Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoPr/4/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej, v právnej veci žalobkyne PaedDr. V. F., PhD., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, XXX XX W., právne zastúpená JUDr. Jozefom Onďákom, advokátom so sídlom Slovenská 69, 080 01 Prešov, proti žalovanej W. univerzita v Prešove, so sídlom 17. Novembra, 080 01 Prešov, IČO: 17 070 775, právne zastúpenej JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 29Cpr 3/2014-222 zo dňa 20. februára 2018, takto jednohlasne

rozhodol:

M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že stranám náhradu trov prvoinštančného konania n e p r i z n á v a.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou a o náhradu mzdy z a m i e t a.

II. Žalovaná m á nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.“

2. Rozhodnutie o trovách konania právne posúdil ustanovením § 255 odsek 1 a 2, § 262 odsek 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).

3. Vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že výpoveď daná žalobkyni dňa 28.03.2014 je platná a preto žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou ako aj o náhradu mzdy zamietol. Žalovaná bola úspešná v celom rozsahu a preto (nezistiac dôvody na aplikáciu ustanovenia § 257 C.s.p.) jej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.

4. Proti výroku o trovách konania podala včas odvolanie žalobkyňa. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil tak, že náhradu trov konania žalovanej neprizná. Rozsudok v bode II. považuje za nesprávny z dôvodu, že neboli zohľadnené dôvody hodné osobitného zreteľa. Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 27P/297/2013 zo dňa 30.09.2014 boli žalobkyni zverené do osobnej starostlivosti dve deti, čo významným spôsobom ovplyvňuje finančné zaťaženie žalobkyne. Jej príjem spolu s výživným za rok 2017 predstavuje cca 1.750 Eur mesačne. Výdavky, ktoré je potrebné hradiť sú výdavky na bývanie v A. (cca 320 Eur mesačne), výdavky na stravu, cestovné, mobil, oblečenie, hygienické potreby, náklady na lekárov, životné poistenie (spolu cca 750 Eur mesačne), výdavky na syna P., ktorý je študentom vysokej školy v K. (približne 500 Eur mesačne) a na dcéru V., ktorá je študentkou

strednej školy v A. (približne 500 Eur mesačne). Na dcéru V. tiež v školskom roku 2017/2018 vynaložila jednorazové výdavky na vodičský preukaz (630 Eur), lyžiarsky zájazd (120 Eur) a stužkovú slávnosť (300 Eur). Príjem žalobkyne po ročnej PN sa zvýšil o 207,20 Eur na základe priznania čiastočného invalidného dôchodku (po ťažkej operácii driekovej chrbtice s trvalými následkami) s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 45 %. Žalobkyňa je držiteľkou preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím s funkčnou poruchou 50 %, čo žalobkyňu ako matku - samoživiteľku dvoch detí značne existenčne ohrozuje. O príjmoch ako aj výdavkoch predložila žalobkyňa listinné potvrdenia.

5. K odvolaniu žalobkyne podala vyjadrenie žalovaná. Uviedol, že žalobkyňa v priebehu konania nepreukázala svoje sociálne, majetkové a zárobkové pomery. Aj v samotnom odvolaní poukazuje všeobecne na svoje príjmy a výdavky bez uvedenia ďalších skutočností, z ktorým by bolo možné vyvodiť výnimočnosť okolností, pre ktoré by bolo dôvodné nepriznať úspešnej strane nárok na náhradu trov konania. Poukázal na skutočnosť, že príjem žalobkyne je nad priemerom mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva SR.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 C.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

7. Podľa ustanovenia § 255 odsek 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

8. Podľa ustanovenia § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

9. Z obsahu spisu (hlavne z podaného odvolania) vyplýva, že žalobkyňa bola od 01.10.2009 do 31.05.2014 zamestnancom žalovanej, pričom uvedený pracovný pomer skončil výpoveďou zo strany žalovanej, z dôvodu odňatia veniam docendi - poverenia učiť. Žalobkyňa bola odo dňa 01.06.2014 zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Dňa 31.12.2014 žalobkyňa uzatvorila pracovnú zmluvu so zamestnávateľom - F. K. F. F. O.z., v zmysle ktorej pracovný pomer trval od 01.01.2015 do 28.02.2015. Dňa 28.08.2015 uzatvorila žalobkyňa pracovnú zmluvu so zamestnávateľom - M. M., M. W., s tým, že miestom výkonu práce sa stalo mesto A.. V zmysle uvedenej pracovnej zmluvy bola mzda za vykonanú prácu (na pozícii referenta na Úseku riadenia a Oddelené ľudských zdrojov a manažérstva kvality) dohodnutá na sumu 900 Eur mesačne. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že žalobkyni bol rozhodnutím Sociálnej poisťovne č. XXXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX priznaný od 17.11.2017 invalidný dôchodok v sume 203,10 Eur mesačne, pričom od dňa 01.01.2018 bol zvýšený na sumu 207,20 Eur mesačne. Z obsahu uvedeného rozhodnutia vyplýva, že žalobkyňa má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa lekárskeho posudku č. XXXX/XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX má žalobkyňa stanovenú mieru funkčnej poruchy na 50 %.

10. Z obsahu spisu tiež odvolací súd zistil, že žalobkyňa je rozvedená, pričom rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 27P/297/2013-141 zo dňa 30.09.2014 boli deti P. a V. žalobkyni zverené do osobnej starostlivosti. Otec mal. detí bol rozsudkom zaviazaný prispievať na výživu maloletých sumou 200 Eur a 150 Eur mesačne. Žalobkyňa žije spolu s deťmi v A., pričom syn P. mal v čase vydania napadnutého rozhodnutia 21 rokov a bol (a v súčasnosti aj je) študentom W. fakulty L. W. Q. M. v K. a dcéra V. mala 17 rokov a bola študentkou strednej školy - K. v A.. Voči deťom má žalobkyňa (ako aj jej bývalý manžel) ešte stále vyživovaciu povinnosť. Napriek tomu, že príjem žalobkyne je mierne vyšší ako priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva SR (ako na to správne poukázala žalovaná), jej výdavky sú taktiež pomerne vysoké. Spolu s deťmi žije v A., kde sú výdavky na živobytie nepochybne vyššie. Deti žalobkyne sa v súčasnosti pripravujú na budúce povolanie, s čím sú spojené zvýšené výdavky na štúdium, cestovanie do školy, či ubytovanie (pre syna P.). Vzhľadom na zdravotný stav žalobkyne, jej možnosti, schopnosti a odôvodnené výdavky jej rodiny je podľa názoru odvolacieho súdu namieste aplikovať ustanovenia § 257 C.s.p..

11. Účelom ustanovenia § 257 C.s.p. je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť

života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa.

12. Toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2010, sp. zn. 2 M Cdo 17/2009)

13. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa. (Pozri uznesenie Ústavného súdu SR z 8. decembra 2011, sp. zn. II. ÚS 563/2011-14)

14. Podľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú nepriznanie trov konania žiadnej zo sporových strán. Uvedené dôvody spočívajú v zárobkových a majetkových pomeroch žalobkyne (v súvislosti s jej reálnymi možnosťami a schopnosťami). Aplikácia uvedeného ustanovenia podľa názoru odvolacieho súdu neodporuje dobrým mravom a nejde ani o neprimeranú tvrdosť voči žalovanej.

15. Preto odvolací súd podľa ustanovenia § 388 C.s.p. zmenil výrok o trovách konania tak, že stranám náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 a 2 v spojení s § 262 odsek 1, § 255 odsek 1 a § 257 C.s.p.. Z dôvodu plného úspechu žalobkyne v odvolacom konaní by jej patril voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Preukazovanie a odvolávanie sa na dôvody hodné osobitného zreteľa až v odvolacom konaní však považoval odvolací súd za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý úspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Takýto postup v konaní zbytočne navyšuje trovy konania. V prípade poukázania na majetkové pomery žalobkyne (a ich preukázania) už pred súdom prvej inštancie by bolo konanie podstatne jednoduchšie, kratšie a menej nákladné.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 C.s.p. v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.)