 do 04.04.2013, nárok na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom, čo za žalované obdobie predstavuje ročne sumu 7.857,38 Eur. Podľa znaleckého posudku má postupca v 6. rade, ako podielový spoluvlastník pozemku v období od 11.07.2011 do 04.04.2013, nárok na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom, čo za žalované obdobie predstavuje ročne sumu 4.983,69 Eur. Podľa znaleckého posudku má postupca v 7. rade, ako podielový spoluvlastník pozemku v období od 11.07.2010 do 04.04.2013, nárok na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom, čo za žalované obdobie predstavuje ročne sumu 7.857,38 Eur. Celkovo tak postupcovia postúpili na žalobcu pohľadávku vo výške 80.684,27 Eur. Postupcovia postúpenie pohľadávky oznámili žalovanému oznámeniami doručenými mu dňa 09.05.2013, 17.06.2013 a dňa 08.07.2013. Na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom ako predávajúcim a vlastníkom pozemku a spoločnosťou ANGLO - SWISS TRADING LTD ako kupujúcim došlo k prevodu vlastníckeho práva na kupujúceho, a to na základe rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva Správy katastra Prešov č. V 1775/13 zo dňa 11.04.2013. Podľa znaleckého posudku žalobca, ako výlučný vlastník pozemku v období od 05.04.2013 do 10.04.2013 má nárok na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom za 6 dní, čo predstavuje ročne sumu 118,10 Eur. Žalobca ako postupník následne uzavrel so spoločnosťou ANGLO - SWISS TRADING LTD ako postupcom dňa 05.07.2013 zmluvu o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej bola pohľadávka spoločnosti voči žalovanému a Prešovskému samosprávnemu kraju titulom bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku stavbou pozemnej komunikácie, vo výške obvyklého nájomného, resp. titulom náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom viaznucim na pozemku vo výške obvyklej náhrady v období kedy bol postupca vlastníkom pozemku, a to od 11.04.2013 vrátane, do 29.05.2013 vrátane. Postupca oznámil postúpenie pohľadávky žalovanému listom zo dňa 08.07.2013. Spoločnosť ANGLO

- SWISS TRADING LTD následne ako postupca postúpila na žalobcu pohľadávku titulom náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom, čo za žalované obdobie (11.04.2013 - 29.05.2013 vrátane) predstavuje sumu vo výške 5.668,71 Eur. Na základe znaleckých posudkov postúpená pohľadávka titulom náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom predstavuje spolu žalovanú sumu vo výške 86.471,08 Eur. Žalobca teda nadobudol pozemok do svojho vlastníctva na základe kúpnych zmlúv uzavretých medzi ním a postupcami.

3. Žalovaný (ďalej aj „NDS“) so žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť a uviedol, že predmetný pozemok je a bol zastavaný diaľnicou. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 05.12.2012 sp. zn. 13C/204/2006 bolo určené vlastnícke právo k predmetnému pozemku. Následne po prededení pozemku, žalobca tento kúpil od dedičov pôvodných vlastníkov, ktorý potom pozemok obratom previedol na spoločnosť ANGLO - SWISS TRADING LTD. Táto spoločnosť následne nehnuteľnosť predala firme AKANT, s.r.o., ktorá túto nehnuteľnosť opäť predala tretej osobe, a to manželke žalobcu. Od manželky žalobcu žalovaný dňa 28.11.2013 pozemok odkúpil za kúpnu cenu vo výške 394.088,87 Eur. V danom prípade sú naplnené všetky predpoklady na vznik zákonného vecného bremena tým, že pozemok zastavaný diaľnicou bol ku dňu vzniku žalobcu (01.02.2005) spravovaný Slovenskou správou ciest. Predmetný pozemok bol v zmysle rozsudku Okresného súdu Prešov v konaní sp. zn. 13C/204/2006 až do jeho odkúpenia manželkou žalobcu nevyporiadaným pozemkom, resp. pozemkom, ku ktorému nebolo preukázané vlastnícke právo štátu. Predmetný pozemok nemohol byť a ani nebol predmetom vkladu do žalovaného pri jeho vzniku. Pozemok nadobudol žalovaný od pôvodných vlastníkov dňa 05.04.2013, kedy bol ako vlastník zapísaný v katastri nehnuteľností. Ku dňu vzniku žalovaného vzniklo na predmetnom pozemku zákonné vecné bremeno, spočívajúce v užívaní tohto pozemku stavbou diaľnice. Tento pozemok nebol odo dňa 01.02.2005 užívaný bez právneho dôvodu, a teda akákoľvek náhrada za bezdôvodné obohatenie neprichádza do úvahy. Keďže nárok na náhradu za vecné bremeno vznikol spolu so vznikom vecného bremena ku dňu vzniku žalovaného, ide v danom prípade o náhradu jednorazovú, ktorá sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. V tejto súvislosti žalovaný vzniesol námietku premlčania, keďže uplatnené právo sa premlčalo dňa 01.02.2008. Žaloba bola pritom na súde podaná až dňa 10.07.2013. Vecné bremeno vzniklo ku dňu 01.02.2005 a od tohto dňa zaťažovalo predmetný pozemok. Nárok na náhradu za toto vecné bremeno mohol vzniknúť jedine tým vlastníkom predmetného pozemku, ktorí tento vlastnili ku dňu 01.02.2005. Akékoľvek nároky na náhradu ďalších vlastníkov pozemku sú neopodstatnené, keďže títo nadobúdali pozemok už zaťažený vecným bremenom v prospech odporcu. O túto náhradu sa pôvodní vlastníci pozemku nikdy nestarali a neprejavili o ňu žiadny záujem. Zmluvy o postúpení pohľadávok navyše neobsahujú všetky podstatné náležitosti. V zmluvách nie je jasne vymedzený dlžník, v zmluvách nie je dostatočne jasne vymedzená postupovaná pohľadávka. Vo všetkých zmluvách o postúpení pohľadávok sa uvádzajú dva rozličné právne tituly a teda dve rozdielne pohľadávky a to pohľadávka z bezdôvodného obohatenia a pohľadávka na náhradu za vecné bremeno, pričom každá z týchto pohľadávok má inú výšku. Suma 12,78 Eur za m2 ročne ako obvyklé nájomné a suma 11,32 Eur za m2 ročne ako obvyklá náhrada za vecné bremeno nie sú podložené žiadnym relevantným podkladom, teda výška pohľadávky je len domnelá. Postupovaná pohľadávka teda nesmie byť zameniteľná ani s pohľadávkou voči inému dlžníkovi, Práve zo žalobcom predložených zmlúv o postúpení pohľadávky vyplýva, že sa postupovali pohľadávky voči žalovanému ako aj voči Prešovskému samosprávnemu kraju, pričom nie je jasne vymedzené aká časť postupovanej pohľadávky pripadá na ktorého dlžníka. Navyše výška postupovanej pohľadávky, resp. pohľadávok je úplne iná ako suma uplatnená žalobcom v tomto konaní. Žalobca skupuje nehnuteľnosti nachádzajúce sa pod existujúcimi cestnými komunikáciami, budúcimi cestnými komunikáciami, najmä diaľnicami, verejnými priestranstvami a miestne slúžiacimi verejnej potrebe aj pod stavbami súkromných osôb, aby následne tieto nehnuteľnosti speňažil. Popri tom si žalobca uplatňuje aj domnelé práva za dočasné obmedzenie užívania, ktoré naňho pôvodní vlastníci postupujú. Na základe uvedeného má žalovaný za to, že zmluvy, ktorými boli postúpené (v čase postúpenia už premlčané) pohľadávky pôvodných vlastníkov pozemku sú neplatné z dôvodu absencie presného a jasného vymedzenia postupovaných pohľadávok. Čo sa týka domnelých pohľadávok ďalších vlastníkov pozemku ide o neexistujúce pohľadávky, keďže ďalším vlastníkom pozemku nárok na náhradu za vecné bremeno už nevznikol. K znaleckému posudku č. 116/2013 žalovaný uviedol, že má pochybnosti o objektívnosti a reálnosti ohodnotenia nájmu pozemku, a to jednak z dôvodu použitej metódy výpočtu hodnoty vecného bremena, ako aj z dôvodu podkladov, z ktorých znalec pri výpočte formou porovnávacej metódy vychádzal. Znalecký posudok vôbec neobsahuje zdôvodnenie výberu porovnateľných pozemkov. Znalec vychádzal z podkladov predložených objednávateľom, teda žalobcu. Znalec s pozemkom porovnával nehnuteľnosti, ktoré sú využívané na úplne iný účel ako predmetný pozemok. Rozdiel všeobecnej hodnoty nájmu v oboch posudkoch je vyše trojnásobný, čo je značný rozdiel, ktorý vzbudzuje pochybnosti o správnosti posudku predloženého zo strany žalobcu. V predloženom znaleckom posudku č. 18/2012 pristúpil znalec k oceňovaniu oboma metódami, pričom výsledné hodnoty sú veľmi podobné, takmer totožné.

4. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom č. k. 50C/177/2013 - 573 zo dňa 13.04.2016 tak, že žalobu zamietol, a to z dôvodu, že náhrada za obmedzenie vecného bremena má jednorazový charakter a preto iba výlučne právnym predchodcom žalobcu (postupcom) mohlo vzniknúť právo na zaplatenie jednorazovej náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva zo zákonného vecného bremena. Keďže v konaní bolo nepochybne preukázané, že žalobca sa stal vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, na ktorej sa nachádza diaľnica vo vlastníctve žalovaného až v roku 2013, a teda nehnuteľnosť nadobudol už s obmedzením spočívajúcim v zákonom zriadenom vecnom bremene, ktoré na neho prešlo po pôvodných vlastníkoch. Žalobcovi nevzniklo voči žalovanému právo na zaplatenie uplatnenej peňažnej náhrady.

5. V dôsledku odvolania žalobcu však bol predmetný rozsudok súdu prvej inštancie uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.04.2018, č. k. 3Co/30/2017 - 724, ako súdu odvolacieho, zrušený a vec bola súdu prvej inštancie vrátená na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia odvolací súd poukázal na závery plenárneho nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 12.10.2016, sp. zn. PL. ÚS 42/2015, ktorým bola vyslovená nesúladnosť jednorazovej náhrady za zákonné vecné bremeno zriadené podľa zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike s čl. 20 ods. 4 Ústavy SR a s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru. Hoci sa predmetný nález týkal iného zákona ako zákona č. 639/2004 Z. z., ktorý je rozhodujúcim v posudzovanom spore, jednoznačne ide o analogické situácie, ktorých podstatou je obmedzenie vlastníckeho práva zákonným vecným bremenom. Bez rozdielu na to, či je nehnuteľnosť zaťažená zákonným vecným bremenom vo forme diaľnice (ako je tomu v prejednávanej veci), resp. či ide o zákonné vecné bremeno podľa § 10 ods. 1 zákona č. 657/2004 Z. z., príp. o iné obmedzenie vlastníckeho práva zákonným vecným bremenom (zákon č. 182/1993 Z. z., zákon č. 66/2009 Z. z. a iné); stále ide o obdobný skutkový stav, kde zákonné vecné bremeno obmedzuje vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti, za čo mu (v zmysle vyššie uvedeného) patrí majetková náhrada. Pri obmedzovaní práv vlastníka nie je možné robiť rozdiely podľa povahy verejného záujmu, kvôli ktorému sa právne postavenie vlastníka obmedzuje. Pokiaľ Ústavný súd SR pri analogickej právnej situácii vyslovil nesúladnosť jednorazovej náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva zákonným vecným bremenom s Ústavou SR, treba na takéto závery prihliadať aj v posudzovanej veci. Čl. 20 ods. 4 Ústavy SR ako aj § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri náhrade za obmedzenie vlastníckeho práva zákonným vecným bremenom zriadeným podľa § 6 ods. 1 zákona č. 639/2004 Z. z. je nutné vykladať tak, že za takéto obmedzenie prináleží dotknutému vlastníkovi pozemku opakovaná náhrada. V tejto súvislosti možno zhrnúť, že obdobný právny názor o opakovanej forme náhrady za zriadené zákonné vecné bremeno bol vyjadrený najnovšie aj v rozsudkoch Krajského súdu v Nitre sp. zn. 6Co/142/2016 zo dňa 31.01.2017, Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/261/2016 zo dňa 31.08.2017, sp. zn. 6Co/107/2017 zo dňa 10.10.2017 a Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9Co/779/2014 zo dňa 30.03.2017. Odvolací súd preto zastal názor, že ak pri obmedzení vlastníckeho práva zákonným vecným bremenom (ktoré je zriadené in rem a je z neho povinný každý vlastník zaťaženej nehnuteľnosti) vlastníkom patrí opakovaná náhrada, spravodlivému usporiadaniu vecí zodpovedá, aby (ani) následní vlastníci nehnuteľnosti neboli vylúčení z legitímneho nároku na primeranú náhradu za obmedzenie svojho práva takýmto vecným bremenom. Jedná sa o kontinuálne obmedzenie vlastníckeho práva subjektu, ktorý je povinný vecné bremeno na svojej nehnuteľnosti znášať (pretože ide o vecné bremeno in rem), a to bez ohľadu na to, či sa jedná o obmedzenie pôvodného vlastníka, ktorý nehnuteľnosť vlastnil v čase, keď vecné bremeno vzniklo alebo vlastníka v ďalšom rade; vlastníci znášajú ťarchu vyplývajúcu z vecného bremena rovnako. Pri absencii pozitívnej právnej úpravy treba vec vykladať s ohľadom na všeobecné princípy spravodlivosti, pri zachovaní imperatívu ochrany základných práv a slobôd a to tak, že opakovaná náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva zákonným vecným bremenom náleží všetkým vlastníkom zaťaženej nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie preto pochybil v tom, že nárok žalobcu považoval za jednorazový, ktorý sa premlčiava v lehote troch rokov od jeho vzniku, pričom neprechádza na následných vlastníkov zaťaženej nehnuteľnosti. V novom konaní bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je viazaný a opätovne posúdi dôvodnosť žalobcovho nároku a bude skúmať platnosť predmetných zmlúv o postúpení pohľadávok na žalobcu, ako aj výšku náhrady stanovenej znalcom za obmedzenie vlastníckeho práva zákonným vecným bremenom.

6. Prvoinštančný súd, viazaný názorom odvolacieho súdu, na základe opätovne vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami, ako aj ostatnými listinami a dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

7. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 19.03.2013 (č. l. 24) nadobudol žalobca pohľadávku voči NDS a Prešovskému samosprávnemu kraju. Podľa čl. II, bod 2.2 zmluvy, stavba pozemnej komunikácie, ležiaca na pozemku postupcov, znemožňovala postupcom riadne užívanie pozemku. NDS a Prešovský samosprávny kraj užívali pozemok postupcov stavbou pozemnej komunikácie bez platnej nájomnej zmluvy. Postupcovia tak majú voči NDS a Prešovskému samosprávnemu kraju nesplatenú pohľadávku titulom bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku stavbou pozemnej komunikácie, resp. titulom náhrady za vecné bremeno viaznuce na pozemku vo výške obvyklého nájomného (12,78 Eur/m2 pozemku ročne), resp. vo výške obvyklej náhrady za vecné bremeno (11,32 Eur/m2 pozemku ročne) v danom mieste a čase v období od dňa uzavretia tejto zmluvy za dva roky spätne a pohľadávku do budúcna odo dňa uzavretia tejto zmluvy do doby, kedy dôjde k zmene vlastníckeho práva k pozemku. Dodatkom č. 1 zo dňa 20.03.2013 (č. l. 27) bola Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 19.03.2013 v čl. II, bod 2.2 modifikovaná a doplnená v časti spätnej účinnosti tak „...za dva roky spätne v prípade bezdôvodného obohatenia a za tri roky spätne v prípade náhrady za vecné bremeno...“.

8. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 22.03.2013 (č. l. 29) postúpil postupca L. Z. na žalobcu ako postupníka pohľadávku voči NDS a Prešovskému samosprávnemu kraju, uvedenú v čl. I zmluvy. V čl. I, bod 1.3 zmluvy sa uvádza, že stavba pozemnej komunikácie, ležiaca na pozemku postupcu, znemožňovala postupcovi riadne užívanie pozemku. NDS a Prešovský samosprávny kraj užívali pozemok postupcu stavbou pozemnej komunikácie bez platnej nájomnej zmluvy. Postupca tak má voči NDS a Prešovskému samosprávnemu kraju nesplatenú pohľadávku titulom bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku stavbou pozemnej komunikácie, resp. titulom náhrady za vecné bremeno viaznuce na pozemku vo výške obvyklého nájomného (12,78 Eur/m2 pozemku ročne), resp. vo výške obvyklej náhrady za vecné bremeno (11,32 Eur/m2 pozemku ročne) v danom mieste a čase v období od dňa uzavretia tejto zmluvy za dva roky spätne a pohľadávku do budúcna odo dňa uzavretia tejto zmluvy do doby, kedy dôjde k zmene vlastníckeho práva k pozemku.

9. Oznámeniami o postúpení pohľadávky zo dňa 19.03.2013, 20.03.2013 a 22.03.2013 (č. l. 9 až 13) oznámili postupcovia L. Z., C. Ž., E. J., H. J., Ľ. D., H. F., E.Á. F. C. P. F. žalovanému a Prešovskému samosprávnemu kraju postúpenie pohľadávok na žalobcu. Jedná sa o nesplatené pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia za záber a užívanie pozemku, resp. náhrady za vecné bremeno viaznuce na pozemku z dôvodu stavby pozemnej komunikácie Prešovského samosprávneho kraja a žalovaného vo výške obvyklého nájomného, resp. obvyklej náhrady za vecné bremeno v danom mieste a čase v období odo dňa uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky za dva roky spätne ako aj pohľadávku do budúcna odo dňa uzavretia Zmluvy do doby, kedy dôjde k zmene vlastníckeho práva k pozemku.

10. Žalobca nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy, ktorú ako kupujúci uzavrel s L. Z. G. XX.XX.XXXX (č. l. 358) a C. Ž., E. J., H. J., Ľ. D.Z., H. F., E. F. C. P. F. G. XX.XX.XXXX (č. l. 360) ako predávajúcimi. Rozhodnutím Správy katastra J. Č.. Y.. Y. XXXX/XX zo dňa 05.04.2013 a č. v. Y. XXXX/XX zo dňa 05.04.2013 bol povolený vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prospech žalobcu. Právne účinky vkladu nastali dňom 05.04.2013 (č. l. 22 a 23).

11. Na základe kúpnej zmluvy medzi žalobcom ako predávajúcim a spoločnosťou ANGLO - SWISS TRADING LTD ako kupujúcim, Správa katastra Prešov rozhodnutím č. v. V 1775/13 zo dňa 11.04.2013 povolila vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnosti v prospech spoločnosti ANGLO - SWISS TRADING LTD. Právne účinky vkladu nastali dňom 11.04.2013 (č. l. 67).

12. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 05.07.2013 (č. l. 69) postúpil postupca spoločnosť ANGLO

- SWISS TRADING LTD na žalobcu ako postupníka pohľadávku uvedenú v čl. II zmluvy. Podľa čl. II, bod 2.2 zmluvy stavba pozemnej komunikácie, ležiaca na pozemku postupcu, znemožňovala postupcovi riadne užívanie pozemku. NDS užíva pozemok postupcu stavbou pozemnej komunikácie bez platnej nájomnej zmluvy. Postupca tak má voči NDS nesplatenú pohľadávku titulom bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku stavbou pozemnej komunikácie, vo výške obvyklého nájomného (10,94 Eur/m2 pozemku ročne), resp. titulom náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom viaznucim na pozemku vo výške obvyklej náhrady (8,71 Eur/m2 pozemku ročne) v období kedy bol postupca vlastníkom pozemku.

13. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 05.07.2013 (č. l. 68) oznámil postupca spoločnosť ANGLO - SWISS TRADING LTD žalovanému postúpenie pohľadávok na žalobcu. Jedná sa o nesplatenú pohľadávku z titulu bezdôvodného obohatenia vo výške obvyklého nájomného (10,94 Eur/m2 pozemku ročne), resp. titulom náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom viaznucim na pozemku vo výške (8,71 Eur/m2 pozemku ročne).

14. Podľa znaleckého posudku č. 116/2013 zo dňa 05.07.2013 (č. l. 40), vypracovaného znalcom A.. H. Y., znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, bola určená všeobecná hodnota nájmu za pozemok vo výške 10,94 Eur/m2 pozemku ročne a všeobecná hodnota vecného bremena viaznuceho na pozemku vo výške 8,71 Eur/m2 pozemku ročne.

15. Podľa kúpnej zmluvy č. XXXXX/KZ - X/XXXX/Solivar/XXX/GeoRealKe zo dňa 27.11.2013 (č. l. 337) uzatvorenej medzi G. E. ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim vo verejnom záujme nadobudol žalovaný nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva za kúpnu cenu 394.088,87 Eur.

16. Žalobca pred súdom na podanej žalobe zotrval a k veci na pojednávaní dňa 29.10.2018 uviedol, že ak žalovaný namietal znalecký posudok, mohol ho do pojednávania predložiť a dať si spracovať súkromný znalecký posudok. V § 207 sa jednoznačne uvádza kedy súd na návrh nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Znalecké dokazovanie sa vykonáva aj súkromnými znaleckými posudkami. Vychádzajúc zo zásady sudcovskej koncentrácie a z toho, že spor je vedený od roku 2013 a druhá strana napriek námietkam znaleckého posudku A.. Y. doteraz nepredložila znalecký posudok, je treba to hodnotiť tak, že dôkaz, ktorý by spochybňoval dôkaz predložený žalobcom neexistuje. Čo sa týka zmlúv o postúpení pohľadávky, je dôkazné bremeno na strane žalovaného. Žalobca predložil zmluvy o postúpení pohľadávok, ktoré sú podpísané overenými podpismi a tieto zmluvy zo strany žalovaného spochybnené neboli. Nebol produkovaný žiadny dôkaz, ktorý by tieto zmluvy spochybnil. Ak žalovaný namietal zmluvy o postúpení pohľadávky žiadnym spôsobom súdu nenavrhoval, resp. neuviedol, v čom tieto zmluvy majú byť neplatné. Taktiež neuviedol ani žiadnu indíciu o tom, že by mali byť neplatné, pričom tieto zmluvy boli podpísané u notára. Žalobca vo svojich skorších vyjadreniach k namietaným zmluvám o postúpení (pred vyhlásením zrušeného rozsudku) mal za to, že námietky žalovaného sú irelevantné. Zákon k platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky vyžaduje aby postupované pohľadávky boli dostatočne určite identifikované tak, aby neboli zameniteľné s inou pohľadávkou postupcu voči tomu istému dlžníkovi a aby medzi stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka, ako a kedy bola postúpená. Požiadavka určitosti zmluvy o postúpení pohľadávky sa týka predovšetkým vymedzenia postupovaných pohľadávok. Vzhľadom na to, že spôsob určenia pohľadávok, ktoré sú predmetom cesie, zákon neustanovuje, je na účastníkoch, aké identifikačné kritéria si zvolia na vymedzenie postupovaných pohľadávok. K postúpeniu pohľadávok sú spôsobilé aj tie pohľadávky, ktorých existencia je sporná, či pohľadávky, ktoré vzniknú iba v budúcnosti, t. j. také pohľadávky, u ktorých výška peňažného plnenia spravidla nie je v okamžiku uzatvárania zmluvy o postúpení pohľadávky objektívne zistiteľná a preto nemožno určenie presnej výšky pohľadávky v peniazoch požadovať za podstatnú náležitosť zmluvy, ktorej nedostatok by viedol k neplatnosti zmluvy pre neurčitosť. Pokiaľ nemá postupca voči dlžníkovi v dobe postúpenia inú pohľadávku alebo iné pohľadávky s predmetom plnenia rovnakého druhu ako u postúpenej pohľadávky (teda inej pohľadávky zameniteľnej s postupovanou pohľadávkou) potom platí, že postupovaná pohľadávka je v zmluve o postúpení pohľadávky dostatočne určite identifikovaná aj vtedy, keď ju vymedzuje iba údaj o osobe dlžníka a predmetu plnenia.

17. Žalovaný v priebehu konania pridŕžajúc sa všetkých jeho doterajších vyjadrení k veci v rámci svojej procesnej obrany na pojednávaní dňa 29.10.2018 uviedol, že finančná náhrada za zriadenie vecného bremena je nepochybné majetkovým právom osoby, ktorá je povinným subjektom zriadenia vecného bremena. Vecné bremeno vzniká in rem a vzťahuje sa na každého vlastníka zaťaženého pozemku bez ohľadu na spôsob zmeny vlastníctva. Nemožno teda ich chod produkovať samostatne po príchode každého nového vlastníka zaťaženého pozemku. Finančná náhrada za vznik vecného bremena je nepochybne uhrádzaná, nemá teda charakter opakovaného plnenia. Je nelogické, aby pri každej zmene vlastníka mal nový majiteľ zaťaženého pozemku nárok na finančnú náhradu za už vzniknuté vecné bremeno. Žalovaný taktiež nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že neboli napadnuté zmluvy o postúpení pohľadávok. Tieto zmluvy postúpení pohľadávok boli napadnuté. Žalovaný mal počas konania ďalej za to (ešte pred vyhlásením zrušeného rozsudku), že bez ohľadu na to, že pohľadávky postúpené na žalobcu sú už premlčané, predmetné zmluvy o postúpení pohľadávok neobsahujú jasné vymedzenie dlžníka, vymedzenie výšky pohľadávky, právny titul, z ktorého pohľadávka vznikla a skutočnosti, na ktorých sa zakladá. V týchto zmluvách nie je jasne vymedzený dlžník. Popri žalovanom ako dlžníkovi sa uvádza aj Prešovský samosprávny kraj, a to bez toho, aby bolo jasne uvedené, aká časť postupovanej pohľadávky alebo pohľadávok je pohľadávkou voči žalovanému a aká časť pripadá na druhého dlžníka. Taktiež nie je jasne vymedzená postupovaná pohľadávka. Vo všetkých zmluvách o postúpení pohľadávok sa uvádzajú dva rozličné právne tituly a teda dve rozdielne pohľadávky, a to pohľadávka z bezdôvodného obohatenia a pohľadávka na náhradu za vecné bremeno, pričom každá má inú výšku. Nie je pritom jasné, ktorá z týchto pohľadávok bola predmetom postúpenia alebo či boli predmetom postúpenia obe tieto pohľadávky. V zmluvách sa bez výnimky uvádza, že predmetom postúpenia je pohľadávka titulom bezdôvodného obohatenia, resp. titulom náhrady za vecné bremeno. Postupcovia mali záujem postúpiť jednu z týchto pohľadávok, pričom nie je jasne vymedzené ktorú. Čo sa týka výšky postupovanej pohľadávky, resp. pohľadávok, v zmluvách sa spomínajú dve sumy, a to 12,78 Eur za m2 ročne ako údajne obvyklé nájomné a suma 11,32 Eur za m2 ročne ako údajná obvyklá náhrada za vecné bremeno. Tieto sumy nie sú podložené žiadnym relevantným podkladom, a teda výška pohľadávky je len domnelá. Suma vo výške 8,71 Eur za m2 ročne uplatnená v žalobe nezodpovedá týmto hodnotám. Pokiaľ žalobca uviedol, že k určitosti vymedzenia postupovanej pohľadávky táto má byť vymedzená tak, že „aby nebola zameniteľná ani s pohľadávkou postupcu voči tomu istému dlžníkovi“ je potrebné dodať, že táto nesmie byť zameniteľná ani s pohľadávkou voči inému dlžníkovi. Práve so žalobcom predložených zmlúv vyplýva, že sa postupovali pohľadávky tak voči žalovanému, ako aj voči Prešovskému samosprávnemu kraju, pričom nie je jasne vymedzené aká časť postupovanej pohľadávky pripadá na toho - ktorého dlžníka.

Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:

18. Podľa § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka, vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu.

19. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

20. Podľa § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka, vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

21. Podľa § 151o ods. 2 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1964/40/20181001> tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

22. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

23. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

24. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

25. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

26. Podľa § 43 Občianskeho zákonníka, účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

27. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavného zákona č. 460/1992 Zb. , každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

28. Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavného zákona č. 460/1992 Zb. , vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

29. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 639/2004 Z. z. o Národnej diaľničnej spoločnosti a o zmene a doplnení zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, k nehnuteľnostiam spravovaným ku dňu vzniku diaľničnej spoločnosti Slovenskou správou ciest, ktoré sú predmetom prechodu práv a povinností podľa tohto zákona a ktoré nemôžu byť súčasťou predmetu vkladu do diaľničnej spoločnosti z dôvodu nevyporiadania, prípadne nepreukázania vlastníckeho práva štátu k nim a ktorých užívanie je dané tým, že sú zastavané diaľnicami, vzniká v prospech diaľničnej spoločnosti dňom jej vzniku právo zodpovedajúce vecnému bremenu,10) ktorého obsahom je užívanie nehnuteľností.

30. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

31. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

32. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 01.02.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

33. Na základe opätovne vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba je z časti dôvodná.

34. Žalobca sa žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia 86.471,08 Eur s príslušenstvom, čo súd posúdil ako nárok titulom náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom za žalobcom vypočítané obdobie. V konaní pôvodne sporná otázka ohľadom charakteru náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom, ako i posúdenie premlčania takéhoto nároku bola vyriešená uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.04.2018, č. k. 3Co/30/2017 - 724, ktorý na prejednávanú vec analógiou aplikoval závery plenárneho nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 12.10.2016, sp. zn. PL. ÚS 42/2015, ktorým bola vyslovená nesúladnosť jednorazovej náhrady za zákonné vecné bremeno zriadené podľa zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike s čl. 20 ods. 4 Ústavy SR a s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru. Odvolací súd zároveň podľa § 391 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) uviedol, že súd prvej inštancie opätovne vo veci posúdi dôvodnosť žalobcovho nároku a bude skúmať platnosť predmetných zmlúv o postúpení pohľadávok na žalobcu, ako aj výšku náhrady stanovenej znalcom za obmedzenie vlastníckeho práva zákonným vecným bremenom.

35. Súd prvej inštancie je právnym názorom odvolacieho súdu viazaný, a tak je možné podľa jeho záverov ustáliť, že pri obmedzení vlastníckeho práva zákonným vecným bremenom (ktoré je zriadené in rem a je z neho povinný každý vlastník zaťaženej nehnuteľnosti) patrí obmedzeným vlastníkom opakovaná náhrada. Taktiež nemožno vylúčiť ani nasledovných vlastníkov nehnuteľnosti z legitímneho nároku na primeranú náhradu za obmedzenie svojho práva takýmto vecným bremenom. Je tak zrejmé, že aj žalobca ako v poradí ďalší vlastník nehnuteľnosti, má nárok na opakovanú náhradu za obmedzenie svojho vlastníckeho práva. Táto konštrukcia potom vo výsledku znamená, že jeho právo na takúto náhradu nie je v danom prípade premlčané.

36. V zmysle uvedených záverov súd ako prvú a podstatnú podmienku pre posúdenie nárokov žalobcu skúmal, či vôbec takýmto právom na náhradu disponuje a teda podrobil prieskumu ním uzatvorené zmluvy o postúpení pohľadávok. Pre pochopenie žalovaného nároku je potrebné uviesť, že žalobca si uplatňuje sumu vo výške 80.684,27 Eur ako pohľadávku, ktorú nadobudol od postupcov - pôvodných vlastníkov pozemku, konkrétne od L. Z., C. Ž., E. J., H. J., Ľ. D., H. F., E. F. C. P. F.. Ďalší nárok vo výške 118,10 Eur si žalobca uplatňuje už ako výlučný vlastník pozemku, a to za obdobie od 05.04.2013 do 10.04.2013. Posledná časť žalovanej istiny je vo výške 5.668,71 Eur a predstavuje pohľadávku, ktorú na žalobcu postúpila spoločnosť ANGLO - SWISS TRADING LTD ako výlučný vlastník pozemku za obdobie od 11.04.2013 do 29.05.2013 vrátane. Po preskúmaní zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 19.03.2013 v zmysle dodatku č. 1 zo dňa 20.03.2013, zmluvy zo dňa 22.03.2013 (zmluvy s vyššie uvedenými postupcami - pôvodnými vlastníkmi) a zmluvy dňa 05.07.2013 (zmluva so spoločnosťou ANGLO - SWISS TRADING LTD) dospel súd k záveru, že tieto nemožno považovať za platné, čo znamená, že žaloba je v časti 86.352,98 Eur (80.684,27 Eur + 5.668,71 Eur) nedôvodná. Vo zvyšnej časti vo výške 118,10 Eur je žaloba naopak dôvodná.

37. Pohľadávku možno postúpiť písomnou zmluvou, na základe ktorej namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ (postupník). Na zmluvu o postúpení pohľadávky sa bez obmedzenia vzťahujú všeobecné ustanovenia o náležitostiach právnych úkonov v zmysle § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Určitosť obsahu zmluvy sa posudzuje predovšetkým z hľadiska jednoznačného identifikovania a vymedzenia postupovanej pohľadávky. Nevyhnutným predpokladom postúpenia pohľadávky teda vždy je, že musí ísť o pohľadávku určitú (identifikovateľnú a individualizovanú) a existujúcu. Predmet postúpenia musí byť v zmluve dostatočne vymedzený, a to v záujme splnenia všeobecnej podmienky určitosti právneho úkonu. Základnou podmienkou z hľadiska určitosti predmetu postúpenia je identifikácia dlžníka, ktorý je alebo má byť nositeľom povinnosti zodpovedajúcej postupovanej pohľadávke. Bez náležitého označenia dlžníka nebude zachovaná podmienka individualizovania postupovanej pohľadávky, a tým ani určitosti zmluvy ako celku. Ďalšou podmienkou je označenie predmetu plnenia, na ktoré má veriteľ z postupovanej pohľadávky nárok. Principiálnou podmienkou je teda možnosť presnej identifikácie postupovanej pohľadávky a jej nezameniteľnosť s akýmkoľvek predmetom postúpenia. Nedostatočná určitosť predmetu postúpenia má totiž za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Pre absolútnu neplatnosť právnych úkonov je charakteristické, že nastáva priamo zo zákona (ex lege), pôsobí od počiatku (ex tunc) a súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti (ex offo). Táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Absolútne neplatným právnym úkonom je aj neurčitý právny úkon. Pri takomto neurčitom právnom úkone nemožno zistiť, čo je jeho predmetom. Ústavný súd SR v náleze zo dňa 01.04.2018, I. ÚS 640/2014 ustálil, že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok sú pohľadávky, ktoré musia byť individualizované takým spôsobom, ktorý ich dostatočne identifikuje a súčasne vylučuje ich zámenu s inými pohľadávkami, ktorých veriteľom síce rovnako môže byť postupca, avšak tieto nemajú byť zmluvou postúpené na postupníka. Ústavný súd v ďalšom odseku tiež uviedol, že racionálne uvažovanie totiž nemôže viesť k záveru, že za situácie, keď postupca, postupník a súčasne dlžník nemajú žiadnu pochybnosť o tom, aké pohľadávky, z akého právneho dôvodu a v akej výške boli predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky, do týchto právnych vzťahov vstúpi súd, ktorý prednesie svoju vlastnú predstavu o tom, či je zmluva v jej predmete dostatočne určitá. K tomuto druhému odseku odôvodnenia nálezu, súd v záujme zamedzenia opačného a tým aj nesprávneho výkladu strán dáva do pozornosti, že uvedený výklad v prejednávanej veci splnený nie je. Ani postupcovia, ani postupník a ani dlžníci v čase uzatvorenia zmlúv nevedeli a ani nemohli vedieť aké pohľadávky, z akého právneho dôvodu a v akej výške a voči komu boli predmetom zmlúv, čo je logický záver po ich preštudovaní. Pokiaľ má právny úkon plniť svoju funkciu, nesmie prejav vôle konajúceho vzbudzovať pochybnosti o obsahu právneho úkonu, ktorý prejavuje. Preto je potrebné, aby prejav vôle bol zrozumiteľný a aby s ním mohli byť spojené právne následky zamýšľané konajúcou osobou. Tu treba taktiež spomenúť, že predmetom postúpenia môže byť len existujúca pohľadávka a môže to byť iba právo zo záväzkového vzťahu, nie právo vecné alebo iné právo absolútnej povahy. Predmetom postúpenia môže byť len určitá pohľadávka, t. j. právo na plnenie od dlžníka, nie však celý záväzkový (mimozáväzkový) vzťah, z ktorého pohľadávka vznikla. V opačnom prípade ide už o zmenu vzájomných práv a povinností. Z obsahu predmetných zmlúv však vyplýva, že žalobca nadobudol od postupcov celé ich právo. Predmetom zmlúv totiž nebolo postúpenie určitej „pohľadávky“ ale zmena celého obsahu mimozáväzkového vzťahu.

38. Čo sa týka zmlúv z postupcami - pôvodnými vlastníkmi pozemku, je bez pochybností zrejmé, že v týchto zmluvách a k nim naviazanému dodatku č. 1 absentuje presné určenie dlžníkov a presná identifikácia postupovanej pohľadávky. Uvedený záver totiž vyplýva zo samotného obsahu zmlúv, nakoľko predmetom postúpenia bola pohľadávka identifikovaná ako „stavba pozemnej komunikácie, ležiaca na pozemku postupcov, znemožňovala postupcom riadne užívanie pozemku. NDS a Prešovský samosprávny kraj užívali pozemok postupcov stavbou pozemnej komunikácie bez platnej nájomnej zmluvy. Postupcovia tak majú voči NDS a Prešovskému samosprávnemu kraju nesplatenú pohľadávku titulom bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku stavbou pozemnej komunikácie, resp. titulom náhrady za vecné bremeno viaznuce na pozemku vo výške obvyklého nájomného (12,78 Eur/m2 pozemku ročne), resp. vo výške obvyklej náhrady za vecné bremeno (11,32 Eur/m2 pozemku ročne) v danom mieste a čase v období od dňa uzavretia tejto zmluvy za dva roky spätne v prípade bezdôvodného obohatenia a za tri roky spätne v prípade náhrady za vecné bremeno a pohľadávku do budúcna odo dňa uzavretia tejto zmluvy do doby, kedy dôjde k zmene vlastníckeho práva k pozemku.“ V zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa zo dňa 05.07.2013 uzatvorenou medzi žalobcom a spoločnosťou ANGLO - SWISS TRADING LTD sa uvádza postupovaná pohľadávka označená ako „stavba pozemnej komunikácie, ležiaca na pozemku postupcu, znemožňovala postupcovi riadne užívanie pozemku. NDS užíva pozemok postupcu stavbou pozemnej komunikácie bez platnej nájomnej zmluvy. Postupca tak má voči NDS nesplatenú pohľadávku titulom bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku stavbou pozemnej komunikácie, vo výške obvyklého nájomného (10,94 Eur/m2 pozemku ročne), resp. titulom náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom viaznucim na pozemku vo výške obvyklej náhrady (8,71 Eur/m2 pozemku ročne) v období kedy bol postupca vlastníkom pozemku.“. Tu treba tiež uviesť, že žalobca v predmetných zmluvách pracuje s dvomi dlžníkmi, a to so žalovaným ako aj s Prešovským samosprávnym krajom. V samotných zmluvách sa potom uvádza, že postupcovia majú voči žalovanému a Prešovskému samosprávnemu kraju nesplatenú pohľadávku titulom bezdôvodného obohatenia, resp. titulom náhrady za vecné bremeno, kedy je táto pohľadávka vo výške 12,78 Eur/m2 pozemku ročne, resp. vo výške obvyklej náhrady za vecné bremeno 11,32 Eur/m2 pozemku ročne. Z takéhoto vymedzenia okruhu pohľadávok nie je možné zistiť, čo je ich predmetom. Taktiež nie je možné zistiť, ktorá „pohľadávka“ patrí ku ktorému dlžníkovi. Dané zmluvy obsahujú iba absolútne všeobecné a neurčité „označenie“ dvoch dlžníkov a domnelú „pohľadávku“ postupcov. Pokiaľ potom žalobca v konaní pred súdom žaluje už iba jedného dlžníka, a to NDS, pričom od neho požaduje 80.684,27 Eur a navyše titulom, ktorý mu ani nie je známy (titulom bezdôvodného obohatenia za záber a užívanie pozemku stavbou vo výške obvyklého nájomného, resp. titulom náhrady za obmedzenie vecným bremenom), tak túto sumu a teda celú požadovanú pohľadávku mu nie je možné priznať, nakoľko na ňu nemá zákonný nárok. Žalobca nepreukázal, že by pohľadávku vo výške 80.684,27 Eur nadobudol. Zo žalobcom predložených zmlúv túto sumu nie je možné žiadnym výkladom ustáliť a vyčítať. Predmetom zmlúv je iba absolútne všeobecné konštatovanie „nároku“ s odkazom na dva rozdielne právne tituly - nájomné a vecné bremeno, a to bez vedomosti samotných účastníkov zmluvného vzťahu, ktoré právo patrí komu, voči ktorému dlžníkovi a v akej výške. Pokiaľ potom žalobca v žalobe požadoval sumu 8,71 Eur/m2 pozemku ročne, pričom v týchto zmluvách je vedený „nárok“ vo výške 12,78 Eur/m2 pozemku ročne, resp. 11,32 Eur/m2 pozemku ročne iba potvrdzuje, že ide o zjavný rozpor a ani sám žalobca nevie, čo bolo (malo byť) predmetom postúpenia. Tu možno dokonca badať istú mieru špekulácie žalobcu a postupcov (pri uzatváraní uvedených zmlúv) s cieľom maximalizácie možného „nároku“, resp. získania „pohľadávky“ voči v zmluvách uvedeným dvom dlžníkom a v žalobe uvedeného jedného dlžníka. Uvedený výklad taktiež platí aj na ďalšiu zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 05.07.2013, ktorou mal žalobca od spoločnosti ANGLO - SWISS TRADING LTD nadobudnúť pohľadávku vo výške 5.668,71 Eur. Pri tejto zmluve však neplatí argumentácia ohľadom nepresnosti označenia dlžníka/ov, a to z dôvodu, že v tejto zmluve bol ako dlžník, na rozdiel od zmlúv zo dňa 19.03.2013 a 22.02.2013 v spojení s dodatkom č. 1, označený už iba žalovaný (NDS). Argumentácia ohľadom nepresnosti a nemožnosti identifikovania a individualizácie postupovanej „pohľadávky“ sa však v plnej miere vzťahuje aj na túto zmluvu. Tu je potrebné poukázať aj na oznámenia o postúpení pohľadávky (bod 9. a 13. rozsudku) kedy postupcovia oznamujú dlžníkom postúpenie pohľadávky. V týchto oznámeniach sa takisto opakuje situácia zo zmlúv, kedy nie je zrejmé aké pohľadávky postupník získal, resp. postupca postúpil. Nie je zrejmá výška postúpenej pohľadávky, jej právny dôvod a ani voči ktorému dlžníkovi smeruje. Sám žalobca napokon dôvodil, že „Zákon k platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky vyžaduje aby postupované pohľadávky boli dostatočne určite identifikované tak, aby neboli zameniteľné s inou pohľadávkou postupcu voči tomu istému dlžníkovi a aby medzi stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka, ako a kedy bola postúpená“, čo je síce správny argument, avšak nesprávne aplikovaný na prejednávanú situáciu. Medzi stranami naopak vznikli pochybnosti o tom aká pohľadávka, ako a kedy bola postúpená. Túto pochybnosť, ako je uvedené v odsekoch vyššie, má napokon aj súd, pričom tu treba mať na zreteli aj § 43 Občianskeho zákonníka.

39. Nie je preto možné aprobovať takýto žalobcov výklad a znenie náležitostí právnych úkonov. Pokiaľ právny úkon nedisponuje podstatnými náležitosťami, ktoré vyžaduje zákon, je absolútne neplatný. A pokiaľ je nejaký právny úkon absolútne neplatný, táto neplatnosť nastáva ex tunc a zakladá nemožnosť plnenia, čo je aj prípad zmlúv o postúpení pohľadávok predložených žalobcom. Keďže uvedené zmluvy neobsahujú podstatné náležitosti ako riadne individualizovaný a označený predmet postúpenia a riadne označenie dlžníka (aká pohľadávka sa voči komu postupuje), nemohlo tak dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávok a ide o absolútne neplatné právne úkony, ktoré nemôžu vyvolať a ani nevyvolali žalobcom zamýšľané následky. Žalobca tak nedisponuje tvrdenou „pohľadávkou“ od postupcov v celkovej výške 86.352,98 Eur, čo znamená, že v tejto časti žaloby nemá aktívnu vecnú legitimáciu.

40. Na druhej strane však žalobca má nárok náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom vo výške 118,10 Eur za 6 dní, kedy bol výlučným vlastníkom daného pozemku. Tento nárok voči žalovanému, na rozdiel od zvyšných nárokov, resp. „pohľadávok“, nezískal postúpením, ale tým, že v danom čase bol výlučným vlastníkom pozemku, ktoré bolo zaťažené zákonným vecným bremenom. Žalobca predložil súdu znalecký posudok, ktorý žalovaný nevyvrátil. Týmto znaleckým posudkom bola stanovená všeobecná hodnota vecného bremena viaznuceho na pozemku vo výške 8,71 Eur/m2 pozemku ročne, čo vo výsledku dáva žalobcom požadovaných 118,10 Eur za obdobie, kedy bol vlastníkom pozemku. V čase kedy bol žalobca výlučným vlastníkom pozemku, bol tento pozemok zaťažený zákonným vecným bremenom, pričom obmedzenie vlastníckeho práva je možné len za primeranú náhradu. Keďže je možná opakovaná náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva zákonným vecným bremenom, pričom táto náhrada môže patriť aj nasledovnému vlastníkovi nehnuteľnosti, je žaloba v tejto časti dôvodná. Pokiaľ žalovaný tvrdil nesprávnu metódu, resp. postupy znalca, súd má naopak za to, že znalec je osobou, ktorá prostredníctvom svojich odborných znalostí posudzuje skutočnosti, ktoré mu boli určené a v posudku súdu informuje subjektívne výsledky jeho posúdenia. Súdny znalec, ktorý vypracoval predmetný znalecký posudok je znalec riadne zapísaný v zozname znalcov a súdu neprináleží hodnotiť jeho odbornosť v zmysle námietok žalovaného. Pri hodnotení znaleckého posudku, hodnoteniu nepodliehajú znalecké závery v zmysle ich odbornej správnosti. Súd nemôže hodnotiť správnosť odborných záverov vyjadrených znalcom. Výsledky znaleckého dokazovania súd hodnotí voľne v súvislosti s ostatnými dôkazmi a v ich vzájomnej súvislosti. Dôkazy teda hodnotí súd podľa svojej úvahy. Len na doplnenie k argumentácii žalovaného ohľadom nesprávnosti daného posudku súd uvádza, že uvedenie nepravdivého znaleckého posudku je podľa § § 347 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z v znení neskorších predpisov, trestné. Uvedené skutočnosti ale v konaní sp. zn. 50C/177/2013 preukázané neboli. Žalovaný disponujúc právnym zastúpením mal dostatočne dlhý čas predložiť konkrétny dôkaz, ktorým by vyvrátil znalcom určenú všeobecnú hodnotu vecného bremena viaznuceho na pozemku. Žalovaný však svoju obranu uplatnil len veľmi všeobecne a navyše bol od obdržania rozhodnutia odvolacieho súdu v tomto smere nečinný.

41. Vzhľadom na uvedené závery plynúce z vykonaného dokazovania, ako i závery odvolacieho súdu, nie je v konaní potrebné sa zaoberať vznesenou námietkou premlčania i charakterom náhrady za obmedzenie vecným bremenom, nakoľko charakter tejto náhrady môže byť opakujúci sa a prislúcha aj ďalším vlastníkom zaťaženej nehnuteľnosti. Taktiež nie je potrebné sa zaoberať tvrdením žalobcu, resp. posúdením, či ide o bezdôvodné obohatenie sa za záber a užívanie pozemku stavbou vo výške obvyklého nájomného, a to z dôvodu, že právny dôvod v rozhodnom čase bol vo forme zákonného vecného bremena, ktoré vzniklo účinnosťou konkrétneho zákona. Nadobudnutím účinnosti zákona, podľa ktorého toto vecné bremeno vzniklo, predtým neupravené vzťahy užívania pozemku získali potrebný právny rámec a nároky vlastníkov prestali byť posudzovateľnými podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení.

42. Keďže po ustálení záveru o neplatnosti zmlúv o postúpení pohľadávok je nárok žalobcu vo väčšej časti bez právneho základu a tým pádom nedôvodný, nie je potrebné sa bližšie a hlbšie zaoberať argumentáciou strán ohľadom inštitútov, ktoré súd v krátkosti spomenul v odseku vyššie.

43. Súd po dôkladnom zvážení skutkového stavu, vyhodnotení dôkazných prostriedkov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, z dôvodov vyššie uvedených posúdil nárok žalobcu v časti o zaplatenie 86.352,98 Eur ako nepreukázaný a nedôvodný a žalobu v tejto časti zamietol. V časti o zaplatenie 118,10 Eur bola naopak žaloba dôvodná, nakoľko predstavuje nárok za obmedzenie vlastníckeho práva žalobcu práve za obdobie, kedy bol on sám výlučným vlastníkom pozemku (6 dní). Žalobca zároveň požadoval priznanie úrokov z omeškania vo výške 8,50 % zo žalovanej istiny od 10.07.2013 do zaplatenia. Súd však žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 5,75 % z priznanej istiny, nakoľko prvý deň kedy bol oprávnený požadovať splnenie svojho nároku bol nasledujúci deň, po dni kedy prestal byť výlučným vlastníkom pozemku (10.04.2013), teda 11.04.2013 (resp. mesiac apríl 2013). Súd preto podľa bodu 32. rozsudku aplikoval nariadenie vlády účinné od 01.02.2013. Žalobca by tak potom mal nárok na tieto úroky z omeškania odo dňa 11.04.2013, avšak keďže si ich uplatnil až odo dňa podania žaloby na súd, súd v zmysel zásady ne ultra petitum (§ 216 nemohol ísť nad rámec požadovaného znenia petitu žaloby a preto žalobcovi priznal mierne modifikované úroky odo dňa podania žaloby, tak ako to v žalobe požadoval.

44. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 tak, že žalovanému priznal pomerné právo na náhradu trov. Žalobca si uplatňoval sumu vo výške 86.471,08 Eur s príslušenstvom. Úspešný bol v časti o zaplatenie sumy 118,10 Eur s príslušenstvom, čo predstavuje 0,14 % úspechu a 99,86 % neúspechu. Žalovaný bol naopak v konaní úspešný v časti 99,86 % a neúspešný v časti 0,14 %. Čistý úspech žalovaného teda predstavuje 99,72 % (99,86 mínus 0,14). V súlade s § 262 ods. 1 súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa § 262 ods. 2 rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bratislava II v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.