Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/93/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: SALLYSOLVENT, s. r. o., so sídlom 1. mája 709, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 46 797 769, proti žalovanému: JUDr. Ladislav Mikeska, súdny exekútor, so sídlom Exekútorského úradu M. M. č. XX, XXX XX T. B., v spore o zaplatenie 3.688,50 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/91/2017-76 zo dňa 21.2.2018, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/91/2017-76 zo dňa 21.2.2018 v časti napadnutého výroku II. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 314,50 Eur od 21.01.2016 do 07.09.2017, úrok z omeškania 8 % ročne

- zo sumy 314,50 Eur od 17.03.2016 do 07.09.2017,

- zo sumy 14,50 Eur od 23.04.2016 do 07.09.2017,

- zo sumy 314,50 Eur od 18.05.2016 do 07.09.2017,

- zo sumy 314,50 Eur od 10.08.2016 do 07.09.2017,

- zo sumy 14 Eur od 08. 09. 2017 do 27.11.2017,

- zo sumy 314,50 Eur od 19.09. 2016 do 27.11.2017,

- zo sumy 298,50 Eur od 28. 11. 2017 do 18.12.2017,

- zo sumy 267,20 Eur od 19.12.2017 do zaplatenia,

- zo sumy 314,50 Eur od 23.10.2016 do zaplatenia,

- zo sumy 314,50 Eur od 01.12.2016 do zaplatenia,

- zo sumy 214,50 Eur od 16.12.2016 do zaplatenia,

- zo sumy 314,50 Eur od 26.01.2017 do zaplatenia,

- zo sumy 314,50 Eur od 11.02.2017 do zaplatenia,

- zo sumy 314,50 Eur od 16.03.2016 do zaplatenia,

- zo sumy 314,50 Eur od 01.05.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, p o t v r d z u j e.

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/91/2017-76 zo dňa 21.2.2018 v napadnutom výroku III., podľa ktorého žalobca má nárok na náhradu trov konania od žalovaného vo výške 28,46 % m e n í tak, že žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100%.

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. konanie v časti istiny 1.319,80 Eur zastavil. Výrokom II. rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2.368,70 Eur s úrokom z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 314,50 Eur od 21.01.2016 do 07.09.2017, s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 314,50 Eur od 17.03.2016 do 07.09.2017, s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 14,50 eur od 23.04.2016 do 07.09.2017, s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 314,50 Eur od 18.05.2016 do 07.09.2017, s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 314,50 Eur od 10.08.2016 do 07.09.2017, s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 14 Eur od 08. 09. 2017 do 27.11.2017, s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 314,50 Eur od 19.09. 2016 do 27.11.2017, s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 298,50 Eur od 28. 11. 2017 do 18.12.2017, s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 267,20 Eur od 19.12.2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 314,50 Eur od 23.10.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 314,50 Eur od 01.12.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 214,50 Eur od 16.12.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 314, Eur od 26.01.2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 314,50 Eur od 11.02.2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 314,50 Eur od 16.03.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 314,50 Eur od 01.05.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom III. rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania od žalovaného vo výške 28,46 %, o výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na žalobu žalobcu, ktorou žiadal zaviazať žalovaného zaplatiť mu sumu 3.688,50 Eur spolu s príslušenstvom, a to úrokmi z omeškania na tom skutkovom tvrdení, že so žalovaným dňa 10. 6. 2003 uzatvorili Zmluvu o poskytnutí služieb, na základe ktorej vznikla žalobcovi povinnosť viesť finančné účtovníctvo a mzdovú agendu a žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť odmenu dojednanú v článku III zmluvy. Dodatkom k zmluve zo dňa 1. 7. 2007 sa zmluvné strany dohodli na odmene 17.000 Sk (564,30 Eur) za mesačné spravovanie účtovnej agendy. Dodatkom zo dňa 1. 9. 2012 došlo k úprave označenia zhotoviteľa na žalobcu. Žalobca plnil povinnosti zo zmluvy a vystavoval žalovanému faktúry, ktorými si vyúčtoval na základe ústnej dohody mesačnú odmenu nižšiu ako dojednanú v zmluve faktúra č. VF2015/047, faktúra č. VF2016/001, faktúra č. VF2016/005, faktúra č. VF2016/008, faktúra č. VF2016/013, faktúra č. VF2016/016, faktúra č. VF2016/020, faktúra č. VF2016/025, faktúra č. VF2016/028, faktúra č. VF2016/029, faktúra č. VF2016/034, faktúra č. VF2016/036, faktúra č. VF2016/039, faktúra č. VF2017/001, faktúra č. VF2017/005, faktúra č. VF2017/013, faktúra č. VF2017/015, celkom spolu v sume 5.346,50 Eur, pričom ku dňu podania žaloby zaplatil žalovaný žalobcovi časť fakturovanej odmeny vo výške 1.658 Eur. Žalovaný nesplnil svoj záväzok riadne a včas.

2. Vo veci bol dňa 17. 8. 2017 okresným súdom vydaný platobný rozkaz sp. zn. 9Cb/91/2017, proti ktorému žalovaný podal včas odpor, v ktorom namietal dôvodnosť jeho vydania, keďže navrhol žalobcovi splátky a namietal oprávnenosť úrokov z omeškania.

3. Po začatí konania vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie istiny 1.319,80 Eur späť, lebo dňa 7. 9. 2017 žalovaný uhradil 1.258,50 Eur, dňa 27. 11. 2017 žalovaný uhradil 30 Eur a dňa 18. 12. 2017 žalovaný uhradil žalobcovi 31,30 Eur (1.319,80 Eur), na základe čoho okresný súd konanie v časti o zaplatenie istiny 1.319,80 Eur, zastavil (§ 144 a nasl. . Uviedol, že k čiastočnému plneniu došlo až po začatí súdneho konania (28. 6. 2017) a po doručení platobného rozkazu žalovanému (22. 8. 2017). 4. Okresný súd poukázal na vykonané dokazovanie a za aplikácie ust. § 323 ods. 2, § 324 ods. 1, § 330 ods. 1, 2, § 340 ods. 1, § 407 ods. 3, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka konštatoval dôvodnosť žaloby v priznanej časti. 5. Okresný súd skonštatoval, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 10. 6. 2003 žalovaný ako objednávateľ uzavrel Zmluvu o poskytnutí služieb s Alenou Sarvašovou - SALLYSOLVENT, s miestom podnikania Priebežná 492/12 Liptovský Mikuláš, IČO: 34 846 913 v právnom postavení zhotoviteľa. Dňa 1. 9. 2012 uzavreli žalovaný a žalobca Dodatok k zmluve o poskytnutí služieb, v ktorom na strane zhotoviteľa došlo k zmene a zhotoviteľom sa stal žalobca. Dňa 1. 7. 2007 uzavreli žalovaný a zhotoviteľ Dodatok k Zmluve o poskytnutí služieb. Sporným nebolo, že predmetom zmluvy bolo vedenie finančného účtovníctva a mzdovej agendy podľa predložených dokladov objednávateľa zhotoviteľom. Zmluvné strany sa dohodli na mesačnej odmene vo výške 17.000 Sk (564,30 Eur) mesačne s účinnosťou od 1. 7. 2007 za mesačné spracovanie účtovnej agendy. Na základe ústnej dohody medzi stranami sporu žalobca účtoval žalovanému odmenu vo výške 314,50 Eur. Žiadna zo skutočností tvrdených žalobcom k okolnostiam uzavretia zmluvy a zmluvne dojednaných podmienok nebola medzi stranami sporná, najmä výška odmeny a splatnosť. Sporná nebola ani výška čiastočných plnení žalovaného na účet žalobcu

pred a po začatí konania. Žalobca riadne vyúčtoval cenu služieb po 314,50 Eur mesačne faktúrami - daňovými dokladmi.

6. Predmetom sporu bolo zaplatenie ceny za zmluvné plnenie (odplaty). Okresný súd uviedol, že pre posúdenie právneho nároku (existencie práva na plnenie) nebola rozhodujúca platobná schopnosť dlžníka, ale skutočnosť, či je žalovaná pohľadávka oprávnená a splatná, čo medzi stranami nebolo sporné. Zvýraznil, že voči okresnému súdu sa žalovaný nedomáhal splátok. Na oprávnenosť pohľadávky a jej splatnosť nemalo žiadny vplyv, že žalovaný navrhol žalobcovi splátky, keďže žalobca na dohodu o splátkach nepristúpil. Právo na úroky z omeškania vyplývali zo zákona. Výška úrokov z omeškania (pokiaľ nie je dohodnutá zmluvnými stranami) je určená právnymi predpismi. Tým, že žalovaný čiastočne plnil, uznal pohľadávku žalobcu.

7. Okresný súd uzavrel, že medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný plnil na istinu pohľadávky, keďže úroky odmietal plniť. Podľa § 768k v spojení s § 340, § 369 a Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31. 1. 2013 má tak žalobca právo na úroky z omeškania, ktorých výška je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba bola od 9. 12. 2015 do 15. 3. 2016 vo výške 0,05 % (8 + 0,05 %) a od 16. 3. 2016 doposiaľ vo výške 0,00 %. tabuľka 1: faktúra č. VF2015/047 splatná 20. 1. 2016/omeškanie 21. 1. 2016 sumu 314,50 Eur *(7. 9. 2017 - 314,50 Eur) ... 0 Eur, faktúra č. VF2016/001 splatná 15. 2. 2016/omeškanie 16. 2. 2016 sumu 314,50 Eur (7. 3. 2016 314,50 Eur) ... 0 Eur, faktúra č. VF2016/005 splatná 16. 3. 2016/omeškanie 17. 3. 2016 sumu 314,50 Eur, *(7. 9. 2017 - 314,50 Eur) ... 0 Eur, faktúra č. VF2016/008 splatná 22. 4. 2016/omeškanie 23. 4. 2016 sumu 314,50 Eur (29. 4. 2016 - 300 Eur) ... 14.50 Eur *(7. 9. 2017 -14,50) ... 0 Eur, faktúra č. VF2016/013 splatná 17. 5. 2016/omeškanie 18. 5. 2016 sumu 314,50 Eur, *(7. 9. 2017 - 314,50 Eur) ... 0 Eur, faktúra č. VF2016/016 splatná 21. 6. 2016/omeškanie 22. 6. 2016 sumu 314,50 Eur (23. 6. 2017 - 314,50 Eur) ... 0 Eur, faktúra č. VF2016/020 splatná 20. 7. 2016/omeškanie 21. 7. 2016 sumu 314,50 Eur (19. 7. 2016 - 314,50 Eur) ... 0 Eur, faktúra č. VF2016/025 splatná 9. 8. 2016/omeškanie 10. 8. 2016 sumu 314,50 Eur, *(7. 9. 2017 - 300,50 Eur) ... 14 eur; *(27. 11. 2017 - 14 Eur) ... 0 Eur, faktúra č. VF2016/028 splatná 18. 9. 2016/omeškanie 19. 9. 2016 sumu 314,50 eur, *(27. 11.2017 - 16 Eur) ... 298,50 Eur; *(18. 12. 2017 - 31,30 Eur) ... 267,20 Eur, faktúra č. VF2016/029 splatná 22. 10. 2016/omeškanie 23. 10. 2016 sumu 314,50 Eur, faktúra č. VF2016/034 splatná 30. 11. 2016/omeškanie 1. 12. 2016 sumu 314,50 Eur, faktúra č. VF2016/036 splatná 15. 12. 2016/omeškanie 16. 12. 2016 sumu 314,50 Eur (16. 1. 2017 - 100 Eur) ... 214.50 Eur, faktúra č. VF2016/039 splatná 25. 1. 2017/omeškanie 26. 1. 2017 sumu 314,50 Eur, faktúra č. VF2017/001 splatná 10. 2. 2017/omeškanie 11. 2. 2017 sumu 314,50 Eur, faktúra č. VF2017/005 splatná 15. 3 2017/omeškanie 16. 3 2017 sumu 314,50 Eur, faktúra č. VF2017/013 splatná 30. 4. 2017/omeškanie 1. 5. 2017 sumu 314,50 Eur, faktúra č. VF2017/015 splatná 20. 5. 2017/omeškanie 20. 5. 2017 sumu 314,50 Eur (5. 6. 2017 - 314,50 Eur) ... 0 Eur celkom spolu 5.346,50 Eur, čiastočne plnené pred začatím konania na súde 1658 Eur (7. 3. 2016 - 314,50 Eur; 29. 4. 2016 - 300 Eur; 23. 6. 2017 - 314,50 Eur; 19. 7. 2016 - 314,50 Eur; 16. 1. 2017 - 100 Eur; 5. 6. 2017 - 314,50 Eur), žalované 3.688,50 Eur, čiastočne plnené po začatí konania na súde 1.319,80 Eur (7. 9. 2017 - 1.258,50 Eur; 27. 11. 2017 - 30 Eur; 18. 12. 2017 - 31,30 Eur). tabuľka 2: 2.368,70 Eur (3.688,50 - 1319,80) s úrokom z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 314,50 Eur od 21.01.2016 do 7. 9. 2017, s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 314,50 Eur od 17.03.2016 do 7. 9. 2017, s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 14,50 Eur od 23.04.2016 do 7. 9. 2017, s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 314,50 Eur od 18.05.2016 do 7. 9. 2017, s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 314,50 Eur od 10.08.2016 do 7. 9. 2017,

s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 14 Eur od 08. 09. 2017 do 27. 11. 2017, s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 314,50 Eur od 19.09. 2016 do 27. 11. 2017, s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 298,50 Eur od 28. 11. 2017 do 18. 12. 2017, s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 267,20 Eur od 19. 12. 2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 314,50 Eur od 23.10.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 314,50 Eur od 01.12.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 214,50 Eur od 16.12.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 314,50 Eur od 26.01.2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 314,50 Eur od 11.02.2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 314,50 Eur od 16.03.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 314,50 Eur od 01.05.2017 do zaplatenia.

8.Okresný súd žalobe vyhovel v časti istiny a príslušenstva - úrokov z omeškania (v ktorej žalobca nevzal žalobu späť). Okresný súd nerozhodoval o splátkach, pretože žalovaný splátky nežiadal a za reálne svojim možnostiam považoval (voči žalobcovi) splátky vo výške 50 Eur, ktoré podľa okresného súdu sú neprimerane nízke vo vzťahu k výške prisúdenej sumy (2.368,70 eur : 50 Eur) : 12 mesiacov = 3,95 t. j. takmer 4 roky.

9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 tak, že náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa pomeru úspechu vo veci. Podľa okresného súdu čiastočné zastavenie konania procesne zavinil žalobca (späťvzatím žaloby po otvorení pojednávania), hoci v čase začatia konania bol nárok na celú žalovanú sumu oprávnený (splatné a neuhradené pohľadávky). Žalobcovi vznikli trovy konania iba na súdnom poplatku. Poplatok splatný podaním žaloby sa vráti, ak sa žaloba vzala späť (celkom alebo sčasti) pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz. Aj keď žalovaný čiastočne plnil pred otvorením pojednávania k úkonu späťvzatia došlo až po jeho otvorení. Ak by k späťvzatiu nedošlo v uhradenej časti by bol žalobca neúspešný. Okresný súd považoval žalobcu za neúspešného v časti konania zastaveného pre späťvzatie po otvorení pojednávania. Žalovaná istina 3 688,50 Eur ... 100 %; 36,88 ... 1 %; zastavené ... 1.319,80 Eur; úspech žalovaného 1.319,80 : 36,88 = 35,77 %; úspech žalobcu 2.368,70 : 36,88 = 64,23 %, pomer úspechu žalobcu je 28,46 % (64,23 - 35,77). O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 .

10. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, a to proti výroku III. o nároku na náhradu trov konania. Žalobca mal za to, že rozsudok okresného súdu v tejto časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že z výsledku konania vyplýva, že žaloba bola podaná dôvodne v plnom rozsahu. Okresný súd teda nezastavil konanie v časti, ani nezamietol čiastočne žalobu z dôvodov, pre ktoré nebol uplatnený nárok v čase začatia konania dôvodný. Žalobcovi v konaní vznikli trovy spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku. Okresný súd odôvodnil svoj postup tým, že žalobca zobral žalobu späť až po prvom pojednávaní, čo založilo jeho neúspech v konaní a pri rozhodovaní aplikoval ustanovenia zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, upravujúce procesný postup pri vrátení súdneho poplatku v prípade čiastočného späťvzatia žaloby pred prvým pojednávaním, ktorý postup považoval za nesprávny. Žalobca poukázal na to, že žalovaný čiastočne plnil až po doručení platobného rozkazu a následne podal odpor bez vecného odôvodnenia. Podľa žalobcu na jeho strane nie je žiadne procesné zavinenie, nakoľko žaloba nebola vzatá čiastočne späť bezdôvodne, ale po tom, ako žalovaný po doručení platobného rozkazu uhradil časť pohľadávky. Úvahy okresného súdu, či došlo k späťvzatiu žaloby pred prvým pojednávaním alebo po ňom, sú aplikovateľné len v nadväznosti na poplatkovú povinnosť žalobcu voči štátu, nie však v nadväznosti na rozhodovanie o náhrade trov konania. Civilný sporový poriadok vychádza zo zásady úspechu v konaní, resp. zo zásady procesného zavinenia na zastavení konania. Žalobca poukázal i na komentár k Civilnému sporovému poriadku, z ktorého vyplýva, že aj po prijatí nového Civilného sporového kódexu platí, že ak sa pre správanie žalovaného vzala späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, je žalovaný povinný nahradiť trovy konania, pretože nesporne zavinil zastavenie konania. Ak žalovaný plnil až po doručení platobného rozkazu, proti ktorému podal odpor bez vecného odôvodnenia, žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku III. zmenil a žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením vyšší súdny úradník.

11. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, a to proti časti výroku II. o priznaní úrokov z omeškania z dlžnej sumy. Žalovaný považoval žalobcom uplatnené úroky z omeškania v súlade s § 369 Obchodného zákonníka za vrcholne nemorálne, nakoľko počas jeho pôsobenia pre úrad, viackrát urobil v účtovníctve chyby, ktoré žalovaný toleroval, i keď ho stáli cca 40.000 Sk na DPH. Aj keď žalobca nebol zamestnancom úradu, vždy poberal benefity a zvýhodnenia ako ostatní zamestnanci. Zároveň poukázal na to, že okresný súd prehliadol návrh žalovaného na plnenie dlžnej sumy v splátkach, akceptoval nekorektnú požiadavku na jednorazovú úhradu dlžnej sumy s príslušenstvom. Navrhol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku zmeniť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

12. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca. Odvolanie žalovaného považoval za nedôvodné a navrhol, aby odvolací súd v časti úrokov z omeškania rozsudok potvrdil ako vecne správny. Poukázal na to, že okresný súd zaviazal žalovaného zaplatiť popri istine aj zákonné úroky z omeškania, nakoľko žalovaný sa nesporne dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku, čo v priebehu konania ani raz nenamietal. Podľa žalobcu o nemorálnosti úrokov z omeškania možno hovoriť vtedy, ak ide o dohodnuté úroky z omeškania v takej výške, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, čo v danom prípade nebolo. Podľa žalobcu jedinou snahou žalovaného je oddialiť plnenie, čomu prispôsobil celú procesnú taktiku. Dôvodom, pre ktorý považuje priznané zákonné úroky z omeškania za „nemorálne" je to, že žalobca mal „viackrát" urobiť v účtovníctve chyby, ktoré on toleroval, i keď ho stáli približne 40.000 Sk. Žalobca tieto tvrdenia žalovaného považoval za zavádzajúce a za poškodenie dobrého mena. Poukázal na to, že pokiaľ niekedy urobil chybu, informoval o nej žalovaného, nič nezatajoval a chybu opravil. Keď daňový úrad uložil žalovanému pokutu za nesplnenie oznamovacej povinnosti, žalobca ju uhradil napriek tomu, že podľa zmluvy nemal povinnosť podávať na portál finančnej správy napr. „prehľad o zrazených a odvedených preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, ktoré zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zamestnancom vyplatil, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse za uplynulý kalendárny mesiac". Podávanie prehľadu robil nad rámec zmluvy o poskytnutí služieb a niesol za to zodpovednosť. Žalovaný nešpecifikoval ním tvrdené benefity a zvýhodnenia. Žalobca uviedol, že žiadne benefity mu poskytované neboli. Pokiaľ žalovaný požiadal o plnenie v splátkach, s tým žalobca nesúhlasil, a to z dôvodu, že žalovaný nepreukázal, že by jeho majetková situácia, ako súdneho exekútora s dlhoročnou praxou, odôvodňovala dlhšiu lehotu splatnosti, a jednak takýto postup by bol nespravodlivý vzhľadom na okolnosti prípadu a omeškanie žalovaného s úhradou dlhu. Odvolanie žalovaného považoval za nedôvodné a navrhol rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť s priznaním náhrady trov odvolacieho konania.

13. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 15.03.2018 bolo odvolanie žalobcu doručené žalovanému s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť (doručenka na č.l. 104 rub spisu), ktorú možnosť žalovaný v lehote určenej okresným súdom a ani k momentu rozhodovania krajským súdom nevyužil.

14. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len „CSP") postupom bez nariadenia pojednávania prejednal odvolanie žalobcu a žalovaného v medziach a rozsahu odvolacích dôvodov podľa § 379, § 380 ods. 1 a verejným vyhláseným rozsudku krajským súdom za rešpektovania ustanovenia § 219 ods. 1, 3 bol rozsudok okresného súdu v časti napadnutého výroku II. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania, potvrdený ako v tomto výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku III. ktorého žalobca má nárok na náhradu trov konania od žalovaného vo výške 28,46 % bol zmenený tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100% podľa ust. § 388 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

15. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu a žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/93/2018-121 zo dňa 15.10.2018, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia dňa 20.11.2018 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline podľa ustanovenia § 378 ods. 1 v spojení s ustanovením § 219 ods. 1, 3 CSP. 16. Primárne krajský súd uvádza, že v štádiu svojho konania a rozhodovania aplikoval ustanovenia zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP"), ktorý nadobudol účinnosť podľa ust.

§ 474 dňom 01. júla 2016, keď aj z prechodného ust. § 470 ods. 1 vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 17. Podľa ust. § 379 a ust. § 380 ods. 1 odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

18. V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalobcu i žalovaného odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania, je daný odvolaním, podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvalitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, ako má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmavané a dôvody, z ktorých má byť preskúmavané.

18. Z odvolania podaného žalovaným zo dňa 12.03.2018 ( č.l. 86-87 spisu) nepochybne vyplývalo, že žalovaný podaným odvolaním napadol rozsudok okresného súdu v časti priznania úrokov z omeškania, ktorých priznanie považoval za nemorálne a vo výroku určenej lehoty na plnenie troch dní, keď mal za to, že okresný súd sa jeho návrhu na povolenie splátok nezaoberal. Žalobca v podanom odvolaní zo dňa 12. marca 2018 (č.l. 97-99 spisu) namietal výrok III. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.

19. Vo vzťahu k žalovaným namietaným priznaným úrokom z omeškania, ako aj odvolaním napadnutej lehoty na plnenie, krajský súd primárne uvádza, že bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie podľa § 383 CSP, z ktorého skutkového stavu vychádzal a rozsudok okresného súdu tejto napadnutej časti ako vecne správny potvrdil, keďže bol zrejmý vzťah, na základe ktorého žalobca uplatnil svoju pohľadávku voči žalovanému, pričom bolo preukázané, že predmetný peňažný záväzok žalovaný voči žalobcovi neplnil včas, resp. len čiastočne, a to v platbách uvádzaných žalobcom v podanej žalobe.

20. K uzavretému skutkovému stavu, jeho nespornosti vo vzťahu k priznaným úrokom z omeškania, je potrebné poukázať na samotnú zmluvu o poskytnutí služieb, konkrétne jej čl. II., kde bolo stanovené, že odmena bude splatná po mesačnom spracovaní ekonomickej agendy a vyhotovení faktúry zhotoviteľom, pričom v zmysle § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka žalobca vo vystavených faktúrach určil lehotu na plnenie, a to dátumom splatnosti. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nesplnil svoj záväzok zaplatiť žalobcovi pohľadávky vyúčtované vystavenými faktúrami v zmysle čl. II. zmluvy, dostal tak žalovaný do omeškania so splnením svojho záväzku tak, ako správne konštatoval okresný súd.

21. K úplnosti krajský súd dodáva, že úrok z omeškania vzniká v dôsledku povinnosti dlžníka splniť záväzok, t.j. povinnosti nebyť v omeškaní a ak dlžník svoj záväzok nesplní, resp. záväzok, nezanikne najneskôr v deň jeho splatnosti, dlžník porušil povinnosť nebyť v omeškaní, z ktorej vzniká právo na úrok z omeškania. Žalobca v žalobe a v rámci konania pred súdom prvej inštancie tvrdil vo vzťahu k nároku na zaplatenie úroku z omeškania porušenie povinnosti žalovaného plniť v určenej lehote, t.j. v zmysle výzvy na úhradu podľa vystavených faktúr, čo žalovaný nespochybnil. V rámci konania pred súdom prvej inštancie boli preukázané čiastočné platby žalovaného, ktoré tvrdil i sám žalobca a v tejto časti zostalo tvrdenie žalobcu a žalovaného nesporným, na ktorú nespornosť prihliadol i súd prvej inštancie. Pokiaľ žalovaný nepreukázal, že vystavené faktúry uhradil v lehote splatnosti, potom správne okresný súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie úroku z omeškania tak, ako bolo uvedené vo výrokovej časti rozsudku, ktoré i rovnako správne právne posúdil vzhľadom na postavenie a charakter žalobcu a žalovaného cez úpravu v Obchodnom zákonníku. K obrane žalovaného, ktorá bola zhodná s tvrdením v podanom odvolaní, že úrok z omeškania je nemorálny, tak v danom prípade je potrebné uviesť, že išlo o zákonný úrok z omeškania v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a žalovaný tvrdenie o nemorálnosti, resp. nedôvodnosti požadovaného úroku z omeškania nepreukázal.

22. Okresný súd preto správne v súlade so žalobným návrhom priznal žalobcovi právo na zaplatenie úroku z omeškania v špecifikácii vo výroku II. rozsudku okresného súdu, t.j. od momentu, keď sa žalovaný dostal do omeškania so zohľadnením čiastočných platieb, t.j. čiastočného zániku záväzku žalovaného. Krajský súd uvádza, že súhlasí so skutkovým zistením a právnym zhodnotením súdu prvej inštancie čo sa týka odvolaním napadnutého výroku o priznaní príslušenstva, a to úroku z omeškania z jednotlivých súm s uvedením výšky priznaného úroku z omeškania, dátumov splatnosti (12Cob/297/13).

23. Vo vzťahu k okresným súdom určenej lehote na plnenie, a to lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku krajský súd uvádza, že sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje so záverom okresného súdu. Krajský súd zvýrazňuje, že z obsahu spisu nevyplynul relevantný návrh

žalovaného na rozhodnutie o povolení splátok a ani to, že žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie, ako ani v odvolacom konaní relevantným spôsobom neposkytol dôkazy, týkajúce sa odôvodnenosti určenia dlhšej lehoty na plnenie. Žalovaný v odpore voči platobnému rozkazu len tvrdil návrh vo vzťahu k žalobcovi o splácaní dlžnej sumy v splátkach, avšak takýto návrh netvrdil vo vzťahu k súdu. Z uvedeného preto pokiaľ okresný súd nemal takýto relevantný návrh, tak sa ním nemohol ani zaoberať.

24. K úplnosti odvolací súd uvádza, že oprávnenie uhrádzať dlh v splátkach, nie je zákonným právom, ktorého by sa dlžník mohol dovolávať. Je na zvážení súdu, či za určitých okolností toto oprávnenie dlžníkovi prizná. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie ani v odvolacom konaní relevantným spôsobom neposkytol dôkazy, týkajúce sa jeho pomerov. Neposkytol žiadne tvrdenia a nepredložil dôkazy, ktorými by preukazoval dôvody, pre ktoré jeho finančná situácia mu neumožňuje vyplatiť celú sumu naraz a ani nenavrhol žiadne dokazovanie. V tejto súvislosti sa poukazuje i na ustálenú rozhodovaciu prax všeobecných súdov, o ktorej svedčí primerane judikát RC 67/1996 (rozhodnutie 5Cz/126/65, Zb. SR 66, 6-7:338), podľa ktorého: „...ak má súd za to, že je na mieste v prejednávanom prípade určiť na plnenie lehotu dlhšiu alebo stanoviť, že sa má plniť v splátkach, musí byť táto časť výroku rozhodnutia podložená zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver súdu, že je vzhľadom na povahu prejednávanej veci priznaného nároku a osobným pomerom účastníkov vhodné určiť na plnenie lehotu dlhšiu, než tri dni od právoplatnosti rozsudku alebo stanoviť peňažné plnenie v splátkach." Zároveň sa dodáva, že určenie splatnosti peňažnej pohľadávky nesmie byť nepriaznivé ani veriteľa, a to v tom, že do momentu, kým jeho pohľadávka je voči dlžníkovi uspokojená, tak veriteľ úveruje činnosti dlžníka. V danom prípade okolnosti odôvodňujúce určite dlhšiu lehotu na plnenie tvrdené a ani preukázané neboli, a preto pokiaľ okresný súd nerozhodol o možnosti povolenia splátok, tak jeho postup bol vecne správny.

24. Čo sa týka odvolacích dôvodov žalobcu základným odvolacím dôvodom bola námietka nesprávnosti výroku okresného súdu o priznaní nároku na náhradu trov konania, a to vzhľadom čo do percentuálneho úspechu žalobcu v rozsahu 28,46%, keď okresný súd nesprávne vyhodnotil zavinenie žalovaného na zastavení konania.

25. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

28. Krajský súd primárne považuje za potrebné uviesť, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádza súd zo zásady zodpovednosti za výsledok, t.j. zásady úspechu (§ 255 . Táto zásada úspechu sa uplatňuje pri rozhodovaní o náhrade trov sporového konania. Len v sporovom konaní sa totiž dá hovoriť o úspechu, resp. neúspechu strany sporu. Kritériom pre priznanie nároku na náhradu trov konania je miera úspechu vo veci, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu ako i u žalovaného. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu, ktorý bol naposledy urobený vo veci. Zásada úspechu vo veci, ktorá ovláda náhradu trov sporového konania, je vo všeobecnosti pri rozhodovaní o trovách konania doplnená zásadou zavinenia (§ 256 . Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich zavinil. Termín zavinenia je potrebné ponímať v rovine vzťahu príčinnej súvislosti, kde príčinou je správanie sa strany sporu. V zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Pri pomernom úspechu žalobcu a žalovaného je nevyhnutné pomerom rozdeliť nárok na náhradu trov súdneho konania v závislosti od súdom určenej percentuálnej úspešnosti a neúspešnosti žalobcu a žalovaného. Práve pomer úspechu a neúspechu strán sporu sa zohľadňuje pri rozhodovaní o náhrade trov konania, za prihliadania na zásadu procesného zavinenia za čiastočné zastavenie konania v zmysle ustanovenia § 256 ods. 1 CSP.

29. V danom prípade krajský súd odlišne od záveru okresného súdu pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania pri vzatí do úvahy úspešnosti konania s ohľadom na vymedzený predmet konania, ktorý určil žalobca žalobou zo dňa 27.06.2017, vo vzťahu ku ktorému predmetu konania vyhodnotil zavinenie na zastavení konania v časti istiny 1.319,80 Eur na strane žalovaného. Bolo zrejmé, že v danom prípade sa žalobca podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 3.688,50 Eur spolu s príslušenstvom. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz č.k. 9Cb/91/2017-33 zo dňa 17.08.2017, ktorým okresný súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podal

žalovaný odpor podaním zo dňa 06.09.2017. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 14.02.2018 oznámil skutočnosť, že žalovaný po podaní žaloby uhradil sumu 1.319,80 Eur, a to sumu 1.258,50 Eur dňa 07.09.2017, sumu 30 Eur dňa 27.12.2017, sumu 31,30 Eur dňa 18.12.2017, čo žalovaný nespochybnil a táto skutočnosť zostala medzi stranami sporu nespornou. Z týchto nesporných zhodných tvrdení strán sporu, že k úhrade žalovanej istiny v sume 1.319,80 Eur došlo čiastočnými platbami žalovaného dňa 07.09.2017, 27.12.2017, 18.12.2017, bolo zrejmé, že k zániku záväzku splnením došlo po začatí konania na súde, ktoré začalo doručením žaloby dňa 28.06.2017. Z vyššie uvedeného nebol preto správny záver okresného súdu, že k späťvzatiu došlo až po otvorení pojednávania a ak by žalobca nezobral žalobu späť, bol by neúspešný. V danom prípade k späťvzatiu dôvodne podanej žaloby došlo pre správanie sa žalovaného, a to čiastočnou úhradou sumy 1.319,80 Eur, teda žalovaný v zmysle § 256 ods. 1 procesne zavinil zastavenie konania v tejto časti, a preto bolo na mieste priznať náhradu trov konania protistrane, teda žalobcovi. Z vyššie uvedeného preto krajský súd zmenil napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o nároku na náhradu trov konania tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, podľa § 388 CSP.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Vzhľadom k výsledku tohto odvolacieho konania bolo zrejmé, že úspešnou stranou sporu bol žalobca, ktorému bol priznaný voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady rozhodne súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. § 421 dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. § 433 dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 435 v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.