Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13S/82/2015

Potvrdené rozhodnutím 5Obo/4/2019
„Identifikačné číslo spisu: 3015200292 Dátum vydania rozhodnutia: 23.05.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Andrea Moravčíková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:3015200292.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD. a členiek senátu a JUDr. Anny Markovej a JUDr. Dariny Ličkovej, v právnej veci žalobcu: Slovenská konsolidačná, a. s., so sídlom Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005, proti žalovanému: JUDr. Andrej Jaroš, so sídlom Trenčín, Námestie sv. Anny 361/20, správca konkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárske družstvo Polianka v konkurze so sídlom Myjava, námestie M. R. Štefánika 517/23, IČO: 34 105 034, o určenie pravosti pohľadávky vo výške 16.632,28 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/82/2015 - 121 z 28. novembra 2018, takto rozhodol: I. Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/82/2015 - 121 z 28. novembra 2018 vo všetkých napadnutých výrokoch p o t v r d z u j e . II. Žalobca m á proti žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobcu: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005 proti žalovanému: JUDr. G. H., so sídlom W., Q. Y.. G. XXX/XX, správca konkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárske družstvo Polianka v konkurze so sídlom Myjava, námestie M. R. Štefánika 517/23, IČO: 34 105 034 o určenie popretej pohľadávky, takto

rozhodol:

Námietke žalovaného o vecnej nepríslušnosti Krajského súdu v Trenčíne s a n e v y h o v u j e .

Krajský súd návrh na prerušenie konania z a m i e t a .

Krajský súd u r č u j e, že pohľadávka žalobcu v celkovej výške 388 127, 38 eur, prihlásená Súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok č. 1 zo dňa 28. januára 2015 pod poradovým číslom 4 v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 40K/18/2014 proti úpadcovi Poľnohospodárske družstvo Polianka v konkurze, so sídlom Myjava, Námestie M. R. Štefánika 517/23, IČO: 34 105 034 sa čo do určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia, výšky považuje za zistenú .

Žalobca n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Podanou žalobou sa právny predchodca žalobcu domáhal určenia, že pohľadávka v celkovej výške 388 127,38 eur, prihlásená Súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok č. 1 zo dňa 28.01.2015 pod poradovým číslom 4, v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 40K/18/2014 proti úpadcovi Poľnohospodárske družstvo Polianka v konkurze so sídlom Myjava, námestie M.R. Štefánika 517/23, IČO: 34 105 034 je čo do právneho dôvodu a výšky nesporná. Ide konkrétne o pohľadávku, ktorá predstavuje nezaplatenú, splatnú daň z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie od 01.01.2014 do 04.09.2014, ktorá vznikla podaním daňového priznania č. 22390832/2014 zo dňa 09.12.2014.

2. Pôvodný žalobca odôvodnil žalobu tým, že samotný úpadca podal daňové priznanie tak, ako je uvedené v predchádzajúcom odstavci tohto rozhodnutia. Nie je potom žiadnych pochýb o tom, že pohľadávka vznikla. Poukázala na to, že si nie je vedomý žiadneho pochybenia pri prihlasovaní pohľadávky, keď v prihláške boli uvedené všetky zákonom požadované údaje, bola podpísaná a datovaná. K prihláške boli taktiež riadne priložené listiny preukazujúce právny dôvod aj výšku prihlásenej pohľadávky. Pohľadávka má nepochybný právny dôvod aj výšku a je preskúmateľná, a to bez ohľadu na iné vedené súdne konania. Žalobca k žalobe predložil súhrnnú prihlášku nezabezpečených pohľadávok ako aj daňové priznanie úpadcu č. 22390832/2014 zo dňa 09.12.2014, informáciu o popretí pohľadávky, čo do právneho dôvodu a výšky.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení zotrval na dôvodoch popretia prihlásenej pohľadávky, pričom poukázal na to, že na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom sa pod spisovou značkou 6C/379/2015 vedie konanie o náhradu škody. V tomto konaní ako správca konkurznej podstaty uplatnil žalobou právo úpadcu na zaplatenie náhrady škody voči Ing. J. U. a Ing. T. F.. Dôvodom jej podania bola skutočnosť, že úpadca je majoritným vlastníkom Poľnohospodárskeho družstva Poriadie, Myjava, ktorého štatutármi boli žalovaní. Úpadca vlastní podielnické listy tohto družstva, ktoré predstavujú majetok, ktorý podlieha speňaženiu. Vzhľadom na to, že správca konkurznej podstaty dospel k záveru, že Ing. U. a Ing. F. pri výkone funkcie štatutárov spôsobili úpadcovi škodu, uplatnil si ju vyššie zmienenou žalobou. Okrem toho je na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom vedené pod spisovou značkou 6C/375/2015 konanie o náhradu škody voči W. F.. Správca konkurznej podstaty poukázal na to, že s vyššie uvedenými súdnymi konaniami vedenými na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom priamo súvisia incidenčné spory vedenými na Okresnom súde Trenčín sp. zn. 37Cbi/120/2014 a sp. zn. 37Cbi/116/2014. Žalovaný správca konkurznej podstaty mal za to, že výsledok uvedených konaní má priamy vplyv na pohľadávku, ktorú do konkurzu prihlásil právny predchodca žalobcu, najmä na výšku daňovej povinnosti úpadcu. Z tohto dôvodu žiadal konanie prerušiť do právoplatného skončenia vyššie uvedených súdnych konaní. Mal za to, že ak by sa nevyčkalo na ich výsledok tak, by nastala nezvratná situácia. Právny predchodca žalobcu prvotne súhlasil s prerušením konania, neskôr žalobca prejavil nesúhlas s takýmto postupom.

4. Po podaní žaloby došlo k postúpeniu spornej, popretej pohľadávky. Uznesením zo dňa 01.08.2018, č.k. 13S/82/2015-105 tunajší súd pripustil zmenu účastníka konania na strane žalobcu tak, že namiesto doterajšieho žalobcu: Slovenská republika - Daňový úrad, so sídlom Trenčín, K dolnej stanici 22 do konania vstúpil žalobca: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005. Prevod pohľadávok z pôvodného veriteľa Slovenská republika - Daňový úrad na veriteľa Slovenská konsolidačná, a.s., a to v rozsahu postúpených pohľadávok bolo potvrdené uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 21.04.2016, sp. zn. 40K/18/2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.05.2016.

5. Žalovaný pred pojednávaním v písomnom stanovisku namietal vecnú nepríslušnosť tunajšieho súdu o veci rozhodovať keď konkurzným súdom je Okresný súd Trenčín a nie Krajský súd v Trenčíne. Poukázal pri tom na skutočnosť, že v zmysle ust. § 40 súd skúma vecnú príslušnosť aj bez námietky, a to počas celého konania.

6. Krajský súd v Trenčíne vec prejednal ako súd vecne a miestne príslušný na konanie, keď jeho príslušnosť bola daná ust. § 32 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. v jeho znení platnom do 30.06.2016 v spojení s ust. § 470 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.z.. Súd viazaný rozsahom a dôvodmi uvedenými v žalobe (§ 216 ods. 1 argumentum a contrario v nadväznosti na § 131, § 132 v spojení s § 25 SSP) po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 32 ods. 9 veta prvá zákona č. 7/2005 Z.z.), po zistení, že žaloba smeruje proti všetkým, ktorí popreli pohľadávku (§32 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z.), že ide o žalobu prípustnú, vec prejednal na ústnom pojednávaní (§ 107 SSP), v neprítomnosti riadne predvolaného žalobcu, pričom dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne.

7. Zo súdneho spisu bolo zistené, že uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 27.08.2014, sp. zn. 40K/18/2014 zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 04.09.2014 bol na majetok úpadcu Poľnohospodárske družstvo Polianka v konkurze so sídlom Myjava, námestie M.R. Štefánika 517/23, IČO: 34 105 034, dňom nasledujúcim po zverejnení uznesenia v Obchodnom vestníku, t.j. dňom 05.09.2014 vyhlásený konkurz a veritelia boli vyzvaní, aby v lehote 45 dní od dňa vyhlásenia konkurzu prihlásili svoje pohľadávky.

8. Po vyhlásení konkurzu podal štatutár úpadcu dňa 04.12.2014 daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za obdobie od 01.01.2014 do dňa vyhlásenia konkurzu na jeho majetok, teda do 04.09.2014. V podanom daňovom priznaní sám uviedol ako daň na úhradu sumu 388 127,38 eur. Splatnosť takto priznanej dane nastala dňa 31.12.2014.

9. Právny predchodca žalobcu si vzhľadom na nezaplatenie splatnej dane prihlásil do konkurzu pohľadávku vyplývajúcu z takto podaného daňového priznania, a to súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok. Správca konkurznej podstaty prihlásenú pohľadávku poprel, čo do právneho dôvodu, keď uviedol, že dlžník si v rozhodnom zdaňovacom období uplatnil nárok na náhradu škody spolu v sume 3 982 847,38 eur, a to voči spoločnosti SARO, spol. s r.o., W. F., Ing. T. F., Ing. J. U.. Táto škoda bola čiastočne započítaná s nárokmi týchto osôb voči dlžníkovi a to spolu v sume 644 256,36 eur. Uvedená náhrada škody ako aj jednostranné započítanie mali vplyv na výšku základu dane. Ako dôvod popretia jej výšky výslovne uviedol popretie právneho dôvodu pohľadávky.

10. Podľa § 32 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z., veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.

11. Podľa § 32 ods. 13 zákona č. 7/2005 Z.z. v znení platnom do 30.06.2016 ak bola popretá pohľadávka veriteľa, o ktorej rozhodovať patrí do právomoci iného orgánu ako súdu, je súd, ktorý by bol príslušný na preskúmanie zákonnosti takéhoto rozhodnutia, príslušný aj na konanie o určení tejto pohľadávky, to platí aj vtedy, ak iný orgán ako súd takéto rozhodnutie nevydal.

12. Podľa § 470 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.z. konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.

13. Podľa § 162 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

14. Žalovaný podal pred pojednávaním vo veci samej námietku vecnej nepríslušnosti tunajšieho súdu. Ako je už uvedené v odseku 6 tohto rozhodnutia, tunajší súd odvodil svoju vecnú príslušnosť z ust. § 32 ods. 13 zákona č. 7/2005 Z.z. v znení platnom do 30.06.2016, keďže žaloba bola podaná dňa 13.04.2015. Sporná pohľadávka má bez pochybností daňový charakter, a teda napriek tomu, že o nej nerozhodol správny orgán, dopadal na ňu režim stanovený vyššie uvedeným ustanovením § 32 ods. 13 zákona č. 7/2005 Z.z. Po zmene tohto zákonného ustanovenia a nadobudnutí účinnosti nového procesného kódexu sa súd opätovne zaoberal svojou vecnou príslušnosťou. Ust. § 470 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.z. však zachovalo vecnú príslušnosť krajského súdu na prejednanie a rozhodnutie veci, a teda nebol dôvod vec postúpiť okresnému súdu. Vzhľadom na uvedené, súd považuje vznesenú námietku vecnej nepríslušnosti za nedôvodnú a nevyhovel jej tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

15. Pokiaľ ide o merito veci, tak súd v prvom rade poukazuje na závery vyslovené v Náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky II.ÚS 409/2013 zo dňa 11.09.2014, v zmysle ktorého nie je úlohou incidenčného konania opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom v celom rozsahu, pretože toto je úlohou správcu. Účelom incidenčného konania je v podstate len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená. V zmysle uvedeného potom správny súd preskúmava vec z pohľadu zákonnosti, resp. vecnej správnosti dôvodov uvedených v popieracom prejave správcu konkurznej podstaty.

16. Konkrétne v predmetnej právnej veci je právnym dôvodom vzniku prihlásenej pohľadávky podanie daňového priznania úpadcom za zdaňovacie obdobie od 01.01.2014 do 04.09.2014, ktorým bola samotným úpadcom priznaná daň z príjmov právnických osôb, ktorej splatnosť nastala dňa 31.12.2014. Takáto povinnosť podať daňové priznanie za úpadcu pritom vyplýva zo zákona, keď pre osobu, na ktorej majetok bol vyhlásený konkurz sa zdaňovacie obdobie, ktoré sa začalo pred vyhlásením konkurzu končí dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu. Pre účely daňového priznania je daňovník povinný ku koncu zdaňovacieho obdobia zostaviť mimoriadnu účtovnú závierku podľa zákona o účtovníctve. Pre podanie daňového priznania potom zákon stanovuje lehotu 3 mesiacov od skončenia zdaňovacieho obdobia a s jeho podaním je súčasne spojený aj vznik pohľadávky na dani a následne aj jej splatnosť. Na uvedenom právnom dôvode vzniku pohľadávky nemá žiaden vplyv vedenie akýchkoľvek súdnych konaní vo veciach sporných pohľadávok, resp. záväzkov úpadcu. V čase prihlásenia pohľadávky a v čase jej popretia bez pochybností pohľadávka predstavujúca neuhradenú daň na dani z príjmov právnických osôb existovala, a to práve na základe právneho dôvodu, ktorým je daňové priznanie úpadcu, ktorým bola táto daň priznaná.

17. Dôvody, ktoré boli správcom konkurznej podstaty uvedené ako dôvod popretia právneho dôvodu pohľadávky sa vo svojej podstate týkajú skôr jej výšky. V tomto ohľade je však potrebné uviesť, že v popieracom úkone správcu konkurznej podstaty, z ktorého je súd povinný vychádzať, správca konkurznej podstaty výslovne uviedol, že dôvodom popretia je popretie právneho dôvodu pohľadávky. Neuviedol teda, že sú to dôvody, pre ktoré bol popretý právny dôvod pohľadávky, ale samotná skutočnosť, že k takémuto popretiu vôbec prišlo. Ak teda súd vyhodnotil tak, ako už bolo uvedené vyššie, ako nedôvodné popretie právneho dôvodu pohľadávky žalobcu, tak tým pádom stratil relevantnosť aj popierací úkon správcu vo vzťahu k jej výške.

18. Vzhľadom na uvedené dôvody, pre ktoré popieracie dôvody správcu konkurznej podstaty neobstáli, nebolo dôvodné ani prerušenie konania navrhnuté žalovaným. Akýkoľvek výsledok konaní vedených na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom na základe žalôb správcu konkurznej podstaty nič nemení na právnom dôvode vzniku prihlásenej pohľadávky, ktorým je daňové priznanie podané v súlade so zákonom úpadcom po vyhlásení konkurzu. Ako už bolo uvedené vyššie, pokiaľ ide o výšku prihlásenej pohľadávky, tak popierací úkon správcu konkurznej podstaty neviazal popretie na vyššie uvedené konania. Preto nebol dôvod sa zaoberať otázkou či uvedené konania sú, resp. môžu byť dôvodom pre popretie výšky prihlásenej pohľadávky žalobcu. V zmysle ust. § 162 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. potom súd návrh na prerušenie konania zamietol spolu s rozhodnutím vo veci samej.

19. Záverom súd konštatuje, že je jednoznačne toho názoru, že vyššie uvedené skutočnosti vo vzájomnej súvislosti a v úplnej zhode preukazujú, že popretie žalobcom prihlásených pohľadávok nebolo zo strany žalovaného opodstatnené. Krajský súd v Trenčíne ustálil, že žalobca dôvodnosť prihlásených pohľadávok - čo do určenia právneho dôvodu a výšky - dostatočne preukázal, a to konkrétne daňovým priznaním žalobcu, ktoré bolo v súlade so zákonom podané po vyhlásení konkurzu. Z vyššie uvedených dôvodov Krajský súd v Trenčíne rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

20. Žalobca bol v konaní úspešný, preto by mal právo na náhradu trov konania. Nakoľko však žalobca toto svoje právo neuplatnil, rozhodol súd tak, že mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e možné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 .

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 371 žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť. Podľa § 372 v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.